Rozsudok – Náhrada škody ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2022

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32Cob/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118359590
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:6118359590.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov - predsedu: JUDr. Daniel Ilavský a členov: JUDr.

Peter Duman a JUDr. Erika Tischlerová, v sporovej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739,
Mlynské nivy 44/b, Bratislava, zast.: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, Hruštiny 602, Žilina, proti žalovaným:
1. TYMYJA, s.r.o., IČO: 47 401 664, Abrahám 353, 2. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, 3. W. H., nar.
XX.XX.XXXX, A. XXX, zast.: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Rožňavská 2, Bratislava o 829,10 € s prísl.,
o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 21.09.2020, č. k. 10Cb/30/2018-216,
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaných na prerušenie konania sa zamieta.

II. Napadnutý rozsudok sa v časti výroku I týkajúcej sa povinnosti žalovaného 1 do troch dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 829,10 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od
25.02.2018 do zaplatenia potvrdzuje.

III. Napadnutý rozsudok sa vo zvyšnej časti výroku I týkajúcej sa povinnosti žalovaných 2 a 3 zaplatiť
žalobcovi 829,10 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 25.02.2018 do zaplatenia vrátane výroku

o trovách zrušuje a vec sa v tomto rozsahu vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným zaplatiť žalobcovi spoločne a
nerozdielne 829,10 € s 5 %-ročným úrokom z omeškania od 25.02.2018 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok I), návrh na prerušenie konania zamietol (výrok II) a žalobcovi priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III).

2. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav: Žalobca
dňa 26.01.2017 na odbernom mieste A. XX (v mieste kde žalovaní boli odberateľom zemného

plynu) nadobudol podozrenie, že žalovaní odoberajú zemný plyn meradlom, na ktorom je porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba. Znalec zistil, že pôvodné zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, odstránené a nahradené inou plombou. Konštatoval
obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov.
Výrazné poškodenie krytu a meradla zistené nebolo. Žalobca na základe uvedených zistení vyúčtoval
žalovanýmškoduzaodberzemnéhoplynuvovýške829,10€,ktorúvypočítalpodľavyhláškyč.449/2012
Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Žalovaní

nárok žalobcu neuznali, namietali výpočet škody, keďže žalobca nevyčíslil skutočnú škodu. Do plomby
na plynomeri nijakým spôsobom nezasahovali a ani ju inou nenahrádzali. Faktúrami za odber elektrickej
energie a zemného plynu preukazovali pokles zemného plynu a naopak zvýšenie elektrickej energie.3. Súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav podľa § 82 ods. 1 písm. d), § 82 ods. 2 až
4 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 15 ods. 6 písm.
d) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 365 ods. 1, § 373

zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 77, § 209 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015
z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)takto:Ktoporušísvojupovinnosťzozáväzkovéhovzťahu,
je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo
spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Povinnosť nahradiť škodu postihuje stranu, ktorá
poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, najmä zo zmluvy. Predpokladmi vzniku zodpovednosti

za škodu sú: protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
vznikom škody. Základom vzniku zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré
sa prieči právu, a preto je protiprávne. Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch a
príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti (príčinou) a vznikom škody (následkom)
musí byť vzťah príčiny a následku. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal predpokladmi
vzniku škody, keďže predmetom konania bolo plnenie z titulu náhrady škody (odber zemného plynu

meradlom na ktorom bolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba). Žalobca
si dal vypracovať súkromný znalecký posudok, ktorý predložil súdu prvej inštancie. Znalec z odboru
kriminalistika a odvetvie mechanoskopia zistil optickým skúmaním obsahovú, tvarovú a rozmerovú
nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. V prípade odberu zemného plynu
meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako

prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu
odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle
množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej
siete,zktorejbolplynneoprávneneodobratý,muselpoznaťpresnémnožstvotaktoodobratéhozemného
plynu. Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon č. 656/2004 Z. z. v odseku 3 ustanovenia § 59

predpokladá, t. j. podkladom, na základe ktorého by bolo možné presne zistiť odberateľom spotrebované
množstvo plynu počas rozhodného obdobia ( t. j. výšku skutočnej škody) nemôže byť ani údaj o spotrebe
na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za
obdobie zisťované. Žalovaní 1 ako odberateľ zemného plynu a žalovaní 2 a 3 ako vlastníci nehnuteľnosti
v čase zistenia neoprávneného odberu zodpovedajú spoločne a nerozdielne, keďže nie je možné zistiť,

