Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. október 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 16Cb/166/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716205899
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8716205899.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Mgr. Dávid Alexa

Exclusive design, s miestom podnikania Popradskej brigády 743/16, Poprad, IČO: 44 272 375,
právne zast. Mgr. Marek Tauber, advokát, AK so sídlom Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, proti
žalovanému: Mgr. Stanislav Fekete, advokát, so sídlom Nám. sv. Egídia 29/69, Poprad, IČO: 37 789
414, právne zast.: Mgr. Maroš Ježík, advokát so sídlom Stará Ľubovňa 064 01, Okružná 871/65,
korešpondenčná adresa: Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, v konaní o zaplatenie 23.242,76 eur s prísl.
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 30.6.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 23 242,76 eur s príslušenstvom. Predmetný návrh žalobca odôvodnil tým, že žalobca so
žalovaným uzatvorili v ústnej forme zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia advokátskej

kancelárie žalovaného a dodanie nábytku do advokátskej kancelárie. Za zhotovenie diela sa žalovaný
zaviazal zaplatiť žalobcovi cenu diela za skutočne vykonané práce a dodaný materiál. Žalobca predložil
žalovanému vyúčtovanie ceny diela vo výške 34 242,76 eur. Žalovaný zálohovými platbami zaplatil sumu
11 000 eur a zostáva uhradiť ešte 23 242,76 eur.

2. Súd vyzval žalovaného v súlade s § 167 ods. 2 CSP na vyjadrenie k žalobe a doručil mu žalobu
spolu s listinnými dôkazmi, kedy podaním doručeným 1.8.2016 k žalobe uviedol, že uzavrel so žalobcom

neformálnu zmluvu o dielo, ktorej predmetom však nebolo dodanie kancelárskeho nábytku, keď žalobca
nemal zhotovovať nábytok ani zmontovať. Dohodli sa len, že žalovanému dodá kancelársky nábytok,
ktorý zakúpi v spoločnosť U. (v rámci svojich odberateľských zliav) s tým, že žalovaný si mal z katalógu
vybrať konkrétne kusy nábytku, ktoré od žalobcu kúpi. Cena za dodanie nábytku predstavovala sumu 1
732,07 eur bez DPH. Žalovaný na kúpu nábytku zaplatil zálohu vo výške 1 500 eur. Predmetom diela
bola rekonštrukcia advokátskej kancelárie a mala zahŕňať osadenie schodiska so sklennou zástenou,
osadenie sklenených dvier, položenie dlažby vo všetkých miestnostiach, úpravu elektroinštalácie,

vystierkovanie, vymaľovanie stien, uloženie obkladu a dlažby v kúpeľni a vo WC, vrátane osadenia
sanity. Uzavretie zmluvy o dielo sprostredkoval T. Š., ktorý pôvodne začal rekonštrukciu pre žalovaného
realizovať,neskôrsadohodlisožalovanýmnaukončeníprác,keďženemalnarealizáciupotrebnýchľudí
a bol mu odporučený žalobca s ktorým teda došlo aj k stretnutiu, k ohliadke predmetných priestorov adošlo aj k dohode o výške celkovej ceny za vykonanie diela, keď podľa výslovnej požiadavky žalovaného
nemala presiahnuť sumu 20 000 eur s DPH. S týmto žalobca súhlasil a vyjadril sa, že sa do uvedenej
sumy určite zmestí. Po odsúhlasení ceny za dielo T. Š. zaplatil žalobcovi v mene žalovaného prvú

zálohu vo výške 5 000 eur v hotovosti. Zároveň došlo aj k odovzdaniu kľúčov od priestorov žalobcovi.
Žalobca postupne vykonával jednotlivé práce a to až do 5.3.2012, kedy predložil žalovanému predbežné
vyúčtovanie, ktoré malo informatívny charakter a malo slúžiť pre žalovaného v súvislosti s porovnaním
a overením množstva a ceny použitých materiálov na stavbe z dôvodu istoty, že konečná cena
nepresiahne 20 000 eur. Žalobcom predložené vyúčtovanie však bolo v rozpore s pôvodne dohodnutou

cenou za dielo. Žalovaný odmietal zaplatiť navýšenú cenu za dielo a z dôvodu straty dôvery ku žalobcovi
vpriebehumesiacamarec2012došlokobojstrannémupredčasnémuukončeniuzmluvyodielo.Žalobca
si prišiel po svoje náradie a odovzdal žalovanému kľúče od priestorov. Žalovaný netrval na tom, aby
žalobca dielo dokončil a následne si objednal dokončenie rekonštrukcie u iných subjektov, ktoré vykonali
stavebné práce, ktoré mal pôvodne vykonať žalobca a to dostierkovanie stien, ich vymaľovanie, dodanie
a montáž WC na prízemí ako aj v kúpeľni, dodanie, montáž sprchovacieho kútu, sklenených dvier,

vyšpárovaniepodláhaobkladovaosadeniedrevenýchstupňovnaschodisko.Žalobcaakolistinnýdôkaz
predložil vyúčtovanie zo 17.6.2017, ktoré žalovanému nebolo nikdy doručené. Žalovanému nebola
doručená ani faktúra, v ktorej by bolo fakturované dodanie materiálu a prác uvedených v citovanom
vyúčtovaní hoci si žalobca v žalobe uplatňuje aj nárok na zaplatenie sumy 5 707,12 eur z titulu zaplatenej
DPH. Žalobca však vôbec nepreukázal odvedenie dane v tejto výške v prospech štátu. Skutkové

tvrdenie, že žalovaný zaplatil za dodané dielo a kancelársky nábytok len sumu 11 000 eur nie je pravdivé.
Z vyúčtovania zo dňa 5.3.2012, ktoré vypracoval samotný žalobca vyplýva, že žalovaný osobne uhradil
sumu celkom 12 500 eur a v mene žalovaného uhradil žalobcovi sumu 7 000 eur T. Š. a sumu 1 302,20
eur G. P.. Spolu tak za nedokončené dielo a kancelársky nábytok bolo zaplatených 18 197,80 eur. Žalobu
žiadal zamietnuť.

3.Žalobca vo svojom vyjadrení z 31.8.2016 uviedol, že zmluva o dielo bola uzatvorená na dodávku
a montáž obkladov, dlažieb, sanity, vodovodných batérii do kúpeľní, WC na prízemí a dlažby o
celkovej výmere cca 100m2, pričom návodom pri tvorbe cenovej ponuky bola cenová ponuka, ktorú pre
žalovaného vytvoril 2.2.2010 pracovník spoločnosti H. na celkovú sumu 15 202,92 eur. Táto cenová

ponuka však neobsahoval montáž ani žiadne podružné výkony. Žalobca dielo vykonal a dňa 17.6.2013
mal byť spoločne zameraný skutkový stav a prekontrolované a odsúhlasené skutočne vykonané práce.
Výsledkom bolo vyúčtovanie zo 17.6.2013. V čase uzavretia zmluvy o dielo predmet ešte nebol úplne
do detailov špecifikovaný a dochádzalo následne k úpravám na ďalších neformálnych stretnutiach.
Oproti pôvodnej dohode bolo vykonané osadenie schodiska, úprava elektroinštalácie, položenie dlažby

v kancelárií, obloženie schodiskovej steny a iné čo sa premietlo do celkového vyúčtovania. Žalobca
nesúhlasí s tvrdením, aby G. P. uhrádzal v mene žalovaného platbu 1 302,20 eur, ktorá suma je v
konečnom vyúčtovaní so znamienkom mínus. Túto sumu uhradil P. v súvislosti s inou zákazkou. K
zálohovým platbám od pána Š. uviedol, že mali byť predmetom ich vzájomného vysporiadania. Dokonca
malo byť dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným, že za poskytnutú pomoc od žalobcu pre žalovaného

mu žalovaný poskytne pomoc v súdnych sporoch, ktoré sa týkali žalobcu.

