Rozsudok – Poistenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Raul Pospíšil

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoPoistenie

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/115/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213214987
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1213214987.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: D. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XX, P., občan SR, zastúpený advokátkou JUDr. Andreou Tkáčovou, Magurská
3, Košice proti žalovanému: Union poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava IČO: 31 322 051, o
zaplatenie 23.032,70 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu vo výške 23.032,70 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.01.2012 uzavrel s obchodnou spoločnosťou OV-Stav, s.r.o.
zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči
žalovanému. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č. XX-XXXXX. Dňa
28.06.2010 došlo k poistnej udalosti, ktorú žalovaný zlikvidoval plnením vo výške 45.008,77 Eur. Výška
plnenia nezodpovedá obsahu poistnej zmluvy, podľa ktorej bola dohodnutá výška spoluúčasti poisteného
50,- Eur a nie 20%, o ktoré žalovaný poistné plnenie krátil. Podľa zmluvy mali jej súčasť tvoriť poistné
podmienky a osobitné dojednania, ktoré však žalovaný poistenému nikdy nedal ani neupozornil na
príslušný článok zmluvy a poistený osobitné dojednanie poisťovni nepodpísal. Naopak v časti zmluvy
„riziko spôsobené živelnou udalosťou“ je všade uvedená spoluúčasť vo výške 50,-Eur. Keďže právny
predchodca žalobcu nebol žalovaným oboznámený s tým, že v nejakých osobitných dojednaniach je
uvedená spoluúčasť iná, ako je v zmluve, a o týchto dojednaniach poistený nebol oboznámený, zmluva
je v tejto časti neplatná a žalovaný je povinný doplatiť sumu 8.713,17 Eur.

3. Žalovaný ďalej krátil plnenie v časti vstavaná skriňa, pracovné stoly, kopírky Toshiba a Canon, ktoré
boli totálne poškodené bez použiteľných zvyškov. Napriek tomu použiteľné zvyšky žalovaný ohodnotil
na sumu 500,66 Eur. Podľa poistnej zmluvy sa východisková cena rovná technickej časovej hodnote,
v čase udalosti vo výške 9.168,82 Eur.

4. Ďalej žalovaný neuznal práce vykonané spoločnosťou Hakan glob s.r.o. vo výške 4.650,- Eur.

5. Spolu s istinou žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 16.03.2011 do zaplatenia.

6. Žalovaný v replike označil základ uplatneného nároku za nedôvodný. Pre predmetné poistenie
majetku platili poistné podmienky a osobitné dojednania vymenované v zmluve, ktoré tvorili súčasť

tejto poistnej zmluvy. Právny predchodca žalobcu zmluvu s jej súčasťami riadne prevzal, čo osvedčil
podpisom. Opačné tvrdenia sú účelové a nepodložené. K výške spoluúčasti odkázal na čl. 5 bod 2,
Osobitných dojednaní poistenia majetku proti škodám spôsobeným živelnou udalosťou (ODŽIV/0109) ku
Všeobecným poistným podmienkam poistenia majetku pre podnikateľské subjekty (VPPM/0109), podľa
ktorého v prípade poistnej udalosti, ktorej príčinou bolo úmyselné konanie páchateľa sa spoluúčasť
dojednáva vo výške 20% pri minimálnej sume 50,- Eur.

7. Zníženie poistného plnenia o odpočítanie hodnoty použiteľných zvyškov vo výške 500,66 Eur
odôvodnil ustanovením čl. 16 ods. 2 VPPM.

8. K prácam spoločnosti Hakan glob s.r.o. uviedol, že predmetom poistenia boli hnuteľné veci - zariadenia
a zásoby, nie nehnuteľnosť, teda ani náklady na jej očistenie a odvoz a likvidáciu jej stavebných častí.

9. Čiastočný nárok z poškodenia kopírovacích strojov odôvodnil čl. 5 ods. 4 Osobitných dojednaní pre
poistenie stavieb, zariadení a zásob na východiskovú hodnotu (ODVHM ku VPPM/0109) v spojení s čl.
6 ods. 2 ODVHM/0109, podľa ktorých pokiaľ poistený nezriadi zničenú vec do dvoch rokov od poistnej
udalosti, má právo na vyplatenie len časovej ceny.

