Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320202723
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8320202723.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcov 1) H. X., nar.

XX.X.XXXX, bytom V.É., V. X, 2) T. X., nar. X.X.XXXX, bytom V. X, V., zast. JUDr. Milošom Kaščákom,
advokátom, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou proti žalovanému T. C., nar. X.XX.XXXX, bytom
R.O. XXX/XXXX, V., zast. JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou, Námestie slobody 25, Humenné o
nemajetkovú ujmu takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcom v prvom a druhom rade sumu 6 638,78 eur do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti a v časti úroku z omeškania súd žalobu žalobcov zamieta.

III.Priznávažalobcomvprvomadruhomradenároknanáhradutrovkonaniavočižalovanémuvrozsahu
33,32%.

IV. Priznáva Slovenskej republike nárok na náhradu svedočného proti žalobcom v prvom a druhom rade
v rozsahu 33,34% a proti žalovanému v rozsahu 66,66%.

V. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej len žalobcovia) sa svojou žalobou domáhali, aby súd zaviazal
žalovaného na úhradu sumy 252.200,- Sk (8 371,51 eur ) s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od
doručenia žaloby súdom do zaplatenia a aby uhradil žalobcom trovy konania.

2. Vo svojej žalobe žalobcovia uviedli, že žalobca v 1. rade bol vlastníkom nehnuteľností zapísaných

na LV č. XXXX katastrálneho územia V. a to parcely č. S. XXXX zastavaná plocha o výmere 552 m2
a rodinného domu číslo súpisné XXXX postaveného na parcele S. XXXX. Kúpnopredajnou zmluvou zo
dňa 30.01.2007 previedol žalobca v 1. rade hore uvedené nehnuteľnosti na kupujúcich a to N.. Y. L., jeho
T. H. L. G. W., T.. H. P. a na jeho manželku T.. I. P. G.. S., pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške
3.000.000,- Sk a kupujúci ju mali vyplatiť v dvoch splátkach. Dňa 30.08.2007 kupujúci N.. Y. L., ktorý
jednal aj za ostatných kupujúcich so žalobcom v 1. rade o podmienkach kúpnej zmluvy, vyplatil zvyšok
kúpnej ceny vo výške 1.979.829,- Sk, čo žalobca v 1. rade potvrdil písomným čestným prehlásením, v

ktorom zároveň požiadal menovaného kupujúceho o poskytnutie časového priestoru na vysťahovanie a
to zhruba dvoch mesiacov a tak isto o finančné vyrovnanie prístavby a garáže v hodnote 300.000,- Sk.
Na znak súhlasu N.. Y. L. toto čestné prehlásenie podpísal. Dňa 24.9.2007 obdŕžal žalobca v 1. rade list
zo dňa 21.9.2007 od žalovaného, ktorým ho vyzýva na vypratanie priestorov. Z listu vlastníctva č. XXXXsa žalobcovia dozvedeli, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú evidované na tomto liste vlastníctva je
žalovaný. Preto sa žalobca v 1. rade listom zo dňa 27.09.2007 pokúsil o zrušenie kúpnopredajnej zmluvy
zo dňa 30.01.2007, pričom tento list poslal na vedomie aj žalovanému. Žalovaný súhlasil, že prevedie

nehnuteľnosti spätne na žalobcu v 1. rade, avšak za kúpnu cenu 3.428.800,- Sk pretože s prevodom
mal údajne náklady vo výške 428.800,- Sk. Ešte 29.10.2007 sa žalobca v 1. rade a žalovaný stretli za
účelom vyriešenia problému, avšak bezvýsledne.
Žalovaný nečakane bez toho, aby žalobcov upozornil a aby mal na to relevantné rozhodnutie
oprávneného orgánu dňa 03.11.2007 zhruba o 10,00 hod. nezákonným a hrubým spôsobom vnikol na

pozemok S. Č.. XXXX a do domu č. súp. XXXX za asistencie SBS a zamestnancov sťahovacej služby.
Do dvora sa dostal odstránením zámky na bránke a tak isto sa dostal k domu, kde bola doma iba dcéra
Z., ktorá hneď telefonicky kontaktovala žalobcu v 1. rade, ktorý v tom čase bol spolu s manželkou a
švagrom v obci G. W.. V priebehu polhodiny však prišiel domov žalobca v 1. rade, pričom vo dvore
sa nachádzalo sťahovacie auto, rozložené kartónové krabice. Boli tam členovia SBS, sťahováci ako aj
žalovaný. Po neúspešnom pokuse o zrušenie vysťahovania, vysvetľovania za prítomnosti N.. Y. L. mu

poskytol žalovaný jednu hodinu na to, aby išiel pre manželku, ktorá ostala v G. W. a aby mu pomohla táto
so sťahovaním a balením osobných vecí a cenností, aby sa tým zamedzilo neprimeranému poškodeniu
týchto vecí. O 19,00 hod. zavolal žalobca v 1. rade linku 158, pretože na predchádzajúce výzvy voči
žalovanému,abypredložillistinu,nazákladektorejjeoprávnenýžalobcovvysťahovaťžalovanýreagoval
tým, že má list vlastníctva, deložáciu ohlásil na polícii a teda je všetko právne vyšetrené. Polícia však

nič nevyriešila. Prevoz vecí trval skoro do pol noci. Na 4-krát previezli navrhovatelia, SBS a sťahovacia
služba veci do bytu na ul. U. XX P. V. a do G. W.. Spoločník žalovaného všetko kameroval a spisoval
sťahované veci. Po skončení vysťahovania, žalovaný rodinný dom uzamkol novým zámkom, zapečatil
vchodové dvere, ako aj malú bránku do dvora.
Týmto postupom závažným spôsobom poškodil osobnosť žalobcov a ich rodiny, tým že poškodil ich

občiansku česť a ľudskú dôstojnosť a súkromie. Tak isto žalobcovia vyčíslili v tomto návrhu škodu na
veciach v celkovej výške 52.000,- Sk, takže žalovaná suma 252.200,- Sk pozostáva zo sumy 52.200,- Sk
titulom majetkovej škody a zo sumy 200.000,- Sk titulom nemajetkovej ujmy, pričom v tejto časti žalobca
opiera svoj návrh o ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka a odôvodňuje to tým, že nezákonným
deložovaním žalobcov bol spôsobený žalobcom a ich deťom ťažký psychický šok, z ktorého sa nemôžu

spamätať. V čase keď došlo k deložácii sa jeho dcéra Z. pripravovala na skúšky na vysokej škole a
takýmto postupom prežila neprimeraný strach a stres. Postupom žalovaného došlo v značnej miere k
zníženiu dôstojnosti a občianskej cti žalobcov, ako aj k zásahu do ich súkromia. K násilnému vyprataniu
došlo za okolností urážajúcich mená žalobcov a tak isto sa sťažil ich život, pretože žijú aj s deťmi u
brata žalobkyne v 2. rade. Žijú pod neustálym stresom, čo sa odráža negatívne na ich psychike, ako

aj na psychike ich detí.

3. Spolu so žalobou predložili žalobcovia aj kúpnopredajnú zmluvu o prevode nehnuteľností zo dňa
30.01.2007, čestné prehlásenie H. X.V., z ktorého vyplýva, že prevzal od N.. Y. L. sumu 1.979.829,- Sk a
takisto,žepožiadaločasovýpriestornavysťahovaniesazdomuzhrubanadvamesiace,akoajfinančné

prostriedky na vysporiadanie prístavby a garáže v hodnote 300.000,- Sk. Toto čestné prehlásenie bolo
podpísané dňa 30.08.2007 tak isto bol predložený geometrický plán č. XXX/XX, výzva na vypratanie
priestorov zo dňa 21.09.2007 zo strany žalovaného adresovanú žalobcovi v 1. rade, ďalej zrušenie
kúpnopredajnej zmluvy o prevode nehnuteľností adresovanú zo strany žalobcu v 1. rade kupujúcim N..
Y. L., H. L., T.. H. P., T.. I. P., pričom toto zrušenie je zo dňa 27.09.2007.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.03.2008 uviedol, že návrh žalobcov
je absolútne nedôvodný, pretože sám žalobca v 1. rade konštatuje vo svojom návrhu hneď v prvej vete,
že „bol vlastníkom nehnuteľností“, teda už z predmetného vyjadrenia jasne vyplýva, že žalobca v 1. rade
si bol vedomý skutočností, že v tom čase nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľností. Žalobcovia sa

vôbec nevyjadrili k titulu, ktorý by ich mal oprávňovať k užívaniu predmetných nehnuteľností. Nepredložili
žiadny relevantný titul, aby túto cudziu nehnuteľnosť mohli užívať. Čo sa týka udalostí zo dňa 3.11.2007
tak podľa názoru žalovaného uvedeného dňa došlo výlučne k uplatneniu vlastníckeho práva, ktorého
elementárnou zložkou je právo svoju vec držať, svoju vec užívať a ňou disponovať. V žiadnom prípade
o týchto udalostiach nemožno hovoriť ako o nezákonnej deložácii. Nato aby nedošlo k poškodeniu

práv žalobcov z predmetnej udalosti vyhotovil žalovaný video. Preto navrhuje, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.5. Na pojednávaní dňa 10.06.2008 zobral žalobca svoju žalobu čiastočne späť a to v časti uplatnenej
náhrady škody vo výške 52.200,- Sk a zároveň žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby, ktorým sa domáha
zaplatenia sumy 300.000,- Sk s 8 % úrokom z omeškania ročne odo dňa doručenia žaloby, t.j. od

