Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21P/26/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122203424
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2122203424.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka,
dieťa rodičov: matka U.. S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, A., t.č. N. ulica, F.,
zastúpená: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Námestie SNP 3, Trnava, otec R. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. B. XXXX/XX, A., o zákaz styku a obmedzenie rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o zákaz styku sa zamieta.

II. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o zákaz vstupu do nehnuteľnosti sa
odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého J. sa návrhom zo dňa 25.05.2022, doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.05.2022,

domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd otca obmedzí bez časového obmedzenia vo výkone
rodičovských práv v zmysle rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 21P/3/2017-47 zo dňa 20.03.2017 k
maloletému J. najneskôr odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o obmedzení a to v práve styku s maloletým
judikovaný rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 21P/3/2017-47 zo dňa 20.03.2017 prejavujúci sa
ako úplný zákaz styku s maloletým bez časového obmedzenia a v zastupovaní maloletého v bežných
veciach, eventuálne otca pozbaví výkonu rodičovských práv k maloletému.

2. Matka zároveň podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi
povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by zasiahol do telesnej a psychickej integrity
maloletého, a to prostredníctvom zdržania sa styku do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,
povinnosť znášať dočasný zákaz styku otca s maloletým do právoplatného rozhodnutia vo veci samej
a nevstupovať do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré

pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

3. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu
Trnava č.k. 21P/3/2017 - 47 zo dňa 20.03.2017 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej
bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec zaviazal prispievať na výživu maloletého

výživným vo výške 150 eur mesačne, styk otca bol upravený tak, že otec je oprávnený stretávať
sa s maloletým, každý párny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu vždy od 9.00 hod. do 11.00
hod. a od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Obaja rodičia sa zaviazali v prípade,
že sa styk nebude môcť uskutočniť z vážnych dôvodov, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi
najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku. Otec odo dňa právoplatnosti rozsudku nevykonával úplne
svoje rodičovské práva, a to najmä právo styku s maloletým, ktoré vykonával nepravidelne a odo

dňa 29.03.2021 až doteraz vôbec. Otec v mailovej komunikácii zo dňa 29.03.2021 matke uviedol,
cit. „Mozes si kludne telefonne cisla vymazat aj tuto adresu ja uz k vam nepridem NIKDY.“ Otecsvojou chybou (promiskuitný a hýrivý spôsob života) vyše roka nezastupoval maloletého a nespravoval
jeho majetok v bežných veciach, nepodieľal sa na výchove, zdraví, všestrannom rozvoji dieťaťa a
vôbec neprejavil záujem o právo styku s maloletým (už v tom čase obmedzenom styku za prítomnosti

matky),tzn.nevykonávaljemupatriacerodičovsképrávavzmyslerodičovskejdohodyschválenejsúdom
prostredníctvom vykonateľného rozsudku. Otec po dobu celého jedného roka neoznámil matke žiaden z
dôvodov nemožnosti uskutočnenia styku, tzn. otec v uvedenom období neprejavil o maloletého záujem,
nepomáhal matke v starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého (okrem
úhrady výživného). Komunikácia s otcom nebola počas obdobia odo dňa právoplatnosti rozsudku veľmi

možná, prívetivá, či súhlasná v rôznych otázkach týkajúcich sa dieťaťa, ako i vo výchove maloletého.
Otec v rámci nepravidelnej výchovy prostredníctvom styku presadzoval telesné tresty, krik, rýpanie,
matka naopak citlivý prístup a vysvetľovanie, otec žije neusporiadaným spôsobom života. Otec bol
trestne stíhaný za prečin ublíženia na zdraví s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody,
pričom jeho správanie z minulosti vykazovalo známky agresivity (maloletého rýpavo podnecoval k plaču,
následne bil). Matka v uvedenom období (po ublížení na zdraví jej a jej mame) nepodala síce žiaden

návrh na zásah do výkonu rodičovských práv, a to najmä z dôvodu zachovania možného vzťahu medzi
rodičom a dieťaťom. Trestné stíhanie otca v minulosti za ublíženie na zdraví, agresívne správanie
k osobám (i k maloletému), životný štýl otca, neusporiadaný spôsob života, emočné výkyvy, ako aj
skutočnosti, že otec nepozná základné potreby maloletého, jeho osobnostnú povahu či zdravotný stav v
dôsledku časového odcudzenia a neinformovania sa, sú dôvodom na dočasný zákaz styku s maloletým

(strpenie obmedzenia), zdržania sa akéhokoľvek zásahu do telesnej a psychickej integrity maloletého,
nevstupovania do okolia maloletého, ktorého telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním
ohrozuje. Zároveň matka má dôvodnú obavu o zdravie maloletého, nakoľko povaha otca je nečitateľná
a nevyspytateľná. Nie je možné v právnom štáte, aby človek trestne stíhaný za ublíženie na zdraví mal
možnosť stretávať sa s maloletým dieťaťom a ešte za prítomnosti matky, na ktorej prejavil násilie. Otec

odo dňa 09.04.2022 každý druhý týždeň (t. j. po roku od úplnej izolácie od maloletého a po rokoch
nepravidelného výkonu styku) kontaktoval matku o styk s dieťaťom, ale z dôvodu prekážky na strane
zdravotného stavu maloletého dieťaťa (choroba, kiahne a Aspergerov syndróm zistený v čase nezáujmu
otca), styk nebolo a nie je možné vykonávať. Otec sa matke vyhráža, obviňuje ju. Od uvedeného času
otec nepodal žiaden návrh prostredníctvom štátneho orgánu (napr. súdu), z ktorého by bol zrejmý jeho

záujem o maloletého. Keďže existuje dôvodný predpoklad, že konanie vo veci samej bude až do jeho
právoplatného skončenia trvať minimálne niekoľko mesiacov a zároveň matka má dôvodnú obavu o
život, zdravie, psychický a fyzický vývoj a vývin maloletého do právoplatného skončenia konania, matka
sa týmto návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha poskytnutia právnej ochrany a úpravy
dočasných pomerov. Matka a otec ako bývalí manželia žijú oddelene (každý v inej nehnuteľnosti), pričom

