Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Daniela Poprocká

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 5T/68/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221011388
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Poprocká

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2022:7221011388.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Danielou Poprockou v trestnej veci obžalovaného I. C. pre

prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 11. februára 2022 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

I. C., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., I. X,

je vinný, že

ako konateľ spoločnosti R. V. s.r.o. so sídlom Košice, L. X, IČO: XX XXX XXX, dňa 03.03.2020
uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnancom T. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., X. XX/XX, pričom
zamestnancovi nevyplatil dohodnutú mzdu za prácu za mesiac marec 2020 vo výške 242,99 €, na ktorú
mal v deň jej splatnosti, t.j. do 30.04.2020 nárok napriek tomu, že zamestnávateľ spoločnosť R. V.
s.r.o. na úhradu mzdy zamestnanca v deň jej splatnosti mal dostatok finančných prostriedkov, čím týmto
konaním nevyplatil poškodenému T. M. mzdu v čiastke 242,99 €,

teda

ako štatutárny orgán právnickej osoby nevyplatil svojmu zamestnancovi mzdu, na ktorej vyplatenie má
zamestnanec nárok, v deň jej splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na jej výplatu, ktoré
nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby,

tým spáchal

prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu vzhľadom k tomu, že súhrnný trest
odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 0T 76/2018 zo dňa 02.09.2020 v
spojení s uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 8To 17/2021 zo dňa 28.06.2021, pre prečin marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona a iné v trvaní 16 (šestnásť)
mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsaťštyri)
mesiacovatrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidlávšetkýchdruhovvtrvaní40(štyridsať)mesiacov,
pokladá za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného.

o d ô v o d n e n i e :ObžalovanýI.C.jepodpísanýmsúdomstíhanýnapodkladeobžalobyprokurátorkyOkresnejprokuratúry
Košice II sp. zn. 3Pv 344/20/8803 zo dňa 15.12.2021.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, že
nepopiera spáchanie skutku uvedeného v citovanej obžalobe, po tom, ako bol okrem iného poučený, že
sabudetakétovyhlásenieprepotrebyďalšiehokonaniaarozhodnutiapovažovaťzapriznaniespáchania
skutku. V nadväznosti na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/,
g/ a h/ Trestného poriadku a formou položených otázok zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu

skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na
obhajobu, že mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a že sa s obhajcom mohol radiť o
spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného
podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje
pre prečin jemu kladený za vinu a že dobrovoľne namiesto priznania a uznania viny nepoprel spáchanie
skutku. Uvedené, ako aj výsledky dokazovania z prípravného konania boli podkladom pre rozhodnutie

súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného a o tom, že na hlavnom pojednávaní nevykoná dôkazy súvisiace
s výrokom o vine a vykoná len dôkazy potrebné pre rozhodnutie o treste, nakoľko poškodený nárok na
náhradu škody v trestnom konaní neuplatnil.

Obžalovaný I. C. využil svojho zákonného práva podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku a na hlavnom

pojednávaní odoprel vypovedať k svojim osobným pomerom.

Dokazovanie k osobe obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní vykonané postupom podľa § 269
Trestného poriadku, teda prečítaním listín:

Správa o povesti obžalovaného vypracovaná Miestnym úradom Mestskej časti Košice - D. H. dňa
19.11.2021 vypovedá o tom, že obžalovaný, ktorý má evidovaný trvalý pobyt v Košiciach na I. X, sa
v mieste bydliska nedopustil priestupkov, prejednávanie ktorých by bolo v pôsobnosti mestskej časti a
úradu nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré by narušovali jeho povesť a vypovedali o negatívnom
správaní sa na verejnosti.

Výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR preukazuje, že obžalovaný sa v období od 15.02.2017
do 15.11.2021 dopustil deviatich dopravných priestupkov, za ktoré bol postihnutý blokovými pokutami
vo výške od 15,00 € do 300,00 €, v jednom prípade aj zákazom činnosti viesť motorové vozidlá na dobu
12 mesiacov, resp. priestupky boli vybavené napomenutím a v jednom prípade za drobnú krádež tovaru

bol v roku 2017 pokutovaný 10,00 €.