15.12.2007 do zaplatenia a na úhradu trov konania. Na tomto pojednávaní súd pripustil zmenu návrhu
v časti petitu tak ako to požadovali žalobcovia. Predmetom konania ostala nemajetková ujma vo výške
300 000.- Sk (9 958,18 eur), úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne od doručenia návrhu do zaplatenia
a trovy konania. Uznesením Okresného súdu Humenné č. XXC XXX/XXXX zo dňa 10.06.2008 súd
konanie do sumy 52.200,- Sk zastavil.

6. Vo svojej výpovedi žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že žalovaný sa dopustil
konania, ktoré opísali v žalobe, pričom žalobcovia v rodinnom dome žili s tým, že im bude umožnené
predmetný rodinný dom odkúpiť spätne a mali zato, že tam bývajú so súhlasom žalovaného. Ďalej
žalobca v 1. rade uviedol, že vysťahovaním zo strany žalovaného utrpeli psychickú ujmu, pretože dňa
3.11.2007 boli násilne vysťahovaní z domu, kde dlhodobo býval od roku 1966 a s manželkou a deťmi od

roku 1986. Týmto vysťahovaním sa im zrútil celý doterajší život, pričom pri vysťahovaní bola prítomná
aj staršia dcéra Z., ktorá navštevuje vysokú školu a pri tomto vysťahovaní došlo k rozvŕtaniu zámkov
na bráne a na vchodových dverách z čoho dcéra utrpela šok. Mladšia dcéra navštevovala v tom čase
gymnázium a nemohla sa sústrediť na učenie.

7. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žalobca v 1. rade odpredal
predmetnú nehnuteľnosť dňa 30.01.2007 najprv pánovi L. jeho manželke a ďalším dvom kupujúcim.
Dňa 28.2.2007 došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na L.. L. a ďalších
kupujúcich. 14.09.2007 došlo k prevodu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti na žalovaného, tým
vlastne žalobcovia stratili akékoľvek právo užívať predmetnú nehnuteľnosť a žalovaný sa nestotožňuje

s tvrdením žalobcov, že došlo k ich násilnému vysťahovaniu, pretože už od januára 2007 mal žalobca
vedomosť o tom, že predmetnú nehnuteľnosť odpredal. V septembri 2007 bol žalovaným vyzvaný
na dobrovoľné vysťahovanie, aby teda dobrovoľne tieto priestory vypratal. Od januára 2007 do
septembra 2007 mali žalobcovia dostatok času na to, aby sa z predmetnej nehnuteľnosti vysťahovali. K
vysťahovaniu žalobcu a jeho rodiny v rodinnom dome došlo maximálne šetrne, o čom bol zhotovený aj

videozáznam, dokonca došlo k zapečateniu vchodových dverí, pretože pri prvom vysťahovaní ostali v
tomto rodinnom dome ešte nejaké veci patriace žalobcom. Vysťahovanie vykonávalo asi 15 ľudí.

8. K tomuto žalobca v 1. rade uviedol, že medzi ním a žalovaným prebiehali rokovania ohľadom toho, že
žalobca túto nehnuteľnosť spätne od žalovaného odkúpi, čo sa malo udiať potom, ako by mu žalovaný

predložil doklady, ktoré by potvrdzovali jeho náklady spojené s prevodom tejto nehnuteľností. Preto
vlastne žalobca až do vysťahovania žil v tom, že dôjde k spätnému odkúpeniu predmetnej nehnuteľností.
Nebola však spísaná žiadna ani len predbežná dohoda o tom, že stranami sporu došlo k dohode
ohľadom spätného odkúpenia nehnuteľnosti.

9. Ako svedok bol vypočutý K. X., ktorý uviedol, že žalovaný je jeho kamarátom, takže pomáhal pri
vysťahovaní žalobcov z rodinného domu. Asi okolo 8,00 alebo 9,00 hod. ráno presne neurčený termín,
ktorý si svedok nepamätal sa dostavili pred rodinný dom žalobcov. Po zazvonení dvere nikto neotvoril,
takže sa začal rozvŕtavať zámok. Až po začatí tejto činností otvorila dvere dcéra p. X.. Po vysvetlení,
že čo sa deje, dvere znovu zatvorila. Po rozvŕtaní zámkov sa dostali do predmetného rodinného domu

a začali sťahovať tieto veci, s tým, že súkromné veci ako šperky a ošatenie si balili žalobcovia p.
X., p. X. a ich dve dcéry. Väčšie kusy nábytku sa nakladali na auto a postupne boli odvážané na
sídlisko X. T. P. V., kde mali žalobcovia byt, alebo do nejakej dediny, kde žila matka p. X., alebo p. X..
Vysťahovanie podľa názoru svedka prebehlo úplne v norme. Podľa jeho názoru sa p. X. z rodinného
domu vysťahovať nechcel, ale k žiadnym fyzickým potýčkam nedošlo, maximálne k nejakým slovným.

Tak isto sa vyjadril v tom zmysle, že nemôže povedať, žeby došlo k nejakým hysterickým scénam pri
vysťahovaní. Vo večerných hodinách prišla aj polícia, avšak po podaní vysvetlenia účastníkov konania
sa potom pokračovalo v sťahovaní.

10.SvedokJ.W.uviedol,žesožalovanýmjevpriateľskompomereatakistopomáhalsťahovaťžalobcov

z tohto rodinného domu. V ranných hodinách presne neurčeného dňa sa dostavili pred rodinný dom
manželov X.. Snažili sa dvere zaklopať a zazvoniť, pričom až neskôr otvorila jedna z dcér. Potom, čo bol
zohnaný otec, teda žalobca sa začal vypratávať tento rodinný dom. Vypratávanie sa natáčalo na video.
Pri vstupe do rodinného domu bol dom riadne zariadený bez toho, aby bol pripravený na vysťahovanie,takže manželia X. si vypratávali jednotlivé skrine. Ukladali si svoje veci a následne on spolu s ďalšími
ľuďmi tieto skrine vynášali do auta. Všetky zabalené veci, všetky veci, ktoré sa sťahovali sa natáčali na
video. Podľa názoru svedka, vysťahovanie prebehlo úplne kľudným spôsobom a zo strany manželov X.

išlo spravidla len o slovné výmeny názorov. Tak isto svedok potvrdil, že privolaná bola aj polícia. Taktiež
svedok potvrdil, že došlo aj na vŕtanie zámku, ale neskôr tieto dvere otvorila dcéra p. X..

11. Rovnaké skutočnosti potvrdil aj svedok N.. L. V., ktorý sa taktiež zúčastnil vysťahovania žalobcov
z predmetného rodinného domu. Tak isto uviedol, že sa snažili najprv dostať do rodinného domu tým,

že klopali a zvonili. Odporca sa snažil s p. X. skontaktovať telefonicky. Keďže dvere dobrovoľne nikto
neotvoril, došlo k odvŕtaniu zámku a následne sa takto dostali do rodinného domu, ktorý nebol pripravený
na sťahovanie. Po otvorení dverí prišla aj hliadka mestskej polície, avšak po predložení dokladov zo
strany odporcu, táto hliadka odišla. Vlastne nechali žalobcov aj s dcérami, aby časť veci, ktoré boli v
skriniach samostatne uložili a vypratali. Vrátili sa asi po hodine a začalo samotné sťahovanie vecí, ktoré
sa nakladali do Avie a odviezli sa na sídlisko X. T. a do nejakej dediny, ktorej názov si svedok nepamätal.

Počas vysťahovania nedošlo k žiadnemu fyzickému kontaktu medzi žalobcom a pracovníkmi, pretože
pri sťahovaní boli prítomní aj štyria pracovníci SBS-ky. Došlo k nejakej slovnej výmene, kedy znovu bola
zavolaná polícia, ale títo taktiež opätovne odišli.

