Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 35Cb/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116209062
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1116209062.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava l, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v

právnej veci žalobcu: Veolia Energia Žiar nad Hronom, s.r.o., A. Dubčeka 1513/55, Žiar nad Hronom,
IČO: 36 042 544, zast. Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., Digital Park III, Einsteinova 19,
Bratislavaprotižalovanému:SPP-distribúcia,a.s.,MlynskéNivy44/b,Bratislava,IČO:35910739,zast.
JUDr. Andrej Gara, advokát, Štefánikova 14, Bratislava za účasti intervenienta na strane žalovaného: W
TOWER, s.r.o., Dr. Janského 477/4, Žiar nad Hronom, IČO: 44 803 753 o ochranu proti nekalej súťaži
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 26.4.2016 žiadal žalobca, aby súd určil žalovanému povinnosť
zdržať sa distribúcie zemného plynu do odberného miesta POD:SKSPPDIS010730001102, v ktorom
sú na základe Zmluvy o pripojení do distribučnej siete evidenčné číslo 8003070414 zo dňa 10.4.2014
do distribučnej siete žalovaného pripojené odberné plynové zariadenia na výrobu tepla umiestnené v
stavbe súp. č. 477 na pozemku parc. č. 531/3, ktorý sa nachádza v katastrálnom území Žiar nad Hronom

a je zapísaný na LV č. 1788 vedenom Okresným úradom v Žiari nad Hronom, katastrálnym odborom a
to až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia mesta Žiar nad Hronom povoľujúceho užívanie týchto
odberných plynových zariadení a žiadal priznať náhradu trov konania.

2.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmiato:návrhvovecisamej,rozhodnutia
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, rozhodnutie Mesta Žiar nad Hronom zo dňa 9.9.2015, žiadosť

zo dňa 14.10.2015, zmluva o pripojení o distribučnej siete zo dňa 10.4.2014, a ostatné listinné dôkazy
v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:

3. Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví - povolenie č. 2006T 0249 - 8. zmena zo dňa
23.9.2015 súd zistil, že žalobcovi úrad povolil podnikanie v predmete rozvod tepla.

4. Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví - povolenie č. 2006P 0070 - 5. zmena zo dňa

30.6.2010 súd zistil, že žalobcovi úrad povolil podnikanie v predmete plynárenstvo.

5. Z rozhodnutia Mesta Žiar nad Hronom zo dňa 9.9.2015 súd zistil, že mesto nariadilo intervenientovi
odstránenie stavby „Záložný zdroj tepla - plynová kotolňa v objekte súp. č. 477, ul. Dr. Jánskeho 447/4“.6. Zo žiadosti zo dňa 14.10.2015 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zdržanie sa pripojenia
neoprávnene vybudovaného odberného zariadenia do distribučnej siete.

7. Zo zmluvy o pripojení o distribučnej siete zo dňa 10.4.2014 súd zistil, že žalovaný a intervenient
uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bolo pripojenie odberného plynového zariadenia do distribučnej
siete.

8. Podľa ust. § 44, ods. 1 ObZ nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá
súťaž sa zakazuje.

9. Podľa ust. § 53 ObZ osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu
sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu

požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie
bezdôvodného obohatenia.

10. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo.

11. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo
výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

12. Zo žalobného návrhu súd zistil, že žalovaný je prevádzkovateľom plynárenskej distribučnej siete a
žalobca je dodávateľom tepla. Žalobca uviedol, že je dodávateľom tepla do objektu budovy súp. č. 477
na pozemku parc. č. 531/3, ktorý sa nachádza v katastrálnom území Žiar nad Hronom a je zapísaný na
LV č. 1788 vedenom Okresným úradom v Žiari nad Hronom, katastrálnym odborom. Intervenient ako
stavebník realizoval v budove stavbu záložného zdroja tepla - plynovej kotolne. Podľa názoru žalobcu

intervenient realizoval stavbu bez stavebného povolenia a je užívaná bez kolaudačného rozhodnutia. Na
základe toho stavebný úrad nariadil odstránenie stavby. Napriek tejto skutočnosti žalovaný túto plynovú
kotolňu pripojil do distribučnej siete a zabezpečuje pre ňu distribúciu plynu. Žalobca písomne upozornil
žalovaného na skutočnosť, že pripojením kotolne do siete dôjde k vážnemu zásahu do jeho práv ako
aj do práv odberateľov tepla tým, že odpojením budovy od siete žalobcu význame vzrastú náklady na

