Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, December 21, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/201/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218200901
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7218200901.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu O.. Z. C.V. W.. F.. D.., D.. XX.X.XXXX,
G. - Z. M. XX/X, zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Košice, Štúrova 20 proti žalovanej O..
Ľ. C., D.. XX.X.XXXX, G., A. D.. XX, zast. JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou, Košice, Bajzova 2
o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, o späťvzatí žalobného

návrhu žalobcom

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť aspäťvzatie žalobného návrhu, z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn.
29C/10/2018 z 29. júla 2020 a konanie z a s t a v u j e.

Žalovanej priznáva proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne len „súd“) označeným rozsudkom
zamietol žalobu (výrok I.) a žalovanej priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnej výške
(výrok II.).

2. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písmená f/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe v celom rozsahu

vyhovel a priznal mu voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Predtým než odvolací súd by bol pristúpil k rozhodovaniu o rozsudku súdu prvej inštancie na základe
podaného odvolania meritórne, vzhľadom na predmet sporu a zo spisu vyplývajúce okolnosti o tom, že
je vedené konanie o rozvod manželstva tunajších sporových strán, zistil jednak na základe oznámenia
žalovanej ako i dopytom na súd konajúci vo veci rozvodu manželstva, že manželstvo žalobcu a žalovanej

bolo právoplatne dňom 3.7.2021 rozvedené, a teda zánikom manželstva zaniklo v zmysle § 148 ods. 1
CSP i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

4. Podaním zo 14.10.2021, reagujúc na výzvu odvolacieho súdu, zobral žalobca žalobu na zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v celom rozsahu späť. Navrhol, aby odvolací súd postupom
podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok Okresného súdu Košice II sp.

zn. 29C/10/2018 z 29.7.2020, konanie zastavil a nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania.
Uviedol, že žalobu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podal 30.1.2018. Dňa
3.7.2021 nadobudol právoplatnosť vo výroku o rozvode manželstva, rozsudok Okresného súdu Košice
II sp. zn. 19P/212/2017 zo 16.4.2021. Zánikom manželstva zaniklo i bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov. Mal za zrejmé, že po podaní žaloby na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
po vynesení rozsudku súdu prvej inštancie z 29.7.2020 a aj po podaní odvolania proti nemu

nastala právna skutočnosť - zánik manželstva, s ktorým Obč. zákonník spája zánik bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Ak by za týchto okolností trval na podanej žalobe, bez ohľadu na pôvodnúdôvodnosť jeho odvolania proti rozsudku a vecnú správnosť či nesprávnosť tohto rozsudku, odvolací
súd by nemohol rozhodnúť inak ako potvrdením (zamietajúceho) rozsudku súdu prvej inštancie, keďže
zanikol predmet konania - bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Mal za zjavné, že berie späť žalobu

v dôsledku právnej skutočnosti, ktorá nastala po podaní žaloby - zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zánikom manželstva. Ak by za týchto okolností odvolací súd aplikoval § 256 ods. 1 CSP,
postupoval by, podľa žalobcu, do takej miery formalisticky, neprihliadajúc na dôvody hodné osobitného
zreteľa, spočívajúce v zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov iným spôsobom ako jeho
zrušením, že by takýto postup bol voči žalobcovi celkom zjavne nespravodlivý.

Žalobca sa týmto, podľa odvolacieho súdu, domáhal aplikácie § 257 CSP.

5. Nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd zisťoval stanovisko žalovanej a to v zmysle § 370 ods. 2 CSP
zisťoval či žalovaná so späťvzatím súhlasí, príp. ak nie, či existujú vážne dôvody jej nesúhlasu so
späťvzatím návrhu.

6. Žalovaná podaním doručeným 15.11.2021 oznámila, že vzhľadom na skutočnosť, že rozsudkom
Okresného súdu Košice II, sp. zn. 19P/212/2017 zo 16.4.2021, právoplatným 3.7.2021 bolo jej
manželstvo so žalobcom rozvedené a zánikom manželstva došlo i k zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, so späťvzatím žaloby súhlasí.

V otázke ohľadom nároku na náhradu trov konania s návrhom žalobcu nesúhlasila. Citujúc § 256 ods.
1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane, navrhla, aby odvolací súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Mala
za to, že zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Poukázala
na to, že práve žalobca inicioval konanie o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za

trvania manželstva podaním žaloby, ktorá nebola dôvodná, čo potvrdil i súd prvej inštancie, ktorý
žalobu rozsudkom zamietol a priznal jej - žalovanej nárok na náhradu trov konania. Podotkla, že
žalobca podal žalobu dokonca rok po tom ako bolo začaté konanie o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností. Mala za to, že žalobca nedôvodne žiadal zrušiť bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov a preto bola nútená sa žalobe aktívne brániť a teda ak by odvolací súd v

dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil a nepriznal jej - žalovanej nárok na náhradu rov konania,
bolo by také rozhodnutie voči nej zjavne nespravodlivé.
Žalovaná trvala na použití § 256 ods. 1 CSP a posúdenia výlučne procesného zavinenia za zastavenie
konania.

7. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej, v podaní zo 6.12.2021 zotrval v celom rozsahu na svojom
podaní zo 14.10.2021. Naviac uviedol, že v čase podania jeho žaloby bezpodielové spoluvlastníctvo
jeho a žalovanej trvalo a k jeho zániku došlo viac než tri roky po podaní žaloby a jeden rok po vynesení
rozsudku, ktorým súd jeho žalobu o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zamietol.
V čase podania žaloby, uviedol, že nemohol vedieť, kedy bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu

zanikne. Poukázal na to, že žalovaná v konaní len „bezbreho“ opakuje, že podal bezdôvodnú žalobu.
Namietol, že toto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti a rozsudok založený na tomto právnom názore
nie je právoplatný. Uviedol, že berie žalobu späť na základe zániku bezpodielového spoluvlastníctva
zánikom manželstva, teda v čase keď už predmet konania neexistuje, preto navrhol, aby krajský súd
rozhodol v súlade s jeho návrhom v podaní z 13.10.2021 (zrejme sa jedná o podanie zo 14.10.2021 -

pozn. odvolacieho súdu).

8. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

9. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

10. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34

CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, pripustil
späťvzatie návrhu na začatie konania, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu zamietol
a konanie zastavil, keďže žalobca vzal návrh na začatie konania/žalobu späť skôr, ako rozsudok
nadobudol právoplatnosť a žalovaná so späťvzatím súhlasila.11. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

12 Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

16. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. Trovy konania vynaložené v zmysle § 251 CSP znáša strana sporu alebo trvale zo svojho, alebo

má nárok na ich náhradu. Kým povinnosť znášať trovy konania je primárnou a všeobecne nákladovou
povinnosťou, povinnosť nahradiť trovy je obmedzená na prípady, keď boli splnené určité, zákonom
vymedzené okolnosti.
Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany
sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala

ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda
okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane takto potom vzniká povinnosť nahradiť
trovy konania víťaznej strane. Ak nie sú tieto okolnosti splnené, strana nemá na náhradu trov konania
nárok a vynaložené trovy znáša zo svojho.
Zásada úspechu v spore sa premietla v ustanovení § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania

náhrady trov konania.

18. Zásada úspechu vo veci je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Bola
transformovaná do ustanovenia § 256 CSP a znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán,
ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by

pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená súdom tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa
prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie
však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v
ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (napr. späťvzatie) a dôsledkom je vznik trov protistrany.

Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom vo veci nemôže byť
meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť
nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

19. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s § 256 ods. 1 CSP je súd povinný

skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť.
Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k
záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd
za daných okolností napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania.
Aplikácia § 257 CSP musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy
výnimočný charakter.
Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie

dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.
Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. V zmysle
ustálenej judikatúry (napr. uznesenia NS SR sp. zn.: 2MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010, 3MCdo 46/2012)
nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmyslesvojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy
konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým

druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často (dôvody) vyskytujú, a tento dôvod
je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii § 257 dochádza
aj z aspektov sociálnych. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť
v akomkoľvek sporovom konaní. Slúži toto ustanovenie na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé,
aby ten kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy dostal

náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti úspešne vynaložil.

21. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci Ustanovenie § 150 O.s.p. (v súčasnosti § 257
- pozn. odvol. súdu) preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady

rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy
musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým,
sociálnym,osobnýmaďalšímpomeromvšetkýchúčastníkovkonaniaajepotrebnévziaťdoúvahynielen
pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia

najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú
tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a
pod. - viď NS SR 5Cdo/67/2010

22. V danom prípade je nesporné, že žalobca podal žalobu o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov počas trvania manželstva dňa 31.1.2018 a to z dôvodov podľa § 148a ods. 2 Obč. zák.,
ku ktorej ako dôkaz preukazujúci podnikateľskú činnosť žalovanej pripojil výpis zo živnostenského
registra OkresnéhoúraduKošice,čísloživnostenskéhoregistra:820-586699z31.1.2018,podľaktorého
výpisu však žalovaná ako podnikateľský subjekt mala pozastavenú činnosť. Žalovaná vo vyjadrení k
žalobnému návrhu z 29.6.2018 s návrhom nesúhlasila s tým odôvodnením, že v krátkom čase pristúpi

