Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. február 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 39C/39/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109207185
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8109207185.29

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu Cofin a.s., Hájnova
7120/30,Ľubotice,IČO:31690378,právnezastúpenéhoJUDr.MartinomStaroňom,advokátom,Hlavná
89, 080 01 Prešov, proti žalovaným X/ F. U., O.. XX.XX.XXXX, V. X. XX, P. - O. Š., X/ L. U., E.. F., O..
XX.XX.XXXX, V. X. XX, P. - O.Á. Š., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou na súde dňa 16.04.2009 sa domáhal, aby súd rozsudkom určil, že žalobca je
vlastníkom rekreačnej chaty , súp. č. XX, postavenej na parc. č. XXX, zapísanej na LV Č.. XXX, M..Ú..
Y.. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodne žalovaný v 1. rade po vstupe do likvidácie vykonal likvidátorom C..

Y. L. dňa25.03.1996dražbunehnuteľnosti-rekreačnejchatyX.Y.,kuktorejžiadaurčiťvlastníckeprávo.
Podľa žalobcu sa tento stal vydražiteľom v dôsledku príklepu licitátora, ktorým bol E.. R. O.. Žalobca
uvádza, že odo dňa dražby uvedenú nehnuteľnosť užíva ako svoje výlučné vlastníctvo, zveľaďuje ju
a platí uhrádza aj daň z nehnuteľnosti.

Žalobca až v roku 2002 zistil, že uvedená nehnuteľnosť je v katastri nehnuteľností stále evidovaná vo

vlastníctve pôvodne žalovaného v 1. rade, nakoľko ten ani nepodal návrh na vklad vlastníckeho práva.
Urobil tak až žalobca, ktorý dňa 04.11.2002 predložil Správe

katastra Sabinov zápisnicu o vykonaní dražby s návrhom na zápis týchto skutočností do katastra
nehnuteľností. Žalobcovi bolo Správou katastra Sabinov oznámené, že verejnú listinu nie je možné
zapísať, nakoľko na LV č. XXX M..Ú.. Y. je zapísaná poznámka obmedzujúca zápis vykonať. Podľa

žalobcu začatie exekučného konania v prospech oprávneného veriteľa proti dlžníkovi, ktorým bola F.
M., Š..P.. P. X. G., nemohlo mať vplyv na existenciu vlastníckeho práva žalobcu vo vzťahu k predmetu
dražby. Práve pre zamietavé stanovisko správy katastra žalobca preukazuje naliehavý právny záujem
na určení jeho vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.

Žalobca so žalobou ako prílohu pripojil zápisnicu o výsledku dražby konanej dňa 25.03.1996, návrh na

zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností záznamom, vrátanie návrhu na zápis do katastra
zo dňa 27.02.2003.

Z dôvodu zmeny v osobe vlastníka predmetnej nehnuteľnosti žalobca rozšíril žalobu podaním,
doručeným súdu dňa 11.05.2009, aj vo vzťahu k novým vlastníkom nehnuteľností. Súd uznesením,
č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 20.05.2009 pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpil F. U.

R. L. U.. E.. F..Pôvodne žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.06.2009, v zmysle ktorého žiadal,
aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko ako likvidátor žalovaného podniku v likvidácii na
základe listu vlastníctva a údajov exekučného úradu považoval Slovenskú knihu Prešov, š.p. v likvidácii

za výlučného vlastníka tejto nehnuteľnosti a to až ku dňu jej odpredaja dňa 08.04.2009 inej osobe so
súhlasomexekútora.Pôvodnežalovanýv1.rade vosvojomvyjadreníuviedol,ževevidenciipodnikunie
je evidovaná suma o vyplatení spornej nehnuteľnosti v období, o ktoré opiera svoju žalobu žalobca, nie
je evidovaná zápisnica o verejnej dražbe a nepochybne bolo zistené, že bývalý likvidátor L. nepoukázal
na likvidačný účet sumu z predaja vydraženej nehnuteľnosti, čo zrejmé bolo spôsobené zrušením dražby

z dôvodu exekučných konaní. Sám vtedajší likvidátor nepodal návrh na vklad, čo by inak bolo jeho
povinnosťou po splnení náležitostí dražby.

Podaním zo dňa 11.06.2009 sa k žalobe vyjadril pôvodne žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že v zápisnici
o dražbe konanej dňa 25.03.1996 je uvedený názov organizácie, ktorá v Obchodnom registri nebola
zapísaná, konkrétne F. M. P. Š..P.. X. G., je podľa neho vlastník a predávajúci a F. M. Š..P.. X. G.

označenáakodražiteľ podľadôkazovejzápisnice,pričomajodtlačokpečiatkynepatrížiadnejorganizácii
podľa Obchodného registra. Spochybňuje návrh na vklad vlastníckeho práva, ktorý bol podaný po
viac ako šiestich rokoch od tvrdenej dražby. Pre nehodnovernosť predložených dokladov žiadal žalobu
zamietnuť.

Podaním zo dňa 08.03.2010 sa likvidátor pôvodne žalovaného v 1. rade písomne opätovne vyjadril k veci
samej a potvrdil, že predaj nehnuteľnosti bol zo strany likvidovaného podniku uskutočnený iba jediný
raz a to vtedy, kedy v dôsledku kúpy, a to kúpnou zmluvou, sa stali vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti
manželia U. (žalovaní v 2. a 3. rade). Uviedol, že nehnuteľnosť nikdy predtým nebola prevádzaná na
inú osobu, o čom svedčia písomnosti evidované v účtovníctve likvidovaného podniku, medzi ktorými

sa nenachádza žiadny doklad o zaplatení, či odkúpení uvedenej nehnuteľnosti žalobcom a preto ani
samotný žalobca nemôže disponovať dokladom o úhrade, preto žiada opätovne žalobu zamietnuť.

Žalobca podaním zo dňa 12.04.2010 zdôraznil, že zo strany pôvodne žalovaného v 1. rade bola po
vykonanej dražbe vykonaná odhláška elektrickej energie, pričom ako odberateľ bol prihlásený žalobca.