matka zabezpečuje sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie a všestranný vývin maloletého,
zastupovanie a spravovanie majetku v bežných veciach sama od 29.03.2021 nepretržite, predtým s
nepravidelnýmvýkonomotca(napr.razmesačne,razza2-3mesiace).Otecoduvedenéhodňazamedzil
styk s maloletým, nestaral sa o neho, ozval sa nanajvýš v decembri 2021, že chce priniesť nejaké
darčeky maloletému na Mikuláša (sladkosti podal pri dverách matke a viac sa o maloletého nezaujímal)

a k Vianociam (nakoniec nedošiel). Prístup otca k vytvoreniu priaznivých podmienok pre zdravý rast a
vývoj k spoločnému dieťaťu nie je z jeho strany veľmi odovzdaný a prajný. Otec pred uvedeným dňom
bol na syna agresívny, zakazoval mu rôzne veci, napr. dupať a behať po byte ako maličkému (býva na 7.
poschodíbytovéhodomu),neskôr(keďmatkanebolavprítomnostipočasstyku-napr.vybehlananákup)
otec mu dovolil sa hrávať na počítači (4 - 5 ročný v uvedenom čase) a z maloletého sa stával závislý

maloletý (sedávanie za počítačom si požadoval aj u matky, ak mu to nedovolila, tak si rozhorčenie vybíjal
nanej).Otecpočasvýkonusvojhoprávastykučastokrátvyprovokovávalmaloletéhokzáchvatomhnevu,
slovne rýpal do maloletého, pričom návštevy u otca končili záchvatmi plaču a neprípustnou zúrivosťou
maloletého. Maloletý sa hneval aj celú hodinu - plakal, zúril, útočil na matku (trhal jej vlasy aj odev) a mal
agresívne sklony k matke (po styku s otcom, pričom to odôvodňoval tým, že je k nemu mäkká, mala by

ho aj zbiť a „ukázať kto je tu pánom“). Otec taktiež počas výkonu svojho styku nie raz vyhodil matku i s
maloletým zo svojho bydliska (uviedol, že nepotrebuje sťažnosti susedov a mala by s maloletým zájsť k
psychiatrovi, lebo má nejakú poruchu), nie raz bola matka nútená odísť aj sama z dôvodu psychického
tlaku a vplyvu na maloletého. Maloletý po styku s otcom odmietal poslušnosť, matke doslova opakoval
(aj viackrát za deň), cit. „Ticho buď, som na teba nahnevaný.“ K poslušnosti tiež uvádza, že ak od syna

požadovala, aby vykonal nejakú povinnosť (prezlečenie z pyžama, okúpanie a pod.) dostal záchvat a
nastal opätovný agresívny kolotoč. Maloletý v uvedenom čase (najmä po styku s otcom) bol podráždený,
nesmialsa,bolnahnevanýna„celýsvet“.Nástupomdoškôlkysajehozáchvaty(okremzáchvatovdoma)
prejavovali nechcením ísť do škôlky, hádzal sa o zem, kričal a pod. Matka k záchvatom syna uvádza, cit.„J. je počas záchvatu ako nepríčetný, nič na neho neplatí, ani po dobrom, ani po zlom - nereaguje, až
keď prestane sám od seba. Tieto záchvaty u neho trvali až 1 celú hodinu - musela som mu držať ruky aj
nohy - rukami mi škrabal vlasy, doslova zaťal päsť a vyšklbol mi kus vlasov, mal takú silu, že päsť som

mu nemohla roztvoriť. Nohami ma kopal celou silou, kde zasiahol.“ Záchvaty maloletého - ako svedok
videla stará mama maloletého po matkinej strane, ktorá neraz matke dopomáhala držaním tela (čo bolo
v danom okamihu potrebné). V prípade záchvatov maloletého, matka v domácnosti spratávala veci v
jehoblízkostikvôlibezpečnosťsyna.Končiacizáchvatumaloletéhospôsobiljehovyčerpanieanásledne
spánok. Matka má za to, že práve provokatívny, agresívny vplyv otca, zle zaobchádzanie s maloletým je

formou násilia - psychického na maloletom, ku ktorému dopomohol práve otec. Matka v neposlednom
rade uvádza, že otec častokrát na maloletého kričal, bil ho, lebo nevedel zvládať povahu maloletého. Nie
raz maloletého zbil (trieskal ho na zadok aj 10x za sebou v návale zlosti), maloletý mal stopy po bitke,
naposledy otec maloletého zbil 04.10.2020 (viď fotodokumentácia). Matka sa otca bála, nakoľko bol
uznaný za vinného za prečin ublíženia na zdraví (podľa § 156 ods. 1), ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s použitím § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona) s trestom odňatia slobody vo výmere

14 (štrnásť) mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 24 mesiacov a k náhrade škody (viď Trestný
rozkaz zo dňa 25.07.2017). Matka povahu otca a správanie sa otca voči maloletému trpela z dôvodu
snahy o zachovanie vzťahu maloletého s otcom a podieľaní sa na jeho výchove, avšak po odmlčaní
otca matke trvalo dlhší čas „dať maloletého dokopy“. Je faktom, že počas roka, v ktorom sa otec odmlčal
sa psychický stav maloletého zlepšil, má minimum svojich násilných záchvatov, dá si povedať, je viac

veselý, opakuje matke, že ju má rád, neútočí násilným štýlom. Tohto času sa do škôlky teší, je iné dieťa.
Otec je agresívny typ, výbušný cholerik, žije nie veľmi príkladným životom pre maloletého z dôvodu
promiskuity, ktorá bola dôvodom ich rozchodu a následne rozvodu. Matka v čase po rozvode bývala
pri svojej mame, pričom otec o maloletého nejavil vôbec záujem (pozn. otec má novú priateľku, tak
zabudne, že má syna). Otec v skutočnosti nemá o syna záujem. Od právoplatnosti rozsudku vykonával

