Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 9, 2022

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 6C/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6320201461
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Gál

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2022:6320201461.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Brezne, sudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko,

a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so
sídlom AK Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanej Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Z. č. XXX, zast.
JUDr. Petrom Milecom, advokátom, so sídlom AK Lazovná 20, Banská Bystrica, v konaní o neúčinnosť
právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa vo veci domáhal toho, aby súd určil, že dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa XX.XX.XXXX,

uzatvorená medzi L. N., nar. XX.XX.XXXX a žalovanou, ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra
nehnuteľností povolený Okresný úradom Brezno, katastrálnym odborom, dňa XX.XX.XXXX pod č. O
na základe ktorej nadobudla žalovaná do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v
katastrálnom území Z., zapísané na LV č. XXXX, je voči žalobcovi neúčinná.

2. Na zdôvodnenie žaloby uviedol, že medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou METALREZ,
spol. s r.o., Strojárenská 19, Valaská - Piesok, IČO: 36 638 480, ako dlžníkom bola dňa XX.XX.XXXX

uzavretá úverová zmluva, neskôr k nej boli uzavreté ďalšie dodatky, posledný dňa XX.XX.XXXX, ďalej
bola medzi rovnakými účastníkmi uzavretá dňa XX.XX.XXXX ďalšia úverová zmluva, modifikovaná
spolu tromi dodatkami, posledným zo dňa XX.XX.XXXX. Na zabezpečenie pohľadávok z uvedených
úverových zmlúv sa za tieto v celom rozsahu zaručil L. N., nar. XX.XX.XXXX, Zmluvou o ručení č.
XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX a Zmluvy o ručení č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Svoj peňažný
záväzok menovaný uznal aj v notárskej exekučnej zápisnici z 10.10.2011. Rozhodnutiami Okresného
súdu Banská Bystrica bol na pôvodného dlžníka spoločnosť METALREZ, s.r.o. vyhlásený konkurz

(dňa 15.03.2013), následne bolo povolené reštrukturalizačné konanie (12.06.2013), toto bolo neskôr
zastavené, bolo začaté konkurzné konanie a konkurz bol zrušený pre nedostatok majetku (16.02.2016).
Žalobca bol v konkurze na majetok dlžníka uspokojený iba čiastočne v rozsahu 53 329,91 Eur, pričom
pohľadávky žalobcu predstavovali ku dňu 24.09.2015 spolu 187 440,86 Eur. L. N. ako ručiteľ, ktorý
už v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu vo februári 2013 musel mať vedomosť o výške
všetkých záväzkov dlžníka a rovnako aj o výške majetku dlžníka, ktorý bude podliehať konkurzu, najprv
návrhom zo dňa 30.07.2012 uplatnil na súde zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov so

žalovanou ako svojou manželkou, následne po právoplatnosti zrušenia BSM uzatvoril dňa XX.XX.XXXX
so žalovanou dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Z., zapísanú na LV č. XXXX, čo v súvislosti s podaním návrhu na
vyhláseniekonkurzuvmarci2013jednoznačnenasvedčujeúmysluručiteľarealizovaťkrokysmerujúcekukráteniu pohľadávok žalobcu. Tento si musel byť plne vedomý toho, že výťažok zo speňaženia majetku
podliehajúceho konkurzu nebude postačovať na uspokojenie pohľadávok žalobcu a žalobca tak bude
musieť pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky aj voči jeho osobe. V dôsledku prevodu vlastníckeho práva

sa nemôže úspešne domáhať uspokojenia svojej vymáhateľnej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z majetku ručiteľa.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a uviedla, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto
konaní, keďže v zmysle § 57 a nasl. Zákona č. 7/2005 Z.z. po vyhlásení konkurzu prináleží právo

odporovať právnym úkonom týkajúcim sa majetku dlžníka primárne ustanovenému konkurznému
správcovi, veriteľ môže toto právo realizovať len vtedy, ak správca v primeranej lehote jeho podnetu
na odporovanie nevyhovel. Po vyhlásení konkurzu odporovanie právnym úkonom dlžníka podliehajú
právnemu režimu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, žaloba podaná v zmysle § 42a ods. 1 a nasl.
Občianskeho zákonníka je tak v súčasnosti irelevantná, pretože individuálne uspokojovanie pohľadávok
veriteľov z majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu nie je možné. Žalovaná ďalej argumentovala

neplatnosťou ručiteľského záväzku dlžníka voči žalobcovi z toho dôvodu, že v čase, keď jej manžel
uzavreldvezmluvyoručenísožalobcom,urobiltakvrozporesust.§145ods.1Občianskehozákonníka,
kde je nepochybné, že účinky ručiteľského záväzku by sa v prípade exekučného vymáhania pohľadávky
z úverov prejavili aj vo sfére spoločných vecí u žalovanej a jej manžela a v zmysle judikatúry Ústavného
súdu SR v takýchto prípadoch ide o právny úkon, týkajúci sa vybavovania spoločných vecí, pretože

