Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 20, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616204731
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6616204731.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov

senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: DPS financial consulting, s.
r. o., so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, IČO: 46 713 930, právne zast. PETKOV and Co. s.r.o, advokátska
kancelária, so sídlom Na Vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 50 430 742, proti žalovaným: 1/ Vlastníci
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, súp. č. 1633, právne zast. Filbyt s. r. o., so sídlom ul. 1.
mája 11, Fiľakovo, IČO: 36 636 916, právne zastúpený JUDr. Pavlom Sabom, advokátom so sídlom ul.
Boženy Němcovej 10, Lučenec, 2/ VIAM - dražobná spoločnosť s. r. o., so sídlom Brnenská 80, Košice,
IČO: 44 166 591, 3/ K.. Y. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, štátny občan SR, 4/ U. F., nar. XX. XX.

XXXX, bytom S., S. N. XXXX/XX, štátny občan SR, 5/ Y. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. N. XXXX/XX,
S., štátna občianka SR, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalovaného 2/
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 17C/102/2016 - 596 zo dňa 07. 10. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 17C/102/2016 - 596 zo dňa 07. 10. 2021 p o t
v r d z u j e .

II. Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100

% v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov.

III. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/, 3/, 4/, 5/n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo aj „okresný súd“)
výrokom I. určil, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa 20. 01. 2016 o 11.00 hod. v kancelárii
Notárskeho úradu JUDr. Jana Šimová, Komenského 18, Lučenec, ktorej vykonanie bolo osvedčené
notárskou zápisnicou Nz1627/2016, NcRIs1659/2016, N26/2016 zo dňa 20.01.2016 a ktorej predmetom
bol byt č. XX nachádzajúci sa vo vchode č. XX, prvé poschodie, bytového domu, súpisné číslo XXXX,

nachádzajúcom sa v okrese N., v obci S. , kat. úz. S., postavenom na pozemku KN registra "C",
parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1215m?, spolu s podielom priestoru na
spoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuaspoluvlastníckympodielomkpozemkuoveľkosti
8716/696481, zapísanom na LV č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Lučenec,
je neplatná.

2. Výrokom II. súd žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v

rozsahu 100 % do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o trovách konania.

3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby. Okresný súd Lučenec už v predchádzajúcom priebehu konania sp. zn. 17C/102/2016 rozhodolvo veci dňa 06. 09. 2018 tak, že žalobu zamietol a žalovaným 1/ až 5/ priznal náhradu trov konania.
Proti rozsudku podal dňa 19. 10. 2018 žalobca odvolanie, v dôsledku ktorého Krajský súd v Banskej
Bystrici v konaní č. k. 14Co/105/2019 rozsudok Okresného súdu Lučenec zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo veci vyslovil právny názor, ktorým je prvoinštančný súd viazaný.
V ďalšom obsahu odôvodenia súd prvej inštancie konštatoval vyjadrenia sporových strán po zrušení
a vrátení veci odvolacím súdom a konštatoval vykonané dokazovanie. Na vec aplikoval ust. § 3, §
21, § 31, § 32 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ust. § 151ma, § 151g ods. 2, §
151k ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 6 ods. 2, § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993

Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Súd uviedol, že predovšetkým skúmal v zmysle §
151ma ods. 2 OZ, či bola splnená oznamovacia povinnosť o začatí výkonu záložného práva, ktorá je
základným predpokladom pre začiatok plynutia zákonnej 30 dňovej lehoty. Súd mal v danom prípade
za to, že táto podmienka splnená bola. VIAM - dražobná spoločnosť, s. r. o., listom zo dňa 28. 06.
2015 sp. zn. VDS - 90 - 1/2015, ktorá spisová značka bola uvedená aj na doporučených zásielkach,
ktoré boli dňa 02. 07. 2015 doručené U. F., Mestu Fiľakovo a VÚB banke, a. s., Bratislava, oznámila

začatie výkonu záložného práva. Predmetný dokument, teda oznámenie o začatí výkonu záložného
práva, sa nachádza v dražobnom spise VDS: 90/2015 pod č. VDS - 90 - 1/2015, ako to vyplýva z
pripojeného dražobného spisu, ktorý sa ako dôkaz nachádza v spise č. k. 17C/102/2016. Žalovaný
2/ tak uniesol bremeno dôkazu preukázaním, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo
doručené záložným veriteľom, ktorých sa dražba týkala. Súd mal tak za to, že v zmysle § 151ma

OZ od nasledujúceho dňa po doručení zásielky dňa 02. 07. 2015 začala plynúť zákonná 30 dňová
lehota, ktorá uplynula 03. 08. 2015. Ďalej súd skúmal, ktorý zo záložných veriteľov mal v čase začatia
dobrovoľnej dražby postavenie prednostného záložného veriteľa, resp. aké bolo poradie záložných
veriteľov a ktoré záložné právo bolo v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované
ako prvé. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že záložné právo, ktorým bola zabezpečené pohľadávka

v prospech Mesta Fiľakovo, bolo zaregistrované pod č. V 485/03 zo dňa 09. 04. 2003; v prospech
DPS financial consulting, s. r. o., ktorý získal pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
uzavretou s VÚB, a. s., pod č. V 2879/04 zo dňa 07. 01. 2005 a v prospech ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov pod č. XXXX/XX - XXX/XX. Žalobca sa momentom účinnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky, resp. momentom prevodu pohľadávky z VÚB, a. s., na žalobcu stal záložným veriteľom v

druhom rade. Na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 07. 12. 2013, v znení dodatku č. 1 zo dňa
27. 05. 2014, spoločnosť Filbyt, s. r. o., Fiľakovo, začala vykonávať správu bytového domu vlastníkov
bytov a nebytových priestorov pod súpisným č. 1633 vo Fiľakove, zapísanom na LV č. XXXX. Okrem
iných práv a povinností vlastníci splnomocnili správcu, aby vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov
uskutočňoval všetky právne úkony spojené s vymáhaním vzniknutých nedoplatkov, ako to vyplýva z čl.

III bodu 10 predmetnej zmluvy. Dňa 30. 07. 2015 uzatvorili VIAM - dražobná spoločnosť s. r. o., ako
mandatár a Filbyt, s. r. o,. ako mandantan, mandátnu zmluvu, ktorej predmetom okrem iných práv a
povinností je aj odplatné vymáhanie pohľadávok mandanta mandantárom voči tretím osobám v mene
a na účet mandanta vedený v peňažnom ústave. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa
30. 09. 2015 medzi Filbyt, s. r. o., ako postupníkom, zastúpeným na základe plnomocenstva VIAM -

dražobná spoločnosť s. r. o. a Mestom Fiľakovo, ako postupcom, vyplýva, že Mesto Fiľakovo postúpil
svoju pohľadávku voči U. F. v sume 685,09 Eur. Zmluvou o výkone správy žalovaný 1/ poveril Filbyt, s.
r. o., Fiľakovo, ako správcu vykonávať správu domu. Túto správu vykonáva správca v zmysle § 8 ods.
1 zákona č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993
Z. z. správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, avšak uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky

nepatrí do právomoci správcu bytového domu, resp. pod správu domu. Správca vykonáva správu domu
zo zákona, do ktorej patria rôzne právne úkony súvisiace s výkonom správy v bytovom dome, ktorý
správca spravuje, ale nepatria do rozsahu týchto úkonov uzatváranie predmetnej zmluvy bez bližšieho
osobitného plnomocenstva udeleného od jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Súd
ďalej uviedol, že žalovaný 2/ mal za to, že Filbyt, s. r. o., pri nadobúdaní pohľadávky od Mesta Fiľakovo

nemusel uvádzať, že koná za vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko to vyplýva aj zo zmluvy
o výkone správy (čl. III bod 10). Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného 2/, že, aj keď
v zmluve je uvedené, že vlastníci splnomocňujú správcu, aby vo svojom mene a na účet vlastníkov
uskutočňoval úkony spojené s vymáhaním vzniknutých nedoplatkov, zmluvu o postúpení pohľadávky
mohol uzatvoriť z vyššie uvedených dôvod Filbyt, s. r. o., zastúpený žalovaným 2/, nakoľko takéto

oprávnenie uzatvárať takúto zmluvu nikde zo zmluvy o výkone správy nevyplýva. Takéto právo správcu
nevyplývalo ani zo zmluvy o výkone správy ani zo zákona (§ 8d ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.). Preto
v zmluve o postúpení pohľadávok malo byť uvedené, že spoločnosť Filbyt, s. r. o., koná v mene a na
účet žalovaných 1/, t. j. vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné č. XXXX. Zozmluvy o postúpení pohľadávky malo vyplývať, že Filbyt, s. r. o., nekoná za seba, ale jeho konanie je
konaním v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zmluva o postúpení pohľadávky tak je len
zmluvou medzi spoločnosťou Filbyt, s. r. o. a Mestom Fiľakovo, kde pohľadávku mesta voči F. vo výške