Žalobcovi boli odovzdané aj kľúče od chaty. Súčasne uviedol, že žalobca po vykonanej dražbe oznámil
F. M. Š..P.. X. G.N., že započítava svoje pohľadávky voči nemu, ktoré mal vo výške 180 000,- Sk a rozdiel
vo výške 7 219,20 Sk poukázal F. M. Š..P.. X. G. prevodným príkazom zo dňa 16.04.1996. Súčasne
uviedol, že podpisy na kúpnej zmluve boli overované účastníkmi na Notárskom Ú. L.. U. P. v období od
28.06.1996 do 03.07.1996. Žalobca s týmto podaním predložil súdu kópiu výdavkového pokladničného

dokladu žalobcu zo dňa 25.03.1996, ktorým bolo Slovenskej knihe š.p. v likvidácii vyplatená suma
21.000,- Sk ako dražobná zábezpeka a súčasne predložil kópiu potvrdenia s pečiatkou F. M. Š..P..
X. G. zo dňa 25.03.1996, v zmysle ktorej 20.000,- Sk ako dražobná zábezpeka bola prijatá, nie je
však uvedené od koho. Kópiou rovnakého dokladu je preukazované prijatie sumy 1.000,- Sk. Žalobca
predložil kópiu oznámenia o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok, v zmysle ktorého žalobca

jednostranne do zápočtu zahrnul pohľadávky spoločnosti Cofin a.s. X. F. M. Š..P.. X. G., plynúce z
faktúry č. XX/XX, vrátane súdnych poplatkov, trov právneho zástupcu a úrokov z omeškania v celkovej
výške 170.124,- Sk a z faktúry č. XXX/XX za inzerciu v Prešovských novinách v celkovej výške 2.656,80
Sk, pričom ako záväzky žalobcu voči F. M. Š..P.. X. G. uviedol „hodnota vydraženej nehnuteľnosti
- N. Y. mínus dražobná zábezpeka v celkovej výške 180 .000,- Sk“ . Súčasťou tohto oznámenia je

aj vyčíslenie rozdielu vo výške 7.219,20 Sk s tým, že tento bol poukázaný dňa 16.04.1996 na účet č.
XXXXX-XXX/XXXX. Žalobca ďalej predložil výpis z účtu, v zmysle ktorého je zrejmá úhrada 7.219,20
Sk, list podpísaný C.. Y. L. s označením likvidátor F. M. Š..P.. X. G., ktorý je adresovaný žalobcovi,
pričom ide o sprievodný list, prílohou ktorého bola kúpna zmluva.

Na pojednávaní dňa 22.04.2010 súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, ktorý vo vzťahu k
predmetu sporu uviedol, že sa osobne zúčastnil na dražbe, ktorá sa konala dňa 25.03.1996, zložil
zábezpekuvovýške20.000,-Skauhradilúčastníckypoplatok1.000,-Sk. Keďpožiadal Správukatastra
F. o zápis vlastníckeho práva, listom zo dňa 27.02.2003 mu bolo oznámené, že na liste vlastníctva č.
XXX je zapísaná poznámka s obmedzujúcou povahou pre iného vlastníka. Potom išiel za exekútorom

R. V., ktorého požiadal, aby exekúciu na predmetnú nehnuteľnosť zrušil. Po zrušení plomby F. M. Š..P..
predala túto nehnuteľnosť žalovaným v 2. a 3. rade. Žalobca ďalej uviedol, že po celý čas nehnuteľnosť
užíval a uhrádzal aj daň z nehnuteľností.Na tomto pojednávaní bol vypočutý žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že v decembri 2008 sa rozhodol s
manželkou nájsť vhodnú nehnuteľnosť v obci Y., pričom našli nehnuteľnosť, ktorá nebola užívaná, preto
z výpisu katastra nehnuteľností zistil, že vlastníkom

je F. M. Š..P.. P. ako aj to, že je evidovaná poznámka o upovedomení o začatí exekúcie zriadením
záložného práva. Skontaktoval sa s likvidátorom L.. U. Č. a spojil sa so súdnym exekútorom R. V..
Rozhodol sa, že uvedenú nehnuteľnosť vyplatí. Dňa 08.04.2009 bola uzavretá kúpna zmluva, kde bol
predávajúci F. M. Š..P.. X. G., v zastúpení likvidátorom a zaplatil sumu 3.319,40 eur, o čom predložil
kópiu pokladničného dokladu. Žalovaný v 2. rade predložil výpis z obchodného registra Okresného súdu

Prešov oddiel Pš, vložka Č.. XX/P, v zmysle ktorého C.. Y. L., trvale bytom B. XX, Ružomberok vykonával
funkciu likvidátora od 01.02.1994 do

07.04.1997 v štátnom podniku F. M. P., Š..P.. X. G.-C.: XX XXX XXX.

Na pojednávaní, konanom dňa 01.06.2010 bolo dokazovanie doplnené o výpoveď žalovanej v 3. rade,

ktorá potvrdila skutočnosti uvádzané jej manželom.

Dožiadaným súdom - Okresným súdom Bratislava I - sa dňa 14.01.2011 vykonal výsluch likvidátora
Slovenskej knihe š.p. v likvidácii, ktorý potvrdil všetky doteraz ním písomne uvádzané skutočnosti a
vylúčil akéhokoľvek započítavanie pohľadávok, nakoľko po vstupe štátneho podniku do likvidácie by toto

bolo v rozpore so zákonom.

Z potvrdenia D. Drienica zo dňa 07.04.2011 vyplýva, že žalobca uhrádzal daň z nehnuteľností za
pozemok parc. číslo M. XXXX, k.ú. Y. o výmere XXmX a za stavbu na uvedenom pozemku daň z
nehnuteľností od 01.01.1996 do 31.12.2009.

Na pojednávaní konanom dňa 13.10.2011 bolo dokazovanie doplnené o výsluch svedka E.. R. O. -
licitátora uvedeného v zápisnici o dražbe, ktorý potvrdil uskutočnenie dražby, zároveň však uviedol,
že nie sú mu známe skutočnosti týkajúce sa jednotlivých finančných úhrad, nakoľko s financiami do
kontaktu neprichádzal a potvrdil, že podpis na zápisnici o dražbe je jeho.

