Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, October 7, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5T/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119010192
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6119010192.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 08. 10 .2021 konajúc samosudcom JUDr.

Romanom Reištetterom v trestnej veci obžalovaného F. S., D.. XX.XX.XXXX S. N. N., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: F. S., D.. XX. XX. XXXX S. N., H. N. A. XXXX/ XA, N., A. N. U. XX, N. X

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

dňa29.10.2015včaseod18.08hod.do18.27hod.vtelefonickomrozhovoresredaktorominternetového

rádia Slobodný vysielač v relácii „Regióny", v živom vysielaní, ktoré bolo odvysielané zo sídla združenia
Slobodný vysielač, ul. Kapitulská 8, Banská Bystrica, vyjadril v súvislosti so svojim internetovým
obchodom s roxorovými tyčami, že „...tie roxory použijeme na ukončenie revolúcie...", „...zoznam
ľudí, ktorí budú ubití na smrť týmito roxormi, a ideme potom spraviť revolúciu...", „...žiadne tajné
sprisahanie...", „...potom ich pochytáme a ubijeme na smrť...", „...toto nebude žiadne organizovanie
protestov...", „...tu každý bude presne vedieť, kto bude ubitý na smrť, a kto nie, tu sa nebudú robiť žiadne
majdany...", „... takže N. čaká hrozné, hrozný koniec aj tých, ktorí sa podieľajú na tomto zákone na tomto

krajne pravicovom fašistickom zákone, ja budem monitorovať všetky mŕtvoly zamrznutých bezdomovcov
a presne títo budú bití. Keď chytím N., ja osobne s roxorovou tyčou mu polámem všetky kosti a potom
zavoláme jeho rodinu a vyfúkneme jeho mozog na tvár jeho rodiny, aby si to potom zotierali...", „...taktiež
týchto hajzlov, toto neurobíme ako trest, toto urobíme za účelom vytvorenia odstrašujúceho precedensu
pre ďalšie generácie...", čím týmto svojim úmyselným konaním sa verejne vyhrážal skupine obyvateľov
smrťou, a verejne podnecoval na závažné porušenie verejného poriadku,

t e d a

skupine obyvateľov sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví a inou ťažkou ujmou,

verejne podnecoval na trestný čin a verejne vyzýval na závažné porušovanie verejného poriadku,

č í m s p á c h a l

prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1 Tr. zák.,

prečin podnecovania podľa § 337 Tr. zák.

za to sa o d s u d z u j ePodľa § 359 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), Tr. zákona, § 38 odsek 2, § 41 ods.
1, § 46 Tr. zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 1 (jedného) roka.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica dňa 08.03.2019 podal na súd obžalobu pod sp. zn.
2Pv 184/16/6601-97 na obvineného F. S. za prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1

Trestného zákona a prečinu podnecovania podľa § 337 Trestného zákona, na tom skutkovom základe,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na základe podanej obžaloby súd vo veci vytýčil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal nasledovné
dokazovanie.

Obžalovaný F. S. vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku v obžalobe. Vypovedať odmietol,
ale chcel sa vyjadriť k tomu, že považoval svedkov za zaujatých, pretože buď mal s nimi konflikty,
alebo to boli jeho politickí oponenti. S M.. P. V. R. mal konflikty a O.. A. bol jeho politický oponent.
Títo pritom neboli vôbec v danom rozhovore spomínaní, spomínaný tam bol N., ale tento vypovedal,

že sa necítil byť dotknutý týmto rozhovorom. Mal za to, že nebola preukázaná skutková podstata tohto
trestného činu, čo sa teda týkalo N. a tiež čo sa týkalo násilia voči skupine obyvateľov, tak v tomto
prípade nebola tá skupina identifikovaná, pretože hajzli nie sú identifikovateľná skupina. Taktiež žiadal,
aby bol vykonaný celý prepis nahrávky, keďže z tejto vyplývalo, že išlo o humoristickú reláciu a dané
výroky boli poňaté v rámci satiry a blbnutia, tak, ako to robili už viackrát. Na základe toho žiadal, aby

bola obžaloba zamietnutá. Nevedel sa vyjadriť takto len z výrokov, ktoré sa mu kladú za vinu v čom
mal byť ten humor. Ak by mal k dispozícii celý prepis, vedel by sa vyjadriť slovo po slove. Mal za to, že
to bolo vytrhnuté z kontextu a bola to vymyslená konštrukcia zo strany prokurátorky. Považoval to tiež
za politickú objednávku. K výpovedi R. uviedol, že to všetko považoval za srandu, paródiu a komédiu,
ak by bol pán svedok inteligentný, tak by to tak aj zobral. Zároveň sa ospravedlnil svedkovi, tým chcel

povedať, že si to zobral príliš vážne. Ak by mal celý prepis rozhovoru, vedel by sa presne vyjadriť k
čomu speli tieto jeho vyjadrenia. Tiež poukázal na to, že považoval ICOCRIM za podvodnú, kriminálnu
agentúru. Považoval ich za výpalníkov aj s pánom G.. V danej relácii nespomínal menovite pána R..
Nebolo pravdou, čo uvádzal pán R., čo čítal v uznesení o vznesení obvinenia, že počul, ako obžalovaný
vravel, že majú obchod s roxormi. Toto nepovedal, naopak viackrát to poprel v danej relácii. Opakovane

trval na tom, že svedok tvrdil, že on v tej relácii tvrdil, že mali obchod s roxorovými tyčami, čo nebola
pravda a preto by mal byť stíhaný. K svedkovi A. poukázal na to, že ide o nedôveryhodného svedka,
ktorý klamal, fabuloval. Pravdou bolo, že použili pojem vaský jugend, a tiež že používali slovo heil, ale
používalitoakoparódiuprávenafašistickézriadenie.Považovalajpánaposlancazasúčasťfašistického
systému, v tom zmysle, že u nich vládne systém firiem podľa Musoliniho definície. Nebol stíhaný za tieto

prejavy ako za extrémistické prejavy. Na P.o uviedol, že svedok nevedel, čo bolo uvedené v danej relácii.
Napokon uviedol, že znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok pracuje pre KEÚ PZ, a preto bol zaujatý.
Po prehratí zvukového záznamu uviedol, že v prvom prepise záznamu chýba začiatok jeho rozhovoru v
Slobodnom vysielači, kedy hovoril o situácii, že roxorová revolúcia má vytvoriť priestor na opodstatnený
strach, ktorý by vznikol u príslušných ľudí ako napr. poslancov tak, aby mohli požiadať o azyl v USA

vzhľadom na to, že páchajú trestný čin genocídy na Slovensku, čím by sa predišlo krviprelievaniu. Poňal
to ako komédiu a paródiu, kedy používal hyperbolu a metaforu. Taktiež zámerne poukázal na to, že by to
urobili v spolupráci s políciou a prokuratúrou, aby to urobili zákonne, teda nebol by to žiadny majdan. Mal
za to, že tento režim napáchal veľa škôd, genocídu videl v tom, že tento režim nútil rodičov, ktorí chceli
mať deti, nemali príjmy na staranie sa o deti, aby si tieto deti dali vziať ešte pred pôrodom, tisíce ľudí

zomieralo na liečiteľné choroby. Poňal to takýmto spôsobom kvôli tomu, aby sa niektorí ľudia zobudili,
že to takýmto spôsobom nejde.