4. Žalovaný podaním zo 16.9.2016 reagoval na tvrdenia žalobcu, kde poprel, aby so žalobcom uzavrel
akúsi prvotnú zmluvu o dielo a následne mali byť vykonané práce naviac, t.j. nad rámec predmetu
pôvodnejzmluvy.Užvčaseuzavretiazmluvyodielo20.10.2010bolzrejmýcelkovýrozsahrekonštrukcie

kancelárie a žalovaný sa so žalobcom dohodli za vykonanie diela na pevnej cene vo výške 20 000 eur s
DPH. Na ďalších stretnutiach boli riešené len detaily a to konkrétny druh dlažieb a obkladov a konkrétna
realizácia schodiska. Celková cena však nemala presiahnuť pevne stanovenú sumu 20 000 eur s DPH.
Nad rámec tejto ceny bolo len dodanie kancelárskeho nábytku. Žalovaný poprel, aby medzi sporovými
stranami došlo 17.6.2013 k spoločnému zameraniu skutkového stavu, prekontrolovaniu a odsúhlaseniu

vykonaných prác aj to, že mu žalobca predložil vyúčtovanie zo dňa 17.6.2013. Pokiaľ sa mal žalovaný
zmestiť do pevnej stanovenej ceny za vykonanie diela mohol byť vybraný taký stavebný materiál, ktorý
bol nižšej kvality ako bol uvedený v cenovej ponuke z 2.2.2010 od firmy G. T. H., ktorú predložil žalobca.
Výber konkrétneho typu dlažby sa uskutočnil priamo v kancelárii žalobcu, kde boli žalovanému ukázané
konkrétne vzorky, vysvetľované rozdiely medzi značkovou dlažbou najvyššej kvality, strednou triedou

a lacnou dlažbou. Žalovaný si vybral konkrétne vzorky dlažby a obkladov, ktoré boli neskôr osadené
v kancelárskych priestoroch. Nešlo o materiál uvedený v cenovej ponuke firmy H.. Predložený listinný
dôkaz a to fotokópia časti stavebného denníka videl žalovaný až pri jeho doručení zo strany súdu a
nebol nikdy predložený originál kompletného stavebného denníka a preto nie je možné sa vyjadriť kjeho obsahu. Zároveň navrhol vykonať dokazovanie svedeckými výpoveďami za účelom preukázania
aké zálohové platby, kedy a kto vykonal za žalovaného pre žalobcu v súvislosti so zmluvou o dielo.

5. Pri predbežnom prejednaní sporu sa žalobca vyjadril, že pán Š. spolu so žalovaným prišli za ním
a predložili mu cenovú ponuku z H.-D. a žiadali ho, aby urobil konkurenčnú ponuku pre porovnanie.
Potvrdil, že spoločne so žalovaným vybrali iný materiál u neho v kancelárii. Urobil grafické návrhy a
cenovú ponuku. Potvrdil, že bola spomínaná cena 20 000 eur za kúpeľne na poschodí a prízemí a
dlažbu spolu s montážou. Cenová ponuka z H.-D. bola len za materiál. Sám žalobca urobil ponuku na

cenu cca 20 000 eur a táto v sebe obsahovala aj montáž a kompletnú dodávku. Rozsah prác zo strany
žalovaného sa však mal rozširovať, komunikovali väčšinou emailom a práce, ktoré na diele vykonával
boli cez subdodávku. Trval na tom, že žalovaný uhradil len 11 000 eur a vyúčtovanie zo 17.6.2013
preukazuje to, že položky 10 - 14 je to na čom sa pôvodne dohodli a ďalšie sú také položky, ktoré dohodli
naviac počas samotnej realizácie. Faktúru za vykonané práce nevystavoval, čakal ako sa situácia bude
vyvíjať, keď z minulosti mal zlú skúsenosť pri väčších akciách, kedy on musel zaplatiť všetkým, ktorý

sa na tom podieľali a aj DPH a napriek tomu od objednávateľa úhradu nedostal. Všetky faktúry, ktoré
vystavil pre žalovaného boli vopred zaplatené zálohami.
Žalovaný potvrdil, že pôvodne mal práce vykonávať jeho vtedajší klient T. Š. a jeho firma, ktorý však z
dôvodu nedostatočných pracovných kapacít nemohol v prácach pokračovať a doporučil na výkon týchto
prác žalobcu. Jedinou požiadavkou v súvislosti s novým zhotoviteľom bolo to, že celá požadovaná

rekonštrukcia nesmie presiahnuť sumu 20 000 eur s DPH. Na takejto sume sa dohodol aj spolu so
žalobcom. Požiadavka bola na dokončenie prác na kancelárii, aby mohol vykonávať svoju činnosť a
nebolo logické, aby bola položená podlaha a neboli dokončené steny, dvere a schody. Žalovaný mal
záujem rekonštruovať kanceláriu cez jeden subjekt čo bolo zo strany žalobcu akceptované. Žalobca
predložil vyúčtovania z 5.3.2012, 17.6.2013, 4.12.2012 z ktorých vyplýva, že úhrady boli realizované

nielen samotným žalovaným, ale aj inými osobami a to pánom Š. v hotovosti a to konkrétne suma 7
000 eur spolu. Prvou úhradou vo výške 5 000 eur dňa 21.10.2010 sa začala spolupráca. Bola to záloha
za nákup materiálu. Vo vyúčtovaniach, ktoré boli predložené ako listinné dôkazy sú značné cenové
disproporcie, kde v jednom z vyúčtovaní je uvedená suma 46 155,67 eur, v ďalšom 34 242,76 eur.
Vyúčtovanie z 5.3.2012, kde bola práve uvedená suma 46 155,67 eur bolo žalovanému doručené a

to bol aj dôvod prečo sa cítil podvedený a nechcel pokračovať v spolupráci so žalobcom, ktorá však
skončila po obojstrannej dohode.

6. Na pojednávaní dňa 3.12.2019 právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe a v záverečnej reči
na pojednávaní 16.9.2021 uviedol, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané uzavretie

zmluvy o dielo v ústnej podobe, pričom rozsah prác ktorý bol stanovený sa podľa požiadaviek postupne
dopĺňal a menil. O rozsahu prác ako je v prvotnej ponuke svedčí aj predložená cenová ponuka pôvodne
Z. H.. Tento rozsah prác v cenovej ponuke bol však postupne dopĺňaný ako to potvrdili jednotliví
svedkovia, ktorý boli vypočutý vo veci. Určite nemožno konštatovať, že strany sporu sa dohodli, že
cena diela bude predstavovať sumu 20 000 eur. Táto skutočnosť vyplýva len z tvrdenia žalovaného.

Rovnako nemožno v tomto spore zarátavať zloženú zálohu vo výške 1 500 eur žalovaným na nábytok
spoločnosti U., ktoré bolo riešené samostatnou faktúrou, keďže táto záloha bola na túto vec použitá.
Žalobca predložil súpis skutočne vykonaných a prevedených prác kedy strany sporu sa dohodli, že
na diele sa následne nebude pokračovať. Tento súpis zo dňa 17.6.2013 bol vyčíslený na sumu 34
242,76 eur. Žalovaný zálohovými platbami zaplatil sumu 11 000 eur a z toho dôvodu si žalobca uplatňuje

žalovanú istinu ktorá predstavuje rozdiel v sume 23 242,76 eur. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobcovi
na zálohových platbách zaplatil sumu 18 197 eur, ale toto žiadnymi listinnými dôkazmi nepodložil. Suma
11 000 eur je tá, ktorú má zdokladovanú. K otázke započítavania záloh, ktoré by mal za žalovaného
poskytnúť pán Š., sa vyjadril, že k takému započítaniu nemôže dôjsť, lebo ako uviedol žalobca pre pána
Šuligu vykonával samostatnú zákazku a rovnako žalobca predložil aj faktúru, ktorá bola vystavená pre

spoločnosť U. O. na sumu 1 300 eur, ktorú chcel započítať žalovaný, pričom sa jednalo o inú zákazku.
Práce o dielo boli vykonané čo potvrdili aj vypočutí svedkovia. Z tohto dôvodu žalobca navrhuje, aby súd
rozhodol v zmysle žalobného návrhu a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny s príslušným úrokom z
omeškania a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.