10. Žalobu považoval za nepreskúmateľnú a nejasnú, vrátane určenia dňa začiatku omeškania s plnením
žalovanej istiny.

11. Na návrh žalujúcej strany bolo vykonané dokazovanie výpoveďami štyroch svedkov.

12. Svedok Z. R. bol v rozhodnom čase jediným konateľom právneho predchodcu žalobcu a k
okolnostiam uzavretia poistnej zmluvy uviedol, že k nemu došlo v jeho prevádzke, keď žalovaného
zastupoval pán W., ktorý priniesol pripravenú poistnú zmluvu, pričom vychádzal z predchádzajúcej
zmluvy so starou firmou svedka, s dodržaním všetkých východiskových hodnôt. Bol mu predložený
dvojhárok samotnej zmluvy, potvrdenie o zaplatení poistného, nič viac. Výslovne mu p. W. potvrdil,
že východisková hodnota súhlasí s technickou hodnotou. Spoluúčasť bola dohodnutá na 50,- Eur, čo
ho príjemne prekvapilo, keďže v starej zmluve bola 20%-ná. Neboli mu odovzdané žiadne podmienky,
dojednania ani dotazník (ktorý nevypĺňal). Keď sa na tieto prílohy pýtal, dostal odpoveď, že „to sú nejaké
ich vnútorné podmienky alebo interné alebo dajaké také“. Nebolo mu vysvetlené akým spôsobom boli
určené sumy jednotlivých súborov poistenia, celková poistná suma jednotlivých predmetov poistenia
vychádzala zo starej zmluvy. Ohliadku škody vykonal na tri krát pán zo spoločnosti PROLA a nevie či
mu dal podpísať likvidačnú správu. Tlačil na svedka, že veci z baru sa ešte dajú použiť, a to vrátane
ohorených skrine, stolov a kopírok. Tieto veci boli ako ďalej nepoužiteľné vyhodené. K výške sumy
poistenia výpočtovej techniky dospel p. Zajac. Pán zo spoločnosti PROLA s ním neprejednával hodnoty
z tabuľky na str. 25-26 expertnej správy. Nikto nebol reálne skontrolovať práce firmy Hakan. Popol a
sadze boli nielen v celom interiéri, ale aj vonku. Poistná zmluva bola podpísaná po dvoch stretnutiach
s p. W., okrem nej nič nepodpisoval, poprel, že podpis na dotazníku z 10.03.2010 k poistnej zmluve je
jeho. Zmluvu pred podpisom prešiel len letmo, dôveroval zástupcovi poisťovne. Zopakoval, že napriek
žiadosti, nedostal prílohy zmluvy, ani k pôvodnej zmluve.

13. Svedok L. R., vypovedal, že bol prítomný stretnutia svojho brata s p. W., ktorý priniesol dve A4-
ky, malo ísť o poistnú zmluvu. Iné dokumenty bratovi predložené neboli, „bavili sa o 50,- Eur alebo
percentách, dačo také“.

14. Svedok C. R. bol podľa svojich slov prítomný uzavretiu oboch zmlúv so žalovaným, v zastúpení
p. W.. Pri prvej zmluve bola dohodnutá 50,- Eur-ová spoluúčasť, čo svedka milo prekvapilo a konateľa
R. ohúrilo. Pri druhej zmluve sa len zmenil poistený. Obe zmluvy čítal, išlo o dvojhárok bez ďalších
príloh. Bar bol v druhej zmluve ohodnotený na 180.000,- Eur. Po požiari bolo vylúčené ďalšie použitie
vstavaných skríň a stolov, všetko sa vyhodilo. V podstate sa použiť už nedalo nič, vrátane kopírok,
počítača, sadze boli až vonku.

15. Svedok Q. W., viazaný finančný agent žalovaného, uviedol, že v marci 2010 bol čerstvým
zamestnancom žalovaného. Postup pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy bol štandardný, stretol sa
s klientom, ponúkol konkrétny návrh, vyplnil s ním dotazník, podľa ktorého sa vypracovala uzatvorená
zmluva. Konateľ právneho predchodcu žalobcu pred podpisom zmluvy túto aj spolu s všeobecnými

poistnými podmienkami čítal. Určite mu odovzdal aj osobitné dojednania. Prílohy zmluvy sa nepodpisujú.
Dotazník vypĺňal on a podpisoval konateľ. Spoluúčasť 50,- Eur je klasická minimálna pri tomto type
poistenia. Celková aj jednotlivé sumy vychádzali z úsudku klienta. Obe zmluvy delili tri mesiace, údaje
sa nemenili. Tabuľky rizík a spoluúčasť vypracoval svedok a tieto potom prebehli interným schválením
v taxatorskom centre žalovaného.

