Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/7/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418204218
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1418204218.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci navrhovateľky: L.. H.
N., X.. XX.XX.XXXX, V. L. D. XX, L., proti odporcovi: V. N., X.. X.XX.XXXX, V. L. D. XX, L., maloletý
G. V., X.. X.X.XXXX, L. D. XX, L., o nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie zákazu odporcovi
priblížiť sa k neplnoletému dieťaťu, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV
zo dňa 2. októbra 2018 č.k. 4C 48/2018-10 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh navrhovateľky na
nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a a odporcovi priznáva nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania.

Odporcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil odporcovi, aby sa k maloletému dieťaťu G.Y. V., X..
X.X.XXXX nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 100 m a navrhovateľke priznal voči odporcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia návrhu navrhovateľkou, že zo strany odporcu dochádzalo
opakovane v jej neprítomnosti ako matky maloletého k zastrašovaniu maloletého búchaním, klopaním
na dvere bytu, v ktorom maloletý spolu s matkou bývajú, nepretržitým zvonením na zvonček pred
bytovými dverami, a to v skorých ranných hodinách, pred odchodom syna do školy, keď bola v práci,
alebo vo večerných hodinách, keď išla venčiť psov, ktoré zastrašovanie trvalo vždy 30 minút až hodinu.
Po pohrození odporcovi políciou mal odporca pokračovať v sledovaní a v zastrašovaní na ulici. Podľa
navrhovateľky bol odporca v minulosti liečený na psychiatrii. Tvrdila, že odporca ohrozuje zdravie a
plnohodnotný život maloletej osoby, jej syn má strach odísť z bytu do školy, keď je odporca pred dverami
alebo ho vidí v okolí domu, čo odporca využil a nahlásil na úrad, že dieťa nechodí do školy.

3. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods., 2 písm. b/, § 328 ods. 1,
§ 329 ods. 1 prvá veta a § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Skonštatoval, čo je predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia a svoje odôvodnil tým že
na základe skutočností uvedených v návrhu mal za dostatočne preukázané splnenie predpokladov pre
nariadenie navrhovateľkou navrhovaného nariadenia neodkladného opatrenia. Mal za osvedčené, že
telesná aj duševná integrita maloletého dieťaťa bola konaním odporcu narušená a že je v záujme jeho
ochrany potrebné chrániť túto osobu tým, že odporca sa nebude môcť k maloletému dieťaťu priblížiť na
vzdialenosť menšiu ako 100 m.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s odôvodnením. že navrhovateľka
mala vo veci plný úspech, preto jej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením
v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
odporca a žiadal ho zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať mu
aj náhradu trov konania. Uviedol, že navrhovateľkou popísané udalosti sa nestali a jej tvrdenia nie
sú pravdivé, sú zavádzajúce a ničím nepodložené. Mal za to, že uvedené tvrdenia súvisia so snahou
navrhovateľky zabrániť mu v užívaní nehnuteľnosti - bytu na adrese D. XX v ich spoločnom vlastníctve s
navrhovateľkou, ktorý je predmetom sporu o vyporiadanie spoluvlastníctva medzi nimi, ktorý v súčasnosti
navrhovateľka obýva a v záujme zabránenia mu v jeho užívaní vymenila zámky na byte, bol preto viackrát
na polícii s tým, že mu navrhovateľka bráni vo voľnom vstupe do bytu. V snahe zabrániť mu v užívaní
tohto bytu sa navrhovateľka uchýlila k nepravdivým tvrdeniam a do sporu zaťahuje aj svojho syna G.
V., X.. X.X.XXXX, ktorého nevidel od roku 2016, nikdy ho nezastrašoval, nesledoval, neprenasledoval
na ulici, ani inde, čo platí aj o navrhovateľke. Nikde nezvonil a nekopal do dverí 30 min. ani hodinu
a trestné oznámenie, ktoré navrhovateľka na neho podala pre nebezpečné prenasledovanie, polícia
po výsluchu dňa 21.9.2018 odmietla. Tiež nenahlasoval na ÚPSVaR, že maloleté dieťa navrhovateľky
nechodí do školy a tvrdenie, že spôsobuje záškoláctvo syna navrhovateľky považoval za absurdné.
Uvedené tvrdenia navrhovateľka nepreukázala žiadnym vyjadrením ÚPSVaR, ktoré by to preukazovalo.
Uviedol tiež, že navrhovateľka podala v roku 2017 žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k predmetnému bytu (konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 25C 61/2017), v
ktorom žiadala prikázanie nehnuteľnosti do jeho vlastníctva a zaviazania ho na vyplatenie jej 50% z
trhovej ceny nehnuteľnosti, prípadne ho zaviazať na odpredaj bytu do 17.12.2017, s čím nesúhlasil,
pretože nemal dostatok finančných prostriedkov, ako aj vzhľadom k tomu, v akom stave sa predmetná
nehnuteľnosť nachádzala a nemal ani o ňu záujem, za nemožné považoval predať ju v termíne
určenom navrhovateľkou. Predmetné konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku
navrhovateľkou. Už v uvedenom súdnom konaní sa snažil s navrhovateľkou dohodnúť na predaji bytu, na
jeho vyčistení, ako aj na uhrádzaní dlhu na zálohových platbách, ktorý vznikol ešte za života ich matky a
na uhrádzaní ďalších zálohových platieb, avšak bez úspechu. Platil a aj naďalej platí bytovému družstvu
polovicu zálohových platieb, hoci nemôže svoj majetok užívať, čo vie preukázať aj výpisom z účtu. Pre
neuhrádzanie dlhu navrhovateľkou na zálohových platbách a neplnenia polovice mesačných zálohových
platieb za byt, bol jej dlh voči bytovému družstvu dňa 28.2.2018 podľa Upomienky č. XXXXXXX v sume
3 006,66 Eur a k vyprataniu bytu špecializovanou firmou pristúpila až keď došlo k hrozbe exekúciou.
Napriek tomu, že firme Exit sťahovanie zaplatil viac ako 200 Eur, jednu z izieb odmietli dokončiť. Do
bytu mal záujem ísť výlučne iba za účelom skontrolovať v akom stave je nedokončená izba, dopratať ju
a skontrolovať byt. Konštatoval, že ho navrhovateľka opakovane od marca 2018 v emailoch vyzývala,
aby v nasledujúcu sobotu v jej prítomnosti prišiel do spoločného bytu dopratať izbu a ako podmienku pre
to, aby mu dala kľúče od bytu a umožnila mu tak vstup do neho, žiadala od neho podpísanie hmotnej
zodpovednosti za svoje osobné veci a aktuálny nález od psychiatra, pričom na neho vyvíjala nátlak
s poukazovaním na hroziacu exekúciu, ktorú sama spôsobila a ktorá by finančne poškodila aj jeho.
Keďže nemohol v navrhovateľkou stanovený termín prísť a prišiel v iný deň a požiadavky navrhovateľky
odmietol, navrhovateľka mu cez zavreté dvere bytu vulgárne nadávala a do nehnuteľnosti ho nevpustila,
pričom uviedla, že má prísť ďalšiu sobotu, ale iba ak bude mať nález od psychiatra. Na základe týchto
skúseností s navrhovateľkou prestal k bytu a domu na D. XX chodiť a navrhovateľka ho opätovne začala
vyzývať, aby prišiel do bytu od augusta 2018. Odporca mal za to, že v danom prípade neexistuje žiadna
skutočnosť a ani dôkaz, ktoré by preukazovali tvrdenia navrhovateľky, táto žiadne dôkazy na podporu
svojich tvrdení súdu nepreukázala, a preto nemohla osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov
a z uvedeného dôvodu existujú vážne pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Z návrhu
navrhovateľky nie je podľa neho ani zrejmé, kde sa údajný skutok mal stať, v akom byte, na akej
adrese, nie sú zrejmé žiadne bližšie okolnosti a navrhovateľka neuviedla žiadne dôkazy (napr. svedecké
výpovede), ktoré by jej tvrdenia v minimálnej miere preukazovali a ktoré by mohli osvedčiť potrebu
úpravy pomerov. Mal za to, že súd nemôže vychádzať výlučne z vymyslených tvrdení navrhovateľky,
ktoré nijakým spôsobom nepreukázala, v opačnom prípade by akékoľvek tvrdenia navrhovateľa viedlo
k nariadeniu neodkladného opatrenia, pričom podľa neho musia v danom prípade existovať vážne
pochybnosti o potrebe úpravy pomerov.