685,09 Eur nadobudol Filbyt, s. r. o. a nie vlastníci bytov a nebytových priestorov, preto ani nemohli
nadobudnúť postavenie prednostného záložného veriteľa, ktorým sa stal po postúpení pohľadávky od
Mesta Fiľakovo Filbyt, s. r. o., ktorý v zmysle § 151ma ods. 10 OZ splnil za dlžníkov pohľadávku.
Splnenímkonkrétnejpohľadávkyprešlinanehovšetkyprávakplnenejpohľadávkespolusjejporadím.Z
tohto dôvodu postavenie prednostného veriteľa nadobudol Filbyt, s. r. o., na základe zmluvy o postúpení

pohľadávky, druhým v poradí záložným veriteľom bol žalobca a tretím v poradí ostali vlastníci bytov
a nebytových priestorov. Ďalej súd uviedol, že uvedené je dôvodom k vysloveniu neplatnosti dražby z
dôvodu nesprávneho uplatneného poradia záložných veriteľov, teda, že tretí záložný veriteľ - žalovaný
1/ mal postavenie prednostného veriteľa a tým došlo k nesprávnemu rozvrhnutiu výťažku z dražby a
nebol dodržaný postup podľa § 151ma ods. 3 OZ. Z uvedených dôvodov súd vyslovil, že opakovaná
dražba je neplatná. Ďalej súd uviedol, že sa už bližiš nezaoberal otázkou prerozdelenia výťažku dražby,

nakoľko k vysloveniu neplatnosti dražby došlo z dôvodu nesprávneho uplatneného poradia záložných
veriteľov. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný 2/ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napáda z dôvodov

podľa § 356 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP. Považoval za nevyhnutné poukázať na údajné dôvody
neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré vo svojej žalobe zo dňa 19. 04. 2016 uviedol žalobca, a to: a/
porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, keďže predmetom dražby bola
nehnuteľnosť, ktorú nebolo možné dražiť z dôvodu, že konanie dražby vylučuje osobitný predpis, b/
porušenie ustanovenia § 31 Zákona o dobrovoľných dražbách, keďže predmet dražby bol na vydražiteľa

prevedený bez záložného práva viaznuceho na predmete dražby, c/ porušenie ustanovenia § 32 ods.
1 zákona o dobrovoľných dražbách, keďže výťažok dražby bol nesprávne rozvrhnutý medzi záložných
veriteľov. Vo vzťahu k ďalším prípadným dôvodom uvádzaným žalobcom po uplynutí prekluzívnej lehoty
troch kalendárnych mesiacov od vykonania dobrovoľnej dražby, teda po dátume 20. 04. 2016, poukázal
žalovaný 2/ na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/126/213 zo dňa 15. 10. 2014, v

ktorom súd uviedol, že dodatočne uvádzané dôvody po uplynutí trojmesačnej zákonnej lehoty v prípade
ich opodstatnenosti môžu byť len dôvodom na podanie žaloby na náhradu škody podľa § 33 Zákona
o dobrovoľných dražbách. Tiež poukázal na obdobné rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
27Co/93/2018 zo dňa 22. 05. 2018. Preto, ak žalobca do uplynutia prekluzívnej lehoty nenamietal
postúpenie pohľadávok z Mesta Fiľakovo na žalovaného 1/, nebol oprávneným tak urobiť v priebehu

konania, resp., súd prvej inštancie nebol oprávnený uvedené tvrdenia žalobcu posudzovať, a to bez
ohľadu na to, či boli alebo neboli oprávnené. Súd nemôže prihliadať na ďalšie skutočnosti uvedené až
po uplynutí prekluzívnej doby.

5. V ďalšom obsahu odvolania žalovaný 2/ argumentoval k žalobcom tvrdenému porušeniu ust. § 3

ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, keď predmetom dražby bola nehnuteľnosť, ktorú nebolo
možné dražiť z dôvodu, že konanie dražby vylučuje osobitný predpis. Mal za to, že žalovaný 1/
oznámil začatie výkonu záložného práva pôvodnému vlastníkovi pohľadávky, neskôr postúpenej na
žalobcu. Žalobca nebol prednostným záložným veriteľom. Ďalej žalovaný 2/ argumentoval k porušeniu
ust. § 31 Zákona o dobrovoľných dražbách, keďže predmet dražby bol na vydražiteľa prevedený bez

záložného práva viaznuceho na predmete dražby. Poukázal na evidenciu záložných práv vyplývajúcu
z listu vlastníctva a uviedol, že záložné právo Mesta Fiľakovo bolo na príslušnom LV zaevidované
v roku 2003, záložné právo postúpené žalobcovi spolu s pohľadávkou zaevidované v roku 2005 a
zákonné záložné právo žalovaného 1/ zaevidované v roku 2009. Zápis záložného práva na LV sa ale
spája s jeho vznikom len v prípade zmluvných záložných práv (Mesta Fiľakovo a predchodcu žalobcu),

pričom v prípade žalovaného 1/ ide o zákonné záložné právo, ktoré vzniká priamo zo zákona ( č.
182/1993 Z. z.). Zápis zákonného záložného práva má len deklaratórny charakter a existuje aj bez
zápisu v katastri nehnuteľností. Záložné právo vzniknuté na základe zmluvy sa zriaďuje uzavretím
záložnej zmluvy a vzniká vkladom do katastra nehnuteľností, to ale neplatí v prípade zákonného
záložného práva. Z § 15 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov vyplýva, že existencia záložného práva

sa zapíše do katastra nehnuteľností a nemožno ho vymazať počas existencie predmetu záložného
práva. Je z neho zrejmé, že zákonné záložné právo vzniká nielen na zabezpečenie pohľadávok ktoré
už vznikli, ale výslovne aj na zabezpečenie pohľadávok, ktoré ešte len vzniknú v budúcnosti. Podporne
odvolateľpoukázalnarozhodnutieKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.5Co/403/2018,ktorýpodľanázoruodvolateľa posudzoval takmer totožnú situáciu. Záložné právo predchodcu žalobcu vzniklo zápisom
do katastra nehnuteľností dňa 07. 01. 2005, pričom ale žalovaní 4/ a 5/ nadobudli vlastnícke právo
k tomuto bytu už na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 17. 03. 2003. Zákonné záložné právo k tomuto

bytu pritom vzniklo a trvalo od zápisu predmetného bytového domu do katastra nehnuteľností, teda
vzniklo skôr, ako vôbec žalovaní 4/, 5/ predmetný byt nadobudli a rozhodne skôr, než bola podpísaná
záložná zmluva s právnym predchodcom žalobcu. Je tak zrejmé, že žalovaný 2/ vykonával dobrovoľnú
dražbu na základe zákonného a prednostného záložného práva žalovaného 1/, následkom čoho bol
predmet dražby prevedený nezaťažený inými záložnými právami a správne bol aj rozvrhnutý výťažok

z predmetu dražby. I bez ohľadu na to, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z Mesta Fiľakovo
na žalovaného 1/ alebo jeho správcu, dobrovoľná dražba bola vykonávaná na základe prednostného
záložného práva žalovaného 1/, tento bol zo zákona prvým v poradí na uspokojenie pohľadávok a
žalobca bol až posledným v rade na uspokojenie pohľadávok. Na základe uvedeného by žalobca ako v
poradí tretí záložný veriteľ nedosiahol uspokojenie čo i len časti svojej pohľadávky ani v prípade, ak by
postúpenie pohľadávky mesta bolo len na správcu a nie na žalovaného 1/. Žalobca preto v tomto konaní

nedisponovalaktívnoužalobnoulegitimáciou,pretoževžiadnomprípadebynemohlodôjsťkjehočoilen
čiastočnému uspokojeniu, a to ani vyhlásením dobrovoľnej dražby za neplatnú. Ďalej odvolateľ poukázal
na svoje predchádzajúce vyjadrenie obsiahnuté tiež v texte odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku, z ktorého vyplýva, že účelom transakcie zabezpečovanej spoločnosťou žalovaného 2/
spoločnosťou VIAM - dražobná spoločnosť, s. r. o., malo byť, aby pohľadávku aj prednostné záložné

právo zapísané ako prvé v poradí prešlo z Mesta Fiľakovo na navrhovateľa dražby. K uvedenému
odvolateľ poukázal i na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07 zo dňa 03. 07.
2008, v zmysle ktorého text zmluvy je len prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli
jej účastníci svojím konaním stanoviť. Doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s
vôľou konajúcich strán.

6. Z vyjadrenia žalovaného 1/ je tak zrejmé, že vôľou zmluvných strán bolo, aby predmetnú pohľadávku
nadobudol žalovaný 1/ prostredníctvom svojho správcu a nie samotná spoločnosť Filbyt, s. r. o.
Spoločnosť Filbyt, s. r. o., nemala žiadny dôvod na to, aby odkupovala pre seba predmetnú pohľadávku
namiesto vlastníkov bytov a nebytových priestorov, v ktorých mene v tomto prípade ako správca konala.