kto na odbernom mieste skutočne odoberal zemný plyn (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
30.11.2013, sp. zn. 41Cob/133/2013). Vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že z jeho nehnuteľnosti
bol odoberaný zemný plyn v rozpore zo zákonom. Žalovaní za neoprávnený odber s poškodením
zabezpečeniaprotineoprávnenejmanipuláciizodpovedajúobjektívne.Ztohojezrejmé,akýmspôsobom
vzniká pri neoprávnenom odbere zemného plynu škoda žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej

siete a kto je za ňu zodpovedný. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 829,10
€ s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 25.02.2018 do zaplatenia. Žalobcovi v zmysle § 255 ods.
2 CSP ako úspešnej strane sporu priznal súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Súd prvej inštancie návrh žalovaných na prerušenie konania zamietol z dôvodu nesplnenia
podmienok na začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou SR.

4. Včasným odvolaním sa žalovaní domáhali prerušenia konania a zmeny napadnutého rozsudku tak,
že sa žaloba zamieta. Uviedli, že škodu nikomu nespôsobili, a teda povinnosť neporušili. Spotreba
zemného plynu sa merala meradlom, ktoré žalobca pravidelne nekontroloval. Stav meradla odpisovali
nekvalifikovaní poštoví doručovatelia. Žalobca vykonal kontrolu až po zmene činnosti prevádzky, v

dôsledku čoho aj značne poklesla spotreba zemného plynu a navýšila sa spotreba elektrickej energie.
Žalobca pri preukázaní pohľadávky trpí dôkaznou núdzou. Je povinný preukázať dôvodnosť nároku
voči každému zo žalovaných, čo nesplnil. Žalobca nevysvetlil, prečo požaduje sankčnú náhradu škody.
Mal dostatok podkladov na vyčíslenie skutočnej škody a mal vychádzať z údajov plynomera, keďže
z neho nepochybne vyplývalo, že žalovaní s ním nemanipulovali a mal len pozmenenú plombu. Nie

je pravdou, žeby sa žalovaní na úkor žalobcu obohatili. Riadne odoberali plyn od dodávateľa. Nebolo
preukázané, že by údaje o spotrebe zaznamenaného meradlom patriacim žalobcovi neboli správne, a
preto mal prvoinštančný súd povinnosť určiť spotrebu zemného plynu podľa údajov meradla. Meradlom
zaznamenaný údaj o spotrebe v plnej miere zodpovedá vývoju pomeru spotrebu plynu a elektrickej
energie. Pokles zemného plynu v roku 2016 bol v plnom rozsahu kompenzovaný nárastom elektrickej

energie. Namietali nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako aj skutočnosť, že súd prvej
inštancienerozhodolpodľaprocesnýchpravidielCSP,alepodľa„logikyveci“.Úplnepostačovaloumožniť
dokazovanie podľa pravidiel civilného sporového konania akýmikoľvek dôkazmi, nie obmedzovať
dokazovanie na „objektívne a spoľahlivé podklady“. Záverom uviedli, že napadnuté rozhodnutie súduprvej inštancie nie je riadne odôvodnené a bizarné sú aj závery súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania.

5. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril tak, že tvrdenia žalovaných považuje za fabulácie. Napadnuté
rozhodnutie je vecne správne. Je presvedčený, že súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie,
dôkazy vyhodnotil logicky a správne a na ich základe dospel aj k správnemu právnemu názoru. Žalobca
sa odkázal na svoje doterajšie podania v konaní.

6. Žalovaní v odvolacej replike zotrvali na tom, že žalobca sa nestaral o svoje zariadenie. Niekoľko rokov
nekontroloval plombu plynomeru.

7. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska
vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože

neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné
len sčasti.

8. Predovšetkým odvolací súd nepovažoval za nevyhnutné konanie o žalobe prerušovať a podávať
Ústavnému súdu SR návrh na preskúmanie súladu § 82 ods. 3 ZoE a vyhlášky č. 449/2012 Z. z. s čl.