Odpis registra trestov zo dňa 07.02.2022 poskytuje informáciu o tom, že obžalovaný bol päťkrát súdne
trestaný, ostatný zápis vypovedá o odsúdení vo veci Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T 69/18, v ktorej
bol obžalovanému rozsudkom zo dňa 05.08.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. 8To/121/19 zo dňa 02.12.2019, uložený za prečin podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka s odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov (do
03.12.2021). O tomto odsúdení vypovedá aj pripojený súdny spis Okresného súdu Košice I.

V skutočnosti bol obžalovaný súdne trestaný šesťkrát, ako pre to svedčí obsah pripojeného spisu

Okresného súdu Košice II 0T 76/2018 a samostatne žurnalizovaný rozsudok vydaný zo dňa 02.09.2020
a uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8To/17/2021 zo dňa 28.06.2021. Obžalovaný bol uznaný
za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/
Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, výkon tohto
mu bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, tiež mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 40 mesiacov a zároveň bol zrušený výrok o treste rozsudku
Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T 69/2018 zo dňa 05.08.2019, ktorým bol obžalovanému za prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné uložený úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 12 mesiacov s odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Citovaným uznesením
odvolacieho súdu bolo zamietnuté odvolanie obžalovaného voči rozsudku zo dňa 02.09.2020.

Vzhľadom k tomu, že súd prijal vyhlásenie obžalovaného o nepopretí spáchania skutku obžaloby,
rozhodol v súlade s touto skutkovo i právne tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohtorozsudku, nakoľko výsledky dokazovania vykonaného v prípravnom konaní v svojom súhrne neodporujú
vyhláseniu obžalovaného.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z dôkazov - listín, ktoré vykonal v súlade so zásadou náležitého
zistenia skutkového stavu veci podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku a následne ich vyhodnotil v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Riadil sa zároveň
zásadami pre ukladanie trestov upravenými v § 34 ods. 1 až 4 Trestného zákona, keď pri rozhodovaní
o tejto ďalšej základnej otázke trestného konania prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho

následok, zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a taktiež na
okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, ktorá mu poľahčuje, keďže nepoprel spáchanie trestného
činu, čo považuje súd za priznanie a svoj trestný čin na hlavnom pojednávaní úprimne oľutoval, ako aj
na okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, ktorá na druhej strane obžalovanému priťažuje v
tom, že už bol za iné trestné činy v minulosti odsúdený. Súd dodržal aj ďalšie zásady ako to, že trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, vytvoriť podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby

viedol riadny život, odradiť iných od trestnej činnosti a zároveň dostatočne vyjadriť morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Má však postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Ďalšia z uplatnených zásad pre ukladanie sankcií hovorí o tom, že
páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v osobitnej
časti Trestného zákona. V danom prípade zákon stanovuje za prečin, z ktorého súd uznal obžalovaného

za vinného, trest odňatia slobody až na 3 roky. Trestný zákon však §-om 44 poskytuje súdu možnosť
upustiť od uloženia trestu a to buď súhrnného alebo ďalšieho, ak pokladá trest, ktorý bol obžalovanému
uložený skorším rozsudkom za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného. V danom
prípade tým, že obžalovaný prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného
zákona spáchal skôr, ako mu bol vo veci Okresného súdu Košice II sp. zn. 0T 76/2018 dňa 02.09.2020

oznámený rozsudok, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin - prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona a iné na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní
16 mesiacov s odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov a na trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 40 mesiacov, mal by mu byť uložený súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona. Vo veci obžalovaného I. C.

však súd využil inštitút v zmysle § 44 Trestného zákona a majúc zato, že ostatne uložený súhrnný trest
odňatia slobody je na prevýchovu obžalovaného a ochranu spoločnosti dostatočný, upustil od uloženia
súhrnného trestu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II.

Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo
nemajú.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ
obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.