Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/102/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113211349
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8113211349.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: I. C., L..: XX.XX.XXXX, G. XX, D., zastúpeného JUDr.

Jánom Klimekom, advokátom, Sládkovičova 8, Prešov, proti žalovaným: X. G. D. M., I. XX, D., X. W.. E.
C., L.. XX.X.XXXX, I. XX, G. S. X. I. G., L..: X.X.XXXX, C. D. X, D., žalovaní v 2. a 3. rade zastúpený
spoločnosťou Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, Košice, o určenie neplatnosti uznesenia členskej
schôdze, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaný v 2. a v 3. rade m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o

ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesení, ktoré vydá súdny
úradník.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 17.4.2013 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že opakovaná členská
schôdza G. D. M. D. D. D., A.. I. Č.. XX (žalovaného v 1. rade), konaná dňa 12.12.2012, nebola
uznášaniaschopná a uznesenie na nej prijaté je vo všetkých bodoch neplatné, a zaviazal žalovaných v
2. a 3. rade zaplatiť mu náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade je registrovaný na Obvodnom lesnom úrade v G. v registri
spoločenstiev ako pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou. Členmi tohto spoločenstva sú
osoby, a to podieloví spoluvlastníci k nehnuteľnostiam pôvodne vedeným na LV č. XXX, T.. Ú.X.. M., S. P.
L. B. Č.. XXX. G. D. M. má prijaté stanovy, podľa ktorých sa riadi jeho činnosť. Žalobca tvrdil, že v zmysle
stanov a zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách predseda spoločenstva zvolal valné
zhromaždenie na deň 12.12.2012. Valné zhromaždenie sa začalo, ale pri prvých bodoch programu došlo

zostranyžalovanéhov2.radekfyzickémuútokuanapadnutiučlenavýborupozemkovéhospoločenstva
I. C. (žalobcu), a preto predsedajúci (pozn. súdu: bez toho, aby žalobca konkrétnejšie označil túto
osobu a spôsob jej ustanovenia do funkcie predsedajúceho) údajne túto schôdzu prerušil, keďže E. C.
(žalovaný v 2. rade) roztrhal písomné materiály v súvislosti s vedením schôdze. Dodal, že predsedajúci
odročil valné zhromaždenie na deň 14.12.2012 (pozn. súdu: bez toho aby bolo zrejmé ako presne sa
tak malo stať, pričom pokiaľ ide odročenie VZ predsedajúcim bez hlasovania prítomných - tento pojem
a možnosť, resp. oprávnenie, podmienky, predpoklady a spôsob odročenia VZ predsedajúcim, resp.

prerušenia VZ predsedajúcim - keďže žalobca používa oba tieto pojmy - a stanovenia nového resp.
iného než v písomnej pozvánke uvedeného termínu VZ, či už na základe rozhodnutia členskej schôdze
alebovlastnéhooprávneniapredsedu-vlistináchpredloženýchsúduupravenániesú).Prezenčnálistina
(č.l. 17), ako bolo doplnené na pojednávaní (č.l. 138), pritom potrhaná nebola. Mali byť potrhané resp.pokrkvané iné nešpecifikované listiny. Ďalej žalobca tvrdil, že po tomto incidente členovia spoločenstva
a účastníci VZ I. M., I. C., G. K. S. C. K. odišli z valného zhromaždenia, a že žalovaní v 2. a 3.
rade preto organizovali pokračovanie valného zhromaždenia, ktoré nazvali ako opakovaná členská

schôdza z toho istého dňa, o čom zriadili prezenčnú listinu, z ktorej vyplýva, že na ňom sa zúčastnili
tí členovia, ktorí majú spolu 66 podielov, a teda aj tento počet hlasov. Žalobca uviedol, že v zmysle
stanov (článku 10. ods. 3) a § 19 ods. 2 zák. č. 181/1995 Z.z. členská schôdza je uznášania schopná,
ak je prítomných viac ako 50 % všetkých členov pozemkového spoločenstva, t.j. 82 hlasov (pozn. súdu:
uvedené, so spojkou rovnosti „t.j.“, je ako celok nezrozumiteľné, keďže počet členov a počet hlasov

sú dve rozdielne veci, členovia môžu mať rôzny počet hlasov, a určovanie prítomnosti väčšiny členov
pri posudzovaní uznášaniaschopnosti teda nesúvisí s určitým počtom prítomných hlasov), a že počet
podielov a tým aj hlasov vyplýva z LV č. XXX. Mal za to, že na konanie VZ a na prijatie uznesení je
potrebné, aby bolo prítomných a hlasovalo toľko členov pozemkového spoločenstva, ktorí majú spolu
82 hlasov, a že tzv. opakovaná členská schôdza mala iba 66 hlasov. Napriek tomu žalovaní v 2. a 3. rade
predložili na Obvodný lesný úrad G. návrh na zápis zmeny zapísaných údajov do registra pozemkových

spoločenstiev.

4. Žalobca ďalej dodal, že ohľadne konania valných zhromaždení pozemkového spoločenstva obdobná
situácia už vznikla pri konaní VZ dňa 14.11.2012, a žalovaní v 2. a 3. rade rovnako podali návrh
na vykonanie zmien v registri spoločenstiev, a preto ohľadne VZ zo dňa 14.11.2012 podal žalobu na

súd o neplatnosť uznesenia členskej schôdze z uvedeného dňa (s tým, že konanie bolo vedené na
tunajšom súde pod sp. zn. 21Cb/322/2012 - kde žalovaní v 2. a 3. rade uznali, že VZ v tento deň
nebolo uznášaniaschopné, a so žalobou súhlasili). Uviedol, že vzhľadom na takýto stav Obvodný lesný
úrad v G. rozhodnutím zo dňa 22.3.2013 prerušil konanie vo veci návrhov na vykonanie zmien v
registri pozemkových spoločenstiev, a to ako návrhu zo dňa 26.11.2012 a z 1.2.2013. Žalobca tvrdil,

že vzhľadom na to, že v rámci správneho konania správny orgán nepreskúmava listiny pripojené k
návrhu na vykonanie zmien (pozn. súdu: nie je zrejmé z čoho by mal takýto záver vyplývať, viď práve
naopak typicky napr. aj katastrálne konanie), ako člen spoločenstva a člen výboru spoločenstva má
naliehavý právny záujem na tom, aby zápis zmien podaný žalovanými v 2. a 3. rade nebol vykonaný,
keďže tzv. opakovaná členská schôdza nebola uznášaniaschopná a nemohla prijať platné uznesenia,

a tým má daný naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti uznesenia z valného zhromaždenia
zo dňa 12.12.2012.

5. Žalovaní v 1. rade zastúpený I. M. ako predsedom výboru pozemkového spoločenstva so žalobou
súhlasil. Uviedol, že v zmysle stanov pozemkového spoločenstva VZ dňa 12.12.2012 nebolo uznášania

schopné pre nedostatočný počet členov, ktorých počet by bol prevyšoval 82 hlasov. Tvrdil, že žalovaní
v 2. a 3. rade svojvoľne zvolávajú VZ, podávajú návrhy na registráciu na Obvodný lesný úrad a blokujú
riadny chod pozemkového spoločenstva.

