Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daniela Poprocká

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 5T/68/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221011388
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Poprocká

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2022:7221011388.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Danielou Poprockou v trestnej veci obžalovaného I. C. pre

prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 11. februára 2022 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

I. C., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., I. X,

je vinný, že

ako konateľ spoločnosti R. V. s.r.o. so sídlom Košice, L. X, IČO: XX XXX XXX, dňa 03.03.2020
uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnancom T. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., X. XX/XX, pričom
zamestnancovi nevyplatil dohodnutú mzdu za prácu za mesiac marec 2020 vo výške 242,99 €, na ktorú
mal v deň jej splatnosti, t.j. do 30.04.2020 nárok napriek tomu, že zamestnávateľ spoločnosť R. V.
s.r.o. na úhradu mzdy zamestnanca v deň jej splatnosti mal dostatok finančných prostriedkov, čím týmto
konaním nevyplatil poškodenému T. M. mzdu v čiastke 242,99 €,

teda

ako štatutárny orgán právnickej osoby nevyplatil svojmu zamestnancovi mzdu, na ktorej vyplatenie má
zamestnanec nárok, v deň jej splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na jej výplatu, ktoré
nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby,

tým spáchal

prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu vzhľadom k tomu, že súhrnný trest
odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 0T 76/2018 zo dňa 02.09.2020 v
spojení s uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 8To 17/2021 zo dňa 28.06.2021, pre prečin marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona a iné v trvaní 16 (šestnásť)
mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsaťštyri)
mesiacovatrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidlávšetkýchdruhovvtrvaní40(štyridsať)mesiacov,
pokladá za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného.

o d ô v o d n e n i e :ObžalovanýI.C.jepodpísanýmsúdomstíhanýnapodkladeobžalobyprokurátorkyOkresnejprokuratúry
Košice II sp. zn. 3Pv 344/20/8803 zo dňa 15.12.2021.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, že
nepopiera spáchanie skutku uvedeného v citovanej obžalobe, po tom, ako bol okrem iného poučený, že
sabudetakétovyhlásenieprepotrebyďalšiehokonaniaarozhodnutiapovažovaťzapriznaniespáchania
skutku. V nadväznosti na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/,
g/ a h/ Trestného poriadku a formou položených otázok zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu

skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na
obhajobu, že mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a že sa s obhajcom mohol radiť o
spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného
podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje
pre prečin jemu kladený za vinu a že dobrovoľne namiesto priznania a uznania viny nepoprel spáchanie
skutku. Uvedené, ako aj výsledky dokazovania z prípravného konania boli podkladom pre rozhodnutie

súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného a o tom, že na hlavnom pojednávaní nevykoná dôkazy súvisiace
s výrokom o vine a vykoná len dôkazy potrebné pre rozhodnutie o treste, nakoľko poškodený nárok na
náhradu škody v trestnom konaní neuplatnil.

Obžalovaný I. C. využil svojho zákonného práva podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku a na hlavnom

pojednávaní odoprel vypovedať k svojim osobným pomerom.

Dokazovanie k osobe obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní vykonané postupom podľa § 269
Trestného poriadku, teda prečítaním listín:

Správa o povesti obžalovaného vypracovaná Miestnym úradom Mestskej časti Košice - D. H. dňa
19.11.2021 vypovedá o tom, že obžalovaný, ktorý má evidovaný trvalý pobyt v Košiciach na I. X, sa
v mieste bydliska nedopustil priestupkov, prejednávanie ktorých by bolo v pôsobnosti mestskej časti a
úradu nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré by narušovali jeho povesť a vypovedali o negatívnom
správaní sa na verejnosti.

Výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR preukazuje, že obžalovaný sa v období od 15.02.2017
do 15.11.2021 dopustil deviatich dopravných priestupkov, za ktoré bol postihnutý blokovými pokutami
vo výške od 15,00 € do 300,00 €, v jednom prípade aj zákazom činnosti viesť motorové vozidlá na dobu
12 mesiacov, resp. priestupky boli vybavené napomenutím a v jednom prípade za drobnú krádež tovaru

bol v roku 2017 pokutovaný 10,00 €.

