Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 17, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821010209
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5821010209.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov JUDr.
Eriky Bebčákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. mája
2022 odvolanie obžalovaného K. Q. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/54/2021 zo
dňa 2.11.2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. Q. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/54/2021 zo dňa 2.11.2021 bol obžalovaný K. Q.
uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že:

dňa 28.8.2021 v čase okolo 22.05 hodine, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol

traktor značky ZETOR červenej farby bez evidenčného čísla na pozemku pri rodinnom dome číslo
XX . v obci J., okres Námestovo, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ
Námestovo a vykonanou dychovou skúškou mu bolo zistené 0,93 mg/l alkoholu v dychu.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti bol obžalovaný podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2
Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu
určil skúšobnú dobu na 24 mesiacov. Zároveň podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Tr. zák. uložil obžalovanému trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 rokov a 8 mesiacov.

Obžalovaný sa po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní k možnosti podania opravného
prostriedku nevyjadril. Následne podal odvolanie prostredníctvom zvolenej obhajkyne písomným

podaním zo dňa 15.11.2021, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 16.11.2021. Odvolanie
doplnil písomným podaním zo dňa 4.1.2022, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 10.1.2022,
a to nasledovne:

Obžalovaný nesúhlasí s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pretože ho považuje za nesprávny
a nezákonný. Spochybňuje správnosť zistených skutkových okolností a spôsob hodnotenia výsledkov

dokazovania súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí nesprávne vysporiadal
s obranou obžalovaného a svoje rozhodnutie o vine obžalovaného oprel o nezákonný dôkaz, na čo
obžalovaný poukazoval v rámci vykonávaného hlavného pojednávania. Obžalovaný namieta zákonnosť
vykonávaného služobného zákroku realizovaného voči nemu, a s tým spojený neoprávnený aj vstup
príslušníkov PZ na súkromný pozemok dňa 28.08.2021, a z toho vyplývajúci nezákonne získaný dôkaz
o dychovej skúške na prítomnosť alkoholu u obžalovaného.

Obžalovaný namieta, že skutok tak ako je uvedený a ustálený v skutkovej vete rozsudku sa stal, pretože
v čase vykonávania zákroku (podľa názoru obžalovaného neoprávneného) voči jeho osobe, vozidlo -traktor zn. Zetor neviedol. Traktor, v ktorom obžalovaný sedel, síce bol naštartovaný, ale obžalovaný
popiera, že by sa s týmto vozidlom akýmkoľvek spôsobom pohýnal, vo vozidle len sedel, z dôvodu, že
sa ho snažil

opraviť. Obžalovaný trvá na svojich vyjadreniach, ktoré prvostupňovému súdu uviedol na hlavnom
pojednávaní vo svojom výsluchu, a neguje svoje vyjadrenie urobené vo výsluchu z prípravného konania,
ktoré ako zdôvodnil bolo ovplyvnené jeho zlým psychickým rozpoložením v dôsledku jeho zadržania a
umiestnenia v CPZ. Obžalovaný trvá na svojej výpovedi z hlavného pojednávania, kedy súdu objasnil
a vysvetlil prečo sedel v naštartovanom traktore zn. Zetor, s ktorým sa však určite nepohýnal. Keďže

traktor bol pokazený, z traktora vytekala voda, rozhodol sa dňa 28.08.2021 vo večerných hodinách, že
sa ho pokúsi opraviť, a preto musel byť naštartovaný. Obžalovaný trvá na tom, že v žiadnom prípade ho
neviedol, ani sa s ním nepohyboval. Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zdôraznil,
že naviac traktoru v možnosti pohybu bránila aj objektívna prekážka, ktorá spočívala v zaparkovanom
osobnom motorovom vozidle pred traktorom, ktoré jazdu na traktore úplne znemožňovalo. Obžalovaný
tvrdí, že sa na traktore nemal ani kam pohnúť, čo potvrdila aj svedkyňa T. Q., ktorá uviedla, že keď na