16. Súd sa ďalej oboznámil s doloženými listinnými dôkazmi, najmä Poistnou zmluvou č. XX-XXXXX
a XX-XXXXX o poistení majetku z 12.03.2010, resp. 14.12.2009, Dotazníkom k poisteniu majetku
- stavby, zariadenia, zásob z 10.03.2010, Manuálu v časti poistenie zariadení a zásob, Zmluvou o
postúpení pohľadávky z 27.01.2012, Všeobecnými poistnými podmienkami pre podnikateľské subjekty
(VPPPM/0109), Osobitnými dojednaniami poistenia majetku proti škodám spôsobeným živelnou
udalosťou (ODŽIV/0109) ku VPPPM/0109, Osobitnými dojednaniami pre poistenie stavieb, zariadení
a zásob na východiskovú hodnotu (ODVHM/0109) ku VPPPM/0109, Expertnou správou o škode
vzniknutej požiarom v prevádzke spoločnosti OV-STAV s.r.o., z 05.10.2010 vrátane príloh.

17. Podľa ust. § 261 ods. 1,6 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti. Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené
v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa
príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

18. Podľa ust. 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

19. Podľa ust, § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
(poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred
uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
20. Podľa ust. § 788 ods. 4 OZ v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len
v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech
poisteného.

21. Podľa čl. 5 ods. 2 Osobitných dojednaní poistenia majetku proti škodám spôsobeným živelnou
udalosťou ODŽIV/0109 ku VPPPM/0109 v prípade vzniku poistnej udalosti, ktorej príčinou bolo úmyselné
konanie páchateľa, sa dojednáva max. limit poistného plnenia vo výške 2 mil. EUR (60,252 mil. SKK)
na jednu poistnú udalosť za všetky poškodené alebo zničené predmety, ak nie je v poistnej zmluve pre
dané riziko stanovená nižšia poistná suma. Spoluúčasť pre tento prípad sa dojednáva vo výške 20%,
minimálne však vo výške spoluúčasti uvedenej v poistnej zmluve pre dané riziko.

22. Podľa čl. 16 ods. 2, 5 Všeobecných poistných podmienok pre podnikateľské subjekty VPPPM/0109
ak bola poistená vec poškodená, vzniká poistenému právo, pokiaľ nie je ďalej stanovené inak, aby mu
Union vyplatil poistné plnenie zodpovedajúce primeraným nákladom na opravu poškodenej poistenej
veci, ktoré sú v dobe poistnej udalosti obvyklé. Poistné plnenie za náklady na materiál potrebný
na opravu veci bude znížené o časť zodpovedajúcu stupňu amortizácie alebo inému znehodnoteniu
poškodenej poistenej veci z doby pred poistnou udalosťou a ďalej znížené o cenu použiteľných
zvyškov nahradzovaných častí poškodenej poistenej veci. Ak bola poistená vec zničená alebo stratená
v dôsledku poistnej udalosti, vzniká poistenému právo, pokiaľ nie je ďalej stanovené inak, plnenie
zodpovedajúce primeraným nákladom na znovuzriadenie (napr. kúpou) veci rovnakého druhu, kvality, s
tými istými prevádzkovými parametrami alebo nákladom, ktoré treba vynaložiť na výrobu veci rovnakého
druhu a kvality v novom stave v čase poistnej udalosti, pričom platí nižšia z uvedených súm. Poistné
plnenie bude znížené o časť zodpovedajúcu stupňu amortizácie alebo inému znehodnoteniu zničenej
alebo stratenej poistenej veci z doby pred poistnou udalosťou a ďalej tiež znížené o cenu použiteľných
zvyškov zničenej alebo stratenej poistenej veci.