7. Navrhovateľka vo svojom podaní zo dňa 15.11.2016, označenom ako doplnenie návrhu, a vyjadrení
na tvrdenia odporcu v jeho odvolaní, uviedla, že odporca v priebehu mesiacov marec a apríl 2018
opakovane v jej neprítomnosti v bytovom dome na D. XX, v ktorom sa nachádza byt zdedený spoločne s
odporcom v pomere 50:50 po ich matke H.. H. N., zomrelej dňa X.XX.XXXX, opakovane zastrašoval jej
dieťa v ranných hodinách pred vyučovaním a počas vyučovania, rovnako vo večerných hodinách v čase
po 21.15 hod., keď išla venčiť psov. Uviedla, že svedkovia sú, len neboli ňou uvedení na PZ z dôvodu, že
ju príslušník PZ upozornil na to, že na základe šetrenia nemajú v kompetencii udelenie zákazu priblíženia
sa, rovnako sú svedkovia aj na to, keď odporca po nej na ulici vykrikoval, svojim konaním ju aj jej syna
poškodzuje. Uviedla, že menila zámok na dverách predmetného bytu z dôvodu zastrašovania jej syna,
na čom trvala aj sociálna pracovníčka, ktorá prišla na podnet odporcu, ktorý mal zo svojho mobilu volať
na ÚPSVaR. Odporca videl jej syna v jej prítomnosti, a videl ho tiež aj odvtedy, keď ho sledoval na ulici.
Jej syn má zdravotné problémy, individuálny študijný plán, čo vie aj odporca a jeho manželka, preto
si vyprosuje jeho urážanie advokátom odporcu vyjadrovaním sa, že je záškolákom. Konštatovala, že
žalobu na vyporiadanie dedičstva v roku 2017 podala na podnet notárky, ktorá mala na starosti dedičské
konanie. O vypratanie predmetnej izby v byte na D. XX vyzývala odporcu aj k následnému predaju tohto
bytu, pričom so synom od marca 2018 majú už zbalené veci. Mala už cez realitku nájdených dvoch
kupcov, avšak odporca nesúhlasil. Bez jeho pričinenia tiež oslovovala spoločnosti na odpratávanie vecí
z bytu ešte vo februári 2018 a aj počas vypratávania ho oslovila, aby sa pričinil a pridal k vyprataniu jeho
izby, ktorú možnosť mal roky a v emailoch mal písané, že sa má vopred ozvať a že je ochotná si pre tento
účel čerpať aj dovolenku. Uviedla, že syn je školopovinné dieťa a odporca chodí výhradne večer a tiež,
že prišiel iba 8.4.2018, keď už odchádzali so synom z bytu a odporca zavádza, že mu neotvorila dvere
a že spoza dverí mu vulgárne nadávala. Nakoľko sa odporca opakovane vyjadril, že jej veci vyhodí do
zberného dvora, požadovala od neho podpísanie hmotnej zodpovednosti. Odporca ju zavádza ohľadom
vypratania a predaja bytu a odmieta akékoľvek osobné stretnutia s ňou. Doložila prílohy týkajúce sa
emailovej komunikácie s odporcom ohľadom bytu.