7. Žalobca na pojednávaní sa vyjadril, že faktúry, ktoré vystavil pán L. mu boli zaplatené z firemných
peňazí po tom ako práce ukončil a žalobca predložil cenovú ponuku aj súpis vykonaných prác od
Q. Č., pričom práce trvali 2 roky, faktúru od Q. Č. nemá, keďže mu ju nevystavoval, pretože nemal
prebraté práce od žalovaného a za vykonané práce Q. Č. zaplatil žalobca zo svojich osobných peňazínie z podnikateľských. Pokiaľ s ním chcel spolupracovať musel tento záväzok uhradiť. Pri preberaní
prác bol žalobca sám bez Q. Č., skontroloval práce a potom mu vyplatil. Prevzatie prác žalovaným sa
neuskutočnilo a nevystavil žalobca ani faktúru, keď nemal potvrdený od žalovaného súpis vykonaných

prác, ktorý mu mal žalobca predložiť. Žalobca tvrdil, že so žalovaným išli na stavbu, premerali to celé,
zaktualizovali a vyúčtovanie bolo poslané žalovanému. Rekapituláciu zo 17.6.2017 považuje za správnu
a boli tu podrobne špecifikované maľby, vysprávky aj dodanie nábytku. Z účtovníctva vybral len tie
úhrady žalovaného, ktoré mal potvrdené a ku ktorým reálne zo strany žalovaného došlo. K tvrdeniu
svedka Š. o tom ako sa mali veci započítavať sa vyjadriť nevedel, bolo to dávno a odvtedy realizoval

mnohé ďalšie stavby. Emilovi Čížikovi vyplatil za práce niečo v hotovosti a niečo si započítali medzi
sebou, keďže pracoval aj na iných stavbách, avšak voči nemu nemá žiadne podlžnosti. Ďalej sa vyjadril
k súpisu prác, ktorý vypracoval Q. Č. a k poznámkam, ktoré tam boli uvedené, keď uviedol, že tieto sumy
znamenajú pravdepodobne to čo potreboval, aby mu bolo zaplatené, aby vykryl náklady, ktoré mal bez
toho, aby bola vystavená faktúra, ale presne si už na tieto okolnosti žalobca nespomína.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní v súvislosti s listinným dôkazom predloženým žalobcom
sa vyjadril, že tieto dôkazy sú pre súd nevierohodné a to z dôvodu, že tieto sú podľa ich názoru v rozpore
svýpoveďoupánaL.,ktorúučinildňa3.12.2019.Tentosvedokvrámcisvojhovýsluchuuviedolaképráce
vykonávalpričomuviedolvýslovne,žepripravovalsteny,kúpeľnítietopenetroval,vyspravilnerovnostipo
vodo a elektro inštalácii, muroval múriky, urobil konštrukciu na sadrokartónom, ten tam umiestnil, ale vo

faktúre č.3/2011ktorúvystavilprežalobcutentosvedokuvádza,žefakturujevykonanéelektroinštalačné
práce na zákazke kancelária mesto centrum. Výkon takýchto prác tento svedok nikde vo svojej výpovedi
neuvádzal, preto považujú tento listinný dôkaz za nevierohodný. Zároveň poukazál na to, že ak tento
svedok, ktorý vystupuje ako FO podnikateľ v oblasti stavebníctva a mal pre žalobcu vykonať práce na
zákazke pre žalovaného. V rámci svojho účtovníctva vystavil faktúru 02/2011 datovaná 30.5.2011 a

faktúru 03/2011 ktorá bola vystavená 5.11.2011, viac ako 6 mesačný odstup a obe sa týkali zákazky
pre žalovaného. Majú za to, že žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno a navrhol, aby súd
žalobu zamietol v celom rozsahu. Cenové ponuky predložené žalobcom, ktoré mal vypracovať pán Q.
Č. ako osoba, ktorá vykonávala iné práce na diele žalovaného pre žalobcu nemajú žiadnu relevanciu vo
vzťahu k tomu čo žiadali do konania doložiť, pretože tieto listiny nemajú náležitosti daňových a účtovných

dokladov. Poukázal na existenciu viacerých vyúčtovaní a výsluchom svedka L. bolo preukázané, že
predmety sociálneho zariadenia, umývadlová batéria- stojanková 2x ako aj podlahový žľab a mriežka
neboli žalovanému dodané a nemohla tak byť vykonaná ani ich montáž. Uvedené vyplýva z výpovede
svedka L., ktorý sám kupoval pre žalovaného uvedenú sanitu, dosky, sprchovaciu hlavicu a vodovodné
batérie. V záverečnej reči uviedol, že výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi preukázal, že žalovaný

so žalobcom uzavrel neformálnu ZoD s max. sumou 20 000 eur za dielo, ktorej obsahom bolo vykonanie
prác na bytovej jednotke- kancelária mesto Poprad. Svedkovia, ktorých navrhol žalovaný preukazovali
aké práce vykonali oni namiesto žalobcu pre žalovaného, aká bola dohoda o cene diela a akú časť ceny
diela jeden z týchto svedkov uhradil za žalovaného žalobcovi. Samotný žalobca predložením rôznym
ním vypracovaných vyúčtovaní zhotovovaného diela potvrdil v dvoch z týchto vyúčtovaní datovaných

dňa 23.11.2012 a 4.12.2012, že žalovaný mu uhradil celkovo sumu 18 197,80 eur, ktorú skutočnosť v
tomto konaní žalobca sám následne rozporuje. Žalovaný má za to, že žalobca v konaní nepreukázal ani
listinnými dôkazmi ani výsluchom svedkov dôvodnosť ním uplatňovaného nároku, neuniesol dôkazné
bremeno na jeho skutkové tvrdenia, pričom s ním predložených listinných dôkazov vyplývajú logické
rozpory na ktoré žalovaný od počiatku poukazoval, preto žalovaný navrhuje, aby súd žalobu zamietol a

priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

9. Žalobca v závere sa vyjadril, že svoju prácu odviedol, svojim subdodávateľom zaplatil ako aj
dodávateľovi a teraz je čas, aby zaplatil objednávateľ.

10.Žalovaný na záver uviedol, že bola uzatvorená neformálna ústna dohoda o dielo, kde boli jasne
dohodnuté podmienky čo sa týka ceny diela, teda stropnej ceny diela vo výške 20 000 eur po tom ako sa
žalobca oboznámil so stavom priestorov a s prácami, ktoré mali byť na tomto diele vykonané. Taktiež boli
dohodnuté konkrétne práce. O tejto skutočnosti vypovedal aj svedok Š., ktorý túto skutočnosť potvrdil,
pretože to bol práve tento svedok, ktorý ho zoznámil so žalobcom s tým, že je to subjekt vhodný na

takého rekonštrukčné práce. Nie je pravdou, žeby dohoda znela spôsobom ako ju prezentuje samotný
žalobca. V tom prípade by si s určitosťou zabezpečil minimálne stavebný dozor, ktorý by odsledoval
či dohodnuté práce boli skutočne vykonané či ich ceny a rozsah zodpovedajú ich dohodám, ktoré však
nikdy neboli realizované. Žalobca žiadny spôsobom neuniesol dôkazné bremeno. Čo sa týka doplatkutoho rozdielu ním realizovaných záloh, ktoré v konečnom dôsledku potvrdil aj žalobca 18 197,80 eur
vrátane sumy 1 500 eur za nábytok nad rámec tejto zmluvy o dielo. Uviedol, že žalobca ani nevykonal
všetky práce, ktoré boli predmetom tejto neformálnej dohody a nedodal časť veci sanity, materiálu tak

ako to bolo dohodnuté. Z uvedeného dôvodu rozdiel do výšky 20 000 eur nedoplatil. Navrhol, aby súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