23. Podľa čl. 5 ods. 3,4 Osobitných dojednaní pre poistenie stavieb, zariadení a zásob na východiskovú
hodnotu ODVHM/0109 ku VPPPM/0109 ak bola poistená vec zničená alebo stratená vzniká poistenému
právo, aby mu Union vyplatil poistné plnenie vo výške poistnej hodnoty veci v čase bezprostredne pred
poistnou udalosťou, zníženú o cenu použiteľných zvyškov zničenej veci. Poistený má právo na časť

poistného plnenia presahujúcu poistné plnenie určené podľa čl. 16 VPPPM len v prípade, že splní
podmienky uvedené v Čl. 6.

24. Podľa čl.6 ods. 2,3 Osobitných dojednaní pre poistenie stavieb, zariadení a zásob na východiskovú
hodnotu ODVHM/0109 ku VPPPM/0109 pri zničených alebo stratených hnuteľných veciach je poistený
povinný znovuzriadiť vec rovnakého druhu a kvality do dvoch rokov od vzniku poistnej udalosti. Poistený
túto podmienku splní, ak znovuzriadená vec bude mať rovnaké technické parametre a bude slúžiť
poistenému na rovnaký účel ako pôvodná zničená alebo stratená vec. Pri poškodených hnuteľných
veciach je poistený povinný tieto veci do dvoch rokov uviesť do pôvodného stavu tak, aby mohli ďalej
slúžiť na svoj pôvodný účel.

25. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných ustanovení súd dospel k názoru, že
žaloba nie je dôvodná.

26. Žalobca uplatnil nárok z poistnej zmluvy. Jej uzavretie nebolo medzi stranami sporné, tak ako
nebola sporná poistná udalosť, plnenie žalovaného a aktívna legitimácia žalobcu, opretá o zmluvu o
postúpení pohľadávky. Napriek postúpeniu, vzhľadom na charakter účastníkov poistnej zmluvy nešlo v
tomto prípade o spor s ochranou slabšej strany ani spotrebiteľský vzťah.

27. Sporným zostal obsah poistenia, vyplývajúci zo sporných podmienok, za akých malo dôjsť k uzavretiu
zmluvy a tým aj rozsah plnenia.

28. Útok žalujúcej strany sa v prvom rade opieral o tvrdené skutkové okolnosti, podľa ktorých z obsahu
samotnej zmluvy vyplýva pre riziko škody spôsobenej živelnou udalosťou a napokon aj zostávajúcich
rizík, spoluúčasť poisteného vo výške 50,- Eur. Žalovaný teda pochybil, ak zistenú škodu plnil so
započítaním 20%-tnej spoluúčasti. Pokiaľ sa zmluva (a žalovaný) odvoláva na poistné podmienky a
osobitné dojednania, ide o neprípustnú odchýlku od poistných podmienok, dohodnutú v neprospech
poisteného a teda neplatné zmluvné dojednanie. Zmluva síce deklarovala poistné podmienky a osobitné
dojednania ako priložené k zmluve a tvoriace jej súčasť, svedecké výpovede potvrdili, že právny
predchodca žalobcu mal k dispozícii len predmetnú zmluvu a z jej obsahu spolu s uistením zástupcu
žalovaného vyplývala dohoda na nižšej spoluúčasti a tiež východiskovej (novej) hodnote predmetu
poistenia.