druhý deň ráno prišla na dvor rodinného domu č. XX, pred traktorom stálo osobné motorové vozidlo
zn. Peugeot. Nákresom to aj potvrdila. Z výpovede tejto svedkyne vyplynulo, že odstavené osobné
motorovévozidlosamoosebeznemožňovalopohybtraktoraatýmtedaajvytváraloobjektívnuprekážku,
pre vykonávanie akejkoľvek jazdy na traktore po dvore. Osobné motorové vozidlo stálo pred traktorom,
pričom nelogicky vyznieva výpoveď svedka S. D., ktorý vykonával služobný zákrok a vypovedal, že

obžalovaný išiel s traktorom smerom k nim. Vedenie traktora smerom k bráne plotu, ako popísal
svedok nebolo možné vykonať. Obžalovaný nepopieral, že v čase príchodu hliadky sa nachádzal v
naštartovanom traktore a bol pod vplyvom alkoholu, ale popiera, že by traktor viedol, a že by sa s
traktorom pohyboval.
Obžalovaný nesúhlasí s odôvodnením napadnutého rozsudku ani v tom smere, že zákrok vykonaný

príslušníkmi PZ na súkromnom pozemku, súd posúdil ako oprávnený. Podľa výpovede svedka S.
D., z jeho výpovede z prípravného konania vyplynulo, že v čase príchodu hliadky na miesto k
oznamovateľke nedochádzalo k žiadnemu protiprávnemu konaniu. Oznamovateľka nič nechcela riešiť,
napriek uvedenému príslušníci PZ sa rozhodli, že idú vec preverovať. Za týmto účelom vstúpili na
súkromnýpozemok,kdesadomnievali,žesamánachádzaťobžalovaný.SvedokD.vypovedalvrozpore

s informáciami vyplývajúcimi z hlásení z operačného strediska, keď tvrdil, že nemal vedomosť, že osoba,
ktorú išli preverovať by mala byť pod vplyvom alkoholu. Toto tvrdenie svedka je v rozpore s hláseniami
z operačného strediska a tvrdením oznamovateľky. Keďže svedok ako potvrdil vo svojej výpovedi po
príchode na miesto sa najskôr zhováral s oznamovateľkou je vylúčené, že nemal mať vedomosť o
tom, že obžalovaný je pod vplyvom alkoholu. Výpoveď svedka je v tejto časti zavádzajúca a účelová.

Vzhľadom na okolnosti a to, že oznamovateľka príslušníkom PZ vykonávajúcim službu po príchode na
miesto oznámila, že vec nemá záujem riešiť, obžalovaný je doma a nedochádzalo k žiadnej protiprávnej
činnosti, nebol ohrozený žiadny záujem, obžalovaný je teda toho názoru, že zo strany príslušníkov PZ
nebol dôvod na vykonanie služobného zákroku voči jeho osobe.
Príslušníci PZ sa nad rámec svojich povinností rozhodli, že idú vec riešiť a preveriť osobu obžalovaného.

K služobnému zákroku voči obžalovanému a vstupu na súkromný pozemok pristúpili príslušníci
PZ napriek tomu, že oznamovateľka uviedla, že vec riešiť nechce a nedochádzalo k žiadnemu
protiprávnemu konaniu. Ak svedok S. D., ako príslušník PZ vykonávajúci službu prvostupňovému súdu
tvrdil, že vstúpili na súkromný pozemok za účelom preverenia obžalovaného, pričom nemali vedomosť
o tom, že tento požil alkoholické nápoje, následný služobný zákrok voči obžalovanému, ktorým mu mali

zabrániť v ďalšej jazde sa javí ako nelogický a nepravdepodobný. Svedok predsa nemal mať vedomosť,
že osoba sediaca v traktore má byť pod vplyvom alkoholu a svedok rovnako tak nemal v tom čase
vedieť, že sa jedná o obžalovaného. Taktiež svedok tvrdil, že dychovú skúšku na prítomnosť alkoholu
vykonali až pri komunikácii s touto osobou. Rozpory ohľadom priebehu a vykonania služobného zákroku,
vyvolávajú pochybnosti o oprávnenosti a zákonnosti služobného zákroku príslušníkov PZ, ktorý bol zdá

sa vykonávaný nad rámec ich služobných povinností a nebol naň daný dôvod.
Obžalovaný sa v čase vykonania služobného zákroku nachádzal na súkromnom pozemku vo dvore
rodinného domu, pričom v čase vykonávania policajného zákroku nebol ohrozený život, ani zdravie ľudí
a ani nehrozilo spôsobenie značnej škody na majetku, teda na vykonanie zákroku proti obžalovanému
nebol daný dôvod a tento bol vykonaný neoprávnene.