styk nepravidelne, niekedy sa neukázal aj 2 - 3 mesiace, čo nevplývalo na syna pozitívne - matka syna
týždeň pripravovala na styk s otcom a nakoniec otec neprišiel a maloletý mal záchvaty hnevu, agresivity
a nepokoja. Matka počas celej doby nepravidelného styku až do uvedeného dňa sledovala maloletého,
nakoľko mal výkyvy nálad, agresívne správanie a pod. Následne dňa 08.04.2021 zašla matka s dieťaťom
na vyšetrenie ku klinickej psychologičke - p. Mgr. J. C.-P. z dôvodu posúdenia aktuálneho stavu

dieťaťa (ďalej ako „Psychologický nález“). V zmysle diagostického záveru Psychologického nálezu bol
maloletému diagnostikový Aspergerov syndróm - pervazívno vývinová porucha. V zmysle uvedeného
syndrómu je potrebné k týmto deťom postupovať veľmi citlivo a empaticky, v žiadnom prípade nie násilne
(neznášajú krik a bitku), tieto deti treba počúvať a pozorovať a zaujímať sa o to, čo ich zaujíma. Maloletý
sa následne dňa 20.09.2021 a 05.10.2021 pre odporúčanie vzdelávacích a výchovných postupov v MŠ

podrobil psychologickému vyšetreniu v Súkromnom centre špeciálno - pedagogického poradenstva. V
zmysle Správy je uvedené, že k maloletému je potrebný nevyhnutný citlivý, empatický prístup bez tlaku,
kriku, nakoľko maloletý nemá rád krik. Súčasne sa v zmysle Správy odporúča trpezlivosť s maloletým,
viacnásobne vysvetliť a hlavne v časovom predstihu, čo sa bude diať. V zmysle Správy je uvedené, že
keď sa maloletý rozplače je vhodné ho utíšiť pokojne s uistením, čo sa bude diať. Vzhľadom k osobe

maloletého je potrebná kooperácia, maloletý nemá rád zmeny, ťažko sa mu odchádza od matky a v
sociálnej sfére je vývinovo na nižšej úrovni. Na základe uvedeného je potrebné poukázať na skutočnosť,
že maloletý v zmysle svojej diagnózy nie je (podľa vyššie uvedených psychologických vyšetrení), aj pred
nástupom do povinnej školskej dochádzky, schopný vnímať skutočnosť „návratu otca“ bez toho, aby
to nezasiahlo jeho emočný vývin. Trvanie kým sa maloletý dostal z traumy opustenia otca (raz prišiel,

potom neprišiel, sľúbil a neprišiel, hoci ho maloletý čakal) predstavovalo cca rok. Nadviazanie kontaktu
s otcom (z dôvodu, že sa s otcom nevidel vyše roka) nesmie vystaviť maloletého opäť psychickej
traume z opustenia spôsobenou náhlou zmenou (objavenie otca), najmä s ohľadom na vyššie uvedenú
Správu (dieťa nemá rado zmeny, ťažko sa mu odchádza od matky). Maloletý je vo veku, kedy na
opätovnýstyk(vykonávanieprávastykuotcom)môžereagovaťveľmicitlivo.Matkamázato,žesúdmusí

urobiť opatrenia a bezodkladne upraviť pomery, aby nedošlo k neprimeranej psychickej záťaži a ujme
maloletého odlúčením od rodiča, s ktorým býva. Matka je toho názoru, že vyššie uvedené skutočnosti
a aktuálna situácia veľmi nepriaznivo pôsobí na zdravý vývoj maloletého dieťaťa, pričom situáciu vníma
ako neúnosnú navzdory snahe o pokojné a korektné vychádzanie s otcom. Otec momentálne ignoruje
snahy matky o pokojnú výchovu dieťaťa a zrazu sa po viac ako roku pri nepravidelnom styku (odo

dňa právoplatnosti rozsudku) domnieva, že takéto jeho správanie (raz prídem, raz neprídem, dlhšie
neprídem, potom si spomeniem, že mám syna) je pre dieťa najvhodnejšie. Matka z dôvodu choroby syna
zastáva opačný názor, že pre maloletého je a bude do budúcna veľmi traumatizujúce stretávanie sa s
otcom, a preto si dovoľuje požiadať súd o poskytnutie právnej ochrany formou dočasného zákazu stykuotca s maloletým na čas do právoplatnosti rozhodnutia v konaní. Vyššie uvedené skutočnosti a aktuálnu
situáciu v rodine považuje matka za veľmi znepokojivú. Matka zdieľa sama výchovu a starostlivosť o
maloletého-starásaomaloletéhopovšetkýchstránkach,hrásasním,poskytujemumožnosťrealizovať

sa v rámci mimoškolských aktivít, trávi s nimi svoj osobný čas, vychováva ho a snaží sa o vytváranie
stabilnéhozázemiaaprostrediaodjehonarodenia,pričomotecvšetkyjejsnahyničíobčasnýmzáujmom
o syna. V dôsledku konania otca, ktorý matku zastrašuje, vyhráža sa jej trestným konaní, nerešpektuje
jej názory o zdravotnom stave maloletého a stále jej niečo vyčíta, je matka nútená požiadať súd o určenie
jasných pravidiel smerom k otcovi aj formou zákazu styku s maloletým. Aktuálna situácia nie je pre

maloletého výhodná, vhodná a súčasne, matka dlhodobo neunesie ťarchu obavy o duševný a psychický
stav syna. Vychádzajúc z uvedených skutočností matka nateraz navrhuje, aby súd upravil styk otca s
maloletým spočívajúci v dočasnom zákaze otca vykonávať svoje práva styku. Dôvodom na dočasný
zákazstykujepotencionálnaujmanafyzickomzdravídieťaťa,ujmanapsychickomzdravídieťaťaaujma
v inej než zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná a pod.) Na základe predložených podkladov matka
preukázala osvedčenosť tvrdených skutočností a má byť poskytnutá predbežná ochrana maloletému

(pravdepodobnosť psychickej ujmy a osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy.