12. Žalobcovia poukázali aj na rozhodnutie Okresného súdu Humenné č. XC XXX/XXXX zo dňa

12.03.2008, predmetom ktorej bolo zaplatenie sumy 1.012,41eur, kde ako účastník na strane žalobcu
vystupoval T. C. a ako žalovaný H. X., kde súd návrh zamietol a kde v odôvodnení tohto rozsudku
sa uvádza: „ z vykonaného dokazovania vyplýva, že postoj žalovaného k tomu, že dom nevypratal
vychádzal z celkovej situácie, do ktorej sa dostal potom, čo odpredal rodinný dom N.. L. a spol., ktorý mu
nezaplatil v dohodnutej lehote plnú kúpnu cenu. Následne sa to riešilo odpredajom tejto nehnuteľnosti

žalobcovi, ktorý sa stal jej vlastníkom 14.09.2007 a už 21.9.2007 žalobca doručil výzvu žalovanému na
vypratanie a určil mu lehotu do 1.10.2007. Z tohto prehľadu vyplýva, že išlo o veľmi krátku dobu po
nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá neoprávňovala žalobcu na takýto postup a na
útočnú svojpomoc. Je potrebné uviesť, že skutočnosť, že žalovaný v dome zostával ďalej protiprávne,
nie je dôvodom pre postup žalobcu podľa § 6 Občianskeho zákonníka.“ Žalobcovia sa naďalej opierajú

o rozhodnutie v konaní XC XXX/XXXX, v ktorom sa konštatuje, že spôsob a celý priebeh deložácie
bol nezákonný. V tomto prípade nešlo o svojpomoc a preto takéto konanie žalovaného mohlo spôsobiť
žalobcom psychickú a morálnu ujmu.

13. V konaní bola vypočutá aj svedkyňa H. J.. Avšak táto vo svojej výpovedi uviedla, že viac pozná

matku žalobcu, ktorú viac menej navštevovala a keď prišla do predmetného domu, tak žalobcovia už
boli vysťahovaní. Takže ona nevidela, ako došlo k vysťahovaniu.

14. Okresný súd Humenné rozsudkom č. XXC XXX/XXXX zo dňa 28.9.2011 žalobu žalobcov v 1. a 2.
rade zamietol a zaviazal žalobcov v 1. a 2. rade uhradiť žalovanému trovy konania. Na základe odvolania

žalobcov 1. a 2. rade Krajský súd v Prešov uznesením č. 8Co 137/2011 zo dňa 13.9.2012 zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zo záverov tohto rozsudku
vyplýva, že záver súdu prvého stupňa, či došlo alebo nedošlo konaním žalovaného v žalobe opísaným
spôsobom k zásahu do osobnostnej sféry žalobcov, je potrebné v novom rozhodnutí náležite odôvodniť.
Samotné konštatovanie, že žiadna taká okolnosť, žeby vysťahovanie nejakým spôsobom zasiahlo do

osobnostných práv žalobcov preukázaná nebola na riadne odôvodnenie záveru, či došlo alebo nedošlo
k zásahu do osobnostnej sféry žalobcov nepostačuje. Až následne nato možno pristúpiť k zisťovaniu
dôvodnosti nároku uplatneného žalobcami na priznanie zadosťučinenia v peniazoch súdom v zmysle
ustanovení § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. To predpokladá splnenie zákonom kvalifikovaných
podmienok t.j. morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúcim a neoprávneným

zásahom bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti.

15. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 6.11.2012
okrem iného uviedli, že nezákonná uchopovacia svojpomoc je hrubým porušením platného práva a
ústavných práv dotknutých osôb, ale pre svoju spoločenskú škodlivosť si zaslúži aj jednoznačné

spoločenské odsúdenie (rozsudok Najvyššie súdu SR 2Obo 33/2000). Podľa vyjadrenia žalobcov
konanie žalovaného neprípustne prekročilo hranice súkromnej autonómie, ale hrubým spôsobom
presiahlo aj ústavne únosnú mieru výkonu súkromného práva. Podľa názoru žalobcov z doteraz
vykonaného dokazovania vyplýva, že ich vysťahovanie bolo v rozpore so zákonom, pretože najeho realizáciu chýba v čase jej uskutočnenia zákonný podklad. Z platnej právnej úpravy vyplýva
nedovolenosť uchopovacej a útočnej svojpomoci, pri ktorej nesmú asistovať policajti a napomáhať
neprimeraných zásahom do obydlia občanov. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný

nemal k svojmu konaniu žiaden zákonný podklad. V právnej štáte je nevyhnutné na takýto postup
rozhodnutie súdu. Bol to práve žalovaný, ktorý nepreukázal, žeby takýmto rozhodnutím disponoval
v čase kedy došlo k zásahu do ústavne garantovaných práv žalobcov. V zmysle platnej právnej
úpravy jediný, kto môže obyvateľa z domu vysťahovať je exekútor, ktorý koná na príkaz súdu. Vlastník
domu nie je oprávnený, hoci aj neoprávneného nájomcu vysťahovať bez existencie právoplatného a

vykonateľného rozhodnutia súdu, ktorým sa týmto osobám ukladá povinnosť dom vypratať v stanovenej
lehote. Ak takéto rozhodnutie absentuje, vlastník domu alebo bytu, alebo nebytového priestoru pristúpi
k deložácii, sám sa dopúšťa protiprávneho konania. Nový vlastník nie je v nijakom prípade oprávnený
vykonať svojpomocné vypratávanie pôvodných majiteľov bytov alebo domov, ak tieto osoby s tým
nesúhlasia a to ani v tom prípade, že sa preukáže listom vlastníctva.

16. Žalobcovia namietajú porušenie článku 8 ods. 1,2 Dohovoru a tak isto na ustanovenia Ústavy
Slovenskej republiky článku 21, podľa ktorého obydlie je nedotknuteľné, nie je dovolené doň vstúpiť
bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba
vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia, alebo majetku osôb,
na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa

obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť
zákonom dovolené aj vtedy keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy. Žalovaný počas celého
obdobia argumentoval tým, že si v danom prípade realizoval iba výkon svojho vlastníckeho práva. V tejto
súvislosti žalobcovia poukazujú na ustanovenia článku 20 ods. 3 Ústavy SR, zo znenia ktorého vyplýva,
že vlastníctvo zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými

záujmamichránenýchzákonom.Výkonvlastníckehoprávanesmiepoškodzovaťľudskézdravie,prírodu,
kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovené zákonom. Právo na obydlie a právo
na majetok sú dve samostatné práva, ktoré síce môžu byť predmetom spoločného uplatnenia, ale aj
samostatného poskytovania ochrany a to bez ohľadu na to, že spolu súvisia. V predmetnom spore bola
žalovaným žalobcom spôsobená psychická a morálna ujma, bolo jeho konanie v rozpore s dobrými

mravmi a predstavovalo neoprávnený zásah. Žalovaný vyzval žalobcov na vypratanie nehnuteľnosti,
ale je potrebné uviesť, že v tejto výzve uviedol, že situáciu sa rozhodne riešiť podaním žaloby na súd v
rámci ktorého konania sa mohli uvedené vzťahy urovnať. Podľa žalobcov bolo jednoznačne preukázané,
že bolo zasiahnuté do ich práv a že išlo o zásah protiprávny a žalovaný konal aj s vedomím jeho
neoprávnenosti.

17. V ďalšom konaní súd vypočul ako svedka T. Š., ktorý uviedol, že žalobkyňa je jeho sestrou a žalobca
je jeho švagrom, žalovaného nepozná. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že obaja manželia boli v ten
deň v G. W., pričom doma v rodinnom dome ostala iba dcéra Z., ktorá telefonovala rodičom, že sa niečo
deje, že sú tam nejakí ľudia, ktorí vtrhli do domu a že na dvore je Ávia a že majú prísť, takže prišli do

V. spolu s ním, videl Áviu na dvore, ale keďže v tom čase mal svoje problémy, pretože sa rozvádzal tak
už si na tieto udalosti veľmi nespomína. Pri nakladaní osobných vecí žalobcov na auto svedok prítomný
nebol. Po tom, čo ich priviezol do domu, tak vlastne odišiel, ale poobede sa ho pýtali, či nejaké veci
nemôžu byť odvezené do jeho bytu na ulici U. XX P. V. a niektoré veci boli odvezené do G. W..