Svedok - poškodený M.. M. R. vypovedal, že pracuje tri desaťročia v bezpečnostných zložkách, a keď
počul reláciu v rozhlase, v ktorej hovoril obžalovaný, považoval to za podnecovanie k násiliu, nielen

teraz z jeho strany, ale podnecoval aj iných ľudí, aby konali násilne, čo považoval za nebezpečné.Jeho sa to tiež osobne dotklo, keďže obžalovaný aj s pánom W., ktorého považoval za iniciátora tohto
konania, ho viackrát ohovárali. Uviedol, že sa považuje za váženú osobu a pracuje aj v medzinárodných
organizáciách, cítil sa byť týmto ohrozený, preto podal trestné oznámenie. Trval na tom, čo uviedol v

prípravnom konaní. Mal vedomosť o tom, že sa pripravovali na použitie tých roxorových tyčí, keďže bolo
viacero videí na youtube, kde to ukazovali, bolo tam aj viacero mladých chlapcov. Popisovali, ako budú
lietať mozgy, sračky, ako bude krv pred parlamentom a podobne, ako si to s každým vybavia. Vedel,
že sa vyhrážali aj P. a jeho manželke. Vedel, že P. mu potom dal aj facku. Propagovali na videách, že
ich budú biť s tými tyčami. Rozprávali to verejne. Svedok sa cítil byť ohrozený, preto viackrát podal

trestné oznámenie. Tieto ale boli odmietnuté, pretože polícia ho považovala za verejne činnú osobu,
ktorá to musí strpieť, čo ale namietal. Bol a stále je verejne činným len tak, že organizuje konferencie
a podobne. Násilie voči nemu ale nikdy nebolo doposiaľ vykonané zo strany obžalovaného alebo iných
osôb. Chodia s nimi, teda s obžalovaným aj s W. viacero mladých chlapcov a svedok mal z toho obavu,
aby nebol napadnutý. Obavu majú aj ostatní ľudia z napadnutia s tými roxorovými tyčami. S tým súviselo
aj ohováranie a ďalšie propagované násilie. Pokiaľ hovoril, že pán S. hovoril aj o obchode, ktorý mali s

roxorovými tyčami, nevedel uviesť, či to bolo z videí, ktoré mali na youtube, alebo či to bolo spomenuté
v tej relácií. Tých videí bolo viacej, kde vyklepávali tie roxorové tyče. Napriek tomu, že nebol doposiaľ
napadnutý, tak obavu má i v súčasnosti z napadnutia, pretože obžalovaný aj s W. chodili aj pred domy a
točili tam videá, chodili tam s viacerými chlapcami, vedel, že sa stalo O. W., že mu súd zakázal pristúpiť
k prokurátorovi, vedel, že tento sa aj bojí.

Svedok - poškodený O.. O. A. vypovedal, že chcel aj touto svojou výpoveďou poukázať na začínajúce
procesy podnecovania občanov k násiliu, ktoré nevidieť len v SR ale aj v zahraničí, kde dochádzalo
k zhoršovaniu komunikácie občanov s verejnými činiteľmi, poslancami. Nedávno bol napadnutý český
poslanec W. T. a to z rasistických dôvodov, pričom dovtedy bol napádaný len slovne na internete, čo bolo

vtedy považované ešte za prejav demokracie, niektorými občanmi, ktorí posudzovali tieto ataky. Tieto
napádania začínajú spočiatku zľahka, postupne sa stupňujú a môžu viesť až k fyzickému napadnutiu a
až k smrti, čo sa stalo aj v Írsku, kde Nová republikánska armáda zavraždila novinárku. Ide o nepriaznivý
trend nielen v našej spoločnosti, ide o napätie v spoločnosti, ktoré je riešené zo strany niektorých ľudí
takýmtospôsobom,kedytítoľudianabádajúknasiluinéosoby.Akbytoneboloriešené,alebozastavené,

tak môže byť takýto postoj považovaný za legitímny, s čím nesúhlasil, mal za to, že sloboda slova nie
je bezhraničná. Čo sa týkalo jeho osoby, bol zo strany neznámej osoby verbálne napadnutý na ulici,
za prítomnosti mojej manželky a detí, kedy sa mu táto osoba vyhrážala napadnutím s roxorom. Čo sa
týkalo obžalovaného, tak vedel, že v relácii v Slobodnom vysielači uviedol, že ich vyvedú - poslancov
NR - von a rozbijú im roxorovými tyčami hlavy. Po nahliadnutí do obžaloby svedok uviedol, že nebol

si istý, že kde počul daný výrok, že mali byť poslanci bití s roxorovými tyčami, ale taktiež z toho, čo
uviedol obžalovaný v Slobodnom vysielači, čo bolo uvedené v obžalobe sa domnieval, že sa to týkalo
poslancov a teda aj jeho. Taktiež pán N. bol poslancom. Ďalej uviedol, že poznal pána S.. Produkoval
obrovské množstvo rôznych videí, zúčastňoval sa rôznych protestov a tiež v týchto videách používal
naratív o fyzickej likvidácii verejných činiteľov s roxormi. Čo sa týkalo tejto relácie, tak v priamom prenose

ju nepočul, asi ju počul zo záznamu, ale už si nebol istý. Uviedol, že bol dvakrát atakovaný pánom
S. na verejnosti verbálne. Najprv pred Bonapartem, kde na neho kričali, že bol fašistickou sviňou a
druhýkrát v NR SR v deň otvorených dverí, kde mu vyčítal, že ako poslanci boli zodpovední za páchanie
genocídy na slovenských občanoch. Pravdou bolo, že rozhovory pána S. začínali úctivým spôsobom,
až úlisným. Vedel o tom, že pán S. sa snažil dostať do prenajatých priestorov budovy, v ktorej sídlilo

viacero organizácií a tiež tam mali kanceláriu Progresívne Slovensko, ale pokiaľ vedel, problém mal s
vrátnikom pri vstupe do budovy. Svedok nikdy netvrdil, že ho pán S. spomínal v danej relácii. To, že sa
zo svedka stal poškodený nebolo jeho rozhodnutím, ale cítil sa byť ohrozený tou reláciou. Mal za to,
že tieto vyhrážky sa týkali aj jeho. A to aj v kontexte s inými vyjadreniami pána S., konkrétne aj s tým,
že mu dával za zodpovednosť jeho podiel na údajnej genocíde slovenských občanov. Nesúhlasil s tým,