4. Matka ako dôkazy predložila rozsudok č.k. 21P/3/2017-47 zo dňa 20.03.2017, e-mail z 29.03.2021,
kópie fotografii, Trestný rozkaz sp. zn. 3T/16/2017 zo dňa 25.07.2017, Psychologický nález, Správu z
psychologického vyšetrenia, čestné prehlásenie R. B., Vyjadrenie k školskej spôsobilosti.

5. Otec k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že tento je nedôvodný.
Nezakladá sa na pravde, že by ako otec maloletého dieťaťa nevykonával úplne svoje rodičovské práva,
najmä právo styku s maloletým Adamom. Na tunajšom súde prebiehali súdne konania, ktoré sa týkali
rozvodu manželstva, ÚPP k maloletému dieťaťu, konanie o určenie výživného rozvedenému manželovi,

v ktorých všetkých deklaroval svoj eminentný záujem o syna, o styk s ním. Po právoplatnom súdnom
rozhodnutí o úprave styku s maloletým dieťaťom po rozvode manželstva sa stretával s dieťaťom.
Dokonca aj mimo súdom stanovených dní. Pred súdnou úpravou styku s dieťaťom boli obdobia, kedy
mu ho matka dieťaťa absolútne odmietala dávať resp. realizovať styk s ním. Od samého začiatku jej
išlo o to, aby dieťa, ktoré s ním počala (nakoľko s bývalým manželom s ktorým sa rozviedla nemohla

mať deti) a ktoré sa narodilo, bolo vychovávané len ňou, aby otec k nemu nemal žiadny prístup. V
konaní o rozvod manželstva dokonca žiadala, aby sa styk s dieťaťom mohol uskutočňovať len za jej
prítomnosti. Spočiatku aj prebiehal len za jej prítomnosti, neskôr, keď si zrejme uvedomila, že aj ona
si môže odpočinúť a vybaviť si nejaké svoje veci, sa pravidelne realizoval bez jej prítomnosti, napr.
v otcovom novom byte alebo aj v rodinnom dome jeho matky alebo na iných miestach. Synovi, keď

bol v otcovej prítomnosti sa pravidelne venoval, chodil s ním na výlety, do prírody, na miesta, ktoré
mal rád a kde ho to bavilo. V otcovej prítomnosti napredoval, bol spokojný a kľudný. Keď sa objavila
jeho matka, zažil zopár krát situácie, keď syn dostal záchvaty zlosti a hnevu, bol zlý, robil scény, ak sa
neurobilo podľa jeho vôle, vyvršoval sa na matke, ktorú ťahal za vlasy, šklbal jej oblečenie, bil ju. Raz
dokonca, keď odchádzal a nechcelo sa mu, sa vyjadril, že mamu nemá rád. Otec si uvedomoval, že

toto jeho správanie sa nie je v poriadku, že ide o nejaký problém. Raz ho dokonca sestra ex manželky
informovala, že malý J. máva takéto záchvaty doma často, ubližuje svojej matke, vyvršuje sa na nej,
ťahá ju za vlasy, bije ju a pod... Matka maloletého dieťaťa s tým nič nerobila, zrejme až teraz keď je syn
v predškolskom veku, jej MŠ, ktorú dieťa navštevuje, dala podnet na psychologické vyšetrenie syna.
Aj keď to otec vnímal ako problém, riešiť to nemohol, nakoľko dieťa nebolo zverené do jeho výchovy

a starostlivosti a on by s ním sám nemohol navštíviť príslušného odborníka, špecialistu. Paradoxne v
prítomnosti otca a otcovej matky a jej priateľa, ktorých má rád, bol syn pokojný, hravý, šťastný. Otec
predkladá súdu ako dôkaz zopár fotiek resp. video záznam na CD nosiči, ktoré potvrdzujú jeho tvrdenia.
Jedine čo mohol v tejto veci urobiť bolo, že mohol svojej ex manželke dohovoriť, že toto správanie sa
dieťaťa nie je celkom v poriadku a je potrebné s tým niečo robiť. Matka dieťaťa veľmi túžila po dieťati,

teraz keď ho má, ale jeho výchovu a starostlivosť úplne nezvláda, pretože maloletý syn veľa času trávi
u svojej babičky (matky ex manželky), hoci matka dieťaťa pracuje v škole ako učiteľka, nevenuje sa mu
tak, ako by ako matka mala. Hoci otec upozorňoval na správanie sa syna, na indície, ktoré rodičov
mali už pred časom upozorňovať že niečo nie je v jeho vývine v poriadku (jeho výbuchy hnevu, bitie
matky, ťahanie ju za vlasy, šklbanie a pod...) toto neriešila, otca jednostranne a neobjektívne vinila za

to, že syn sa správa pri nej a voči nej, tak ako sa správa. Otec a jeho matka dokonca upozorňovali
matku dieťaťa už v 3-4 roku dieťaťa, na oneskorený vývoj jeho reči a určité problémy s porozumením
hovoreného, tj. syn nerozprával tak, ako by dieťa v jeho veku malo rozprávať, navrhoval to riešiť, no
matka nedovolila, tvrdila, že všetko je normálne. Do dnes syn nevie povedať r a matka s tým nič nerobila,až keď ju na to upozornili pri psychologickom vyšetrení 11/2021, že dieťa musí navštevovať logopéda,
nakoľko mu to môže robiť problémy aj v škole. Dôrazne sa otec ohradzuie voči tvrdeniu matky, že by
syna bil, mal mu ublížiť, toto tvrdenie popiera ako nepravdivé a ňou nafotená modrina na priloženej

fotografii je už z jej strany absolútne morálnym dnom rodiča, ktorý si dokáže takúto absurdnosť vymyslieť
len preto, aby docielil, že druhý rodič sa nebude môcť so synom stýkať. Otec nikdy synovi neublížil, táto
modrina zrejme vznikla ako následok nejakého udretia sa syna alebo spadnutia. V prítomnosti otca a v
čase, keď bol syn bez matky, nikdy s ním neboli problémy, bol pokojný, zaobchádzalo sa s ním pokojne.
Nebol dôvod na neho kričať alebo na neho akokoľvek tlačiť. Uvedenú skutočnosť vie preukázať svojim

svedectvom aj otcova matka Ing. V. Q. a jej priateľ U. Q., ktorých týmto navrhuje vypočuť ako svedkov. Až
z dôkazov, ktoré predložila matka dieťaťa v tomto súdnom konaní, sa otec po prvý krát dozvedel o tom,
že syn bol psychologicky testovaný u klinickej psychologičky v 04/2021 so záverom vykazovania znakov
pervazívnej vývinovej poruchy - Aspergerov syndróm, ktorý sa radí medzi poruchy autistického spektra,
a to vo všetkých oblastiach komunikácia, recipročná sociálna interakcia a úzko vymedzené a repetetívne
prejavy. Nikto, už vôbec nie matka dieťaťa, ho o tejto dôležitej skutočnosti neinformoval. Následne v