29. Súd sa priklonil k obrane žalovaného z nasledujúcich dôvodov. Kľúčovým v spore bola okolnosť, či
konkrétne podmienky a dojednania boli reálne ako súčasť zmluvného vzťahu oboznámené. Samotná
zmluva je pomerne stručným, prehľadným a jednoduchým dokumentom, kde odvolávka na podmienky
a dojednania tvorí dominantnú časť titulnej strany zmluvy, ktorú je nemožné prehliadnuť aj pri letmom
prečítaní. S takýmto znením konateľ poisteného zmluvu podpísal. Ich údajnú absenciu, ako súčasť
zmluvy, konateľ poisteného vysvetlil podľa názoru súdu nepresvedčivo ich bagatelizovaním zo strany
zástupcu poisťovne, s čím sa mal konateľ uspokojiť. Takéto zdôvodnenie je pritom nepochybne v
absolútnom rozpore s textom zmluvy. Podľa ust. § 135a Obchodného zákonníka je konateľ povinný
vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Je povinný
zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia.
Svedok bol konateľom obchodnej spoločnosti už v roku 2007, v krátkej dobe uzatváral dva poistné
vzťahy a v poistenej obchodnej spoločnosti bol zároveň jediným spoločníkom. Určujúca rola poistných
podmienok pre poistný vzťah je kontinuálnou súčasťou nášho právneho poriadku, od roku 1992 ako
záväzná súčasť poistnej zmluvy. Deklaráciu flagrantného porušenia povinností, laxného prístupu k
svojmu majetku a proti záujmom vlastnej obchodnej spoločnosti dvakrát po sebe, súd považoval za
účelovú a výpoveď svedka za nedôveryhodnú. K tomuto záveru prispel aj rozpor vo výpovedi svedka,
keď na jednej strane tvrdil, že novou zmluvou došlo len k zmene subjektu, ale v inej časti výpovede
tvrdí, že v pôvodnej zmluve bola dohodnutá 20%-ná spoluúčasť, pričom identický obsah oboch zmlúv
potvrdzuje ich text. Údaj o 20%- nej spoluúčasti vyplýval výlučne z dojednania, ktoré však podľa výpovedí
troch svedkov nemali byť ako súčasť zmluvy predložené, teda o tomto údaji nemohol mať výlučne zo
zmluvy vedomosť. Zástupca žalovaného naopak absenciu podmienok a dojednaní vylúčil, čo spolu
s podpisom konateľa (prijatím návrhu zmluvy) spôsobilo, že podľa názoru súdu žalobca neuniesol
dôkazné bremeno tvrdenia bez relevantných pochybností. Pokiaľ výpovede ďalších dvoch svedkov, ktorí
neboli priamymi aktérmi podpisu zmluvy, brata a najmä priateľa spochybneného svedka, potvrdzovali

nedôveryhodnú skutkovú okolnosť o absencii podmienok a dojednaní, ako súčasti poistnej zmluvy, aj
ich výpovede súd nemohol vyhodnotil ako hodnoverné.

30. Podľa ust. čl. 5 ods. 2 osobitných dojednaní poistenia majetku živelnou udalosťou ODŽIV/0109
ku VPPPM/0109 je v prípade úmyselného konateľa páchateľa (nesporné) spoluúčasť dojednaná vo
výške 20%, najmenej však vo výške uvedenej v zmluve (50,-Eur). Pokiaľ je teda citované ustanovenie
dojednaní súčasťou poistného vzťahu, bolo pri likvidácii škody dôvodné krátenie poistného plnenia o
20%-nú spoluúčasť, v súlade so zmluvou, bez rozporu so zákonom.

31. Všeobecné poistné podmienky, ako nevyhnutá súčasť poistnej zmluvy, definujú spôsob výpočtu
poistného plnenia pri vzniku poistnej udalosti, taktiež definujú pojmy ako sú poistná suma, poistná
hodnota, poistné, či plnenie poisťovateľa. V predmetnom prípade z nich, podľa citovaného č. 16 ods. 5,
vyplýva, že poisťovateľ uhradí poistenému poistné plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti zničením
poistenej veci, znížené o časť zodpovedajúcu stupňu amortizácie a použiteľných zvyškov. Ďalej podľa čl.
19 sa možno v poistnej zmluve od tohto ustanovenia odchýliť. V poistnej zmluve v predmetnej veci nie sú
uvedené žiadne ustanovenia, ktoré by upravovali odchýlenie sa od všeobecných poistných podmienok.
Formulácia dohody o odchýlke, ako každý právny úkon, musí splniť kritérium zrozumiteľnosti a určitosti.
Žaloba dohodu o nízkej spoluúčasti a o poistnom plnení východiskovou hodnotou odôvodňovala
tabuľkami, ktoré sú súčasťou obsahu poistnej zmluvy. Ak sa má ustanovenie zmluvy odchýliť od iných
ustanovení, v tomto prípade všeobecných podmienok, musí byť takáto vôľa zmluvných strán vyjadrená
určito a zrozumiteľne, v prípade sporu nielen pre zmluvné strany. Text zmluvy s ustanovením o platnosti
vymenovaných podmienok a dojednaní nemôže byť vzápätí nahradený inou dohodou (odchýlkou) v
tabuľke, bez toho aby takýto výklad zrozumiteľným, určitým a nekontroverzným spôsobom reflektoval.
Žalovaný interpretáciu o odchýlke od ustanovení podmienok a dojednaní poprel.