12 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR tak, ako to (opätovne) navrhovali žalovaní. V prvom
rade treba poznamenať, že o rovnakom návrhu žalovaných na prerušenie konania už rozhodol súd prvej
inštancie tak, že tento návrh zamietol (výrok II napadnutého rozsudku). Voči tejto časti rozsudku sa
žalovaníneodvolali,vdôsledkučohonadobudlaprávoplatnosť(§227CSP).Totožnýnávrhnaprerušenie
konania, opätovne prednesený v odvolacom konaní, vníma odvolací súd ako zjavné zneužitie práva,

ktoré by podľa čl. 5 CSP nemalo požívať právnu ochranu. Ústavný súd (IV.US 562/2018) však zdôraznil,
že princípy, z ktorých vychádza Civilný sporový poriadok (obsiahnuté v čl. 1 až čl. 18 CSP) majú byť
výkladovými pravidlami napomáhajúcimi určiť obsah pojmov zákonného textu a samy osebe v zásade
nemajú normatívny charakter a doplnil, že z ustanovení druhej vety čl. 5 CSP (princíp zákazu zneužitia
práva) vyplýva právomoc súdu sankcionovať procesné úkony priečiace sa zákazu zneužitia práv v

rozsahu ustanovenom procesno-právnym kódexom. Civilný sporový poriadok však so sankcionovaním
takéhoto opakovaného návrhu na prerušenie konania nepočíta. Z názoru ústavného súdu teda za
okolností prejednávanej veci vyplýva, že návrhom žalovaných sa treba zaoberať aj z vecného hľadiska,
hoci odvolaciemu súdu sa tento prístup nejaví ako efektívny. V každom prípade však rozhodnutie o tom,
či súd preruší konanie závisí od toho, či súd nadobudne presvedčenie, že sú splnené podmienky na

konanie o súlade právnych predpisov [§ 162 ods. 1 písm. b) CSP]. V prejednávanej veci to tak ale nie
je. Žalovaní nepresvedčili odvolací súd o tom, že by hrozila protiústavnosť nimi označených právnych
noriem, ktorá by vyžadovala začatie konania o súlade právnych predpisov. Žalovanými namietaný § 82
ods. 3 ZoE spojený s vyhláškou č. 449/2012 Z. z. pokrýva situácie, keď nemožno skutočne vzniknutú
škodu vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Zákon teda uprednostňuje zisťovanie

škody „na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov“ a až keď to nie je možné, nastupuje možnosť
škodu vyčísliť pomocnou metódou určenou vo vyhláške č. 449/2012. Vyhláška pritom vychádza z
hodinového príkonu spotrebiča (§ 1 ods. 3), čo je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje množstvo energie
spotrebovanej za jednotku času. Ide o merateľný údaj, ktorý nemá abstraktný základ. Mechanizmus
vyčísľovania škody podľa vyhlášky nevykazuje znaky excesu, ktorý by predstavoval neprimeraný zásah

do práva vlastniť majetok. Práve naopak, právna úprava zahŕňajúca mechanizmus, ktorý v situáciách,
keď škodu nemožno na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov vyčísliť, používa vedecké
metódy, je spravodlivejšia, ako právna úprava, ktorá používa pevne stanovené sumy nezohľadňujúce
okolnosti prípadu - napríklad § 369b a § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá veriteľovi omeškanej
pohľadávky priznáva voči dlžníkovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

vo výške stanovenej § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. (jednorazovo 40 € bez ohľadu na dĺžku
omeškania). Odvolací súd zdôrazňuje, že i v tomto prípade platí prezumpcia ústavnosti právneho
predpisu a uplatňuje sa starorímska právna maxima dura lex, sed lex. Pretože nie sú splnené podmienky
nakonanieosúladeprávnychpredpisovpodľa§162ods.1písm.b)CSP,odvolacísúdnávrhžalovaných
zamietol (výrok I).

9. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaných týkajúce sa napadnutého rozsudku v časti vzťahujúcej sa na
žalovaného 1, odvolací súd konštatuje, že dôvody napadnutého rozsudku sú správne, a preto sa v
celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením (§ 387 ods. 2 CSP). Prvoinštančný súd sa v potrebnejmiere vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie.
Odvolanie žalovaných len opakuje ich obsah a neprináša žiadne nové podstatné tvrdenia, s ktorými
by bolo potrebné sa v odvolacom konaní vysporiadať (§ 387 ods. 3 CSP). Na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozsudku ale dopĺňa odvolací súd ďalšie dôvody.

10. Svojou prvou odvolacou námietkou žalovaní zopakovali, že žiadnu škodu nespôsobili. Odvolací súd
alezdôrazňuje,žeškodavzniklažalobcovitým,ževrámciplneniasvojichzákonomuloženýchpovinností
musel ako prevádzkovateľ distribučnej siete do siete dodať vlastný plyn, aby udržal sieť v rovnováhe