6. Žalovaní v 2. a 3. rade so žalobou nesúhlasili. Poukázali na nesúlad stanov so zmluvou o založení

pozemkového spoločenstva. Uviedli, že G. D. M. (žalovaný v 1. rade) bolo založené zmluvou o založení
pozemkové spoločenstva podľa zák. č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách ďalej len „ZoPS“),
ktorá bola podpísaná všetkými členmi tohto spoločenstva a ktorých zoznam tvorí neoddeliteľnú súčasť
zmluvy. Článok 4 tejto zmluvy s názvom „Členská schôdza“ vymedzuje členskú schôdzu ako najvyšší
orgán spoločenstva a rozoznáva medzi riadnou členskou schôdzou a opakovanou členskou schôdzou.

Poukázali na to, že v zmysle uvedeného článku (okrem iného) platí, že: „ Ak nie je členská schôdza
uznášaniaschopná, výbor zvolá do 30 dní opakovanú členskú schôdzu. Opakovaná členská schôdza je
uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov pozemkového spoločenstva. Materiály
a uznesenia predkladané na členskú schôdzu na schválenie sú schválené, ak ich schváli nadpolovičná
väčšina všetkých hlasov členov pozemkového spoločenstva na členskej schôdzi.“ Zo zmluvy podľa nich

nepochybne vyplýva, že úmyslom členov spoločenstva bolo upraviť dva druhy členských schôdzí a
dva druhy pravidiel hlasovania na nich, pričom povinnosť výboru zvolať opakovanú členskú schôdzu je
podmienená neuznášaniaschopnosťou riadnej členskej schôdze. Žalovaní v 2. a 3. rade ďalej uviedli,
že inštitút opakovanej členskej schôdze slúži na zabezpečenie efektívnejšieho hospodárenia, nakoľko
dáva, po neúspešnej riadnej členskej schôdzi, možnosť nadpolovičnej väčšine všetkých hlasov na

členskej schôdzi, ktoré patria prítomným členom spoločenstva, možnosť schváliť materiály a uznesenia
predkladané na tejto schôdzi. Poukázali na to, že v stanovách G. D. M. je ohľadom opakovanej členskej
schôdze v článku 10 s názvom „Členská schôdza“ v rozpore so zmluvou na konci poslednej vety
vynechaná jej podstatná časť v znení „na členskej schôdzi“. Tvrdili, že nakoľko sa v spoločenstve zavyše 5 a pol roka odo dňa jeho vzniku od 14.11.2007 platne nekonala žiadna členská schôdza, v
spoločenstve neexistuje žiaden zaužívaný spôsob aplikácie a výkladu sporného bodu stanov. Poukázali
však na to, že ustanovenie § 12 ods. 2 ZoPS zakotvuje, že stanovy len podrobnejšie upravujú práva a

povinnosti členov spoločenstva, vnútornú organizačnú štruktúru spoločenstva, pôsobnosť jeho orgánov,
zásady hospodárenia spoločenstva, prípadne ďalšie otázky, na ktorých sa členovia dohodli. Základným
právnym dokumentom spoločenstva je tak podľa nich zmluva o založení, a stanovy predstavujú len akýsi
vykonávací predpis k nej, ktorý je vydaný na jej základe, v jej medziach a musí s ňou byť v súlade.
Na rozhodovanie počas opakovanej členskej schôdze je tak podľa nich potrebné aplikovať ustanovenia

zmluvy, v súlade s ktorými je na schválenie materiálov a uznesení predkladaných na členskej schôdzi
postačujúca nadpolovičná väčšina všetkých hlasov členov pozemkového spoločenstva na členskej
schôdzi.

7. Vo vzťahu k opakovanej členskej schôdzi zo dňa 12.12.2012 (ktorá je predmetom tohto konania)
žalovaný v 2. a 3. rade uviedli, že dňa 14.11.2012 sa na základe pozvánky predsedu spoločenstva

uskutočnila členská schôdza členov spoločenstva, avšak z dôvodu jej neuznášaniaschopnosti na nej
nebolo platne schválené členmi spoločenstva žiadne uznesenie. Do 30 dní odo dňa konania riadnej
členskej schôdze bola pozvánkou predsedu spoločenstva zvolaná opakovaná členská schôdza (valné
zhromaždenie), ktorá sa uskutočnila dňa 12.12.2012. Uviedli, že z pozvánky na opakované valné
zhromaždenie tak jasne vyplýva, že tvrdenie, že túto členskú schôdzu nazvali opakovanou žalovaní, je

nepravdivé. Podľa žalovaných v 2. a 3. rade je nesporné, ako to podľa nich vyplýva z prezenčnej listiny
opakovanej členskej schôdze členov spoločenstva, podpísanej 12.12.2012, že na ňom bola prítomná
nadpolovičná väčšina členov pozemkového spoločenstva pozostávajúca z podielových spoluvlastníkov
dokopy vlastniacich 92 platných spoluvlastníckych podielov, a že na tejto členskej schôdzi bolo 66
platnými hlasmi, čo predstavuje 72% všetkých hlasov členov pozemkového spoločenstva na členskej

schôdzi, prijaté uznesenie. Uviedli, že mandát orgánov spoločenstva sa v súlade s článkom 10 zmluvy
skončil dňa 21.9.2012, a že vzhľadom na túto skutočnosť považovali členovia spoločenstva prítomní
na opakovanej členskej schôdzi za nevyhnutné prijať uznesenie, ktorým by boli zvolené nové orgány
spoločenstva. Žalobu navrhli zamietnuť.

8. Na pojednávaní žalobca právny záujem na žiadanom určení odôvodnil (doplnil) tak, že konanie na
správnom orgáne je prerušené v súvislosti s tým, že rozhodnutia prijaté na valnom zhromaždení boli
napadnuté na súde tak, ako to dokladovali vo svojom písomnom podaní a predložených prílohách.
Uviedol, že obidve konania boli prerušené a s poukazom na to lesný úrad nemôže ďalej vo veci
pokračovať. Vyplýva to z toho, že napáda uznesenie valného zhromaždenia označené v žalobe vo

vzťahukuktorémubolnaPozemkovomúradepodanýnávrhnavykonaniezmeny.Významtohtokonania
vidí v tom, že rozhodnutie súdu sa následne doručí Obvodnému lesnému úradu, ktorý bude môcť vo
svojom konaní ďalej pokračovať. Ďalej žalobca vo vzťahu k predmetu konania (žalobe) a skutkovým
dôvodom, ktoré ju vymedzujú, v rámci záverečného zhrnutia na pojednávaní (č.l. 139) uviedol, že
skutkovo nie je potrebné dopĺňať nič nové. Všetko vyplýva z listín tak, ako ich predložil v rámci priebehu

tohto konania.