32. Skratka východisková hodnota (VH) sa opakovane (aj v dotazníku) vyskytuje za vyčíslením
dohodnutej poistnej sumy (hodnoty). Podľa Osobitných dojednaní pre poistenie stavieb, zariadení a
zásob na východiskovú hodnotu ODVHM/0109 je poistnou hodnotou ich východisková hodnota (čl.2).
Ak bola poistená vec zničená, má poistený právo na plnenie vo výške východiskovej hodnoty, znížené
iba o cenu použiteľných zvyškov (čl.5 ods.3). Plnenie nad rámec technickej (časovej) hodnoty má ale
poistený iba v prípade, ak zničenú vec zriadi do dvoch rokov od vzniku poistnej udalosti (čl. 6 ods.2,3),
čo poistený ani žalobca neurobili, podmienka nebola splnená. V takom prípade poisťovňa plní len v
rozsahu technickej (časovej) hodnoty veci (čl. 16 ods. 5 VPPPM/0109), teda zníženú nielen o cenu
použiteľných zvyškov, ale aj o časť zodpovedajúcu stupňu amortizácie. Tomuto výkladu zodpovedá tiež
obsah žalovaným doloženého Manuálu pre poistenie zariadení a zásob, teda identifikované podmienky
a dojednania ako súčasť obsahu aj príloh zmluvy a v časti „poistná suma“ podmienky a spôsob plnenia pri
poistení na východiskovú hodnotu (str. 4 Manuálu). Žalovaný plnil v súlade s touto úpravou a žalobcovi
nárok na doplatok do výšky východiskovej hodnoty nevznikol, nakoľko žalobca neuniesol bremeno
tvrdenia o uzavretí zmluvy s odchýlkami od podmienok a dojednaní v časti spoluúčasti a výšky plnenia
ani nesplnil podmienku obstarania veci podľa dojednaní.

33. Súčasťou procesného útoku bol aj argument, že právny predchodca žalobcu nebol pred uzavretím
poistnej zmluvy písomne oboznámený s podmienkami uzavretia zmluvy prostredníctvom ustanoveného
vzoru formulára NBS podľa ustanovenia § 37 ods. 3 zák. č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve. V prvom rade,
nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z verejnoprávnej normy nespôsobuje neplatnosť súkromnoprávneho
úkonu, pokiaľ sa netýka jeho podstatnej náležitosti (§ 788 a nasl. OZ), navyše formulár bol Opatrením
NBS č. 4/2010 uverejnený v zbierke dňa 17.3.2010 s účinnosťou od 1.4.2010, teda po uzavretí
predmetnej poistnej zmluvy a poistený s ním objektívne nemohol byť oboznámený.

34. Podľa obsahu poistnej zmluvy bol jej súčasťou ako príloha č. 1 Dotazník. Žalovaný v priebehu
konania predložil ako listinný dôkaz Dotazník k poisteniu majetku - stavby, zariadenia, zásoby z
10.03.2010, podpísaný zástupcami budúceho poisteného aj poistníka. Podpísaný zástupca žalovaného
ako svedok uviedol, že Dotazník vyplnil a podpísal spolu so štatutárom p. R.. Ten však svoj podpis
aj vedomosť o Dotazníku poprel. So zásadným rozporom vo výpovediach sa tu súd vysporiadal tak,
že vyhodnotil tvrdenia štatutára za nedôveryhodné. K tomuto záveru viedla obdobná úvaha ako pri
rozpore, či boli podmienky a dojednania pri uzatváraní poistného vzťahu ako súčasť zmluvy a ako také aj
poistníkovi predložené. Opäť výpoveď svedka - zástupcu žalovaného má oporu v texte zmluvy, ktorá na
Dotazník výslovne odkazuje a v tomto znení bola bez námietok a výhrad podpísaná. Podpis na Dotazníku

bol po piatich rokoch konateľom nekompromisne odmietnutý, hoci rovnako laickým pohľadom sa súdu
podpis javí ako rovnaký s podpisom konateľa z toho istého obdobia na oboch poistných zmluvách a
prípadné jeho falšovanie nemá, vrátane motívu, žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní.