Cieľom služobných zákrokov príslušníkov PZ je najmä zabrániť, resp. prekaziť páchaniu trestného
činu, priestupku, zamedziť narušovanie verejného poriadku, zmierniť následky trestného činu, zadržať
páchateľa a pod., pričom ani jeden z týchto dôvodov, aj vzhľadom na neskoršie priame vyjadrenie
oznamovateľky príslušníkom PZ po ich príchode na miesto nebol daný. Obžalovaný preto namietazákonnosť jeho realizácie, pretože o dôvodnosti služobného zákroku voči jeho osobe sú vážne
pochybnosti.
V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o policajnom zbore, podľa ktorého policajt v službe je povinný v

medziach zákona vykonať služobný zákrok ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné
podozrenie z jeho spáchania.
Zo spôsobu vykonania služobného zákroku v predmetnej trestnej veci sa javí, že príslušníci PZ tak robili
len z navodenia prevenčných dôvodov, čo však nie je možné považovať za v súlade s ustanovením §
9 ods. 1 Zákona o policajnom zbore.

Príslušníci PZ môžu vstúpiť na pozemok bez súhlasu len vtedy, ak je to neodkladné a nevyhnutné
vzhľadom na ochranu života a zdravia osôb alebo ochranu štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu
majetku alebo ochranu práv a slobôd iných. Vstup môže byť vykonaný, ak ide o pozemok osoby
pristihnutej pri trestnom čine, alebo pozemok osoby, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie alebo výkon
trestu odňatia slobody. Ani jedna z uvedených podmienok za ktorých je príslušník PZ oprávnený vstúpiť
na pozemok v predmetnom prípade nebola preukázaná. Svedok S. D., uviedol, že v čase keď prišli na

miesto po nahlásení veci oznamovateľkou sa nič nedialo, a teda zo strany príslušníkov PZ nebol daný
dôvod na preverovanie obžalovaného, ani na vstup na súkromný pozemok, bez súhlasu, najmä nie v
situácii, keď osoba, ktorá hliadku volala, odmietla podať trestné oznámenie, a vec nemala záujem riešiť.
Spôsob vykonania služobného zákroku voči obžalovanému vzbudzuje presvedčenie podľa
obžalovaného, že tento zákrok voči jeho osobe bol vykonávaný v rozpore s ust. § 9 ods. 1 zákona

o policajnom zbore, len z preventívnych dôvodov, nedôvodne, a to s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti. Policajti, ktorí vykonávali služobný zákrok tak nemali relevantný dôvod vstúpiť na súkromný
pozemok, vyzývať osobu na súkromnom pozemku, aby vystúpila z traktora, resp. nemali ani dôvod tejto
osobebrániť vďalšejjazde,nakoľkovtomčasenehroziložiadnenebezpečenstvo, osobaobžalovaného
nebola pristihnutá ani pri páchaní trestnej alebo inej protiprávnej činnosti.

Nad rámec uvedeného sa žiada dodať, že zo strany oznamovateľky ani nedošlo k podaniu trestného
oznámenia na osobu obžalovaného.
Obžalovaný namieta, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, nesprávne
vyhodnotil jeho obranu, nakoľko v predmetnej trestnej veci zo strany príslušníkov PZ, ktorí vykonávali
služobný zákrok voči obžalovanému, tento vykonávali v rozpore s ust. § 9 ods. 1 zákona o policajnom

zbore, neoprávnene vstúpili na súkromný pozemok v čase, keď nebol ohrozený život, ani zdravie ľudí
a ani nehrozilo spôsobenie značnej škody na majetku, a teda ich postup bol nezákonný. Vzhľadom
na uvedené, dôkaz získaný týmto nezákonným postupom, nemôže slúžiť ako dôkaz v prejednávanej
trestnej veci obžalovaného.
Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že skutkový dej spáchania trestného činu, tak ako bol

súdom prvého stupňa ustálený, je nesprávny a spochybnený, naviac vina obžalovaného je podložená
nezákonne vykonanými dôkazmi, na základe neoprávneného služobného zákroku, a z toho dôvodu
považuje obžalovaný napadnutý rozsudok za nezákonný, nezodpovedajúci stavu veci a zákonu.
S poukazom na vyššie uvedené obžalovaný žiada, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel a podľa
§ 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Námestovo sp.zn.