Následne súd rozsudkom zo dňa 24.2.2012, č.k. XXC/XX/XXXX žalobu zamietol z dôvodu toho, že
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zo strany žalobcu nedošlo k úplnému zaplateniu ceny
dosiahnutej vydražením v 30 dňovej zákonnej lehote, čo malo za následok, že „prechod vlastníctva
k vydraženej veci sa od začiatku zrušuje“. Žalobca nepreukázal doručenie „Oznámenia o vzájomnom

započítaní pohľadávok“ zo dňa 16.4.1996 žalovanému - teda nepreukázal, žeby „urobil voči druhému
prejav smerujúci k započítaniu“. Ak by aj žalobca doručenie „Oznámenia o vzájomnom započítaní
pohľadávok“ žalovanému preukázal, nebolo by možné toto oznámenie považovať za spôsobilé mať za
následok zánik vzájomných pohľadávok. Pohľadávky totiž musia byť spôsobilé na započítanie. Z povahy
oznámením započítavaných pohľadávok je zrejmé, že tieto na započítanie nie sú spôsobilé. Zatiaľ čo

pohľadávky žalobcu voči žalovanému majú svoj pôvod v obchodnom styku z obdobia pred vstupom
žalovanéhodolikvidácie,pohľadávkažalovanéhovočižalobcoviplyniezdražby,ktoroubolspeňažovaný
majetok v rámci likvidácie štátneho podniku.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil a rozhodol o tom, že žalobca je vlastníkom rekreačnej chaty, súpisné č. 30, postavenej
na pozemku parcela Č.. XXX, ktorá je zapísaná na G. Č.. XXX k. ú. Drienica. Uplatnil si trovy
prvostupňového aj odvolacieho konania. Alternatívne žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že
prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam.

Ďalej uviedol, že je nesporné, že dňa 25.3.1996 sa uskutočnila dražba rekreačnej chaty, súpisné č. XX,
ktorá je zapísaná na G. Č.. XXX v k. ú. Y.. O priebehu dražby svedčí zápisnica o výsledku dražby konanej
dňa 25.3.1996. Táto zápisnica neobsahuje žiadne pokyny ohľadne spôsobu zaplatenia vydraženej ceny,

ani žiadne obmedzenia vo vzťahu k zaplateniu ceny, t.j. zákaz započítania, resp. že zaplatenie ceny inak
ako na bankový účet je vylúčené. Je nesporné, že žalobca zaplatil vydraženú cenu v celom rozsahu,
a to sumou20.000,- Sk vo forme dražobnej zábezpeky, sumou 170.124,- Sk a sumu 2.656,80 Sk zaplatil
započítaním pohľadávok podľa § 580 OZ a sumu 7.219,20 Sk doplatil bezhotovostným prevodom na
bankový účet. Prvostupňový súd však uzavrel, že vydražená cena uhradená nebola.

Namietal správnu aplikáciu zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, keď nesprávne aplikoval
prvostupňový súd ustanovenie § 15a ods. 1 Zákona o štátnom podniku, pretože v čase konania dražby
dňa 25.3.1996 zákon č. 111/1990 Zb. obsahoval len ustanovenie § 15, a nie ustanovenie § 15a tohto
zákona, ktoré ustanovenie nadobudlo účinnosť až zákonom č. 317/1996 Z.z. zo dňa 25.10.1996. Týmto

zákonom bol prijatý aj dražobný poriadok ako príloha k zákonu č. 317/1996, kde je presne a bez
akýchkoľvek pochybností upravený priebeh dražby. Na dražbu konanú dňa 25.3.1996 sa však tento
zákon č. 317/1996 Z.z. nevzťahuje. Ustanovenie § 15, ktoré v tom čase platilo, neobsahovalo žiadnu
zmienku o spôsobe zaplatenia vydraženej ceny.

Prvostupňový súd nesprávne aplikoval ďalej na tento prípad ustanovenie zákona č. 91/1992 Zb. o

podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Žalovaný ako štátny podnik bol v likvidácii, likvidátor
speňažoval majetok štátneho podniku po častiach v rámci verejných dražieb. Ktokoľvek sa mohol týchto
dražieb zúčastniť, ktokoľvek mohol vydražiť jednotlivé hnuteľné a nehnuteľné veci patriace štátnemu
podniku. Nikdy sa však nedražil štátny podnik ako celok. Zákon č. 91/92 Zb. sa vzťahuje na privatizáciu
štátnych podnikov, žalobca nadobudol svoje vlastníctvo nie v rámci privatizácie, ale na verejnej dražbe.

Zákonom č. 317/1996 Z.z. z 25.10.1996, ktorým sa mení zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, v
prílohe označenej ako dražobný poriadok, v záverečných ustanoveniach, uviedol, že na dražby štátnych
podnikov v likvidácii sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 92/91 Zb. a primerane ustanovenia zákona č.
427/90 Zb., pričom uvedené ustanovenie však nadobudlo účinnosť až po konaní spornej dražby.

Prvostupňový súd ďalej nesprávne aplikoval zákon 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k
niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby. Predmetom prevodu vlastníctva je prevádzková
jednotka, pričom v prejednávanej veci nešlo o dražbu prevádzkovej jednotky, ktorou je súbor hnuteľných
vecí (najmä zásob) a nehnuteľností, ktoré tvoria ucelený hospodársky alebo majetkový celok. Žalobca

nedražil prevádzkovú jednotku, predajňu kníh F. M. Š..P.. X. G., ale dražil majetok F. M. Š..P.. X. G.
nachádzajúcisaúplnemimopodnikateľskejčinnostiSlovenskejkniheš.p.vlikvidácii,mimopredajakníh,
rekreačnú chatu. Dražbu neorganizoval žiadny príslušný orgán Slovenskej republiky, ale likvidátor F. M.
Š..P.. X. G. C.. Y. L., ktorý listom poveril a určil za licitátora E.. R. O., ktorého úlohou bolo viesť dražby
a vyhotovovať zápisnice z dražieb. Na priebeh dražby nedohliadal žiaden zástupca príslušného orgánu

republiky. Preto na danú vec nie je možné aplikovať zákon č. 427/1990 Zb. Nebolo ani vydané žiadne
rozhodnutie o pripadnutí dražobnej zábezpeky príslušnému orgánu republiky, nikto nenamietal, že
vydražená cena nebola zaplatená. Žiadnym právnym aktom nebol prechod vydraženej veci zrušený od
začiatku. Vydražená nehnuteľnosť nebola opätovne zaradená do prvého kola dražby, nebola vykonaná
opakovanádražba,likvidátorumožnilžalobcoviužívanienehnuteľnostiihneďpodražbe,keďeštenebola

zaplatená vydražená cena, keď žalobcovi C.. Y. L., likvidátor, odovzdal kľúče od rekreačnej

chaty a žalobca túto rekreačnú chatu začal užívať pre seba ako obchodnú spoločnosť, zaradil ju do
svojho podnikateľského majetku, účtoval o nej, zaradil ju do odpisov, prihlásil si ako odberateľ elektrickej
energie, platca dane z nehnuteľnosti. Rekreačnú chatu užívali zamestnanci žalobcu ako podnikové

zariadenia na rekreáciu a rehabilitáciu.

