Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 5T/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122010750
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Maniačková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2122010750.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v trestnej veci obžalovaného: E. M.

pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) s poukazom na § 138 pím.
j) Trestného zákona a prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. mája 2022 v Trnave
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný E. M. nar. XX.X.XXXX v Z., trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX V. M., t.č. v ÚVTOS a ÚVV
Leopoldov od 7.1.2022,

je vinný, že

1. dňa 03.01.2022 v čase o 12:03 hod. na druhom poschodí budovy Aquapolis Business centrum na
Piešťanskej ulici č. 3 v Trnave z recepcie zubnej ambulancie SK Dental s.r. o. zobral na stole voľne
položený notebook značky HP ProBook 450 G7 striebornej farby a z miesta odišiel, čím majiteľovi
notebooku spol. SK Dental s.r.o., so sídlom Piešťanská číslo 3, Trnava, IČO: 48 217 590 spôsobil škodu
vo výške 800 Eur,

2. dňa 04.01.2022 v čase od 12:00 hod do 12:20 hod vošiel do reštaurácie Tovariš na Námestí
Slovenského učeného tovarišstva číslo 8 v Trnave a z neuzamknutej šatne pre zamestnancov
reštaurácie zobral z peňaženky poškodeného Y. G., vloženej vo vnútornom vrecku bundy, finančnú
hotovosť vo výške 70 Eur, občiansky preukaz na meno Y. G., kartičku poistenca Union zdravotnej
poisťovne, debetnú kartu Slovenskej sporiteľne a na dlážke voľne položené tenisky značky Nike Air
Jordan, červeno-bielej farby, všetko patriace poškodenému Y. G., následne zobral na stoličke voľne
položený ruksak zn. Slanger spolu s jeho obsahom, ktorý tvorili sivé tepláky značky Everlast, zväzok 2

ks kľúčov spolu s čipom, občiansky preukaz na meno G. O. a finančná hotovosť v minciach v hodnote
10 Eur, všetko patriace poškodenému G. O. a spolu s odcudzenými vecami z miesta ušiel, čím svojim
konaním spôsobil poškodenému Y. G. škodu vo výške 195,99 Eur a poškodenému G. O. škodu vo výške
74,90 Eur,

3. dňa 4.12.2021 v čase o 9:22 vošiel do priestorov reštaurácie Altrivio v Obchodnom centre City Aréna v
Trnave na Kollárovej ulici č. 20 a zobral kľúče, prostredníctvom ktorých sa dostal do kancelárie a skladu

reštaurácie, odkiaľ zobral 7 ks 0,75 litrových fliaš vín rôznych značiek, 1 ks fľašu becherovky o objeme 1
liter, 3 ks darčekových poukazov v celkovej hodnote 90 Eur (1 ks / 30 Eur), 3 ks darčekových poukazov
v celkovej hodnote 150 Eur (1ks/50 Eur), tablet značky Apple iPad 7 s internou pamäťou 32 GB a batoh
neznámej značky, do ktorého si ukryl odcudzené veci a spolu s nimi z reštaurácie odišiel na neznáme
miesto , čím svojim konaním spôsobil spoločnosti ALDENTE, s.r.o. so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo
námestie č. 20, IČO: 35 882 841 škodu vo výške 690,11 Eur,

tedav skutku 1/ a 2/
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - na viacerých osobách,

v skutku 3/
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

čím spáchal

v skutku 1/ a 2/
pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona,

v skutku 3/

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2
písm. d) v spojení s ods. 4 Trestného zákona per analógiam na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
4 (štyri) roky a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti SK Dental s. r.o. , so sídlom Piešťanská 3, Trnava, IČO: 48 217 590, škodu vo výške 800 eur.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému
G. O., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom ul. T.. T. XXXX/XX, Z. škodu v sume 70 eur.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému

Y. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XX škodu v sume 195,99 eur.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti ALDENTE s.r.o., so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie č. 20, IČO: 35 882 841
škodu v sume 450 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú spoločnosť SK Dental s. r. o., so sídlom
Piešťanská 3, Trnava, IČO: 48 217 590 so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava č. k. 2Pv 497/21/2207-50 podanej na súd

dňa 8.4.2022, prejednal súd trestnú vec obžalovaného E. M..

