Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 30, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719202187
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5719202187.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a

členov senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a JUDr. Romana Tichého, vo veci plnoletého dieťaťa: B. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa matky: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. č. XXXX/
X, XXX XX, a otca: MVDr. Z. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. č. XXX/X, XXX XX Z., adresa na
doručovanie: B. H. X, XXX XX Z., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 9P/120/2019-250 zo dňa 01. marca 2021 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 9P/120/2019-307 zo dňa 16. decembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“) zvýšil výživné otca pre plnoleté
dieťa zo sumy zo sumy 190,- eur mesačne na sumu 260,- eur mesačne, s účinnosťou od 11.01.2021.
Zároveň uložil otcovi splácať zameškané zvýšené výživné pre plnoleté dieťa za obdobie od 11.01.2021
do 31.03.2021 vo výške 187,50 eur v mesačných splátkach po 10,- eur spolu s bežným výživným pod
následkom straty výhody splátok. Týmto rozsudkom bol zmenený rozsudok Okresného súdu Martin č. k.
20P/120/2009zodňa29.06.2012,právoplatnýdňa01.03.2013avykonateľnýdňa21.03.2013vspojenís

rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7CoP/114/2012 zo dňa 16.01.2013. Taktiež rozhodol, že žiaden
z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 -
3 Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že od posledného
rozhodovania o zvýšenom výživnom rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 20P/120/2009 zo dňa
29.06.2012, právoplatným dňa 01.03.2013 a vykonateľným dňa 21.03.2013, v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Žiline 7CoP/114/2012 zo dňa 16.01.2013 došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa,
ako aj samotných rodičov. Výživné otca na maloleté dieťa bolo rozsudkom Okresného súdu Martin č. k.
20P/120/2009zodňa29.06.2012zvýšenénasumu190,-eurmesačne.DieťadňaXX.XX.XXXX dovŕšilo
plnoletosť. Porovnaním skutočností na strane rodičov a v súčasnosti už plnoletého dieťaťa rozhodných
pre určenie výšky výživného súd zistil, že v čase posledného rozhodovania o výživnom súd pri otcovi
vychádzal z príjmov, ktoré by dosahoval otec u zamestnávateľov, konkrétne 1.629,27 eur u AstraZeneca
a 836,26 eur vrátane cestovných náhrad v Benela, ktoré by mohli byť časom vyššie a z týchto by

bolo, podľa presvedčenia súdu, v jeho možnostiach a schopnostiach platiť zvýšené (určené) výživné.
Tým, že dohodou ukončil pracovný pomer sa svojím konaním zbavil majetkového prospechu a súd
túto skutočnosť nemohol nechať bez povšimnutia. Krajský súd v Žiline tento rozsudok okresného súdu
potvrdil a konštatoval, že hoci na strane otca nemožno konštatovať zvýšenie príjmu od času poslednejúpravy výživného, pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, súd vychádzal z tzv.
zásady potencionality príjmov otca. V súčasnosti otec pracoval v štátnej službe, kde bol jeho príjem
731,- eur. Ku dňu 20.07.2020 sa pracovný pomer ukončil. Otec od 28.05.2018 do 27.05.2019 pracoval

v spoločnosti Grafton Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava, ul. Obchodná č. 2, kde bol jeho vymeriavací
základ za obdobie od 06/2018 do 01/2019 v priemernej výške 1.686,- eur mesačne (pred odrátaním
odvodov). Matka pracovala u rovnakého zamestnávateľa, kedy dosahovala príjem okolo 740,- eur, v
súčasnosti je jej príjem 900,- eur. V čase pôvodného rozhodovania o výživnom končil maloletý 3. ročník
ZŠ, v súčasnosti má 18. rokov a navštevuje 8-ročné gymnázium (siedmu triedu). Zdravotné problémy,