Z dôvodu vôle účastníkov zmluvného vzťahu je nepochybné, že spoločnosť Filbyt, s. r. o., konala pri
uzatváraní predmetnej zmluvy o postúpení v postavení správcu, na jej uzatvorenie bola vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov splnomocnená v zmluve o výkone správy a predmetnú pohľadávku Mesta
Fiľakovo nadobudol jej prostredníctvom žalovaný 1/. Ďalej odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie sa
vôbec nevysporiadal s absenciou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú mal skúmať ex offo, ďalej sa

súd nevysporiadal ani s jedným z odvolateľom uvádzaných rozhodnutí, hoci tieto mu musia byť známe
z jeho činnosti, a taktiež sa nevysporiadal ani s tým, že nie každé porušenie zákona o dobrovoľných
dražbách môže zakladať neplatnosť dobrovoľnej dražby. Ak žalobca tvrdil, že bol ukrátený na svojich
právach, mohol sa ich ochrany domáhať napr. podaním žaloby na náhradu škody podľa § 33 Zákona
o dobrovoľných dražbách alebo vydaním bezdôvodného obohatenia. Tieto inštitúty by boli nepochybne

vhodnejšie a nespôsobovali by doslova blokáciu vydraženého bytu už viac ako 5 rokov. Tieto vady mali
za následok neprávne rozhodnutie vo veci, a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný 2/ preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie
Okresného súdu Lučenec tak, že žalobu zamietne a žalovaným prizná nárok na náhradu trov konania.

7. Odvolanie žalovaného 2/ bolo doručené žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 04.
12. 2021, žalovanému 1/ prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 19. 11. 2021, žalovanému 3/ dňa
22. 11. 2021, žalovanému 4/ dňa 26. 11. 2021 a žalovanej 5/ dňa 15. 12. 2021 s možnosťou k uvedenému
sa v lehote 10 dní vyjadriť.

8. K odvolaniu žalovaného 2/ sa dňa 15. 12. 2021 vyjadril žalobca. Úvodom uviedol, že sa v celom
rozsahu stotožňuje s napádaným rozsudkom, považuje ho v celom rozsahu za vecne správny a navrhol,
aby odvolaním napadnutý rozsudok odvolací súd potvrdil. K samotnému odvolaniu žalovaného 2/
uviedol, že ako prvú odvolaciu námietku žalovaný 2/ uvádza námietku preklúzie uvádzania procesného
tvrdenia žalobcu o neplatnosti postúpenia pohľadávok. Žalobca sa s argumentáciou žalovaného 2/

týkajúcou sa nemožnosti tvrdenia ďalších skutočností po uplynutí prekluzívnej lehoty 3 mesiacov
nestotožňuje a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 8Cdo/58/2018 zo dňa 05. 06. 2019, v
ktorom Najvyšší súd uviedol: „Lehota uvedená v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách teda
slúži k uplatneniu práva na vyslovenie (určenie) neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie aj na vymedzeniejednotlivých dôvodov tejto neplatnosti. Ak teda došlo v stanovenej lehote k začatiu konania o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, žalobca môže aj po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty namietať
i ďalšie dôvody jej neplatnosti.“ K obdobným záverom sa priklonil Najvyšší súd i v uznesení, sp. zn.

6Cdo/66/2019, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR ako judikát R 9/2021.
Navyše žalobca už v žalobe skutkovo tvrdil, že žalovaní 1/ neboli prednostnými záložnými veriteľmi a
takisto tvrdil nezákonný postup dražobníka. Skutočnosti žalobcom v žalobe od počiatku tvrdené, sa aj
vďaka predloženej zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 09. 2015, v konaní výlučne skutkovo
potvrdili, a teda sa zároveň potvrdilo porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Ak žalobca

v žalobe uviedol skutkové tvrdenie, že žalovaní v 1. rade neboli prednostní záložní veritelia, pričom
zároveň samotní žalovaní následne predložili v konaní dôkaz (zmluvu o postúpení pohľadávky), ktorý
po obsahovej stránke nasvedčuje pravdivosti tvrdenia žalobcu, je irelevantné, že žalobca až vo svojom
následnom vyjadrení uviedol, že aj vďaka predmetnému dôkazu sa táto žalobcom v žalobe tvrdená
skutočnosť preukázala (a to tak, že z obsahu zmluvy je zrejmé, že postupníkom je iný subjekt). Zo
strany žalobcu teda tak nemohlo ísť o nové žalobné tvrdenie, ale len o posúdenie obsahu listinného

dôkazu, ktorý potvrdzuje pravdivosť skutkového tvrdenia žalobcu, uvedeného v samotnej žalobe. Pokiaľ
žalovaný 2/ v odvolaní namieta, že záložné právo žalovaných v 1. rade bolo zákonným záložným
právom, ktoré vzniklo skôr, v danom prípade ide zo strany žalovaného 2/ o skutkovú novotu uplatnenú
až v odvolacom konaní - vznik zákonného záložného práva žalovaných v prvom rade skôr v roku
2003 - žiaden zo žalovaných v konaní pred súdom prvej inštancie do času vyhlásenia uznesenia,

ktorým sa dokazovanie pred súdom prvej inštancie končí, nijakým spôsobom nepreukázal, najmä nie
žiadnymi listinami preukazujúcimi vznik záložného práva už skôr, preto ak súd vychádzal zo zápisu
katastra nehnuteľností, ktorý svedčí tomu, že toto zákonné záložné právo bolo do katastra nehnuteľností
zapísané až v roku 2009, súd prvej inštancie vyhodnotil túto skutkovú situáciu správne v súlade s
§ 70 ods. 1 katastrálneho zákona. Žalovaný 2/ taktiež namietal, že zákonné záložné právo žalovaný

1/ malo mať údajne prednostné poradie uspokojovania. Žalovaný 2/ a ani iní žalovaní v konaní však
nepreukázali,žebyzákonnézáložnéprávožalovaných1/vznikloskôr.Zároveňnesprávnajedomnienka
žalovaného 2/, že zákonné záložné právo malo prednostné postavenie, a to ani z dôvodu, že ide o
zákonné záložné právo, ani z dôvodu, že údajne vzniklo skôr. Možno súhlasiť so žalovaným 2/, že
záložné právo vzniká zo zákona, a teda, že na jeho vznik nemá vplyv zápis do katastra nehnuteľností,

pretože zákonné záložné právo existuje aj bez zápisu, vznik záložného práva ale nemá vplyv na poradie
uspokojovania. Pre poradia uspokojovania má význam výlučne poradie zápisu v katastri nehnuteľnosti.
K tejto otázke sa v minulosti vyjadril i Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutie sp. zn. 16Co/10/2009.
Taktiež podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv na
ich uspokojenie, je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich

najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.

9. Poradie uspokojovania záložných práv je založené na zásade prior tempore potior iure a ku dňu
konania dražby neexistovala nijaká výnimka určená zákonom v otázke poradia zápisu či poradia
uspokojovania zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov. Zákonné

záložné právo najmä nemalo prioritné postavenie, čo sa týka poradia uspokojovania. Také postavenie
by muselo výslovne vyplývať zo zákona. Ako príklad prioritného zákonného záložného práva možno
uviesť § 71 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Ku dňu konania napádanej dražby
(20. 01. 2016) zákon žiadnu prednosť vo vzťahu k poradiu, k registrácii či k uspokojovaniu zákonného
záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov tomuto záložnému právu nepriznával.

Pre poradie uspokojovania záložných práv k nehnuteľnostiam v posudzovanom prípade je rozhodujúci
výlučne moment ich zápisu v katastri nehnuteľností (§ 151k ods. 1 OZ), pričom je irelevantné, na
základe akého druhu zápisu bolo to-ktoré záložné právo do katastra nehnuteľností zapísané, a rovnako
sú irelevantné aj titulus a modus vzniku záložného práva (vklad na základe zmluvy/zákon). Žalobca
pripustil, že je mu známe, že medzičasom od uskutočnenia napádanej dražby došlo k legislatívnym

zmenám v ust. § 15 zákona o vlastníctve bytov, a to zákonom č. 63/2019, avšak skoršie vzťahy súvisiace
so zákonným záložným právom idú v režime zákona o vlastníctve bytov v znení účinnom do 31. 03.
2019. Pokiaľ žalovaný 2/ v ďalšom obsahu odvolania uvádza, že rozhodnou pri posudzovaní zmluvy o
postúpení pohľadávky mala byť vôľa konajúcich strán poukazujúc na nález Ústavného súdu, žalobca k
uvedenému uviedol, že ani jeden zo žalovaných nenavrhol v konaní výsluch zástupcu Mesta Fiľakovo,

pričom,ipokiaľbytakurobil,tentodôkazbybolnadbytočný,azároveňzáverynálezuÚstavnéhosúdusú
vytrhnuté z kontextu a v predmetnej veci neaplikovateľné. Závery rozhodnutia Ústavného súdu nemožno
použiť na prípad, ak skutočná vôľa je v rozpore s jazykovým prejavom. V takom to prípade má totiž
jazykový prejav prednosť pred skutočnou vôľou strán. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky - z jejjazykového vyjadrenia - žiadnym spôsobom nevyplýva (a teda ani neurčitým, ktorý by sa dal v spojení
s údajnou skutočnou vôľou strán vyložiť v súlade s ňou), že Filbyt konal pri jej uzatváraní v mene a na
účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V takejto situácii je potrebné právny úkon vzhľadom na

jeho jazykové vyjadrenie vykladať výlučne prizmou zákonnej fikcie, vyplývajúcej z ust. § 32 ods. 1 OZ.
Ak súd prvej inštancie posúdil zmluvu o postúpení pohľadávky podľa jazykového vyjadrenia jej obsahu,
z ktorého nevyplýva, že by Filbyt pri jej uzatváraní konal v mene a na účet žalovaných v 1. rade v súlade
s § 32 ods. 1 OZ, postupoval správne a dospel k správnym právnym záverom. Žalobca preto navrhol,
aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

