Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010072
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8715010072.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca, JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovanej Ing. H. V. a spol., trestne

stíhaných pre pokračovací zločin prevádzačstva vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona k § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom
súde Poprad dňa 30. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

Obžalovaných:

X. A.. H. V., nar. X. XX. XXXX Y. Z., trvale bytom L.- G., N.. K. XXXX/X, prechodne bytom J., R. R., R.
X. XXXX/XX, okres Poprad, vydatú, slovenskej národnosti,

X. H. Y., nar. X. XX. XXXX v L., trvale bytom R. R., N.. R. Č.. XXXX/XX, okres Poprad, slobodného,
slovenskej národnosti,

X. H. W., nar. XX. X. XXXX v F., trvale bytom R. R. Y., N.. Š. Č.. XXX/XXX, slobodnú, slovenskej
národnosti,

spod obžaloby Krajskej prokuratúry Prešov Kv 20/13/7700-136 zo dňa 4. 2. 2015, podanej na Okresnom
súde Poprad dňa 12. 2. 2015 pre skutok, ktorý sa stal tak, že

v presne nezistenom čase v priebehu roka 2012 sa na území Ukrajiny a Slovenskej republiky v

Prešovskom kraji, vytvorila skupina, ktorá po vzájomnej dohode medzi sebou kooperovala a
spolupracovala, pozostávajúca zo zástupcov súkromných cestovných kancelárií na Ukrajine D.-U.,
J.-U. C. Z. V. a v Prešovskom kraji C. V. - V. V. so sídlom podnikania R. R., R. X. XXXX/XX, XXXXX
J., IČO: XX XXX XXX, číslo živnostenského registra č. XXX-XXXXX, kde zástupcovia predmetných
ukrajinských cestovných kancelárií v mene svojich cestovných kancelárií, uzatvorili zmluvy o spolupráci
s cestovnou kanceláriou C. V. - V. V. majiteľa C. V. a zodpovedným zástupcom A.. H. V., pričom takéto
zmluvyimumožnilivybaviťsiakreditáciunaGenerálnomkonzuláteSRvUžhorode,ktoráimumožňovala

žiadať o hromadné schengenské víza na konzulárnych zastupiteľstvách SR na Ukrajine, pričom k
prechodu štátnych hraníc Slovenskej republiky dochádzalo tak, že nestotožnené osoby ako zástupcovia
predmetných cestovných kancelárií na Ukrajine, ktorí medzi sebou spolupracovali a zabezpečovali
občanov Ukrajiny, ktorí chceli vstúpiť do krajín EU v rámci schengenského priestoru a tam bez povolenia
zostať, za províziu získanú od týchto osôb, kontaktovali v jednotlivých prípadoch obvinenú A.. H. V. a
obvineného C. V., ktorí následne kontaktovali obvineného H. Y., konateľa spoločnosti J. R.. E., s.r.o.,
so sídlom R. XXXX/XX, J. -R. R. A.: XX XXX XXX, ktorý prevádzkoval ubytovacie služby, v J. R.. E.

so sídlom v J. - R. R., R. X. Č.. XX, ako aj iné ubytovacie zariadenia na území Slovenskej republiky,
a tento za finančnú odmenu potvrdzoval vouchery, že títo cudzinci budú ubytovaní v jeho zariadení,v niektorých prípadoch aj nad rámec ubytovacej kapacity, pričom vedel, že k ubytovaniu cudzincov
nedôjde, následne na základe takto potvrdených dokladov, ktoré zástupcovia predmetných cestovných
kancelárii samé, alebo cez ďalšie nestotožnené osoby predkladali na Generálnom konzuláte SR v

UžhorodenaUkrajine,atovrozporesčl.14ods.1písm.b), písm.d)NariadeniaEurópskehoparlamentu
a rady (ES) č. 810/2009, čím uvádzali pri overovaní do omylu príslušných pracovníkov konzulárnych
úradov v tom smere, že sa jedná o riadnu turistickú cestu týchto osôb do Slovenskej republiky, títo
udeľovali cudzincom jednotné - schengenské turistické víza typu C na určité obdobie, na jeden, alebo
viacnásobné vstupy na územie Slovenskej republiky, a to tak, že jednotlivé nálepky na ktorých bolo

okrem iného aj číslo víza nalepili do ich pasov, a na základe takto udelených víz potom cudzinci boli
povinní vstúpiť a vystúpiť na územie Schengenu cez hraničné prechody Ukrajiny a Slovenskej republiky
Ubľa a Vyšné Nemecké na základe záväzku cestovnej kancelárie pri podaní žiadosti o akreditáciu na
Generálnom konzuláte SR v Užhorode, pričom cudzinci prekračovali hranice mimo týchto určených
hraničných prechodov a v ubytovacom zariadení deklarovanom vo voucheri sa vôbec neubytovali,
ale odišli na presne nezistené miesto v SR, alebo do iného štátu schengenského priestoru a v čase

stanovenom v udelenom víze sa na Ukrajinu nevrátili, a celkovo takto umožnili vstup do Schengenského
priestoru najmenej pre 11 cudzincov, a to aj napriek tomu, že vedeli, že udelené jednotné víza pre
takéto osoby potrebné na prekročenie hraníc boli získané neoprávnene a to na základe predložených
nepravdivýchúdajovpotrebnýchnaichzískanie,čojevrozporesčl.21ods.3písm.b,ods.5)Nariadenia
Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 810/2009, pričom H. W. ako K.Á. v J. R.. E. so sídlom v J. -

R. R., R. X. Č..XX, na základe pokynov H. Y. pomáhala pri páchaní trestnej činnosti tým spôsobom, že
zapísala do knihy ubytovaných aj cudzinca, ktorý sa po prekročení hranice v ubytovacom zariadení
deklarovanom vo voucheri vôbec neubytoval a takto konali najmenej v týchto prípadoch:

1. dňa 19. 3. 2013 predložil na Generálnom konzuláte SR v Užhorode, doposiaľ nezistený zástupca

ukrajinskej cestovnej kancelárie D.-U. žiadosť o udelenie víza na území Slovenskej republiky pre osobu
H. H., nar. XX. X. XXXX Y. N., trvale bytom V. S., S., N., CD: U., za účelom turistiky v meste Poprad
s ubytovaním v J. R.. E. v dobe od 4. 4. 2013 do 8. 4. 2013, pri ktorej žiadosti okrem iných dokladov
predložil aj ubytovací poukaz - voucher č. No69/TF/13, ktorý bol poskytnutý po predošlej vzájomnej
dohode s obvinenými majiteľom C. V. a zodpovedným zástupcom A.. H. V., cestovnej kancelárie C. V.

- V. V. so sídlom podnikania R. R., R. X. XXXX/XX, 05801 J., IČO: XXXXXXXX, Číslo živnostenského
registra č. XXX-XXXXX a H. Y. konateľa spoločnosti J. R.. E., s.r.o., so sídlom R. XXXX/XX, J. -R. R.
IČO: XX XXX XXX, ktorý prevádzkuje ubytovacie služby, v J. R.. E. so sídlom v J. - R. R., R. X. Č.. XX,
kde na základe takto predložených dokladov mu bolo konzulom udelené vízum typu C na 1 vstup na
štyri dni v období od 5. 4. 2013 do 23. 4. 2013, číslo nálepky R., ktoré ho oprávnilo k vstupu na územie

Slovenskej republiky, avšak H. H. vstúpil do schengenského priestoru dňa 4. 10. 2013 v čase o 21:19
hod cez hraničný prechod J. K. R. N. - F., pričom v J. R.. E. sa vôbec neubytoval, ale odišiel na presne
nezistené miesto v SR alebo do iného štátu schengenského priestoru a v čase stanovenom v udelenom
víze sa na Ukrajinu nevrátil.

2. Dňa 11. 2. 2013 predložil na Generálnom konzuláte SR v Užhorode, doposiaľ nezistený zástupca
ukrajinskej cestovnej kancelárie J.-U. žiadosť o udelenie víza na území Slovenskej republiky pre osobu
S. F., nar. XX. XX. XXXX Y. N., trvale bytom F., N.. R. XX/X, F..XX, N., CD: U. XXXXXX, za účelom
turistiky v meste Poprad s ubytovaním v J. R.. E., J., R. X. Č.. XX v dobe od 21. 2. 2013 do 25. 2.
2013, pri ktorej žiadosti okrem iných dokladov predložil aj ubytovací poukaz- voucher č. X., ktorý bol

poskytnutý po predošlej vzájomnej dohode s obvinenými majiteľom C. V. a zodpovedným zástupcom
A.. H. V., cestovnej kancelárie C. V. - V. V. so sídlom podnikania R. R., R. X. XXXX/XX, XXXXX J., IČO:
XXXXXXXX, Číslo živnostenského registra č. XXX-XXXXX a H. Y. konateľa spoločnosti J. R.. E., s.r.o.,
so sídlom R. XXXX/XX, J. -R. R. IČO: XX XXX XXX, ktorý prevádzkuje ubytovacie služby, v J. R..E. so
sídlom v J. - R. R., R. X. Č.. XX, kde na základe takto predložených dokladov mu bolo konzulom udelené

vízum typu C na viacnásobný vstup na 90 dní pobytu od 22. 2. 2013 do 21. 2. 2015, číslo nálepky
R., ktoré ho oprávnilo k vstupu na územie Slovenskej republiky, avšak S. F. vstúpil do schengenského
priestoru až dňa 16. 7. 2013 v čase o 15:20:04 hod cez hraničný prechod Poľskej republiky s N. P.-
K. K., pričom v J. R.. E. sa vôbec neubytoval, ale odišiel na presne nezistené miesto v SR, alebo do
iného štátu schengenského priestoru a v čase stanovenom v udelenom víze sa na Ukrajinu nevrátil,

pričom obvinená H. W. ako recepčná v J. R.. E. na základe pokynov obvineného H. Y. zapísala túto
osobu do knihy ubytovaných.3. Dňa 21. 3. 2013 predložil na Generálnom konzuláte SR v Užhorode, doposiaľ nezistený zástupca
ukrajinskej cestovnej kancelárie D.-U. žiadosť o udelenie víza na území Slovenskej republiky pre osobu
Z. C., nar. XX. X. XXXX Y. N., trvale bytom M. S., R., N., CD: U. XXXXXX a jej dcéru C. C., nar.

XX. X. XXXX Y. N., trvale bytom M. S., R., N., zapísanú v cestovnom doklade svojej matky CD: U.
XXXXXX za účelom turistiky v meste Poprad s ubytovaním v J. R.. E. Y. dobe od 4. 4. 2013 do 8.4.
2013, pri ktorej žiadosti okrem iných dokladov predložil aj ubytovací poukaz- voucher č. X., ktorý bol
poskytnutý po predošlej vzájomnej dohode s obvinenými majiteľom C. V. a zodpovedným zástupcom
A.. H. V., cestovnej kancelárie C. V. - V. V. so sídlom podnikania R. R., R. X. XXXX/XX, XXXXX J., IČO:

XXXXXXXX, číslo živnostenského registra č. XXX-XXXXX a H. Y. konateľa spoločnosti J. R.. E., s. r. o.,
so sídlom R. XXXX/XX, J. -R. R., IČO: XX XXX XXX, ktorý prevádzkuje ubytovacie služby, v J. R.. E. so
sídlom v J. - R. R., R. X. Č..XX, kde na základe takto predložených dokladov im bolo konzulom udelené
vízum typu C na 1 vstup na 5 dní pobytu v období od 4. 4. 2013 do 23. 4. 2013, číslo nálepky R., ktoré
ich oprávnilo k vstupu na územie Slovenskej republiky, avšak Z. C. so svojou dcérou C. C. vstúpila do
schengenského priestoru dňa 17. 4. 2013 cez hraničný prechod J. K. R. N. - F. , pričom v J. R.. E. sa

vôbec neubytovala, ale odišla na presne nezistené miesto v SR, alebo do iného štátu schengenského
priestoru a v čase stanovenom v udelenom víze sa na Ukrajinu so svojou dcérou nevrátila.