ktoré mal v čase pôvodného rozhodovania o výživnom v súčasnosti už nemá, nevyžaduje si žiadnu
liečbu ani liečebné pobyty. Rovnako ako predtým aj toho času žili v spoločnej domácnosti s matkou
a jej manželom. Manžel matky a otčim plnoletého dňa XX.XX.XXXX zomrel. Otcovi dňa XX.XX.XXXX
zomrela matka, pričom on bol jediný zákonný dedič. Čistá hodnota dedičstva bola vo výške 41.401,51
eur.NajväčšiuhodnotumaljednoizbovýbytvZ.ohodnotenýnasumu40.000,-eur.Ostatnébolipozemky
v kat. území A. okres T., vklady vo výške 300,- eur a podiel v spoločnosti SANUSEMI s.r.o. vo výške 805,-

eur. Súd na základe návrhu už plnoletého dieťaťa zvyšoval výživné od 11.01.2021, a preto sa zameral na
zmenu pomerov k tomuto dátumu. Za hlavné zmeny pomerov súd považoval rast dieťaťa, ktoré je staršie
o 8 rokov a v súčasnosti je už plnoleté, a úmrtie manžela matky, čím sa výdavky na maloletého dosť
zvýšili, keďže práve manžel matky sa spolupodieľal na výdavkoch domácnosti. Výdavky na domácnosť
vzrástli plnoletému o 50,- eur. Výdavky v súvislosti so štúdiom vzrástli, keďže pri poslednom určovaní

výživného bol v 3. ročníku ZŠ. Taktiež zobral do úvahy záujmy dieťaťa. Rovnako u matky sa úmrtím
manžela výdavky zvýšili. Otcov príjem sa zmenil, pokiaľ súd v čase posledného rozhodovania vychádzal
z jeho potenciálneho príjmu vo výške približne 1.600,- eur. Do 27.05.2019 pracoval v spoločnosti, kde
jeho vymeriavací základ predstavoval sumu cez 1.600,- eur. V súčasnosti by mu zo strany bývalého
zamestnávateľabolaposkytnutáprácaspríjmom1.200,-eurvhrubom.Akojedinýdedič,posvojejmatke

zdedil jednoizbový byt v hodnote 40.000,- eur. V priebehu niekoľkých rokov otec opakovane súdu svojím
konaním preukazoval, že je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať podstatne vyšší príjem ako
reálne v súčasnosti poberá. Súd ustálil výšku výdavkov dieťaťa na sumu 430,- eur, túto sumu rozdelil v
pomere 260,- eur otec a 170,- eur matka, ktorá sa v minulosti a aj aktuálne stará o dieťa. Aj keď dieťa je
už plnoleté a nie je potrebná osobná starostlivosť o dieťa, starať sa o dieťa, hoc plnoleté, nie je len po

osobnej stránke. Plnoletý žije s matkou, ktorá mu varí, žehlí, perie a inými spôsobmi zabezpečuje jeho
potreby, keďže je aj naďalej ako študent v tomto smere závislý od matky, čo ovplyvnilo aj rozhodnutie o
pomere hradenia výživného. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia
súd rozhodol o zvýšení výživného otca na syna zo sumy 190,- eur mesačne na sumu 260,- eur mesačne,
teda o 70,- eur. Súd priznal zameškané výživné od dátumu 11.01.2021, teda od dátumu, ktorý žiadal

plnoletý do 31.03.2021. Pri určení nedoplatku na výživnom na dieťa za dané obdobie súd vychádzal zo
skutočnosti, že otec si určené výživné plnil a určil nedoplatok na výšku 187,25 eur. O trovách konania
súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti návrhu na zvýšenie výživného za obdobie
od 01.07.2019 do 10.01.2021 zastavil. Taktiež rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

4. Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa. V pomerne rozsiahlom

odvolaní poukázal na jeho príjmové pomery, ktoré sa značne zhoršili, čo súd podľa jeho názoru nie
len že neskúmal, ale aj predložené objektívne dôkazy účelovo ignoroval. Uviedol niekoľko dôvodov,
pre ktoré sa nemôže uplatniť v práci medicínskeho reprezentanta. Ako dôvody uviedol vek, dlhodobo
zhoršený zdravotný stav, zrušenie pozícii medicínskeho reprezentanta, nahradenie reprezentantov
vo farmaceutických firmách obchodníkmi bez medicínskej a farmaceutickej kvalifikácie, výška mzdy

reprezentantov farmaceutických firiem v regióne Žilinského kraja, ktorá je teraz podľa personálnych
agentúr a inzerovaných pozícií z portálu profesia.sk 1.000,- eur mesačne brutto. Vyslovil názor, že
súčasné podmienky na Slovensku neumožňujú zamestnanie na pozícii medicínskeho reprezentanta
pre kvalifikovaných, starších odborníkov. S poukazom na svoju kvalifikáciu a odbornú prax doplnil,
že ho systém v štátnej službe v zmysle platnej legislatívy po skúšobnej dobe ohodnotil na príjem

1.054,50 eur mesačne brutto. Štátna služba bola dočasná, služobný pomer skončil dňom 20.07.2020.
Ešte počas trvania služobného pomeru z dôvodu jeho výrazne zhoršeného zdravotného stavu ostal
od 23.03.2020 dlhodobo práceneschopný. Nemocenské dávky v sume 21,871905 eur na deň mu
sociálna poisťovňa vyplácala len do 22.01.2021, hoci je naďalej práceneschopný. Podľa jeho názoruvychádzalsúdprisvojomrozhodovaníznepodloženejhypotézy,založenejnaabsurdnýchdomnienkach,
a to z fiktívnej sumy mesačného príjmu 1.200,- eur brutto. Takýto príjem nie je nikde a nijako v jeho
veku a zdravotnom stave dosiahnuteľný, v súčasnosti objektívne nie je schopný dosahovať žiadny

príjem a po ukončení vyplácania nemocenských dávok ostal úplne bez príjmu. Taktiež namietal, že
súd aj napriek tomu, že u jeho posledného zamestnávateľa zistil, že je práceneschopný, nezisťoval
jeho zdravotný stav. Zároveň namietol, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil uplatňovať jeho procesné práva a to tým, že mu nedoručil predvolanie na pojednávanie, a to
na korešpondenčnú adresu zhodnú s adresou jeho pobytu počas práceneschopnosti. Korešpondenčnú

adresu a dlhodobú práceneschopnosť súdu oznámil osobne v informačnom oddelení dňa 27.11.2021,
a to po telefonickom objednaní k nahliadnutiu spisov č. 9P/120/2019, 6C/48/2020 a 17Csp/60/2018,
dňa 27.11.2020. K nahliadnutiu mu boli pripravené len dva spisy 6C/48/2020 a 17Csp/60/2018, spis č.
9P/120/2019 bol údajne u sudcu, a ten bol údajne neprítomný. Preto pracovníčku požiadal o úradné
zapísanie informácie o jeho práceneschopností a z toho dôvodu zmenenej korešpondenčnej adresy
do všetkých uvedených spisov. V dôsledku nedoručenia pojednávania nemal možnosť uplatňovať v

konaní nové dôkazy, týkajúce sa jeho schopností pracovať, a to z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného
stavu. Taktiež mu znemožnil zúčastniť sa vytýčeného pojednávania. Podľa jeho názoru súd ignoroval
jeho návrhy na dokazovanie, týkajúce sa možností zamestnania na pozícii medicínskeho reprezentanta,
napr. u renomovaných personálnych agentúr Pharmonia alebo Business Essentials, ktoré dvadsať rokov
vyberajú zamestnancov do farmaceutických firiem, nevykonal ani dokazovanie, navrhnuté rozsudkom

