Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2020

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Sžsk/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200366
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:2017200366.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: MUDr. P. R., bytom X., Z.Á.. F.. B. X, právne
zast.: Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Dobšinského 12, Bratislava,
IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta
č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 26. októbra 2017, Číslo: 45460-3/2017-
BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 12. októbra 2018, č.k.

20Sa/34/2017-79, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie p r e r u š u j e do rozhodnutia Veľkého senátu správneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp.zn.
1Vs/3/2019 ohľadom právnej veci vedenej pod sp.zn. 9Sžsk/94/2018.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 12. októbra 2018, č.k.

20Sa/34/2017-79, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej z 26. októbra 2017, Číslo: 45460-3/2017-BA, a
vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie Žalovaná napadnutým rozhodnutím z 26. októbra 2017 podľa §
218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 461/2003 Z.z.“) vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné
poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, napadnuté odvolaním MUDr. Jozefa Urbana

zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo
14. júna 2017, č. 108-43/2017-TT.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách ustanovení § 5 písm. c/, § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1 a 4 písm. b/, §
178 ods. 1 písm. a/ bod prvý a zákona č. 461/2003 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej

Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.

3. Krajský súd dospel k záveru, že zánikom povolenia licencie na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe v odbore ortopédia dňom 30. septembra 2006 rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja
č. TA/2006/3343 zo dňa 4. septembra 2006 boli naplnené podmienky aj pre zánik povinného
nemocenského poistenia podľa §21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa

ktorého povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe
uvedenej v §5 písm. b/ a c/ dňom zániku týchto oprávnení. Licencia L1A je podľa §3 ods. 4 zákona č.
578/2004 Z.z. dokladom, na základe ktorého je možný výkon zdravotníckeho povolania jednou z foriem,
ktorý nie je dôvodné stotožňovať s vykonávaním činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm.
c/ zákona o sociálnom poistení. Podľa názoru krajského súdu samotná licencia pre výkon samostatnej
zdravotníckej praxe jej držiteľom nepostačuje, ako to vyplýva z definície obsiahnutej v §10 ods. 1 a 2

zákona č. 578/2004 Z.z.. Správne orgány tejto otázke nevenovali dostatočnú pozornosť.4. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalovaná z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm.
g/ SSP a navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jej názoru
licencia na výkon samostatnej zárobkovej praxe podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z.

označovanáakoL1A,nazákalektorejmôžupodľa§10zákonasamostatnúzdravotníckupraxvykonávať
zdravotnícky pracovníci sa považuje za oprávnenie a vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a
zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia
podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.decembra 2010. Z ustanovenia
§ 4 zákona č. 578/2004 Z.z. vyplýva, že poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti je nielen fyzická

osoba alebo právnická osoba, na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia
alebo povolania vydaného podľa osobitného predpisu, ale aj fyzická osoba na základe licencie na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe alebo živnostenského oprávnenia vydaného podľa osobitného
predpisu. Súčasne poznamenala, že v čase, kedy si žalobca zrušil povolenie na prevádzkovanie
zdravotníckehozariadenia,boldržiteľomajlicencienavýkonsamostatnejzdravotníckejpraxevpovolaní
lekár podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z číslo L1A/TT/0817/06, vydanej Slovenskou lekárskou komorou.

Preto zrušenie povolenia Trnavského samosprávneho kraja, číslo TA/2006/3343 zo dňa 4. septembra
2006 nespôsobilo zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010.

5. Právne posúdenie relevantné pre rozhodnutie danej veci riešil Veľký senát Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“) v uznesení z 30. apríla 2019, sp.zn. 1Vs/1/2019. V
uvedenom uznesení veľký senát odpovedal na nastolené otázky nasledovne cit.: „(...)
Odpoveď na 1. otázku - Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov samostatná zdravotnícka prax je
poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ
na základe povolenia alebo na inom mieste ako zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1A nemá
charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj

možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným
poskytovateľom.
Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávaná na
základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v
zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe

s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia
Odpoveď na 2. otázku - Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle
§ 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A

a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj
príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle § 5 písm. c/
zákona č. 461/2003 Z.z.
Odpoveď na 3. otázku - Konanie podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej

poisťovne v zmysle § 184 ods. 8 v spojení s § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. nezbavuje Sociálnu
poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou
základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i
základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v

zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.“

6. Senát „9S“ Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa so závermi vyjadrenými v rozhodnutí veľkého
senátu (1Vs/1/2019) nestotožnil a v právnej veci vedenej pod sp.zn. 9Sžsk/94/2018 (týkajúcej sa
rovnakej problematiky), sa chce od záverov prijatých veľkým senátom odchýliť, v dôsledku čoho dňa 24.

septembra 2019 uznesením z 23. septembra 2019, sp.zn. 9Sžsk/94/2018, postúpil túto právnu vec na
prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
podľa § 466 ods. 3 SSP.7. Podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie
uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie

podnet.

8. Nakoľko právna vec vedená pod sp.zn. 9Sžsk/94/2018 bola postúpená veľkému senátu správneho
kolégia tunajšieho súdu, pričom sa jedná o obdobnú právnu vec s právnou problematikou totožnou ako je
vec žalobcu (vedená pod sp.zn. 7Sžsk/27/2019) predložená tunajšiemu súdu na rozhodnutie o kasačnej

sťažnosti žalovaného, najvyšší súd postupom podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP konanie v danej právnej
veci prerušil z dôvodu, že na tunajšom súde prebieha konanie, v ktorom sa riešia otázky, ktoré môžu
mať význam pre rozhodnutie kasačného súdu v právnej veci žalobcu.
9. Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Len
čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo,
predseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak sa v konaní pokračuje,

začínajú lehoty plynúť znova (§ 100 ods. 3 SSP).

10. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.