4. Dňa 19. 3. 2013 predložil na Generálnom konzuláte SR v Užhorode, doposiaľ nezistený zástupca
ukrajinskej cestovnej kancelárie D.-U. žiadosť o udelenie víza na území Slovenskej republiky pre osobu

A. L., nar. XX. X. XXXX Y. N., trvale bytom Z. S., G., Y..Y., XX/XX, N., CD: U. XXXXXX, za účelom turistiky
v meste Poprad s ubytovaním v Penzióne Sv. Juraj v dobe od 4. 4. 2013 do 8. 4. 2013, pri ktorej žiadosti
okrem iných dokladov predložil aj ubytovací poukaz- voucher č. X., ktorý bol poskytnutý po predošlej
vzájomnej dohode s obvinenými majiteľom C. V. a zodpovedným zástupcom A.. H. V., cestovnej
kancelárie C. V. - V. V. so sídlom podnikania R. R., R. X. XXXX/XX, XXXXX J., IČO: XXXXXXXX, číslo

živnostenského registra č. XXX-XXXXX a H. Y. konateľa spoločnosti J. R.. E., s. r. o., so sídlom R.
XXXX/XX, J. -R. R. IČO: XX XXX XXX, ktorý prevádzkuje ubytovacie služby, v J. R..E. so sídlom v J.
- R. R., R. X. Č.. XX, kde na základe takto predložených dokladov jej bolo konzulom udelené vízum typu
C na 1 vstup na 4 dní pobytu v období od 5. 4. 2013 do 23. 4. 2013, číslo nálepky R., ktoré ju oprávnilo
k vstupu na územie Slovenskej republiky, avšak A. L. vstúpila do schengenského priestoru dňa 4. 4.

2013 cez hraničný prechod J. K. R. N. -Š.-H., pričom v J. R.. E. sa vôbec neubytovala, ale odišla na
presne nezistené miesto v SR, alebo do iného štátu schengenského priestoru a v čase stanovenom v
udelenom víze sa na Ukrajinu nevrátila.

5. Dňa 14. 3. 2013 predložil na Generálnom konzuláte SR v Užhorode, doposiaľ nezistený zástupca

ukrajinskej cestovnej kancelárie D.-U. žiadosť o udelenie víza na území Slovenskej republiky pre osobu
Z. H., nar. X. XX. XXXX Y. N., trvale bytom H., K. XX/X, N., CD: U. XXXXXX, za účelom turistiky v
meste Poprad s ubytovaním v J. R..E. v dobe od 4. 4. 2013 do 8. 4. 2013, pri ktorej žiadosti okrem
iných dokladov predložil aj ubytovací poukaz- voucher č. X., ktorý bol poskytnutý po predošlej vzájomnej
dohode s obvinenými majiteľom C. V. a zodpovedným zástupcom A.. H. V., cestovnej kancelárie C. V.

- V. V. so sídlom podnikania R. R., R. X. XXXX/XX, XXXXX J., IČO: XXXXXXXX, číslo živnostenského
registra č. XXX-XXXXX a H. Y. konateľa spoločnosti J. R.. E., s.r.o., so sídlom R. XXXX/XX, J. -R. R.
IČO: XX XXX XXX, ktorý prevádzkuje ubytovacie služby, v J. R..E. so sídlom v J. - R. R., R. X. Č..
XX, kde na základe takto predložených dokladov jej bolo konzulom udelené vízum typu C na 1 vstup
na 4 dní pobytu v období od 5. 4.2013 do 23. 4. 2013, číslo nálepky R., ktoré ju oprávnilo k vstupu

na územie Slovenskej republiky, avšak Z. H. vstúpila do schengenského priestoru dňa 5. 4. 2013 cez
hraničný prechod R. K. R. N. Č.-Č. X. V., pričom v J. R.. E. sa vôbec neubytovala, ale odišla na presne
nezistené miesto v SR alebo do iného štátu schengenského priestoru a v čase stanovenom v udelenom
víze sa na Ukrajinu nevrátila.

6. Dňa 14. 3. 2013 predložil na Generálnom konzuláte SR v Užhorode, doposiaľ nezistený zástupca
ukrajinskej cestovnej kancelárie D.-U. žiadosť o udelenie víza na území Slovenskej republiky pre osobu
A. H., nar. XX. X. XXXX Y. N., trvale bytom H., K. XX/XX, N., CD: U. XXXXXX, za účelom turistiky v
meste Poprad s ubytovaním v J. R.. E. v dobe od 4. 4. 2013 do 8. 4. 2013, pri ktorej žiadosti okrem
iných dokladov predložil aj ubytovací poukaz- voucher č. X., ktorý bol poskytnutý po predošlej vzájomnej

dohode s obvinenými majiteľom C.I. V. a zodpovedným zástupcom A.. H. V., cestovnej kancelárie C. V.
- V. V. so sídlom podnikania R. R., R. X. XXXX/XX, XXXXX J., IČO: XXXXXXXX, číslo živnostenského
registra č. XXX-XXXXX a H. Y. konateľa spoločnosti J. R.. E., s.r.o., so sídlom R. XXXX/XX, J. -R. R.
IČO: XX XXX XXX, ktorý prevádzkuje ubytovacie služby, v J. R..E. so sídlom v J.-R. R., R. X. Č.. XX,kde na základe takto predložených dokladov jej bolo konzulom udelené vízum typu C na 1 vstup na 4
dní pobytu v období od 5. 4. 2013 do 23. 4.2 013, číslo nálepky R., ktoré ju oprávnilo k vstupu na územie
Slovenskej republiky, avšak A. H. vstúpila do schengenského priestoru dňa 5. 4. 2013 cez hraničný

prechod Slovenskej republiky s N. Č.-Č. X. V., pričom v J. R.. E. sa vôbec neubytovala, ale odišla na
presne nezistené miesto v SR, alebo do iného štátu schengenského priestoru a v čase stanovenom v
udelenom víze sa na Ukrajinu nevrátila.

7. Dňa 21. 12. 2012 predložil na Generálnom konzuláte SR v Užhorode, doposiaľ nezistený zástupca

ukrajinskej cestovnej kancelárie D.-U. žiadosť o udelenie víza na území Slovenskej republiky osobu
S. H., nar. X. XX. XXXX Y. N., trvale bytom V., R. X-XXX, N., CD: U. XXXXXX, za účelom turistiky
v meste Kežmarok s ubytovaním v P. F., N.. H.. C. XX, XXX XX F. v dobe od 2. 1. 2013 do 11. 1.
2013, pri ktorej žiadosti okrem iných dokladov predložil aj ubytovací poukaz- voucher č. X., ktorý bol
poskytnutý po predošlej vzájomnej dohode s obvinenými majiteľom C. V. a zodpovedným zástupcom
A.. H. V., cestovnej kancelárie C. V. - V. V. so sídlom podnikania R. R., R. X. XXXX/XX, XXXXX J.,

IČO: XXXXXXXX, Číslo živnostenského registra č. XXX-XXXXX, kde na základe takto predložených
dokladov mu bolo konzulom udelené vízum typu C na 1 vstup na 10 dni pobytu od 2. 1. 2013 do 26. 1.
2013, číslo nálepky R., ktoré ho oprávnilo k vstupu na územie Slovenskej republiky, avšak S. H. vstúpila
do schengenského priestoru dňa 10. 1. 2013 v čase o 11:05:46 hod cez hraničný prechod J. K. R. N.
Š., pričom do P. F., N.. H.. C. XX, XXX XX F. vôbec nešla, ale odišla na presne nezistené miesto v SR,

alebo do iného štátu schengenského priestoru a v čase stanovenom v udelenom víze sa na N. nevrátila.

8. Dňa 4. 4. 2013 predložil na Generálnom konzuláte SR v Užhorode, doposiaľ nezistený zástupca
ukrajinskej cestovnej kancelárie D.-U. žiadosť o udelenie víza na území Slovenskej republiky osobu A.
Y., nar. XX. X. XXXX Y. N., trvale bytom V. S., H., R. Č.. X, N., CD: U. XXXXXX, za účelom turistiky v V. Z.

s ubytovaním v J. U., V. Z. Č.. XX, XXX XX Y. V. v dobe od 19. 4. 2013 do 21. 4. 2013, pri ktorej žiadosti
okrem iných dokladov predložil aj ubytovací poukaz- voucher č. X., ktorý bol poskytnutý po predošlej
vzájomnej dohode s obvinenými majiteľom C. V. a zodpovedným zástupcom A.. H. V., cestovnej
kancelárie C. V. - V. V. so sídlom podnikania R. R., R. X. XXXX/XX, XXXXX J., IČO: XXXXXXXX, číslo
živnostenského registrač.XXX-XXXXX,kdenazákladetaktopredloženýchdokladovmubolokonzulom

udelené vízum typu C na 1 vstup na 3 dni pobytu od 19. 4. 2013 do 6. 5. 2013, číslo nálepky R., ktoré ho
oprávnilo k vstupu na územie Slovenskej republiky, avšak A. Y. vstúpil do schengenského priestoru dňa
19. 4. 2013 v čase o 02:46:19 hod cez hraničný prechod Slovenskej republiky s N. Č. X. V. - Č., pričom
do J. U. vôbec nešiel, ale odišiel na presne nezistené miesto v SR, alebo do iného štátu schengenského
priestoru a v čase stanovenom v udelenom víze sa na Ukrajinu nevrátil.

9. Dňa 4. 4. 2013 predložil na Generálnom konzuláte SR v N., doposiaľ nezistený zástupca ukrajinskej
cestovnej kancelárie J.-U. žiadosť o udelenie víza na území Slovenskej republiky pre osobu Z. J., nar.
X. X. XXXX Y. N., trvale bytom V. S. K. , N., CD: U. XXXXXX , za účelom turistiky v meste Košice s
ubytovaním v J. J. s.r.o., P. XXX/XX, R., v dobe od 19. 4. 2013 do 23. 4. 2013, pri ktorej žiadosti okrem

iných dokladov predložil aj ubytovací poukaz - voucher č. X., ktorý bol poskytnutý po predošlej vzájomnej
dohode s obvinenými majiteľom C. V. a zodpovedným zástupcom A.. H. V., cestovnej kancelárie C. V.
- V. V. so sídlom podnikania R. R., R. X. XXXX/XX, XXXXX J., IČO: XXXXXXXX, Číslo živnostenského
registra č. XXX-XXXXX a , kde na základe takto predložených dokladov jej bolo konzulom udelené vízum
typu C na 1 vstup na 4 dni pobytu od 19. 4. 2013 do 7. 5. 2013, číslo nálepky R., ktoré ju oprávnilo

k vstupu na územie Slovenskej republiky, avšak Z. J. vstúpila do schengenského priestoru dňa 26. 4.
2013 leteckou linkou z Ľ. do L., pričom do J. J. vôbec nešla a v čase stanovenom v udelenom víze sa
na Ukrajinu nevrátila.