Krajského súdu č. 11CoP/17/2020, zvlášť dokazovanie možností zamestnania na pozícii medicínskeho
reprezentanta. K svojím majetkovým pomerom uviedol, že je pravdou, že nadobudol v dedičskom
konaní po matke jednoizbový byt. Avšak vážne zhoršenie zdravia mu znemožňuje akokoľvek byt
pripraviť, či už na prenájom alebo predaj a následkom straty príjmu, a tiež zjavne predpojatého konania
súdu nemá finančné prostriedky na zaplatenie služieb vypratania a nutných opráv bytu. Takže to pre

neho predstavuje ďalšie finančné náklady a aktuálne hroziacu veľkú stratu nielen pre neho, ale aj
pre plnoletého syna. Vzhľadom na to, že konanie o výživnom je konaním mimosporovým, navrhol
doplniť dokazovanie o aktuálnom jeho príjme štandardnou lustráciou v Sociálnej poisťovni a Finančnej
správe. Žiada doplniť dokazovanie o aktuálny jeho zdravotný stav a o posúdenie zdravotnej spôsobilosti
na zaistenie príjmu, a to s poukazom na jeho výrazne zhoršený zdravotný stav, pre ktorý nie je

aktuálne schopný dosahovať žiadny príjem. Taktiež žiada doplniť dokazovanie o lustráciu viac než
200 pracovných pozícií, o ktoré sa neúspešne uchádzal, a ktorých viacero je uvedených v spise č.
20P/120/2009, ďalšie doplní v priebehu odvolacieho konania. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie
neúplné a nesprávne zistil skutočný stav veci, resp. vôbec nezisťoval skutočný stav veci. Rovnako tak
ani nevyhodnotil tú skutočnosť, že matke dieťaťa podľa predložených výplatných listov príjem mierne

vzrástol, náklady sa znížili a nesprávne posúdil i dôvodnú výšku nákladov u dieťaťa. Taktiež žiadal
verifikovať nárok H. na výživné od 11.07.2019. Požiadal o zaslanie informácie o termíne pojednávania
na Krajskom súde v Žiline na adresu B. H. 1, XXX XX Z.. Spolu s odvolaním súdu predložil výmenný
lístok od doktorky MUDr. E. a úradný záznam o nahliadnutí do súdneho spisu 17Csp/60/2018 zo dňa
27.11.2020.

5. K odvolaniu otca sa vyjadril plnoletý syn. Podľa jeho názoru súd nevychádzal vo svojom rozhodnutí z
absurdných domnienok a fiktívnej hypotézy. Má za to, že vychádzal správne z potencionality možného
príjmu otca. Otec so vzdelaním veterinárneho smeru, teda vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa musí
mať potencionalitu príjmu minimálne vo výške použitých 1.200,- eur a viac. Možnosť zamestnať sa

s takýmto vzdelaním nie je len v pozícii medicínsky reprezentant, ale určite aj ako veterinárny lekár,
asistent veterinára, ošetrovateľ zvierat, v štátnej správe v odbore hygieny, úradu verejného zdravotníctva
a iných. Prečo sa otcovi nedarí v hľadaní vhodného zamestnania mu nie je známe. Otec síce deklaruje
svojumomentálnupráceneschopnosť,avšakzjehoodvolanianiejemožnézistiť,čomuvlastneje,akoje
chorý. S otcom neudržuje pre jeho nezáujem kontakty od roku 2018. Poukázal na to, že za 18 rokov jeho

životadošlolenkjedinejúpravevýživného.Poprvotnomurčenívýškyvýživnéhotobolasuma5.000,-Sk,
z čoho 3.500,- Sk bolo výživné a 1.500,- Sk na tvorbu úspor. Potom došlo k úprave na 190,- eur, pričom
zanikla tvorba úspor. V podstate sa jednalo o zvýšenie o 24,- eur. No a teraz, keď plánuje študovať na
vysokej škole, došlo k úprave na 260,- eur, teda zvýšenie o 70,- eur, t. j. o cca 36 %. Taktiež uviedol, že
pokiaľ je otcovi na príťaž zdedený majetok (druhý byt po jeho mame), mohol mu ho ponúknuť a previesť

na neho, možno, s pomocou matkiných známych, by sa mu ho podarilo speňažiť a uspokojiť tak budúce
nároky na jeho štúdium. Otec mu na nič nad rámec výživného neprispieva. Čo sa týka nákladov, dal
do pozornosti aj náklady za drahšie veci, ako bicykle, dovolenky, športové aktivity, oblečenie, okuliare,
stužkováainé.Zošportovýchaktivíthlavnepoukázalnabojovéumenie,ktorémesačnestojí36,-eurplussemináre, ktoré sa uskutočňujú 4-krát do roka a každý stojí 35,- eur. Ďalej poukazuje na ukončené kurzy,
t. j. jazykovú školu so základnou štátnou skúškou a vodičský výcvik, z čoho jazyková škola stála 600,-
eur za 3 roky plus 80,- eur poplatok za prístup ku skúške a vodičský výcvik 725,- eur. Taktiež uviedol,