11. Svedok T. Š. vo svojej výpovedi potvrdil, že ho žalovaný požiadal, aby mu urobil úpravy kancelárie,
avšak on s prácami začal, ale nemal na to kapacity a odporučil na tieto práce žalobcu, ktorý sa aj so

žalovaným dohodol. Bol prítomný, keď sa jednali o cene za dielo, kde bola spomínaná suma 20 000 eur.
Žalobca práce vykonával, jednalo sa o dlažby, obklady v kancelárii, sociálne zariadenia a realizoval aj
časť schodiska. Nevedel či práce dokončil, keďže sa o to viac nezaujímal. Potvrdil, že uhradil žalobcovi
zálohu na výkon prác vo výške 7 000 alebo 8 000 eur a to z dôvodu, že bol dlžný žalovanému, ktorý ho
ako advokát zastupoval a dohodli sa, že túto sumu uhradí ako zálohu na zmluvu o dielo uzavretú medzi
žalobcom a žalovaným. Či bol vyhotovený aj písomný doklad si už nepamätá. Svedok bol prítomný pri

ich zoznámení, keďže oboch poznal, dohodli sa na prácach, ktoré sa budú vykonávať a aj na sume, ktorá
nemala prevyšovať 20 000 eur. Pokiaľ ide o nábytok a jeho dodanie o tom nemal vedomosť. Jeho firma
v priestoroch vykonávala v minulosti hlavne práce búracie. Dielo videl už v stave, keď bolo dokončené,
avšak dokončenie prác realizovala iná firma, iný ľudia, žalobca tieto práce nedokončil. Vyjadril sa, že
vystavil v minulosti čestné prehlásenie pre žalobcu, ktoré sa nachádza v súdnom spise.

12. Svedok Y. L. sa vyjadril, že bol prizvaný žalovaným, aby dokončil interiér, pričom si nespomínal
presne kedy sa tak stalo, ale z faktúr, ktoré za práce vystavil pre žalovaného je to možné zistiť. Pokiaľ
faktúru vystavil v marci 2013 tak asi mesiac predtým nastúpil na výkon týchto prác. V interiéri neboli
niektoré práce dokončené, vyjadroval sa k tým prácam, ktoré dokončoval on a z dôvodu nekvalitného

materiálu na schodisku doporučil stolára, ktorý schodisko opravil a vymenil jednotlivé stupne schodov za
masívne drevo. Taktiež odporučil firmu O. na sklenárske konštrukcie a dokončenie sprchovacieho kútu
a osadenie drevených krídel. Vyjadril sa, že isté zmeny robil aj v súvislosti s elektroinštaláciou, keďže
boli na schodisku zle zapojené vypínače. Žalovaný mu za vykonané práce zaplatil.

13. Svedok Y. X. uviedol, že pozná žalobcu ako kamaráta. Nespomenul si na presný objem prác, ktoré
vykonával, ale bolo potrebné urobiť zabudovanú toaletu a pod omietkovú batériu ako aj kuchynský drez
a zapájal v kancelárii batériu a sifón. Na konkrétne práce si odstupom času už nespomínal. Za materiál
mu žalobca zaplatil a prácu riešili bártrom. V tom čase bol živnostník. Faktúru nevystavoval pre žalobcu
žiadnu.

14. Svedok P. L. bol so žalobcom v obchodnom vzťahu. Vyjadril sa k prácam, ktoré vykonával v
priestoroch žalovaného a za ktoré dostal zaplatené na základe ním vystavenej faktúry.

15. Svedok Q. Č. spolupracoval aj na iných stavbách so žalobcom a bol oslovený v súvislosti s montážou

obkladov a dlažieb a maľby v priestoroch kancelárie žalovaného. Tieto práce vykonával aj osobne,
pričom si nepamätá koľko to bolo metrov štvorcových a pracovalo sa približne 2-3 týždne. Za prácu
dostal zaplatené, materiál, ktorý používali pri práci bol už nakúpený, tento oni nezaobstarávali.

16.Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: rekapitulácia zo 17.6.2013,

z 5.3.2012, z 23.11.2012, výdavkový pokladničný doklad z 29.11.2010, čestné prehlásenie z 29.7.2016,
cenová ponuka od G. T. - H., časť strán zo stavebného denníka za obdobie od 20.1.2011 do konca mája
2011, faktúra vystavená žalobcom pre spoločnosť U. O. U.. G.. C.. č. 8/2008, faktúra č. 002/2013, faktúra
F20157, dodací list k faktúre F20157, faktúra 002/13, faktúra 02/2011 spolu s príjmovým pokladničným
dokladom, faktúra 03/2011 spolu s PPD, cenová ponuka od Q. Č.- U. J. pre objednávateľa Alexa Dávid

na stavbe pán Fekete, súpis prác z 29.2.2012 na stavbe bytová jednotka Poprad- Fekete od Q. Č., zo
svedeckých výpovedí súd zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca so žalovaným uzatvorili v presne nezistený deň (pravdepodobne 20.10.2010) neformálnu
zmluvu o dielo. V zmysle zmluvy sa zhotoviteľ t.j. žalobca zaviazal pre objednávateľa t.j. žalovaného

vykonať rekonštrukciu priestorov advokátskej kancelárie podľa dohovoru, kedy nebol k dispozícii projekt
súvisiaci s rekonštrukciou. Uzavretie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným sprostredkoval T. Š., ktorý
realizoval pôvodne rekonštrukciu týchto priestorov, po dohode so žalovaným v práce nepokračoval a
rekonštrukciu prevzal žalobca. Dňa 20.10.2010 sa malo v priestoroch kancelárie uskutočniť stretnutiežalobcu, T. Š. a žalovaného, kedy si žalobca prišiel ohliadnuť predmetné priestory. Došlo tu aj k
špecifikácii predmetu zmluvy o dielo, keď rekonštrukcia mala zahŕňať osadenie schodiska so sklenenou
zástenou, osadenie sklenených dvier, položenie dlažby vo všetkých miestnostiach, vystierkovanie a

vymaľovanie stien, uloženie obkladu a dlažby v kúpeľni a vo WC vrátane osadenia sanity, prípadne
úprava elektroinštalácie a k dohode o výške ceny za vykonané dielo, ktorá podľa tvrdení žalovaného
nemala presiahnuť sumu 20 000 eur s DPH s čím mal žalobca súhlasiť a po odsúhlasení ceny za
dielo mu bolo vyplatených 5 000 eur v hotovosti ako prvá záloha čo potvrdil aj svedok T. Š. vo svojej
výpovedi a v písomnom čestnom prehlásení. V uvedený deň žalobca obdŕžal aj kľúče od priestorov, aby

mohol začať s prácami. V čestnom prehlásení spísanom 29.7.2016 T. Š. sa vyjadril ku skutočnostiam
ohľadom uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným ako aj k samotnému predmetu zmluvy o dielo,
k dohodnutej cene ako aj k zaplateniu zálohy vo výške 5 000 eur v hotovosti. Zhotoviteľ nastúpil na
práce, ktoré priebežne neboli fakturované a objednávateľ - žalovaný uhrádzal zálohy po dohode so
žalobcom. Práce mali byť zahájené bezprostredne po odovzdaní priestorov. Žalobca mal dielo dokončiť
a odovzdať, pričom neboli produkované žiadne tvrdenia ohľadom termínu ukončenia prác na diele.