žalovaná v dôsledku účinkov právneho úkonu môže byť v rámci exekúcie pozbavená spoluvlastníctva
svojho majetku.

4. O ručiteľských zmluvách sa žalovaná dozvedela až na základe podanej žaloby v tejto veci, v zmysle
ust. § 40a Občianskeho zákonníka sa však dovoláva neplatnosti týchto zmlúv. Okrem toho konanie

účastníkov zmluvy o úvere aj ručiteľských zmlúv je podľa názoru žalovanej v rozpore s dobrými mravmi
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože ručiteľ na rozdiel od hlavného dlžníka ručí za predmetné
záväzky celým svojim majetkom a dokonca tým vystavuje riziku aj svojho manžela, pričom hlavný dlžník
je z povahy svojej právnej formy zodpovedný za záväzky len v obmedzenom rozsahu, čo sa týka
možného postihu jeho spoločníkov.

5. Súd preskúmal žalobu na základe hore uvedených argumentov strán a predložených listinných
dôkazov a dospel k nasledovným záverom:

6.Vzmysle§42aods.1,2Občianskehozákonníka,veriteľsamôžedomáhať,abysúdurčil,žedlžníkove

právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemuprávneneúčinne.Totoprávomáveriteľajvtedy,akjenárokprotidlžníkovuzjehoodporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý
dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť
druhej strane známy a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v

posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117) alebo ktoré dlžník
urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov
úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

7. Ako vyplýva z citovaného právneho predpisu, zákon stanovuje pre uplatnenie práv veriteľa a pre

odporovanie právneho úkonu viacero podmienok, ktoré musia byť splnené, a to kumulatívne. Jednou
z nich je prekluzívna trojročná lehota, počas ktorej si veriteľ toto právo musí uplatniť, inak mu zaniká.
Lehota začína plynúť od právneho úkonu, ktorým malo dôjsť k ukráteniu veriteľa, pričom v zmysle
súdnej praxe pri prevode nehnuteľnosti (resp. právnych úkonoch, ktoré sa nehnuteľnosti týkajú) je táto
lehota počítaná až od toho dňa, ktorým nastanú vecno-právne účinky takéhoto úkonu, typicky teda

od vkladu do katastra nehnuteľností. Dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá dňa 06.02.2013, do
katastra nehnuteľností bola zavkladovaná pod č. O dňa XX.XX.XXXX. Žaloba v tejto veci bola podaná
dňa 18.03.2016, teda včas, v rámci plynutia trojročnej prekluzívnej lehoty. Táto zákonná podmienka pre
uplatnenie predmetného nároku teda bola splnená.

8. Ďalšou zákonnou podmienkou pre úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu je ukrátenie
uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Zákon okrem toho vyžaduje aj vedomosť osoby, s ktorou
bol právny úkon urobený, o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, v prípade blízkej osoby sa takáto vedomosť
predpokladá a dôkazné bremeno o opaku spočíva v takom prípade na žalovanej osobe. Ukrátenieznamená vyvolanie takej situácie, pri ktorej je v porovnaní s pôvodným stavom (pred odporovaným
úkonom) buď úplné znemožnenie alebo aspoň zhoršenie možnosti uspokojenia pohľadávky. K tomu
môže dôjsť napríklad zbavením sa majetku či majetkových hodnôt dlžníka, u ktorého tak nebude čo

speňažovať (exekvovať), ďalej čiastočným zbavením sa majetku či majetkových hodnôt dlžníka, u
ktoréhotakspeňaženie(exekvovanie)neprinesiedostatočnývýťažok,alebozaťaženímčiinýmznížením
hodnoty majetku, z ktorého rovnako nebude môcť byť dosiahnutý dostatočný výťažok. Ide tu teda o
tzv. kvalifikované zmenšenie majetku, tj. do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie
veriteľovho nároku. To, či odporovaný úkon dlžníka je skutočne ukracujúci, musí v konaní tvrdiť,

zdôvodniť a preukázať žalobca. Možno dodať, že právna domnienka, aká je zákonom stanovená v
otázke existencie vedomosti blízkej osoby, uvádzaná vyššie, sa na túto skutočnosť nevzťahuje.