a tento plyn nemohol priradiť k príslušnému odberateľovi, keďže nemohol použiť údaje z meradla na
danom odbernom mieste v dôsledku porušenia jeho zabezpečenia pred neoprávnenou manipuláciou.
Žalobca v konaní, ale ani v hmotnoprávnom vzťahu strán nevystupuje ako dodávateľ plynu. Žalobca v
súlade so svojou povinnosťou vyvažovať distribučnú sieť [§ 64 ods. 6 písm. j) ZoE] dodal do siete plyn s
cieľom vyrovnať jej nerovnováhu [§ 2 písm. c) bod 15 ZoE] vzniknutú v dôsledku neoprávneného odberu
na odmernom mieste, kde bol žalovaný 1 odberateľom. Porušením zabezpečovacej značky zaniká

platnosť overenia určeného meradla [§ 15 ods. 6 písm. d) z. č. 142/2000 Z. z. o metrológii], čo spôsobuje,
že určené meradlo nemožno používať na daný účel (§ 19 ods. 1 z. č. 142/2000 Z. z.), teda v danom
prípade na merania súvisiace s platbami [§ 8 ods. 2 písm. a) v spojení s § 8 ods. 3 z. č. 142/2000 Z. z.].
Dodávateľ na odbernom mieste žalovaného 1 preto nemohol ním dodaný plyn odberateľovi vyúčtovať.
V dôsledku povinnosti vyvažovať nerovnováhy v distribučnej sieti vznikla žalobcovi povinnosť zúčtovať

toto vyvažovanie [§ 64 ods. 6 písm. k) ZoE], teda zúčtovať aj plyn, ktorý do siete dodal na vyrovnanie
nerovnováhy. Práve preto ZoE o energetike v § 82 ods. 2 upravil právo prevádzkovateľa distribučnej
siete požadovať od odberateľa, ktorý neoprávnene odoberal plyn, skutočne vzniknutú škodu a ušlý zisk.
Žalobca si voči žalovanému 1 neuplatňuje nárok na zaplatenie plynu, ale nárok na náhradu škody za
plyn, ktorý musel žalobca dodať do siete na vyrovnanie nerovnováhy vzniknutej v dôsledku odoberania

plynu na odbernom mieste s porušeným zabezpečením meradla, na ktorom žalovaný 1 pôsobil ako
(koncový) odberateľ.

11. Odvolací súd tu ešte považuje za vhodné zdôrazniť, že keďže stav spotreby zemného plynu
indikovaný na meradle, na ktorom bola porušená plomba, nebolo možné v zmysle zákona č. 142/2000

Z. z. o metrológií v spojení s ust. ZoE použiť, musel žalobca určiť spotrebu zemného plynu na odbernom
mieste žalovaného 1 prostredníctvom vyhlášky, ktorá zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych
spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu dochádzalo a ich skutočnú spotrebu,
a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia
zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla. Na takomto názore odvolacieho

súdu nemení nič ani jemu známy a ojedinelý (odkláňajúci sa od ustálenej rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu SR) názor Ústavného súdu SR o potrebe skúmania, či meradlo skutočne vykazuje
odchýlku oproti norme, či je pozmenené, doplnené prostriedkami na ovplyvňovanie meradla alebo
inak obídené (III. ÚS 114/2020). Predovšetkým treba upriamiť pozornosť na to, že rozhodovacia prax
najvyššieho súdu dospela k opačným záverom (tu pozri aj rozhodnutie sp. zn. 3Obdo 51/2017, ktorým

najvyšší súd odkazuje aj na svoje predošlé rozhodnutia, príp. rozhodnutie sp. zn. 5Obdo/32/2018).
Odvolaciemu súdu je z však z jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti známe, že po odstránení
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii umiestneného na meračoch plynu na to oprávnenými
osobami odlišnými od žalobcu je možné číselníkom meradla manipulovať, a to tak v smere dopredu,
ako aj dozadu (teda aby v konečnom dôsledku vykazovalo inú, ako skutočnú spotrebu), čo však nemusí

mať žiaden vplyv na presnosť ďalšieho následného merania tohto meradla. Nie je preto účelné zaoberať
sa otázkou, či meradlo v čase zistenia neoprávneného odberu správne zaznamenávalo spotrebu, ak
zároveň nemožno hodnoverne zistiť, prípadne vylúčiť, že meradlo bolo „pretočené“ a ak aj áno, v akom
rozsahu. Takisto je možné plynomer jednoducho na určitý čas demontovať a nechať plyn tiecť s tým, že
s číselníkom ani netreba nemanipulovať.