18. Svedok L. P. uviedol, že je so žalobcami v priateľskom pomere a pána X. pozná už 28 rokov. Pozná
ho ako poctivého človeka. Pri predmetnom vysťahovaní nebol prítomný, ale vedel od neho, že chce
predať rodinný dom, ako aj o tom, že z rodinného domu bol násilne vysťahovaný. Neskoršie si vypočul
aj rozhovor v reštaurácii Hviezda, kde pri vedľajšom stole sa jemu neznáme osoby rozprávali o tom, že
chcel s týmto rodinným domom kšeftovať a že išlo o podvod.

19.SvedokY.R.poznážalobcov,jesnimivpriateľskompomere,tedasožalobcomH.X..Privysťahovaní
nebol, ale od známych počul, že vraj žalobca robí kšefty s domom a že ho predal a že ho aj z rodinného
domu vysťahovali. Bližšie okolnosti ohľadom vysťahovania žalobcov svedok uviesť nevedel. Uviedol, že
žalobcu pozná ako poctivého a čestného človeka.

20. Bola vypočutá aj svedkyňa H. X. a to dcéra žalobcov, pričom žalovaného vníma ako podnikateľa,
ktorý ako prvý v V. mal internetovú kaviareň, kde si chodili tlačiť rôzne veci zo školy. V tom čase, keď sa
začalo vysťahovanie z rodinného domu, nebola doma, ale na zavolanie sestry prišla asi do polhodiny,pretože jej sestra volala, že nejaký chlapi vznikli dovnútra. V tom čase rodičia boli práve v G. W. a keďže
mama pracovala v nábytku, tak sa jej ponúkla, že namiesto nej uprace v predajni na ulici T., preto nebola
doma. Počas toho čo telefonovala so sestrou a keď prišla domov tak už bol nábytok z chodby vynesený

a naložený na auto. Chcela sa dostať dnu, pričom pán C. vedel, že je dcéra žalobcov, následne nato
však v priebehu 15 - 20 minút prišli rodičia a začali túto situáciu riešiť. Do rodinného domu sa dostala
cez vchodové dvere, ktoré boli vyvŕtané. Bola prítomná počas celého vysťahovania rodinného domu,
pričom jej otec sa snažil situáciu vyriešiť s pánom C., ktorý tam mal pracovníkov SBS-ky. Potom si však
svoje osobné veci balili do krabíc a vysťahovali ich kamaráti pána C.. Títo kamaráti nakladali do auta

dosť nešetrným spôsobom, bez ohľadu nato, žeby mohlo dôjsť k poškodeniu týchto vecí. Časť vecí sa
odviezla ku krstnému T. Š. na sídlisko X. T., kde doposiaľ aj bývajú a ďalšie veci sa odviezli k babke do
G. L.. V tom čase bola študentkou 1. ročníka gymnázia, na základnú školu chodila v blízkosti rodinného
domu, takže cez cestu všetci dookola ich poznali a určite žiaden zo susedov nevedel o tom, že sa dom
predal a že by sme sa plánovali sťahovať, takže sa prišli pozrieť kvôli obyčajnej ľudskej zvedavosti.
Počas štúdia často chodievala aj na svoju bývalú základnú školu, za spolužiakmi, ktorí ju tak isto poznali,

pretože otec mal vedľa domu aj potraviny, takže všetci sa jej potom vypytovali, že či plánovali predať
rodinný dom a kde momentálne vlastne bývajú. Po vyprataní tohto rodinného domu otázku bývania riešili
spolu všetci štyria, teda ona so sestrou a rodičia. Chceli si kúpiť niekde v okolí byt, pretože boli zvyknutí
na centrum mesta, ale nemali peniaze na kúpu domu, preto bolo potrebné odpredať rodinný dom a
vlastne vždy je tam potom lehota na vysťahovanie z domu. V súčasnosti bývajú rodičia u krstného na

sídliskuL.U..Všetkypoplatkyplatiazatentobyt.Včasesvojejvýpovede,svedkyňaštudovalavTrnavea
žila v Bratislave, kde žila aj jej sestra. Ďalej uviedla, že pri vysťahovaní boli poškodené aj nejaké veci, kde
nábytok bol na niektorých miestach oškretý, olupovali sa lišty, na stolíku bola poškodená nožička. Tieto
veci neboli riadnym spôsobom vysťahované. Veci, ktoré potrebovala do školy boli ukladané do ich auta a
časť nábytku sa aj predala, pretože všetky veci z rodinného domu nebolo možné vtesnať do trojizbového

bytu. V čase vysťahovania bola v dome a balila si svoje veci. Svedkyňa uviedla, že má vedomosť o tom,
že jej otec predal rodinný dom pánovi L., ktorého pozná od detstva a že bola dohodnutá určitá lehota na
vysťahovanie sa do nového domova a ona nevedela o tom, že dom odkúpil potom pán C..

21. Žalobcovia navrhli výsluch aj ďalších svedkov, avšak na výsluchu svedka Y. N. a L. Š. netrvali, ale

žiadali vypočuť ďalej dcéru Z. X..

22. Ako svedkyňa bola vypočutá Z. X., dcéra žalobcov, ktorá v čase keď došlo k vyprataniu nehnuteľnosti
bola študentkou vysokej školy v Banskej Bystrici a domov chodievala raz mesačne, takže o situácii
ohľadom predaja rodinného domu vedela len z rozprávania svojich rodičov. V predmetný deň bola doma

sama, spala a v podstate najprv si myslela, že rodičia sú ešte doma. Zobudila sa na silný buchot, takže
len v pyžame a bez šošoviek prišla k dverám a zistila, že sa odstraňuje zámok na vchodových dverách.
Vchodové dvere sa otvorili a viac menej sa snažila tieto dvere zatvoriť, ale za dverami bol pán C. s
nejakými mužmi a s kamerou. Taktiež videla, že na dvore sa nachádza Avia a tak isto, že sa okolo idúci
ľudia zastavovali a zisťovali čo sa deje. V prvom momente sa snažila svedkyňa aby osoba, ktorá to

nahrávala, aby kameru vypla. Táto žiadosť však na kamere už nebola. V prvom momente sa opýtala
pána C., že na čo prišli. Ten vyrukoval s listom vlastníctva a uviedol, že je vlastníkom tohto domu a
že ide do domu. Svedkyni bolo umožnené, aby zatelefonovala otcovi, ale medzi tým chlapi pána C.
začali vypratávať chodbu. Zavolala teda svojím rodičom a snažila sa zatvoriť vchodové dvere, čo jej však
nebolo umožnené, čo je vidno aj na natočenom videu. Bolo jej teda odporúčané, aby sa zavrela do haly

a tam počkala na otca. Napriek tomu, že žiadala, aby nerobili nič kým otec nepríde, došlo k vyprataniu
chodby, zrolovaniu koberca, vyprataniu toalety, boli odnesené kvety a zrkadlo, ktoré sa nachádzalo
na chodbe. Asi popoludní prišiel otec, na čo vlastne mu pán C. ukázal list ktorý mu bol zaslaný, kde
bola aj lehota na vypratanie tejto nehnuteľnosti, pričom otec uviedol, že dohodli sa ináč, že on chcel
odstúpiť od tejto zmluvy. Napriek tomuto rozhovoru otca s pánom C. jeho pracovníci naďalej vypratávali

predmetný dom. Otec potom odišiel na políciu. Myslel si, že to nejakým spôsobom sa vyrieši, avšak
policajti zopakovali len to čo uviedol pán C. a v podstate odišli. Medzitým samozrejme dochádzalo
k vypratávaniu domu a dostavili sa aj jej matka a sestra. Nevie uviesť, či pomáhala vôbec s balením
nejakých vecí, pretože bola z celej situácie v šoku. Odišla vlastne do svojej izby a myslela si, že situácia
sa nejakým spôsobom vyrieši a nie takýmto vyprataním, ako keby boli nejakí cigáni. Nakoniec však došlo

kvyprataniuajjejizby,ktorásanachádzalahorenaposchodí.Keďževidelaakozaobchádzajúpracovníci
s vecami tak si vlastne svoje veci zbalila sama, aj keď väčšinu oblečenia mala na priváte, keďže bola
študentkou vysokej školy. Časť veci sa odviezla do domu k babke, časť k maminmu bratovi na sídlisko
L. U., kde potom odišli aj s rodičmi a kde rodičia vlastne bývajú doposiaľ. V súčasnosti svedkyňa žije vBratislave, kde má prácu aj prechodný pobyt. Počas školy chodievala k rodičom na sídlisku X. T. už len
zriedkavo. V čase keď došlo k tomuto vyprataniu sa určite chodili pýtať aj susedia, čo sa deje, roznieslo
sa to medzi blízkymi susedmi, ale aj do vedľajšej ulice, pretože jej rodičov, ako aj starých rodičov tam