teplo .Žalobca ďalej uviedol, že znižovanie odberu tepla významne zasahuje do ekonomickej situácie
dodávateľa tepla ako aj ostatných odberateľov tým, že zvyšuje cenu tepla ostatným odberateľom.
Intervenient bol najväčším odberateľom tepla od žalobcu. Žalobca vyjadril právny názor, že žalovaný sa
svojim konaním - pripojením kotolne do siete - dopustil voči žalobcovi nekalosúťažného konania tým, že
pripojením kotlov intervenienta do siete mu umožnil odpojenie od centrálneho zdroja tepla žalobcu, čím

porušil ustanovenia generálnej klauzuly. Na odôvodnenie súťažného postavenia žalobcu a žalovaného
uviedol, že súťažiteľom v zmysle širšieho výkladu sú každé dva subjekty realizujúce záujem dosiahnutia
hospodárskeho prospechu. Konanie v rozpore s dobrými mravmi videl žalobca v tom, že žalovaný
umožnil intervenientovi dokončenie a faktické sprevádzkovanie čiernej stavby, čím získal zákazníka. Ako
ujmu žalobca označil skutočnosť, že jeho ostatným odberateľom konaním žalovaného došlo k zvýšeniu

nákladu na teplo. Na základe uvedeného žiadal žalobca žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

13. Žalovaný sa vo veci vyjadril písomne podaním zo dňa 21.9.2017. Uviedol, že odberné zariadenie
v budove pripojil po overení splnenia technických a obchodných podmienok a preukázaní ohlásenia
drobnej stavby - odberného zariadenia. Uviedol tiež, že rozhodnutie o nariadení odstránenia čiernej

stavby bolo úradom zrušené. Žalovaný súčasne namietol, že kotolňa, ktorú žiada žalobca odpojiť od
siete nie je stavbou, ktorú žalovaný do siete pripojil a teda žalobca nie je vecne legitimovaný na podanie
žalobca v navrhnutom znení. Namietol tiež tvrdenie žalobcu o súťažnom postavení strán sporu. Podľa
žalovaného tento v žiadnom prípade nedodávajú na trh zhodné, porovnateľné alebo svojou funkciou
zameniteľné výrobky, s ktorými ostatní účastníci počítajú ako s alternatívou a tiež absentuje súťažný

zámerzdôvodu,žežalovanýmusípripojiťdosieteodberateľaakspĺňatechnickéaobchodnépodmienky
prístupu a požiada o to. Žalovaný výslovne poprel, že je subjektom s možnosťou posudzovať porušenie
zákona pri výstavbe zariadenia. Na záver poprel vznik ujmy žalobcovi, kedy tento nepreukázal, že bymu vznikla akákoľvek ujma. Na základe uvedeného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať
náhradu trov konania.

14. Podaním zo dňa 27.1.2017 súdu oznámil vstup do konania intervenient na strane žalovaného.

15. Na naplnenie zákonných predpokladov nekalosúťažného konania zo strany žalovaného v zmysle
ustanovenia § 44, ods. 1 ObZ je nevyhnutné preukázať zo strany žalobcu, že

· ide o konanie v nekalej súťaži
· konanie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže
· konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom

16. Súd vykonaným dokazovaním ustálil, že žalobca a žalovaný nie sú súťažiteľmi v zmysle dikcie
ustanovenia § 44 ObZ nakoľko nedodávajú na trh zhodné, porovnateľné alebo svojou funkciou

zameniteľné výrobky, s ktorými ostatní účastníci počítajú ako s alternatívou. Ak by súd akceptoval
príliš extenzívny výklad žalobcu, tak by musel ako súťažiteľov označiť všetky subjekty realizujúce svoju
podnikateľskú činnosť za účelom zisku, čo je neprijateľné. Je nesporné, že žalovaný dodáva plyn zatiaľ
čo žalobca je dodávateľom tepla. Výroba tepla je len jedným zo spôsobov využitia plynu a naviac plyn
na výrobu tepla realizuje ( alebo plánuje realizovať ) intervenient a nie žalovaný. Žalovaný teda ako

dodávateľ média, ktoré je len možné využiť na výrobu tepla nie je v súťažnom postavení so žalobcom.
Preto nie je splnený prvý predpoklad konštatácie nekalosúťažného konania.