čo tvrdil p. obžalovaný. Toto považoval za pokus o prechod od demokratického zriadenia k totalitnému.
Obžalovaný prezentoval to, že čo by mohlo nasledovať, ak by nepožiadali o predmetný azyl, a tiež to
vnímal v kontexte, že išlo o šírenie strachu proti ľuďom, ktorí dobrovoľne neopustia túto krajinu a na
ktorých poukazuje obžalovaný. Ako uviedol, nebola mu známa konvencia o genocíde z roku 1948 prijatej
OSN, na ktorú poukazuje obžalovaný. Mal za to, že hrozba je stále aktuálna, vedel o tom, že obžalovaný

organizuje tzv. vaský jugend, čo majú byť oddaní nasledovníci pána S., pripravovaní na zavŕšenie
revolúcie. Bol a je to druh podnecovania, ktoré sa stupňuje, pričom mal za to, že riziko napadnutia či už
jeho alebo iných poslancov bolo aktuálne v tom zmysle prebieha aj komunikácia, resp. videá prístupné
verejnosti. Po prehratí zvukového záznamu poškodený uviedol, že uznáva pravidlá právneho štátu ato, čo uviedol obžalovaný, a čo vyplývalo aj z jeho prejavu v danej relácii, že chcel tento štát rozvrátiť,
chcel fakticky zmeniť spoločenské usporiadanie v štáte, ktoré poškodený ako poslanec má povinnosť
chrániť. Nemyslel si, že danú reláciu mohol považovať za humornú, resp. prejav obžalovaného, skôr

išlo o prejav totalitného myslenia, kedy už k obdobnej situácii už došlo v minulosti napr. v nacistickom
Nemecku alebo aj Slovensku, kedy zákonným spôsobom boli ľudia zadržiavaní a väznení v rôznych
táboroch aj zabíjaní práve za pomoci polície v súlade s vtedy platnými zákonmi. Mal za, to, že práve
obžalovaný bol takýmto presadzovateľom násilnej zmeny režimu, aj keď nevedel či išlo o jeho nápad,
alebo niekto za ním stál. Mal za to, že len predstieral, že išlo o umeleckú expresiu, ale fakticky chcel

aktuálny režim zmeniť a zvrhnúť, pričom jeho videá a šírenie týchto myšlienok sledovalo viacero ľudí
a roky už na internete, čo naozaj mohlo viesť k postupnej zmene režimu. Ešte poukázal na to, že bol
viackrát označovaný obžalovaným ako osoba zodpovedná za genocídu a páchal trestné činy. Taktiež z
jeho prejavu pochopil, že mal u neho vzniknúť opodstatnený strach, ktorým by ho mal viesť k tomu, aby
požiadal o azyl a podobne, inak mohol skončiť s rozbitou hlavou od roxoru.

Svedok - poškodený M.. L.. P. N. vypovedal, že telefonický rozhovor v Slobodnom vysielači nepočul,
ale bol na to upozornený jeho známym, pričom jeden priateľ mu preposlal z internetu elektronicky,
pričom si tú časť, ktorá sa týkala jeho prehral, takže vedel, o čo išlo. Vtedy bol dlhšie v zahraničí,
keď mu telefonovali policajti z OR PZ Košice, potom bol vypovedať a vyšetrovateľ ho oboznámil s
celým znením. Mal vedomosť o roxorovej revolúcii, jednak z toho rozhovoru a jednak z virtuálneho

priestoru, kde sa obžalovaný prezentoval. Z tohto priestoru ho aj poznal, pričom osobne sa nepoznali.
Domnieval sa, že obžalovaný týmto vyzýval na fyzickú likvidáciu a to viacerých ľudí, predovšetkým
sa však domnieval, že sa to týkalo ľudí so zákonodarnou mocou a teda 150 ľudí sediacich v NR SR.
Osobne sa predmetným rozhovorom necítil byť ohrozený, aj keď bolo pravdou, že v roku 2016 bol
fyzicky napadnutý v Košiciach, a bolo vyhrážané, že na neho použijú motorovú pílu, čo mohlo ale aj

nemuselo súvisieť s touto vecou. Vyjadrenie obžalovaného k svedkovej osobe vnímal ako nepochopenie
jeho legislatívnej činnosti. Predkladal návrhy zákonov týkajúcich sa napr. bezdomovcov alebo podobne.
Polícia vo veci jeho napadnutia konala a vec bola postúpená na priestupok. Napadnutá bola aj jeho
blízka rodina verbálne. Nechcel ale poškodiť osobe, ktorá ho napadla viac, ako bolo potrebné. Jeho
napadnutie súviselo zrejme so spoločenskými resp. politickými dôvodmi, čo mu aj prezentoval páchateľ.

Nevravel mu nič o obžalovanom alebo roxorovej revolúcii. Napriek výhražnému tónu uvedenému v
danom rozhovore, sa toho nebál. Možno povedať, že už sa dlhšie pohyboval v takom priestore, kde
už jeho rodičia museli chodiť s ochrankou, pracovali v justícii a už bol zvyknutý, keď či už jeho rodina
alebo on boli vláčení resp. takýmto spôsobom napádaní. Myslel si skôr, že by v štáte mali zabezpečiť
také mechanizmy, aby takíto ľudia nedostávali mediálny priestor, než ich potom vláčiť po súde. Vedel o

tom, že obžalovaný mal nejaký „vasky jungend“, avšak svedok sa nebál, že by mal byť napadnutý, či
už zo strany obžalovaného alebo jeho podporovateľov. Bolo možné že ten rozhovor by mohol ovplyvniť
niektorých ľahko mysliteľných ľudí, a nehovoril že na základe takýchto rozhovorov by mohlo dôjsť aj k
tragédii.

Svedok O.. A. P. uviedol, že nebol fyzicky ohrozený, ale považoval konanie obžalovaného za ohrozenie
ústavných noriem aj právneho štátu. Jedným z príkladov bolo konanie obžalovaného, ktoré zverejnil,
že po prebehnutej revolúcii budú na schodoch parlamentu krv, sračky a šťanky. Vedel, že existoval
aj zoznam ľudí, ktorých sa to malo týkať. Jemu osobne sa vyhrážal tým, že mu vymláti mozog z
hlavy, tento sa vyleje na tvár jeho manželky, ktorá opeknie a ľahšie sa vydá, keď bude vdova. Toto

obžalovaný produkoval a už nevedel, či to bolo písomne, alebo na videu na internete alebo podobne.
Poukázal na nebezpečenstvo radikalizácie, kedy S. nebol vykonávateľom toho, čo šíril, ale je tým, ktorý
ponúka roxorovú tyč svojim nasledovníkom, ktorí s ňou potom vykonajú revolúciu. Poukázal na podobu
s islamistickými duchovnými, ktorí taktiež hlásali a podnecovali k nejakému konaniu, ktoré ale sami
nevykonali. Čo sa týkalo zoznamu, o tom len vedel, že taký existoval, on sa s tým chválil. Presne kto