všetci žijúci obyvatelia poznali a ona tam žila vlastne od svojho narodenia. Takže určite bezprostrední
susedia sledovali čo sa u nich deje a muselo to vyzerať hrozivo, keď po dome pobehovali pracovníci
SBS-ky a vynášali veci. Cez sociálnu sieť, ako aj cez telefonáty, aj od spolužiakov základnej školy sa
jej známi vlastne pýtali, čo sa stalo. Ešte aj potom 2 - 3 roky po tom boli im kladené otázky, že prečo
sa odsťahovali, alebo že prečo ich vysťahovali, že boli nejakými neplatičmi. V podstate si plietli SBS-

károv s policajtmi a pýtali sa, že prečo tam boli policajti a kládli podobné otázky. Svedkyňa uviedla, že pri
vysťahovaní sa cítila ako posledná cigánka z L., ktorú vysťahovali a malo to na ňu veľmi negatívny vplyv,
pretože neveľmi sa jej chcelo chodiť domov, pretože už v podstate žiaden domov nemala. Túto situáciu
dosť dlho spracovávala a pretrváva aj doteraz, keďže vec nie je celkom uzavretá a v tom semestri, keď
došlo k predmetnej udalosti sa jej zhoršil aj prospech. V čase vypratávania bola v strese, celá sa triasla a
toajvtedy,keďvolalaotcoviakeďmuvolalataksacítilaveľmibezbranná,pretožechlapinechcelipočkať

na príchod jej otca, preto si dvere do haly podoprela kreslom, sadla si do tohto kresla, ale pracovníci ju
odsunuli aj s týmto kreslom a nechceli počkať na príchod jej otca. Ďalej uviedla, že pán C. sa preukázal
listom vlastníctva, ktorý bol založený v euroobale a žiadnu ďalšiu listinu nepreukázal.

23. Na pojednávaní dňa 26.3.2014 bolo premietnuté na požiadanie účastníkov konania, časti DVD,

ktoré sa nachádza v súdnom spise na č.l. XX a to na notebooku právneho zástupcu žalovaného.
Podľa vyjadrenia zástupcu žalovaného je celé DVD rozdelené na tri bloky, ktoré dokumentujú vlastne
celý priebeh vypratania rodinného domu. Na tomto pojednávaní z prvého bloku bola prehratá časť
DVD od 00,00 hod. do 27,30 hod., ktorá pozostáva vlastne z otvorenia brány pracovníkmi SBS za
prítomnosti žalovaného, vyvŕtania vchodových dverí, rozhovoru žalovaného s dcérou žalobcu. Ďalej

bola premietnutá časť z tohto bloku od 41. minúty do 50. minútu a 30. sekundu, kde sa už za účasti
žalobcu v 1. rade vysvetľuje predaj tohto rodinného domu žalovanému a prítomným pracovníkom
SBS, zaznamenaný bol aj príchod polície, pričom zo strany polície boli zdokumentované doklady
totožnosti, došlo k prezretiu dokladov a polícia odišla. K tejto časti videa žalobca uviedol, že jednoznačne
vidno, že došlo k násilnému vniknutiu a násilnému deložovaniu celej rodiny z predmetného rodinného

domu. K tomuto zástupca žalovaného uviedol, že predtým než došlo k vyprataniu nehnuteľnosti bolo
dané oznámenie na mestskú políciu, ako aj na štátnu políciu a na videu vidno, že polícia odišla,
pretože nedošlo k rušeniu verejného poriadku a vtedy nemôžu vlastne zasahovať. Na ďalšej tejto časti
vlastne žalobca sám uvádza, že sa vysťahuje sám. K tomuto žalobca v 1. rade uviedol, že napriek
tejto skutočnosti došlo k vysťahovaniu arogantným spôsobom bez rozhodnutia súdu, bez prítomnosti

súdneho exekútora a to násilným vniknutím do rodinného domu žalobcov. Ďalej bola na pojednávaní
premietnutázbloku1sekvenciaod1hod.2.minútypo1hodinua3.minútu,zktorejvyplýva,žežalovaný
poskytol žalobcom a ich rodine hodinu času na zbalenie veci. Premietnutá bola z prvého bloku sekvencia
od 1 hod. a 16 minúty po 1 hodinu a 18. minútu, kde bolo zdokumentované sťahovanie veci, ktoré už
boli vyprázdnené. Z bloku 2 bola premietnutá sekvencia od 52. minúty a 30 sekundy po 56. minúty a 30.

sekundu, kde sekvencia zaznamenala vlastne druhý príchod polície, ktorú opätovne privolal žalobca s
tým, že polovica domu už bola v tom čase vysťahovaná. Z bloku 3 bola premietnutá sekvencia od 12. do
15. minúty a od 26. do 27. minúty, ktorá sa týka rozhovoru, že nie je potrebné pečatiť dom, že žalobcovia
si môžu zvyšok veci odviesť, k čomu vlastne došlo na druhý deň. Dom zapečatený nebol a žalobcovia
si mohli svoje veci vlastne odviesť.

24. Vo svojej záverečnej reči pred vydaním rozhodnutia dňa 28.5.2014 zástupca žalobcov uviedol, že
bol vykonaný dôkaz aj prehratím DVD, kde za dôležité považujú prvých 20 minút videa, kde jednoznačne
vidnonásilnévniknutienapozemok,vyvŕtaniezámkunavchodovýchdveráchpomocouvŕtačkyanásilné
vniknutie do rodinného domu. Podľa názoru zástupcu žalobcov neobstojí tvrdenie žalovaného, ktorý sa

obhajoval tým, že počas celej deložácie stál v predsieni rodinného domu, žalovaný nielenže vnikol na
pozemok, ale násilne vnikol do rodinného domu, prekročil prah dverí a je úplne jedno, v ktorej miestnosti
rodinného domu sa zdržiaval. Podstatné je len to, a nahrávka to potvrdzuje, že došlo k porušeniu práva
na nedotknuteľnosť obydlia. Na DVD nahrávke je vidno, že sa deložácie zúčastnilo veľké množstvo
cudzíchľudí,okremtohonaniektorýchsekvenciáchpočuťsmiechtýchtoľudí,ktorívlastnetosnajväčšou

pravdepodobnosťou brali ako určitú formu zábavy a spestrenia svojho života. Žalobcom bola týmto
spôsobená psychická a morálna ujma a bolo zasiahnuté do osobnostných práv. K zvyšným častiam,
ktoré prehrával zástupca žalovaného uviedol zástupca žalobcov len toľko, že vecou nijako nesúvisia,
nakoľko zobrazovali balenie žalobcov do krabíc dobrovoľne, čo nemení tú skutočnosť, že deložáciabola vykonaná nezákonným a ponižujúcim spôsobom neoprávnenou osobou. Podľa platnej právnej
úpravy môže vysťahovanie obyvateľa z domu vykonať jedine exekútor a to na príkaz súdu a v tomto
konkrétnom prípade vysťahovanie obyvateľov domu nevykonával žiadny exekútor a chýbal tu príkaz

súdu. Žalovaný vykonal deložáciu sám za pomoci príslušníkov SBS-ky a iných osôb, z ktorých ani jedna
nebola exekútorom, ktorý by mal príkaz na vysťahovanie. Pretože žalobcovia majú zato, že žalovaný
sa svojich práv domáhal nezákonnou deložáciou za prítomnosti cudzích osôb a konal s vedomím svojej
neoprávnenosti na takýto postup. Žiadajú, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal im náhradu
trov konania.

Právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedol, že žalovaný pred vyprataním tejto
nehnuteľnosti urobil všetko preto, aby vypratanie prebehlo čo najlepšie, čo znamená, že vyzval
obyvateľov domu na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti v stanovenej lehote, urobil oznámenie voči
štátnej a mestskej polícii, že takýto úkon bude vykonaný a nešlo o nejaké protiprávne konanie zo
strany odporcu, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že pri vypratávaní domu boli prítomní príslušníci štátnej
polície, ktorí ani raz nezastavili vypratanie tejto nehnuteľnosti a nekonštatovali porušenie žiadneho

práva. Ďalej zástupca žalovaných poukázal na to, že žalobca uzavrel s pánom L. kúpnu zmluvu
dňa 30.1.2007, z ktorej vyplýva, že kupujúci sa ujme svojich práv dňom podpísania zmluva, teda
30.1.2007 a teda žalobca nijakým spôsobom nemohol byť prekvapený v tom zmysle, že 3.11.2007
bol vyzvaný na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, keď predmetná kúpna zmluva bola podpísaná
dňa 30.01.2007. Aj prezretím videa nebol zaznamenaný a uvedený ani jeden okamih, kedy by spôsob