12. Nie je rozhodujúce ani (opakovane prednesené) tvrdenie žalovaného, že v inkriminovanom období
začal žalovaný 1 vo zvýšenej miere využívať na varenie spotrebič na elektrickú energiu, v dôsledku
čoho došlo k zníženiu odberu plynu o rovnaký počet kWh, o aký narástol odber elektrickej energie. Aj
keby meradlom zaznamenaný údaj o spotrebe v plnej miere zodpovedal vývoju pomeru spotrebu plynu

a elektriny v prevádzke žalovaného 1, nešlo by o relevantný argument, pretože žalovaný 1 plynové
spotrebiče nevyradil úplne. Nárast v spotrebe elektriny nemôže byť spoľahlivým podkladom na určenie
spotreby plynu nielen pre odlišnú energetickú účinnosť elektrických a plynových spotrebičov, ale aj pre
prípadnú vyššiu spotrebu elektrickej energie z dôvodu vyššieho počtu objednávok.13. Neobstojí ani odvolacia námietka, že rozsudok je nepreskúmateľný z dôvodu, že v ňom niet ani len
náznaku vysvetlenia, prečo by žalovaní mali zaplatiť práve 829,10 €. Napadnutý rozsudok je v tomto

rozsahudostatočnejasnýazrozumiteľnýajeznehobezakýchkoľvekťažkostízistiteľné,zakéhodôvodu
sa súd prvej inštancie nezaoberal matematickými operáciami, ktoré žalobcu viedli k výpočtu uplatnenej
škody.

14. Súd prvej inštancie v súvislosti s tvrdením žalobcu v žalobe, že „žalovanému [1] vyúčtoval škodu

vo výške 829,10 € vypočítanú v zmysle vyhlášky“ (bod 2 napadnutého rozsudku) konštatoval, že
žalovaní samotnú výšku škody „nerozporovali“ (bod 26 napadnutého rozsudku). Z toho je nepochybné,
že skutkový stav týkajúci sa výpočtu škody posúdil v konečnom dôsledku ako nesporný. Skutkové
tvrdenia strán sa považujú podľa § 151 ods. 2 CSP za nesporné, pokiaľ ich protistrana výslovne
nepoprie. Nestačí akékoľvek popretie, ale je nevyhnutné, aby bolo popretie výslovné. Ak strana poprie
skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných

skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 2 CSP). Popretie skutkových tvrdení ako
prostriedokprocesnejobrany(§149CSP)tedamusímaťkvalifikovanúpodobu.Žalovanísvojuprocesnú
obranu prednesenú v odpore a ďalších vyjadreniach založili na spochybňovaní postupu žalobcu
spočívajúceho vo výpočte škody na základe vyhlášky. Samotný spôsob výpočtu nikdy relevantnými
argumentmi nenapadli. Nepredniesli žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by popierali tvrdenie žalobcu, že

škoda vo výške 829,10 € bola vypočítaná v súlade s vyhláškou. Žalovaní napríklad nikdy netvrdili,
že by žalobca použil nesprávny vzorec alebo nesprávne vstupné údaje, ale ani to, že by sa dopustil
matematickej chyby. Z odporu a vyjadrení žalovaných je zrejmé, že žalovaní vlastné tvrdenia o tejto
skutkovej okolnosti ani neprednášali. Vo výsledku takáto obrana žalovaných znamená, že žalovaní
tvrdenie žalobcu nepopreli. Keď súd prvej inštancie uzavrel, že „žalobca na základe znaleckého posudku

vyúčtoval škodu za odber zemného plynu vo výške 829,10 €, vypočítanú v zmysle vyhlášky“ (bod 12
napadnutého rozsudku), skutkové tvrdenie žalobcu správne vyhodnotil podľa § 151 ods. 2 CSP ako
nesporné. V odôvodnení napadnutého rozsudku preto ani nebolo potrebné sa ďalej podrobne venovať
spôsobu výpočtu výšky škody. Rozsudok v tejto časti vyhovuje § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno
považovať za nepreskúmateľný.

15. Pokiaľ ide o príslušenstvo vo vzťahu k pohľadávke voči žalovanému 1, žalovaní napadnutému
rozsudku v tejto časti nič nevyčítali, čo s odkazom na zásadu viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) neponecháva odvolaciemu súdu priestor na jeho spochybnenie.

16. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by mali viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie v časti týkajúcej sa žalovaného 1 (§ 389 CSP) a neboli splnené ani podmienky na jeho zmenu
(§ 388 CSP). Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil (výrok II).

17. Inak je to ale v prípade rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa žalobcovho nároku
na náhradu škody voči žalovaným 2 a 3. Odvolací súd musí dať za pravdu žalovaným v tom, že súd
prvej inštancie nepostupoval správne, keď sa v rámci inak nedostatočného odôvodnenia napadnutého
rozsudku nevysporiadal ani s rozhodujúcou skutočnosťou - námietkou nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie na strane žalovaných 2 a 3, ktorú žalovaní vzniesli už v odpore.