k zrušeniu podnikateľského oprávnenia (a teda mala za to, že ak bude toto v čase rozhodovania súdu
zrušené, súd nemôže podľa § 148a ods. 2 Obč. zák. zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov),
preto považovala konanie za nehospodárne, navyše keď prebieha konanie o rozvod manželstva
(začal žalobca v novembri 2017 - pozn. odvolacieho súdu), ktorého dôsledkom bude aj zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobca v replike z 8.8.2018 na vyjadrenie žalovanej zotrval

na podanom návrhu s tým, že žalovaná v danom/tom čase oprávnenie na podnikateľskú činnosť mala
a skutočnosť, že prebieha konanie o rozvod manželstva označil za bezpredmetnú, nakoľko v ňom
bolo nariadené znalecké dokazovanie znaleckým ústavom a nie je možné očakávať v krátkom čase
rozhodnutievoveci.Opakovane22.8.2018žalobcaoznámilsúdu,žežalovanáajkuvedenémudňumala
oprávnenie na podnikateľskú činnosť a teda boli splnené podmienky rozhodnúť podľa § 148a ods. 2

Obč. zák. Po nariadení termínu pojednávania žalovaná 19.9.2018 oznámila, že počnúc dňom 13.9.2018
došlo k zániku jej živnostenského oprávnenia a teda súd nemôže zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov podľa § 148a ods. 2 Obč. zák. Podaním z 9.10.2018 žalobca na žalobe zotrval s tým, že
nárok na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyvodzuje z § 148 ods. 2 Obč. zák., keďže
ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov by odporovalo dobrým mravom, žiadal, aby

súd pripustil zmenu žaloby.

23. Súd prvej inštancie, po pripustení zmeny žaloby, rozhodol o nej rozsudkom z 29.7.2020 a to žalobu
a zamietol a podľa § 255 ods. 1 CSP žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi
právo na náhradu trov konania v plnej výške. Odôvodnil aj, že na rozhodnutie o trovách konania podľa

§ 257 CSP nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne náhradu celkom alebo
sčasti nepriznal. Výnimočnosť týchto okolností nevidel ani v okolnostiach danej veci ani v okolnostiach
na strane strán sporu.

24. Z podania žalobcu, ktorým zobral žalobný návrh späť je zrejmé, že o nároku na náhradu trov

konania navrhol rozhodnúť podľa § 257 CSP pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa, mal zánik
bezpodielového spoluvlastníctva manželov iným spôsobom ako jeho zrušením, a mal za to, že ak by na
to súd neprihliadol, bolo by to voči nemu celkom zjavne nespravodlivé. Bližšie neodôvodnil.Žalovaná navrhla, aby odvolací súd o trovách rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a jej priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. Mala za to, že zavinenie zastavenia konania je
potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Poukázala na to, že práve žalobca inicioval konanie

o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva podaním žaloby, ktorá
nebola dôvodná, keďže ju súd prvej inštancie zamietol, žalobca nedôvodne žiadal zrušiť bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov a preto bola nútená sa žalobe aktívne brániť a teda ak by odvolací súd v
dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil a nepriznal jej - žalovanej nárok na náhradu trov konania,
bolo by také rozhodnutie voči nej zjavne nespravodlivé. Ani žalovaná viac neodôvodnila.

25.Vdanomprípadesúnaplnenévšetkypredpokladyprepriznanienáhradytrovkonania vzmysle§256
ods. 1 CSP žalovanej proti žalobcovi, keďže platí, že späťvzatím návrhu na začatie konania procesne
zavinil zastavenie konania. Zároveň je tak i vytvorený priestor pre prípadnú aplikáciu § 257 CSP, aby
súd ak dôjde k záveru, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre tieto náhradu celkom alebo
sčasti nepriznal. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa,

musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
Z podaní sporových strán je zrejmé, že obe strany sporu sa dovolávajú princípu spravodlivosti pri
rozhodovaní odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov konania, každá z nich zo svojho uhla pohľadu,
pričom ale ani jedna z nich konkrétnosti ohľadom nimi videnej (ne)spravodlivosti nekonkretizovala. Ani
jedna zo strán ani neozrejmila súdu svoje osobné, majetkové a sociálne pomery.

Ustanovenie §257 CSP slúži na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten kto dôvodne bránil
svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy dostal náhradu trov, ktoré pri tejto
činnosti úspešne vynaložil.
Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči

účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

26. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (viď už uvedené rozhodnutia 2MCdo 17/2009,
5Cdo 67/2010, 3MCdo 46/2012, ale napr. aj 5MCdo/17/2010) ustanovenie § 150 O.s.p., a teda v
súčasnej právnej úprave mu korešpondujúce ustanovenie § 257 CSP nemožno vykladať tak, že možno

kedykoľvekbezohľadunazákladnézásadyrozhodovaniaonáhradetrovkonanianepriznaťnáhradutrov
úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné
prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov
konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je

nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)
na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

27. Odvolací súd rozhodujúc o nároku na náhradu trov konania pri jeho zastavení na základe späťvzatia

žaloby je tak, z hľadiska aplikácie ustanovenia § 257 CSP, povinný posúdiť celý komplex okolností
relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Aby
odvolací súd tento komplex mohol zodpovedne posúdiť, musí nevyhnutne najskôr poznať všetky doň
patriace okolnosti, pretože len na tomto základe môže potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať
prioritu pred ostatnými.