Bola dohodnutá celková cena vrátane DPH podľa tvrdení žalovaného 20 000 eur s DPH, ktoré tvrdenie
žalobca nerozporoval, avšak podľa žalobcu mal žalovaný meniť rozsah vykonaných prác oproti pôvodne
dohodnutým. Cena mala pokrývať všetky zmluvné dojednania na ktorých sa v októbri 2010 žalobca a
žalovaný mali dohodnúť. V roku 2012 v presne nezistený čas sa mali žalobca a žalovaný dohodnúť
na ukončení spolupráce predtým ako bolo dielo ukončené, pričom žalobca vo svojej výpovedi v rámci

predbežného prejednania sporu uviedol, že všetky faktúry, ktoré vystavil pre žalovaného boli vopred
zaplatené zálohami. Faktúru (konečnú faktúru) za vykonané práce pre žalovaného žalobca nevystavil,
keďže z minulosti mal z iných stavieb zlú skúsenosť, keď všetkým zaplatil, odviedol DPH a faktúra jemu
zaplatená nebola.
Z príjmového pokladničného dokladu z 29.11.2010 súd mal preukázané, že žalovaný poskytol zálohu

na nákup nábytku vo výške 1 500 eur (uvedený nákup však nesúvisel so zmluvou o dielo).
V rekapitulácii z 5.3.2012 mal súd preukázané sumu 46 155,67 eur, ktorú by mal žalovaný zaplatiť
žalobcovi za rekonštrukciu v časti úhrady je uvedená suma 16 697,80 eur, kedy žalobca uznal zaplatenie
záloh 20.10.2010 od Š. vo výške 5 000 eur, 29.11.2010 od žalobcu 1 500 eur na nábytok, 24.12.2010
od Š. 2 000 eur, 8.3.2011 od žalobcu 4 000 eur, 6.5.2011 od žalobcu 2 500 eur, 9.12.2011 od žalobcu 3

000 eur a 10.10.2008 od P. 1 302,20 eur. Žalovanému tak malo ostať doplatiť 29 457,87 eur.
V rekapitulácii z 23.11.2012 sa uvádza rovnaká suma na úhradu 46 155,67 eur, avšak v časti úhrady je
už uvedená suma 18 197,80 eur, kedy oproti rekapitulácii z marca 2012 sú tam započítané ešte 3 zálohy
po 500 eur od žalobcu v dňoch 25.4.2012, 18.5.2012 a 16.8.2012. Malo tak ostať doplatiť 27 957,87 eur.
V rekapitulácii zo 17.6.2013 sa uvádza suma na úhradu 34 242,76 eur, v časti úhrady je už len uvedená

suma 11 000 eur, kedy žalobca započítal len úhrady od žalobcu spolu v tejto výške, pričom jedna z nich
súvisí so zálohou na nábytok a žalovanému ostáva doplatiť 23 242,76 eur čo je aj žalovaná suma. V
rekapitulácii z tohto dňa sa nachádzajú aj rozpísané jednotlivé práce, ktoré mal žalobca pre žalovaného
vykonať, množstvo a cena.
Z predloženého stavebného denníka resp. jeho časti za obdobie od 01/2019 do konca mája 2019 súd

konštatuje, že ide o nečitateľnú kópiu časti stavebného denníka a súdu nebolo zrejmé za akým účelom
bol tento listinný dôkaz predložený, keďže sa žalobca k nemu nevyjadril. Z časti denníka, ktorá bola
predložená možno usúdiť, že na stavbe pracoval aj pán L. H. L. Z., avšak tak ako súd uvádza nie je
zrejmé čo chcel preukazovať žalobca týmto listinným dôkazom, keď sa k tomuto nevyjadril.
Z faktúry 8/2008 bolo preukázané, že žalobca ako dodávateľ fakturoval spoločnosti U. O. U.. G.. C..

I. sumu 1 302,20 eur, ktorá suma bola spomínaná v súvislosti so zálohou na rekonštrukčné práce pre
žalovaného, ktorú mal plniť za neho žalobcovi pán P., avšak žalobca spochybnil túto zálohu, ktorá mala
byť zaplatená za týmto účelom práve v súvislosti s touto vystavenou faktúrou a teda, že tu plnil pán
P. Z. U. O. U.. G.. C.. faktúru 8/2008. Tu súd uvádza, že táto okolnosť ohľadom úhrady tejto sumy za
žalovaného sa objavuje v rekapitulácii, ktorú vyhotovoval žalobca tak 5.3.2012 ako aj 23.11.2012, pričom

túto úhradu tu nespochybňoval.
Z faktúry 002/2013 od T. W. pre žalovaného mal súd preukázané, že dotyčný dodávateľ fakturoval za
výrobu montáž a dodávku drevených stupňov, parapety a prahu s úpravou schodišťa sumu 1 665 eur.
Z faktúry F20157 od T. X. mal súd preukázané, že tento v novembri 2012 fakturoval žalovanému sumu
2 300,63 eur za zábradlie, sprchovací kút a sklenené dvere a faktúrou 002/13 spoločnosť Y. G. U.. G..

C.. fakturoval žalovanému za dodávku, montáž sanitárnej techniky, komponentov kúpeľne a WC sumu
1 593 eur a to v marci 2013.
Vo faktúre č. 2/2011 P. L. fakturoval žalobcovi sumu 400 eur a to dňa 30.5.2011 a bol predložený aj PPD
02/2011 o prijatí uvedenej sumy žalobcom. Dňa 5.11.2011 P. L. vystavil faktúru 03/2011 na sumu 2 500eur ku ktorej je pripojená kópia PPD dokladu bez uvedenia čísla, ktorý má preukazovať, že uvedená
suma bola žalobcom uhradená subdodávateľovi.
Zo súpisu prác, ktorý vystavil Q. Č. U. J. pre žalobcu z 29.2.2012 vyplýva, že tento mal vykonať práce

v celkovej sume 3 057,60 eur. Bližšie sa k týmto dokladom žalobca nevyjadril. Uviedol však, že Q. Č. za
práce zaplatil, avšak nie z podnikateľského účtu, ale zo svojich osobných peňazí.

Podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa ust. § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa ust. § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí
byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

Podľa ust. § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady

a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.

Podľa ust. § 538 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu,

ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ
zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.

Podľa ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo

určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá
sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok

na cenu vykonaním diela.

Podľa ust. § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení
rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu
primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť

cenu primerane zvýšenú.

Podľa ust. § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene
diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný cenu zaplatiť zvýšenú alebo
zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so

zmeneným vykonávaním diela.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17.Podstatné časti zmluvy o dielo sú uvedené v odseku 1 § 536 Obchodného zákonníka a sú nimi: -

označenie zmluvných strán a konajúcich osôb,
- dohoda o predmete plnenia,
- dohoda o cene a záväzok objednávateľa ju zaplatiť.V zmluve je potrebné uviesť označenie zmluvných strán identifikačnými znakmi podnikateľa a osôb,
ktoré konajú v mene strán, alebo ako zástupcovia. V konkrétnej zmluve o dielo bol objednávateľom Mgr.
Fekete. Žiadna ďalšia osoba, ktorá by bola oprávnená konať vo veciach súvisiacich s rekonštrukciou

objektu dohodnutá či uvedená nebola. Zo stravy zhotoviteľa bol tento zastúpený samotným žalobcom.
Jednoznačná úprava konania iných osôb za podnikateľa v zmluve je dôležitá aj z dôvodu zákonnej
úpravy vystupovania inej osoby ako štatutára za podnikateľa v § 15 a § 16 Obchodného zákonníka.
V záujme zabránenia vzniku nejasností ku ktorým by mohlo v súvislosti s konaním osôb dochádzať
by mali zmluvné strany presne uviesť či dohodnúť sa, v akom rozsahu a na aké úkony je oprávnená

uvedená iná osoba ako štatutárny orgán. V zmluve sa preto malo presne vyjadriť aké oprávnenie majú
tieto iné osoby a v akých otázkach sú oprávnené konať za podnikateľa, ktorá je zmluvnou stranou čo v
tomto prípade absentuje. V tejto súvislosti vznikli problémy s úhradou zálohových platieb zo strany Š. T.,
ktorý vo svojej výpovedi uvádzal ako aj čestnom vyhlásení, že zaplatil žalobcovi za žalovaného sumu
7 000 eur. Uvedené vysvetlil žalovaný v podaní doručovanom 16.9.2016 tak, že predmetný vzťah je
potrebné posúdiť ako zmluvu príkaznú medzi žalovaným a pánom Š. v zmysle, ktorej Š. plnil namiesto