tam mal byť, to nevedel, ale mal za to, že to boli poslanci NR, keďže ich sa mal týkať ten následok na
schodoch pred parlamentom. Danú reláciu na Slobodnom vysielači nepočul, bol na ňu upozornený. Čo
sa týkalo roxorov, tak vedel že pán S. na svojom facebookovom profile mal na lište odkaz na tieto roxory,
kde boli tieto zobrazené ešte aj s takým poťahom na uchopenie do ruky. Osobný konflikt s obžalovaným
mal na jednej z demonštrácií pred Bonapartem, kde ho opakovane nazýval fašistickou sviňou, čo sa

ho dotklo, keďže svedok sa pričinil o zriadenie zákonného ustanovenia proti fašizmu, a preto mu dal
facku, za čo bol riešený na okresnom úrade. Teda za hrubé urážanie z jeho strany aj svedok narušil
občianske spolunažívanie. Mal za to, že príslušné orgány by sa mali zaoberať takýmto podnecovaním
násilia, keďže je to nebezpečné do budúcna. Dané vyhrážky považoval za ukážku produkcie pána S.,ktorú dlhodobo produkuje. Ako uviedol osobne sa ho fyzicky nebojí, keďže sú približne rovnakého veku,
ale mal obavu z toho, že ak by si niekto kúpil ten roxor za 10,00 Eur - 15,00 Eur, čo bola cena uvedená
na facebooku, alebo bola, tak s týmto roxorom si ho mohol niekde počkať a mohol by naplniť to, čo

obžalovaný šíril.

Svedok L.. A. Š. uviedol, že si už nepamätal predmetný rozhovor. Stalo sa to pre štyrmi rokmi. Mal
stovky hostí. Už vypovedal na polícii. Pracoval v rádiu slobodný vysielač ako moderátor. Pričom v tom
čase mal reláciu Regióny, kde prostredníctvom telemostu sa spájal s dobrovoľnými prispievateľmi, ktorí

boli na rôznych miestach Slovenska, kde sa niečo deje, napr. zhromaždenie a pod. Alebo aj keď bolo v
parlamente nejaké zaujímavé rozhodovanie, aj o kultúre a pod.. Myslel si, že mal skôr humorný prístup k
tejto relácii, kde pracoval s určitou nadsázkou a nadhľadom. V tejto veci volal p. S., kde sa bavili o dianí
sa na Slovensku. Pravdou bolo, že on už porobil kadejaké revolúcie, a v tom čase išlo o osobu, ktorá
bola pre neho zaujímavá. Rozprávali sa aj otvorení internetového obchodu, ale nevedel už presne, aký
to bol e.shop, kto ho mal vlastniť ani čo mal predávať. Pre neho tam bolo zaujímavé v tomto rozhovore s

p. S. to, že táto osoba súvisela s predchádzajúcimi hosťami nášho rádia, keď tu bol p. R. Z. A.. W., A.. G.
a pod. Vzhľadom na to, že predtým, keď som mal p. S. v relácii, „Na pánske“ vždy bola sranda. Čo bola
humoristická relácia, ešte tam mal píšťalku, na ktorú mohol pískať namiesto vulgárnych slov. Celkovo
považoval p. S.o za srandistu a tak ho aj vnímal. A teda aj to, že niektoré veci hovoril s nadsázkou.
Nemal vedomosť o roxorovej revolúcii, keď robil ten rozhovor. Ako ďalej uviedol, rozhodoval sa vlastnou

úvahou, či považoval vyjadrenia p. S. v jeho relácii za humorné alebo nie, bolo možné, že to bolo s
nadsázkou. Volal mu ohľadne e.shopu a možno prišli potom aj k tej roxorovej revolúcii, ale ohľadne toho
mu nevolal. Mal za to, že týmto rozhovorom sa poslucháči pobavia na takých osobách. Nemal vedomosť
o tom, že by jeho relácie podporovali, či už nejakú neznášanlivosť, xenofóbiu, násilie alebo podobne.
Domnieval sa, že aj p. N. volali.

Znalec RNDr. Jozef Petrášek uviedol, že v tejto veci vypracoval 2 posudky. Prvý č. 2151/2017, kde
vykonal prepis časti nahrávky súvisiacej s obžalovaným, a druhýkrát na základe rozhodnutia súdu
vypracoval posudok č. 6306/2019, kde vykonal prepis zvyšku nahrávky obžalovaného. Postupoval
pritom štandardným spôsobom s tým, že rozhovor bol skopírovaný do pracovnej stanice a následne

na základe prehratia vypracoval prepis. Nebola potrebná úprava nahrávky, prepisovalo sa z originálu.
Pokiaľ hovoril, že ľudia dostanú roxorovú tyč, ktorí sa chcú zúčastniť tejto revolúcie, tak tiež hovoril,
aby ľudia neblbli a nebláznili, čo ale je uvedené v posudku ako nezrozumiteľné. Mienil tým to, aby u
týchto ľudí bol vyvolaný opodstatnený strach, a to práve touto roxorovou revolúciou, aby potom mohli
požiadať o azyl v USA. Tiež uvádzal v tej relácii, že to nebol majdan, že nechcel propagovať násilie.

Pán A. si mohol prečítať, čo je predmetom opodstatneného strachu, potom by to možno inak vnímal.
Pokiaľ napísal, že je to nezrozumiteľné, tak to naozaj nerozumel vôbec. Možno autor rozhovoru vedel,
čo povedal, ale on to nemohol dopĺňať z kontextu. Ak by nerozumel úplne, tak by to tam napísal, ale
s otáznikom.

Podľa § 270 Trestného poriadku bol prehraný zvukový záznam nahrávky rozhlasovej relácie Slobodného
vysielača v časti rozhovoru s moderátora s obžalovaným.

Podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané listinné dôkazy:

- č. l. 74 - 83: listinné dôkazy
- č. l. 165 - 171, 173 - 178, 181 - 190, 192: charakteristiky
- č. l. 191: odpis z registra trestov
- listinné dôkazy predložené obžalovaným. - opodstatnený strach / WELL-Founded Fear.

Na základe uvedeného dokazovania dňa 12.06.2019 súd rozhodol rozsudkom, ktorým sa obžalovaný
uznal za vinného zo spáchania prečinu násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1 Trestného
zákona a prečinu podnecovania podľa § 337 Trestného zákona a bol mu v zmysle § 359 ods. 1 Trestného
zákona, s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 46
Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm.

a) Trestného zákona sa výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného sa
mu určila skúšobná doba v trvaní 1 roka.Na hlavnom pojednávaní dňa 12.06.2019 po vyhlásení rozsudku, podal obžalovaný odvolanie ústne do
zápisnice. Dňa 19.11.2019 bol v zmysle Predkladacej správy s odvolaním obžalovaného do zápisnice na
hlavnom pojednávaní bez bližšieho odôvodnenia obžalovaným spis postúpený na Krajský súd v Banskej

Bystrici.