0T/54/2021 zo dňa 02.11.2021 v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku z dôvodu § 285 písm.
a) Tr. poriadku obžalovaného spod skutku uvedeného v obžalobe Okresného prokurátora Námestovo zo
dňa 29.08.2021 oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného písomne nevyjadril, až na verejnom zasadnutí

konanom o odvolaní obžalovaného v rámci konečného návrhu uviedol, že odvolanie obžalovaného
považuje za nedôvodné a navrhuje ho zamietnuť.

Obžalovaný sa na verejné zasadnutie konané o jeho odvolaní nedostavil. Krajský súd za splnenia
zákonných podmienok podľa § 293 ods. 5 Tr. por. verejné zasadnutie vykonal v neprítomnosti

obžalovaného. Obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia upovedomený riadne a včas.
Upovedomenie o termíne verejného zasadnutia bolo obžalovanému súdom oznámené dňa 11.4.2022,
pričom bol v upovedomení poučený o možnosti vykonania verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.
Obžalovaný neúčasť na verejnom zasadnutí písomne ospravedlnil a zároveň požiadal o jeho vykonanie
v jeho neprítomnosti.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, akby odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolanie podané
obžalovaným K. Q. nie je dôvodné.

Odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného
trestného činu (prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.) je napadnutý
rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa ustanovení Trestného poriadku a v
ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv jednak na objasnenie skutkového stavu
veci a jednak práva obžalovaného na obhajobu. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak, ako sú

uvedené v napadnutom rozsudku, sú správne, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného
na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach skutkových zistení odkazuje na
správne, podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu
stotožňuje. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a
vyvodil z neho správne skutkové zistenia. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval
pri hodnotení dôkazov dôsledne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného

presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne
a v konečnom dôsledku dospel k logicky odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané
v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku
podrobne a jasne vyložil, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného K. Q. a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a
trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným
rozsudkom súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje. V tejto súvislosti treba dodať, že toto

konštatovanie sa v celom rozsahu týka aj odvolacích námietok obžalovaného K. Q. v rozsahu, v akom
sú dôvody odvolania uvedené vyššie, lebo dôvody odvolania obžalovaného sú v podstate súhrnom jeho
obhajobyprezentovanejvcelomdoterajšomkonaní.ObžalovanýK.Q.založilodvolanienaopakovaných
dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, námietkami
obhajkyne, tak skutkovými, ako aj právnymi, sa však súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne

a podrobne vysporiadal a v podstate nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo
na odvolacom súde.

Nadriadený krajský súd je toho názoru, že napadnutý rozsudok obsahuje všetky zákonom stanovené
kritéria z hľadiska jeho formy a obsahu. Rozsudok s jeho odôvodnením je presvedčivý, zrozumiteľný a

neponecháva nadriadenému súdu otvorenú žiadnu otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť. Krajský súd si
osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje za nadbytočné
správne závery súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať, a to preto, lebo v dvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného súdu tvoria jednotu a v prípade, ak si
nadriadený súd osvojuje správnosť záveru napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, je potom jeho

úlohou zamerať sa na riešenie odvolacích námietok obžalovaného a jeho obhajkyne.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu

(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).
Skutočnosť, že obžalovaný K. Q. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa

v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či
argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný K. Q.
a jeho obhajkyňa rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa dôsledne využili všetky svoje práva
zakotvené v § 34 Tr. por. Obžalovaný sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu, namietal

a spochybňoval predovšetkým hodnotenie vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom a vyjadril sa aj
k tým skutočnostiam, ktoré považoval z jeho pohľadu za dôležité a rozhodujúce.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného K. Q., odvolací súd považuje za potrebné poukázať na
nasledovné:

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov,
odvolací súd prioritne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k žalovanému
skutku dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vysvetlil, aké konanie obžalovaného má za preukázané a
nedostal sa do situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla in dubio pro reo
(v pochybnostiach v prospech obžalovaného).