Na hlavnom pojednávaní súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a nakoľko obžalovaný uznal
základ a výšku škody v konaní uplatnenej, súd následne vykonával dokazovanie súvisiace iba s výrokom

o treste: odpisom z registra trestov zo dňa 27.5.2022, výpisom z centrálnej evidencie správnych deliktov
a priestupkov zo dňa 31.5.2022.

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bezakýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že obžalovaný sa dopustil trestnoprávne relevantného
konania precízovaného v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku a po právnej stránke toto konanie
kvalifikoval v skutku 1 a 2 ako pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 3

písmeno b) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno j) Trestného zákona a v skutku 3 ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písmeno a)
Trestného zákona.

Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Tr. por., keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude uvádzať

podrobný obsah vykonaných listinných dôkazov. V rámci záverov o preukázaných skutkových zisteniach
súdnajednotlivédôkazyaznichvyplývajúceskutočnostipoukáže,auvedie,akýmiprávnymiúvahamisa
spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu.
Napokon zápisnica o hlavnom pojednávaní a ostatný obsah spisového materiálu poskytuje ucelený
obraz o všetkých dôkazných prostriedkoch, o ktoré súd svoje zistenia opiera.
K výroku o treste.

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby

bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný

zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký
druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty
možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí

súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Tr.zák.).

Súd ukladal obžalovanému v danej veci úhrnný trest odňatia slobody podľa trestného činu najprísnejšie
trestného zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti obžalovaného podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona,
pre ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trestnú sadzbu od 3 rokov do 10 rokov. Súd u

obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ a to, že sa priznal k spáchaniu
trestných činov, úprimne ich spáchanie oľutoval. Zároveň súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to, že
obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Zároveň súd zistil,
že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 1T/2/2019 zo dňa 21.2.2019 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/61/2019 zo dňa 11.4.2019 uznaný za vinného okrem

iného i zo zločinu krádeže podľa
§ 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona. S poukazom na uvedené bolo u obžalovaného potrebné
pre opakované spáchanie zločinu upraviť zákonom ustanovenú trestnú sadzbu postupom podľa §
38 ods. 5 Trestného zákona spôsobom uvedeným v § 38 ods. 8 Trestného zákona (zvýšenie dolnej
hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu z rozdielu medzi hornou a dolnou

hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby). Zároveň bolo potrebné zvýšiť hornú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby za použitia asperačnej zásady v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona, keď
súd odsudzoval obžalovaného za dva trestný činy spáchané vo viacčinnom súbehu, pričom jedným z
týchtotrestnýchčinovjezločin.Poúpravezákonomustanovenejtrestnejsadzbytrestuodňatiaslobodyv
§212ods.3Trestnéhozákona(3až10rokov)podľa§38ods.5Trestnéhozákonaspôsobomuvedeným

v § 38 ods. 8 Trestného zákona, za použitia asperačnej zásady v § 41 ods. 2 Trestného zákona pripadalo
do úvahy ukladanie trestu obžalovanému od 6 rokov a 6 mesiacov až do 13 rokov a 4 mesiace.V osobe obžalovaného ide o osobu kriminálne narušenú, v minulosti sa dopúšťal spravidla trestných
činov menej závažných majúcich charakter prečinov a len v jednom prípade šlo o úmyselný zločin. Z
pohľadu druhu trestu vzhľadom na zistenú recidívu nebolo možné uložiť obžalovanému iný druh trestu

ako nepodmienečný trest odňatia slobody.