žalovaného časť ceny za dielo, resp. ako právny vzťah z titulu poukážky v zmysle § 535 Občianskeho
zákonníka, kde žalobca vystupoval ako poukazník, žalovaný ako poukazca a pán Š. ako poukázanec.
Žalobca nespochybnil skutočnosť, že pri uzavretí zmluvy o dielo prijal od Š. celkom 7 000 eur, ktorú
uhradil namiesto žalovaného. Nemohlo dôjsť ani k vysporiadaniu pohľadávky žalobcu voči U. U.. G.. C..,
keď táto nikdy nebola účastníkom zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania ako aj z dôvodu, že s

plnením v zmysle poukážky Š. zanikol záväzok voči žalovanému a predmetná záloha bola žalobcom
zároveň prijatá na plnenie z titulu zmluvy o dielo medzi sporovými stranami a teda už nebola spôsobilá
na zápočet. Medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou U. O. U.. G.. C.. neexistovala žiadna dohoda o
zápočte vzájomných pohľadávok. Práve na zamedzenie vzniku nejasností pri výklade oprávnenia iných
osôbakoštatutárnychorgánovkonaťzazmluvnústranuatýmajpredchádzaniuvznikusporovježiaduce

v niektorých zmluvách definovať jednotlivé pojmy a používané výrazy v zmluve či definovať presne
v konkrétnom prípade, že platby, ktoré uhrádzala dotyčná osoba za žalovaného budú započítané na
úhradu ceny za dielo. V niektorých z rekapitulácii, ktoré žalobca vyhotovil tieto sumy akceptované zo
strany platieb od T. Š. boli, v poslednej rekapitulácii už žalobca poprel, žeby tieto úhrady súviseli so
zmluvou o dielo, ktorú mal uzavretú so žalovaným.

18.Predmet diela tvorí podstatnú časť zmluvy, jeho vymedzenie je dôležité pre posúdenie či ide o
zmluvu o dielo, prípadne či nejde o iný zmluvný typ. Z dohodnutého predmetu plnenia by mal byť
zrejmý aj rozsah vykonávaných prác a to aj v zmluve o dielo, ktorej predmetom je rekonštrukcia bytu
(má slúžiť ako kancelária) pri ktorej sa môže vyskytnúť potreba vykonávania ďalších prác pôvodne

nepredpokladaných v základnom zadaní. Predmet diela by mal byť vymedzený presne a určito. Môže
byť vymedzený v samotnom texte predmetu zmluvy a teda ak je predmetom zmluvy stavba bližšie sa
v zmluve opisuje o akú stavbu ide a môže sa spresniť odkazom na prílohy, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy napr. na projekt. Ak žalobca vykonal práce v zmenenom objeme tieto práce mali
byť odsúhlasené medzi zmluvnými stranami čo sa nestalo, zároveň akékoľvek práce naviac mali byť

vykonané až po uzatvorení dodatku ku zmluve s prihliadnutím na to aký to má dopad na celkovú
cenu diela. Nesplnenie podmienky vymedziť v zmluve dostatočne určitým spôsobom predmet diela
ak sa prejav zmluvných strán nedá vyložiť z obsahu zmluvy a ani jej príloh by dokonca mohlo byť
posudzované ako neplatný právny úkon. Pozri napr. rozsudok KS PO z 22.5.2014 sp.zn. 3Cob/61/2013,
ktorý pre nejasnosť a neurčitosť predmetu zmluvy o dielo vyslovil jej neplatnosť a nároky z plnenia na

základe neplatnej zmluvy posudzoval ako vzťah z bezdôvodného obohatenia. Vzájomné nároky z titulu
bezdôvodného obohatenia je možné posudzovať vtedy ak zhotoviteľ diela, napriek neplatnej zmluve
dielo vykoná. Ak si objednávateľ takéto dielo ponechá majú si strany vzájomne usporiadať svoje záväzky
podľa zásad bezdôvodného obohatenia. V tomto prípade dielo nebolo zhotoviteľom ukončené, keď
zo stavby zhotoviteľ odišiel a po vykonanom dokazovaní sa nepodarilo zistiť z dôvodu protichodných

tvrdení zmluvných strán čo bolo na diele vykonané v čase ukončenia spolupráce žalobcom, resp.
jeho subdodávateľmi. Žalobca tvrdil, že 17.6.2013 malo dôjsť k premeraniu a odsúhlaseniu spolu so
žalovaným čo však žalovaný poprel a zároveň uviedol, že ani vyúčtovanie zo 17.6.2013 mu doručované
nebolo. Disponoval len rekapituláciami z 5.3.2012 a 23.11.2012.

19.V zmluve vymedzený predmet plnenia pri stavbách sa spravidla spresňuje odkazom na vypracovaný
projekt. Medzi znením predmetu zmluvy vyjadreným v zmluve o dielo a projektom nesmie byť rozpor
týkajúci sa rozsahu vykonania prác. Predmet má obsahovať aj vlastnosti, ktoré má mať vykonané dielo.
Presné vymedzenie predmetu diela, prípadne jeho vlastností je dôležité v súvislosti s posudzovanímsplnenia povinnosti zhotoviteľa riadne dielo vykonať jeho riadnym ukončením a je naviazané na
povinnosť objednávateľa ukončené dielo prevziať. V praxi sa podrobnejšie vymedzenie predmetu diela
vykonáva odkazom na projekt, ktorý obsahuje technické riešenie diela, rozpis použitia materiálov a veci.

Vypracovaný projekt podľa položiek s výkazom výmer a ocenením jednotlivých položiek je dôležitý z
hľadiska posúdenia plnenia predmetu zmluvy a vzťahu plnenia k dohodnutej cene. Žalobca aj žalovaný
na pojednávaní netvrdili, aby bol vypracovaní projekt na rekonštrukciu objektu, ktorý mal slúžiť ako
advokátska kancelária. Otázkou je na základe čoho zhotoviteľ vykonával práce, pokiaľ neexistovala z
jeho strany cenová ponuka pre žalovaného ani projekt, ktorý súvisel s rekonštrukciou týchto priestorov.

Súdu nebol predložený kompletný denný záznam zo stavby z ktorého by bolo zrejmé aké práce sa
vykonávali, bola predložená len kópia časti stavebného denníka, ale tak ako už súd vyššie uvádzal k
nemusažalobcanijakýmspôsobomnevyjadrilčochcelpreukázaťtýmtolistinnýmdôkazomasúdztohto
listinného dôkazu si sám nevedel vyvodiť skutočnosti, ktoré žalobcu viedli k predloženiu tohto listinného
dôkazu a čo má preukazovať.

20.Dohoda o cene patrí podľa § 536 ods. 3 ObZ medzi podstatné časti zmluvy o dielo, ktorá musí
byť v zmluve vyjadrená. Záleží aj od vedomostí zmluvných strán v čase uzavierania zmluvy o ocenení
položiek, predmetu budúceho diela, od konkrétnej predstavy zmluvných strán o cene za dielo podľa
ktorej si dohodnú výšku ceny. Aj keď sa pre platnosť zmluvy o dielo nevyžaduje uvedenie určitej presnej
výšky ceny strany si môžu dohodnúť postup ako sa cena vypočíta v budúcnosti. Pre platnosť uzavretej

zmluvy o dielo okrem definovania predmetu zmluvy je potrebné riešiť aj otázku ceny ako podstatnej
náležitostizmluvyprejejplatnosť.Cenamusíbyťvzmluvedohodnutá,alebovnejmusíbyťaspoňurčený
spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Pre právne
posúdenie nároku je potrebné vyriešiť otázku dojednania ceny diela ako podstatnej náležitosti zmluvy.