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí

ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne
záväzných predpisov.

Aj keď obžalovaný K. Q. v konaní pred súdom poprel spáchanie skutku, odvolací súd poukazuje na
silu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré preukazujú vinu obžalovaného, a na ktoré

poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vykonané dôkazy vytvárajú logickú,
ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich priamych a
nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že obžalovaný K. Q. spáchal žalovaný skutok
prečinuohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.1Tr.zák.Zvykonanýchdôkazovmožno
spoľahlivo a bez akýchkoľvek vážnejších pochybností prijať len jediný záver o tom, že obžalovaný K. Q.

spáchal žalovaný skutok ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v zmysle podanej obžaloby a vylúčiť
prijatie iného záveru.

Obžalovaný K. Q. svoju obhajobu primárne založil na tom, že v žiadnom prípade na naštartovanom
traktore zn. Zetor nejazdil, len v ňom sedel. Traktor chcel len opravovať, pretože z neho vytekala

voda, preto ho naštartoval, ale sa s ním nepohyboval. Potvrdil, že bol v inkriminovanom čase pod
vplyvom alkoholu. Potvrdil aj bezprostredne skutku predchádzajúci konflikt so susedmi, ktorí mali
následne volať políciu. Pokiaľ sa aj v prípravnom konaní k žalovanej trestnej činnosti priznal, bolo to z
dôvodu zlého psychického rozpoloženia po jeho zadržaní. Nemožnosť pohybu s traktorom odôvodňuje
aj objektívnou prekážkou, ktorou malo byť odstavené osobné motorové vozidlo zn. Peugeot, čo malo

byť potvrdené aj výpoveďou jeho manželky na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný v ďalšom namietal
a spochybňoval dôvod vykonania zákroku voči nemu príslušníkmi policajného zboru a spôsob, akým
postupovali príslušníci polície, ktorí pristúpili k prevereniu výpovede oznamovateľky, napriek tomu, že
táto nechcela nič riešiť, ani podávať trestné oznámenie. Už od nej mali mať vedomosť, že obžalovaný je
pod vplyvom alkoholu. Hliadka policajného zboru vstúpila na súkromný pozemok, pričom na to nemala

zákonný dôvod, pretože v čase vykonávania policajného zákroku nebol ohrozený život ani zdravie ľudí,
ani nehrozilo spôsobenie značnej škody na majetku. Spôsob vykonania zákroku bol teda v rozpore s
ustanovením § 9 ods. 1 Zákona o policajnom zbore. Policajti pritom môžu vstúpiť na súkromný pozemok
len vtedy bez súhlasu, ak je to neodkladné a nevyhnutné, vzhľadom na ochranu života a zdravia osôb
alebo ochranu štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu majetku alebo ochranu práv a slobôd iných.

Vstup môže byť vykonaný, ak ide o pozemok osoby pristihnutej pri trestnom čine alebo pozemok osoby,
na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie alebo výkon trestu odňatia slobody. Uvedené podmienky podľa
obhajoby splnenévtomtoprípadeneboli.Obžalovanýpretopovažujeskutkovýdejzaspochybnený,vina
obžalovaného je podložená nezákonne vykonanými dôkazmi, na základe neoprávneného služobného
zákroku a napadnutý rozsudok je preto nezákonný a nezodpovedajúci stavu veci a zákonu.

Obžalovaný K. Q. je usvedčovaný predovšetkým jeho výpoveďou z prípravného konania, ktorá bola
na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom vykonaná - prečítaním pre rozpory vo výpovediach
na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní. Vo výpovedi z prípravného konania sa obžalovanýpriznáva k spáchaniu žalovaného skutku, pričom na hlavnom pojednávaní poprel jeho spáchanie.
Hodnotiac výpovede obžalovaného z prípravného konania a z konania pred súdom, postoj
obžalovaného ku skutku v priebehu vedeného trestného konania, ako aj ostatné vykonané dôkazy,