Prvostupňový súd nemal účelovo aplikovať len ustanovenie § 11 ods. 1 citovaného zákona, ale mal vziať
do úvahy všetky jej ustanovenia. Ustanovenie § 47b ods. 6 zákona 92/91 Zb. odkazuje len na primerané
použitie zákona 427/1990 Zb. Ide o osobitné ustanovenia v zákone 92/91 Zb. Zákonom č. 317/96 Z.z.

bolo priamo do zákona č. 111/90 Zb. doplnené odkazovacie ustanovenie na priame použitie zákona č.
92/91 Zb. a odkazovacie ustanovenie na primerané použitie zákona 427/90 Zb. Ak odvolací súd pripustí
aplikáciu § 427/90 Zb. podľa prvostupňového súdu, žalobca poukazuje na to, že nemožno aplikovať
ustanovenia zákona 427/90 Zb. o verejnej dražbe, pretože zákon č. 427/90 Zb. platný a účinný v čase
konania dražby dňa 25.3.1996 mal vlastné osobitné ustanovenia o likvidácii štátnych podnikov v IV. časti.

Preto sa likvidácia štátneho podniku mala vykonať podľa § 27 Hospodárskeho zákonníka a aplikujúc
ustanovenie § 772 bod 3 Obchodného zákonníka, podľa § 72 a násl. Obchodného zákonníka.Žalobca ďalej namietal vyhodnotenie prvostupňového súdu o nespôsobilosti započítania vydraženej
ceny. Je potrebné uviesť, že započítací prejav žalobcu má všetky náležitosti vyplývajúce zo zákona. Súd
nesprávne právne posúdil vec, keď vyhodnotil, že predmetom započítania sú pohľadávky, ktoré nie sú

spôsobilé na započítanie. Pohľadávka žalobcu, ako aj pohľadávka F. M. Š..P.. X. G. X. čase započítania
existovala, započítanie sa uskutočnilo v 30 -dňovej lehote odo dňa konania dražby. Započítanie je
platné a účinné k 16.4.1996, kedy sa pohľadávky žalobcu a Slovenskej knihe š.p. v likvidácii stretli a
zanikli započítaním. U F. M. Š..P.. X. G. tento jednostranný zápočet neodmietol. Nesprávny je aj názor
prvostupňového súdu, že započítanie v likvidácii nie je možné.

Súd prvého stupňa vôbec neskúmal a nezaoberal sa ďalšími dôležitými skutočnosťami významnými
pre záver o vlastníckom práve žalobcu. Súd prvého stupňa totiž nebol viazaný právnou kvalifikáciou
nároku žalobcu. Mal skúmať, či by žalobca nebol nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Poukázal na
ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka a na súdnu prax, podľa ktorého držiteľ veci musí preukázať
nadobúdací titul, i keď neplatný, z ktorého možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť. Žalobca sa

ujal držby rekreačnej chaty udelením príklepu dňa 25.3.1996, ihneď po vykonaní dražby, kedy mu v
ten deň G. F. M. Š..P.. X. G. odovzdal kľúče od chaty. V ten moment začal žalobca rekreačnú chatu
užívať pre seba ako obchodnú spoločnosť, zaradil ju do svojho podnikateľského majetku, účtoval o
nej ako o majetku podnikateľskom, v súlade s príslušnými právnymi predpismi ju zaradil do odpisov,
prihlásil sa ako odberateľ elektrickej energie, platca dane z nehnuteľností, nehnuteľnosť užívali dlhé roky

jeho zamestnanci ako podnikové zariadenie na rekreáciu a rehabilitáciu. Žalobca vykonal rekonštrukciu
rekreačnej chaty, do ktorej investoval značné finančné prostriedky. Žalobca v dobrej viere, že na dražbe
dňa 25.3.1996 vydražil rekreačnú chatu a zaplatil za ňu vydraženú cenu. Spôsobom zaplatenia ceny
bolo započítanie, ktoré likvidátor nenamietal, sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, o čom preukazuje aj
skutočnosť, že sa pokúšal realizovať vklad vlastníckeho práva na Správu katastra F. dňa 4.11.2002 a

dosiahnuť zápis svojho vlastníctva k vydraženej nehnuteľnosti. Žalobca dobromyseľne užíval rekreačnú
chatu od roku 1996 v dobrej viere, že mu patrí. Takýto stav trval nepretržite až do roku 2009, t.j. 13
rokov, keď Správa katastra Sabinov dňa 28.4.2009 povolila vklad vlastníckeho práva žalovaných v 2.
a 3. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 8.4.2009. Žalobca viac ako 10 rokov užíval rekreačnú

chatu v dobrej viere, že mu patrí a najneskôr ku dňu 25.3.2006 nadobudol aj vlastnícke právo k
rekreačnej chate vydržaním. Súd prvého stupňa pochybil, keď nevykonal dokazovanie týmto smerom
a nezisťoval okolnosti užívania rekreačnej chaty žalobcom, jeho dobromyseľnosť a nadobudnutie
vlastníctva minimálne vydržaním tak, aby bolo dosiahnuté spravodlivé rozhodnutie vo veci. K tomu mal
vypočuť zamestnancov žalobcu C.. L. D., C.. Š. D. U.., C.. D. M..

Keďže žalobca bol vydražiteľom rekreačnej chaty, splnil všetky podmienky vrátane zaplatenia celej
vydraženej ceny, stal sa vlastníkom tejto rekreačnej chaty najneskôr vydržaním ku dňu 25.3.2006.