10. Dňa 4. 4. 2013 predložil na Generálnom konzuláte SR v Užhorode, doposiaľ nezistený zástupca

ukrajinskej cestovnej kancelárie D.-U. žiadosť o udelenie víza na území Slovenskej republiky pre osobu
R. X., nar. XX. X. XXXX Y. N., trvale bytom Z. S., R., Z. XX/XX, N., CD: C. XXXXXX, za účelom turistiky v
V. Z. s ubytovaním v J. U., V. Z. XX, XXX XX Y. V. v dobe od 19. 4. 2013 do 21. 4. 2013, pri ktorej žiadosti
okrem iných dokladov predložil aj ubytovací poukaz- voucher č. X., ktorý bol poskytnutý po predošlej
vzájomnej dohode s obvinenými majiteľom C. V. a zodpovedným zástupcom A.. H. V., cestovnej

kancelárie C. V. - V. V. so sídlom podnikania R. R., R. X. XXXX/XX, XXXXX J., IČO: XXXXXXXX,
Číslo živnostenského registra č. XXX-XXXXX a kde na základe takto predložených dokladov mu bolo
konzulomudelenévízumtypuCna1vstupna3dni pobytuod19.4.2013do6.5.2013,číslonálepkyR.,
ktoré ho oprávnilo k vstupu na územie Slovenskej republiky, pričom následne dňa 21. 6. 2013 predložilna Generálnom konzuláte SR v N., doposiaľ nezistený zástupca ukrajinskej cestovnej kancelárie Z. V.
žiadosť o udelenie víza na území Slovenskej republiky pre tú istú osobu R. X., nar. XX. X. XXXX Y.
N., trvale bytom Z. S., R., Z. XX/XX, N., CD: C. XXXXXX, za účelom turistiky v Slovenskej republike s

ubytovaním v J.X. C., B.-J., XXX XX B. v dobe od 5. 7. 2013 do 9. 7. 2013, pri ktorej žiadosti okrem iných
dokladov predložil aj ubytovací poukaz - voucher č. X., ktorý bol poskytnutý po predošlej vzájomnej
dohode s obvinenými majiteľom C. V. a zodpovedným zástupcom A.. H. V., cestovnej kancelárie C. V.
- V. V. so sídlom podnikania R. R., R. X. XXXX/XX, XXXXX J., IČO: XXXXXXXX, Číslo živnostenského
registra č. XXX-XXXXX a , kde na základe takto predložených dokladov mu bolo konzulom udelené

vízum typu C na 1 vstup na 5 dni pobytu od 5. 7. 2013 do 24. 7. 2013, číslo nálepky R., ktoré ho
oprávnilo k vstupu na územie Slovenskej republiky, avšak R. X. vstúpil do schengenského priestoru dňa
11. 7. 2013 cez hraničný prechod Poľskej republiky s N. Š.-H., pričom sa v penziónoch deklarovaných v
ubytovacích poukazov - voucherov vôbec neubytoval, ale odišiel na presne nezistené miesto v SR, alebo
do iného štátu schengenského priestoru a v čase stanovenom v udelenom víze sa na Ukrajinu nevrátil.

t e d a

obžalovaná A.. H. V. v bodoch 1 - 10

spoločným konaním v úmysle získať pre seba a iného finančnú výhodu organizovala nedovolené
prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie pre osoby, ktoré nie sú
štátnymi občanmi Slovenskej republiky alebo osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky
a dosiahla vydanie pravej verejnej listiny na základe aj nepravých podkladov,

obžalovaný H. Y. v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6
spoločným konaním v úmysle získať pre seba a iného finančnú výhodu organizoval nedovolené
prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie pre osoby, ktoré nie sú
štátnymi občanmi Slovenskej republiky alebo osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky
a dosiahol vydanie pravej verejnej listiny na základe aj nepravých podkladov,

obžalovaná H. W. v bode 2

v úmysle získať pre iného finančnú výhodu pomáhala v organizovaní nedovoleného prekročenie štátnej
hranice Slovenskej republiky a prechodu cez jej územie pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi

Slovenskej republiky alebo osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a poskytla inému
pomoc v dosiahnutí vydania pravej verejnej listiny na základe aj nepravých podkladov,

č í m m a l i s p á c h a ť

obžalovaná A.. H. V. v bodoch 1 - 10
- pokračovací zločin prevádzačstva vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 355
ods. 2 písm. a) Trestného zákona, v znení zákona č. 334/2012 Z. z,
- pokračovací prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery,

úradného znaku a úradnej značky vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 352
ods. 2 Trestného zákona, v znení zákona č. 334/2012 Z. z.

obžalovaný H. Y. v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6,

- pokračovací zločin prevádzačstva vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 355
ods. 2 písm. a) Trestného zákona, v znení zákona č. 334/2012 Z. z,
- pokračovací prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery,
úradného znaku a úradnej značky vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 352

ods. 2 Trestného zákona, v znení zákona č. 334/2012 Z. z.

obžalovaná H. W. v bode 2- zločin prevádzačstva podľa § 355 ods.2 písm. a) Trestného zákona, v znení zákona č. 334/2012 Z. z
v jednočinnom súbehu s prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej
uzávery, úradného znaku a úradnej značky vo forme pomoci podľa § 21 ods.1 písm. d) Trestného zákona

k § 352 ods. 2 Trestného zákona, v znení zákona č. 334/2012 Z. z.

p r e t o ž e

uvedený skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove dňa 12. 2. 2015 podal na tunajšom súde obžalobu Kv 20/13 zo
dňa 4. 2. 2015 na obvinenú A.. H. V. pre pokračovací zločin prevádzačstva vo forme spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona k § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a pokračovací prečin falšovania
a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky vo
forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 352 ods. 2 Trestného zákona, na obvineného

H. Y. pre pokračovací zločin prevádzačstva vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k
§ 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a pokračovací prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny,
úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky vo forme spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona k § 352 ods. 2 Trestného zákona a obvinenú H. W. pre zločin prevádzačstva § 355
ods.2písm.a)Trestnéhozákonavjednočinnomsúbehusprečinomfalšovaniaapozmeňovaniaverejnej

listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky vo forme pomoci podľa § 21
ods. 1 písm. d) Trestného zákona k § 352 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je
to uvedené v skutkovej vete výroku tohto rozsudku.

Rovnako obžaloba bola podaná aj na obvineného C. V. pre pokračovací zločin prevádzačstva vo forme

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a pokračovací
prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a
úradnej značky vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 352 ods. 2 Trestného
zákona, ktorý obvinený v priebehu konania pred súdom zomrel, a preto súd jeho trestné stíhanie zastavil.

Vo veci vykonal dokazovanie, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:

Obžalovaná A.. H. V., obžalovaný H. Y. a obžalovaná H. W. na hlavnom pojednávaní urobili vyhlásenie,
že sa necítia byť vinní zo skutkov, pre ktoré bola podaná obžaloba.

Obžalovaná A.. H. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že cestovná kancelária V. V. funguje od
roku 1998 a zabezpečuje dovoz turistov do SR. V r. 2013 takto zabezpečili 300 a možno aj viac
turistov z N.. Samotný proces zabezpečovania víz prebiehal tak, že cestovná kancelária dostala od
zahraničného partnera objednávku, na základe ktorej potom zistila voľné ubytovacie miesta a pokiaľ tieto
boli k dispozícii, vydala potvrdenie - voucher o zabezpečení ubytovania. Ten potom odoslala zahraničnej

cestovnej kancelárii, ktorá mala na starosti vybavovanie víz. S ukrajinskými klientmi teda neprichádzali
do žiadneho kontaktu a bolo na veľvyslanectve, resp. konzuláte, aby skúmali podmienky pre vydanie
alebo nevydanie víz. Podnikanie v rámci cestovnej kancelárie vykonával jej manžel (C. V.), pričom
ona vystupovala ako zodpovedná osoba v súvislosti s vykonávaním činností cestovnej kancelárie a
fyzicky mu vypomáhala tak, že vypisovala vouchery, kontaktovala jednotlivých ubytovateľov ohľadom

voľných kapacít a realizovala platby - väčšinou v hotovosti, a to vo vzťahu k ubytovateľom na území
SR, elektronické platby vykonával manžel. Čo sa týka zástupcov ukrajinských kancelárií, s týmito v r.
2013 bola iba v telefonickom kontakte. Samotná spolupráca s ukrajinskými cestovnými kanceláriami tak,
ako sú označené v obžalobe, bola nadviazaná na výstavách cestovného ruchu či už v Kyjeve alebo
v Moskve, kde sa podpisovali aj zmluvy o spolupráci. Pamätá si, že spoluprácu mali s M. U. X., ktorú

uzavreli niekedy v r. 2008 v Užhorode, ako aj so spoločnosťou D.-U.. S týmito cestovnými kanceláriami
malijednoznačnepodpísanézmluvy,ktorésakaždýrokobnovovali.Zmluvydor.2012podpisovalaonaa
potom ich podpisoval manžel, ktorý pokračoval v podnikaní, s ktorým najprv začala ona. Nejaké oficiálne
rokovania týkajúce sa týchto zmlúv neprebiehali, všetko prebehlo len korešpondenčne. Samotných
výstav, na ktorých nadväzovala kontakty s ukrajinskými cestovnými kanceláriami, sa zúčastňovala len

sama. Jej manžel tam nebol prítomný. Fungovanie cestovnej kancelárie popísala tak, že ukrajinskácestovná kancelária telefonicky skypom alebo emailom dala požiadavku na ubytovanie určitého počtu
osôb, ona potom kontaktovala ubytovacie zariadenie a keď boli voľné miesta, potvrdila voucherom,
že je zabezpečené ubytovanie, ktorý voucher sa odoslal ukrajinskej strane a tá zabezpečovala víza.

V prípade, ak víza boli vydané, ale boli aj prípady, keď niektorým osobám vydané neboli, ukrajinská
strana ju informovala, ktoré osoby sa dostavia na ubytovanie a po tom, čo sa dostavila skupina, došlo k
zaplateniu úhrady za pobyt na základe vystavenej faktúry. Obratom boli preplatené služby ubytovateľom,
boli aj prípady, keď takéto platby boli poskytnuté vopred. Samotné vouchery za cestovnú kanceláriu
podpisoval manžel, k čomu ho ona „donútila“, pretože on mal vnútorný problém s Ukrajincami. Čo sa

týka výberu resp. oslovovania ubytovacích zariadení na Slovensku, to prebiehalo tak, že J. R.. E. sa
nachádza v ich susedstve, a preto oslovila suseda s touto požiadavkou. Čo sa týka iných ubytovacích
zariadení, bolo zjavné, že väčšinou malo ísť o nejaké lacnejšie ubytovania, a preto zabezpečovala také
zariadenia, ktoré v tomto smere poznala. Boli však aj zariadenia, vo vzťahu ku ktorým ukrajinská strana
prejavila konkrétny záujem. Čo sa týka ubytovacej kapacity J. R.. E., vie, že táto predstavovala asi 65
osôb a v prípade, ak vedela, že ubytovacie miesta nie sú voľné, obrátila sa na iné ubytovacie zariadenie.