obhajobu obžalovaného o nezákonnom postupe príslušníkov polície pri vstupe na súkromný pozemok a
vykonaní dychovej skúšky obžalovaným aj krajský súd vyhodnotil ako nehodnovernú a účelovú, učinenú
s cieľom vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanú trestnú činnosť. Obžalovaný prvýkrát až
v rámci odporu proti trestnému rozkazu v konaní pred súdom začal tvrdiť, že traktor neviedol, len ho
naštartoval a sedel v ňom, pričom policajti bezdôvodne vstúpili na súkromný pozemok a dali mu vykonať

dychovú skúšku. Obžalovaný tento rozpor vysvetľoval svojím psychickým rozpoložením po zadržaní
a umiestení v CPZ. Na podporu takéhoto záveru aj krajského súdu o takejto čisto účelovej obhajobe
obžalovaného krajský súd tiež podporne poukazuje na výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní,
kde obžalovaný výslovne uviedol, že susedia zavolali na neho políciu preto, lebo si mysleli, že chce
na tom traktore odísť preč na hlavnú cestu, čo v podstate znamená, že podľa obžalovaného susedia
mali mať dôvodnú obavu z toho, že skutočne vykonáva nejaké jazdné manévre s traktorom. Pokiaľ

obžalovaný poukazoval na zhoršené psychické rozpoloženie po jeho zadržaní, v prípravnom konaní ani
na hlavnom pojednávaní nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci jeho zhoršený zdravotný stav, ktorý by
mu bránil vnímať úkony vykonávané v trestnom konaní. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že
obžalovaný bol prvý krát vypočutý ako zadržaný - podozrivý dňa 29.8.2021 o 11.30 hod. a následne po
vznesení obvinenia dňa 29.8.2021 o 12.15 hod., až po vykonaní kontrolnej negatívnej dychovej skúšky,

pričom nenamietal svoju zdravotnú indispozíciu alebo nemožnosť uplatnenia svojich práv obvineného.

Krajský súd dospel k totožnému záveru ako okresný súd, že práve v prípade obžalovaného išlo o
situáciu, keď sa pohyboval s traktorom zn. Zetor pod vplyvom alkoholu po dvore a mohol ohroziť život
alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Obžalovaný si bol vedomý, že predtým

požil alkoholické nápoje a túto skutočnosť ani nespochybňoval, avšak krajský súd sa zhodne s okresným
súdom nestotožnil s obhajobou obžalovaného postavenou na premise, že na svojom pozemku „môže
robiť čo chce“. Výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že sa nemohol s traktorom pohnúť,
pretože mal zaparkované vozidlo zn. Peugeot pred traktorom a za traktorom mal zaparkovaný kultivátor,
mala potvrdzovať len výpoveď jeho manželky, ktorá prišla na dvor na druhý deň ráno, sama pritom

uviedla, že na aute nejazdí. Túto skutočnosť obžalovaný v prípravnom konaní nespomenul, naopak
uviedol, že sa s traktorom pohyboval len po dvore a aj svedok D. potvrdil pohyb traktora vedeného
obžalovaným po dvore, pričom obžalovaný na prvú výzvu, aby zastavil traktor a zosadol z neho,
nereagoval. Svedok práp. S. D., príslušník PZ, potvrdil okolnosti, za akých boli vyslaní na preverenie
oznámenia O. J. zo dňa 28.8.2021 o 21.35 do obce J. č. XX, kde sa mala nachádzať osoba K. Q.

so sekerou a vyhrážať sa rodine, že ich zabije (úradný záznam z č.l. 31). V čase príchodu policajnej
hliadky v zložení práp. T. D. a práp. S. D. sa obžalovaný na uvedenej adrese už nenachádzal a
oznamovateľka uviedla, že je to ich sused K. Q. a je u seba doma a ak sa rozhodnú vec oznámiť, prídu
na políciu, keďže v tom čase už nemalo dochádzať k protiprávnemu konaniu. O tom, že bezprostredne
pred príchodom policajnej hliadky mal byť medzi obžalovaným a jeho susedmi konflikt, svedčí aj Prehľad