18. Žalovaní napadnutému rozsudku v podstate vytýkajú, že je v tomto rozsahu nedostatočne
odôvodnený. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného
právanaspravodlivýproces,zaručenéhočl.6ods.1Dohovoru.TotoprávojepodľajudikatúryÚstavného
súdu SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Práve odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v

ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Je to
predovšetkým neúspešná strana, ktorá má záujem na dostatočnom odôvodnení, pretože len vtedy má
skutočnú možnosť namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných
opravných prostriedkov.

19. Základné náležitosti odôvodnenia rozsudku upravuje Civilný sporový poriadok v § 220 ods. 2, ktorý
o. i. vyžaduje, aby súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právneposúdil. Dôraz sa kladie aj na presvedčivosť odôvodnenia rozsudku. Napadnutý rozsudok však v časti
týkajúcej sa žalovaných 2 a 3 požiadavkám týchto predpisov nevyhovuje.

20. V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou súdu
dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods. 1 ZoE
si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.11.2018, sp. zn.
5Obdo/32/2018, bod 29, publikované ako R 45/2019).

21. Súd prvej inštancie v bode 24 napadnutého rozsudku ustálil, že predmetom konania bolo plnenie z
titulu náhrady škody z titulu odberu zemného plynu meradlom, na ktorom je poškodené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii - plomba. Tento nárok podriadil v bode 26 napadnutého rozsudku
ustanoveniu § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, ktorého znenie aj správne odcitoval v bode 15 napadnutého
rozsudku (neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované

prevádzkovateľom siete). Takto pritom označoval svoj nárok aj žalobca, ktorý v žalobe predniesol, že
titulom jeho pohľadávky voči žalovaným je neoprávnený odber zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm.
d) ZoE Žalobca si teda neuplatňoval nárok na náhradu škody podľa § 82 ods. 1 písm. a) bodu 2
ZoE z dôvodu neoprávneného odberu plynu, ktorým by bol odber bez uzavretej zmluvy dodávke alebo
združenej dodávke plynu. V tomto zmysle sa vyjadril aj právny zástupca žalobcu, ktorý na pojednávaní

10.02.2020 zdôraznil, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody za neoprávnený odber plynu
meradlom, na ktorom bolo poškodené zabezpečenie (č. l. 135 rub).

22. Povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu vzniknutú v dôsledku odberu plynu
meraného určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,

má odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn (§ 82 ods. 2 ZoE). Odberateľom plynu je pritom osoba,
ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby [§ 3 písm. c) bod 10 ZoE].

23. Žalobca v žalobe v súlade s hypotézou § 82 ods. 1 písm. d) v spojení s § 82 ods. 2
ZoE tvrdil, že „zmluvným“ odberateľom na odbernom mieste, na ktorom bolo zistené odoberanie

plynu s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, bol žalovaný 1, kde prevádzkoval
reštauračné zariadenie. V podstate zhodné tvrdenie predniesli aj žalovaní v odpore, takže v tomto smere
ide o nespornú skutočnosť. V tejto súvislosti je ale celkom nezrozumiteľné konštatovanie súdu prvej
inštancie, že „žalobca v konaní ako stranu žalovaných označil žalovaných v 1., 2, 3 rade, teda obchodnú
spoločnosť, s ktorou mala spoločnosť uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu na odbernom mieste

A. XX s dodávateľom SPP, a.s.“ (bod 24 napadnutého rozsudku), pretože z neho nie je jasné, ktorí zo
žalovaných mali uzavretú zmluvu dodávke zemného plynu. Zrejme tu mal na mysli súd prvej inštancie
len žalovaného 1, ktorý ako jediný spomedzi žalovaných je obchodnou spoločnosťou. Vzápätí totiž súd
prvej inštancie upriamuje pozornosť na bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných 2 a 3 k „nehnuteľnosti,
na ktorej dochádza k odberu zemného plynu“, z čoho by bolo možné vyvodiť, že títo žalovaní neboli

zmluvnými odberateľmi. Súd prvej inštancie ale vôbec nevysvetlil, ako v tejto súvislosti dospel k záveru,
že žalovaní 2 a 3 zodpovedajú za škodu žalobcovi podľa § 82 ods. 1 písm. d) v spojení s § 82 ods. 2
ZoE Jeho odôvodnenie zahŕňa len jeden argument, a to argument „logikou veci“ (?), z ktorej podľa neho
vyplýva, že „nie je možné žalobcovi zistiť, kto na odbernom mieste skutočne odoberal plyn…, a teda
vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že z jeho domu bol odoberaný plyn v rozpore so zákonom“ (bod