17.Druhýmpredpokladomnekalosúťažnéhokonaniajekonaniežalovanéhovrozporesdobrýmimravmi
súťaže. Súd prisvedčil argumentácii žalovaného a konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

preukázania, že stavbou, ktorú žalovaný pripojil do distribučnej siete a je odberným miestom podľa
petitu je kotolňa. Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že žalovaný na základe žiadosti intervenienta
pripojil do svojej distribučnej siete prípojku na vonkajšej fasáde budovy, pričom preukázal, že súčasťou
žiadosti o zriadenie prípojky bolo ohlásenie drobnej stavby, ktorou prípojka bezpochýb je. V konaní
sa nepreukázalo, že žalovaný realizoval pripojenie vonkajšej prípojky na kotolňu domu. Aj v prípade

preukázania tohto pripojenia súd konštatuje, že v zmysle interných pravidiel žalovaného je tento v
prípade tohto druhu pripájania povinný skúmať len splnenie technických a obchodných podmienok
pripojenia a nie rozpor stavby so zákonom. Naopak žalovaný je povinný v prípade konštatácie splnenia
technických a obchodných podmienok realizovať pripojenie do siete. Žalovaný s intervenientom tiež
preukázali, že 5 mesiacov pred podaním žaloby stavebný úrad zrušil rozhodnutie o odstránení stavby,

takže nemohlo nadobudnúť právoplatnosť.

18. Tretím predpokladom nekalosúťažného konania je skutočnosť, že konanie je spôsobilé privodiť
ujmu iným súťažiteľom. Sám žalobca viackrát v písomných vyjadreniach konštatoval, že ujma tvrdeným
zvýšením nákladov tepla nevznikne žalobcovi ale jeho ďalším odberateľom. V tejto súvislosti tiež súd

poukazuje na skutočnosť, že ak by pristúpil na argumentáciu žalobcu v časti vzniku ujmy, tak by de
facto zabránil všetkým odberateľom tepla od žalobcu rozhodnúť sa pre alternatívny ( s dôvodným
predpokladom úspory nákladov ) spôsob výroby tepla alebo jeho dodávky s odôvodnením, že tak chráni
zvyšných odberateľov žalobcu od zvýšenia nákladov dodávky tepla.

19. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný zriadil spoločné odberné plynové zariadenie, čím umožnil
prevádzku kotolne v budove. Podľa definície predloženej žalobcom je týmto spoločným zariadením
vedenie od hlavného uzáveru plynu ( ktorým je podľa predpokladu súdu prípojka na fasáde budovy )
po odberné zariadenie ( ktorým je kotolňa ). Zriadenie tohto pripojenia nie je v rozpore so žiadnou
z tvrdených povinností žalovaného ani porušením práva z jeho strany. Ani tvrdeniu žalobcu o

skoro totožných zákazníkoch nemohol súd poskytnúť právnu ochranu, nakoľko sa nepreukázalo, že
odberateľmi žalovaného na základe zriadenia prípojky plynu sú odberatelia tepla od žalobcu. Naviac súd
prisvedčil procesnej obrane žalovaného a konštatoval, že v prípade ak je v budove viac plynových kotlov
( čo vyplýva s dokazovania ) ide o plynové spotrebiče a nie o odberné zariadenie a teda ich pripojenie
nemusí spĺňať požiadavky v zmysle príslušných všeobecne záväzných predpisov z dôvodu, že plynové

spotrebiče nie sú súčasťou odberného plynového zariadenia.20. Konanie žalovaného nie je teda nekalosúťažným konaním žalovaného v zmysle ust. § 44 ObZ
nakoľko nie je konaním v hospodárskej súťaži, nie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a nie je
spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi.

21. Na základe horeuvedeného má súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
hmotnoprávnu legitimáciu na podanie žaloby v navrhovanom znení tým, že nepreukázal nekalosúťažné
konanie žalovaného v žiadnej časti a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

22. Podľa ust. § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

23. Podľa ust. § 255, ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. Podľa ust. § 263, ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

26. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu

konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR.

27. Žalovaní si v konaní uplatnili nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom
poplatku a trovách právneho zastúpenia.

28. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).