priebehu udalostí nahlásenej na operačné stredisko KR PZ Žilina dňa 28.8.2021 (č.l. 132-137), z
ktorého je zrejmé, že zo strany oznamovateľov išlo dokonca o urgenciu príchodu hliadky. Aj v tomto
zázname je okrem iného uvedené, že osoba jazdí na traktore na dvore rodinného domu. Skutočnosť
namietaná obhajobou, že oznamovateľka nepodala trestné oznámenie, je pre posúdenie trestnoprávnej
zodpovednosti obžalovaného pre žalovaný skutok irelevantná. Podstatné je aj podľa krajského súdu

pre posúdenie oprávneného vstupu príslušníkov polície na súkromný pozemok to, že predchádzajúce
správanie obžalovaného vzbudilo dôvodnú obavu u oznamovateľky do tej miery, že volali a urgovali
príchod polície, pretože sa cítili ohrození a príslušníci polície boli oprávnení vykonať úkony v rozsahu §
103 ods. 1 Tr. por., v zmysle ktorého policajt môže vstúpiť do obydlia, iných priestorov alebo na pozemok
len vtedy, ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života alebo zdravia osôb alebo na

ochranu štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu majetku alebo ochranu práv a slobôd iných a na
vymedzených územiach aj vzájomnej ochrany prírody, najmä ak ide o obydlie alebo iné priestory alebo
pozemok osoby pristihnutej pri trestnom čine (obdobne § 9 ods. 1 Zákona o policajnom zbore). Aj podľa
názorukrajskéhosúdupríslušnícipolíciebolivtejtokonkrétnejsituáciioprávnenípreveriťokolnosti,ktoré
viedli k privolaniu polície aj zaistením vyjadrenia druhej strany - K. Q., nielen oznamovateľky, ktorá podľa

svedka D. bola zmätená a nebola si istá, či vec bude ďalej riešiť. Pokiaľ obžalovaný viedol motorové
vozidlo (traktor), počas príchodu polície a javil známky požitia alkoholu, čo bolo aj potvrdené dychovou
skúškou vykonanou 28.8.2021 o 22:05:35 hod., ktorou bolo zistené 0,93 mg/l alkoholu v dychu (č.l.
35), okresný súd správne ustálil, že aj pokiaľ pod vplyvom alkoholu jazdil po dvore, mohlo jeho konanímdôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia ľudí, v tomto prípade manželky (eventuálne iných rodinných
príslušníkov), ktorá mohla kedykoľvek vstúpiť na uvedený pozemok. Pokiaľ obžalovaný vypovedal
rozporne v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní je potrebné poznamenať, že obžalovaný bol

vypočutý v prípravnom konaní dvakrát, a to ako zadržaný podozrivý a následne po vznesení obvinenia,
pričom z jeho výpovede obvineného nemožno vyvodiť, že by bol ovplyvňovaný ako má vypovedať.
Skutočnosť, že existoval predchádzajúci konflikt so susedmi vyplýva aj z výpovede obžalovaného z
prípravného konania zo dňa 29.8.2021, (č.l. 20 vyšetrovací spis), kde uviedol: „Musel som mať nejaký zlý
podnet od nich (susedov), neviem už, som sa im za svoje chovanie ako ich to nahnevalo, ospravedlnil.

To však, že som mal vypité je pravda, ja ako som prišiel od suseda, ja som potom hneď vošiel do
traktora, ktorý som mal vo dvore, kde som ho naštartoval a chcel som sa len pozrieť, či je v ňom
všetko v poriadku, lebo sa mi strácala voda a chcel som sa na ňom previesť. Bol to len kúsok. Ale
pravda je to, že som išiel na tom traktore v rámci nášho dvora, ktorý je pri rodinnom dome. Nikde po
uliciach, hlavných cestách, ani po meste som na ňom nechodil.“ Vzhľadom na vyššie objektívne dôkazmi
popísaný a zdokumentovaný pohyb vozidla obžalovaného pod vplyvom alkoholu je v plnom rozsahu

daná trestnoprávna zodpovednosť obžalovaného zo spáchania žalovanej trestnej činnosti.