Nepamätá si, či turisti boli ubytovaní aj v inom zariadení než to, ktoré bolo uvedené vo voucheri. Má
vedomostiotom,žeH.Y.,ktorémupatriloubytovaciezariadenieJ.R..E.,malurčitýproblémsvydávaním
víz, ktorý bol riešiť na konzuláte v Kyjeve. Pokiaľ vie, tak ukrajinská strana ju informovala o tom, že
na konzuláte nechcú akceptovať vouchery, ktoré boli vydávané pre toto ubytovacie zariadenie a pán Y.
tento problém riešil a pokiaľ vie, aj vyriešil. O tom, že jednotlivé osoby, ktoré sú uvádzané v obžalobe,

sa nedostavovali na ubytovanie, sa dozvedela až v deň svojho zadržania 5. 12. 2013. Až s odstupom
nejakého času sa dozvedela, že títo klienti sa na ubytovanie nedostavovali, ubytovacie zariadenia jej to
neoznamovali, pretože pobyty mali zaplatené. So samotnými osobami, ktoré prichádzali na ubytovanie,
do styku neprichádzala s výnimkou skupín, ktorým bolo potrebné zabezpečiť nejaký program. Poukázala
na skutočnosť, že po tom, čo bola otvorená letecká linka Bratislava - Kyjev, stal sa taký prípad, že klienti,

ktoré mali zaplatené ubytovanie v P. V., prileteli do Bratislavy, kde sa ubytovali v inom zariadení, ktoré
im zabezpečovala ona, pričom voucher im ostal s miestom ubytovania V.. Poukázala na to, že šlo o
obdobie, keď slovenský konzulát začal vydávať multivíza a tým sa začalo obdobie zvýšeného záujmu o
cestovanie a teda ako podnikateľka bola rada, že zarobia. Rovnako sa vyjadrila, že takisto dochádzalo
k situáciám, že cudzinecká polícia prišla na kontrolu do ubytovacích zariadení, pričom klienti sa tam

nenachádzali. Takisto vypovedala, že nemala vedomosť o žiadnom predpise, ktorý by určoval, že turisti
prichádzajúci z Ukrajiny musia prechádzať a vracať sa cez nejaký konkrétny hraničný priechod. O tom
sa dozvedela až v priebehu vyšetrovania, že ukrajinskí turisti po vydaní víz mali dostať takýto pokyn
zo strany slovenského konzulátu. Čo sa týka jednotlivých osôb, ktoré sú uvádzané v obžalobe a ktoré
sa nemali ubytovať v deklarovaných ubytovacích zariadeniach a nevrátiť sa na Ukrajinu v stanovenom

čase v udelených vízach uviedla, že s týmito osobami fyzicky do styku neprišla, nevie o nich nič. Pokiaľ
vie, tak jedna maloletá osoba uvádzaná v obžalobe je na Slovensku v detskom domove. K samotným
platbám cez internetbanking vo vzťahu k ukrajinskej strane doplnila, že pokiaľ vie, tak ukrajinská strana
zásadne neposielala nič cez banku, pretože na Ukrajine sa dane buď neplatia alebo sa platia paušálne
a možno iba v jednom prípade došlo k platbe cez internetbanking. Toto vyjadrenie sa viaže k platbám,

ktoré prišli na základe faktúry na ich účet z Ukrajiny, oni Ukrajincom na účet nič neplatili.

ObžalovanýH.Y.nahlavnompojednávanívypovedal,žepovažujezaabsolútnenormálne,žeubytovacie
zariadenia spolupracujú s cestovnými kanceláriami pri zabezpečovaní ubytovania pre klientov a jediné,
čo bolo potvrdzované zo strany ubytovacieho zariadenia, bola skutočnosť, či toto zariadenie má alebo

nemá ubytovacie kapacity v konkrétnom termíne. Ubytovacie služby poskytoval v rámci živnosti pod
označením H. Y. - J. R.. E., pričom žiadne vouchery on nevydával. Ubytovacie zariadenie prevádzkuje od
r. 1996, pričom väčšinu jeho klientely predstavujú ukrajinskí a ruskí turisti. Od januára 2013 Slovensko
ako prvá krajina Schengenu začalo vydávať multivíza, čo v praxi znamenalo, že pokiaľ ste si zabezpečili
ubytovanie na týždeň na území SR, mohli ste dostať multivízum do celého schengenského priestoru

na 5 rokov. Samozrejme aj on potom zaznamenal zvýšený záujem zo strany tejto klientely o pobyty na
Slovensku, čo mu ako podnikateľovi vyhotovovalo. Ako podnikateľ nespolupracoval len s CK V. V., ale
aj ďalšími troma alebo štyrmi cestovnými kanceláriami. Vždycky spolupracoval len so slovenskými CK a
nikdy nespolupracoval s ukrajinskými, pretože tu boli podozrenia, že tieto pobyty by neboli uhrádzané.
Celý proces prebiehal tak, že dostal objednávku od CK, ktorú v prípade voľných kapacít potvrdil,

následne dostal zaplatenú úhradu za ubytovanie od slovenskej CK a keďže išlo o hektické obdobie,
stávalo sa, že zahraniční hostia neprišli a v tom prípade mal zaplatené 100 % storno zájazdu. Pokiaľ vie,
tak to robili aj ostatní ubytovatelia na Slovensku, čo potvrdzovali aj svedkovia vo svojich výsluchoch. On
jediný sa však dostal do problémov, čo môže súvisieť s tým, že pokiaľ hostia neprišli, tak sa aj zaujímalo dôvody, prečo sa nedostavili a nad rámec svojich povinností si tieto skutočnosti aj zisťoval, pretože
ovláda ruský jazyk. Ako podnikateľ samozrejme mal záujem zarobiť peniaze, mal záujem zabezpečiť
maximálnu vyťaženosť ubytovacieho zariadenia, a preto potvrdzoval ubytovacie kapacity a pokiaľ sa

časť klientely nezmestila na určitý termín, tak dokázal zabezpečiť ubytovaciu kapacitu v inom termíne.
Samotný konzulát nestíhal vydávať víza a jeho záujmom bolo, aby čo najviac hostí sa dostalo do jeho
ubytovacieho zariadenia. Stávalo sa preto, že konzulát, keď kapacitne nestíhal, tak jednotlivé žiadosti
o víza odmietal. Keďže záujem o takéto multivíza bol enormný, zároveň dochádzalo k situáciám, že
niektorí turisti sa nedostavovali a tak niektoré ubytovacie zariadenia vrátane toho jeho, sa potom dostali

na tzv. čiernu listinu a konzulát odmietol vydávať víza pre hostí, ktorí sa mali ubytovať v jeho zariadení.
Samozrejme mal záujem riešiť tento problém tak, aby jeho zariadenie na tej listine nebolo. V rámci
individuálnej turistiky spolu vydal možno 5 voucherov, a to pre osoby, ktoré boli jeho známe, ktoré
pravidelne tu chodili lyžovať a ktorým vydal voucher, na poklade ktorého oni potom išli žiadať víza. V
jednom prípade sa stalo, že nejaká osoba okopírovala jeho voucher, oskenovala ho, zmenila meno na
voucheriašlapožiadaťovíza,čomubolopotomvytýkanézkonzulátuačosasnažilriešiťavysvetliť.Mal

aj jednanie na konzuláte s pani O., na ktorom sa dohodli, že nebude vydávať individuálne vouchery, ale
tieto budú vydávané jedine v spolupráci s CK na Slovensku. Následne potom už žiaden problém nemal.
Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že ubytovacie zariadenie, ktoré prevádzkoval, malo 25 izieb, teda bolo
schopné ubytovať okolo 50 klientov, t. j. celý autobus. Jeho prirodzeným záujmom bol záujem získať
klientov resp. ich nestratiť, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že následne multivíza vydávané zo

strany Slovenska sa stali menej atraktívne vo vzťahu k tým, ktoré začalo vydávať Maďarsko. Mal preto
záujem o každého klienta, pričom týchto klientov bol schopný ubytovať prípadne aj v inom zariadení
alebo v inom termíne. Vo vzťahu k objednávkam zo strany CK Totmakoff nebola prekračovaná kapacita
jeho zariadenia. Dochádzalo ale k situáciám, že hostia neprišli, rovnako keď neprišli ani hostia z inej
cestovnej kancelárie. Pomer medzi hosťami, ktorí prišli a ktorí neprišli bol niekedy 50 : 50. Niekedy

neprišlo ich 20 %. Viedol aj rozhovory vo vzťahu k tým, ktorí neprišli, či prídu v náhradnom termíne tak,
aby ich vedel ubytovať a v niektorých prípadoch aj títo klienti sa v neskorších termínoch ubytovali. Do
knihy ubytovaných hostí zapisoval iba tých, ktorí prišli. Nikdy nedával obžalovanej W. pokyny, aby táto
robila zápisy aj takých hostí, ktorí neprišli. V súvislosti so zápisom ubytovaných hostí do kníh uviedol,
že takéto knihy boli dve. Jedna bola pre zahraničných hostí, druhá pre Slovákov, pričom zápisy do kníh

robil on a recepčná W.. V prípade individuálnych turistov títo predkladali cestovné pasy a v prípade
cestovných zájazdov dostal k dispozícii menný zoznam ubytovaných vrátane čísiel cestovných pasov, na
základe čoho potom urobil zápisy. Niekedy sa stalo, že v zozname neboli uvedené čísla víz, preto tieto
skutočnostioverovalzpasovalebodelegátmuichzaslaldodatočne.Stalosa,žecestovnákanceláriamu
poslala menný zoznam až o po tom, keď hostia dostali víza, keď mali prísť. Pokiaľ mal k dispozícii menný

zoznam,pasyužnekontroloval.Otom,žebyzahraničníturistimalistanovenúdobuvstupualebovýstupu
na území SR, aby mali prísť cez určitý hraničný priechod, vedomosť nemal a ani to neriešil. Vo vzťahu
k prípadu cudzinca, ktorý bol lokalizovaný vo Francúzsku, pričom pri vydaní víza bol použitý voucher
jeho ubytovacieho zariadenia, sa vyjadriť nevedel s tým, že klientov bolo veľmi veľa a o klientoch, ktorí
neprišli, nič nevedel. Vo vzťahu k občanom Ukrajiny, ktorí mali zabezpečení pobyt v jeho ubytovacom

zariadení, uviedol, že nevedel, čo budú ďalej robiť po ubytovaní u neho. K samotnej spolupráci s M.
V. uviedol, že pána V. a jeho manželku pozná 10 rokov, sú susedia, a preto bolo normálne, že k tejto
spolupráci došlo. Všetky platby prebiehali po vystavení faktúry a boli uhrádzané cez účet. V prípade, ak
bol nejaký problém s úhradou platieb, telefonicky ich urgoval, väčšinou u pani V.. V ďalšej časti výpovede
uviedol,žesamozrejmevovšeobecnostivedelalebotušil,žepokiaľukrajinskýmturistombudúvydávané

multivíza, tak tí budú chcieť ďalej cestovať aj po iných krajinách, v čom on nevidel problém a čo podľa
neho funguje aj naďalej. Čo sa týka konkrétnych klientov, ktorí sa ku nemu nedostavili a ktorých mená
sú uvádzané v obžalobe, on o ich úmysloch vedomosť nemal, ani ich nepoznal a dostal len zoznamy, že
prídu na ubytovanie. Vo vzťahu k skutku, ktorý je kladený za vinu obžalovanej W., či tejto dal pokyn na
zápis osoby súvisiaci so skutkom 2) do knihy ubytovaných hostí uviedol, že takýto pokyn jej dal, pretože v

danom prípade vedúci skupiny predložil zoznam klientov, ktorí prišli na ubytovanie a on potom dal pokyn
pani W., aby v rámci jej pracovnej náplne týchto zapísala. Nevie, či v tomto prípade ona vyžadovala od
klientov cestovné pasy, ale samozrejme v prípade individuálnych klientov tieto pasy žiadala. V prípade
skupinových zájazdov pasy nevyžadovali preto, lebo mali dôveru v cestovné kancelárie, ktoré s nimi
spolupracovali,apretonievovšetkýchprípadochsakontrolovalimennézoznamyspredloženýmipasmi.