10. K odvolaniu žalovaného 2/ sa podaním doručeným 25. 11. 2021 vyjadril žalovaný 1/ prostredníctvom
právneho zástupcu. Uviedol, že žalovaný 1/ sa stotožňuje s tvrdením žalovaného 2/, že súd pri
rozhodovanínemôžeprihliadaťnadôvodyneplatnostidobrovoľnejdražby,ktoréboližalobcomvznesené
až po uplynutí prekluzívnej lehoty. Námietka žalobcu týkajúca sa postúpenia pohľadávky z Mesta
Fiľakovo na Filbyt s.r.o. nebola uplatnená v žalobnom návrhu, ale až počas konania a to po uplynutí

prekluzívnej doby, preto na ňu súd nemal prihliadať. Taktiež sa žalovaný 1/ stotožňuje s tvrdením
žalovaného 2/ v tom, že žalovaný 1/ oznámenie o dobrovoľnej dražbe doručil právnemu predchodcovi
žalobcu aj keď to nebola jeho zákonná povinnosť. Ďalej sa žalovaný 1/ stotožnil s tvrdením žalovaného
2/, že záložné právo žalovaného 1/, ktoré vzniklo zo zákona, podľa § 15 ods. 1) Zákona č. 182/1993,
vzniklo už prvým nadobudnutím vlastníctva daného bytu fyzickými osobami a jeho zápis do katastra

nehnuteľností má len deklaratórny charakter, teda vzniklo pred vznikom záložného práva v prospech
žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu. Žalovaný 1/ sa stotožňuje i s tvrdením žalovaného 2/,
že žalovaný 2/ vykonával dobrovoľnú dražbu na základe zákonného a prednostného záložného práva
žalovaného 1/, na základe čoho bol predmet dražby prevedený na vydražiteľa správne nezaťažený
inými záložnými právami a aj výťažok dražby bol rozvrhnutý správne. Taktiež sa žalovaný 1/ stotožnil i

s tým tvrdením žalovaného 2/, že súd mal zmluvu o postúpení pohľadávky z Mesta Fiľakovo na Filbyt,
s.r.o., posudzovať v tom kontexte, že Filbyt, s.r.o., pohľadávku od Mesta Fiľakovo kupoval v záujme
žalovaného 1/, ako jeho zmluvný správca a nebola tým sledovaná žiadna iná vôľa účastníkov, len aby sa
aj táto pohľadávka ocitla v dispozícii žalovaného 1/. V danom prípade súd nebral na zreteľ tú skutočnosť,
že správcovská spoločnosť Filbyt, s.r.o., zastupujúc vlastníkov bytov a nebytových priestorov, koná

a vystupuje vo vlastnom mene a jeho konaním vzniknuté práva a záväzky sú právami a záväzkami
priamo vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalovaný 1/ je tiež toho názoru, že vady vytýkané v
odvolaní žalovaným 2/, mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Stotožnil sa s odvolacím návrhom
žalovaného 2/, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a

žalovaným 1/ - 5/ prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Dňa 24. 01. 2022 sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu vyjadril žalovaný 2/ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Poukázal na list vlastníctva a evidované poradie záložných práv na ňom. Záložné
právo Mesta Fiľakovo bolo na tomto liste vlastníctva zaevidované v roku 2003. Záložné právo žalobcu

v roku 2005 a zákonné záložné právo žalovaného 1/ v roku 2009. Zápis záložného práva na liste
vlastníctva sa ale spája s jeho vznikom len v prípade zmluvných záložných práv. Zápis zákonného
záložného práva má len deklaratórny charakter a existuje aj bez zápisu v katastri nehnuteľností.
Podporne opätovne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/233/2013 a tiež
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/403/2018 zo dňa 28. 05. 2019. Zákonné záložného

právo k bytu žalovaných 4/ a 5/ vzniklo skôr a trvalo od zápisu predmetného bytového domu do katastra
nehnuteľností, ako vôbec žalovaní 4/ a 5/ predmetný byt nadobudli a skôr ako bola podpísaná záložná
zmluva s právnym predchodcom žalobcu. Žalovaní 2/ tak majú za to, že pri registrácii záložných práv
došlo k administratívnej chybe a zákonné záložné právo žalovaného v 1. rade malo byť registrované
pred záložným právom žalobcu. Je tak zrejmé, že žalovaný 2/ vykonával dobrovoľnú dražbu na základe

zákonného záložného práva žalovaného 1/ následkom čoho bol predmet dražby prevedený nezaťažený
inými záložnými právami a správne bol aj rozvrhnutý výťažok z predmetu dražby. Dobrovoľná dražba
bola vykonávaná na základe prednostného záložného práva žalovaného v 1. rade, tento bol zo zákona
prvým v poradí na uspokojovanie pohľadávok a žalobca bol až posledným na uspokojovanie v rade
pohľadávok. Opätovne ako v podanom odvolaní poukázal žalovaný 2/ na vyjadrenie žalovaného 1/

obsiahnuté v texte odôvodnenia rozhodnutia a opätovne poukázal i na nález Ústavného súdu I.ÚS
242/07 z 03. 07. 2008. Opätovne uviedol, že z vyjadrenia žalovaného 1/ je zrejmé, že vôľou zmluvných
strán bolo, aby predmetnú pohľadávku nadobudol žalovaný v 1. rade prostredníctvom svojho správcu
a nie samotná spoločnosť Filbyt, s. r. o. Táto nemala žiadny dôvod na to, aby odkupovala pre sebapredmetnú pohľadávku namiesto vlastníkov bytov a nebytových priestorov, v ktorých mene v tomto
prípade ako správca konala. Spoločnosť Filbyt, s.r.o., v postavení správcu pritom bola aj v zmluve o
výkone správy splnomocnená, aby vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov uskutočňovala všetky

právne úkony spojené s vymáhaním vzniknutých nedoplatkov. Z dôvodu vôle účastníkov zmluvného
vzťahu je nepochybné, že spoločnosť Filbyt, s.r.o., konala pri uzatváraní predmetnej zmluvy o postúpení
v postavení správcu, na jej uzatvorenie bola vlastníkmi bytov a nebytových priestorov splnomocnená
v zmluve o výkone správy a predmetnú pohľadávku Mesta Fiľakovo nadobudol jej prostredníctvom 1/.
Spoločnosť Filbyt tak nikdy sama pre seba nenadobudla postavenie prednostného, ale prednostným a

zákonným záložným veriteľom bol práve žalovaný 1/ ako vlastníci bytov a nebytových priestorov.

12. K vyjadreniu žalovaného 2/ sa elektronickým podaním zo dňa 02. 03. 2022 vyjadril žalovaný 1/
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Stotožnil sa s výkladom žalovaného 2/ o tom, že zápis
záložného práva na liste vlastníctva sa spája len v prípade zmluvných záložných práv, a taktiež, že
zápis zákonného záložného práva má len deklaratórny charakter a existuje aj bez zápisu v katastri

nehnuteľností. Zákonné záložné právo žalovaného 1/ vzniklo na základe § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993
Z. z. vzniklo dňom účinnosti právnej normy a je v pozícii najstaršieho záložného práva a žalovaný 1/ je zo
zákona prvým v poradí záložných veriteľov. Žalovaný 1/ zotrval na tom, že z tohto vyplýva, že aj výmaz
ostatných záložných práv po dražbe, resp. prevod bez ostatných tiarch, ako aj rozdelenie výťažku dražby
pri rešpektovaní tohto poradia bolo zákonné. Taktiež sa žalovaný 1/ stotožnil s vyjadrením žalovaného

2/ a na podporu toho poukázal na tú skutočnosť, že správca Filbyt, s. r. o., žalovaného 1/ zastupuje na
základe zmluvy o výkone správy uzatvorenej podľa zákona 182/1993 Filbyt, s. r. o., ako správca, aj keď
voči dlžníkom prípadne obchodným partnerom vystupuje vo svojom mene, koná na účet v prospech a
v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov, hoci to nikde v komunikácii ani v účtovných a iných
dokladoch neuvádza. Žalovaný sa preto stotožnil s vyjadrením žalovaného 2/, že aj v prípade zmluvy o

postúpení pohľadávky od Mesta Fiľakovo spoločnosťou správcu Filbyt, s. r. o., správca túto pohľadávku
nadobudol vo vlastnom mene v prospech a na účet žalovaného 1/.