24 napadnutého rozsudku). Tieto zistenia sú však z hľadiska § 82 ods. 1 písm. d) a § 82 ods. 2 ZoE
celkom bezvýznamné, pretože tieto ustanovenia vôbec nepočítajú s tým, že odberateľa nemožno zistiť,
a ani s tým, kto je vlastník nehnuteľnosti, ku ktorej prináleží odberné miesto. Na to, aby mohol súd prvej
inštancie uzavrieť, že žalovaní 2 a 3 sú podľa citovaných ustanovení povinní uhradiť škodu spôsobenú
žalobcovi, musí dokazovaním ustáliť skutkový stav zodpovedajúci hypotéze týchto právnych noriem,

najmä vyriešiť otázku, kto je podľa § 82 ods. 2 ZoE odberateľom, ktorý neoprávnene odoberal plyn. Súd
prvej inštancie sa ale nevysporiadal s relevantnými skutkovými tvrdeniami strán, predovšetkým s tým, čo
vôbec znamená v žalobe prednesené (a inak nepopreté) tvrdenie žalobcu, že aj žalovaní 2 a 3 odoberali
plyn na danom odbernom mieste. Na rozdiel od žalovaného 1, ktorého možno pre existujúci zmluvný
vzťah s dodávateľom plynu považovať za osobu, ktorá nakupuje plyn na účel vlastnej spotreby, a ktorá

preto spĺňa definíciu odberateľa podľa ZoE [§ 3 písm. c) bod 10], z odôvodnenia napadnutého rozsudku
v súvislosti so žalovanými 2 a 3 nemožno spoznať, či súd prvej inštancie považoval za „odberateľov“
aj týchto žalovaných. Ak totiž bolo v konaní nesporné, že na danom odbernom mieste odoberal plyn
na základe zmluvy s dodávateľom plynu žalovaný 1 ako prevádzkovateľ reštaurácie, je nezmyselnéžalovaných 2 a 3, ktorí sú vlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti, vôbec považovať za „odberateľov plynu“.
Z poznámky súdu prvej inštancie, že žalobca nemôže „zistiť, kto na odbernom mieste skutočne odoberal
plyn“ sa v kontexte toho, že identita zmluvného odberateľa bola nepochybná, zdá, že aj prvoinštančný

súdpovažovalzaodberateľovajžalovaných2a3.Zoskutkovýchtvrdeníprednesenýchstranami,aleani
z vykonaného dokazovania, a teda ani z napadnutého rozsudku nemožno vôbec zistiť, akým spôsobom
mali žalovaní 2 a 3 odoberať plyn, ak ho už odoberal žalovaný 1. Podľa názoru odvolacieho súdu v
danej veci spĺňa definíciu odberateľa, ktorý neoprávnene odoberal plyn [§ 82 ods. 2 v spojení s § 3
písm. c) bodom 10 ZoE] len žalovaný 1. Súd prvej inštancie teda na jednej strane (zrejme) uzatvára, že

zmluvným odberateľom bol iba žalovaný 1, ale inde konštatuje, že plyn odoberali všetci žalovaní (teda
vrátane žalovaných 2 a 3). Z napadnutého rozsudku nie je jasné, že ak už súd prvej inštancie dospel
k tomu, že plyn odoberali aj žalovaní 2 a 3, ktorí ale zmluvu so žalobcom uzavretú nemali, prečo by
mali aj žalovaní 2 a 3 zodpovedať žalobcovi rovnako podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE ako „zmluvný
odberateľ“ (žalovaný 1), ktorý má podľa § 82 ods. 2 v spojení s § 3 písm. c) bodom 10 ZoE pasívnu
vecnúlegitimáciuvtomtokonaníonáhraduškody.Napadnutýrozsudokjevtejtočastizmätočný,pretože

nedovoľuje spoznať myšlienkový pochod, ktorý súd prvej inštancie viedol k uplatneniu § 82 ods. 1 písm.
d) ZoE aj voči žalovaným 2 a 3.