Vo vzťahu k skutku 2) si nepamätá, či fyzicky kontroloval a porovnával pasy so zoznamom, je možné,
že pani W. dal len pokyn, aby ich zapísala.Obžalovaná H. W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že predpokladá, že zápis ubytovaných hostí
do ubytovacej knihy (v ubytovacom zariadení obžalovaného Y.) vykonala na základe zoznamu, ktorý jej
predložil jej nadriadený - obžalovaný Y.A.. Predpokladá, že nešlo o individuálnych hostí, ale o skupinu,

pretože ak by išlo o individuálneho klienta, mala by k dispozícii pas, ale v danom prípade hostí zapisovala
na základe zoznamu, ktorý jej bol predložený. K zapisovaniu do knihy ubytovaných hostí vo vzťahu
k občanom Ukrajiny v období roka 2013 uviedla, že tieto zápisy robila na základe toho, čo jej bolo
povedané zo strany nadriadeného a buď dostala k dispozícii cestovné pasy alebo menný zoznam hostí
a súvisiace údaje. Nepamätá sa na situáciu, aby pán Y. nebol prítomný pri tom, keď sa dostavili nejakí

ukrajinskí hostia. Takisto si nespomína na to, aby zapisovala nejakých hostí pred tým, ako sa mali prísť
ubytovať. Či došlo k zápisu hostí do ubytovacej knihy, ktorí sa reálne nedostavili, uviedla, že k tomu sa
nevie vyjadriť pre odstup času a na nejakú konkrétnu situáciu si nespomína. Mala prístup aj do emailovej
schránky vo vzťahu k objednávkam, ale nemala možnosť kontroly, lebo o všetkom rozhodoval pán Y..
Či vo vzťahu k jednotlivým ubytovaným hosťom bola v kontakte aj s obžalovanou V., či pánom V., si
nespomína, no je možné, že nejaký telefonický kontakt, ktorý súvisel s prácou, mala s pani V.. Nemá

vedomosť o tom, aby v penzióne v súvislosti s ubytovávaním turistov, bola prekračovaná kapacita.

V prípravnom konaní v rozpore s tvrdeniami na hlavnom pojednávaní uvádzala, že hostí, vo vzťahu ku
ktorým došla objednávka emailom Y. vytláčal podľa toho, v akom termíne mali prísť a ona ich zapisovala
do knihy ubytovaných hostí. Takisto uvádzala, že niečo cez 20 ľudí v období mesiaca marec až máj

(2013) do ubytovacieho zariadenia neprišli, no nechcela do toho vstupovať a vedela, že to čo robia, nie
je správne. Rovnako sa v prípravnom konaní vyjadrovala, že vznikol problém s osobou z Ukrajiny, ktorá
bola zapísaná v knihe, no neubytovala sa, ale odišla do schengenského priestoru, kde Y. jej povedal,
že tieto osoby sú mimo. Takisto vypovedala, že je pravdou, že na pokyn Y. zapisovala cudzích štátnych
príslušníkov Ukrajiny, ktorí mali byť ubytovaní, pričom väčšina voucherov bola z cestovnej kancelárie V..

K vzniknutým rozporom sa odmietla vyjadriť, resp. uviedla, že s odstupom času si už nespomína.

Vo veci na hlavnom pojednávaní bol ako obžalovaný vypočutý aj C. V., ktorý v priebehu konania pred
súdom zomrel a ktorého trestné stíhanie bolo zastavené, keď tento vypovedal, že jeho jediná vina mala
spočívať v tom, že mal byť majiteľom cestovnej kancelárie, no on nikdy nespolupracoval so žiadnymi

Ukrajincami, ani s cestovnými kanceláriami z Ukrajiny a ani tieto nepoznal. Pokiaľ nejaký svedok tvrdil,
že privážal nejakých Ukrajincov, za ktorých dostával peniaze, to nie je pravdou. Pokiaľ on zabezpečoval
nejakých turistov, tak to boli všetko turisti z Ruska. Pokiaľ obžaloba uvádza, že turisti mali prechádzať
cez nejaké iné hraničné priechody než tie, ktoré boli určené, to považuje za nezmysel, lebo on nikdy nič
v tomto smere nečítal, nepodpisoval a nemal vedomosť o tom, aby títo mali prechádzať cez konkrétne

hraničné priechody. Nikdy nebol na konzuláte v Užhorode a nechápe, prečo by turistická agentúra
na Slovensku mala niesť zodpovednosť za to, že nejakí hostia neprišli alebo prišli cez iný hraničný
priechod. Turistická agentúra iba vystavovala potvrdenie, že zahraničná cestovná kancelária zaplatila
pobyt pre klientov na dobu určitú a víza vystavuje konzul, ktorý rozhoduje o tom, či ich vydá a na akú
dobu. Potvrdil, že bol vlastníkom živnostenského oprávnenia M. V., a to posledné štyri roky. Predtým

živnostenské oprávnenie mala jeho manželka. Keďže on bol držiteľom živnostenského oprávnenia,
podpisovalvouchery,predtýmichpodpisovalajehomanželka.Voucherypotomodovzdávalisprievodcovi
do vlaku a ten ich odovzdával osobám označeným na obálke. Zahraničné pobyty boli hradené tak,
že platba prebehla buď prevodom cez účet, keď zahraničné cestovné kancelárie alebo samotní turisti
previedli peniaze na účet jeho cestovnej kancelárie a v prípade, pokiaľ išlo o nejakých známych turistov

alebo menšie peniaze, tieto platili v hotovosti priamo jemu. Čo sa týka platieb jednotlivým ubytovateľom,
pokiaľ išlo o turistov z Ruska, tak týmto platby odovzdával on a pokiaľ išlo o turistov z Ukrajiny, tak
za týchto turistov on ubytovateľom neplatil. Nevie, kto platil ubytovanie týchto ukrajinských turistov
jednotlivým ubytovacím zariadeniam. V zásade platby všetkým ubytovateľom šli cez podnikateľský
účet, ktorého spoludisponentom bola jeho manželka, ktorá mala aj prístup na vykonávanie platieb

internetbankingom. Vyjadril sa aj ku konkrétnemu voucheru (na čl. 1851 spisu), keď uviedol, že tento
voucher podpísal, pečiatka je jeho. Čo sa týka úhrady, tak je samozrejmé, že táto prešla cez Poštovú
banku a pokiaľ je na voucheri uvedené, že vec vybavuje C. V., tak to je z dôvodu, že išlo o tlačivo, ktoré
bolo pripravené vopred. Keďže on bol majiteľom cestovnej kancelárie, všetky písomnosti súvisiace s
obchodným stykom, aj s ukrajinskými cestovnými kanceláriami, musel podpisovať on, pričom zmluvy

boli podpisované tým spôsobom, že mu boli doručené návrhy buď sprievodcom alebo poštou, on ich
podpísal, opečiatkoval a poslal naspäť. Žiadneho z predstaviteľov M. D.-U. nepozná a nikdy neviedol
ohľadom zmluvy s touto spoločnosťou žiadne rokovania. Zmluvu, ktorú podpisoval, je štandardná s
tým, že pokiaľ by obdobná zmluva nebola podpísaná, slovenský konzulát by nikdy neprijal vystavenývoucher. Skutočnosť, že J. R.. E. bolo pozastavené udeľovanie víz konzulátom, sa dozvedel až z otázok
prokurátora. Doplnil, že vo vzťahu k turistom z Ukrajiny raz volal do J. R.. E., kde sa zaujímal, či majú
voľné izby pre ukrajinských turistov, ktorí potom následne uviedli, že je to pre nich veľmi drahé, a neprišli.

Čo sa týka ubytovacieho zariadenia Hotel Jazero, o tom, že takýto hotel existuje, sa rovnako dozvedel
z otázky prokurátora, nikdy tam nebol a nikoho z tohto hotela nepozná. Pozná majiteľa J. U., pretože
veľakrát tam vodil hostí, aj celé skupiny z Moskvy. K otázke, či bol na území Slovenskej republiky v
osobnom kontakte s osobami z Ukrajiny, ktorí sa mali ubytovať v jednotlivých ubytovacích zariadeniach
uvádzaných v obžalobe, uviedol, že posledných 20 rokov nemal žiadny kontakt so žiadnymi Ukrajincami

a ani sa nechystá takýto kontakt mať s tým, že jeho Ukrajinci nikdy nezaujímali, a preto sa ani o žiadneho
z nich nezaujímal, či nastúpil na pobyt a či sa vrátil späť do domovského štátu. Pokiaľ z nejakého dôvodu
išiel na Ukrajinu, tak iba kvôli tomu, že išiel čakať turistov prichádzajúcich z Ruska, odkiaľ ich potom
vozil autobusom. Osobne párkrát bol na Ukrajine po benzín a cigarety.

Svedok E. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného Y. C. W. pozná z predchádzajúceho

zamestnania, keď pracoval ako kuchár v J. J. Y. do januára 2012 alebo 2013. Pani W. tam bola recepčná,
bližšie vzťahy s nimi nemal. Na starosti mal prípravu stravy pre turistov, pričom on nevedel, či turisti,
ktorí majú prísť, budú Ukrajinci alebo z iných krajín. On len dostával informácie, že má pripraviť stravu
a tie mu dávali buď obžalovaný alebo jeho otec alebo K. W.. Má vedomosť o tom, že niekedy sa stalo,
že nejakí turisti neprišli, čo je v tomto biznise bežná vec. Prečo neprišli, to on nevie. Pamätá si, že mu

niekedy bolo oznámené, že nemá chystať raňajky, lebo turisti neprídu. Inokedy mali raňajky prichystané
a napriek tomu sa nedostavili. Kto riešil zápisy do knihy ubytovaných hostí, to nevie, na recepcii pracovali
recepčná, pán Y. ml., ale aj st.. Vie, že v penzióne mávali kontroly zo strany cudzineckej polície, ktorých
bolo viacero. Keď nikoho nenašli na recepcii, chodili za ním do kuchyne a on potom zháňal osoby
zodpovedné za recepciu. Predpokladá, že predmetom týchto kontrol boli práve zápisy ubytovania. Či

boli zistené nejaké nedostatky, to nevie. K prehranému prepisu telefonického hovoru uviedol, že pokiaľ
si pamätá, tak mal mu volať pán Y. s tým, že asi nemal podopisovaných hostí v knihe ubytovaných hostí.
Či potom išiel do penziónu a hľadal knihu ubytovaných hostí, alebo do nej niečo zapisoval, na to si už
nepamätá. Na otázku, či niekedy mali viac hostí než bolo postelí, uviedol, že asi nikdy nepripravoval
viac raňajok, než mali postelí.

Svedkyňa G. H. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v minulosti pracovala ako servírka v J. R..
E., a to v období konca roka 2012 až polovice roka 2013. Obžalovaný Y. bol jej zamestnávateľ, s
W. sa niekedy kamarátila. Pokiaľ do penziónu chodievali turisti, ona nikdy neriešila, cez akú cestovku
prichádzajú, iba ich obslúžila. Pokiaľ si pamätá, tak cez Vianoce mali zatvorené a potom v januári začali

chodiť do penziónu turisti, pričom ich počet v jednotlivých obdobiach bol rôzny. Boli aj obdobia, keď bolo
ubytovaných 50 - 70 turistov, pričom predpokladá, že viac hostí bolo zo zahraničia než zo Slovenska.
Nemá vedomosť o tom, aby ukrajinskí hostia neprišli na ubytovanie, až na jeden prípad, kedy jej p.
Y. oznámil, že sa im pokazil autobus. Či títo turisti zaplatili ubytovanie, to neriešila. Takisto neriešila
zápisy ubytovaných hostí, to asi bola záležitosť recepčnej. Má vedomosť, že do penziónu chodili kontroly

cudzineckej polície, ale o ich výsledkoch nevie nič.

Svedok E. D. na hlavnom pojednávaní k ubytovaniu ukrajinských turistov v období konca roka 2012 až
do konca roka 2013 v zariadení P. F. Y. F. uviedol, že je pravdou, že v ich hoteli boli ubytovaní ukrajinskí
turisti, pričom v súvislosti s ich ubytovávaním boli riadne dodržiavané všetky predpisy s tým spojené, t.

zn. že keď sa hostia dostavili, boli zapísaní do knihy ubytovaných a riadne boli odoslaní na cudzineckú
políciu. Žiadneho z obžalovaných nepozná, no v zariadení mali aj klientelu hostí, ktorí pricestovali cez
M. V.. Ako prebiehala spolupráca s touto CK, na to si už nepamätá. Rovnako si nepamätal, či faktúry boli
vystavované dopredu ako zálohové alebo až následne po pobyte, či došlo k prípadom, že ubytovaná
osoba sa na ubytovanie nedostavila, aký bol postup v tomto prípade a či sa uplatňovali storno poplatky.