13. K vyjadreniu žalovaných sa písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18. 03. 2022
vyjadril opätovne žalobca. Tento zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii, ktorú uviedol vo svojom

vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/. Uviedol, že zákonné záložné právo nemôže existovať v čase, keď
neexistuje pohľadávka, ktorú by zabezpečovalo. Preto právne úvahy o tom, že zákonné záložné právo
vzniká prvým nadobudnutím bytu sú neudržateľné a nesprávne. Existencia zákonného záložného práva
je spätá až s existenciou neuhradenej pohľadávky, ktorú má toto záložné právo zabezpečovať. Takouto
pohľadávkou nie je povinnosť plniť zálohové platby. Zároveň nesprávna je aj domnienka, žalovaného 2/,

že zákonné záložné právo malo prednostné postavenie, a to ani z dôvodu, že ide o zákonné záložné
právo a ani z dôvodu, že údajne vzniklo skôr. Zákonné záložné právo nie je „špecifický“ druh záložného
práva nadradený nad ostatné druhy. Ide o jeden z rovnocenných druhov záložného práva. Právna
povaha zákonného záložného práva z aspektu jeho postavenia prizmou titulu zriadenia záložného práva
sa preto nijakým spôsobom nelíši od právnej povahy záložného práva zriadeného na základe iného

právneho titulu, t. j. zmluvou schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva rozhodnutím súdu,
či správneho orgánu. Vznik záložného práva ale nemá vplyv na poradie uspokojovania. Pre poradie
uspokojovania má význam výlučne poradie zápisu v katastri nehnuteľností. K tejto otázke sa vyjadril i
Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí 16Co/190/2009. V ostatnom obsahu zotrval žalobca
na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a prednesoch. Opätovne navrhol, aby odvolací súd rozsudok

Okresného súdu Lučenec ako vecne s právny potvrdil, a zároveň žiadal priznať žalobcovi právo voči
žalovanému 2/ na náhradu trov odvolacieho konania. Vyjadrenie žalobcu bolo zaslané na vedomie
žalovanému 2/ prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 21. 03. 2022, žalovanému 3/dňa 24. 03.
2022 a žalovanému 4/ 28. 03. 2022, žalovanej 5/ dňa 25. 03. 2022.

14. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.17. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že v predmetnej veci už v predchádzajúcom priebehu konania
rozhodoval o v poradí prvom meritórnom rozhodnutí Okresného súdu Lučenec č. k. 17C/102/2016-336

zo dňa 06. 09. 2018, ktorým okresný súd žalobu žalobcu zamietol. V dôsledku včas podaného odvolania
žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací , vyššie uvedený rozsudok Okresného
súdu Lučenec zo dňa 06. 09. 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to uznesením č. k.
14Co/105/2019-468 zo dňa 27. októbra 2020. Vo svojom zrušujúcom uznesení odvolací súd vyslovil
vo veci právny názor a tiež usmernenie, akým spôsobom má súd prvej inštancie po zrušení a vrátení

veci postupovať.

18. V ods. 30 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu odvolací súd uviedol: „V súdenej veci je
tak nutné opätovne spoľahlivo ustáliť, či bola predmetná dražby uskutočnená na základe návrhu
prednostného záložného veriteľa, ktorý subjekt ním bol a na základe akej právnej skutočnosti, ďalej
je potrebné ustáliť pohľadávku akej výšky zabezpečovalo záložné právo zisteného prednostného

záložného veriteľa a akým spôsobom bol následne rozvrhnutý výťažok z dražby, keď vydražením
predmetného bytu č. 17 bola získaná suma 8.800,- Eur a súd konštatoval len pohľadávku mesta
Fiľakovo, na základe ktorej bolo postúpené i miesto v poradí záložných práv spoločnosti Filbyt, s. r. o., vo
výške 685,09 Eur. Je tak nutné zistiť, či postup po dosiahnutí konkrétnej sumy vydražením bol súladný
s ustanovením § 151ma ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak výťažok z predaja

zálohuprevyšujepohľadávkuzabezpečenúvprospechprednostnéhozáložnéhoveriteľa,ostatnízáložní
veritelia majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu boli po
odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov prednostným záložným veriteľom, v súvislosti
s výkonom záložného práva uspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na
uspokojenie záložných práv. Odvolací súd teda opätovne zvýrazňuje, že i výťažok dražby musí byť

rozdelený v zmysle vyššie uvedených a citovaných zákonných intencií a postup pri rozvrhu výťažku,
resp. spôsob rozvrhu výťažku musí byť v súlade s ust. § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka a ust.
§ 32 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. V prípade opačného zistenia je i rozdelenie výťažku z
dražby v rozpore so zákonom dôvodom pre vyslovenie neplatnosti dražby. Súd prvej inštancie však
uvedenú skutočnosť neskúmal vôbec“.

19. Uvedeným spôsobom boli súdu prvej inštancie dané intencie, ako vo veci ďalej postupovať a na aké
okolnosti sa súd prvej inštancie má pri ďalšom prejednaní veci zamerať v konaní po zrušení a vrátení
veci odvolacím súdom

20. Po vrátení veci súd prvej inštancie rozhodol odlišne ako svojim predchádzajúcim rozsudkom vo veci
samej, keď v poradí druhým meritórnym rozhodnutím - rozsudkom č. k. 17C/102/2016-596 zo dňa 07.
10. 2021 určil, že opakovaná dobrovoľná dražby konaná dňa 20. 01. 2016 je neplatná.

21. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že žalovaný 2/ v podanom odvolaní, po zmene

právneho zástupcu po vrátení veci do konania pred súd prvej inštancie, v odvolaní uviedol, že považuje
za nevyhnutné poukázať na údajné dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré vo svojej žalobe zo
dňa 19. 04. 2016 uviedol žalobca. V podanom odvolaní žalobca v podstatnej obsahovej časti právne
a skutkovo argumentoval k samotnej uplatnenej žalobe a nereflektoval na závery konštatované súdom
prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku hodnotiace skutočnosti žalobcom uvádzané v žalobe.

22. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku upravujúce náležitosti odvolania, v zmysle ktorého v
odvolaní s popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

23. V predmetnom odvolaní žalovaného 2/ tento v bode II. formálne uviedol, že odvolanie podáva proti
rozsudku proti všetkým jeho výrokom z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP, avšak v obsahu
odvolania pod bodom III., IV., V. cielil svoju argumentáciu k žalobcom uplatnenej žalobe a dôvodom v
nej uvádzaných, nie k rozhodnutiu súdu prvej inštancie a jeho odôvodneniu. Vzhľadom na skutočnosť,

že v tejto časti odvolanie žalobcu má povahu vyjadrenia sporovej strany a nie odvolania a to z dôvodu
absencie odvolacích dôvodov ako náležitostí odvolania v zmysle § 363 CSP, odvolací súd, ktorého
úlohou v odvolacom konaní je preskúmanie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie, uvedenú
procesnú obranu prináležiacu do fázy konania pred súdom prvej inštancie, vecne nevyhodnocoval.24. Žalovaný 2/ v bode VII. odvolania uviedol formuláciu konkrétnych odvolacích námietok s dodatkom,
že uvedené je vždy potrebné posudzovať i vzhľadom na obsah odvolania vyššie uvedený, reflektujúci

skutočnosti uvádzané v samotnej žalobe žalobcu.

25. Žalovaný 2/ namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s tým, že akékoľvek námietky
v súvislosti s postúpením pohľadávky boli žalobcom uplatnené po uplynutí prekluzívnej lehoty, a teda
súd prvej inštancie nebol ani len oprávneným tieto posudzovať.

26. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá
k uvedenej otázke lehoty na uplatnenie dôvodov neplatnosti dražby zaujala právny názor a uvedenú
vyhodnotila odlišne od názoru žalovaného 2/ prezentovaného v odvolaní. V uznesení NS SR sp.
zn. 8Cdo/58/2018 zo dňa 05. 06. 2019, najvyšší súd uviedol: „ Dovolací súd má za to, že aj keď
neplatnosť dražby môže byť vyslovená len z dôvodov uvedených v cit. Ustanovení ( t.j. z dôvodov

porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách), zákon pre ich uplatnenie na súde žiadnu
lehotu neustanovuje. Ak bolo v stanovenej ( 3 mesačnej lehote začaté konanie o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby, môže žalobca dôvody, pre ktoré považuje dražbu za neplatnú označiť (tvrdiť) nielen
v žalobe, prípadne pred uplynutím 3 mesačnej lehoty uvedenej v § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných
dražbách, ale aj kedykoľvek počas konania (samozrejme len vtedy, ak tomu nebráni koncentrácia

konania alebo v odvolacom konaní systém neúplnej apelácie) a súd môže vysloviť (určiť) neplatnosť
dobrovoľnej dražby nielen z dôvodov, ktoré boli v priebehu konania tvrdené, ale i ktoré vyšli v konaní
inak najavo, aj keď ich žiadna zo strán sporu neoznačila (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR
z 11. apríla 2006, sp. zn. 21Cdo 1679/2005). V konaní o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 Zákona
o dobrovoľných dražbách tak súdu nič nebráni vysloviť neplatnosť dražby na základe i takej skutkovej

okolnosti, ktorú síce žalobca v žalobe uviedol, hoci výslovne nenamietal jej rozpor so zákonom, ani
ju výslovne neoznačil za dôvod neplatnosti dražby; takýto postup nenarúša kontradiktórrnosť konania
s tým spojenú zásadu rovnosti strán sporu, súd tu nepomáha jednej zo strán sporu v uplatňovaní jej
práv (nedopĺňa jej žalobný „prednes“ a nevyhľadáva za ňu „rozhodujúce skutočnosti“, ani nemení ňou
uplatnené právo), ale vykonáva to, čo je jeho výlučnou úlohou, teda aplikáciu práva na zistený skutkový

stav.
Lehota uvedená v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, teda slúži k uplatneniu práva na
vyslovenie (určenie) neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie aj na vymedzenie jednotlivých dôvodov tejto
neplatnosti. Ak teda došlo v stanovenej lehote k začatiu konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby, žalobca môže aj po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty namietať i ďalšie dôvody jej

neplatnosti“.

27. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nebolo k predmetnej právnej otázke
ojedinelým, keď uvedenou sa zaoberal Najvyšší súd SR neskôr i v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/66/2019
zo dňa 28. 08. 2020, ktoré, bolo zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR pod č. R

9/2021. V predmetnom judikáte najvyšší súd uviedol, že „právny názor, podľa ktorého dodatočné
uvádzanie dôvodov neplatnosti dražby je v rozpore s účelom preklúzie, bol rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/58/2018 prekonaný“.

28. S poukazom na uvedenú judikatúru najvyššej súdnej autority odvolací súd vyhodnotil odvolaciu

námietku žalovaného spočívajúcu v argumentácii o oneskorene uplatnenom (prekludovanom) dôvode
na vyslovenie neplatnosti dražby, za nedôvodnú.

29. V podanom odvolaní žalovaný 2/ tiež namietal, že: „Súd prvej inštancie sa nadbytočne zaoberal
postúpením pohľadávky z Mesta Fiľakovo, pričom dospel aj k nesprávnemu právnemu názoru. Súd prvej

inštancie vôbec nereflektoval na vyjadrenie žalovaného v 1. rade, že účelom predmetného postúpenia
malo byť ako pohľadávka, tak aj prednostné záložné právo zapísané ako prvé v poradí prešlo z Mesta
Fiľakovo na navrhovateľa dražby. Z titulu prednostného zákonného záložného práva žalovaného v 1.
rade nebolo predmetné postúpenie pre tento spor rozhodujúce.“

30. Odvolací súd uvedenej odvolacej argumentácii žalovaného 2/ nemohol prisvedčiť, nakoľko už vo
svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení vyslovil, že pre posúdenie platnosti dražby, t. j. jej
vykonania v súlade so zákonnou úpravou vyplývajúcou jednak zo Zákona o dobrovoľných dražbách,
ale subsidiárne napr. v otázke záložných práv i z Občianskeho zákonníka, je potrebné a zásadnéustáliť, na návrh akého subjektu bola dobrovoľná dražba vykonaná, posúdiť či uvedený subjekt mal
postavenie prednostného záložného veriteľa, resp. v akom poradí záložných veriteľov sa navrhovateľ
dražbyvčasevykonaniadražbynachádzal,akápohľadávkatomutosubjektuprislúchala-výkon,ktorého

zabezpečeného práva záložným právom bol realizovaný a v nadväznosti na uvedené vyhodnotiť, či
bolo dodržané poradie záložných veriteľov v zmysle zákon a či bol správne vykonaný rozvrh výťažku i
smerom k prípadným ďalším záložným veriteľom. Len zodpovedaním uvedených otázok možno dospieť
kobjektívnemuzáveru,čiboladobrovoľnádražbavykonanázákonnýmspôsobomalebočijedanýdôvod
pre vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

31. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaný 2/ namieta, že súd prvej inštancie „sa nadbytočne zaoberal
zmluvou o postúpení pohľadávok“, uvedená argumentácia nemôže obstáť nakoľko charakter v dražbe
uspokojovanej (a zároveň jedinej uspokojenej) pohľadávky a ustálenie subjektu, ktorému takáto
pohľadávka hmotnoprávne prislúchala - a jeho poradie v rade záložných veriteľov - je v konaní zásadné.
Vsúdenejvecibolavykonanádobrovoľnádražbadňa20.01.2016nanávrhžalovaných1/,t.j.vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. 1633 (v zastúpení správcom bytového domu
spoločnosťou Filbyt, s. r. o.), pričom žalovaní vlastníci bytov a nebytových priestorov (žalovaní 1/) navrhli
dražbu vykonať pre uspokojenie pohľadávky pôvodne prináležiacej Mestu Fiľakovo voči žalovaným 4/
a 5/ manželom F. vo výške 685, 09 Eur, ktorú mesto zmluvne postúpilo spoločnosti Filbyt, s. r. o.,
spolu s miestom záložného veriteľa v poradí záložných veriteľov, ktoré pôvodne podľa času registrácie

záložných práv prináležalo Mestu Fiľakovo.

32. Z uvedeného tak vyplýva, že v predmetnej dobrovoľnej dražbe bola uspokojovaná pohľadávka
hmotnoprávne prislúchajúca spoločnosti Filbyt, s. r. o. vo výške 685,09 Eur, pričom dražba bola
uskutočnená na základe návrhu vlastníkov bytov a nebytových priestorov (žalovaných 1/). Návrh na

vykonanie dobrovoľnej dražby pre uspokojenie konkrétnej pohľadávky vo výške 685,09 Eur (pôvodne
hmotnoprávne prislúchajúcej Mestu Fiľakovo), tak podával iný subjekt, než ktorému postupovaná
pohľadávka prináležala, teda subjekt, ktorý postúpenou a v dražbe uspokojovanou pohľadávkou
hmotnoprávne nedisponoval.

33. Uvedenej otázke sa už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí venoval odvolací súd v ods.
25. zrušujúceho uznesenia, keď okrem iného uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
30.09.2015 bola uzavretá medzi spoločnosťou Filbyt, s. r. o., zastúpenou spoločnosťou VIAM -
dražobnou spoločnosťou, s. r. o. ako postupníkom a Mestom Fiľakovo ako postupcom, ktorou Mesto
Fiľakovo previedlo pohľadávku vo výške 685,09 Eur existujúcu voči U. F. a Y. F. s príslušenstvom a

všetkými právami s ňou spojenými, vrátane miesta v poradí zápisu záložných veriteľov - postupcu na
príslušnom liste vlastníctva XXXX na spoločnosť Filbyt, s. r. o.. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky
(nachádzajúcej sa na č. l. 183 spisu) vyplýva, že zmluvné strany ju uzatvorili podľa § 524 a nasl.
zák. č. 40/1964 Občianskeho zákonníka. Postupníkom v zmysle uvedenej je spoločnosť Filbyt, s. r. o.
(zastúpená na základe udeleného plnomocenstva dražobnou spoločnosťou VIAM, s. r. o.) a postupcom

na strane druhej je Mesto Fiľakovo. Z označenia zmluvných strán, ani z ďalšieho obsahu zmluvy o
postúpení pohľadávky nevyplýva, že by spoločnosť Filbyt, s. r. o. konala v mene a na účet inej osoby,
resp. iných osôb pri predmetnom právnom úkone. Zo zmluvy nevyplýva, že by spoločnosť Filbyt, s. r.
o. konala v mene a na účet žalovaných v prvom rade, t. j. vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v konkrétnom bytovom dome. V zmysle § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z právneho úkonu

nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného platí, že koná vo vlastnom mene. Na uvedenej skutočnosti
nič nemení ani existencia zmluvy o správe bytového domu majúca charakter mandátnej zmluvy, ktorá
upravuje,žespoločnosťFilbyt,s.r.o.vykonávasprávubytovéhodomuprevlastníkovbytovanebytových
priestorov, a teda, pri evidenčných úkonoch a úkonoch spojených s výkonom správy, koná v mene a na
účet vlastníkov bytov. Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej je nadobúdateľom pohľadávky

spoločnosť s ručením obmedzeným - Filbyt, s. r. o., však nespadá pod úkony evidenčné a úkony spojené
s výkonom správy, a preto bez ďalšieho nemožno mať za to, že spoločnosť Filbyt, s. r. o. pri realizácii
uvedeného právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky konala v mene a na účet inej osoby, resp.
osôb - vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky nachádzajúcej v
obsahuspisovéhomateriálunevyplýva,žeby zprávnehoúkonuspoločnostiFilbyt,s.r.o.bezoznačenia,