9. Predmetný právny úkon bol urobený medzi dlžníkom právneho predchodcu žalobcu a manželkou
tohto dlžníka, išlo teda o blízku osobu v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Jej vedomosť o
úmysle ukrátiť svojho veriteľa u manžela je daná ako právna domnienka, ktorá je vyvrátiteľná. Avšak

kumulatívny charakter zákonných podmienok odporovateľnosti znamená, že aj v prípade, že v konaní
žalovaná strana priamo nevyvracia svoju vedomosť o úmysle dlžníka, odporovateľnosť daná nebude, ak
sa v konaní ukáže absencia inej nevyhnutnej podmienky, napr. ukracujúceho charakteru predmetného
úkonu.

10. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na obsah listinného dôkazu, citovaného vyššie, teda dohody
o vyporiadaní BSM zo XX.XX.XXXX, v zmysle ktorej žalovaná mala okrem predmetných nehnuteľností
prevziať na seba aj záväzok na splatenie zostatku úveru v Prima banke Slovensko, a.s., vo výške cca
80 000,- Eur. Tento záväzok bol zabezpečený záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam, na
liste vlastníctva mala byť ťarcha vedená pod V XXXX/XX v prospech Dexia banka Slovensko,

a.s. Z obsahu dohody je zároveň nepochybné, že išlo o rovnaké nehnuteľnosti, v spojitosti s ktorými je
uplatnená odporovateľnosť.

11. Z verejne dostupného internetového portálu katastra nehnuteľností vyplýva, že na liste vlastníctva
č. XXXX Okresného úradu Z., katastrálneho odboru, pre katastrálne územie Z., uvedené dva pozemky

a rozostavaný rodinný dom sú v súčasnosti vedené ako výlučné vlastníctvo W. M., bytom O. XXXX,
U. K., ČR, s uvedením titulu nadobudnutia dobrovoľnou dražbou dňa 10.09.2018. Nehnuteľnosti tu už
ťarchou zaťažené nie sú.

12. Na okolnosť existujúcej ťarchy v jednom zo svojich vyjadrení poukázala aj žalovaná, najmä však

uviedla, že žalobca sa v doterajšom priebehu konania nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že na
predmetných nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa Prima banka
Slovensko, a.s. (vyjadrenie zo dňa 23.12.2016, keď ťarcha skutočne na liste vlastníctva zapísaná bola).
Žalovaný k tomuto argumentu uviedol, že odporovaniu dotknutého právneho úkonu nebráni skutočnosť,
že na predmetných nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo v prospech banky. Ak by dohoda o

vyporiadaní BSM medzi žalovanou a ručiteľom nebola napadnutá odporovacou žalobou, po uspokojení
oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Prima banka Slovensko, a.s. by bol prípadný prebytok
poukázaný žalovanej. Avšak v prípade úspešného odporovania bude tento prebytok použitý v prospech
všeobecnej podstaty, t.j. v prospech ostatných veriteľov. Predmetné konanie tak v konečnom dôsledku je
vedenévzáujmevšetkýchveriteľovručiteľa,ktorísiprihlásilisvojepohľadávkydokonkurzuvyhláseného

na jeho majetok.

13. Uvedenú spornú argumentáciu vyhodnotil súd v prospech žalovanej, a to s ohľadom na súčasný
vlastnícky stav nehnuteľností a na citovaný obsah dohody o vyporiadaní BSM, ktorá uvedenú ťarchu
na nehnuteľnostiach konštatovala a zároveň stanovovala, ktorý z manželov tento záväzok voči

banke preberie. Zaťaženie nehnuteľností a záväzok splácania poskytnutého úveru na predmetnej
nehnuteľnosti prešli spolu s nehnuteľnosťami na žalovanú, hodnota prevzatého záväzku bola v dohode
vyčíslená na približne 80 000,- Eur, ktoré bude potrebné v budúcnosti ešte splatiť. Išlo teda nie o sumu
poskytnutého úveru, ktorý sa spláca, ale o hodnotu záväzku v čase uzavretia dohody o vyporiadaní
BSM. Zo zákonnej úpravy exekučného konania vyplýva, že v prípade speňažovania tohto majetku