Tieto skutočnosti mala na starosti recepcia, na ktorej pracovalo 6 ľudí.

Svedok A.. H. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že z obžalovaných pozná iba H. Y., a to od roku
1991, pričom sú v priateľskom vzťahu. Pri nejakej príležitosti mu spomenul obžalovaný, že má problém
súvisiaci s tým, že konzulát nechce vydávať víza pre ukrajinských občanov, ktorí sa majú ubytovať v

jeho zariadení, čo je pre neho dosť veľký problém, takmer existenčný. On mu povedal, že problém je
potrebné riešiť na inštitúcii, ktorej sa to týka, on potom v rámci možností, ktoré mal, sa snažil zistiť, v
čom ten problém spočíva, no nezistil nič také, čo by malo byť problematické. Pánovi Y. potom poradil,
aby to riešil priamo na konzuláte. Pán Y. mu následne hovoril, že bol to riešiť na konzuláte, že sazúčastnil nejakého stretnutia s konzulom alebo nejakým iným pracovníkom, že to bolo nejaké zvláštne.
Ako to napokon dopadlo, na to si nepamätá, no on nerozumel tomu, prečo obyčajný podnikateľ má mať
problémy v súvislosti s vydávaním víz. Vedel, že pán Y. chodil na nejaké veľtrhy na Ukrajinu, mal aj

dobré vzťahy s miestnymi cestovnými kanceláriami, aj širokú klientelu turistov z Ukrajiny. Či obžalovaný
mal spolupracovať s nejakými slovenskými CK, to on nevie.

Svedok G. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je majiteľom J. J. X. Y. E. J. Y., z obžalovaných
pozná iba pani V., ktorá mailom kontaktovala ich zariadenie s požiadavkou na ubytovanie hostí -

Ukrajincov. Tie objednávky potom v závislosti od kapacít potvrdzovali alebo odmietali. Išlo o individuálne
resp. rodinné pobyty. Vouchery pre ubytovanie vystavila potom M. V. a turisti pri ubytovaní predkladali
tento voucher a cestovný pas. Stalo sa, že boli prípady, že turisti neprišli, ale väčšinou prišli. Keď turisti
neprišli, telefonoval pani V., na čo táto odpovedala, že je to ich problém, že to mali zaplatené a on mal
potom zaplatené služby zo strany CK. Takisto dochádzalo k situáciám, keď niektorí turisti si skracovali
pobyty, on nezisťoval, prečo. Aj tieto skutočnosti oznamoval pani V. zo začiatku, ale potom to už neriešil.

Ako ona na to reagovala, na to si nepamätá. Spomína si, že pani V. mu aj oznámila, že nejakí hostia mali
napokon spať v P. E., ale či tam spali, to on nevie, neoveroval to. Pokiaľ turisti neprišli na ubytovanie, on
ich do knihy ubytovaných hostí nezapisoval a nikoho neoznamoval cudzineckej polícii. Takisto došlo aj
k situácii, že sa k nemu dostavil hosť, ktorý mal byť pôvodne ubytovaný v P. E., za ktorého pobyt potom
pani V. zaplatila. Pokiaľ si pamätá, tak spolupráca s pani V. začala niekedy v lete a skončila na jeseň,

ale rok si už nepamätá. Tá spolupráca skončila tak, že objednávky od pani V. prestali chodiť.

Svedok A.. E. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v minulosti pracoval ako obchodný manažér D.
R. - F. Y. K., pričom v rámci obchodných vzťahov prišiel do styku s pani V.. Pozná aj pána V., s ktorým tiež
bol aj v osobnom kontakte, ale tieto kontakty boli veľmi obmedzené. Pána Y. registruje ako podnikateľa,

ktorý má penzión, s ktorým však v kontakte nebol. Pokiaľ si spomína, tak pán V. bol u nich len asi dvakrát
alebo trikrát, keď doviezol nejakých klientov a prišiel sa do kancelárie pozdraviť. Z akej krajiny pochádzali
títo klienti, to on nevie, ale v období od začiatku roka 2013 do polovice roka 2013 gro klientov tvorili
Ukrajinci, ktorých zabezpečovala M. V., ale určite k nim chodili aj Rusi a možno Bielorusi. Objednávky
na ubytovanie turistov z M. V. prichádzali prostredníctvom emailov a platby spojené s ubytovaním boli

realizované bezhotovostným prevodom na účet vopred. Pokiaľ si pamätá, tak to bolo v plnej výške,
pričom problémy s platbami neboli. K tomu, aby turisti z Ukrajiny nenastúpili na pobyty, sa nevedel
vyjadriť. Vo väčšine prípadov išlo o skupinové zájazdy a v rámci takýchto druhov zájazdov sa stávalo,
že nie vždy nastúpila celá skupina. Zdá sa mu, že cez M. V. prichádzali aj individuálni turisti, väčšinou
nejaké rodinné skupinky, ktoré boli u nich ubytovaní pravidelne každý rok.

Svedok Š. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je majiteľom J. U. Y. V. Z. a v rámci podnikateľských
aktivít spolupracoval aj s M. V., a to aj v období od začiatku r. 2013 do polovice r. 2013. Uvedená CK
objednávala v ich penzióne ubytovacie a stravovacie služby pre klientov z krajín bývalého ZSSR, pričom
išlo prevažne o obdobie konca roka a začiatku nového roka. V súvislosti s ubytovaním ukrajinských

turistov dochádzalo k situáciám, keď takíto turisti sa nedostavili na pobyt napriek tomu, že tento bol
objednaný, ale nebolo to nič nezvyčajné. Nepamätá si, ako potom riešil túto situáciu s M. V.. Platby sa
potom riešili na základe skutočného počtu hostí, no došlo aj k situáciám, keď sa turisti nedostavili napriek
objednaným službám a CK tento pobyt uhradila.

Svedkyňa A.. F. G., predtým S., vypovedala, že z obžalovaných pozná iba A.. V., pána V. videla asi
dvakrát v živote. Pracuje ako riaditeľka P. Y. R. Y. X. R., pričom ich hotel mal spoluprácu s M. V., ktorá
zabezpečovala klientov pre hotel. Nepamätá si, či to bolo aj v období r. 2013, ale v rámci obchodnej
spolupráce bola v komunikácii s p. V. a pokiaľ si pamätá, tak p. V. možno iba v 2 prípadoch doprevadil
nejakých turistov do hotela. Rezervácia pobytov prebiehala zväčša mailovou formou a podľa kapacít ju

buď potvrdili alebo nie. Následne po realizovaní pobytov bola vystavená faktúra, ktorá bola zaplatená
na účet. V rámci vzájomnej obchodnej spolupráce klientela bola väčšinou z Ukrajiny alebo Ruska. Zdá
sa jej, že v jednom prípade platbu za turistov, ktorí sa dostavili cez V., zaplatila zahraničná CK.

Svedkyňa Y. H. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaných nepozná, osobne s nimi do styku

neprišla. V minulosti bola zamestnancom J. C. Y. B., pričom telefonicky alebo mailom prišla do styku
s p. V., a to niekedy v období marca buď roka 2012 alebo 2013 v súvislosti s objednaním ubytovacích
služieb pre hostí. Malo ísť o objednávku M. V. s realizáciou platby vopred v celom rozsahu. Pamätá si, že
šlo o obdobie, ktoré bolo už po sezóne, čo si vyžadovalo potrebu zabezpečiť prítomnosť jedného členapersonálu, ako aj na to, že hostia nedošli, na čo najprv nereagovali, no keď došlo k opätovne situácii,
že hostia nedošli, tak telefonicky kontaktovala pani V., ktorá jej uviedla, že ani oni nie sú si nikdy istí,
či hostia naozaj dôjdu. Zo všetkých ubytovaných hostí sa jej zdá, že došla len jedna rodina. Faktúry

zo strany ubytovacieho zariadenia boli vystavované vopred a zo strany CK V. boli aj uhradené, a preto
pokiaľ hostia nedošli, táto úhrada sa považovala za 100 %-né storno zájazdu. Spolupráca s CK V. sa
týkala turistov z Ukrajiny.

Svedok H.. Z. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v rokoch 2012 - 2013 pôsobil v cestovnom

ruchu ako konateľ spoločnosti Z. V., s. r. o. Poprad a v rámci tejto činnosti prichádzal do kontaktu s p.
V., ale prišiel aj do styku s p. V. a p. Y., cez ktorého penzión zabezpečovali ubytovanie pre ich hostí. Ako
cestovná kancelária spolupracovali s viacerými partnerskými CK v zahraničí, či už v Rusku, Ukrajine,
Bielorusku, v Pobaltí a iných štátoch. Pokiaľ si spomína, tak len na Ukrajine mali asi 130 zmluvných
partnerov. Individuálne s klientmi nejednali. V rámci ukrajinských CK mali uzavretú spoluprácu s M. D.-
U., ktorá spolupráca trvala asi rok a ktorá bola zo začiatku štandardná, no neskôr sa začali vyskytovať

problémy súvisiace s tým, že klienti tejto CK nenastupovali na pobyt, čo oznámili aj konzulárnemu
odboru v Užhorode a spoluprácu s touto CK ukončili. On do osobného styku s predstaviteľmi tejto CK
neprichádzal, spomína si na jeden prípad, keď sa nedostavili turisti tejto CK do penziónu pána Y. a jemu
potom telefonoval zástupca ukrajinskej CK s tým, že malo dôjsť k poruche autobusu. Potom sa rokovalo
aj o zmene termínu, ale k ničomu ďalej už nedošlo. Vo všeobecnosti platilo, že pobyty boli uhrádzané

vopred a v prípade nenastúpenia klienta na pobyt sa peniaze nevracali. Má vedomosť, že pán Y. v tomto
smere mal nejaké problémy, čo riešil komunikáciou s konzulkou - pani O., s ktorou sa pozná a ktorá ho
požiadala, aby v menšom rozsahu zabezpečovali pobyty pre klientov v zariadení pána Y., pretože mala
určité pochybnosti s ubytovávaním turistov v tomto zariadení, keďže títo tam nechodili. Vie, že pán Y.
sa zameriaval skôr na individuálnych turistov alebo menšie skupiny, kým oni zabezpečovali ubytovanie

pre autobusové zájazdy, a preto v neskoršom období spolupráca s p. Y. prestala. Pokiaľ vie, tak pán Y.
to cítil ako určitú krivdu, nechcel sa dostať na tzv. čiernu listinu, a preto riešil problém s konzulátom. S
akým výsledkom, to on už nevie, ale spolupráca k turistom z Ukrajiny už ďalej nepokračovala. Vo svojej
výpovediďalejuviedol,žepánY.muajtelefonickyoznamovalskutočnosť,žeklientizUkrajinynenastúpili
s tým, že on ho potom žiadal, aby mu to dal písomne a až vtedy to bude riešiť. Prečo klienti nenastúpili,

to on nevie. Mal návrhy zo strany pána Y., keď tento navrhoval zaslanie čísiel víz, a to aj napriek tomu,
že klienti mali odísť niekde do Francúzska, no on túto situáciu nikdy neriešil navrhovaným spôsobom,
pretože táto situácia sa podľa neho zachrániť nedala. Pán Y. bol povinný oznámiť, že klienti nenastúpili
a on mal povinnosť túto skutočnosť oznámiť konzulátu. V prípade, aby by zahraničná CK nevedela
zdokladovať dôvod nenastúpenia turistov, prišla by o akreditáciu. K samotnému udeľovaniu víz občanom

Ukrajiny pre voľný pohyb po schengenskom priestore v súvisiacom období, svedok uviedol, že spočiatku
boli víza udeľované na konkrétny pobyt v konkrétnom termíne s toleranciou nejakých 3 mesiacov, keď
musel klient pobyt nastúpiť a vrátiť sa na Ukrajinu. V neskoršom období Slovensko pristúpilo k vydávaniu
tzv. multivíz, ktoré umožňovali opakované vstupy do celého schengenského priestoru na obdobie 5
rokov, pričom pokiaľ tieto multivíza boli vydané Slovenskou republikou, turisti mali povinnosť pri prvom

vstupe tento realizovať cez našu hranicu a ubytovať sa v konkrétnom tuzemskom ubytovacom zariadení.
Pri ďalších vstupoch už mohli do schengenského priestoru vstupovať aj cez iné krajiny než SR.