Z pohľadu výmery trestu súd vzal do úvahy stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.6.2017 (R 44/2017), ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a
schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zákona, ods. 4

Tr. zákona teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené
ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu)
použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. (po prijatí vyhlásenia
súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania
viny dokonca bez toho, aby bolo akýmkolvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu
a výške uloženého trestu. Z odôvodnenia tohto stanoviska vyplýva, že dôvodom použitia analógie je

podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý
umožňuje obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade dohody o vine
a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej dohody o vine a
treste, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť ( v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený
vracia do štandartného režimu dokazovania viny v súdnom konaní), v prípade vyhlásenia o vine a jeho

prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. poriadku. To znamená neodvolateľnosť
vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v
tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy
len výnimočne. Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť (nie
povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok ako pri

schválení dohody o vine a treste. Dokonca keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu
určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte
dôvodnejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne
správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest
je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v

tých smeroch, v ktorým má zákon pôsobiť na ochranu spoločnosti tak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), ako aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí predstavovať aj morálne odsúdenie páchateľa

(retribúcia). Vychádzajúc teda z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Tr. zák., rešpektujúc požiadavku
individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr.
zák., tiež požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Tr. por., dospel súd k záveru,
že na dosiahnutie účelu trestu a to najmä na dosiahnutie nápravy obžalovaného a jeho uvedomenie
si závažnosti a celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho konania je na neho potrebné pôsobiť

trestom odňatia slobody vo výmere 4 roky a 4 mesiace. Takýto trest ukladaný za analogického
aplikovania ustanovení o dohode o vine a treste považuje súd u obžalovaného za dostatočný na
dosiahnutie tak individuálnej ako i generálnej prevencie trestu.

Súd uzatvára, že optimálna miera trestnej represie si vyžaduje, aby trest nebol ani príliš mierny a ani

nedôvodne prísny. Trest predstavuje ujmu na právach odsúdeného a preto aby išlo skutočne o trest,
musí odsúdený túto ujmu reálne i pociťovať. Na druhú stranu nedôvodne prísny trest bez zreteľa na
zásadu individuálnej prevencie nepôsobí výchovne, ale demoralizujúco. Cieľom trestného konania má
byť dosiahnutie toho, aby obžalovaný zaujal k spáchanej trestnej činnosti sebakritický a kajúci postoj.
Práve takýto postoj totiž sľubuje možnosť jeho nápravy. Súd s ohľadom na stanovisko trestnoprávneho

kolégia NS SR sp. zn. Tpj 55/2016 dospel k záveru, že u obžalovaného boli splnené všetky dotknuté
podmienky na mimoriadne zníženie trestu analogickým použitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) ods.
4 Tr. zákona, keďže obžalovaný sa ako v prípravnom konaní, tak aj v konaní pred súdom k obžalovanejtrestnej činnosti priznával a túto opakovane oľutoval, na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o svojej
vine a súd jeho vyhlásenie prijal.

S poukazom na požiadavku primeranosti trestu a jeho individualizácie nepovažoval súd za potrebné
pôsobiť na obžalovaného dlhším trestom odňatia slobody ako 4 roky a 4 mesiace.

Súd v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,

nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin.

K výroku o náhrade škody.

Nakoľko si poškodení SK Dental, s.r.o., G. O., Y. G., spoločnosť ALDENTE, s.r.o., riadne a včas

uplatnili nárok na náhradu škody, súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému v
tomto odsudzujúcom rozsudku povinnosť nahradiť poškodeným škodu tak, ako je uvedené vo výroku
o náhrade škody tohto rozsudku. Zároveň súd poškodeného SK Dental, s.r.o., so zvyškom nároku na
náhradu škody podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal na civilný proces.

Poučenie:

I. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (§ 257 ods. 5 Tr. por.)

II. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste a náhrade škody možno podať odvolanie do 15 dní
od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené

osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku ( § 309 ods. 1 Trestného poriadku).