a získaného výťažku by boli peňažné prostriedky prednostne použité na uspokojenie pohľadávok
záložného veriteľa, titulom konkrétneho peňažného záväzku a súvisiaceho zaťaženia nehnuteľností
záložným právom. V exekúcii by rozvrh výťažku bol po uspokojení trov exekúcie použitý prednostne
na zabezpečenú pohľadávku (§ 157 Exekučného poriadku). K ukráteniu žalobcu, resp. jeho právnehopredchodcu predmetnou dohodou o vyporiadaní BSM by teda došlo len v tom prípade, ak by pri takomto
speňažovaní majetku (predmetných nehnuteľností) a po použití získaného výťažku zostal prebytok na
strane žalovanej, z ktorého by mohol byť uspokojený aj iný než záložný veriteľ.

14. V čase realizácie odporovaného úkonu dlžníka naozaj nie je ešte isté, či budúce uspokojovanie
pohľadávky veriteľa bude alebo nebude úspešné. Preto v zákonnej lehote uplatnená odporovateľnosť
spočíva v tvrdení a dokazovaní ohrozenia vymáhateľnosti, nie v dokazovaní neúspechu vymáhania.
V tejto časti argumentácie súd mohol dať žalobcovi za pravdu, existencia záložného práva sama o

sebe skutočne nevylučuje možnosť uspokojenia pohľadávky iného než záložného veriteľa z prípadného
prebytku po realizácii záložného práva. Aj v takomto prípade teda postačí v otázke ukrátenia preukázať
čo i len ohrozenie vymáhateľnosti predmetným úkonom dlžníka. Ak je však v čase rozhodovania súdu už
zrejmé (resp. nepochybne zistiteľné), či po výkone záložného práva zostal alebo nezostal prebytok, či
táto ťarcha skutočne spôsobila vylúčenie iných veriteľov z uspokojovania ich pohľadávok zo zaťažených
nehnuteľností alebo nie, potom už na strane žalobcu je potrebné preukazovať tieto okolnosti, inými

slovami namiesto hypotetického ohrozenia preukázať skutočný stav vymáhateľnosti. Z dostupného
výpisu listu vlastníctva č. XXXX, ako je citovaný vyššie, vyplynulo, že tam vedené nehnuteľnosti boli
predmetom dobrovoľnej dražby, dňa 10.09.2018 na jej základe nehnuteľnosti do svojho vlastníctva
nadobudla W. M.. Celkom zrejme teda došlo k realizácií záložného práva uvedeného vyššie, pričom v
konaní nebolo zo strany žalobcu tvrdené ani dokazované, či z takejto realizácie záložného práva zostal

alebo nezostal akýkoľvek peňažný prebytok. Za takejto dôkaznej situácie bolo možné konštatovať, že
odporovaný úkon dlžníka nemal vplyv na vymáhateľnosť žalobcovej pohľadávky, resp. nebol ukracujúci.

15. Na pojednávanie v tejto veci dňa 10.05.2022 sa žalobca nedostavil z dôvodu hospodárnosti konania
a na základe ním prezentovaného presvedčenia, že doteraz predložené listinné dôkazy a formulovaná

argumentácia postačujú pre vyhovenie žalobe. Z procesného hľadiska sa však touto absenciou pripravil
o možnosť reagovať na vzniknutú skutkovú situáciu, odpovedať na prípadné otázky protistrany či súdu,
aj o možnosť doplniť svoj procesný útok a preukázať danosť nároku. Vo vzťahu k hore uvedenej
zákonnej podmienke odporovateľnosti tak zostal jeho procesný útok nedostatočný a žaloba musela byť
vyhodnotená ako nedôvodná.

16. Súd na základe uvedeného konštatoval, že pre odporovateľnosť nebola splnená jedna zo zákonných
podmienok, tj. ukracujúci charakter predmetnej dohody. Súd preto ani ďalej neskúmal ďalšie namietané
skutočnosti a argumenty či už v prospech alebo v neprospech sporových strán a žalobu zamietol.

17. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., keď úspešná v konaní
bola žalovaná, ktorá má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§

355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).