11/2021, zrejme na žiadosť matky dieťaťa, pre odporúčanie vzdelávacích a výchovných postupov v MŠ,
bol syn opäť psychologicky testovaný v ďalšom centre špeciálno -psychologického poradenstva, ktoré
bolo v sietí školských zariadení. Bolo konštatované, že syn je v sociálnej sfére vývinovo na nižšej úrovni,
bol odporučený citlivý, empatický prístup, bez tlaku a kriku. So synom sa otec od jari minulého roka
nestretol, ale nie preto, že by nechcel, ale z dôvodov, že jednak matka dieťaťa sa opakovane vyhýbala

tomu, aby mu syna odovzdala v rámci súdom upraveného styku, ďalej z dôvodov, že si dokázala
opakovane vymyslieť, že syn je chorý, dokonca si zadovážila aj nejaké potvrdenia o jeho zdravotnom
stave, ďalej aj z dôvodov, že otec mal Covid 19 (takže v žiadnom prípade nemohol ohroziť svoje dieťa)
a prekonal ho, pričom jeho post covidový stav nebol dobrý, nakoľko sa mu objavili zdravotné problémy
neurologického charakteru s tým, že covid mu negatívne ovplyvnil kĺby, kosti a otec mal dlhodobejšie

problémy s pohybom. V čase, keď syna osobne nevidel a nestretal sa s ním v roku 2021, pravidelne
sa o syna zaujímal, informoval sa na neho, posielal mu nad rámec výživného, financie k jeho meninám,
narodeninám. Matka dieťaťa už v čase manželstva bola mimoriadne žiarlivá a paranoidná, dokázala si
vymyslieť neskutočné a bludové predstavy, nakombinovať si a vymyslieť dôvody, pre ktoré nie je otec
doma /hoci v tom čase som bol preukázateľne v práci alebo na spoločnom stavebnom pozemku, kde

začali stavať nový dom/, za všetkým hľadala inú ženu. Dokázala otcovi do práce volať niekoľkokrát
denne, vyčítať mu určité situácie, neváhala ani vzniknúť do jeho telefónu a hovormi preverovať volané
čísla. Svoju ex manželku nikdy nepodviedol, čas mimo rodiny trávil len v zamestnaní alebo prácou pri
príprave výstavby ich rodinného domu, ktorý si chceli postaviť na pozemku, ktorý si za tým účelom
zadovážili. Od samého začiatku sa otec snažil o to, aby mali peknú a zdravú rodinu, žil len pre nich a ich

syna, ona postupom času, hľadala len dôvody, ktorými sa snažila ich manželstvo rozvrátiť a spôsobiť ich
odcudzenie. Postupom času otec nadobudol pocit, že si ho brala len pre to, aby jej spravil dieťa, ktoré
nemohla mať s bývalým manželom. Tento pocit utvrdzovala aj tým, že sa opätovne začala kontaktovať
s bývalým manželom /hoci len, ako tvrdila telefonicky/. Ako náhle dosiahla svoj cieľ /dieťa/, začal byť
pre ňu menej atraktívny, bol už len robotník a ona chcela partnera na vyššej úrovni, ako bol jej bývalý

manžel. Paradoxne otec nemá, hoci už 5 rokov je rozvedený, žiaden vzťah, ani sa neoženil. Žije pre
syna. Matka dieťaťa vo svojich paranoidných predstavách dokáže aj pred synom uvádzať klamlivé a
absurdné skutočnosti, či už o otcovi, alebo jeho matke, ktoré by mali u syna vyvolať voči nim nenávisť,
znevažuje ich pred ním. Paradoxne keď bol syn u nich, alebo u otca, bolo vidieť ako ich má rád. Aj v
mailovej komunikácii, hoci už roky sú rozvedení, stále ex manželka spomína, že nejaká iná žena mu

má byť prednejšia ako ich syn, neváha úplne nezainteresované osoby urážať, používať nevyberané
a hrubé slová. Matka maloletého dieťaťa mala a stále má záujem otca úplne vylúčiť z pozície rodiča
maloletého dieťaťa, dokonca ešte v štádiu, keď po rozvode manželstva riešili vysporiadanie BSM, sa
sama vyjadrila, že otec sa má zrieknuť otcovstva a ona mu prevedie svoj podiel na pozemku, ktorí
si zadovážili na výstavbu rodinného domu. Teraz sa uchýlila k tomu, že cez neodkladné opatrenie

navrhuje zakázať mu styk so synom a v návrhu vo veci samej navrhuje, aby mu súd obmedzil jeho
rodičovské práva, najmä na styk a zastupovanie maloletého J. v bežných veciach. Otec žije a vždy žil
riadnymausporiadanýmspôsobomživota,riadnepracuje,riadnesiplnísvojuvyživovaciupovinnosťvoči
synovi. Neexistujú žiadne dôvody na to, prečo by mal byť obmedzený vo výkone svojich rodičovských
práv. Je to len rozhodnutie ex manželky, ktorá sa mu snaží robiť napriek, chce aby odlúčením od syna,