9. V súvislosti s posúdením podmienok tohto konania (len vzhľadom na predchádzajúce úvahy o
prerušení konania) súd poukázal na to, že v inom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
29C/191/2010 sa síce rieši otázka neplatnosti založenia žalovaného v 1. rade, ktorá by, vzhľadom na

s tým súvisiacu otázku jeho právnej subjektivity, stanov a oprávnenia konať v jeho mene, mohla mať
význam pre posúdenie podmienok tohto konania a v tejto súvislosti aj brániť (bez jej posúdenia) o žalobe
meritórne rozhodnúť, keďže však tento subjekt aktuálne v registri pozemkových spoločenstiev zapísaný
je (podľa verejného registra existuje), vystupuje na strane žalovaného, všetky osoby zastupujúce strany
na pojednávaní súhlasili s tým, aby súd konal, a voči splneniu procesných podmienok ani na základe

osobitnej výzvy súdu nenamietali (č.l. 138), po zohľadnení všetkých skutočností i s poukazom na to,
že odvolanie môže podať len strana v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, ako aj skutočnosť, že súd
žalobu voči žalovanému v 1. rade procesne zamietal, komplexné posúdenie tejto otázky v tomto konaní
napokon ani nepovažoval za nevyhnutné a preto sa ňou osobitne ďalej ani nezaoberal.

10. Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom č.k. 13C/102/2013 - 151 zo dňa 21.11.2017 tak, že žalobu
zamietol pre jej neprípustnosť, a to s poukazom na to, že žalobca sa domáha určenia, že opakovaná
členská schôdza pozemkového spoločenstva nebola uznášaniaschopná a uznesenie na nej prijaté je
vo všetkých bodoch neplatné s tým, že nepochybne ide o určenie právnej skutočnosti podľa § 137písm. d) CSP (ktorá je podľa tohto ustanovenia možná ak to vyplýva z osobitného predpisu), avšak
možnosť žalobou požadovať takéto určenie zo žiadneho (osobitného) predpisu nevyplýva. Okrem toho
súd poukázal na neprípustnosť podanej žaloby aj z pohľadu nedostatku naliehavého právneho záujmu

na žiadanom určení, a to jednak vzhľadom na to, že (ad 1) v konaní nebola splnená podmienka
núteného procesného spoločenstva, t.j. účasti všetkých subjektov dotknutých napadnutou členskou
schôdzou a uznesením na nej prijatým (tak aby rozsudok pre nich mohol byť záväzný), ako aj vzhľadom
na skutočnosť, že (ad 2) nastolené otázky s poukazom na ust. § 26 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z.z.
o pozemkových spoločenstvách preveruje obvodný lesný úrad, ktorý ich v zmysle ust. § 40 zák. č.

71/1967 Zb. môže posudzovať ako otázky predbežné, a preto ani z tohto pohľadu právny záujem
na požadovanom určení súdom by nemohol byť naliehavý (nie je naliehavo právne potrebné, resp.
nevyhnutné, aby ich ako hlavnú otázku riešil súd - ako osobitný predmet v samostatnom konaní „vo
veci samej“).

11. Proti rozsudku však podal žalobca odvolanie, lebo rozhodnutie bolo podľa neho nesprávne, v rozpore

s dôkazmi predloženými účastníkmi a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu
je správne, že súd skúma procesné podmienky podanej žaloby, súd sa ale vôbec nezaoberal meritom
žaloby (pozn. súdu prvej inštancie: čo by malo byť samozrejmé, ak žalobe nemôže byť vyhovené
už z procesných dôvodov). Záver súdu, že žaloba je neprípustná s odvolaním sa na § 137 písm. d)
CSP, i aplikáciu tohto ustanovenia, žalobca označil za nesprávne. Poukázal na to, že „sa skutok, ktorý

je predmetom žaloby ako aj žaloba stali pred 1.7.2016“, a preto posudzovanie danosti naliehavého
právneho záujmu je potrebné posúdiť podľa § 80 písm. c) OSP účinného do 31.6.2016, a že aj podľa
ustanovenia § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z právneho predpisu. Naliehavý právny záujem bol podľa žalobcu dostatočne zdôvodnený

listinami pripojenými k žalobe, a „okrem toho pre predmet žaloby je potrebné aplikovať právnu úpravu o
pozemkových spoločenstvách a to zák. č. 181/95 Z.z. účinný do 1.5.2013 a následne zák. č. 97/2013“
s tým, že podľa žalobcu „ust. § 19 ods. 4 zák. č. 181/95 takúto možnosť pripúšťa a rovnako ust. § 15
ods. 2 zák. č. 97/2013 umožňuje prehlasovaným členom obrátiť sa na súd.“ Ďalej žalobca poukázal na
to, že predchádzajúci zákonný sudca nepovažoval jeho žalobu za neprípustnú a za takú ju neoznačil

ani odvolací súd (pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch proti procesným uzneseniam o prerušení
konania a neodkladnom opatrení), a preto podľa neho „už tieto stanoviská odvolacieho súdu mal súd
prvej inštancie rešpektovať“. Z hľadiska predvídateľnosti súdneho rozhodnutia nemožno podľa neho
obísť iné konania a rozhodnutia všeobecných súdov, kde súd už právoplatne rozhodol a jeho žalobe
vyhovel (vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 21Cb/322/2012), alebo koná (vo veci vedenej na

tunajšom súde pod sp. zn. 8C/35/2017, 14C/7/2017, 20C/10/2017 a 7C/11/2017). Vo vzťahu k záveru
súdu o neúplnom okruhu účastníkov (o tom, že sa konania, ako žalobcovia alebo žalovaní, mali zúčastniť
všetky osoby dotknuté uznesením pozemkového spoločenstva, ktorého určenia neplatnosti sa domáha)
žalobca uviedol, že tento právny záver je nesprávny, k čomu len poukázal na vyššie uvedené konania,
kde všade ako žalovaný alebo žalobca vystupuje Pozemkové spoločenstvo zastúpené výborom a z

jeho poverenie predsedom spoločenstva, a že podľa rozhodnutia odvolacieho súdu v inej veci sp. zn.
2Co/109/2017 „pred súdom koná výbor a z jeho poverenia predseda spoločenstva, a tak označený
žalobca G. D. M. je správne“, a preto sa s týmito závermi stotožňuje a na ne sa odvoláva. Napokon
žalobca v odvolaní vyslovil tiež nesúhlas s názorom súdu o tom, že otázku platnosti uznesenia valného
zhromaždenia mal posúdiť podľa § 26 ods. zák. č. 97/2013 Z.z. správny orgán v zmysle § 40 zák. č.

71/1967 Zb. ako predbežnú otázku. Uviedol, že valné zhromaždenie ako aj jeho žaloba boli podané
ešte za účinnosti zákona č. 181/95 Z.z., podľa ustanovenia § 30 (tohto zákona) na konanie o zápise a
o zmenách v pozemkovom spoločenstve sa koná podľa zákona o správnom poriadku, a po tom, čo bol
podaný návrh žalovanými v 2. a 3. rade na vykonanie zmeny na M. B. Ú. G., tak namietal neplatnosť
uznesenia, ktoré teraz napáda a bol poučený, že má podať žalobu na súd o neplatnosť uznesenia

valného zhromaždenia, čo aj urobil. Dodal, že takto postupoval správny orgán podľa § 40 ods. 1 zák. č.
71/1967 Zb. s tým, že tento nemohol urobiť úsudok o otázke, o ktorej rozhoduje súd. Podľa žalobcu z
jazykového výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že si správny orgán môže urobiť úsudok o predbežnej
otázke, pričom to neznamená, že musí, ale má možnosť zvoliť aj iný postup a to podľa § 29 ods. 1, t.j.
konanie prerušiť preto, že sa začalo konanie o predbežnej otázke. Poukázal aj na to, že neskôr dňa