vykonávania vypratania tejto nehnuteľnosti bol spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv žalobcov
a túto skutočnosť nepotvrdili ani svedkovia v konaní vypočutí, ktorí vlastne ani jeden nebol prítomný
osobne pri vypratávaní tejto nehnuteľnosti. Čo sa týka výpovede dcér, tak ich osobnostná ujma nie je
predmetom tohto konania a je na škodu rodinných príslušníkov, že žalobca ich neinformoval o predaji
rodinného domu. Zástupca žalovaného má zato, že spôsob akým sa žalovaný ujal užívania svojich

vlastníckych práv nebol spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv žalobcov, dôkazom čoho je aj tá
skutočnosť, že žalobca nenavrhol žiadneho svedka, ktorý by potvrdil, že spôsob vypratania predmetnej
nehnuteľnosti bol spôsobilý zasiahnuť do osobných práv žalobcu. Z dôvodu, že spôsob akým realizoval
žalovaný výkon svojho vlastníckeho práva nebol spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv žalobcov
nie sú tu splnené zákonom stanovené podmienky, navrhuje teda zástupca žalovaného, aby súd žalobu

zamietol. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že tu nebol exekučný titul tak v prípade, žeby podal žalovaný návrh
na vypratanie nehnuteľnosti, určite by to trvalo dlhší časový úsek, keď len toto konanie trvá v podstate 7
rokov a za toto obdobie by mohlo dôjsť ku škode na strane žalovaného. Tak isto si uplatnil trovy konania.

25. Okresný súd Humenné vo veci rozhodol rozsudkom č. XXC XXX/XXXX zo dňa 28.5.2014 a zaviazal

žalovaného uhradiť žalobcom v prvom a druhom rade sumu 9 958,18 eur do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu žalobcov zamietol. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. 8Co
187/2014 zo dňa 30.3.2015 potvrdil rozsudok Okresného súdu Humenné v časti povinnosti žalovaného
uhradiť žalobcom sumu 6 638,78 eur. Na základe podaného dovolania Najvyšší súd SR zrušil rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. 8Co 187/2014-294 zo dňa 30.3.2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom a

rozsudkom Okresného súdu Humenné č. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa 28.5.2014. Z odôvodnenia tohto
rozhodnutia vyplýva, že nárok žalobcov vznikol v súvislosti s procesom núteného vypratania pre nich
už cudzej nehnuteľnosti, po tom, čo nedodržali svoj prísľub (do konca októbra 2007) o dobrovoľnom
odovzdaní predmetných nehnuteľnosti, a obrana žalovaného je zase krytá ústavou zaručeným právom
legitímneho očakávania uspokojenia jeho práva na užívanie týchto nehnuteľností. Ide o typickú kolíziu

základných práv a slobôd strán sporu, ktorá sa rieši testom proporcionality tak, aby sa neodôvodnene
neuprednostnilo právo na ochranu súkromia u žalobcov, pred právom na ochranu vlastníckeho práva
a práva na spravodlivý proces u žalovaného tak, ako sa to stalo aj v tomto prípade. Pri prípadnom
posudzovaní finančného odškodnenia, ktorá sa má zaplatiť len v prípade závažného poškodenia
osobnostných práv, osobitný význam prislúcha myšlienke prevencie tak, aby sa každému oplatilo

dodržiavať právo a nezneužívať ho.

26. Na poslednom pojednávaní právny zástupca žalobcov uviedol, že v žiadnej listine nie je uvedená
lehota dvoch mesiacov na vysťahovanie, je tam uvedený termín približne v lehote dvoch mesiacov.
Právna zástupkyňa žalovaného na záver uviedla, že pokiaľ sa do kolízie dostanú viaceré práva, je

potrebné naozaj zvažovať mieru, ktorou došlo do zásahu toho ktorého práva a ktoré bolo viac ohrozené,
ale zároveň platí aj to, že porušovanie práva alebo výkon práva alebo zneužívanie práva nemôže byť na
ujmu druhej strany. Žalovaný má za to, že žalobcovia vedome nechceli rešpektovať skutočnosť, že už
nie sú vlastníci predmetnej nehnuteľnosti. Vedome sa vyhli tomu, aby dobrovoľne odišli z nehnuteľnostiaj napriek tomu, že si sami určili lehotu na vysťahovanie. Žalovaný predmetnú nehnuteľnosť kúpil, zobral
si na ňu úver, ktorý musel splácať a vyzval žalobcov na vysťahovanie z predmetnej nehnuteľnosti.
V prípade, ak by súd uvažoval, že došlo k nejakému neúmernému zásahu do práv žalobcov, v

tomto prípade nebolo preukázané miera závažnosti a zníženie dôstojnosti v očiach spoluobčanov.
Dodržiavanie práva má platiť pre každého, pre žalobcov aj žalovaného a keďže žalobcovia boli prví,
ktorí právo porušili, nemôže im prináležať žiadna právna ochrana.

27. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavu osobnej
povahy.

28. Podľa ustanovení § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov, a aby jej bolo dané primetané zadosťučinenie.

29. Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa ods. 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby,
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

30. Podľa ustanovení § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s
prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k porušeniu práva došlo.

31. Žalobcovia sa podanou žalobou, po čiastočnom späťvzatí a rozšírení žaloby domáhali, aby súd
zaviazal žalovaného uhradiť žalobcom sumu 300.000,- Sk ( 9 958,18 eur) s príslušným úrokom z

omeškania a nahradiť im trovy konania titulom nemajetkovej ujmy. Na základe vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že žalobca v 1. rade kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 30.01.2007 odpredal
kupujúcim N.. Y. L.Ž., H. L. G.. W., T.. H. P., T.. I. P. G.. S. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
kat. územia V. a to parcelu S. XXXX zastavaná plocha o výmere 552 m2 a rodinný dom č. súp. XXXX
postavený na tejto parcele. Dohodnutá kúpna cena bola určená vo výške 3.000.000,- Sk. Zo žaloby, ako

aj z predloženého čestného prehlásenia vyplýva, že dňa 30.08.2007 N.. Y. L., ktorý jednal aj za ostatných
kupujúcich uhradil žalobcovi zvyšok kúpnej ceny vo výške 1.979.829,- Sk, čo žalobca potvrdil týmto
čestným prehlásením a zároveň v tomto čestnom prehlásení požiadal N.. L. o poskytnutie lehoty dvoch
mesiacov na vysťahovanie sa ako aj malo dôjsť k ďalšej dohode ohľadom odpredaja prístavby a garáže
v hodnote 300.000,- Sk. Tieto skutočnosti sú uvedené v čestnom prehlásení zo dňa 30.08.2007, ktoré

predložili žalobcovia ako listinný dôkaz. Dňa 24.09.2007 obdŕžal žalobca v 1. rade výzvu na vypratanie
priestorov zo dňa 21.09.2007 od žalovaného, v ktorom ho žiadal žalovaný, aby predmetné priestory
vypratal v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy. Aj táto skutočnosť bola preukázaná listinným dôkazom
a to výzvou zo dňa 21.09.2007, pričom sám žalobca vo svojej žalobe potvrdil, že túto výzvu obdŕžal
24.09.2007.

32. Žalobca sa bránil tým, že so žalovaným viedol rokovania o spätnom odpredaji predmetnej
nehnuteľnosti, avšak žalovaný od neho požadoval sumu 3.428.800,- Sk. Keďže medzi nimi prebiehali
ešte rokovania ohľadom spätnej kúpy tejto nehnuteľnosti, mal žalobca zato, že v tomto rodinnom
dome naďalej býva so súhlasom žalovaného až do doby keď medzi nimi dôjde k dohode a z toho

dôvodu sa z predmetnej nehnuteľnosti nevysťahoval. Až dňa 3.11.2007 došlo k vysťahovaniu žalobcov
z predmetného rodinnému domu. Toto vysťahovanie, ktoré sa stalo dňa 3.11.2011 malo podľa tvrdenia
žalobcov im a ich deťom spôsobiť ťažký psychický šok, z ktorého sa doposiaľ nemôžu spamätať. Došlo v
značnej miere k zníženiu ich dôstojnosti a občianskej cti a k zásahu do ich súkromia. Od tej doby vlastne
žijú pod neustálym stresom, žijú u brata žalobkyne v druhom rade, čo negatívne vplýva na psychiku

žalobcov, ako aj ich dvoch dcér. Takéto vysťahovanie negatívnym spôsobom zasiahlo do osobnosti
žalobcov a ich rodiny a poškodilo ich občiansku česť, ľudskú dôstojnosť a súkromie a z týchto dôvodov
si vlastne žiadali túto nemajetkovú ujmu.