ktorého má nesmierne rád, čo najviac trpel. Chce mať syna len pre seba. Návrh na neodkladné opatrenie
spolu s návrhom na zmenu úpravy styku s dieťaťom podala len ako reakciu na otcove požiadavky, aby
rešpektovalaprávoplatnésúdnerozhodnutieoúpravestykusosynom.Potvrdzujetoajčasovásúvislosť.
Začiatkom mája 2022 jej otec písomne oznámil, že sa bude domáhať výkonu rozhodnutia súdnou cestoua na základe tohto jeho oznámenia, podala návrh na neodkladné opatrenie a návrh vo veci samej.
Oba sú účelové návrhy, nedôvodné. Pre vyhovenie návrhu na neodkladné opatrenie nie sú splnené ani
zákonné požiadavky, ktorými je odôvodnená dočasná úprava pomerov. Nejedná sa o situáciu, keďje

potrebné bezodkladne upraviť pomery, nie je ani obava, že by prípadný výkon rozhodnutia bol ohrozený.
Nejedná sa ani o situáciu upravenú v §361, §365,§366, §367 a §368 CMP. Tento návrh je nedôvodný.
Tak ako matka dieťaťa popísala skutočnosti vo svojom návrhu, to považuje otec za účelové, mnohé
skutočnosti nie sú pravdivé a úplné. V žiadnom prípade neexistujú dôvody naliehavej potreby pomerov
medzi otcom a maloletým J.. Túto formu návrhu zvolila matka účelovo, v snahe sa čo najrýchlejšie dostať

k súdnemu rozhodnutiu, ktorým by mu súd, bez akéhokoľvek dôkladnejšieho preverovania pomerov,
obmedzil rodičovské práva. O psychologických vyšetreniach a stanovenej diagnóze syna ho vôbec
neinformovala, tieto diagnostické závery opäť v súčasnosti využila a obrátila ich proti otcovi, aby nimi
preukazovala v súvislosti s jej klamlivými vyjadreniami, ako syna údajne bije, ako na neho kričí a pod...,
že nie je v záujme maloletého J., aby sa s ním ako jeho otec stýkal.

6. Otec ako dôkazy predložil kópie fotografii, potvrdenie platobných príkazov, sms komunikácia rodičov,
e-mailová komunikácia rodičov, potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ, list otca matke, uznesenie
Okresného súdu Trnava č.k. 3T/16/2017 zo dňa 13.04.2021 a navrhol vykonať výsluch svedkov I.. V.
Q., U. Q..

7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP")
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d), f) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (d), nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala
do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne
navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje (f).

11. Podľa § 326 ods. 1,2 CSP V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,

na ktoré sa odvoláva (2).

12. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

13. Podľa § 328 ods. 1,2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1).
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (2).

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj beznávrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

16. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

17. Podľa § 30 ods. 3 Zákona o rodine rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné

prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa.

18. Podľa § 43 ods. 2 Zákona o rodine dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a
rešpektovať ich.

19. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná

úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného
charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na
vydaniekonečnéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovený
pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného opatrenia účastníci nemusia byť vypočutí. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce

skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce
okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil
ujmu na právach niektorej z dotknutých účastníkov.

20. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, s návrhom matky
vo veci samej, vyjadrením otca, dôkazmi predloženými matkou a otcom, výsluchom matky a otca na
pojednávaní, spisom Okresného súdu Trnava sp. zn. 21P/3/2017, ako aj ostatným obsahom spisového
materiálu dospel súd k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.

21. Súd nemal za dostatočne osvedčené splnenie základných zákonných podmienok na nariadenie
neodkladného opatrenia a to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov.

22. Matka maloletého J. sa návrhom vo veci samej domáha zákazu styku otca s maloletým J. a

obmedzenia rodičovských práv otca týkajúcich sa zastupovania maloletého v bežných veciach.

23. Zároveň sa matka maloletého domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd do
právoplatného skončenia konania vo veci samej zakáže styk otca s maloletým J. a uloží otcovi povinnosť
nevstupovať do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré

pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnila matka tým, že otec sa s maloletým nevidel jeden
rok, návratom otca by došlo k neprimeranej psychickej záťaži a ujme maloletého odlúčením od rodiča,
s ktorým býva.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého J. nie sú manželia a nežijú v
spoločnej domácnosti, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 21P/3/2017-47
z 20.03.2017, ktorým súd zároveň schválil rodičovskú dohodu, ktorou bol maloletý zverený do osobnej
starostlivosti matky, styk otca s maloletým bol upravený na každú párnu sobotu a nedeľu od 9.00 hod
do 11.00 hod. a od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že obaja rodičia sa zaviazali

v prípade, že sa styk nebude môcť uskutočniť z vážnych dôvodov oznámiť druhému rodičovi túto
skutočnosť najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku. Uvedené mal súd preukázané zo spisu tunajšieho
súdu sp. zn. 21P/3/2017.

25. Zo zhodných výpovedí matky a otca na pojednávaní dňa 23.06.2022 vyplynulo, že otec sa s

maloletým J. stretával najprv v rozsahu podľa uvedeného rozsudku, neskôr sa rodičia dohodli na
rozšírení styku a to cca od 10.00 hod do 18.00 hod. a následne sa styk realizoval aj bez prítomnosti
matky. Matka tvrdila, že otec sa s maloletým nestretával pravidelne čo otec čiastočne poprel a uviedol,
že ak sa s maloletým nestretol, tak pre to, že matka s maloletým mali iný program. Obaja rodičia ďalejzhodne potvrdili, že maloletý J. mával záchvaty hnevu a zúrivosti, počas ktorých útočil na matku, trhal
jej odev, vlasy, čo trvalo aj hodinu. Otec potvrdil, že vtedy dal maloletému niekoľkokrát po zadku. Na otca
maloletý neútočil. Matka potvrdila, že maloletý sa niekedy už v strede týždňa pýtal, kedy bude sobota

a chystal si hračky k otcovi a keď otec neprišiel, syn sa hneval a dostal aj záchvat hnevu. Otec viac
krát vravel matke, že záchvaty maloletého nie sú normálne. Rodičia mali rozdielny názor na výchovu
maloletého a používali rozdielne výchovné metódy.