Potom ako okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam tak, ako sa to uvádza v skutku výroku
napadnutého rozsudku, následne protiprávne konanie obžalovaného správne právne kvalifikoval ako
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaný K. Q.

protiprávnym konaním popísaným v skutku napadnutého rozsudku vykonával v stave vylučujúcom
spôsobilosť, ktorú si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo
zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Vychádzajúc z okolnosti objektívnej povahy
možno ustáliť, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zák., keďže obžalovaný
chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Obžalovaný K. Q. teda v rámci podaného a zdôvodneného odvolania neuviedol žiadne také relevantné
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť vecne správne a zákonné rozhodnutie okresného súdu o jeho
vine v zmysle podanej obžaloby.

Vo vzťahu k výroku o treste za zistené zavinenie odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový

súdajvtomtosmerevykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnarozhodnutieavyvodilznehosprávne
právne závery. Svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj náležite odôvodnil
a dostatočne vysvetlil, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona pri určení trestu.

Pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému K. Q. okresný súd sa v súlade so zásadami ukladania
trestu v odôvodnení rozsudku vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 1 a 4 Tr. zák., teda
prihliadal na záujmy spoločnosti a obžalovaného, na skutočnosti týkajúce sa spôsobu spáchania činu,
jeho následku, zavinenia, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na pomery a možnosti nápravy
obžalovaného.

U obžalovaného boli splnené aj zákonné podmienky podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. pre uloženie trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, nakoľko obžalovaný sa súdenej trestnej činnosti
dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti je
možné uložiť na 1 rok až 10 rokov. V danom prípade však stavu veci a zákonu zodpovedalo uloženie

trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. tak, ako to správne uviedol súd prvého stupňa, teda v
hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2 na dobu päť rokov a osem mesiacov. Obžalovaný
bol v tejto trestnej veci uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Tr. zák., ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku a za takýto trestný čin už bol v minulosti
odsúdený (v konaní vedenom na Okresnom súde Martin, sp.zn. 0T/76/2012) pre skutok kvalifikovaný

ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Tr. zák. a bol mu uložený aj trest
zákazu činnosti vodiča, t.j. zákaz viesť vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky, pričom súd dňa
17.6.2014 podmienečne upustil od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti vodiča so skúšobnou dobou
v trvaní 18 mesiacov, ktorá uplynula 1.3.2016. Odsúdený sa osvedčil v skúšobnej dobe, odsúdenie je
zahladené a na odsúdeného sa hľadí akoby nebol odsúdený. Krajský súd len na okraj poznamenáva,

že podľa § 61 ods. 7 Tr. zák. na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 až 5 nemá vplyv ani
zahladenie odsúdenia.Naviac aj krajský súd poznamenáva, že v prípade obžalovaného sa v žiadnom prípade nejedná o
disciplinovaného vodiča ako to vyplýva aj z evidencie priestupkov obžalovaného, tak ako na to správne
poukázal súd prvého stupňa na strane 6 rozsudku, práve s poukazom na vysoký počet menej závažných

priestupkov na úseku dopravy.

Majúc na zreteli účel trestu, keď trest plní predovšetkým funkciu ochrany spoločnosti, individuálnej
a generálnej prevencie, aj krajský súd pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk považuje takto
obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace s jeho podmienečným

odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov za zákonný a spravodlivý, zodpovedajúci potrebám
tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Na záver krajský súd poznamenáva, že aj keď obžalovaný spáchal prečin, v danom prípade neprichádza
do úvahy aplikácia ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. (tzv. materiálny korektív). Podľa tohto zákonného
ustanovenianejdeoprečin,akvzhľadomnaspôsobvykonaniačinuajehonásledky,okolnosti,zaktorých

bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Nakoľko v prípade
obžalovaného ide o osobu, ktorá už v minulosti jazdila pod vplyvom alkoholu a opakovane porušujúcu
Zákon o cestnej premávke, uvedené protiprávne konanie obžalovaného tak, ako to podrobne rozpísal
na strane 6 odôvodnenia rozsudku súd prvého stupňa, v žiadnom prípade nemôže byť vyhodnotené tak,
že závažnosť obžalovaným spáchaných prečinov je nepatrná.

Záverom krajský súd poznamenáva, že obžalovaný v rámci odvolania neuviedol žiadne také právne
významné a relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť vecne správne a zákonné rozhodnutie
súdu prvého stupňa o uložení trestu za spáchanú trestnú činnosť obžalovanému.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa
§ 319 Tr. por. zamietol.

Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.