Dňa 12.12.2019 bol Krajským súdom v Banskej Bystrici podľa § 321 ods. 1 písm. b), c.) Trestného
poriadku zrušený rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/18/2019 zo dňa 12.06.2019 a
podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec vrátila okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd bol toho názoru, že v konaní je potrebné vykonať znalecké
dokazovanie vyšetrením duševného stavu obžalovaného pre objektívne zistenia jeho pohnútky a teda
či dané vyjadrenia myslel vážne alebo ich myslel len zo srandy. Bez vykonania tohto dôkazu nie je
možné objektívne zistiť či sa obžalovaný dopustil spáchania trestných činov, ktoré sa mu kladú za vinu
v obžalobe.

Dňa 22.05.2020 uznesením tunajšieho súdu 5T/18/2019 bola podľa § 142 ods. 1 Trestného poriadku a
§ 147 ods. 1 Trestného poriadku pribratá na vypracovanie znaleckého posudku znalecká organizácia
Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela Pezinok (odbor Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria
a odbor Psychológia), so sídlom Malacká cesta 63, Pezinok, zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov
a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pod evidenčným číslom 900174.

Po doručení znaleckého posudku súd vytýčil na deň 08.10.2021 hlavné pojednávanie na ktorom sa
zúčastnili: obžalovaný, obhajca obžalovaného, prokurátor okresnej prokuratúry, znalkyňa MUDr. Žigová.
Samosudca oboznámil doterajší priebeh konania, predovšetkým oboznámil závery uznesenia KS v BB
sp. zn. 4To/159/2019 zo dňa 12.12.2019 č. l. 307-311.

Obžalovaný F. S. ako doplnenie svojej výpovede po vrátení veci uviedol, že čo sa týka rozhovoru zo
slobodného vysielača, tak si robil srandu so R. Š., obžalovaný prezentoval svoj názor na dnešnú politickú
situáciu. On nešiel protestovať pred Národnú radu, alebo niečo podobné, on dal len rozhovor do rádia,
pričom moderátor poznal jeho tvorbu. On obžalovaného pozná, vedel, o čom hovorí. Obžalovaný tým

nikoho nechcel podnecovať, vyslovoval svoj názor, čo si zaslúžia tí hajzli. On s ním bol predtým v relácií
Na Panské. Bola to komediálna relácia a on (moderátor) tam vystupuje pod menom A. Z.. Obžalovaný
tam bol aj osobne, ale aj telefonicky mu volal z relácie. Dá sa povedať, že je to jeho hobby. Z rozhovoru,
ktorý poskytol Slobodnému vysielaču, nemal žiadny finančný benefit, avšak z inej jeho vlastnej tvorby,
tam má benefity. Posielajú mu ľudia aj príspevky a podobne. On si vlastne privyrába týmto k dôchodku,

má rôzne streamy, ľudia ho podporujú aj finančne.

Znalkyňa MUDr. Elena Žigová predniesla závery znaleckého posudku, ktorých sa pridržala v plnom
rozsahu. Uviedla, že dospeli k záveru, že v prípade vyjadrenia obžalovaného, ktorý prezentoval pred
znalcami, že „Národ má právnu možnosť zastaviť genocídu vlády aj s použitím násilia.“, tak ide o

fanatické presvedčenie obžalovaného, nejde o blud. S tým, že obžalovaný sa považuje za tú osobu,
ktorá je povinná upozorniť národ na takúto možnosť. Oni to tak pochopili, takto im to prezentoval. Čo
sa týka nahrávky, tak znalkyňa túto konkrétne neanalyzovala, možno psychológ, ale toto nebolo ani ich
úlohou. Ich úlohou bolo zistiť, či motivácia obžalovaného nie je patologická, čo nezistili, teda nezistili u
obžalovaného duševnú chorobu. Pokiaľ oni uvádzali v odpovedi na otázku 6, že konanie obžalovaného

je skôr sebaprezentácia a uspokojenie vlastných potrieb, tak vychádzali z rozhovoru s obžalovaným,
ktorý túto svoju činnosť prezentuje tak, že takto trávi roky oslobodenia od povinností, venuje sa tomu
zo záľuby, pre vlastné potešenie, zabáva sa tým. Čo sa týka finančných benefitov, tak môžu vychádzať
len z toho, čo im povedal, že nemá z toho finančný benefit. K tomu, či prejav, ktorý je predmetom tohto
konania obžalovaného bol myslený vážne, alebo zo žartu, k tomu sa znalci nevedeli vyjadriť. Oni skúmali

osobnosť a motiváciu obžalovaného. Toto je skôr na posúdení súdu.

Podľa § 269 Trestného poriadku čítajú sa listinné dôkazy:
- č. l. 442 odpis z RT
- č. l. 443 CESDAP

Podľa § 337 Trestného zákona, kto verejne podnecuje na trestný čin alebo verejne vyzýva na hromadné
neplnenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom alebo na jeho základe, alebo na závažné porušovanie
verejného poriadku, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.Podľa § 359 ods. 1 Trestného zákona, kto sa skupine obyvateľov vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na
zdraví alebo inou ťažkou ujmou, alebo spôsobením škody veľkého rozsahu, alebo kto použije násilie

proti skupine obyvateľov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Z odpisu Registra trestov vyplývalo, že obžalovaný F. S. doposiaľ nemal nijaký záznam.

Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky vyplývalo, že menovaný spáchal celkovo 2 priestupky a oba boli za porušenia v rámci cestnej
premávky.

Súd aj na základe doplneného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný spáchal skutky tak, ako
sú uvedené v obžalobe, pretože mal za preukázané, že sa obžalovaný dopustil prečinu podnecovania
podľa § 337 Trestného zákona, teda kto verejne podnecuje na trestný čin alebo verejne vyzýva na

hromadné neplnenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom alebo na jeho základe, alebo na závažné
porušovanie verejného poriadku, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky a zároveň prečinu násilia
proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1 Trestného zákona, teda kto sa skupine obyvateľov vyhráža
smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, alebo spôsobením škody veľkého rozsahu,
alebo kto použije násilie proti skupine obyvateľov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Súd vykonaným dokazovaním pred vynesením prvého rozsudku dospel k záveru, že skutok spáchal
obžalovaný tak, že poskytol rozhovor moderátorovi Slobodného vysielača v relácii Regióny dňa 29.
10. 2015, pričom jeho konanie kvalifikoval v zmysle podanej obžaloby. Svoje úvahy opieral najmä
na dôkazoch z hlavného pojednávania, ktoré boli pred ním vykonané. Ako prioritné v tomto konaní

bolo vyriešenie otázky, či obžalovaný naplnil skutkové podstaty obdivoch trestných činov. Z hľadiska
vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní, spočívajúcich najmä na výpovedi obžalovaného,
poškodených,svedkov,znalca,prehratianahrávkyinkriminovanéhorozhovoru,akoajlistinnýchdôkazov
súd uznal obžalovaného vinného z prečinu násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1 Trestného
zákona a z prečinu podnecovania podľa § 337 Trestného zákona.