21.11.2017 podalo G. D. M. aj ďalšie podanie týkajúce sa zmien v registri spoločenstva, na ktoré mu
Okresný úrad - pozemkový a lesný odbor prípisom zo dňa 11.12.2017 odpovedal, že pre konanie vedené
na súde nemôže konať lebo je prerušené. Takýmto postupom súdu mu je bránené prístupu k ochrane
jeho práv a k spravodlivosti.12. Na základe takéhoto odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove napadnutý rozsudok uznesením
sp. zn. 5Co/103/2018 zo dňa 2.7.2019 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie sa s otázkami nastolenými žalobcom v žalobe a v priebehu
konania v potrebnom rozsahu nevysporiadal, a tiež že odvolací súd zistil okolnosti, ktoré spochybňujú
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

13. Odvolací súd uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že so súhlasom strán možno

jednoznačne vyvodiť, že možno so žalovaným konať a že zamietnutím žaloby je táto otázka vyriešená /
pozn. súdu prvej inštancie: súd prvej inštancie nehovoril o jej (vy)riešení, ale len o tom, že (len vzhľadom
na predchádzajúce úvahy súdu o prerušení konania) v rámci podmienok konania ohľadom právnej
subjektivity žalovaného v 1. rade (ktorú nikto nenamietal) vychádzal v podstate z toho, že žalovaný
„aktuálne v registri pozemkových spoločenstiev zapísaný je (podľa verejného registra existuje)...“ a nad
rámec toho už len pre úplnosť (možno nadbytočne) uviedol, že ...„komplexné posúdenie tejto otázky v

tomto konaní napokon ani nepovažoval za nevyhnutné a preto sa ňou osobitne ďalej ani nezaoberal“ -
viď bod 9. tohto odôvodnenia). Podľa názoru odvolacieho súdu, tak ako ho už predtým vyslovil aj súd
prvej inštancie v uznesení o prerušení konania (ktoré bolo zrušené), v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 29C/191/2010 sa rieši otázka, ktorá môže mať význam aj pre rozhodnutie súdu v
tejto veci (tak, že rozhodnutie o neplatnosti založenia žalovaného v 1. rade a nulitnosti uznesení jeho

orgánov nepochybne súvisí s registráciou a s tým spojenou právnou subjektivitou žalovaného v 1. rade
ako aj určením osôb oprávnených konať v jeho mene, a okrem toho tieto otázky, okrem procesných
podmienok a možného odpadnutia predmetu sporu v danej veci majú nepochybne význam aj z hľadiska
posudzovania žalobcom tvrdených dôvodov neplatnosti neskoršieho uznesenia členskej schôdze, ktoré
sú predmetom daného). Podľa odvolacieho súdu to, že uznesenie o prerušení konania bolo zrušené

ešte neznamená, že sa súd prvej inštancie touto otázkou nemá zaoberať ako otázkou predbežnou s
tým, že „výsledok o určení neplatnosti uznesenia členskej schôdze“ v tomto konaní by bol diametrálne
odlišný od rozhodnutia tak ako bolo vydané. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné sa v prvom
rade zaoberať otázkou, či zmluva o založení pozemkového spoločenstva, ktorým je žalovaný v 1. rade,
je platná alebo neplatná, a iba tak je možné určiť či opakovaná členská schôdza žalovaného v 1. rade

konaná dňa 12.12.2012 bola alebo nebola uznášaniaschopná a uznesenie na nej prijaté je vo všetkých
bodoch platné alebo neplatné.

14. Ďalej odvolací súd uviedol, že nesúhlasí ani s názorom, že aplikujúc ust. § 137 písm. d)
CSP predmetná žaloba (o určenie, že opakovaná členská schôdza žalovaného v 1. rade nebola

uznášaniaschopná a uznesenie na nej prijaté je neplatné) nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu,
a preto je a contrario neprípustná. Odvolací súd k tomu poukázal na ust. § 19 ods. 4 zákona č.
181/1995 Z.z. účinného v čase konania opakovanej členskej schôdze, podľa ktorého prehlasovaní
členovia spoločenstva v otázkach, na ktoré sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov,
môžu dať návrh na súd, aby vo veci rozhodol s tým, že „otázkou, či však boli alebo neboli splnené

podmienky na podanie žaloby sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal“.

15. V súvislosti so záverom súdu prvej inštancie o neprípustnosti predmetnej žaloby podľa § 137 písm.
d) CSP odvolací súd tiež uviedol /v nadväznosti na výklad tejto normy súdom prvej inštancie poukazom
na účel tohto ustanovenia, ktorým by mala byť snaha zabrániť zbytočným súdnym sporom (ak ich

prejednanie nie je z nejakých výnimočných - osobitným predpisom uznaných - dôvodov zverené súdom),
ktorých spornosť možno napraviť inak (inými vhodnejšími spôsobmi), alebo v inom (správnom) konaní,
či sporov bez praktického (konečného) významu, a to či už z pohľadu ich účastníkov (čiastkové spory
- ktoré neriešia všetky sporné otázky), alebo z pohľadu (všetkých) dotknutých osôb (keďže rozhodnutie
súduniejezáväznéprevšetkých-§228ods.1CSP)stým,žejepochopiteľneneprípustné,abysúdybez

zákonom uznaného dôvodu a zvláštnej potreby samostatne osobitne posudzovali v podstate akékoľvek
právne skutočnosti súvisiace hoci aj so správnym konaním, ktoré má a môže riešiť správny orgán sám
(v danom prípade najmä ust. § 26 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách)/, že
pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že vo veci nemá právomoc rozhodovať, a že ide o otázku, ktorú
má vyriešiť príslušný správny orgán v správnom konaní, neprichádza do úvahy zamietnutie žaloby, ale

postup podľa § 10 CSP. Odvolací súd dodal, že uvedená otázka priamo súvisí s otázkou naliehavého
právneho záujmu na rozhodnutie vo veci, pričom žaloba podľa § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z.,
alebo podľa ust. § 19 ods. 4 zákona č. 181/1995 Z.z. je špecifickým prípadom určovacej žaloby, kedynie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, nakoľko možnosť podania takejto žaloby vyplýva
priamo zo zákona.

16. Vo vzťahu k otázke nerozlučného procesného spoločenstva k odvolacej námietke žalobcu, že v
konaní vystupovali všetky dotknuté osoby „na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, že ako žalobcovia
alebo žalovaní mali byť všetci členovia pozemkového spoločenstva, a preto žalobu s poukazom na ust.
§ 78 ods. 2 CSP zamietol, lebo rozsudok v zmysle subjektívnej záväznosti podľa ust. § 228 ods. 1 CSP
by nebol záväzný pre všetkých“ (pozn. súdu prvej inštancie: presnejšie išlo o názor o potrebe účasti

nie len všetkých členov pozemkového spoločenstva, ale všetkých dotknutých osôb - keď v zrušenom
rozsudku bolo uvedené, že z uznesenia (VZ pozemkového spoločenstva), ktoré je predmetom tohto
konania, vyplýva, že sa týka okrem strán sporu, aj viacerých ďalších v ňou uvedených fyzických osôb
- označených za členov výboru, dozornej rady, komisií, a cez prerokované body vlastne všetkých
členov pozemkového spoločenstva, a preto, podobne ako pri akomkoľvek inom záväznom posudzovaní
viacstranného právneho vzťahu, musia byť účastníkom (zúčastnenou stranou) tohto konania všetky

tieto dotknuté osoby ako žalobcovia alebo žalovaní) odvolací súd uviedol, že podľa jeho názoru
stranami sporu v danej veci v zmysle zákona č. 181/1995 Z.z. alebo zákona č. 97/2013 Z.z. majú byť
len prehlasovaní členovia a samotné pozemkové spoločenstvo, ktoré je pasívne vecne legitimované,
samozrejme iba v prípade pokiaľ bolo platne založené.