Pokiaľ F. M. Š..P.. X. G. predala rekreačnú chatu žalovaným v 2. a 3. rade priamym predajom, konala

v rozpore so zákonom a kúpna zmluva je absolútne neplatná, pričom nie je zrejmé, akým spôsobom
vykonalznalecohliadkunehnuteľnostiavypracovalznaleckýposudoknacenu3.319eur,keďcenachaty
predstavuje 24.895,44 eura. Prvostupňový súd musí neplatnosť kúpnej zmluvy riešiť ako predbežnú
otázku, vyslovením neplatnosti tejto kúpnej zmluvy by sa obnovil pôvodný zápis v katastri nehnuteľnosti,
nedošlobykzápisuvlastníckehoprávavprospechžalobcu,pretosažalobcaurčovacímpetitomdomáha

určenia vlastníckeho práva, pretože až takým spôsobom dôjde k zmene právneho postavenia žalobcu,
ktoré je doposiaľ neisté. Preto má žalobca naliehavý právny záujem zosúladiť faktický stav so stavom
právnym zapísaných v katastri nehnuteľností.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 23.8.2012, č.k. XXCo/XX/XXXX - XXX zrušil rozsudok súdu

prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení súd uviedol, že úlohou
prvostupňového súdu bude v ďalšom sa zaoberať naliehavým právnym záujmom na strane žalobcu o
určenie, či tu právny vzťah alebo jeho vlastníctvo je, nie je. Vyhodnotí podmienky, či mohol žalobca podľa
zákonných dôvodov nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti formou vydržania. Vyporiada sa so
všetkými odvolacími námietkami žalobcu a vo veci rozhodne.

Písomným podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.1.2013, F. M. Š..P.. X. G. uviedla, že podnik
bol zriadený podľa hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb a podľa § 11 ods. 4 uvedeného zákona
stavba štátnej organizácie je vo vlastníctve štátu. Pri prevode vlastníctva štátu na inú osobu sa jednáo postup upravený v zákone č. 92/1991 Zb.. Z § 45 uvedeného zákona vyplýva, že podniky nemôžu
vlastníctvoslúžiacenakultúrneasociálnepotrebyzakladať.Ustanovenie§47bods.1zákonač.92/1991
upravuje spôsob speňažovania majetku štátu pri likvidácii a to verejnou dražbou. v ods. 4 je nariadené,

že likvidátor pri likvidácii je povinný rešpektovať prednostne právo správca daní a poplatkov. Jediný
zákon, ktorý v tomto čase upravoval dražbu bol zákon č. 427/1990 Z.z.. V §11 ods. 2 uvedeného zákona
je uvedené, že vydražiteľ, ktorý nezaplatí v ustanovenej lehote cenu, za ktorú vec vydražil, sa nesmie
zúčastniť na opakovanej dražbe a prechod vlastníctva k vydraženej veci sa od začiatku zrušuje. F. M.
Š..P.. X. G. ďalej uviedla, že žalobca podľa zákona č. 162/1995 vedel, že nie je vlastníkom. Ak žalobca

platil daň

z nehnuteľnosti jeho konanie bolo účelové nakoľko nebol daňovníkom dane z nehnuteľnosti. Pre daňovú
povinnosťjerozhodujúce,ktojevlastníkompozemkuzapísanéhovkatastrinehnuteľnosti.Príslušnýúrad
v Drienici vystavil žalobcovi daňový výmer v rozpore s príslušným daňovým zákonom a žalobca nebol
povinnou osobou na podanie daňového priznania. Žalobca nespĺňal podmienky účastníka stavebného

konania, nakoľko nebol ani stavebník a ani osobou z vlastnícky vzťahom k pozemku a stavbám. Žalobca
vedel,žekonábezprávne.Žalobcaneboloprávnenouosobounapodanienávrhunavkladnehnuteľnosti,
pretože podľa § 12 ods. 3 zákona č. 427/1990 Z.z. takouto osobou je jedine likvidátor. Žalobca držbou
pozemku a na ňom postavenej stavby po celú dobu nekonal v presvedčení oprávnenosti a zákonnosti.
Nie je pravdou tvrdenie, že žalobca išiel za exekútorom, aby exekúciu zrušil a následne malo dôjsť

opakovanému duplicitnému predaju, keďže časový rozdiel bol niekoľkoročný. F. M. Š..P.. X. G. pripustila,
že žalobca chatu i pozemok užíval.

Na pojednávaní dňa 31.1.2013 bol vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že chatu kúpil v roku 1996 na
dražbe. Následne mu likvidátor odovzdal kľúče a žalobca začal chatu užívať. V roku 1997 začal chatu

rekonštruovať.Chatuužívalspolusmanželkouadeťmiarovnakochatuužívalizamestnancifirmy.Vroku
2002 telefonoval starosta, že idú robiť rekonštrukciu vodovodných prípojok s tým, či sa nechcú zúčastniť.
K tomu bol potrebný list vlastníctva. Keď sa dozvedel, že na liste vlastníctva nie sú zapísaní ako vlastníci,
doručili katastru všetky doklady, ktoré mali a kataster konštatoval, že v momente ako Slovenská kniha
š.p. v likvidácii zruší všetky ťarchy na nehnuteľnosť, tak táto bude zapísaná. Naposledy na chate bol na

prelome januára a februára 2009 a posledný marcový týždeň.

Žalobca písomným podaním zo dňa 25.11.2013 uviedol, že chatu po dražbe dňa 25.3.1996 zaradil do
svojho účtovníctva, kde titulom je dražba, pričom realizoval odpisy, Dňa 16.9.1996 uzatvoril poistnú
zmluvu na poistenie majetku na rekreačnú chatu na adrese Y. XX, a platil poistné, t.j. poisťovňa

rešpektovala vlastnícke právo žalobcu. Obec Drienica akceptovala vlastnícke právo žalobcu, prijala ho
na platby za komunálny odpad, doručovala mu platobné výmery a prijímala platby za odpad. Žalobca
riadne platil za odber elektrickej energie na základe faktúr na odberné miesto Y. XX. Mal riadne
uzatvorenú zmluvu s VSE a.s., ktorá rešpektovala jeho vlastnícke právo, a zasielala mu faktúry, prijímala
platby, zasielala preplatky. Žalobca má ako akciová spoločnosť povinnosť vypracovať správu audítora,

ktorý vo svojich správach nezistil pochybenia a potvrdil správnosť účtovníctva. Žalobca realizoval
aj rekonštrukciu chaty. Žalobca dlhodobo užíval chatu ako vlastník a nemal pochybnosti o svojom
vlastníckom práve. Žalobca odôvodňoval svoje vlastnícke právo od dražby, ktorú považoval za platnú a
účinnú, riadne zaplatil kúpnu cenu. Žalobca nikdy nebol upozornený na nezákonnosť dražby. V prípade
ak by mal súd pochybnosti o platnosti dražby žalobca poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 1.3.2011,