Z vykonaného dokazovania, skúmajúc konanie obžalovaného, nepochybne vyplynulo, že obžalovaný
sa verejne vyhrážal poškodeným smrťou, ťažkou ujmou na zdraví, pričom uvedené dosiahne
prostredníctvom nástroja, konkrétne roxorovými tyčami, čím sa zreteľne dopustil násilia proti skupine
obyvateľov. Obžalovaného argumentácia sa opierala síce len o jednu osobu poškodeného P. N.,

avšak vyplývajúc z jeho verejného prejavu vôle zameral svoju pozornosť i na širšie spektrum
osôb. Ako bolo uvedené, dôraz súd vnímal i v širších súvislostiach, a to najmä s prihliadnutím
na možné budúce následky, ktoré by mohli nastať v prípade podporovateľov ideových myšlienok
obžalovaného. Obžalovaného verejné vyhlásenie šírené rádiom Slobodný vysielač v relácii „Regióny“
slúžilo na podporu jeho hlásateľov, pričom, ako vyplynulo z dokazovania, potencionálne malo smerovať

k roxorovej revolúcii. Evidentné tiež bolo, že obžalovaný svoju pozornosť upriamil na špecifickú
skupinu obyvateľstva, čo je možné vyvodiť z jeho slov - konkrétne na jeho nesympatizantov,
politickýchoponentov,politikovzNárodnejradySlovenskejrepubliky,tedakompetentnéosoby,legitímne
zvolené, ktoré sa právotvorne podieľajú na tvorbe zákonov a legislatívnych právnych aktov. Konanie
obžalovaného nepochybne reálne predstavovalo hrozbu voči skupine obyvateľstva (v tomto trestnom

konaní konkrétne voči trom poškodeným) a podnecovalo aj iných (rovnako alebo podobne zmýšľajúcich
ľudí ako obžalovaný).

Z uvedeného dôvodu opierajúc sa o ďalšie dokazovanie bolo nesporné, že v tomto trestnom konaní
vystupujú viacerí poškodení a nie len jeden, ako tvrdil obžalovaný. V priebehu dokazovania vyplynulo, že

vyhrážky obžalovaného adresované skupine obyvateľstva boli prednesené takým závažným spôsobom,
ktoré možno jednoznačne kvalifikovať ako podnecovanie. Tak boli aj prezentované verejnosti. Je
pravdou,žeobžalovanýkonkrétnevtomtorozhovorepomenovallenjednuosobu(P.N.),ktorývypovedal
ako poškodený, avšak k tomuto poškodenému sa v priebehu prípravného konania pripojili ďalší
poškodení, a to M. R. V. O. A., ktorí sa cítia byť dotknutí predmetným rozhovorom obžalovaného v

Slobodnom vysielači a cítia sa byť poškodení v tejto veci, keďže obžalovaný ich už dlhdobejšie napáda,
či už na verejnosti alebo v priestoroch národnej rady alebo prostredníctvom sociálnych sietí a rôznych
videí. Preto majú za to, že práve ich má na mysli obžalovaný vo svojom rozhovore ako osoby, voči ktorým
je potrebné páchať násilie roxorovými tyčami. Súd preto uznal práva týchto poškodených osôb napriektomu, že ich obžalovaný konkrétne nemenuje v rozhovore, pretože súd vidí príčinnú súvislosť medzi
napádaním obžalovaného uvedených osôb pred týmto skutkom a jeho vyhrážkami v tomto skutku, čím
obžalovaný naplnil aj objektívnu stránku prečinu násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1

Trestného zákona.

Súd venuje tiež pozornosť možnej situácii, a síce že v priebehu vysielania boli obžalovaného
slová (vyjadrenia) adresované fakticky verejnosti, ktoré mohli a aj v budúcnosti môžu vzbudiť u
jeho nasledovníkov podnet k tomu, aby realizovali v praktickej rovine jeho názory. Tu je tiež

potrebné uviesť, že (vyplývajúc z dokazovania) je možné sa domnievať, že obžalovaný skutočne
prostredníctvominternetuponúkalzáujemcomnapredajroxorovétyčezaúčelomrealizovaniarevolúcie.
V demokratickom a právnom štáte je sloboda prejavu garantovaná Ústavou Slovenskej republiky
ako základným zákonom štátu. Verejné vystupovanie obžalovaného po komunikácii s redaktorom
internetového rádia Slobodný vysielač v relácii „Regióny“, v živom vysielaní a jeho namierený útok voči
skupine obyvateľov nebol podľa názoru súdu namieste v podmienkach právneho štátu v takej rovine,

ako ju sám prezentoval a rozširoval, a nemožno ho chápať ako realizáciu slobody prejavu obžalovaného,
ale ako presah z tejto slobody do oblasti, ktorá nie je prípustná v právnom štáte. Z uvedeného dôvodu
prekročil hranicu „dovolenosti“ a dopustil sa tak prečinu podnecovania podľa § 337 Trestného zákona.

Ohľadom obhajoby obžalovaného, že sa jednalo len o tzv. srandu, sa súd priklonil k tomu, že,

takto vyjadrený autentický štýl nadsázky, humoresky vyjadruje síce obžalovaného autentickosť,
nezameniteľnosť, avšak skutočnosť, že obžalovaný kritizuje určitých ľudí by bolo v určitej rovine právom
dovolené, ale miera jeho kritiky a útoku prekročila v podmienkach právneho štátu dovolenú hranicu
prípustnosti. Humor ako forma prejavu by mala akceptovať tiež určitú mieru tolerantnosti, rešpektujúc
pritom ľudskú dôstojnosť a telesnú integritu človeka. Každý obyvateľ, občan i cudzinec nachádzajúci

sa na území Slovenskej republiky, musí rešpektovať podmienky a základné atribúty demokracie a
právneho štátu. Súdu je zrejmé, že nielen poslanci ale aj ostatní verejní činitelia musia zniesť zo
strany obyvateľstva určitú mieru kritiky na svoje osoby. Na strane druhej správanie a vystupovanie
obžalovaného prekročilo základné medze beztrestnosti.