17. Úlohou súdu prvej inštancie bolo opätovne vec prejednať a rozhodnúť s tým, že sa mal vysporiadať
s odvolacími námietkami žalobcu a zohľadniť skutočnosti uvádzané odvolacím súdom.

18. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom žalovaní v 2. a 3. rade vyjadrili
nesúhlas s právnym názorom odvolacieho súdu o tom, že v danom prípade nie je dané nútené

procesné spoločenstvo s tým, že podľa ich názoru by naozaj mali byť stranami v tomto konaní všetci
členovia pozemkového spoločenstva, a nie iba tí, ktorých si vybral žalobca. Žalobca odôvodnenie žaloby
doplnil tým, že v zmysle zákona prehlasovaní členovia môžu podať takúto žalobu, a že na Lesnom
úrade boli predkladané viaceré podania, ale Lesný úrad uviedol, že nemôže vo veci konať, lebo stále
tu beží konanie na súde, do právoplatného skončenia ktorého bolo správne konanie prerušené. Vo

vzťahu k preskúmaniu listín o založení pozemkového spoločenstva žalobca uviedol, že to vzhľadom
na vymedzený predmet konania v podstate zrejme nie je potrebné, keď pri podaní žaloby vychádzal
zo zápisu v katastri nehnuteľností a tento stav stále platí pokiaľ sa nepreukáže opak, a poukázal tiež
na rozhodnutie Lesného úradu o zapísaní Pozemkového spoločenstva, na základe ktorého v podstate
toto vzniklo s tým, že sa jedná o administratívne rozhodnutie, ktoré stále platí, a súd toto rozhodnutie

v tomto konaní ani nemôže nijako zmeniť. Súd pritom, podobne ako v pôvodnom rozsudku, osobitne
zdôrazňuje, že žiadne iné než vyššie uvedené podstatné skutočnosti v konaní stranami uvedené a ani
zákonom stanoveným procesným postupom súdu (§ 215 ods. 1 a 2 CSP) zistené neboli, a pripomína, že
v konaní je viazaný žalobným návrhom, vrátane tvrdení rozhodujúcich skutočností, ktoré ho vymedzujú,
a dôkazov označených na ich preukázanie, a preto iný skutkový stav resp. okolnosti, než tie ktoré

strany konania vymedzili včas (§ 153 a 154 CSP) uplatnenými prostriedkami procesného útoku a obrany,
teda také ktoré žiadna zo strán určite a nezrozumiteľne netvrdila, predmetom konania a posudzovania
(a teda ani zisťovania a dokazovania) neboli a ani byť nemohli (§ 216 ods. 1 CSP a § 185 ods. 2
CSP). To samozrejme platí aj na prípadné ďalšie neprípustne oneskorené dodatočné dopĺňanie ďalších
podstatných skutočností (§ 153 ods. 1 CSP), ktoré by v zmysle ust. § 140 ods. 2 CSP bolo zmenou

žaloby, možnou len so súhlasom súdu a spravidla len vtedy, ak by sa tým doterajšie výsledky konania
(§ 143 ods. 2 CSP) podstatne nezmenili (a v odvolacom konaní dokonca absolútne neprípustnou, § 371
CSP).

19. Na základe uvedeného sa súd prvej inštancie následne vecou zaoberal opätovne, zohľadnil

skutočnosti uvádzané odvolacím súdom, a opätovne dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju
znovu zamietol, a v odôvodnení tohto rozhodnutia, v nadväznosti na závery odvolacieho súdu i odvolacie
námietky žalobcu, rozvíja a dopĺňa právne úvahy, ktoré ho k tomu viedli.

20. Podľa § 156 CSP konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

21. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.22. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností (povinnosť tvrdenia), označenie dôkazov na ich

preukázanie (dôkazná povinnosť) a žalobný návrh.

23. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

24. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

25. Podľa § 19 ods. 4 zák. č. 181/1995 Z.z. (účinného do 30.4.2013) prehlasovaní členovia spoločenstva
v otázkach, na ktoré sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov, môžu dať návrh na súd,

aby vo veci rozhodol.

26. Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z.z. (účinného od 1.5.2013) zhromaždenie rozhoduje podľa §
14 ods. 7 písm. a), b), i) a j) nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov spoločenstva; o veciach
podľa § 14 ods. 7 písm. c), f), g), h) a k) zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov

spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond
podľa § 10 ods. 1 a 2 a ktorých podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nespravuje alebo
s ktorými nenakladá správca. O veciach podľa § 14 ods. 7 písm. d) a e) rozhodujú len vlastníci spoločnej
nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo
obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia

27. Podľa § 228 ods. 1 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

28. Podľa § 78 ods. 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis

vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
Podľa § 78 ods. 2 CSP, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa odseku 1.

29. V dôvodovej správe k ust. § 137 CSP bolo uvedené, že záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a

nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností,
ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.

30. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (princíp okamžitej aplikability).

31. Pokiaľ ide o podmienky konania (z hľadiska procesnej subjektivity žalovaného v 1. rade), ktorými
sa súd pôvodne zaoberal len v rámci úvah o prerušení konania, súd vychádzal z toho, že žalovaný
v 1. rade je na základe rozhodnutia príslušného správneho orgánu (ktoré má povahu verejnej listiny
podľa § 205 CSP) aktuálne stále zapísaný v registri pozemkových spoločenstiev (zápis do ktorého

má konštitutívny charakter) a teda existuje, s tým, že súd v tomto konaní toto rozhodnutie a zápis
správneho orgánu nie je oprávnený preskúmavať a ani meniť. Vzhľadom na to má súd za to, že
v čase rozhodovania súdu bola splnená podmienka procesnej subjektivity (existencie) žalovaného a
súd vo veci mohol konať s tým, že otázka platnosti jeho založenia (nie existencie) a platnosti jeho
zakladateľských listín má, resp. by mohla mať význam už len z hľadiska posúdenia ďalších súvislosti

platnosti napádaného uznesenia pozemkového spoločenstva (pri rozhodovaní vo veci samej). Napokon,
zrovnakéhopredpokladuzrejmevychádzalajodvolacísúdvpredchádzajúcomodvolacomkonanívtejto
veci, inak by ani on so žalovaným v 1. rade zrejme ani v odvolacom konaní nepokračoval a odvolacie
konanie voči nemu zastavil (§ 62 CSP).