35. Výsledok vyhodnotenia týchto skutkových tvrdení nemohol mať zásadný vplyv na výsledok sporu,
súd tým ale chce ozrejmiť, aké dôvody ho viedli k záveru o nedôveryhodnosti výpovedí svedkov
žaloby, nakoľko o tieto žaloba opierala ďalej aj čiastočný nárok na neoprávnené krátenie plnenia
v časti použiteľných zvyškov za poškodenú vstavanú skriňu, pracovné stoly čerešňa v kancelárii a
kopírky Toshiba a Canon. Tieto hnuteľné veci, nesporne predmet poistenia, mali byť podľa žaloby úplne
zničené, bez použiteľných zvyškov. Pri svojom tvrdení o opaku žalovaný vychádzal z „Expertíznej
správy o škode vzniknutej požiarom v prevádzke spoločnosti OV-Stav, s.r.o.“ obchodnej spoločnosti
Prola, s.r.o. z 5.10.2010. Charakteristiku následkov požiaru dokresľuje vyjadrenie Okresného riaditeľstva
hasičského a záchranného zboru v Košiciach z 29.07.2010, podľa ktorého došlo pri požiari k zničeniu
zariadenia a vybavenia baru, herne a priestorov stávkovej kancelárie. Ďalej k zadymeniu priestorov
prevádzky (baru, herne, kuchyne, chodieb, skladových priestorov). Spoločnosť Ecoclear, s.r.o. poskytla
vyjadrenie o posúdení stavu zariadenia z 10.09.2010, podľa ktorého pri zariadení Toshiba bola zistená
závada laserovej jednotky, podávacej časti, mechanizmu posuvu papiera, DC controllera. Bez výmeny
je nemožné vyšpecifikovať ďalšie prípadné závady. Pri zariadení Canon bola zistená závada podávania
papiera, nefunkčný výstup papiera, znečistením poškodený fuser unit a predpokladané poškodenie
scannera znečistením. Pri oboch zariadeniach nie je možná oprava vadných častí, len výmena. Náklady
opravy by prekročili cenu nového zariadenia.

36. Z takto zisteného stavu je zrejmé, že priamy účinok požiaru nezasiahol rovnako celú nehnuteľnosť,
niektoré z priestorov boli vystavené sekundárnym účinkom horenia, teda zadymením, prípadne sadzami.
Zo žiadnych dôkazov nevyplýval jednoznačný záver, že sporné hnuteľné veci sa mali nachádzať v časti
verejných priestorov priamo zasiahnutých ohňom, kde by predpoklad úplného zničenia bol namieste.
Naopak Expertná správa situuje nezničený nábytok, minimálne stoly, mimo verejných priestorov
zasiahnutých požiarom, konkrétne do (len) zadymených priestorov kancelárie č. 2 (nábytok - vyčistiť), a
ani vyjadrenie o stave kopírok nepotvrdzuje ich vystavenie priamemu účinku ohňa, naopak nevylučuje
existenciu použiteľných zvyškov. To, že požiar zanechal diferencované následky potvrdzuje správa
hasičov. Ak teda Expertíza pri týchto štyroch čiastkových hnuteľných veciach konštatuje použiteľné
zvyšky, žiadny z relevantných dôkazov tento záver nevyvrátil. Tvrdenia o opaku vyplývali tak výlučne z
výpovedí svedkov, ktorých dôveryhodnosť súd vyhodnotil vyššie. Svedok Z. R. vypovedal, že pracovník
spoločnosti Prola, s.r.o., pri obhliadke naň tlačil, že výrobník ľadu, riad, alko, nealko nie sú zničené,
správa však nič také nepotvrdila, naopak tieto položky boli ohodnotené ako zničené bez použiteľných
zvyškov. Takto naznačená manipulácia zo strany spoločnosti, pracujúcej pre žalovaného pri vypracovaní
správy, nedáva žiadny zmysel, správu nespochybňuje, ak navyše svedok sám potvrdil nulovú ingerenciu
do jej záverov. To že predmetné veci po požiari nemohli ďalej plniť svoj účel, bez ďalšieho nevylučuje
existenciu použiteľných zvyškov, ako to konštatuje správa. V tejto časti nároku bolo podľa názoru súdu
tvrdenie žaloby účinne popreté. Nepodarilo sa relevantne spochybniť plnenie žalovaného založené na
odbornej správe, proti ktorej stáli výlučne nedôveryhodné výpovede svedkov.