Odpis registra trestov zo dňa 07.02.2022 poskytuje informáciu o tom, že obžalovaný bol päťkrát súdne
trestaný, ostatný zápis vypovedá o odsúdení vo veci Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T 69/18, v ktorej
bol obžalovanému rozsudkom zo dňa 05.08.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. 8To/121/19 zo dňa 02.12.2019, uložený za prečin podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka s odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov (do
03.12.2021). O tomto odsúdení vypovedá aj pripojený súdny spis Okresného súdu Košice I.

V skutočnosti bol obžalovaný súdne trestaný šesťkrát, ako pre to svedčí obsah pripojeného spisu

Okresného súdu Košice II 0T 76/2018 a samostatne žurnalizovaný rozsudok vydaný zo dňa 02.09.2020
a uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8To/17/2021 zo dňa 28.06.2021. Obžalovaný bol uznaný
za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/
Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, výkon tohto
mu bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, tiež mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 40 mesiacov a zároveň bol zrušený výrok o treste rozsudku
Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T 69/2018 zo dňa 05.08.2019, ktorým bol obžalovanému za prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné uložený úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 12 mesiacov s odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Citovaným uznesením
odvolacieho súdu bolo zamietnuté odvolanie obžalovaného voči rozsudku zo dňa 02.09.2020.

Vzhľadom k tomu, že súd prijal vyhlásenie obžalovaného o nepopretí spáchania skutku obžaloby,
rozhodol v súlade s touto skutkovo i právne tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohtorozsudku, nakoľko výsledky dokazovania vykonaného v prípravnom konaní v svojom súhrne neodporujú
vyhláseniu obžalovaného.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z dôkazov - listín, ktoré vykonal v súlade so zásadou náležitého
zistenia skutkového stavu veci podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku a následne ich vyhodnotil v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Riadil sa zároveň
zásadami pre ukladanie trestov upravenými v § 34 ods. 1 až 4 Trestného zákona, keď pri rozhodovaní
o tejto ďalšej základnej otázke trestného konania prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho

následok, zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a taktiež na
okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, ktorá mu poľahčuje, keďže nepoprel spáchanie trestného
činu, čo považuje súd za priznanie a svoj trestný čin na hlavnom pojednávaní úprimne oľutoval, ako aj
na okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, ktorá na druhej strane obžalovanému priťažuje v
tom, že už bol za iné trestné činy v minulosti odsúdený. Súd dodržal aj ďalšie zásady ako to, že trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, vytvoriť podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby

viedol riadny život, odradiť iných od trestnej činnosti a zároveň dostatočne vyjadriť morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Má však postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Ďalšia z uplatnených zásad pre ukladanie sankcií hovorí o tom, že
páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v osobitnej
časti Trestného zákona. V danom prípade zákon stanovuje za prečin, z ktorého súd uznal obžalovaného

za vinného, trest odňatia slobody až na 3 roky. Trestný zákon však §-om 44 poskytuje súdu možnosť
upustiť od uloženia trestu a to buď súhrnného alebo ďalšieho, ak pokladá trest, ktorý bol obžalovanému
uložený skorším rozsudkom za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného. V danom
prípade tým, že obžalovaný prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného
zákona spáchal skôr, ako mu bol vo veci Okresného súdu Košice II sp. zn. 0T 76/2018 dňa 02.09.2020

oznámený rozsudok, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin - prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona a iné na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní
16 mesiacov s odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov a na trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 40 mesiacov, mal by mu byť uložený súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona. Vo veci obžalovaného I. C.

však súd využil inštitút v zmysle § 44 Trestného zákona a majúc zato, že ostatne uložený súhrnný trest
odňatia slobody je na prevýchovu obžalovaného a ochranu spoločnosti dostatočný, upustil od uloženia
súhrnného trestu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II.

Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo
nemajú.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ
obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.