28. Aplikácie § 257 CSP sa dovolávajúci žalobca výnimočnosť prípadu z hľadiska aplikácie § 257
CSP odôvodnil iba okolnosťami spočívajúcimi v tom, že po podaní žaloby na zrušenie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, po rozhodnutí súdu prvej inštancie o nej a aj po podaní odvolania nastala
právna skutočnosť - zánik manželstva rozvodom, s ktorým Obč. zákonník spája zánik bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, a teda ak by aj trval na podanej žalobe, vzhľadom na predmet konania by
odvolací súd nemohol rozhodnúť inak ako potvrdením zamietavého rozsudku súdu prvej inštancie. Za
takých okolností, pri späťvzatí žalobného návrhu za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by ho
odvolací súd nemal zaviazať nahradiť trovy konania žalovanej (teda náhradu trov konania žalovanej
nepriznať) mal predmetnú právnu skutočnosť nastavšiu v priebehu konania - zánik bezpodielového

spoluvlastníctva manželov v dôsledku zániku manželstva rozvodom. Svoje osobné, majetkové a
sociálne pomery, aj keď právne zastúpený advokátkou, vôbec neozrejmil, aj keď sa jedná o ďalšiu
okolnosť významnú pri skúmaní splnenia podmienok pre možnosť rozhodnutia o náhrade trov konania
podľa 257 CSP. Neozrejmil ani tie isté pomery na strane žalovanej.29. Odvolací súd tak pre právne posúdenie veci z hľadiska aplikácie ustanovenia § 257 CSP
nemal na prípadné jeho použitie dostatok dôvodov s poukazom na potrebnosť posúdenia celého

komplexu okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného
ustanovenia. Aby súd tento komplex mohol zodpovedne posúdiť, musí nevyhnutne najskôr poznať
všetky doň patriace okolnosti, pretože len na tomto základe môže potom so znalosťou veci niektorým
z nich priznať prioritu pred ostatnými. Odvolací súd výnimočnosť prípadu z hľadiska aplikácie
ustanovenia § 257 CSP nemohol vzhliadať/vidieť len v okolnostiach danej veci, ktoré podľa žalobcu

spočívali v zániku predmetu konania (konanie o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
za trvania manželstva) po jeho začatí, či v jeho priebehu, v každom prípade však pred právoplatným
rozhodnutím o žalobe. Odvolací súd nemal priestor zaoberať sa ďalšími okolnosťami, významnými
z hľadiska rozhodovania podľa § 257CSP, ktorými sú najmä osobné, majetkové sociálne pomery
účastníkov konania, tieto okolnosti zostali odvolaciemu súdu neznáme, teda nebolo dostatočne/
dôsledne konkretizované, v čom ide o výnimočný prípad a v čom sú dané dôvody hodné osobitného

zreteľa z hľadiska § 257 CSP.
30.Zákonv§257CSPnestanovujepodmienkyaplikácietohtoustanoveniatak,žebymuselibyťzároveň
splnené všetky relevantné dôvody, a že teda pri absencii čo i len jedného z nich už neprichádza aplikácia
tohto ustanovenia do úvahy. Civilný sporový poriadok tu ponecháva na voľnú úvahu súdu, ako posúdi
relevantné okolnosti. Aby však súd mohol zodpovedne posúdiť celý komplex dôvodov významných z

hľadiskaustanovenia§257CSP,musínevyhnutnenajskôrpoznaťvšetkydoňpatriaceokolnosti,pretože
len na tomto základe môže potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými
(porovnaj tiež rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 5/2006 a sp. zn. 5 MCdo 17/2010).

31. V danom prípade odvolací súd, rozhodujúc o návrhu žalobcu na aplikáciu na daný spor § 257 CSP

a vychádzajúc len z ním uvedených okolností ako i okolností zrejmých z obsahu súdneho spisu, nemal
priestor zistiť v celej šírke komplex všetkých okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov
konania podľa tohto ustanovenia, preto podľa tohto výnimočného ustanovenia nepostupoval a o nároku
na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Keďže procesne platí, že žalobca tým, že
zobral žalobný návrh späť zavinil zastavenie konania, súd priznal náhradu trov konania protistrane -

žalovanej. V zmysle § 396 ods. 1 CSP jedná sa o trovy konania tak pred súdom prvej inštancie ako aj
trovy odvolacieho konania.

32. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).