26. Maloletému J. bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm, čo mal súd preukázané z psychologického

nálezu klinickej psychologičky Mgr. J. C. zo dňa 08.04.2021 (č.l. 23). Matka potvrdila, že uvedenú
diagnózu syna otcovi neoznámila, otec uviedol, že toto sa otec dozvedel až z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

27. Na odporúčanie MŠ bol maloletý vyšetrený v Súkromnom centre špeciálno-pedagogického
poradenstva, v Správe z psychologického vyšetrenia zo dňa 08.10.2021 (č.l. 25) sú uvedené

odporúčania ohľadne prístupu k maloletému, podľa ktorých je potrebný citlivý, empatický prístup bez
tlaku a kriku, viacnásobne mu vysvetliť a hlavne predom, čo sa bude diať, treba mať trpezlivosť s
dieťaťom, pri plači ho utíšiť pokojným fyzickým kontaktovaním, nie je vhodné trvať na vykonaní úlohy
alebo opakovať inštrukcie, v sociálnej sfére je na nižšej úrovni, rozumové zložky sú u neho na vývinovo
vyššej úrovni. Stále pretrváva ťažký príchod do MŠ, je potrebná kooperácia pedagóga, nemá rád zmeny,

ťažko sa mu odchádza od matky.

28. Za účelom posúdenia školskej spôsobilosti bol maloletý vyšetrený v Súkromnom centre
pedagogicko-psychologického poradenstva, z ich vyjadrenia k školskej spôsobilosti zo dňa 9.5.2022
(č.l. 72) vyplýva, že Adam vykazuje zrelosť vo všetkých zručnostiach a schopnostiach potrebných pre

zaškolenie až na rečovú oblasť, navrhujú ho zaškoliť do bežnej triedy ZŠ s individuálnym prístupom.

29. Obaja rodičia ďalej potvrdili, že otec sa s maloletým nestretol od 29.3.2021, kedy mali rodičia medzi
sebou konflikt, na čo otec matke napísal e-mail, že už viac nepríde.

30. Otec ďalej tvrdil, že s maloletým sa následne nestretával preto, lebo ochorel na Covid 19 a následne
jeho post covidový stav nebol dobrý, nakoľko sa mu objavili zdravotné problémy neurologického
charakteru s tým, že covid mu negatívne ovplyvnil kĺby, kosti a otec mal dlhodobejšie problémy s
pohybom a zároveň po poslednom konflikte chcel nechať vychladnúť matku, nakoľko v roku 2017 bol
odsúdený za prečin ublíženia na zdraví, čo mal súd preukázané z trestného rozkazu Okresného súdu

Trnava č.k. 3T/16/2017-991 zo dňa 5.07.2017 (č.l. 21), ktorého sa otec dopustil dňa 30.6.2016 voči
matke a jej matke. Otec sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
osvedčil, o čom rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 3T/16/2017 zo dňa 13.4.2021 (č.l. 67) a na otca
sa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Zo zhodných tvrdení rodičov ďalej vyplynulo, že otec sa matke
ozval až v decembri na Mikuláša, maloletému doniesol sladkosti, avšak sa s ním nestretol. Otec odo dňa

09.04.2022 každý druhý týždeň kontaktoval matku o styk s dieťaťom, ale z dôvodu prekážky na strane
zdravotného stavu maloletého dieťaťa (choroba, kiahne a Aspergerov syndróm) sa styk nerealizoval.
Otec platí výživné pravidelne, posiela maloletému k sviatkom finančné dary.

31. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že matka neosvedčila, že je potrebné bezodkladne

upraviť pomery účastníkov vydaním neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže styk otca s maloletým
dieťaťom. Uvedené nevyplynulo zo žiadneho matkou predloženého dôkazu. Z odborných správ mal súd
preukázanú diagnózu maloletého, ale nie skutočnosť, že je dôvodné zakázať styk otca s maloletým.
Skutočnosť, že otec sa s maloletým rok nestretol nie je osvedčeným dôvodom pre zákaz styku a to ani v
spojení s jeho diagnózou, od zistenia ktorej sa otec s maloletým nestretol. Z vyjadrení rodičov vyplynulo,

že syn sa zväčša na stretnutia s otcom tešil, chystal si na stretnutie s ním aj niekoľko dní vopred hračky
a v prípade, ak otec neprišiel, syn bol nespokojný, nahnevaný.

32. Matka neosvedčila skutočnosť, že otec zámerne provokoval maloletého a zámerne vyvolával u neho
záchvaty hnevu, toto tvrdenie matky otec poprel a uviedol, že to by išiel sám proti sebe, chcel mať

kľudnú domácnosť. Z vyjadrení rodičov vyplynulo, že maloletý mával záchvaty hnevu voči matke najmä
pri ukončení styku s otcom. Aktuálne však už obaja rodičia vedia (z odporúčaní uvedených v Správe z
psychologického vyšetrenia z 8.11.2021), ako týmto záchvatom predchádzať a ako ich riešiť.33.Zdravédieťajepovinnésvojimrodičomprejavovaťprimeranúúctuarešpektovaťichajeneprípustné,
aby dieťa fyzicky útočilo na svojho rodiča, prípadne si vynucovalo veci dlhotrvajúcimi záchvatmi zlosti.
Pokiaľ má zdravé dieťa záchvaty hnevu, výbuchy zlosti, útočí na rodičov, trhá im vlasy, oblečenie, majú

rodičia právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené
zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa. Kým otec nepoznal diagnózu dieťaťa,
pristupoval k nemu ako k zdravému dieťaťu, ktoré keď sa správalo naozaj neprimerane a toto trvalo
dlhšiu dobu, počas ktorej dokonca ubližovalo matke, pričom matkine výchovné metódy neboli účinné,
pristúpil otec k bitke po zadku, čo súd síce neschvaľuje, avšak je zrejmé, že otec chcel dieťa len zastaviť,

nie mu ublížiť. Aktuálne otec pozná diagnózu dieťaťa, vie, aké metódy je vhodné použiť pri výchove
maloletého a čomu sa vyvarovať.

34. Z vyjadrenia otca vyplýva, že otec sa s diagnózou maloletého oboznámil a sám si uvedomuje jej
závažnosť a aj možné ťažkosti s ňou spojené do budúcna, pričom chce byť matke nápomocný pri
výchove syna. Na pojednávaní otec potvrdil, že má reálny záujem sa so synom stretávať.