24. Zmätočnosť rozsudku neodstraňuje, ale práve umocňuje aj odkaz súdu prvej inštancie na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30.10.2013, sp. zn. 41Cob/122/2013. Keďže jeho obsah nemožno

dohľadať vo voľne dostupných verejných zdrojoch a netvorí ani obsah spisu, odvolaciemu súdu nie je
zrejmé, akým spôsobom sa súd prvej inštancie oboznámil so skutkovým stavom, ktorý bol predmetom
tohto rozsudku, a teda na základe čoho dospel k tomu, že v ňom obsiahnuté závery sú použiteľné
aj na tunajší prípad. Táto okolnosť znemožňuje overiť uvažovanie prvoinštančného súdu súvisiace s
uplatnením citovaného rozsudku, čo činí napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa žalovaných 2 a 3

nepreskúmateľným.

25. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku vykazuje takú mieru
vnútornej nelogickosti, že je pochybné, či možno vôbec hovoriť o odôvodnení tak, ako ho má na mysli
§ 220 ods. 2 CSP. Vydaním napadnutého rozsudku tak došlo k porušeniu práva žalovaných 2 a 3 na

spravodlivý proces v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP, čo opodstatňuje zrušenie napadnutého rozsudku
v časti týkajúcej sa povinnosti žalovaných 2 a 3 zaplatiť žalobcovi 829,10 € s 5 %-ným ročným úrokom
z omeškania od 25.02.2018 do zaplatenia a podľa § 391 ods. 3 CSP vrátenie veci súdu prvej inštancie
v tomto rozsahu (výrok III).

26. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní tak bude postupom podľa § 150 ods. 2 CSP vyzvať
sporové strany na doplnenie ďalších skutkových tvrdení k okolnostiam odberu plynu žalovanými 2 a
3 v reštaurácii prevádzkovanej žalovaným 1, najmä k otázke, či sa žalovaní 2 a 3 ako fyzické osoby
podieľali na odbere plynu spolu so žalovaným 1, prípadne či plyn odoberali samostatne, akým spôsobom
takto plyn odoberali a na aký účel takto odobratý plyn použili. Až po doplnení skutkových tvrdení strán v

uvedenom smere bude vec zrelá na ďalšie rozhodnutie. Pokiaľ budú tieto prednesené skutkové tvrdenia
účinne popreté (§ 151 CSP), alebo bude mať súd o ich pravdivosti dôvodnú pochybnosť (§ 186 ods.
2 CSP), bude jeho úlohou podľa návrhu strán aj vykonať ďalšie dokazovanie na ich preukázanie (§
185 CSP), prípadne ustáliť skutkový stav vo veci na základe pravidiel o rozdelení dôkazného bremena,
ktoré v prípade tvrdenia o totožnosti osoby zodpovednej za škodu zaťažuje žalobcu. V tomto konaní

o náhradu škody podľa § 82 ods. 1 písm. d) v spojení s § 82 ods. 2 ZoE síce platí princíp objektívnej
zodpovednosti, ten sa ale viaže len na prvok zavinenia a nerozvoľňuje požiadavky týkajúce sa bremena
tvrdenia a dôkazného bremena v rozsahu ostatných prvkov náhrady škody. Žalobca tak síce nemusí
tvrdiť a preukazovať, že k porušeniu povinnosti došlo zavineným konaním, musí však prinajmenšom
tvrdiť a preukázať, že tak došlo v súvislosti s (ne)konaním konkrétnej osoby, ktorú treba považovať

za zodpovednú za porušenie právnej povinnosti, v súvislosti s ktorou vznikla škoda. V nadväznosti
na to potom súd prvej inštancie posúdi, či možno žalovaných 2 a 3 považovať za odberateľov, ktorí
neoprávnene odoberali plyn podľa § 82 ods. 2 v spojení s § 3 písm. c) bodom 10 ZoE. Ak sa aj po
doplnení týchto tvrdení bude súd prvej inštancie domnievať, že žalovaní 2 a 3 majú zodpovedať za
škodu vzniknutú žalobcovi v dôsledku neoprávneného odberu plynu z toho dôvodu, že sú vlastníci

nehnuteľnosti, v ktorej k odberu dochádzalo, svoj právny záver podoprie odkazom na konkrétne právne
predpisy, ktorých hypotéza bude zodpovedať takto zistenému skutkovému stavu a z ktorých bude takáto
zodpovednosť vlastníkov vyplývať. Súd prvej inštancie bude pritom podľa § 391 ods. 2 CSP v ďalšom
konaní viazaný vyššie vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu. Svoj nový rozsudok odôvodníspôsobom súladným s § 220 ods. 2 CSP a bude dbať na to, aby bol presvedčivý. Zároveň rozhodne aj
o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

27. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok § 419 a § 420 CSP. Dovolanie možno podať
v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V
dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej
značkyaoznačenieveci,ktorejsatýka,označenieapodpisdovolateľa)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže
ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 6, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.