že aj keď mama nemá vyživovaciu povinnosť k sestre H., spoločensky sa nemôže od nej dištancovať.
Pri návšteve sestry predsa nebude od nej pýtať príspevok na návštevu. Taktiež mu nie je známe, v čom
vidí otec, že náklady mamy sa znížili, po smrti jej manžela tieto skôr vzrástli. Vzhľadom na uvedené
navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Súhlasí, aby odvolací súd prejednal
vec bez jeho prítomnosti.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 65, § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) postupom podľa § 219 ods. 3 CSP potvrdil napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci a vec
správne právne posúdil.

8. Pokiaľ ide o námietku otca o absencii doručenia predvolania na pojednávanie konané dňa 01.03.2021,
odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu má preukázané, že okresný súd doručoval predvolanie
na pojednávanie na deň 01.03.2021 otcovi na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR: Z., E.
XXX/X, pričom z informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu vyplýva, že zásielka nebola
prevzatá v odbernej lehote a súdu prvej inštancie bola vrátená dňom 18.01.2021. Zo spisu, ako aj

zápisnice z pojednávania konaného dňa 01.03.2021 vyplýva, že túto adresu sám otec súdu oznámil
(písomnosť zo dňa 07.01.2020), rovnako mu na danú adresu bol doručovaný rozsudok krajského súdu
11CoP/17/2020-193 zo dňa 26.05.2020, ktorým súd v časti potvrdil a v časti zrušil skorší rozsudok
OkresnéhosúduMartinsp.zn.9P/120/2019-132zodňa04.novembra2019.Zdoručenkynachádzajúcej
sa v spise na č. l. 209 vyplýva, že tento rozsudok odvolacieho súdu bol otcovi listinne doručený dňa

29.06.2020. Žiadna iná adresa na doručovanie zo strany otca súdu nebola oznámená.

9. Civilný sporový poriadok pre naplnenie fikcie doručenia vyžaduje základnú podmienku, a to
nemožnosť doručenia písomnosti na adresu podľa § 106 CSP, čo znamená, že súd vyčerpal možnosť
doručiť na tzv. inú adresu (t. j. inú ako adresu evidovanú v registri obyvateľov pri fyzickej osobe alebo

inú ako adresu zapísanú v obchodnom alebo inom verejnom registri pri právnických osobách, ak má
súd k dispozícii takúto inú adresu adresáta) a následne sa nepodarilo doručiť adresátovi písomnosť ani
na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a). V zmysle § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na
adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a
to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. CSP bližšie neuvádza, čo považuje za nemožnosť doručiť

písomnosť, teda nezdržiavanie sa na adrese podľa § 106 CSP alebo neprebratie zásielky adresátom
tento predpoklad spĺňajú. Táto právna úprava už nevyžaduje na naplnenie fikcie doručenia kumulatívne
splnenie podmienky, že adresát sa v mieste doručenia síce zdržuje, ale len nebol zastihnutý.

10. Pod adresou uvedenou v § 106 CSP možno rozumieť adresu, ktorú uviedol sám adresát a taktiež

adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Účastník má právo oznámiť súdu adresu na
doručovanie. Taktiež si môže zvoliť zástupcu na doručovanie. Súd potom doručuje písomnosti stranám
na adresu, ktorú si sami zvolia, resp. ich zástupcom na doručovanie. Ak však strana žiadnu adresu
neuvedie, ako to je aj v danom prípade, súd písomnosti doručuje fyzickej osobe na adresu evidovanú v
registri obyvateľov (evidovaná adresa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu).

11. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že v spise nevzhliadol listiny, z ktorých by
vyplynulo tak, ako to otec v odvolaní uvádza, že okresnému súdu „..oznámil osobne v informačnom
oddelení dňa 27.11.2021 (odvolací súd predpokladá, že správne má byť 27.11.2020) jeho dlhodobú
práceneschopnosť a korešpondenčnú adresu“. Otec síce súdu predložil úradný záznam o nazretí

do súdneho spisu, avšak ide o úradný záznam o nazretí do súdneho spisu 17Csp/60/2018 a nie k
predmetnému spisu. Zároveň odvolací súd uvádza, že tvrdenie otca, že oznámil súdu „korešpondenčnú
adresu“ ani z predmetného úradného záznamu nevyplýva, z predmetného úradného záznamu vyplýva
len dôvod prevzatia uznesenia Okresného súdu Martin č. k 17Csp/60/2018-231 zo dňa 03.11.2020, a toPNakonštatovanie,ženaadreseE.X,Z.sanezdržiava,apretosizásielkuvodbernejlehotenepreberie.
Uvedené sa však nijako nedotýka prejednávanej veci.

12. Pokiaľ ide o námietky otca spojené so zmenou výšky výživného pre v súčasnosti už plnoleté dieťa,
tieto odvolací súd nepovažuje taktiež za dôvodné.

13. Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14.Kzmenerozhodnutiaovýživnomtedadôjdelenvtedy,akdôjdekzmenepomerov.Môžeísťoosobnú
i majetkovú zmenu pomerov nielen na strane dieťaťa, ale i rodičov. Musí ísť o zmenu závažnejšieho
charakteru. Skutočnosť, či príslušná zmena dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia,

posúdi súd. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s
pôvodnými pomermi významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti tak, ako boli zistené v
príslušnom spisovom materiáli vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu.

15. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že boli splnené zákonné

podmienky pre zmenu pôvodného rozhodnutia spočívajúcu v zvýšení výživného. Súd prvej inštancie
vykonal vo veci samej dostatočné dokazovanie, na základe ktorého vyvodil aj správny záver o zmene
pomerov od času posledného rozhodnutia odôvodňujúcej stanovenie vyššieho než naposledy určeného
výživného, pričom správne určil obdobie, za ktoré zvýšil toto výživné. S konkrétnou výškou zvýšeného
výživného tak, ako bola určená súdom prvej inštancie, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.

16.Lennazdôrazneniesprávnostiprvoinštančnéhorozsudku,pokiaľideozmenupomerov,odvolacísúd
konštatuje, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba takmer 10 rokov. Naposledy bolo výživné
určené rozsudkom Okresného súdu Martin pod sp. zn. 20P/120/2009 zo dňa 29.06.2012 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7CoP 114/2012-501 zo dňa 16.01.2013 a bolo určené otcovi vo

výške 190,- eur mesačne. Vtedy bol B. maloletý, žiakom 1. stupňa základnej školy. V súčasnosti je už
plnoletý, je žiakom výberovej strednej školy, 8-ročného gymnázia, blíži sa k maturite. S vyšším vekom
vzrástli i jeho náklady na výživu, obliekanie, obuv, hygienické potreby, zdravotnícku starostlivosť, ako aj
potreby v súvislosti so záujmovou činnosťou a školskými aktivitami. Zvýšili sa náklady na doplatky za
učebnice, školské pomôcky, najmä výučbu jazykov. V súvislosti so záujmom o štúdium na vysokej škole

je nepochybné, že tieto budú rásť i naďalej, a to najmä výdavky na vzdelávacie aktivity.