21.Nazmenucenymôžemaťvplyvdohodaozmenerozsahuvykonávanýchprácnazákladepožiadavky
objednávateľa ku ktorej dôjde medzi zmluvnými stranami po uzavretí zmluvy. V takejto dohode si mal
objednávať uplatniť požiadavku na zvýšenie rozsahu vykonávaných prác, alebo jeho obmedzenie a
dohodnúť si aj vplyv na cenu diela. V danom prípade sa tak nestalo. Pochybnosti preto vyvoláva dohoda
strán v zmluve, pokiaľ strany cenu dohodli ako pevnú sumu, pričom ich ďalšie správanie vyvoláva

pochybnosti v akej výške strany cenu dohodli. Ak takáto dohoda o cene nie je určitým prejavom vôle
a vyvoláva pochybnosti v akej výške strany cenu dohodli môže dôjsť k tomu, že zmluva nebola platne
uzavretá. V prípade vzniku sporu sa takáto dohoda nemôže považovať za riadnu dohodu o cene. Ak
zmluvné strany nevedeli presne určiť ocenenie dohodnutého rozsahu prác mali v záujme predchádzania
budúcim sporom o platnom uzavretí zmluvy uzavrieť dohodu o spôsobe určenia ceny, alebo postup pri

upresňovaní ceny. Žalovaný tvrdí, že došlo k dohode o cene, keď suma 20 000 eur s DPH mala byť
maximálna cena, ktorú zaplatí za vykonané dielo čo nepoprel ani žalobca a uvedené potvrdil aj svedok
T. Š.. Takéto neurčité formulácie v zmluve o dielo vedú k vzniku sporov o platnosť zmluvy najmä v
prípadoch ak jedna zo strán nemôže, alebo nechce riadne plniť svoje povinnosti a napadne platnosť
vzniku zmluvy z hľadiska splnenia požiadaviek na dohodu o cene k čomu aj v tomto prípade zo strany

žalobcu došlo.

22. Zhotoviteľ môže vykonať dielo sám, alebo prostredníctvom svojich zhotoviteľov u ktorých si
objednáva zhotovenie časti diela, ktorými môžu byť fyzické osoby, alebo právnické osoby. Zhotoviteľ
však preberá komplexnú zodpovednosť aj za zhotoviteľov časti diela. Podľa zmluvy zhotoviteľ mohol

zadať predmet plnenia ako celok alebo časť ku zhotoveniu inému subjektu. V tomto kontexte súd
posudzuje aj skutočnosť, že zhotoviteľ zadával vykonanie časti prác iným subdodávateľom a nebol to
dôvod pre porušovanie zmluvy o dielo.

23. Zmluvné strany v zmluve majú upraviť aj spôsob zisťovania priebežne vykonávaných prác či už

mesačných alebo v iných dohodnutých časových obdobiach ako aj formu takéhoto zisťovania a môžu
sa zároveň ako aj v tomto prípade dohodnúť na priebežnom účtovaní a platení čiastkovými faktúrami. V
takom prípade si musia určiť štádia vykonania diela pri ktorom vznikne zhotoviteľovi právo na účtovanie
čiastkovými faktúrami. Nebolo dohodnuté, že cena za dielo bude platená na základe faktúr vystavených
zhotoviteľom a to tak, že práce budú fakturované mesačne na základe overených zisťovacích protokolov

a súpisu skutočne vykonaných prác, kde bude uvedené množstvo merných jednotiek a ich ocenenie v
súlade s objektovou skladbou projektu stavby a ponukového rozpočtu. Zhotoviteľ tak musí relevantným
spôsobom preukázať zhotovenie určitej časti diela, resp. vykonaných prác, ktoré si fakturuje a túto
fakturáciu vykonať v zmysle dohody uvedenej v zmluve. Po vykonaní a odovzdaní diela zhotoviteľ vkonečnej faktúre odpočíta všetky platby, ktoré dostal od objednávateľa v priebehu zhotovenia diela. V
tomto spore sa žalobca vyjadroval, že z jeho strany faktúry a ani konečná faktúra nebola vystavená
a teda aby, práce, ktoré vykonal bol vôbec žalobcovi vyfakturoval. Nejasné a žalobcom nevysvetlené,

preto ostáva aj jeho tvrdenie pri predbežnom prejednaní sporu, že všetky faktúry, ktoré vystavil pre
žalovaného boli vopred zaplatené zálohami. V rámci dokazovania žalovaný nepredložil do súdneho
spisu žiadne faktúry, ktorým by bola žalovanému fakturovaná časť vykonaných prác a uvedené tvrdenie
žalobca spomenul len pri predbežnom prejednaní sporu.

24.Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že bola ukončená zmluva predčasne toto potvrdil aj žalovaný a
preukázal, že práce boli dokončené prostredníctvom iných dodávateľov o čom svedčia predložené
faktúry v ktorých je uvedené aké práce boli vykonávané a teda ide o práce, ktoré nevykonal žalobca.
Žalovaný nevymedzil dôvod ukončenia zmluvy pravdepodobne to bolo z dôvodu nespokojnosti s
vykonávanými prácami a cenou, ktoré žalobca požadoval, ale nesporné je to, že k ukončeniu spolupráce
medzi žalobcom a žalovaným na samotnom diele došlo. Pokiaľ teda bola zmluva predčasne ukončená

vzájomnou dohodou tak objednávateľ uhradí náklady, ktoré preukázateľne zhotoviteľovi vznikli a boli v
zmluvnej cene rozpracovaného diela.

25. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia

ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj
so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom
konanízaloženénaprejednacejzásade,ktorájevyjadrenávcitovanomustanovení§čl.8C.s.p.Sporové
konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou
účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov - strán

sporu.

26. Aby mohla strana sporu v sporovom konaní uspieť, musí predovšetkým prejaviť v konaní aktivitu,
spočívajúcu v tvrdení a k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po
ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že nárok žalobcu je daný. Pri zisťovaní skutkového stavu,

súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak strana
potrebné dôkazy nepredložila, znamená to, že neuniesla dôkazné bremeno, následkom čoho nemôže
v konaní uspieť.

27. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.

Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

28. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti,
prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej,
uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal existenciu a dôvodnosť uplatneného

nároku. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo
nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia

v zmysle ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu
prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.
V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia

strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.29. V civilnom sporovom procese, ktorý je ovládaný dispozičnou a prejednacou zásadou má povinnosť
tvrdenia absolútne kľúčovú a nezastupiteľnú úlohu. Slúži jednak na vymedzenie predmetu sporu
po skutkovej stránke, aby žaloba bola vôbec prejednateľná a ďalej na zistenie či sú v konkrétnom

vzťahu medzi stranami sporu splnené všetky predpoklady vyžadované skutkovou podstatou (hypotézou)
relevantnej právnej normy, ktorá má byť vo veci aplikovaná (bližšie rozsudok NS ČR sp.zn. :
21Cdo/2725/2007 zo dňa 15.5.2008. Predmetná povinnosť prvorado zaťažuje žalujúcu stranu, ktorá
je povinná uviesť všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie veci. Za žiadnych okolností nemôže
byť prípustné, aby žalobca jednoducho vyslovil žalobné obvinenie a žalovaný sa následne musel

konkrétnymi tvrdeniami vyviňovať, teda vyvíjať procesnú aktivitu za účelom preukázania, že to tak
nie je. Bolo by v rozpore s postulátmi rovnosti strán a rovnosti zbraní, aby bol žalovaný akokoľvek
nútený do tvrdenia takých skutočností, ktoré protistrana potrebuje pre vedenie sporu. V tomto smere
súd poukazuje aj na závery uznesenia NS ČR sp.zn. 23Odo/1612/2006 zo dňa 18.2.2009, kde je
okrem iného konštatované, žeby bolo v rozpore s princípmi na ktorých stojí takéto konanie, aby
procesný súd nútil jednu stranu k oznámeniu informácií nevyhnutných úspešnému vedeniu sporu druhou

stranou. Takýmto postupom by súd predovšetkým napomáhal jednej strane sporu proti druhej čím
by porušil ústavnú zásadu rovnosti účastníkov konaní. Ani Ústavný súd SR nepripustil vo svojom
recentnom uznesení sp.zn. IÚS246/2019 zo dňa 11.6.2019 žiadne pochybnosti, že bez prednostného a
riadneho splnenia povinností tvrdenia žalobcom neprichádza do úvahy vyžadovať splnenie akýchkoľvek
procesných povinností od žalovaného a už vôbec nie ho za ich nesplnenie akokoľvek sankcionovať

napríklad neúčinnosťou popretia podľa § 151 CSP.