Svedok Z. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v období rokov 2012 - 2013 bol prevádzkovateľom
J. J. Y. R.. Čo sa týka spolupráce s M. V., tak žiadnu spoluprácu s touto CK nemal. Spomína si, že

ho kontaktovala nejaká pani mailom a telefonicky z Ukrajiny a zaujímala sa o ubytovanie ukrajinských
turistov v jeho zariadení a že tí turisti sa môžu aj zdržať, že tu majú nejaké rodiny resp. len cez Slovensko
prechádzajú. On aj zaslal tej pani požadované písomnosti s poskytnutím ubytovania, ale turisti napokon
nedošli. Tú pani potom kontaktoval s tým, že nedošli, pričom ona sa tvárila dosť počudovane. Ubytovanie
však bolo vopred zaplatené, aj napriek tomu, že turisti neprišli, nič nevracal. Pokiaľ si pamätá, tak tá

pani, s ktorou komunikoval v súvislosti s platbou uvádzala nejaký kontakt na M. V.. Spomína si, že aj s
niekým z tej CK telefonoval. Vie, že to bol nejaký pán, ktorý mal ruský alebo bulharský prízvuk. Bavili
sa len o nejakej platbe. Turisti, ktorí mali byť ubytovaní v jeho ubytovacom zariadení, boli nahlásení aj
na cudzineckú políciu, za čo potom dostal pokutu. K mailovej komunikácii uviedol, že najprv mu chodili
maily od tej pani z Ukrajiny, v ktorých bol informovaní, že majú nejakú spoluprácu s CK na Slovensku,

ale keďže tí turisti neprišli, tak potom ďalej už na tie maily nereagoval. Tých objednávok, ktoré mu došli,
bolo možno šesť, všetky písomnosti odovzdal polícii. Čo sa týka dôvodu, prečo turisti neprišli, tak on
komunikoval iba s tou pani, ktorá sa mu ozvala s tým, že je možné, že sa zastavia napr. len na 1 deň,
aj keď mali zaplatené 3 noci. Nedávalo mu to nejaký zmysel a aj keď bol rád, že mu prišli peniaze zanič, radšej s tým skončil. V prípravnom konaní vypovedal, že mal komunikovať s nejakou pani, ktorá
konala v mene V., ktorá pani mu povedala, že ak turisti neprídu, nič sa nedeje. Doplnil, že nevie, prečo
na hlavnom pojednávaní vypovedal v tomto smere odlišne, stále má za to, že tá komunikácia bola s

nejakou ukrajinskou CK a tá pani ho skôr presviedčala o tom, že tí turisti prídu.

Svedkyňa Jana Kočišová na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v roku 2013 spolu s manželom
prevádzkovali ubytovacie zariadenie P. E. Y., v rámci ktorého poskytovali ubytovacie služby. Do kontaktu
s M. V. prišla tým spôsobom, že dostali požiadavku na ubytovanie hostí z Ukrajiny v ich zariadení.

Takto bola informovaná zo strany recepcie. Následne pani V. sa dostavila do ich zariadenia a bola
preveriť nejaké skutočnosti. Nasledovali potom objednávky na ubytovanie turistov z Ukrajiny, pričom M.
V. uhrádzala aj platby za turistov, s ktorými nebol problém. Tie boli uhrádzané na účet, stávalo sa, že
niektorí turisti na ubytovanie prišli, iní nie. Táto spolupráca trvala možno polroka, ona riešila aj s p. V.
situáciu ohľadom turistov s tým, že si tu chodia ako do holubníka, na čo jej táto povedala, že je to tak,
niektorí prídu, iní neprídu. Turisti väčšinou dochádzali osobnými autami, nešlo o autobusové zájazdy.

Stávalo sa, že turisti odchádzali aj skôr ako dĺžka objednaného a zaplateného pobytu. Buď sa odvolávali
na škaredé počasie alebo na to, že tu nemajú čo robiť. Niektorí turisti hovorili o tom, že si chcú pozrieť
iné oblasti Slovenska, iní neuvádzali nič. S p. V. nemala žiadny kontakt, vedela o ňom len toľko, že on
mal byť majiteľom CK. V ďalšej časti výpovede doplnila, že jej manžel raz komunikoval s p. V. ohľadom
neuhradenia jednej faktúry.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa V. O., ktorá v období konca r. 2012 a prvej polovice
r. 2013 pôsobila ako konzul SR na zastupiteľskom úrade v F.. Uvedená svedkyňa uviedla, že v r. 2012
Slovenská republika aj za účelom rozvoja turistického ruchu prijala politické rozhodnutie, na podklade
ktoréhobolavydanáinštrukciač.12zroku2012,nazákladektorejdošlokvydávaniuturistickýchmultivíz

na 2 až 5 rokov aj za účelom turistiky. Samotné vydávanie víz vychádzalo z platných schengenských
pravidiel. V tom období na konzuláte bolo registrovaných 126 ukrajinských cestovných kancelárií, ktorým
bola poskytnutá akreditácia a ktoré CK mali svojich partnerov či už v podobe slovenských CK alebo
priamo na strane hotelierov. Pri akreditácii bolo potrebné splniť požadované podmienky, ktoré medzi
iným súviseli aj so zodpovednosťou CK za to, že turisti budú chodiť len do Slovenskej republiky.

Samozrejme tam boli aj iné podmienky, ktoré súviseli so zodpovednosťou za predkladanie pravých
dokladov. Povinnosťou konzula bolo raz do roka stretávať sa so zástupcami týchto akreditovaných
CK a kontrolovať dodržiavanie podmienok pre akreditáciu. Takisto v Kyjeve sa konali aj veľtrhy so
zameraním na cestovný ruch, ktorých sa zúčastňovali zástupcovia ukrajinských a slovenských CK, ako
ajhotelieri.Pamätási,žepriposudzovaníplneniapodmienokpreakreditáciubolouviacerýchCKzistené

porušenie povinností, čo malo za následok odobratie akreditácie a medzi inými sa jednalo aj o CK
V.. Čo bolo konkrétnym dôvodom pre zrušenie akreditácie tejto CK, na to si už nespomína. V ďalšej
časti výpovede k uvedenej CK uviedla, že ona si už nepamätá, či išlo o slovenskú alebo ukrajinskú
cestovnú kanceláriu. Poukázala na to, že sa jednalo o pomerne hektické obdobie, ktoré trvalo pomerne
krátky čas a keďže spôsob vydávania multivíz bol v rozpore so schengenskými pravidlami, čo ako

konzuli kritizovali, bol tento postup zmenený. Po zmene ostalo akreditovaných len asi 55 cestovných
kancelárii. V období rokov 2012 - 2013 pracovníci konzulátu boli mimoriadne zaťažení, keď denne sa
vydávalo 500 - 700 víz a samotnú kontrolu nebolo možné vykonať dôkladne. Celkovo v tom období bolo
vydaných okolo 40.000 víz. Kým v minulosti za účelom turistiky boli vydávané víza iba na obdobie, ktoré
predstavovalo samotnú dobu návštevy, zmena inštrukcie umožňovala vydávať víza za účelom turistiky

aj na obdobie 2 - 5 rokov. Na otázku, či je jej známe, aby nejaký konkrétny predpis stanovoval povinnosť
osobám,ktorýmbolivydanémultivíza,museliprejsťúzemieSlovenskejrepublikycezkonkrétnyhraničný
prechod, svedkyňa uviedla, že nie, pretože išlo o schengenské víza a keďže Slovenská republika od r.
2008 je súčasťou schengenského priestoru, bolo možné prekročiť hranice schengenského priestoru cez
ktorýkoľvek prechod aj mimo územia SR. Kontrola vstupu na území SR je v kompetencii ministerstva

vnútra a hraničnej polície. Iba vo výnimočných prípadoch bolo možné vo vízovej nálepke označiť
konkrétne miesto prechodu do schengenského priestoru, čo sa však za jej pôsobnosti na Ukrajine od r.
2012 do r. 2016 nestalo. Pokiaľ došlo k vydaniu schengenských víz zo strany Slovenska, tak takéto víza
mali označené aj SK a v prípade, ak osoba, ktorej takéto víza boli udelené, napr. priletela do Frankfurtu,
aj napriek tomu, že mala deklarované ubytovanie v Poprade, tak nemecký úradník nemusel túto osobu

pustiť do schengenského priestoru a mohol zneplatniť takéto víza, k čomu napokon aj dochádzalo, a
preto sa neskôr pristúpilo k zmene pravidiel. Na otázku, či samotný proces akreditácie CK obsahoval
povinnosť, z ktorej by vyplynulo, že osoba, ktorá má udelené schengenské víza, musí prekročiť
schengenský priestor cez slovenský hraničný prechod, svedkyňa uviedla, že samotné podmienky takútopovinnosť neobsahovali, no na druhej strane riaditeľ CK v zmysle podmienok bol plne zodpovedný
za to, že budú dodržané podmienky, za ktorých boli víza udelené. Teda, pokiaľ bolo deklarované, že
turista bude ubytovaný napr. v Poprade, niesol zodpovednosť za to, že tam dôjde. V prípade vydávania

individuálnych víz žiadateľ sa musel zúčastniť osobného pohovoru, pri ktorom deklaroval dôvody, pre
ktoréžiadavízaabolonastranekonzulátu,čivízabudúalebonebudúvydané.Vprípadeakreditovaných
CK samotní zástupcovia týchto CK podávali žiadosti aj s kompletnými dokladmi a oni zodpovedali
za to, že deklarované skutočnosti sú aj pravdivé. Samotných žiadateľov o víza potom ani nevideli,
ani neprichádzali s nimi potom do kontaktu. Ukrajinské CK: D.-U., J.-U., Z.-V., U. jej nič nehovoria. V

súvislosti s udržiavaním podmienok, za ktorých boli udelené multivíza ďalej uviedla, že konzulát mal k
dispozíciizoznamyosôb,ktorýmbolimultivízavydané,malkdispozíciioznačenieubytovaniezariadenia,
prípadne doby, po ktorú sa mal turista v takomto zariadení zdržiavať. Tieto zoznamy boli potom zasielané
Úradu hraničnej a cudzineckej polície, ktorý následne vykonával kontroly a oznamoval, či turisti došli,
boli ubytovaní alebo opačné skutočnosti. Jednou z podmienok, resp. povinností štatutárneho zástupcu
akreditovanej CK bolo oznámiť zastupiteľskému úradu osoby, ktoré sa neubytovali. Ak si tieto povinnosti

neplnili, a tieto skutočnosti sa dozvedeli až z oznámenia Úradu hraničnej a cudzineckej polície, viedlo
to k odobratiu akreditácie CK. Samotný proces zrušenia akreditácie potom trval mesiac, niekedy dva. V
tom období iné krajiny schengenského priestoru nemali obdobné problémy, nakoľko v tom čase to bola
iba záležitosť SR, zo strany ktorej dochádzalo k vydaniu tzv. vízashoping. Svedkyňa ďalej vypovedala,
že jedným z dokladov, ktoré predkladali zástupcovia akreditovaných CK, boli aj vouchery vydávané