33.Naopaknadruhejstranežalovanýuviedol,žežalobcoviasavôbecnevyjadriliktomu,zakéhodôvodu

a na základe akého titulu, ktorý by ich oprávňoval užívať túto nehnuteľnosť v tejto nehnuteľnosti zotrvali.
Správne vo svojom návrhu uvádzajú, že žalobca v 1. rade bol vlastníkom sporných nehnuteľností. Podľa
názoružalovanéhokudalostiktorejdošlodňa3.11.2007,taksiuplatňovalodporcaibavýlučnévlastnícke
právo a urobil všetko preto, aby nebol porušený zákon a aby nedošlo k vzniku škody na strane žalobcov,ale zároveň aby si zabezpečil výkon svojho vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Celý priebeh
vysťahovania žalobcov bol natočený na video a uskutočnil sa za prítomnosti asi 15 ľudí. Celý priebeh
vysťahovania a skutočnosť, že pri vysťahovaní nedošlo k žiadnemu závažnému incidentu potvrdili aj

svedkovia K. X., J. W. a N.. L. V., ktorí zhodne uviedli, že sú v priateľskom pomere so žalovaným a
zhodne uviedli, že pomáhali pri vysťahovaní žalobcov z predmetného rodinnému domu. Taktiež rovnako
vypovedali v tej časti, že na zvonenie a klopanie dom nikto neotváral, preto došlo k rozvŕtaniu zámkov.
K vysťahovaniu došlo tým spôsobom, že žalobcovia s dcérami si balili svoje osobné veci, ako šperky,
ošatenie, pričom väčšie kusy nábytku nakladali pracovníci na Aviu a odvážali ich na sídlisko X. T. do

bytu žalobcov alebo do nemenovanej dediny k matke p. X. alebo p. X.. Všetci traja svedkovia potvrdili,
že vysťahovanie prebehlo úplne v norme, nedošlo k žiadnym fyzickým potýčkam a ani dvakrát privolaná
polícia nejaké spory medzi stranami sporu neriešila.

34. Žalobcovia svoj nárok opierali aj o odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Humenné XC XXX/
XXXX zo da 12.03.2009, kde v tomto odôvodnení sa konštatuje, že konanie žalovaného alebo deložácia

zo strany žalovaného bola nezákonná a v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade takéto súdne
rozhodnutie môže slúžiť súdu iba ako listinný dôkaz a súd nie je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil
sudca v tomto konkrétnom konaní.

35. Žalobcovia tvrdia, že deložáciou dňa 03.11.2007 došlo k zásahu do ich osobnostných práv. V

priebehu konania boli vypočuté aj obe dcéry žalobcov v 1. a 2. rade, najmä dcéra Z., ktorá vlastne v čase
keď došlo k vyprataniu predmetnej nehnuteľnosti bola sama v rodinnom dome, ktorá vo svojej svedeckej
výpovedi uviedla, že sa zobudila na to, že bol vyvŕtaný zámok, pričom pracovníci, ktorí tam boli s pánom
C. nerešpektovali jej žiadosť, aby prestali s vypratávaním nehnuteľnosti do času kým zavolá otca a
mamu a napriek tomu vo vypratávaní predmetnej nehnuteľnosti naďalej pokračovali. Svedkyňa vlastne

uviedla vo svojej výpovedi, že v tom čase bola v strese, určite sa celá triasla a v podstate táto situácia sa
prejavila na nej aj v tom, že po vysťahovaní z tohto rodinného domu sa väčšinou zdržiavala na priváte,
keďže navštevovala v tom čase vysokú školu. Domov do V. chodila málo a tak isto v semestri, keď došlo
k vysťahovaniu z tejto nehnuteľnosti sa jej zhoršil prospech. Sama dúfala, že počas tohto vysťahovania
dôjde k vyriešeniu situácie, ale nakoniec bola nútená dobrovoľne v podstate si vypratať svoju izbu, pokiaľ

nechcela, aby došlo k poškodeniu veci. Taktiež potvrdila, že ešte 2-3 roky sa jej pýtali príbuzní, známi
cez telefón a cez facebook, prečo boli z rodinného domu vysťahovaní, či kvôli tomu, že boli neplatičmi.
Svedkyňa uviedla, že sa cítila ako posledná cigánka z L. a vlastne týmto vysťahovaním prišla o domov.

36. Aj dcéra žalobcov a to H. potvrdila, že aj keď v čase keď pracovníci SBS-ky spolu so žalovaným

prišli do rodinného domu nebola doma. Bola doma počas celého vysťahovania a potvrdila, že sami si
vlastne balili všetky veci do krabíc, pretože pracovníci žalovaného zaobchádzali s týmito vecami dosť
nešetrne. V tom čase bola študentkou 1. ročníka gymnázia, vlastne chodila v blízkosti rodinného domu
do školy, mala tam veľa susedov, známych, ktorí ich poznali a všetci sa jej vypytovali z akého dôvodu
už v tomto dome nebývajú, prečo sa vysťahovali, či tento dom predali a kde momentálne bývajú.

37. Na základe vykonaného dokazovania má súd zato, že spôsob, aký zvolil žalovaný na to, aby sa
ujal užívania svojich vlastníckych práv k predmetnému rodinnému domu bol spôsobilý zasiahnuť do
osobnostných práv žalobcov v 1. a 2. rade. Súd sa v tejto súvislosti opiera aj o odôvodnenie rozsudku
Okresného súdu Humenné XC XXX/XXXX zo dňa 12.3.2009, kde sa v tomto odôvodnení konštatuje,

že konanie žalovaného, alebo deložácia zo strany žalovaného bola nezákonná a v rozpore s dobrými
mravmi. Súd sa stotožňuje s odôvodnením tohto rozsudku s tým, že odporca vykonal vysťahovanie
žalobcov bez platného súdneho rozhodnutia a bez prítomnosti súdneho exekútora a teda podľa názoru
súdu išlo v tomto prípade o deložáciu nezákonnú. Tvrdenie zástupcu žalovaného o tom, že pokiaľ by
postupoval žalovaný v súlade s platným právnym postupom a cestou súdu, vec by mohla trvať niekoľko

rokov a mohlo by dôjsť k poškodeniu resp. ku škode na strane žalovaného však neobstojí, pretože takéto
tvrdenie nemôže byť na ujmu žalobcov v 1. a 2. rade a nemôže slúžiť na svojpomocné vysťahovanie
žalobcov v 1. a 2. rade z predmetného rodinného domu. Vlastnícke právo žalovaného nebolo nijakým
spôsobom ohrozené. Súd má zato, že už iba samotný spôsob vysťahovania žalobcov 1. a 2. rade
bol spôsobilý zasiahnuť do ich osobnostných práv, čo potvrdzujú vlastne aj časti premietnutého videa,

kedy v prvej časti prvých 20 minút jednoznačne bolo natočené, že žalovaný sa dostal do rodinného
domu žalobcov v 1. a 2. rade tým, že vyvŕtal zámok na vchodových dverách a teda vnikol do tohto
predmetného rodinného domu násilne, napriek skutočnosti, že doma bola dcéra žalobcov v 1. a 2.
rade Z., ktorej spôsob vniknutia do rodinného domu spôsobil tak isto šok. Súd sa stotožňuje s právnymnázorom zástupcu žalobcov 1. a 2. rade, že v danom prípade sa stretli dve práva a to vlastnícke právo
žalovaného a právo na obydlie žalobcov v 1. a 2. rade ako aj právo na ich súkromný a rodinný život,
pričom podľa článku 21 Ústavy SR je obydlie nedotknuteľné. V danom prípade došlo k stretu dvoch práv

atoprávažalobcovv1.a2.radenaobydlieaprávožalovanéhonamajetok.Ideodvesamostatnépráva,
ktoré môžu byť síce predmetom spoločného uplatnenia, ale aj samostatného poskytovania ochrany bez
ohľadu na to ako spolu súvisia. V danom prípade súd má zato, že spôsob, ktorý zvolil odporca na
vysťahovanie žalobcov v 1. a 2. rade bol spôsobilý spôsobiť psychickú a morálnu ujmu a bol v rozpore
s dobrými mravmi a išlo o zásah neoprávnený.

38. Podľa čl. 19, ods. 1, 2 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena.
Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 21, ods. 1 Ústavy SR obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň v stúpiť bez súhlasu toho,

kto v ňom býva.