č.k.XCdo/XX/XXXX,kdesúduviedol,ževydržanietakhojínajmävadyalebonedostatoknadobúdacieho
titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej
opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení
ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom

právnym. Ak by súd mal za to, že dražba je neplatná a že nadobúdací titul neexistuje, je potrebné v
zmysle uznesenia NS SR konštatovať, že likvidátor ihneď odovzdal kľúče žalobcovi, žalobca v dobrej
viere začal užívať chatu, stal sa oprávneným držiteľom, nemal žiadne vedomosti o prípadnej neplatnosti

dražbyatúužívaldoroku2009.Odobrejvierežalobcuvosvojevlastníckeprávosvedčiajfakt,žeSpráva

katastra F. listom Č..M.. K.-XXXX/02 zo dňa 27.2.2003 oznámila žalobcovi, že verejnú listinu na zápis
do katastra záznamom je potrebné zapísať v celom rozsahu. Žalobca mal teda písomné ubezpečenie o
tom, že je vlastníkom nehnuteľnosti a že jeho vlastnícke právo bude zapísané, avšak musela odpadnúť
formálna prekážka, a to zrušenie upovedomenia o začatí exekúcie.Svedkovia P. M. R. I. Š. zhodne uviedli, že chatu užívali spolu s kolegami.

Svedkyňa D. Ž. na pojednávaní dňa 28.4.2014 uviedla, že chata bola zaúčtovaná na základe zápisnice
z dražby, pretože likvidátor žalobcovi neodovzdal kúpnu zmluvu, pričom vtedy nebol potrebný list
vlastníctva na zaúčtovanie. Na základe zápisnice robila účtovanie. Po zaplatení kúpnej ceny zaviedla
chatu do majetku firmy a každý mesiac ju odpisovali. Po roku 2004 agendu odovzdala pani M..

Svedkyňa C.. D. M. uviedla, že chata bola zavedená do účtovníctva na základe dražby a dražobnej
zábezpeky. Ďalej uviedla, že mali riadne uzatvorené zmluvy s obecným úradom, chodil im pravidelne
výmer z obecného úradu. S východoslovenskou energetikou mali riadnu zmluvu a preto nám chodili
faktúry. Robila sa tam komplet rekonštrukcia a bola zavadzaná elektrika, pričom nemala najmenšie
pochybnosti o vlastníctve tejto chaty. K odpisovaniu majetku došlo dávno pred ňou, a preto nemala
dôvod spochybňovať toto odpisovanie a ani správu audítora.

Zo zápisnice o výsledku dražby (č.l. 6) spisu vyplýva, že dňa 25.03.1996 bola konaná dražba rekreačnej
chaty, zapísanej akostavba, číslosúpisnéXX,nalistevlastníctvač.XXX,katastrálne územieY.,pričom
mala byť vydražená za cenu 200.000,- Sk, pri výške dražobnej zábezpeky 20.000,- Sk a vydražiteľom
sa mal stať žalobca.

Štatutárny zástupca C.. I. D. pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 14.3.2014 uviedol, že po vykonaní
dražby likvidátor odovzdal mu kľúče od chaty a ten začal túto chatu užívať. Na chate bola spravená
rekonštrukcia, platili za odvoz smetia, daň z nehnuteľnosti

Kópiami účtovných dokladov (č.l. 77) bola žalobcom preukázaná úhrada dražobnej zábezpeky vo výške
20.000,- Sk a účastnícky poplatok vo výške 1.000,- Sk.

Oznámením o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 16.04.1996 žalobca súdu
preukazoval jednostranný zápočet pohľadávok a záväzkov tam uvedených s tým, že pri hodnote

vydraženej nehnuteľnosti, po odrátaní dražobnej zábezpeky mal žalobca zaplatiť za nehnuteľnosť
180.000,- Sk. Túto sumu žalobca započítaval so sumou 170.124,- Sk plynúcou z faktúry č. XX/XX

Zo zápisnice z jednania zo dňa 15.3.1995 č.l. XXX vyplýva, že F. M. Š..P.. X. G. uznala pohľadávku
žalobcu vo výške 170.124,- Sk plynúcej z faktúry č. XX/XX a postúpila na žalobcu práva vyplývajúce z

nájomných zmlúv na predajne v Michalovciach, Vranov nad Topľou, Stará Ľubovňa, Kežmarok, Sabinov,
Spišská Nová Ves, Prešov, Košice,

pričom žalobca sa zaviazal, že postupne bude odpredávať tituly a ďalšie úkony. Účastníci tejto zápisnice
sa zaviazali uzavrieť zmluvu upravujúcu dohovory uvedené v tejto zápisnici.

Dňa 16.9.1996 uzatvoril žalobca poistnú zmluvu na poistenie majetku na rekreačnú chatu na adrese
Drienica 30. Od 01.01.1996 do 31.12.2009 uhrádzal za chatu daň z nehnuteľnosti žalobca. Žalobca platil
za odber elektrickej energie na základe faktúr na odberné miesto Drienica 30. Dňa 24.10.2002 podal
žalobca na Správu katastra F. návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti záznamom

podľa § 34 zák. č. 162/1995 Z.z.. Správa katastra Sabinov listom Č..M.. K.-XXXX/XX zo dňa 27.2.2003
oznámila žalobcovi, že verejnú listinu predloženú na zápis do katastra záznamom je potrebné zapísať
v celom rozsahu. Nakoľko na liste vlastníctva je zapísaná poznámka s obmedzujúcou povahou, návrh
bolo možné zapísať až po predložení zrušenia upovedomenia o začatí exekúcie.