Línie prekročenia, ktoré spadajú do trestnoprávnej roviny súd vidí aj v tom, že nepovažuje za „srandu“
to, že obžalovaný, dalo by sa povedať, bol a stále je presvedčený o tom, že poslanci Národnej rady
Slovenskej republiky spáchali genocídu v Slovenskej republike. Tvrdiť spáchanie genocídy poslancami
zákonodarného zboru považuje súd za tvrdenie urážlivé a v podmienkach dnešnej Európy, najmä pod
integrovaným vplyvom Európskej únie, ako nereálne. To, že sa poškodení obrátili na orgány činné v

trestnom konaní a podali trestné oznámenie svedčí jedine o tom, že hrozby zo strany obžalovaného boli
natoľko účinné, že poškodení mali dôvodnú obavu o seba, svoj život a zdravie.

Súd sa taktiež nestotožnil s obranou obžalovaného v tom, že on v skutočnosti roxorovú revolúciu nechce
zrealizovať, pričom ide skôr o psychický nátlak na konkrétnych ľudí - predovšetkým poslancov, aby

týmito vyhrážkami a touto hrozbou spôsobili u nich tzv. opodstatnený strach, ktorý by u nich viedol k
opusteniu hraníc Slovenskej republiky a požiadaniu o azyl v Spojených štátoch amerických. Obžalovaný
sám predložil súdu aj článok, ohľadne tohto strachu, ktorý zverejnil na svojim facebookovom profile.
Súd naopak považuje vyhrážky určitej skupine ľudí, že im bude „rozbitá hlava roxormi“ za evidentný
prejav podnecovania alebo hrozby násilia, aj keď síce len v rovine verbálnej. Uvedený motív konania

obžalovaného nemožno považovať ani za reálny v demokratickej spoločnosti v 21. storočí. Skôr to
možno považovať za nejaké mylné a fantazijné domnienky obžalovaného, ktoré sú úplne mimo reality.
Samozrejme, pokiaľ ich vôbec obžalovaný myslí vážne. Súd sa však s nimi musí vysporiadať tak,
ako boli prezentované, aj keď súd uvedenú obranu považuje za nezmyselnú, pričom duševný stav
obžalovaného skúmaný nebol. Uvedené tvrdenie obžalovaného však potvrdzuje dôvodnosť obžaloby a

vyvracia obhajobu obžalovaného v tom, že išlo o humor.

Podľa názoru súdu vo vzťahu k poškodeným by bolo možné domáhať sa svojich práv prípadnou
žalobou na ochranu osobnosti a svojej integrity aj na civilnom súde pre niektoré výroky obžalovaného,
ktoré vyplynuli z dokazovania, ale neboli predmetom toho konania, pretože označiť niekoho fašistom,

najmä v prípade poslancov demokratických strán, tiež prekročilo určité spoločensky akceptovateľné
hranice prípustnej kritiky zo strany obžalovaného. Záverom treba poukázať na reálnu hrozbu takto
prezentovaných radikálnych myšlienok prostredníctvom médií, ktoré by mohli viesť k radikalizácii a
k porušovaniu základných demokratických hodnôt i princípov budovaných v podmienkach každéhoprávneho štátu. Zohľadňujúc všetky vyššie uvedené a dokázané skutočnosti bol súd presvedčený o
tom, že obžalovaný jedným skutkom skutočne naplnil všetky znaky skutkových podstát trestných činov
kladených mu za vinu zo strany obžaloby.

V tejto rovine súd v jeho úvahách utvrdil najmä písomný prepis nahrávky, ktorá vyplývala či už z I.
znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/2151 (č. l. 68 - 73) ako aj z II. znaleckého posudku
ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2019/6306 (č. l. 247 - 253), obidva vypracované KEÚ PZ, ktorý korešpondoval
s prehratou nahrávkou, a to znalcom RNDr. Jozefom Petrášekom, ktorého obžalovaný namietal pre

jeho pracovné zaradenie spadajúce pod Kriminalistický a expertízny ústav policajného zboru, čo však
súd považoval za irelevantné a žiadnym hodnoverným spôsobom nevyvrátiteľné. Sám znalec uviedol,
že bol objektívny, ak niečo nerozumel tak to tam uviedol, prípadne ak si nebol istý, čo rozumel, tak
to tiež uviedol. Súd nemá prečo neveriť znalcovi a ani Kriminalisticko expertíznemu ústavu PZ, keďže
ide o ústav, ktorý bežne vypracúva takého posudky a súd nemá vedomosť o možnom subjektívnom
posudzovaní konkrétnych vecí. Navyše v tomto prípade išlo len o prepis počutého slova, pričom súd

zároveň aj prehral inkriminovanú nahrávku a nezistil v nej rozpory oproti znaleckému posudku. Pred
súdom tiež neobstála obrana obžalovaného v tom, že na konci nahrávky hovorí, že to vlastne nemyslí
celé vážne. Je pravda, že sú tam nejaké nezrozumiteľné slová, ktoré sú ukončené vyjadrením v tom
zmysle, že to žiadny majdan nebude, čo však súdu nestačí na to, aby takéto vyjadrenia zbavovali
akejkoľvek zodpovednosti autora rozhovoru a negovali všetko to, čo uviedol dovtedy, navyše toto

vyjadrenie nie je zrozumiteľné a určité.

Súd aj po doplnenom dokazovaní zotrval na svojom pôvodnom názore a obžalovaného opätovne odsúdil
v zmysle obžaloby, pričom súd doplnil dokazovanie o výsluch znalkyne MUDr. Eleny Žigovej, ktorá tiež
predniesla znalecký posudok pred súdom a tiež umožnil opätovne vyjadriť sa obžalovanému k veci

samotnej.

Súd ani po doplnení dokazovania nemohol brať vyjadrenia obžalovaného v rádiu inak ako vyjadrenia,
ktoré sú spôsobilé v širokej verejnosti vzbudiť, najmä u jeho nasledovníkov, podnet, aby došlo k
realizovaniu jeho názorov ,,v praxi“. Ústava Slovenskej republiky garantuje slobodu prejavu pre občanov

Slovenskej republiky, avšak ani tá nemôže byť bezbrehá a chápaná ako útok namierený voči skupine
obyvateľov. V danom prípade mal súd jednoznačne za preukázané, že obžalovaný svojimi vyhláseniami
prekročil hranicu medzi vyjadrovaním svojich názorov a tým, aby podnecoval verejnosť na boj proti
autoritám štátu ,,pre vyššie dobro“, ako to chápe obžalovaný. Takýto presah nie je prípustný v nijakom
právnom štáte. Jeho vyjadrenia vysoko presahovali akúkoľvek primeranosť kritiky voči verejnosti a

poškodeným, pričom obžalovaný absolútne nerešpektoval názory iného a podnecoval na ,,beztrestné“
ubližovanie na zdraví jeho odporcov.