32. Pokiaľ ide pritom o žalobu samotnú, súd prvej inštancie sa ďalej podľa pokynu odvolacieho súdu
zaoberalotázkou,čibolisplnenépodmienkynapodaniežalobypodľaust.§19ods.4zákonač.181/1995
Z.z., ktorý bol účinný v čase konania opakovanej členskej schôdze.33. Súd pritom opätovne zdôrazňuje, že v návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho
zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V
zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe pravdivo a úplne opísať rozhodujúce

skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti,
ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná
povinnosť), a uviesť žalobný návrh. Žalobným návrhom je súd viazaný. Žalobca teda procesne
zodpovedá za to čo a prečo žaluje, a za výber a formuláciu procesných prostriedkov. Je preto zásadne
vecou toho, kto navrhuje začatie konania, aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej

§ 132 ods. 1 CSP.

34. V danom prípade je pritom z obsahu žaloby nepochybne zrejmé, že žalobca sa domáha určenia,
že opakovaná členská schôdza Pozemkového spoločenstva Orkucany, konaná dňa 12.12.2012, nebola
uznášaniaschopná a uznesenie na nej prijaté je vo všetkých bodoch neplatné, a nie aby súd v zmysle
ust. § 19 ods. 4 zák. č. 181/1995 Z.z. rozhodol v otázke (vo veci), ktorá bola predmetom hlasovania.

Aby mohlo ísť o žalobu podľa tohto ustanovenia, predmetom tohto konania a rozhodovania súdu by
teda malo byť (konštitutívne) rozhodnutie súdu v dôležitej otázke, ktorá bola predmetom hlasovania
(teda jej riešenie) a v ktorej bol žalobca (žalobcovia) prehlasovaný, a nie len deklaratórne posúdenie
uznášaniaschopnosti a (ne)platnosti hlasovania, ktoré žalobca žiada v danom prípade. Žalobca nežiada
rozhodnutievotázke,ktorábolapredmetomhlasovania.Vtejtosúvislostipritomsúdpodpornepoukazuje

aj na uznesenie NS SR zo 17.6.2019, sp. zn. 8Cdo/127/2018, podľa ktorého pri obdobnom rozhodovaní
podľa § 139 ods. 2 CSP (na ktorého ďalší odsek odkazuje aj legislatívna poznámka pod čiarou k ust. § 19
ods. 4 zák. č. 181/1995 Z.z.) „podstatné je, aby výrok rozhodnutia súdu mal konštitutívny charakter a bol
i materiálne vykonateľný“. V danom prípade o takúto žalobu nepochybne nejde, a ustanovenie § 19 ods.
4 zák. č. 181/1995 Z.z. tak na ňu nepochybne nedopadá. Je zrejmé, že ide o určenie právnej skutočnosti

(t.j. skutočnosti, s ktorou zákon spája právne následky - najmä absenciu rozhodnutím členskej schôdze
deklarovaných práv a povinností) podľa § 137 písm. d) CSP. Možnosť žalobou požadovať takéto určenie
v civilnom sporovom konaní (tak ako je to napr. pri možnosti domáhať sa určenia neplatnosti uznesenia
valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 131 Obchodného zákonníka) však
nevyplýva zo žiadneho (osobitného) predpisu, táto žaloba je teda v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP a

contrario neprípustná, a preto ju súd zamietol.

35. Súd opakuje, že ustanovenie § 137 písm. d) CSP je z gramatického hľadiska je úplne jednoznačné,
a v spojení s § 3 CSP (s poukazom na oprávnenie správneho orgánu posudzovať právne skutočnosti v
rámci predbežných otázok samostatne) a článkom 2 ods. 2 Ústavy SR absolútne vylučuje požadované

rozhodnutie súdu (bez možnosti jeho uváženia). Pre vysvetlenie pritom, aj z hľadiska výkladu právnej
normy podľa jej účelu, možno uviesť, že pri prejednávaní a rozhodovaní súkromnoprávnych sporov
a iných súkromnoprávnych vecí orgánmi štátu uvedené nepochybne súvisí s otázkou vhodnosti a
správnosti zvoleného procesného postupu dotknutých subjektov tak, aby tento zodpovedal povahe a
obsahu príslušného právneho vzťahu, a tak aby ich štátne orgány (súkromnoprávne spory resp. iné

súkromnoprávne veci) riešili adekvátnym spôsobom v rámci im zverených právomocí v príslušnom
konaní. Účelom tohto ustanovenia, okrem zrejmých ústavných obmedzení výkonu štátnej moci a jej
trojdelenia (v snahe zamedziť neprípustnej konkurencii jednotlivých druhov moci, v tomto prípade
najmä moci výkonnej, reprezentovanej správnymi orgánmi - pozemkovými úradmi, a moci súdnej) je
nepochybne (tak ako to vyplýva aj z dôvodovej správy, viď bod 29. tohto odôvodnenia) tiež zabrániť

rozmnožovaniu zbytočných súdnych sporov (ak ich prejednanie nie je z nejakých výnimočných -
osobitným predpisom uznaných - dôvodov zverené súdom), ktorých spornosť možno napraviť inak
(inými vhodnejšími spôsobmi), alebo v inom (správnom) konaní, či sporov bez praktického (konečného)
významu, a to či už z pohľadu ich účastníkov (čiastkové spory - ktoré neriešia všetky sporné otázky),
alebo z pohľadu (všetkých) dotknutých osôb (keďže rozhodnutie súdu nie je záväzné pre všetkých - §

228 ods. 1 CSP). Je pochopiteľne neprípustné, aby súdy bez zákonom uznaného dôvodu a zvláštnej
potreby samostatne osobitne posudzovali v podstate akékoľvek právne skutočnosti súvisiace hoci aj so
správnym konaním, ktoré má a môže riešiť správny orgán sám (v danom prípade viď najmä ust. § 26
ods. 2 zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách). Pri opačnom výklade by sme totiž dospeli
k absurdnému záveru, že prakticky všetky správne orgány by pri výkone svojej pôsobnosti nemuseli

rozhodovať, a mohli a mali by čakať na (prioritné) „záväzné“ posúdenie pre nich významných (právnych)
skutočností súdom, a následne vo svojich „rozhodnutiach“ sa už len naňho odvolať.36. Pokiaľ ide pritom o otázku právomoci rozhodovania súdu (nastolenú odvolacím súdom), určenie
právnej skutočnosti, ktoré je predmetom tohto konania, nepochybne spadá do rozhodovacej právomoci
súdu podľa § 137 písm. d) CSP a súd o tom nemal (a nikde ani nevyjadril) žiadne pochybnosti. Súd

nikde netvrdil, že by mal správny orgán právomoc meritórne (vo veci samej) rozhodnúť o určení právnej
skutočnosti, ktoré žalobca urobil predmetom tohto konania. Súd len (v súvislosti s otázkou naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení) poukazuje na to, že správny orgán si v správnom konaní pri
rozhodovaní o zápise či zmene zápisu v registri pozemkových spoločenstiev (pre ktoré žalobca vlastne
toto rozhodnutie súdu žiada) môže otázku, ktorá je predmetom tohto konania, posúdiť aj sám (ako

otázku predbežnú), a nie je teda zrejmé prečo by mal o nej naliehavo (osobitne) rozhodovať súd, aj keď
právomoc na to má (ďalej viď aj bod 43. tohto odôvodnenia).