17. Zmena pomerov nastala taktiež u rodičov plnoletého B.. Matkin príjem sa zvýšil o 160,- eur, v
súčasnosti je jej príjem 900,- eur, zanikla jej vyživovacia povinnosť k teraz už plnoletej dcére, no zároveň
zomrel manžel matky, ktorý sa výrazným spôsobom podieľal na chode domácnosti a nákladoch, čím sa

zvýšili výdavky matky na bývanie a domácnosť. Zároveň sa zvýšili i náklady na stravu. Na strane matky
však treba konštatovať, že sa podieľa na zvýšených potrebách B. a napriek neochote otca a svojím
obmedzeným možnostiam robí všetko pre to, aby sa B. rozvíjal ako osobnosť po všetkých stránkach
(vzdelanie, šport, záujmová činnosť, voľný čas).

18. Čo sa týka otca, u neho došlo síce k poklesu jeho reálneho príjmu z pracovného pomeru, keďže
jeho pracovný pomer v Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, Nové Mesto nad Váhom skončil,
avšak zmenili sa jeho majetkové pomery, keďže ako jediný dedič po svojej matke zdedil jednoizbový byt
v Z., čím sa jeho majetok zväčšil. Čistá hodnota dedičstva bola vo výške 41.401,51 eur. Tu odvolací súd
zdôrazňuje, že súd pri rozhodovaní o výške výživného musí prihliadať na komplexné pomery povinného

rodiča, teda aj na dedičstvo, ktoré kompenzuje výpadok jeho príjmu.

19. Zákon o rodine vychádza zo zásady tzv. potencionality príjmu povinného rodiča oproti princípu
fakticity, čo znamená, že základom pre určenie výživného nie je len príjem skutočne dosahovaný
povinným rodičom, ale príjem, ktorý by mohol dosahovať, keby dostatočne využíval svoje schopnosti

a možnosti. Taktiež nesporný význam z hľadiska individualizácie výšky výživného má kritérium
majetkových pomerov povinného, ktoré umožňuje komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň
povinného pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy o sebe neposkytujú úplný obraz o
situácii povinného. Opätovným zaradením daného kritéria medzi všeobecné kritéria určovania rozsahuvýživného sa odstránili výkladové problémy aplikačnej praxe v prípadoch, keď povinný nemá žiadny
preukázateľný príjem, disponuje však „značnými“ majetkovými podstatami. Za takýchto okolností súd
určí výživné a je vecou povinného, aby ich speňažením z výťažku, alebo inak zabezpečil výživné.

20. Zároveň je potrebné poznamenať, že žiadny účinný zákon Slovenskej republiky nezakotvuje
povinnosť pracovať a nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba
vzdelaná. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona
o rodine). A preto ani prípadná argumentácia rodiča, že nepracuje, resp. že vykonáva prácu, ktorá nie

je adekvátna jeho predstavám neobstojí ako argument, že nie je schopný si plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v súdom určenej výške.

21. Vychádzajúc z obsahu spisu, a to aj z predchádzajúcich konaní je možné konštatovať, že otec
neustále robí obštrukcie, aby sa vyhol primeranej výške výživného, mení pobyt, súdu neoznamuje
aktuálny pobyt, mení zamestnania, neprimerane kritizuje matku čo do uspokojovania potrieb dieťaťa,

avšak nehľadá riešenie. Zároveň z prehľadu zamestnaní otca taktiež možno dospieť k záveru, že otec
neustále mení zamestnanie, nemá stabilné zamestnanie, a to aj napriek tomu, že jeho vysokoškolské
vzdelanie v odbore veterinárny lekár mu ponúka veľa možností aj v súkromnej sfére. Odvolací súd
uvádza, že od rodiča, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, možno vyžadovať vyššiu mieru
zodpovednosti pri získaní a udržaní si zamestnania. V súčasnosti otec vlastní dva byty, čo umožňuje

otcovi jeden byt prenajať, alebo predať a pod.