že tento právny úkon činí v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov, priamo vyplývali
práva a povinnosti inej osoby, resp. v prospech iných osôb - vlastníkov bytov a nebytových priestorov.34. Odvolací súd tak už na základe predchádzajúceho právneho posúdenia dospel k jednoznačnému
záveru vyslovenému v ods. 27. zrušujúceho uznesenia, že na základe uvedenej zmluvy o postúpení
pohľadávok Mesto Fiľakovo za odplatu postúpilo jemu prináležiacu pohľadávku spoločnosti Filbyt, s.

r. o. označenej ako postupník, pričom na základe uvedeného právneho úkonu zmluvy o postúpení
pohľadávok došlo k prevodu hmotnoprávneho oprávnenia - špecifikovanej pohľadávky na v zmluve
označený subjekt, a to právnickú osobu - spoločnosť s ručením obmedzeným Filbyt, s. r. o.. Prevádzaná
pohľadávka tak hmotnoprávne neprislúcha žiadnej inej fyzickej a ani právnickej osobe ako spoločnosti
Filbyt, s. r. o., ktorá ju v zmysle vyššie uvedenej zmluvy nadobudla pre seba, a teda prevádzaná

pohľadávka hmotnoprávne neprislúcha vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp.
č. XXXX nachádzajúcom sa v okrese Lučenec v obci Fiľakovo, kat. úz. Fiľakovo, zapísanom na LV č.
XXXX, keďže na týchto uvedeným právny úkonom nebola prevedená (postúpená).

35. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaný 2/ tvrdí, že z vyjadrenia žalovaného 1/ je zrejmé, že vôľou
zmluvných strán bolo, aby predmetnú pohľadávku nadobudol žalovaný 1/ prostredníctvom svojho

správcu a nie samotná spoločnosť Filbyt, pričom v tomto smere poukázal i na nález ústavného
súdu, uvedená argumentácia je len tvrdením žalovaného 2/, nakoľko z obsahu právneho úkonu, ani
z označenia účastníkov právneho úkonu nijakým spôsobom nevyplýva, že by zmluvné strany jednak
konali v mene a na účet iného subjektu, resp. inej osoby a rovnako z obsahu a prejavenej vôle
účastníkov právneho úkonu nevyplýva, že by mal prevádzanú pohľadávku nadobúdať akýkoľvek iný

subjekt, napr. žalovaný 1/. Takýto úmysel tvrdený žalovaným 2/, resp. vôľu zmluvných strán nemožno
vyvodiť ani extenzívnym výkladom obsahu zmluvy, osvedčujúcej obsah právneho úkonu. Zo zmluvy o
postúpení pohľadávky, ako samostatného právneho úkonu, učineného inter partes medzi spoločnosťou
Filbyt, s. r. o. a Mestom Fiľakovo nevyplýva, že by označená právnická osoba, ako samostatný subjekt
právnych vzťahov (Filbyt, s. r. o.) konala pri uzatváraní predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky v

postavení správcu v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov a uvedené oprávnenie nevyplýva
ani zo všeobecného poverenia správcu konať za vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri výkone
správy vyplývajúceho z ust. § 8 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov , nakoľko uvedený úkon nespadá do vymedzenia evidenčných úkonov a úkonov spojených s
uspokojovanímpohľadávokvlastníkovbytovanebytovýchpriestorov,resp.spojenýchsvýkonomsprávy.

Z totožného dôvodu vyššie uvedený právny úkon nespadá ani do rámca právnych úkonov súvisiacich
s výkonom správy v bytovom dome vymedzených zmluvou o výkone správy. Prejav vôle obsiahnutý v
slovnom vyjadrení textu zmluvy o postúpení pohľadávky ( a miesta v poradí záložných práv) je určitý,
zrejmý a jasný a v nijakom smere nepripúšťa rozšírenie účinkov realizovaného právneho úkonu na iné
subjekty - fyzické alebo právnické osoby.

36. Uvedené tvrdené plnomocenstvo (splnomocnenie) vlastníkov bytov a nebytových priestorov (i) na
uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok nevyplýva ani zo Zmluvy o výkone správy zo dňa 07. 12.
2013 v znení dodatku zo dňa 27. 05. 2014, nakoľko v zmysle uvedenej zmluvy vlastníci splnomocnili
správu na uskutočňovanie právnych úkonov spojených s vymáhaním vzniknutých nedoplatkov (ako do

vyplýva z čl. III. bodu 10 zmluvy), t. j. správca bol splnomocnený na vymáhanie nedoplatkov vzniknutých
nezaplatením úhrad za služby spojené s bývaním. Plnomocenstvo sa tak ani extenzívne nevzťahuje
na nadobúdanie pohľadávok (od) iných subjektov z nesplnených dvojstranných záväzkových vzťahov
(napr. neuhradených splátok kúpnej ceny bytu).

37. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu záveru o tom, že zmluva o postúpení pohľadávok
zakladá, resp. upravuje práva a povinnosti len medzi spoločnosťou Filbyt, s. r. o. a Mestom Fiľakovo,
v dôsledku čoho mestom postupovanú pohľadávku vo výške 685,09 Eur nadobudla spoločnosť Filbyt,
s. r. o. a nie vlastníci bytov a nebytových priestorov. Žalovaní 1/ preto ani nemohli nadobudnúť
postavenie prednostného záložného veriteľa titulom zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou bolo

zároveň postupované i miesto (poradie) Mesta Fiľakovo v poradí záložných veriteľov.

38. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného 2/
týkajúcu sa namietanej nadbytočnosti posudzovania zmluvy o postúpení pohľadávok za nedôvodnú.

39. Žalovaný 2/ ďalej namietal, že súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s tým, že i v prípade, že
by postúpenú pohľadávku nadobudla len spoločnosť Filbyt, s. r. o., tak žalovaný 1/, ako navrhovateľ
dražby, disponoval prednostným zákonným záložným právom, ktoré vzniká zo zákona pri prvom zápise
bytového domu do katastra nehnuteľností. Žalovaný 2/ v odvolaní namietal, že žalovaný 1/ bol prvýma prednostným záložným veriteľom a po jeho uspokojení by aj tak nezostali prostriedky na čo i len
čiastočné uspokojenie žalobcu.

40. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd predovšetkým uvádza, že argumentáciu o existencii
zákonného záložného práva žalovaných 1/, ktoré by malo prioritné (prednostné) postavanie, žalovaný
2/ prvýkrát uviedol až v odvolacom konaní, a uvedený prostriedok procesnej obrany majúci charakter
hmotnoprávnej námietky v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil.

41. V zmysle § 154 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

42. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť
len vtedy ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho

obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

43. Preto pokiaľ žalovaný 2/ v podanom odvolaní tvrdí, že zákonné záložné právo v prospech ostatných

vlastníkov bytov a nebytových priestorov zapísané na LV ako tretie v poradí v roku 2009, je vždy zo
zákona prednostným záložným právom, a teda záložný veriteľ sa zo zákona uspokojuje prednostne,
na uvedenú otázku (moment vzniku zákonného záložného práva) nebolo pred súdom prvej inštancie
vykonané dokazovanie, nakoľko uvedenú okolnosť netvrdila ani jedna zo sporových strán. Otázka
okamihu vzniku (nie zápisu do katastra nehnuteľností) zákonného záložného práva nebola v konaní pred

súdom prvej inštancie zisťovaná, dokazovaná, dokazovanie v tomto smere nenavrhla vykonať žiadna
zo sporových strán. Uvedené tvrdenie prednesené v odvolaní má preto charakter neprípustnej novoty
v odvolacom konaní, nakoľko nespĺňa žiadnu z podmienok obsiahnutých v § 366 Civilného sporového
poriadku.

44. Vychádzajúc však zo zásady, že súd pozná právo a právne posúdenie je vždy vecou súdu, odvolací
súd zaujíma stanovisko i k otázke zákonného záložného práva:
45. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej
aj len „Zákon o vlastníctve bytov“) na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v
budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení

domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z
právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo
nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné
právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Existencia záložného práva sa
zapíše do katastra nehnuteľností a nemožno ho vymazať počas existencie predmetu záložného práva.