Dňa 08.04.2009 bola medzi Slovenskou knihou š.p. v likvidácii a žalovanými uzavretá kúpna zmluva,
ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti a na základe ktorej bol
povolený vklad vlastníckeho práva k rekreačnej chate súpisné číslo XX, dňa 28.04.2009 pod číslom
X. XXX/XX.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14.7.2014, ktorým žalobu voči žalovanému v 1.rade zamietol
a určil, že žalobca Cofin a.s., Hájnova 7120/30, Ľubotice, IČO: 31 690 378, je vlastníkom rekreačnej
chaty súpisné číslo 30 postavenej na parcele Č.. XXXX, ktorá je zapísaná na G. Č.. XXX, katastrálne
územie Y., obec Drienica, okres: Sabinov.M. súd v Prešov uznesením zo dňa 6.8.2015, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX odmietol odvolanie žalovaného
v prvom rade a zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení vlastníckeho práva a vrátil

vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. V rozhodnutí uviedol, že Úlohou prvostupňového súdu bude v
ďalšom konaní podrobne skúmať okolnosti dobromyseľnosti vstupu žalobcu do držby a dobromyseľnosť
držby počas celej vydržacej doby. Je potrebné vyhodnotiť okolnosti, ktoré viedli k užívaniu nehnuteľnosti
žalobcom, teda nielen odovzdanie kľúčov likvidátorom a užívanie nehnuteľnosti žalobcom, ale aj
základný právny princíp súkromného práva, morálnu kategóriu žalobcu v rozsahu dobromyseľnosti

vstupu do držby a to nielen v súvislosti s vedomosťou o tom, aké následky môže mať nezaplatenie
kúpnej ceny za nehnuteľnosť, ale aj poctivosť konania v súvislosti so započítaním kúpnej ceny a
predchádzajúcimi úkonmi vo vzťahu k časti započítavanej pohľadávky, ale aj vedomosť žalobcu o
nevyhnutnosti postupu podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prípadne § 47 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vo vzťahu k jeho ostražitosti, starostlivosti a informovanosti, ktorú možno od žalobcu s
ohľadom na okolnosti prípadu, povahu právneho úkonu, predchádzajúce skúsenosti s obdobnými

formami nadobúdania vlastníctva k nehnuteľnostiam a s poukazom na primeranú obozretnosť očakávať.
Až v takom prípade prvostupňový súd vyhodnotí, či skutočne žalobca nadobudol vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam, či dražbou alebo vydržaním a až v takom prípade bude môcť spravodlivo
vo veci aj rozhodnúť.

Súd vo veci doplnil dokazovanie opätovným výsluchom štatutárneho zástupcu C.. I. D., ktorý uviedol, že
kúpna zmluva mu bola zaslaná listom, Túto preskúmali, podpísali a vrátili F. M.. V kúpnej zmluve bolo
stanovené, že vklad do katastra zabezpečí F. M., Š. P. X. G.. Kúpnu zmluvu podpísali konatelia. Tieto
podpisy boli overené. Čo sa týka F. M., Š. P. X. G., tak táto

rovnako musela podpísať túto zmluvu a podpisy museli byť overené. So štátnou knihou sa dohodli
na tom, že táto faktúra bude uhradená v rámci kompenzácie z jednotlivých pobočiek avšak nakoľko
nepostačovali na úhradu, keďže v týchto predajniach nebolo nič, tak túto pohľadávku využili na
započítanie dražobnej ceny. O tom, že na liste vlastníctva nie je žalobca zapísaný sa dozvedeli až
vtedy, keď chceli spraviť sociálne zariadenie. Poveril doktora U., aby sa o to postaral. Následne tento

niekoľko krát telefonoval s exekútorom. On sám exekútora navštívil. Predložili mu kópiu dražby a ten
povedal, že odblokuje chatu. Písali na katastrálny úrad, ktorý mu oznámil, že po odblokovaní ich zapíšu
ako vlastníkov. Ďalej uviedol, že spoločnosť COFIN sa okrem tejto dražby na žiadnej inej dražbe
nezúčastnila.

Z osvedčovacej knihy notára je zrejmé, že na strane XXX pod poradovým číslom XXX sa nachádza
overená Kúpna zmluva z X.X.XXXX.

Zistený skutkový stav súd právne posúdil:

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konanie možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení účinnom
v čase konania dražby Tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo

hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej
len "podnik") alebo ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu, včítane ich majetkových účastí
na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto
podnikaní, a to na slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len "privatizácia").

Podľa § 47b ods. 1, 6 zákona č. 92/1991 Zb. v znení účinnom v čase konania dražby, pri likvidácii
podnikov uvedených v § 1 okrem rozpočtových a príspevkových organizácií speňaží likvidátor majetok
predajom vecí na verejnej dražbe. Iným spôsobom môže likvidátor postupovať len so súhlasom
ministerstva udeleným po predchádzajúcom prerokovaní so zakladateľom.

Napostuppriverejnýchdražbáchsapoužijúprimeraneustanoveniazákonač.427/1990Zb.oprevodoch
vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov.Podľa § 11 ods. 1, 2, 3 zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné
právnické alebo fyzické osoby v znení účinnom v čase konania dražby, vlastníctvo k veciam vydraženým
príklepom licitátora prechádza na vydražiteľa, ktorý je povinný do 30 dní od dňa dražby cenu dosiahnutú

vydražením na osobitný účet príslušného orgánu republiky po odpočítaní zostatku dražobnej zábezpeky
(§ 5 ods.2 a 3).

Akvydražiteľvustanovenejlehotenezaplatícenu,zaktorúvecvydražil,prechodvlastníctvakvydraženej
veci sa od začiatku zrušuje a dražobná zábezpeka pripadne príslušnému orgánu republiky. Tento orgán

takému vydražiteľovi môže uložiť tiež povinnosť

nahradiť náklady márnej dražby alebo zaplatiť osobitný poplatok až do výšky 30 % pôvodne vydraženej
ceny. Náklady márnej dražby a výnos z osobitného poplatku sa odvádzajú na osobitný účet príslušného
orgánu republiky. Vydražiteľ, ktorý v ustanovenej lehote nezaplatí cenu, za ktorú prevádzkovú jednotku
vydražil, sa nesmie zúčastniť na opakovanej dražbe tejto prevádzkovej jednotky.

Ak k zaplateniu ceny nedôjde v lehote ustanovenej podľa odseku 1, bude prevádzková jednotka znova
zaradená do prvého kola dražby.

Podľa § 133 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda

sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 47 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie
príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy

nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Podľa ust. § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ust. 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ust. § 134 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do
doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 15d ods. 3 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy, speňažiť majetok podniku iným spôsobom ako verejnou dražbou môže likvidátor podľa
osobitného predpisu /16/ len po neúspešnom vykonaní opakovanej verejnej dražby.

Podľa § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, pri

likvidácii podnikov uvedených v § 1 okrem rozpočtových a príspevkových organizácií speňaží likvidátor
majetok predajom vecí na verejnej dražbe. Iným spôsobom môže likvidátor postupovať len so súhlasom
ministerstva udeleným po predchádzajúcom prerokovaní so zakladateľom.

Podľa § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,

ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Žaloba o určenie vlastníckeho práva, predstavujúca jeden z právnych prostriedkov

ochrany vlastníka, má svoj základ v ustanovení § 80 písm. c) O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťahalebo právo je alebo nie je (určovacej žaloby) sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú
vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem.

Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností
zapísaný ako vlastník niekto iný, má nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Vzhľadom na skutočnosť, že súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je
podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona),
je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o

skutočných právnych vzťahoch medzi riadne označenými účastníkmi konania.

Žalobca sa domáhal nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dvoch titulov, a to titulom verejnej
dražby a titulom vydržania. Podľa zákona č. 427/1990 Zb. verejná dražba (a § 47b zák. č. 111/1990
Zb.), ktorou sa realizoval prevod vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické
osoby podľa stanoviska Ústavného súdu Českej republiky v náleze sp. zn. II.ÚS 303/95 (ale aj

IV.ÚS 170/04 a II.ÚS 1161/08), ale aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo XX/XXXX
konštatuje, že vlastníctvo nadobúdané podľa § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 zákona č. 427/90 Zb. je
vlastníctvom nadobúdaným na základe zmluvy, kde štát je jej stranou a príklep je akceptáciou ponuky,
resp. formálnou a záväznou deklaráciou toho, že došlo ku konsenzu. Postup štátu podľa uvedeného
zákona nebol rozhodovaním nositeľa verejnej moci, ale rozhodovaním doterajšieho vlastníka majetku

v súkromnoprávnom vzťahu o tom, ako so svojim majetkom naloží. Z uvedeného vyplýva, že príklep
licitátora nekonštituoval vlastnícke právo žalobcu, ale v dôsledku rozhodnutia o tom, že medzi žalobcom
a F. M. Š..P.. X. G. došlo ku konsenzu, bolo následne potrebné uzavrieť kúpnopredajnú zmluvu
odrážajúcu podmienky vydraženia nehnuteľnosti, ktorá zmluva podľa § 47 Občianskeho zákonníka a
podľa § 133 Občianskeho zákonníka musela byť na konštituovanie vecných práv zapísaná v katastri

nehnuteľnosti. V ustanovení § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka je uvedená nevyvrátiteľná domnienka,
že ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie príslušnému organu, platí,
že účastníci od zmluvy odstúpili. z vykonaného dokazovania je nesporné, že návrh na vklad do katastra
nehnuteľnosti nebol podaný, preto platí, že účastníci od kúpnej zmluvy odstúpili.

Pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníctva vydržaním, tak podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o
hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Uvedené ustanovenie upravuje vydržanie ako
osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok
dochádza k nemu priamo zo zákona. K nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním musia byť splnené

zároveň tieto zákonné predpoklady: a/ oprávnená držba, b/ uplynutie vydržacej doby, c/ spôsobilý
predmet vydržania. Uvedené predpoklady sú stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne; ak nie
je splnená čo i len jedna z nich, nedochádza k vydržaniu.

V danom prípade sa súd v súlade s pokynom Krajského súdu v Prešove zaoberal,

dobromyseľnosťou vstupu žalobcu do držby. Pokiaľ ide o poctivosť konania v súvislosti so započítaním
kúpnej ceny a predchádzajúcimi úkonmi vo vzťahu k časti započítavanej pohľadávky tak zo zápisnice na
č.l. 128 spisu vyplýva, že F. M. Š..P.. X. G. postúpila na žalobcu práva vyplývajúce z nájomných zmlúv
na predajne v Michalovciach, Vranov nad Topľou, Stará Ľubovňa, Kežmarok, Sabinov, Spišská Nová

Ves, Prešov, Košice, pričom žalobca sa zaviazal, že postupne bude odpredávať tituly a ďalšie úkony.
Účastníci tejto zápisnice sa zaviazali uzavrieť zmluvu upravujúcu dohovory uvedené v tejto zápisnici.
K tomu došlo 15.3.1995. Za poctivé a dobromyseľné preto nie je možné považovať konanie žalobcu,
ktorý napriek tejto dohode použil na zaplatenie kúpnej ceny za vydraženú nehnuteľnosť. Žalobca, preto
nesplnil pri svojom vstupe do držby veci základnú podmienku, ktorú inštitút vydržania ako

originálneho nadobudnutia vlastníctva vyžaduje, a to dobromyseľnosť.

Súd ďalej uvádza, že oprávnená držba sa zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom
držanej veci. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec
patrí,nemôževychádzaťlenzposúdeniasubjektívnychpredstávdržiteľa.Dobromyseľnosťdržiteľamusí

byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,
že užíva nehnuteľnosť, ktorej vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda
vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak siurčitú vec prisvojuje. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný; ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom
na okolnosti toho - ktorého prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného

posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu, nemôže
byť držiteľom oprávneným. Dňa 24.10.2002 podal žalobca na Správu katastra Sabinov návrh na zápis
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Teda najneskôr v tento deň si musel byť vedomý, že zo
strany F. M. Š..P.. X. G. nebol podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti. Žalobca je právnická
osoba, pričom od podnikateľov je nutne očakávať zvýšene právne vedomie v porovnaní s fyzickými

osobami nepodnikateľmi. Vyžaduje sa od nich vyššia úroveň znalosti právnych predpisov, a to nielen
pokiaľ ide o Obchodný zákonník upravujúci ich vznik, existenciu, konanie, štruktúru a pod., ale aj pokiaľ
ide o oblasť občianskeho práva, ak vstupuje do občianskoprávnych vzťahov, tak aj právnych predpisov
ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva vrátane všeobecných ustanovení o platnosti a účinnosti
právnych úkonov. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil
so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je

subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. Pre zánik dobromyseľnosti a následné prerušenie vydržacej
doby je teda rozhodujúca vedomosť držiteľa o takýchto skutočnostiach. Žalobca si teda najneskôr
24.10.2002 pri zachovaní náležitej starostlivosti musel byť vedomý, že Slovenská kniha š.p. v likvidácii
nepodala návrh na vklad odo dňa uzavretia zmluvy, a preto nastala nevyvrátiteľná právna domnienka,
že účastníci od zmluvy odstúpili. Za takého stavu by aj v prípade ak by bol žalovaný dobromyseľný pri

vstupe do držby, došlo k prerušeniu plynutia vydržacej doby, pretože žalobca prestal byť dobromyseľný.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre vydržanie, a preto žalobu
zamietol

O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. žalovaní mali v konaní plný úspech,
avšak nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili súd im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch

vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty
na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a inénáklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe
a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).