37. Posledným z čiastočných nárokov bolo doplatenie plnenia za práce vykonané spoločnosťou Hakan
glob s.r.o. Táto spoločnosť fakturovala právnemu predchodcovi žalobcu za sanačné práce po požiari
sumu 12.705,- Eur (bez DPH) faktúrou č. F 20100022 z 03.09.2010, ktorá bola k dispozícii aj spoločnosti
Prola s.r.o. Tá ustálila vrátenie sumy 2.781,50 Eur (bez DPH) ako plnenie za práce bezprostredne
súvisiace s predmetom poistenia, keď zvyšok prác bol zrealizovaný pre časti poškodené požiarom,
ktorých sa poistenie netýkalo.

38. Odôvodnenie a spôsob výpočtu je súčasťou Expertnej správy na str. 25-26. Bývalý konateľ
spoločnosti Hakan glob s.r.o. poskytol podrobnejší rozpis ceny vykonaných prác, pričom

- v časti „odsávanie uvoľnených usadenín spôsobených požiarom z podláh, stien a stropov“ v celkovej
výške 3.600,- Eur, žalovaný plnil vo výške 350,- Eur a odôvodnenie, že poisťovňa priznáva len spolu
190,- m2 z celkovej plochy 1995 m2 vyhodnotil žalobca ako neprimerané krátenie a žiadal doplatiť sumu
1.650,- Eur,
- v časti „sanácia odolných usadenín požiarom pomocou špeciálnych chemikálii a ručné čistenie z
podláh, stien a stropov“ v celkovej výške 4.600,- Eur, žalovaný plnil 220,- Eur a odôvodnenie, že

poisťovňa priznala len dočistenie zvyškov nečistôt spolu 50% zo 190 m2 z celkovej plochy 1995 m2
vyhodnotil žalobca ako neprimerané krátenie a žiadal doplatiť sumu 1.800,- Eur,
- v časti „zariadenie staveniska“ v celkovej výške 1.500,- Eur, žalovaný plnil vo výške 300,- Eur a
odôvodnenie, že poisťovňa priznáva len 20% považoval za neprimerané krátenie a žiadal doplatiť sumu
1.200,- Eur.

39. Žalobca ďalej namietal výpočet poisťovne v tom, že priznala odsávanie popola, dočistenie zvyškov
nečistôt, ale len v bare, zázemí baru a vstupnej časti baru, pričom poistenie sa týkalo súboru vecí, ktoré
boli napríklad aj v sklade.

40. Základ tohto nároku sporným nebol, žalovaný ho čiastočne dobrovoľne plnil, ale v rozsahu, ktorý
žalobca namietal. Nepochybne uplatnený nárok na vyššie plnenie žalobca aj zrozumiteľne vymedzil
konkrétnou sumou (sumami) a v tomto zmysle bola žaloba bez vady, ktorá by bránila o nároku rozhodnúť.
Chýbalo však zdôvodnenie, akým spôsobom k vyčísleniu nároku dospel. Nepopieral, že náhrada za ceny
prác má byť krátená, ako zdôvodnenie len uviedol, že krátenie žalovaného je neprimerané, svoj spôsob
výpočtu neponúkol. Nesporné skutkové okolnosti, že spoločnosť Hakan glob, s.r.o. vykonala práce nad
rámec súvisiaci s predmetom poistenia, ústia do potreby identifikovať, ktoré práce takými sú výlučne,
prípadne ktoré čiastočne a v takom prípade identifikovať odôvodnený pomer nároku. Preskúmateľný
spôsob výpočtu je nevyhnutný k zaujatiu kvalifikovanej procesnej obrany a k účinnému popretiu tvrdenia,
ale tiež pre rozhodnutie súdu. V kontradiktórnom spore sa priorizuje aktivita sporových strán, ktoré
sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a tieto aj náležite preukázať. Hoci žalobca po
skutkovej stránke vymedzil predmet konania, neuniesol však bremeno tvrdenia, pretože svoju peňažnú
pohľadávku uplatnenú v konkrétnej sume riadne nešpecifikoval, preskúmateľne neuviedol, ako k tejto
konkrétnej istine dospel, dôsledkom čoho je jeho neúspech i v tomto čiastočnom nároku.

41. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní úspech, preto
má nárok na náhradu trov konania. Nakoľko mu však v priebehu konania žiadne trovy nevznikli, súd
žalovanému nárok na náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.