46. Zákonné záložné právo upravené v ust. § 15 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov vzniká v prospech
ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome priamo zo zákona ku každému
bytu, resp. nebytovému priestoru v bytovom dome za účelom zabezpečenia splatných pohľadávok
ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré vznikli z titulu neuhradených mesačných

zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu a do fondu prevádzky, údržby a opráv, na účely
zabezpečenia pohľadávok záložného veriteľa, resp. za účelom zabezpečenia pohľadávok, ktoré vznikli
z právnych úkonov týkajúcich sa bytového domu ako spoločnej nehnuteľnosti všetkých vlastníkov.
Uvedené záložné právo vzniká priamo zo zákon v momente nadobudnutia prvého vlastníckeho práva
k bytu alebo nebytovému priestoru, resp. odo dňa účinnosti príslušného ustanovenia bytového zákona.

Účelom úpravy záložného práva priamo v zákone (o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) bolo
jednak pôsobiť prevenčne na vlastníkov bytov a nebytových priestorov, aby si svoje zákonné povinnosti
podľa § 10 ods. 1 a ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov plnili riadne a včas a jednak účelom bola ochrana
ostatných vlastníkov bytov voči porušiteľom zákonných ustanovení neplnením si uvedených povinností,
ktoré povinnosti, resp. dlhy za služby spojené s bývaním zaťažujú ostatných vlastníkov, ktorí si svoje

povinnosti plnia riadne.

47. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo
so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby aoprávatoodprvéhodňamesiacanasledujúcehopovkladevlastníckehoprávadokatastranehnuteľností
(§ 10 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov). S nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu a nebytovému
priestoru je priamo zo zákona nerozlučne spojený vznik povinnosti vykonávať predmetné úhrady. Je

potrebné zvýrazniť, že pohľadávky zabezpečená zákonným záložným právom v prospech ostatných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov je pohľadávkou nerozlučne spätou s existenciou bytu alebo
nebytového priestoru v tom ktorom bytovom dome a zároveň je pohľadávkou nezameniteľnou s inou
pohľadávkou, nakoľko je ktoromkoľvek štádiu jej vymáhanie možné identifikovať dlžníka a veriteľa, ako
aj právny titul jej vzniku. Pohľadávka zabezpečená zákonným záložným právom môže vzniknúť len

nesplnením si povinnosti vykonávať riadne úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za
plnenia a služby spojené s bývaním.

48. V súvislosti s charakterom pohľadávky zabezpečenej zákonným záložným právom, k odvolací súd
poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co 370/2011 zo dňa 18. 06. 2012, v
ktorom bolo konštatované „každý ďalší záložný veriteľ musí byť uzrozumený, že aj keď by jeho záložné

právobolozapísanénalistevlastníctvaakoprvévporadí,vzhľadomnazáložnéprávovznikajúcepriamo
zo zákona podľa § 15 ods. 1 Zákona o vlastníctvo bytov, by právo prednosti malo práve zákonné záložné
právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Rozhodujúce by však
malo byť, či v čase realizácie záložného práva ďalším záložným veriteľom, napr. bankou, existuje voči
dlžníkovi neplatičovi reálne splatná pohľadávka v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových

priestorov.“

49. Zo skutočností zistených v spise tak je nutné konštatovať, že v čase realizovania dobrovoľnej
dražby uskutočnenej na návrh vlastníkov bytov a nebytových priestorov, bola v dražbe uspokojovaná
pohľadávka pôvodne prislúchajúca Mestu Fiľakovo, neskôr postúpená spoločnosti Filbyt, s. r. o.,

existujúca z titulu nezaplatených mesačných splátok z kúpnej ceny bytu podľa zmluvy o prevode
vlastníctva bytu V485/03 z 09. 04. 2003 v celkovej sume 685,09 Eur. Uvedená pohľadávka jednak v čase
návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby vlastníkmi bytov a nebytových priestorov ako navrhovateľmi
dražby neprislúchala hmotnoprávne tomu, kto výkon dobrovoľnej dražby navrhol (hmotnoprávne
nepríslúchala vlastníkom bytov a nebytových priestorov) nakoľko tomuto subjektu nebola postúpená

a zároveň uvedená pohľadávka nemá charakter pohľadávky, na zabezpečenie ktorej vzniká ostatným
vlastníkom bytov a nebytových priestorov zákonného záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 Zákona o
vlastníctve bytov. I taká pohľadávka vzniknutá len nesplnením si povinnosti vykonávať riadne úhrady
do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia a služby spojené s bývaním, by musela v
čase vykonania dražby reálne existovať čo do dôvodu a výšky, to znamená jeden z vlastníkov bytov by

musel mať existujúci nedoplatok vzniknutý nezaplatením mesačných úhrad za služby spojené s bývaním
(mesačných zálohových platieb), resp. titulom vyššej spotreby energií než boli uhradené mesačné
zálohové platby (zistený ročným vyúčtovaním).

50. V súdenej veci v dražbe uspokojovaná pohľadávka je svojím charakterom pohľadávkou z

nezaplatenej kúpnej ceny bytu vyplývajúca z osobitného záväzkového vzťahu založenom na zmluve o
prevode vlastníctva bytu medzi Mestom Fiľakovo a manželmi Botošovými a nie je pohľadávkou, ktorú
zabezpečuje zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytom a nebytových priestorov,
nakoľko uvedení nie sú dvojstranným zmluvným vzťahom založenom na zmluve o prevode vlastníctva
bytu nijako dotknutí, z uvedeného im nevyplývajú a ani odvodene nemôžu vyplývať žiadne práva a

povinnosti.

51. V súdenej veci je tak nutné dospieť k záveru, že opakovaná dobrovoľná dražba, ktorej neplatnosti
sa žalobca dovolával, bola vykonaná na návrh žalovaných 1/ - vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
ktorí však nemali postavenie prednostného záložného veriteľa, dražba bola vykonaná na uspokojenie

pohľadávky, ktorá navrhovateľovi dražby hmotnoprávne neprislúchala, ale prislúchala spoločnosti Filbyt,
s. r. o., ktorá spoločnosť ako záložný veriteľ v registri záložných práv zapísaná nebola a zároveň
navrhovateľ dražby nedisponoval existujúcou pohľadávkou, ktorá by mohla byť zabezpečená zákonným
záložným právom. Dobrovoľná dražba tak bola vykonaná spôsobom, keď nebolo dodržané poradie
záložných práv a výťažkom z dražby bola uspokojená výlučne pohľadávka, ktorá nebola zabezpečená

prednostným záložným právom, bez čo i len čiastočného uspokojenia ostatných záložných veriteľov.
Preto pokiaľ súd prvej inštancie dospel v súdenej veci k záveru o neplatnosti dražby z dôvodu rozporu
s ustanovením § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť tohtozáveru. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
meritórnom výroku I. potvrdil ako vecne správny.

52. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok II. o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie
uložil povinnosť žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do
troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o trovách konania.

53. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v odôvodnení rozsudku uviedol, že o priznaní

náhrady trov konania žalobcovi rozhodol z dôvodu celkového procesného úspechu žalobcu.

54. Odvolací súd prisvedčuje správnosti uvedeného záveru, keďže žalobe žalobcu o určenie neplatnosti
dražby bolo v celom rozsahu vyhovené, žalobca bol v konaní úspešný. Procesnému úspechu žalobcu
v celom rozsahu zodpovedá celkový procesný neúspech strany žalovanej (t. j. všetkých žalovaných 1/
až 5/). Z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i v jeho závislom

výroku o trovách konania ako vecne správny.

55. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP
a § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovaného 2/ odvolateľ a ani žiadny zo
subjektov na strane žalovaných, úspešný nebol a potvrdením rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím

súdom, procesný úspech v odvolacom konaní prináleží žalobcovi. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného 2/
v odvolacom konaní vyjadroval, a to prostredníctvom právneho zástupcu, čím mu preukázateľne vznikli
trovy v odvolacom konaní. Odvolanie vo veci zo žalovaných podal len žalovaný 2/ a preto odvolací súd
vyhodnotiac celkový procesný úspech žalobcu v konaní priznal nárok na náhradu odvolacieho konania
žalobcovi voči žalovanému 2/, a to v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný 2/ povinný zaplatiť žalobcovi v

lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške trov odvolacieho konania.

56. Keďže sporovou stranou úspešnou v odvolacom konaní bol žalobca, procesný neúspech na strane
druhej prináleží všetkým subjektom na strane žalovanej. Následkom procesného neúspechu v konaní je
povinnosť znášať trovy konania (i procesne úspešnej protistrany). Keďže však v súdenej veci odvolanie

zo žalovaných podal len žalovaný 2/, ten vyvolal odvolacie konanie a s tým spojené trovy, odvolací
súd uložil povinnosť náhrady trov žalobcu vzniknutých v odvolacom konaní len žalovanému 2/ ako
odvolateľovi a podľa § 257 CSP rozhodol, že žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti
žalovaným 1/, 3/, 4/ a 5/ nepriznáva.

57. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

58. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).