8. Odporca vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k uvedenému
podaniu navrhovateľky zotrval na tom, že navrhovateľka svoje tvrdenia ohľadom údajného zastrašovania
jej maloletého dieťaťa sú nepravdivé, zavádzajúce a ničím nepodložené. Vo svojom vyjadrení
opätovne len uviedla svoje tvrdenia a tieto nepodložila žiadnymi relevantnými dôkazmi. Odvoláva
sa na trestné oznámenia podané na polícii, ktoré však boli odmietnuté, na svedkov, ktorých nikdy
nemenovala, hoci túto možnosť mala v návrhu aj vo vyjadrení, a ktorých svedectvo nepredložila, a na
údajné vyjadrenia lekárov. Uviedol, že navrhovateľkou predložená emailová komunikácia nepreukazuje
údajné zastrašovanie jej maloletého dieťaťa, ale len problematickú komunikáciu medzi nimi ohľadom
vyporiadania zdedeného majetku, čo však nie je a nemá byť predmetom konania o neodkladnom
opatrení, ktoré mu má brániť priblížiť sa k jej maloletému dieťaťu. Mal naďalej za to, že uvedené tvrdenia
súvisia so snahou navrhovateľky zabrániť mu v užívaní predmetného bytu v ich spoločnom vlastníctve,
ktorý je predmetom sporu o jeho vyporiadanie a ktorý užíva výlučne navrhovateľka. K zastrašovaniu či
prenasledovaniu maloletého syna navrhovateľky nikdy nedošlo, ani v mieste bydliska, ani v škole, pričom
nemá ani vedomosť o tom, akú školu maloletý navštevuje a navrhovateľka o údajnom zastrašovaní
ani nepredložila relevantné dôkazy. Považoval neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze priblíženia
sa k maloletému dieťaťu navrhovateľky za nepotrebné z dôvodu, že k žiadnemu ohrozeniu maloletého
dieťaťa nedochádza. Mal za to, že takéto neodkladné opatrenie by malom slúžiť práve na ochranu
maloletého dieťaťa a nie pre osobné záujmy navrhovateľky, spočívajúce v zabránení mu v prístupe k
ich spoločnému majetku. V súvislosti s konaním navrhovateľky poukázal tiež na to, že navrhovateľka na
verejnosti pred cudzími ľuďmi v jeho prítomnosti a aj v neprítomnosti šíri klamstvá, že nie je prirodzeným
otcom svojho maloletého syna Lukáša, ktorý sa pred takýmito tvrdeniami nevie brániť. Uvedené vyplýva
aj z emailovej komunikácie doloženej navrhovateľkou (email zo dňa 20.11.2017), teda do sporu zaťahuje
ich maloleté deti. Napriek relevantnosti tvrdení navrhovateľky ohľadom predmetného bytu uviedol, že
navrhovateľka už v minulosti zavádzala ohľadom skutočností, či v byte býva/nebýva so synom podľa
situácie tvrdila, že v byte nebýva a keď chcel vymeniť zámok na dverách od bytu, tvrdila, že v byte býva
a má v ňom osobné veci. Nikdy nič z bytu neodcudzil, čo nie je zrejmé ani z vyjadrenia navrhovateľky
a ani polícia ho v žiadnej údajnej krádeži nepredvolala. Mal tiež za to, že náklady spojené s užívaním
bytu by mala hradiť navrhovateľka, nakoľko byt užíva a on ho neužíva. V marci 2018 súhlasil v časovej
tiesni z dôvodu hroziacej exekúcie s vyprataním bytu a izby firmou, ktorú zabezpečila navrhovateľka a
súhlasil aj so zaplatením za vypratanie. Nesúhlasil a nesúhlasí s vyrovnaním dlhu z platby záujemcu pri
predaji bytu. V marci 2018 chcel zrealizovať aj predaj predmetného bytu, preto oslovil realitnú kanceláriu,
ktorá chcela do neho prísť na ohliadku s kupcom, v čom bránila práve navrhovateľka a bez kľúčov sa do

bytu nedostal, nesúhlasila ani s inzerátom na predaj bytu, ktorý podal, pričom navrhovateľke nič nebráni
odstrániť veci z izby, nakoľko nie sú jeho. Doložil tiež doklady týkajúce sa predmetného bytu.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) preskúmal vec bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

10. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou.