37. Nad rámec vyššie uvedeného samostatného prioritného dôvodu zamietnutia žaloby pre jej
neprípustnosť podľa § 137 písm. d) CSP, pre ktorý sú už ďalšie dôvody nepodstatné, súd opätovne
už len pre úplnosť, aj pre vylúčenie odvolacích námietok žalobcu o prípustnosti podanej žaloby podľa

zrušeného OSP (účinného v čase jej podania - aj keď v prípade zmeny procesných predpisov, ktoré
súd musí aplikovať aj na už začaté súdne konania, ide celkom nepochybne o prípustnú len tzv. nepravú
retroaktivitu) sekundárne dopĺňa, že ak by sme aj žalobu v rozpore s ust. § 470 ods.1 CSP posudzovali
podľa doterajších predpisov, keď podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania bolo možné
uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, len ak bol na tom

naliehavý právny záujem, ani ten v tomto prípade nebol daný.

38. Predpokladom úspešnosti určovacieho návrhu, vychádzajúc z ust. § 80 písm. c) O.s.p. a
konštantnej judikatúry, boli z hľadiska procesného dve podmienky. Prvou bolo samozrejme preukázanie
existencie, resp. neexistencie konkrétneho právneho vzťahu alebo práva účastníkov, ktorého posúdenie

je predmetom konania (t.j. že účastníci sú, resp. nie sú subjektom hmotnoprávneho oprávnenia a
povinnosti, o ktoré v konaní ide), a druhou (podobne ako aj dnes pri určení práva podľa § 137 písm.
c) CSP), že navrhovateľ má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Obidve podmienky
je potrebné rozlišovať, aj keď spolu úzko súvisia a naliehavý právny záujem treba posudzovať podľa
požadovaného petitu. Ak je však žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu procesne

neprípustná, je vylúčené ďalej sa zaoberať žalobou vo veci samej (mutatis mutandis porovnaj
rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 26/07, 2 Cdo 231/07, 1 Cdo 91/2006).

39. „Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe (akéhokoľvek druhu) vyhovel, je právny záujem
žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže

užitočný (aby mal zmysel). Pri niektorých druhoch žalôb je právny záujem žalobcu inherentný. Napríklad
pri žalobe na plnenie platí, že ak žalobca tvrdí, že žalovaný mu niečo dlží (že porušuje právnu povinnosť),
potom je samozrejmé, že žalobca má právny záujem na získaní rozsudku (exekučného titulu). Skutkové
a právne zistenie súdu, že žaloba je dôvodná (že žalovaný porušuje právnu povinnosť) už ipso facto
znamená, že právny záujem žalobcu je daný. ... Pri určovacích žalobách však samotná dôvodnosť

skutkovýchaprávnychtvrdenížalobcuešteneznamená,žeprípadnývyhovujúciurčovacírozsudokbude
mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové konanie užitočné alebo naopak zbytočné.“ (in:
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 500). Právny záujem žalobcu na žiadanom
určení pri určovacích žalobách pritom musí byť podľa požiadavky zákona dokonca kvalifikovaný, t.j.

naliehavý. Je pritom zrejmé, že naliehavý právny záujem môže byť iba na takom určení, ktoré je právne
významné, určité, vykonateľné, a vytvárajúce tak pevný základ právneho vzťahu, resp. spôsobilé riešiť
právne spory medzi účastníkmi v čase vyhlásenia rozsudku, a zároveň odstránenie stavu ohrozenia,
resp. neistoty nie je možné dosiahnuť iným vhodným spôsobom. Inými slovami, podmienkou procesnej
prípustnosti určovacej žaloby podľa 80 písm. c) O.s.p. (teraz § 137 písm. c) CSP) je existencia

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý sa viaže na konkrétny určovací petit
a súvisí s otázkou, či tento petit zodpovedá povahe a obsahu príslušného právneho vzťahu, a či
sa rozhodnutím podľa daného určovacieho petitu dosiahne odstránenie spornosti práv a neistoty v
právnych vzťahoch. Naliehavý právny záujem teda vyplýva spravidla z toho, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté, odstránenie stavu objektívnej právnej neistoty medzi

žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, nemožno dosiahnuť iným
vhodným spôsobom, a potreba tohto určenia je zároveň naliehavá, čo okrem časového akcentu súvisí
aj s otázkou vhodnosti a správnosti žalobcom zvoleného petitu, t.j. či tento petit zodpovedá povahe a
obsahu príslušného právneho vzťahu, a či sa rozhodnutím podľa daného určovacieho petitu dosiahneodstránenie spornosti práv a neistoty v právnych vzťahoch, resp. či požadované určenie je spôsobilé
riešiť právne spory medzi stranami v čase vyhlásenia rozsudku. Účelom tejto podmienky je totiž zabrániť
rozmnožovaniu zbytočných sporov (ktorých spornosť možno odstrániť či napraviť inak), alebo sporov

bez praktického (konečného) významu pre ich účastníkov.

40. V danom prípade sa žalobca domáha určenia, že opakovaná členská schôdza pozemkového
spoločenstva (žalovaného v 1. rade), konaná dňa 12.12.2012, nebola uznášaniaschopná a uznesenie
na nej prijaté je vo všetkých bodoch neplatné. Poukazuje pritom na konanie na Obvodnom lesnom

úrade E. G. vo veci návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov do registra pozemkových spoločenstiev.
Opomína však pritom skutočnosť, že zápis zmien v registri pozemkových spoločenstiev (okrem vzniku
pozemkové spoločenstva registráciou) má len evidenčnú povahu, a teda že skutočnosti eventuálne
vyplývajúce z tam predkladaných listín, ak sú platné, už nastali a týkajú sa všetkých v nich uvedených či
dotknutých osôb. Z uznesenia, ktoré je predmetom tohto konania (podľa jeho písomného vyhotovenia
predloženého žalobcom na č.l. 26 spisu), pritom vyplýva, že sa týka, okrem strán sporu, aj viacerých

ďalších v ňom uvedených fyzických osôb - označených za členov výboru, dozornej rady, komisií, a
cez prerokované body vlastne všetkých členov pozemkového spoločenstva. Toto konanie, ktoré sa týka
určenia neplatnosti uznesenia členskej schôdze pozemkového spoločenstva, sa tak vo svojej podstate
dotýka práv a povinností všetkých týchto osôb (najmä toho kto je z pohľadu ich vzťahov oprávnený
zvolávať členskú schôdzu, riadiť a zastupovať pozemkové spoločenstvo), a preto, podobne ako pri

akomkoľvek inom záväznom posudzovaní viacstranného právneho vzťahu, musia byť účastníkom
(zúčastnenou stranou) tohto konania všetky tieto dotknuté osoby (tzv. nútené procesné spoločenstvo
podľa § 78 ods. 1 CSP). Je tomu tak preto, aby jednak neboli ukrátení na svojich právach, a mohli sa k
veci vyjadriť, a najmä preto, aby rozsudok mohol byť pre nich záväzný a mal vôbec význam (rozsudok
totiž v zmysle § 228 ods. 1 CSP - okrem osobitne ustanovených výnimiek, práve tak ako je to napr.

pri osobitným predpisom ustanovenej možnosti domáhať sa určenia neplatnosti valného zhromaždenia
spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 131 ods. 5 Obchodného zákonníka - zaväzuje len strany
konania). Z povahy veci je teda z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo
spoločenstvo, inak musí byť žaloba zamietnutá. „V prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa
vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci

dotknutého právneho úkonu. Ak by žalobca namiesto núteného procesného spoločenstva žaloval len
jeden subjekt, prípadne nie všetkých nútených spoločníkov, žaloba by musela byť pre nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie zamietnutá.“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s.
266).