Súd mal vinu obžalovaného preukázanú jednak z výpovedí svedkov, obžaloby, ale aj zo znaleckého
posudku č. 7/2021 znaleckej organizácie Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela Pezinok zo dňa

19.07.2021, zvukovej nahrávky a jej dodatku. Z vykonaného dokazovania bez pochyby vyplývalo, že sa
obžalovaný verejne vyhrážal poškodeným smrťou, ťažkou ujmou na zdraví a to za použitia roxorových
tyčí. Obžalovaný sa zameral najmä na špecifickú skupinu obyvateľstva (jeho odporcov, politických
oponentov, resp. na politikov z Národnej rady Slovenskej republiky), pričom jeho konanie nepochybne
predstavovalo hrozbu voči skupine obyvateľov, resp. minimálne voči 3 poškodeným a podnecovalo

prívržencov obžalovaného k tzv. ,,roxorovej revolúcii“, ako ju sám nazval obžalovaný. Súd mal za
to, že dané vyjadrenia obžalovaného vyplývajúce z obžaloby sú trestné. Súd mal za preukázané, že
obžalovaný týmito výrokmi spáchal násilie na skupine obyvateľov, resp. minimálne na poškodených-
N., R. V. A., s tým, že sa im vyhrážal smrťou alebo minimálne ujmou na zdraví. Súd mal za to, že zo
strany obžalovaného došlo aj k podnecovaniu, pričom tento hodnotil v porovnaní s prečinom násilia

voči skupine obyvateľov za ešte závažnejší aj napriek tomu, že Trestný zákona stanovuje rovnakú
trestnú sadzbu za tieto trestné činy (až na 2 roky), pretože sa jedná o väčšiu skupinu osôb než sú 3
poškodení. Obidva spáchané trestné činy obžalovaného sa zbiehajú v jednom konaní obžalovaného.
V tejto súvislosti chcel súd uviesť, že skúmal vec aj z pohľadu načrtnutého krajským súdom, keď bol
tunajší súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a teda či nešlo zo strany obžalovaného len o

akúsi srandu a že svoje tvrdenia obžalovaný v skutočnosti nemyslel vážne. To, že obžalovaný svoje
tvrdenia prezentované v rádiu nepovažoval ako srandu, ale myslel ich vážne, mal súd preukázané
jednak z vypracovaného znaleckého posudku č. 7/2021, kde bolo konštatované, že obžalovaný netrpí
duševnou chorobou v zmysle psychózy, ani nemá znaky demencie a je až fanaticky presvedčenýo svojej pravde, že na tomto národe sa zo strany vlády pácha genocída a preto má národ právnu
možnosť ich zastaviť aj s použitím násilia. Toto presvedčenie nemá hĺbku bludu, je otvorený o tom
diskutovať, hypotézu o genocíde má podloženú pseudoargumentmi, v pozadí jeho konania je skôr

sebaprezentácia a uspokojenie vlastnej potreby po grandiozite, aj s uvoľnením agresívnych impulzov.
Obžalovaný chápe zmysel trestného konania aj keď sa s ním názorovo nestotožňuje. Obžalovaný síce
vo svojej doplňujúcej výpovedi zľahčoval svoje vyjadrenia v rádiu a prezentoval sa ako humorista, avšak
následne v záverečnej reči pred súdom konštatoval, že je absolútne nevinný a nedošlo k žiadnemu jeho
vyhrážaniu sa, pričom nikdy nepodnecoval k zabitiu niekoho iného a nevyhrážal sa skupine obyvateľov.

Zároveň však poukázal na Norimberský kódex, že ten je stále platný a že naň bude poukazovať aj v
budúcnosti, kým bude v platnosti, pretože čo sa tu deje (na Slovensku), podľa obžalovaného napĺňa
znaky skutkovej podstaty masovej genocídy. Je si istý, že verejní činitelia môžu za to, že obyvateľstvo
žije v biede, ktorá potom zapríčiňuje samovraždy a interupcie, pretože sa ľudia nachádzajú v takej zlej
sociálnej a životnej situácii, že jediným riešením je samovražda, čo v obžalovanom evokuje genocídu
zo strany zvolených verejných činiteľov na vlastnom obyvateľstve. Obžalovaný si neochvejne stojí za

svojimi vyjadreniami a nepociťuje nijakú ľútosť nad spáchaním skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu.

Je pravda, že súd nezistil skutočnosť, ktorá by preukazovala, že obžalovaný svoje „vyhrážky“ aj reálne
naplnil alebo že by ich naplnil niekto iný. Toto však nemá vplyv na naplnenie skutkových podstát
predmetnýchtrestnýčinov.Súdzvyjadreniaobžalovanéhomalzato,žeajkeďsavyjadril,žekfyzickému

násiliu reálne nepristúpi, podnecoval týmito vyjadreniami ďalšie osoby k násiliu, a to z dôvodu, že sa cíti
ako človek, ktorý musí poukazovať na ním tvrdené protiprávne konania vysoko postavených verejných
činiteľov Slovenskej republiky, nakoľko je toho názoru, že Slovenská republika prostredníctvom nich
pácha na obyvateľov Slovenskej republiky genocídu.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadol u obžalovaného na spôsob spáchania činov,
ich následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, jeho osobu, pomery a
možnosť jeho nápravy.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, teda,

že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, čo mal súd preukázané z registra trestov, podľa
ktorého doposiaľ obžalovaný nebol súdne trestaný. Súd u obžalovaného zistil 1 priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda spáchal viac trestných činov. Na základe vyrovnaného
pomeru poľahčujúcich okolností k priťažujúcim, súd postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona a
nepostupoval v zmysle § 38 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona. Súd sa teda pohyboval v rozmedzí trestnej

sadzby od 0 do 2 rokov. Súd ukladal v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest, nakoľko
odsudzoval páchateľa za 2 trestné činy a vzhľadom na to, že za oba spáchané trestné činy bola zákonom
stanovená rovnaká trestná sadzba (až 2 roky) a teda ani jeden z trestných činov nebol viac trestný ako
druhý, súd ukladal trest na základe § 359 ods. 1 Trestného zákona. Súd vzhľadom na všetky okolnosti
prípadu a osoby obžalovaného ukladal obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6

mesiacov z dôvodu, že sa jedná o doposiaľ netrestanú osobu. Zároveň mu bola uložená skúšobná doba
v trvaní 1 roka, pričom takto určenú dĺžku považoval súd za primeranú. Uvedený trest považoval za
dostatočný vedúci k predpokladanej náprave obžalovaného.

Vzhľadom na to, že si poškodení v trestnom konaní neuplatnili nárok na náhradu škody, súd nemusel

rozhodovať v rámci adhézneho konania o ich nároku na náhradu škody.

Súd teda rozhodol o vine a treste obžalovaného, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov a tento trest mu podmienečne odložil so skúšobnou dobou v trvaní 1 roka. O náhrade škody
v prospech poškodených súd nerozhodoval, nakoľko títo si počas konania nijakú neuplatnili.

Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu samosudca rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.