11. V danom prípade navrhovateľka sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala
uloženia zákazu odporcovi približovať sa k jej neplnoletému synovi na vzdialenosť 100 m a bolo potrebné
postupovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku upravujúce inštitút neodkladných opatrení.

12. Podľa § 324 ods. 1C.s.p.pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Podľa § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods.2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdŕžala alebo niečo znášala.

16. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

18. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

19. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Prijatím Dohovoru o právach dieťaťa sa jednotlivé štáty zaviazali, že ich činnosť bude v súlade
s najlepším záujmom dieťaťa a ostatnými článkami Dohovoru. Deti, na rozdiel od dospelých, nemajú
možnosť za svoje práva bojovať, svoje práva uplatňovať a vyžadovať žiadnym legitímnym spôsobom,
preto deti potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť.

21. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery
účastníkov, alebo ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Opatrenie nie je
konečným rozhodnutím a pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre
dokazovanie. Neodkladné opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Nemožno
ho však vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností
umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana
a bez osvedčenia neodkladnosti, t. j. takej naliehavosti, príp. hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá
neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov. Predpokladom pre nariadenie neodkladného
opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami,
že toto právo je porušované alebo ohrozené a že na jeho ochranu je potrebné nariadiť neodkladné

opatrenie. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie
na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazné
prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti,
legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie
skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu
a k nemu pripojených listín.

22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom
spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty predostreté v odvolacom konaní, bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ mal za dôvodné neodkladným opatrením
nariadiť odporcovi navrhovateľkou navrhovaný zákaz priblíženia k jej neplnoletému synovi. Súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe skutočností uvedených v návrhu mal za
dostatočne preukázané splnenie predpokladov pre nariadenie navrhovateľkou navrhovaného nariadenia
neodkladného opatrenia. Mal za osvedčené, že telesná aj duševná integrita maloletého dieťaťa bola
konaním odporcu narušená a že je v záujme jeho ochrany je potrebné chrániť túto osobu tým, že odporca
sa nebude môcť k maloletému dieťaťu priblížiť na vzdialenosť menšiu ako 100 m. Neuviedol pritom, na
základe akých dôkazov mal tvrdenia navrhovateľky za preukázané a jej nárok za osvedčený.

23. Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o osvedčenosti nároku
navrhovateľkou na nariadenie ňou navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľka svoje
skutkové tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ničím nepreukázala a
nedoložila na ich podporu a preukázanie žiadne listinné dôkazy a ani neoznačila žiadne dôkazné
prostriedky. Jej tvrdenia v návrhu o zastrašovaní jej neplnoletého syna odporcom neboli ani riadne
konkretizované a už vôbec nie podopreté dôkazmi osvedčujúcimi potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia. Naopak jej tvrdenia obsahujú predovšetkým a v podstate len okolnosti týkajúce sa bytu na D.
XX, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve s odporcom.

24. Keďže navrhovateľka neosvedčila nárok na nariadenie ňou navrhovaného neodkladného opatrenia a
existenciu ohrozenia jej maloletého syna zo strany odporcu žiadnymi relevantnými dôkazmi, t.j. potrebu
úpravy pomerov požadovaným neodkladným opatrením, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 388 CSP zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a odporcovi
priznal voči navrhovateľke nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. (§ 396 ods. 2, § 255 ods.
1 CSP).

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné,
ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 12. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.