41. V danom prípade sa otázka uznášaniaschopnosti členskej schôdze a neplatnosti jej uznesenia,
tak ako je uvedené vyššie, dotýka aj ďalších osôb (subjektov týchto právnych vzťahov), ktoré nie sú
stranou v tomto konaní. Pri posudzovaní právnych úkonov, tak ako bolo uvedené vyššie, však musia
byť účastníkom takého konania všetky subjekty týchto právnych vzťahov, a preto pokiaľ nevystupujú na

strane žalobcu, mali by vystupovať na strane druhej. V tomto prípade však tomu tak nebolo, na konaní
sa,čiužakožalobcoviaaleboakožalovanínezúčastňujúvšetkyosobydotknuténapadnutýmuznesením
a všetci členovia pozemkového spoločenstva, a aj preto by bolo potrebné žalobu s poukazom na ust.
§ 78 ods. 2 CSP zamietnuť (rozsudok by totiž v zmysle subjektívnej záväznosti podľa ust. § 228 ods.
1 CSP nebol záväzný pre všetkých, tak ako je to napr. pri rozhodnutí podľa § 131 ods. 5 Obchodného

zákonníka).

42. Odvolací súd síce uviedol, že „podľa jeho názoru stranami sporu v danej veci o neplatnosti
rozhodnutia zhromaždenia tak v zmysle zákona č. 181/1995 Z.z. alebo zákona č. 97/2013 Z.z. majú byť
len prehlasovaní členovia a samotné pozemkové spoločenstvo, ktoré je pasívne vecne legitimované“,

k tomuto však /okrem toho že súd má pochybnosti o účasti (všetkých) prehlasovaných členov (a v
zmysle záverov odvolacieho súdu) a aj o legitímnej účasti žalovaných v 2. a 3. rade a prípustnosti
žaloby voči nim (ak by mali byť stranami sporu len prehlasovaní členovia a samotné pozemkové
spoločenstvo)/ súd prvej inštancie poukazuje na novšie právne závery najvyššej súdnej autority týkajúce
sa záväznosti rozhodnutia súdu a nerozlučného procesného spoločenstva v procesne obdobnom

spore o určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze družstva a trvá na tom, že podľa § 78 ods.
1 CSP v spojení v posúdením naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a významu
požadovaného rozhodnutia mali zúčastniť všetky dotknuté osoby. V uznesení NS SR z 13.12.2019,
sp. zn. 1Obdo/73/2018 totiž tento uviedol, že „z ustanovení Obchodného zákonníka (pozn. súduprvej inštancie: podobne ako v tomto prípade z ust. zák. č. 181/1995 Z.z. a CSP) nevyplýva záver,
že právoplatné rozhodnutie súdu, vydané v spore o určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze
družstva, je záväzné pre každého, teda nie len pre sporové strany, t.j. tých, ktorí v spore vystupujú ako

žalobca a žalovaný (§ 60 CSP), prípadne tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti
rozsudku“.Zuvedenéhotakvyplývazáver,žeaksatedavsúdnomkonanínasúdnomsporenezúčastnia
osoby ktorých sa to týka, rozhodnutie pre nich záväzné nie je, a z tohto pohľadu je tak bez (naliehavého)
právneho významu.

43. Napokon, vo vzťahu k neprípustnosti tejto žaloby (v súvislosti s nedostatkom naliehavého právneho
záujmu), má súd stále za to, že, aj keby bola podaná s účasťou všetkých dotknutých osôb (či už na
strane žalobcov alebo žalovaných), nastolené otázky má prejednávať obvodný lesný úrad, ktorých ich
v zmysle ust. § 40 zák. č. 71/1967 Zb. môže posudzovať ako otázky predbežné, a preto ani z tohto
pohľaduprávnyzáujemnapožadovanomurčenísúdombynemoholbyťnaliehavý.Pokiaľideonámietku
žalobcu, že správny orgán prerušil svoje konanie podľa § 29 zák. č. 71/1967 Zb. s ohľadom na toto súdne

konanie a nemôže preto konať, čím žalobca odôvodňuje naliehavý právny záujem na žiadanom určení,
tak k tomu súd poukazuje na nezmyselnosť tohto postupu, nakoľko konanie správneho orgánu v zmysle
tohto ustanovenia bolo možné prerušiť až keď sa začalo konanie o predbežnej otázke, a nepostačovalo
teda k tomu len „odkázanie“ účastníkov na podanie návrhu na začatie takéhoto konania na súde (pred
jeho začatím). Okrem toho odôvodňovanie potreby súdneho rozhodnutia poukazom na to, že takéto

rozhodnutie je potrebné pre správne konanie len preto, že toto je prerušené do právoplatného skončenia
tohto súdneho konania, je tautologickým nezmyslom, a malo by byť zrejmé, že prekážka správneho
konaniaataktoodôvodňovanápotrebasúdnehorozhodnutiaodpadneihneď,akosatoto(vnaznačenom
smerenezmyselné)súdnekonanieakýmkoľvekspôsobom(ajbezmeritórnehorozhodnutia)právoplatne
skončí(odpadneprekážkasprávnehokonania),asprávnyorgánsitaknastolenéotázky(akopredbežné)

bude môcť riadne vyriešiť sám.

44. Pokiaľ ide o poukaz žalobca na iné obdobné konanie na tunajšom súde, kde súd údajne obdobnej
žalobe v obdobnej veci pod sp. zn. 21Cb/322/2012 vyhovel, je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutia
iného všeobecného súdu nie sú pre tento súd záväzné, a súd tiež poukazuje na to, že žalovaní v 2.

a 3. rade, tak ako to vyplýva z ich vyjadrenia predloženom žalobcom (č.l. 32), v konaní vo veci 21
Cb/322/2012 so žalobným návrhom (týkajúcim sa inej členskej schôdze 14.11.2012) súhlasili a súd
rozhodol vlastne na základe uznania (možno aj bez úvahy o podstate žaloby). V tomto konaní však títo
žalovaní so žalobou nesúhlasia a bránia sa, a skutkový a právny stav je teda úplne iný.

45. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255
ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

47. Žalovaní v 2. a 3. rade boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, a preto im súd voči žalobcovi v zmysle
ust. § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne

súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Aj žalovaný v 1. rade bol z procesného hľadiska v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto by
mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať mu podľa § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania,

o ktorej výške by následne v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Keďže však tomuto žalovanému v doterajšom
konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a
neúspešný žalobca na náhradu trov konania nemá právo, vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.

rade súd náhradu trov konania stranám nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.