30. Obchodný zákonník umožňuje stranám zmluvy o dielo dohodnúť okamih vzniku práva na zaplatenie
ceny, nielen v nadväznosti na vykonanie diela, ale aj v nadväznosti na odovzdanie diela na rozdiel od
vykonania diela, ktoré zahŕňa jeho riadne dokončenie a odovzdanie predmetu diela objednávateľovi,

prevzatie predmetu diela nezahŕňa jeho riadne dokončenie (rozsudok NS SR z 24.2.2011 sp.zn.
5Obdo/11/2010).

31. K fyzickému prevzatiu a odovzdaniu diela, ktoré do odchodu zo strany zhotoviteľa tento vykonal
nedošlo, chyby v postupe pri ukončení spolupráce boli na oboch stranách. Zásadné je však to, že v

rozpore so zmluvou sa mal zmeniť rozsah diela- tak to tvrdil žalobca a ak áno za následok to malo
mať uzavretie dodatku k zmluve o dielo a v tejto súvislosti nadväznosť na výšku ceny o dielo. Ak to
žalobca ako zhotoviteľ urobil inak urobil to v rozpore so zmluvou o dielo. Mal byť dodatok k zmluve o
dielo čo sa nestalo. Tak ako súd konštatoval v bode 21 tohto rozsudku dohoda o cene uvedená v zmluve
je vyjadrená tak, že v praxi začala spôsobovať problémy a tak cena rekonštrukčných prác vyvolávala

otázky, keď nebola určitým a jasným prejavom vôle a dochádzalo k pochybnostiam k akej výške strany
cenu za dielo dohodli. V rozsudku NS SR z 28.1.2010 sp.zn. 1M ObdoV11/2008 sa uvádza, že: O
pevne určenú cenu diela ide aj vtedy ak konkrétna cena diela nie je priamo uvedená v zmluve, pevná
cena diela je v zmluve dohodnutá aj s odkazom na cenovú ponuku za predpokladu, že v čase podpisu
zmluvy o dielo bola vypracovaná cenová ponuka a pred podpisom zmluvy o dielo bola k dispozícii aj

pre objednávateľa ak z tejto cenovej ponuky cena diela skutočne vyplýva. Ak sa účastníci dohodli na
pevnej cene určenej konkrétnou sumou objednávateľ je povinný takto dohodnutú cenu zaplatiť pokiaľ
dielo bolo riadne a včas vykonané. V prejednávanej veci vzhľadom na procesnú obranu žalovaného
bolo nevyhnuté urobiť predovšetkým záver o tom akým z uvedených spôsobov bola cena dohodnutá
( určená). V neformálnej zmluve o dielo medzi žalobcom a žalovaným mala byť podľa tvrdení žalovaného

cena za dielo určená dohodou ako pevne odsúhlasená i keď cenová ponuka v tomto prípade nebola
súčasťou zmluvy o dielo. Žalobca predložil do spisu ponuku od Róberta Mačáka- AQUATERM tvrdiac, že
túto mu predložil žalovaný za tým účelom či vie vyhotoviť konkurenčnú priaznivejšiu cenovú ponuku. Aj v
súvislosti s týmito tvrdeniami však boli nezrovnalosti vo výpovediach sporových strán. Aby vôbec došlo
ku skúmaniu ďalších povinností zmluvných strán zo zmluvy o dielo, ktoré síce súd urobil je potrebné,

aby skutočnosť platného uzavretia zmluvy bola nespochybniteľným faktom a teda, že k uzavretiu zmluvy
o dielo došlo právne predvídaným spôsobom. Dôkazné bremeno o uzavretí platnej zmluvy leží na tej
strane, ktorá zo zmluvy o dielo vyvodzuje nároky, ktorých sa domáha.

32. Súd tak zmluvu o dielo nepovažuje za platne uzavretú a nároky žalobcu je potom potrebné

posudzovať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Žalobca dostatočne nepreukázal či práce, ktoré
mal vykonať pre žalovaného ( otázkou je existencia viacerých vyúčtovaní ním vyhotovených) aj skutočne
vykonal pre žalovaného, či sa takéto vyúčtovanie dostalo do dispozície žalovaného a či s ním súhlasil.
Tieto práce mali byť odsúhlasené cez zisťovacie protokoly, ktoré mohli byť predpokladom mesačnejfakturácie, alebo iným dohodnutým spôsobom. Nedošlo k overeniu zisťovacích protokolov a súpisu prác
skutočnevykonaných.Práceniesúdoloženéanistavebnýmdenníkomataksažalobcaocitolvdôkaznej
núdzi, keď súd hodnotí námietky žalovaného uvedené v podaní z 9.9.2016 a nasledujúcich ako dôvodné.

Predložené faktúry, cenová ponuka - Q. Č. aj súpis prác od Q. Č. a ďalších dodávateľov žalobcu
nepreukazujú či a aký bol dodaný materiál a aké práce v prospech žalovaného boli vykonané. Svedecká
výpoveď svedka X. vôbec nesúvisela s prácami, ktoré boli vykonávané pre žalovaného, keď ani žalobca
ani žalovaný nemali vedomosť o tom o akých prácach svedok vypovedal, keďže v priestore nebola
kuchynská linka a ani sa nemontovala batéria a sifón na kuchynskú linku. Podľa samotného žalobcu

svedok rozprával zrejme o inej zákazke, ktorú pre neho zabezpečoval. Ani zo svedeckej výpovede P.
L. H. Q. Č. nie je možné preukázať aké konkrétne práce boli vykonané, v akom množstve, aký materiál
bol dodaný. Uvedené naviac vyvoláva pochybnosti aj preto, že žalobca nevystavil faktúru spolu s krycím
listom či súpisom prác pre žalovaného. Nebolo zdokumentované aký materiál bol použitý, koľko z neho
bolo použité pri rekonštrukcii. Predloženie dokladov na vyhotovenie rekonštrukcie bytu nie je kompletné,
boli predložené len rekapitulácie vyhotovené samotným žalobcom. Každá z nich na inú sumu a s inými

uznanými úhradami od žalovaného. Zároveň súd konštatuje, že žalobca požaduje od žalovaného cenu
za dielo aj s DPH, ktorá je v poslednej z rekapitulácii uvedená vo výške 5 707,13 eur, avšak žalobca
žiadnu konečnú faktúru pre žalovaného nevystavil a túto sumu ani neodviedol daňovému úradu v rámci
priznania k DPH za príslušné obdobie, respektíve žiadna takáto faktúra nebola súčasťou daňového
priznania k DPH. Žalovaný predložil faktúry a zdokladoval, že práce vykonávala iná firma, ktorá tieto aj

dokončila a boli zhodné tvrdenia v tom, že žalobca už v roku 2012 na stavbe nepracoval a už práce
nedokončil.

33. Tak ako súd uvádzal v bode 29 tohto rozsudku a poukázal na uznesenie ÚS SR tam uvedené, vo
všeobecnosti sa posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť

odvíja od hmotného práva. Pritom platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe
hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore.....Sporové konanie je konaním kontradiktórnym
čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky musí tvrdiť
skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť, alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou
byť nemôže. Pasivita protistrany nemôže mať za následok povinnosť všeobecného súdu „priznať

akýkoľvek uplatnený nárok“ .......Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania
procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť
tvrdení. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných
princípov civilného procesu. Z dôvodu nepreukázania prác a dodávky materiálov, ktoré si žalobca ani
nevyfakturoval,avšakuplatnilsizaplateniesumy23242,76eurpodanoužalobounebolomožnévyhovieť

žalobe voči žalovanému a súd, preto žalobu zamietol.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34.V konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení
o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.