Podľa čl. 20, ods. 1, 3 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore správnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými
záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie,
prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

39. Žalovaný sa vlastníkom predmetných nehnuteľnosti stal cca dva mesiace pred vysťahovaním

žalobcom. Súd má za to, že v čase keď došlo k vysťahovaniu nehrozila žalovanému na jeho majetku
žiadna škoda, pretože žalobcovia v prvom a druhom rade predmetnú nehnuteľnosť užívali ako vlastnú
a riadne sa o ňu starali. Žalovaný nevyžil zákonom dané práva na podanie žaloby na vypratanie
nehnuteľnosti. Práve takýto krok by mohol byť podnetom pre žalobcov, aby predmetnú nehnuteľnosti
opustili. Súd má za to, že v danom prípade nedošlo k nedôvodnému uprednostneniu práva na ochranu

súkromia u žalobcov pred právom na ochranu vlastníckeho práva u žalovaného. Ako bolo vyššie
uvedené vlastnícke práva žalovaného nebolo v čase vypratania nehnuteľnosti nijakým spôsobom
ohrozené a u žalovaného boli nevyužité zákonné možnosti, ako sa dopracovať k vyprataniu jeho
vlastníctva. Naopak spôsob, akým došlo k vysťahovaniu žalovaných z predmetnej nehnuteľnosti bol
spôsobilý zasiahnuť do ich osobnostných práv.

Z vykonaného dokazovania a z výpovedí svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí vyplýva, že žalobcovia v
1. a 2. rade v mieste svojho predchádzajúceho bydliska, v mieste kde sa nachádza predmetný rodinný
dom žili dlhodobo, predtým tam žili ich rodičia, udržiavali dobré susedské vzťahy, všetci ich v okolí
poznali, nielen najbližší susedia, ale aj susedia cez ulicu a vlastne to čo sa dialo v čase vysťahovania
určite neuniklo pozornosti susedov a vyvolávalo ďalšie otázky, z akého dôvodu sa žalobcovia tak zrazu

rozhodli z predmetného domu vysťahovať a ešte za prítomnosti SBS-károv, ktorých si viacerí pomýlili v
podstate s políciou. Tým vlastne došlo aj k spochybneniu dobrého mena žalobcov v 1. a 2. rade medzi
susedmi a známymi žalobcov v 1. a 2. rade, čo vlastne potvrdili aj v konaní vypočutí svedkovia, ktorí boli
vystavení otázkam zo strany známych, resp. sa pýtali žalobcov z akého dôvodu došlo k vysťahovaniu
ich z rodinného domu.

40. Takéto vysťahovanie z rodinného domu podľa výsluchu svedkov a to dcér žalobcov v 1. a 2. rade H.
H. Z., malo negatívny dopad aj na vzájomné rodinné vzťahy medzi rodičmi a deťmi a v podstate podľa
vyjadrenia dcéry Z., táto po vysťahovaní z rodinného domu akoby prišla o domov a do miesta bydliska
svojich rodičov na sídlisko L. U. chodila čo najmenej.

41. Na základe vyššie uvedených skutočností súd má zato, že konaním žalovaného došlo k zásahu
do osobnostnej sféry žalobcov v 1. a 2. rade. V danom prípade tak isto má súd zato, že morálne
zadosťučinenie sa javí v tomto prípade nepostačujúcim a to najmä z dôvodu, že k predmetnému
vysťahovaniu žalobcov v 1. a 2. rade z rodinného domu došlo nezákonným spôsobom a taktiež podľa

názoru súdu je morálna satisfakcia nepostačujúca aj na spôsob akým došlo k vyprataniu predmetnej
nehnuteľnosti. Bolo jednoznačne preukázané, že došlo k vyvŕtaniu zámku na vchodových dverách
rodinnéhodomuatovčasekeďbolaprítomnádomadcéražalobcovv1.a2.radeZ.,pričomžalobcoviav
1. a 2. rade sa v tom čase doma nenachádzali, mali vlastne svoj vlastný program a do rodinného domu sadostaviliažpotom,čoimdcéraZ.zavolalaanáslednesasnažilinejakýmspôsobomtútosituáciuvyriešiť.
Preto sa súdu javí byť morálne zadosťučinenie v tomto prípade nepostačuje najmä s prihliadnutím na
skutočnosť, že k vyprataniu predmetnej nehnuteľnosti došlo bez prítomnosti exekútora, bez náležitého

rozhodnutiasúduakvniknutiudorodinnéhodomudošlonásilnýmspôsobom.Súdtedapriznalžalobcom
v 1. a 2. rade finančné zadosťučinenie vo výške akú pôvodne požadovali, teda vo výške 200.000,- Sk čo
predstavuje sumu 6 637,78 eur. Požadované finančné zadosťučinenie žalobcov v 1. a 2. rade sa súdu
javí ako primerané s prihliadnutím na to, že podľa názoru súdu došlo k zásahu do osobnostných práv
žalobcov v 1. a 2. rade a tak isto súd prihliadol aj na okolnosti za akých došlo k zásahu do osobnostných

práv žalobcov v 1. a 2. rade a to tým ako už bolo vyššie uvedené, že k vysťahovaniu rodinného domu
žalobcov v 1. a 2. rade došlo bez súdneho rozhodnutia, bez prítomnosti súdneho exekútora a došlo
násilným vniknutím do rodinného domu, tým, že zámok bol vyvŕtaný, čo dosvedčujú jednak dcéra Z.
ako svedkyňa a jednak je to zrejmé aj z premietnutého videa, ktoré bolo premietnuté na pojednávaní,
pričom na druhej strane vlastnícke právo žalovaného nebolo nijakým spôsobom ohrozené a teda nič
neodôvodňovalo žalovaného, aby si svoje vlastnícke právo uplatnil svojpomocou. Súd teda zaviazal

žalovaného, aby uhradil žalobcom v 1. a 2. rade sumu 6 637,78 eur titulom finančného zadosťučinenia
a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu žalobcov zamietol a to z
dôvodu, že k zvýšeniu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy došlo po čiastočnom späťvzatí žaloby
o náhradu škody a zvýšenie nemajetkovej ujmy zo sumy 200 000.- Sk na sumu 300 000.- Sk bez
náležitého odôvodnenia sa môže javiť ako kompenzácia náhrady

42. Žalobcovia v 1. a 2. rade si zároveň uplatnili úroky z omeškania vo výške 8 % odo dňa doručenia
návrhu, teda od 15.12.2007 do zaplatenia. Súd úrok z omeškania žalobcom v 1. a 2. rade nepriznal,
pretože dlžník sa až do rozhodnutia súdu s plnením do omeškania nedostal, pretože až rozhodnutím
súdu sa odporca dozvedel o tom, komu a v akej výške má plniť. Preto súd v časti úroku z omeškania

návrh žalobcov v 1. a 2. rade zamietol.

43. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

Ak mala strana vo veci úspech len čiastočne, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s
výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinností pri ich uplatnení ako svedok.

45. Podľa § 262, ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 4 Cdo 8/2020 zo dňa 24.6.2020 vyplýva povinnosť okresného
súdu rozhodnúť aj o náhrade dovolacieho konania ako aj o náhrade trov pôvodného konania v zmysle
ustanovení § 453, ods. 1,3 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262, ods. 1 Civilného sporového
poriadku.

47. Uznesením Okresného súdu Humenné č. XXC XXX/XXXX zo dňa 13.6.2013 bola svedkyniam H. X.
priznaná náhrada cestovných výdavkov vo výške 37,48 eur, ktorá bola menovanej vyplatená zo štátnych
prostriedkov. Uznesením Okresného súdu Humenné č. XXC XXX/XXXX zo dňa 4.12.2013 bola svedkyni
Z. X. priznaná náhrada cestovných výdavkov ako svedočné vo výške 56,65 eur, ktorá jej bola vyplatená

zo štátnych prostriedkov. Uznesením Okresného súdu Humenné č. XXC XXX/XXXX zo dňa 5.2.2014
bolo svedkyni Z. X. priznané svedočné vo výške cestovných výdavkov vo výške 56,65 eur, ktorá bola
vyplatená menovanej zo štátnych prostriedkov. Celkovo bolo na svedočnom zo štátnych prostriedkov
vyplatená suma 150,78 eur.
Súd na úhradu týchto nákladov zaviazal strany sporu podľa pomeru ich úspechu v konaní, resp. ich

neúspechu. Úspech žalobcov bol v rozsahu 66,66% (6 637,78 : 9 958,18 x 100) a úspech žalovaného
bol v rozsahu 33,34% (100-66,66). Náklady vznikli Slovenskej republike uhradením svedočného. Súd
pretozaviazalžalovanýchnaúhradutýchtonákladovvrozsahu33,34%ažalovanéhovrozsahu66,66%.48. Ako bolo vyššie uvedené žalobcovia boli v konaní úspešný a ich úspech predstavoval 66,66 %,
úspech žalovaného predstavoval 33,34% . Rozdiel predstavuje 33,32%. Súd preto priznal žalobcov v
prvom a druhom rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 33,32%. O výške

náhrady trov konania bude rozhodnuté pro právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.