35. Matka žiadnym z predložených dôkazov neosvedčila ani tvrdenie, že psychický stav maloletého
za posledný rok sa zlepšil z dôvodu nestretávania sa s otcom a že stretávanie s otcom by viedlo k
neprimeranej psychickej záťaži maloletého. Otec sa zo Správy z psychologického vyšetrenia zo dňa
08.10.2021 (ktoré mu súd doručil spolu s návrhom matky) oboznámil s odporúčaniami ohľadne prístupu

k maloletému a k jeho výchove, preto je potrebné umožniť otcovi tento nový prístup realizovať. Navyše
styk otca s maloletým je ostatným rozhodnutím upravený v dosť obmedzenom rozsahu a to len dve
hodiny doobeda a dve hodiny poobede v párnu sobotu a nedeľu, čo zodpovedá úprave styku s dojčaťom
a navyše styk je obmedzený aj tým, že je upravený za prítomnosti matky, t.j, matka má právo byť pri
styku prítomná, preto maloletý nebude vystavený ani odlúčeniu od matky.

36. Matka tvrdila, že počas posledného roka maloletý urobil veľký pokrok avšak ničím neosvedčila, že
ten pokrok bol dosiahnutý práve nestretávaním sa s otcom. Maloletý počas posledného roka absolvoval
predprimárne predškolské vzdelávanie v MŠ, počas ktorého je každé dieťa pripravované na zvládnutie
zručností vyžadovaných pre zápis do 1. ročníka, preto je prirodzené, že dieťa urobilo pokrok. Zároveň

matka (na rozdiel od otca) sa zo Správy z psychologického vyšetrenia zo dňa 08.10.2021 dozvedela,
ako má pristupovať k maloletému, čo rovnako bolo v záujme dieťaťa a prispelo k jeho napredovaniu.

37. Ani odmietanie maloletého navštevovať materskú školu nemožno preukázateľne pripísať otcovi, keď
z psychologického nálezu klinickej psychologičky Mgr. J. C. zo dňa 08.04.2021 vyplýva, že maloletý bol

do MŠ zaškolený dobre, potom nastúpila chorobnosť a po návrate do MŠ už pobyt v MŠ odmieta.

38. Matka ďalej nijako neosvedčila, že otec žije neusporiadaným spôsobom života a už vôbec nie to,
ž tento spôsob by mal takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala zákaz styku otca s maloletým. Otec toto
vylúčil a pri výsluchu uviedol, že ani nevie, k akému neusporiadanému spôsobu života sa má vyjadriť,

že on žije sám, pracuje na tri smeny, výživné platí na čas, z trestného rozkazu bol osvedčený, hľadí sa
na neho, akoby nebol odsúdený a ďalšie trestné oznámenie na neho podané nebolo.

39. Zákaz styku je veľmi vážny zásah do výkonu rodičovských práv a zároveň aj do práva dieťaťa na
styk s druhým rodičom, súd k nemu môže pristúpiť len výnimočne a na základe riadne vykonaného

dokazovania a aj to len v prípade, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením
styku maloletého dieťaťa s rodičom. Ak súd aj pristúpi k zákazu styku, takéto rozhodnutie nemôže byť
definitívne a nemôže byť časovo neobmedzené, pričom súd zároveň musí urobiť ďalšie opatrenia na to,
aby boli dôvody zákazu styku odstránené a prerušený styk opäť obnovený, napr. uložením výchovného
opatrenia.

40. V danej veci ďalším nestretávaním sa maloletého s otcom by mohlo dôjsť k úplnému pretrhnutiu
citových väzieb dieťaťa s otcom, pričom opätovné nadväzovanie vzťahu dieťaťa s otcom po viacerých
rokoch (ktorý sa pre dieťa stane cudzím človekom) môže byť psychicky náročné, čo tiež nie je v záujme
maloletého dieťaťa.

41. Na druhej strane si otec musí uvedomiť, že aj keď právo styku rodiča s dieťaťom je právom a
nie povinnosťou, je potrebné vykonávať toto právo zodpovedne a hlavne pravidelne a to s poukazom
na odporúčania psychológa ohľadne prístupu k maloletému, ktorého je potrebné na všetko dopredupripraviť, všetko čo sa bude diať mu viacnásobne vysvetliť a keď maloletý čaká na stretnutie s otcom,
toto skutočne realizovať, aby nerealizovanie styku nebolo spúšťačom záchvatu maloletého.

42. Súd týmto neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, preto ak sa do budúcna po vykonanom
dokazovaní preukáže, že otec napriek vedomosti o synovej diagnóze a potrebe špeciálneho prístupu
k nemu bude spúšťačom záchvatov maloletého a toto bude nepriaznivo ovplyvňovať psychický vývoj
maloletého, prípade otec bude používať neprimerané výchovné metódy a toto vyplynie aj zo znaleckého
dokazovania, bude dôvodné vyhovieť návrhu matky vo veci samej a styk otca s maloletým zakázať.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade matka neosvedčila potrebu
neodkladnej úpravy pomerov úplným zákazom styku otca s maloletým, preto súd návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.

44. V časti, v ktorej matka žiadala otcovi uložiť povinnosť nevstupovať do domu alebo bytu, na

pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej
telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, bolo neodkladné opatrenie neurčité
a teda nevykonateľné, nakoľko miesto, na ktoré sa povinnej osobe ukladá povinnosť nevstupovať musí
byť jednoznačne identifikované, napr. údajmi z katastra nehnuteľností a zároveň v tejto časti petitu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je uvedené, že je to vo vzťahu k osobe, ktorej telesnú a

duševnú integritu svojím konaním otec ohrozuje, pričom z pojmu osoba nie je jednoznačné, či sa jedná
o maloletého alebo o matku.

45. S poukazom na § 327 CSP súd ustanovenia o odstraňovaní vád nemohol použiť a nakoľko návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o zákaz vstupu do nehnuteľnosti bol neurčitý, súd

návrh v tejto časti odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).