22. Na margo tvrdení otca, že vek, dlhodobo zhoršený zdravotný stav, zrušenie pozícii medicínskeho
reprezentanta, nahradenie reprezentantov vo farmaceutických firmách obchodníkmi bez medicínskej a
farmaceutickej kvalifikácie predstavujú dôvody, pre ktoré sa nemôže zamestnať na pozícii medicínskeho

reprezentanta, odvolací súd uvádza, že ide o ničím nepodložené tvrdenia. Ak je otec toho názoru, že
jeho zdravotný stav mu nedovolí vykonávať prácu spojenú s neustálym cestovaním a nepravidelnou
životosprávou, je len na otcovi, akú prácu si nájde, otec nie je ničím obmedzený pri výbere svojho
zamestnania. Rodič má využiť akúkoľvek možnosť, čo sa týka zamestnania a v prípade, že ňou
disponuje,ajschopnosťnadosahovaniečomožnonajvyššiehopríjmu.Jedôležitépodotknúť,žepovinný

rodič má s využitím svojich subjektívnych vlastností, vzdelania a pracovných príležitostí organizovať
svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

23. Otec síce poukazuje na svoj zhoršujúci sa zdravotný stav a na dlhodobú práceneschopnosť, no jeho
zhoršenie bližšie v odvolaní nepopisuje, len s poukazom na mimosporové konanie žiada súdom posúdiť

jeho zdravotnú spôsobilosť. Z uvedeného nemožno zhodnotiť, aký je jeho zdravotný stav, či tieto tzv.
„zdravotné príčiny“ znemožňujú otcovi vykonávať konkrétny druh, resp. všetky druhy práce. Bez súhlasu
otcanemásúdanimožnosťzisťovaťjehozdravotnýstav.Vzhľadomnadlhodobúpráceneschopnosťotca
od 20.03.2020 sa javí ako nepravdepodobné, že by otec nedisponoval podkladmi (lekárskymi správami),
ktoré mohol súdu predložiť a tým preukázať túto skutočnosť. Zároveň je možné predpokladať, že tento

zdravotný stav nie je pre neho asi limitujúci, keď ani z lustrácie v Sociálnej poisťovne nevyplýva, ani
sám otec neuvádza, že požiadal o priznanie invalidného dôchodku, resp. je poberateľom invalidného
dôchodku. Otec taktiež poukazuje na to, že po ukončení vyplácania nemocenských dávok ostal úplne
bez príjmu (nemocenská dávka bola otcovi vyplácaná do 22.01.2021), no bez vysvetlenia zostalo, z
čoho teda žije.

24. Pokiaľ otec namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, odvolací súd poznamenáva, že
ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože
výberdôkazov,ktorésabudúvrámcidokazovaniavykonávať,jevýlučnenasúdeprvejinštancie.Súdnie
je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.

Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na
vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa
zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo
smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.

25. Vyšetrovací princíp uplatňovaný v civilnom mimosporovom konaní predstavuje súhrn procesných
postupov smerujúcich k vytvoreniu podkladu rozhodnutia, čiže procesná aktivita súdu cielene smeruje
k vydaniu rozhodnutia v merite veci. Preto súd zhromažďuje, resp. získava poznatky, informácie, ktoré
potrebuje a sú nevyhnutné pre jeho rozhodnutie. Odvolací súd upriamuje pozornosť, že aj napriektomu, že v civilnom mimosporovom konaní sa uplatňuje vyšetrovací princíp a kladie sa dôraz na
procesnú aktivitu súdu pri zhromažďovaní informácii nevyhnutných pre prejednanie a rozhodnutie veci
v konaniach, zákon nerezignuje na procesnú aktivitu účastníkov konania. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú

povinnosť účastníkov v mimosporovom konaní je obsiahnutá v ustanovení § 32 CMP, podľa ktorého
sú účastníci povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie. Zároveň sú
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu, boli v konaní preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti pre

samotné rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal
so všetkými podstatnými skutočnosťami, dostatočne zohľadnil existujúce pomery rodičov, vek a
odôvodnené potreby plnoletého dieťaťa.

27. Napokon odvolací súd nepokladá ani za účelné, aby doplnil dokazovanie podľa návrhu otca, a to s
poukazom na svoje predchádzajúce vyjadrenia.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie otca dieťaťa za nedôvodné, a preto
rozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdil,konštatujúcvecnúsprávnosťvšetkýchvýrokov
napadnutého rozsudku.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)