slovenskýmiubytovateľmi,bezktorýchnebolomožnévízavydať.Zastupiteľskýúradmalkdispozíciivzor
konkrétneho vydaného voucheru zo strany jednotlivých ubytovateľov. Pokiaľ boli vydané multivíza napr.
na 2 roky, tak osoba, ktorá mala zaplatený pobyt v SR, v konkrétnom týždni mohla do schengenského
priestoru vstúpiť kedykoľvek v uvedenom období dvoch rokov, ale pokiaľ konkrétna osoba neprišla v
požadovanom čase a nedostavila sa na konkrétne ubytovanie, bolo povinnosťou akreditovanej CK tieto

skutočnosti oznámiť zastupiteľskému úradu. Nešlo o povinnosť ubytovateľa. Či na zastupiteľskom úrade
sa prijímali aj kópie voucherov, na to si nespomína. Či prišla do styku so sfalšovaným voucherom, to
nevie, pretože na Ukrajine vo všeobecnosti sa stretávali s veľkým množstvom falšovaných dokumentov.
Čo sa týka multivíz, ktoré boli vydávané na konzuláte v Užhorode, tam mohli byť o niečo iné podmienky
súvisiace so vstupom do schengenského priestoru a mohli súvisieť s konkrétnym hraničným prechodom,

pretože v tejto oblasti na dopravu bol využívaný prevažne automobil, resp. autobus, kým v prípadoch
víz vydávaných konzulátom v Kyjeve išlo o letecké zájazdy. Vo svojej výpovedi ďalej poukázala na to,
že si nespomína na stretnutie s obžalovaným Y., pretože dennodenne prichádzala do kontaktu s veľkým
počtom ľudí, aj keď jeho ubytovacie zariadenie J. R.. E. J. R. R. jej niečo hovorí. Svedkyňa bola následne
oboznámená s prepisom hovoru, ktorý sa mal uskutočniť medzi ňou a obžalovaným, k čomu následne

uviedla,žetelefonátbolvýsledkomtoho,čosúviselosjejpredchádzajúcimitvrdeniami,keďakreditované
CK mali svoje povinnosti voči zastupiteľskému úradu a zároveň mali informovať svojich partnerov na
Slovensku o existujúcich pravidlách a povinnostiach z nich vyplývajúcich. Tieto akreditované CK potom
mali prijímať oznámenia od ubytovateľov, ktorí im mali oznamovať nenastúpenie pobytu. Z rozhovoru
potom vyplynulo, že to mal byť aj problém s individuálnymi turistami, pričom pán Y. sa zaujímal o to, ako

ho má riešiť a ako má postupovať v tomto prípade. Z tohto rozhovoru nepochybne vyplynulo, že pán
Y. nenahlasoval skutočnosti, že turisti neprišli a ďalej vydával vouchery, čo zistili po inej línii a potom
samozrejme v prípade individuálnych žiadostí o víza, kde bol použitý takýto voucher, bol problém s
udeľovaním víz. Pán Y. chcel metodiku, podľa ktorej mal postupovať, ale takáto metodika neexistovala.

Svedkyňa - D. L. vypovedala, že pozná len A.. H. V. a to z telefonického kontaktu. Pracuje ako recepčná
v prevádzke P. E., na Y. E., S. H.. S cestovnou kanceláriou V. V. spolupráca začala už asi v roku 2012,
niekedy v letných mesiacoch. Vo väčšej miere s touto cestovnou kanceláriou začali spolupracovať v roku
2013 a to od mesiaca marec, kedy zo strany M. V. V. prichádzali mailové objednávky na ubytovanie
turistov občanov Ukrajiny. Objednávky vybavovali s kolegyňou, ak mali voľnú kapacitu, objednávku

potvrdili mailom. Skôr sa jednalo o individuálnych klientov. Málo bolo takých väčších skupín, ktoré
prichádzali autobusom. Po príchode turistov na ubytovanie ich po predložení ich cestovného dokladu a
voucheru zapísala do knihy ubytovaných hostí. Nato majú na recepcii spracovaný počítačový program,
kde hostí evidujú, odkiaľ si následne aj vytlačia hlásenie pre cudzineckú políciu. K turistom ktorí
prichádzali cez M. V. V., s nimi mali menšie problémy hlavne s ich nástupom na termín pobytu podľa

rezervácie. Stávalo sa aj to, že klienti nenastúpili vôbec na rezervovaný termín, zväčša nenastúpila
celá skupina uvedená na vouchery. Na tých klientov, ktorí na pobyt nenastúpili, faktúru nevystavovali,
taktiež nefakturovali za nich žiaden storno poplatok. Pani vedúca však bola z toho nešťastná, nakoľko
tí klienti blokovali izby a stalo sa aj to, hlavne cez letnú sezónu, že museli dosť vážne riešiť, kde týchklientov umiestnia, nakoľko mali obsadenú kapacitu a nakoniec aj tak tí turisti neprišli. Pri komunikácii s
pani V. ohľadom nenastúpenia klientov na pobyt, alebo skoršieho odchodu, uvádzala, že zistí, že prečo
nenastúpili. Neskôr keď jej volali častejšie, nakoľko z jej strany mali už viacej objednávok a tí klienti

nechodili, tak sa jej zdalo, že je už z nich nervózna, čo jej stále volajú. Z objednaných klientov nastúpilo
na pobyt tak asi 50 %.

Svedok - E. L. vypovedal, že pozná obvinenú A.. H. V. a C. V.. V zariadení P. K. poskytuje len ubytovacie
služby s počtom lôžok 50 osôb kategória turistická ubytovňa. V J. G.Š. R. poskytuje okrem ubytovania aj

stravovanie s počtom lôžok 60 kategória turistická. Obe zariadenia sú s celoročnou prevádzkou. Čo sa
týka obsadenosti oboch zariadení je asi 25%. Klientelu tvoria zväčša asi 2/3 Slovákov, zvyšok zahraniční
turisti z Ruska, Ukrajiny, Bieloruska. Individuálni turisti sa zväčša zdržiavajú 3 až 7 dní, organizované
skupiny 4 až 10 dní. Čo sa týka rezervácie, turisti si to zväčša rezervujú na mailovej adrese P..R.. S CK
V.V. V. spolupracuje už dlhšiu dobu, viac ako 5 rokov, preto sa aj osobne pozná s majiteľmi tejto cestovnej
kancelárieako spaniV.takajsjejmanželompánomC.V.. Ceztútocestovnúkanceláriu maliobjednanú

na pobyt zväčša ruskú klientelu. Jednalo sa aj o individuálnych klientov ako aj o organizované skupiny na
dobu pobytu od 7 do 10 dní. Pri objednávke týchto turistov ho zväčša kontaktoval pán C. V.. Objednávku
na pobyt zaslal mailom, ak mal voľnú kapacitu, túto objednávku potvrdil a odoslal späť. Následne mu
zaslal zoznam ubytovaných turistov. Pri organizovaných skupinách, ktoré prichádzali autobusom prišiel
so skupinou aj pán V., niekedy došiel aj s pani V.. Turisti chodievali kvôli prírode, niektorí aj kvôli liečeniu

v kúpeľoch, mali zakúpené liečebné procedúry v kúpeľoch.

Svedkyňa - H.. C. G. vypovedala, že osobne pozná len A.. H. V. . Obvineného H. Y. pozná len podľa
mena, spolupracovali spolu len jeden raz. Je konateľka spoločnosti C. V. so sídlom v J.-Y., N.. O. F.
XXXX/XX, A.: XXXXXXXX. Pri svojej podnikateľskej činnosti spolupracovala aj s pánom Y.. Bolo to v

mesiaci november roka 2013, kedy zabezpečila pre svojho klienta ubytovanie v jeho J. R.. E. Y. R.
R.. Jednalo sa o osobu pána T. G., nar. X. X. XXXX, CD: U. XXX XXX, ktorá mala byť ubytovaná v
jeho zariadení v období od 2. 11. do 6. 11. 2013. Čo sa týka pobytov zahraničných turistov je to tak,
že turista si cez cestovnú kanceláriu v danej krajine objedná pobyt a uhradí ho. Cestovná kancelária
v jeho krajine požiada partnerskú cestovnú kanceláriu v krajine kde chce turista ísť o zabezpečenie

ubytovania vo vybranom ubytovacom zariadení a potom následne požiada o vydanie víza na jeho pobyt
na príslušnom konzuláte. Turista uskutoční pobyt bez hradenia ubytovania, pričom cestovná kancelária
v domovskej krajine uhradí jeho pobyt partnerskej cestovnej kancelárií v krajine pobytu. Po skončení
pobytu ubytovacie zariadenie vystaví faktúru za ubytovanie cestovnej kancelárií ktorá pobyt objednala.
Ubytovací poukaz - Voucher je potvrdenie o tom, že turista má zabezpečené ubytovanie na daný pobyt.

S Y. telefonicky komunikovala ohľadne uvedenej osoby, ktorá na pobyt nenastúpila, až v neskoršom
termíne.

Svedkyňa - H. P. vypovedala, že je spolumajiteľkou J. P. v V. Z. Č.. XX. Turistov si zabezpečujú
individuálne. S pani Ing. V. začala spolupracovať začiatkom roka 2013, kde ju telefonicky oslovila s tým,

či v penzióne neubytuje skupinu troch rodín, celkovo 10 osôb, jednalo sa o štátnych občanov Ruska,
boli z Moskvy. Boli ubytovaní v období od 3. 1. do 10. 1. 2013. Celé to zabezpečovala pani V., ona
doniesla tých ľudí a po ukončení pobytu si ich aj odviezla. Peniaze jej vyplatila priamo na ruku. Následne
ju kontaktovala pani V.Á. niekedy koncom októbra, alebo začiatkom novembra roka 2013 s tým, že jej
zabezpečí ďalších turistov, no odvtedy s ňou už neprišla do kontaktu. S obvineným C. V. prišla do

kontaktu v tom čase keď prišli tie tri skupiny začiatkom mesiaca január roka 2013, kde nakoľko tie rodiny
nastupovali postupne, jednu skupinu priviezol aj C. V..

Svedok - E. A. vypovedal, že H. Y. pozná asi tri až štyri roky. H. Y. ho minulý rok kontaktoval s tým, či
mu nevie poradiť, alebo pomôcť v jeho probléme, ktorý mal v podnikaní. Spomenul, že má problémy na

konzuláte, že mu nechcú dávať turistov do jeho ubytovacieho zariadenia. Zhodou okolností pozná pána
S., ktorý je honorárnym konzulom Ukrajiny, no Y. dal kontakt na pána A.. Ľ. V., ktorý pána S. pozná
lepšie, aby ho oslovil. Viac sa o danú vec nezaujímal.

Svedkyňa - V. F. vypovedala, že pozná len Ing. H. V. a to z telefonického kontaktu. Pracuje ako recepčná

v prevádzke P. E., ktorý sa nachádza na Y. E., S. H.. S cestovnou kanceláriou V. začali spolupracovať
niekedy v priebehu roka 2012 asi v letnom období, kde ich uvedená cestovná kancelária oslovila na
ubytovanie hostí z Ukrajiny cez mailovú adresu. Bolo to len raz, jednalo sa o veľkú skupinu osôb. To čo
bolo objednané tak bolo aj dodržané. Následne ich M. V. V. oslovila na ubytovanie hostí v roku 2013, vtermíne od 23. 3. 2013 do 24. 3. 2013 s požiadavkou ubytovania hostí v počte 35 osôb. Od uvedeného
obdobia od mesiaca marec roka 2013 začali objednávky z M. V. V. chodiť pravidelnejšie. Zo začiatku bola
požiadavka na väčšie skupiny osôb, ktoré prichádzali autobusom, ako normálny zájazd, no neskôr sa

počet osôb zmenšoval a chodili objednávky len na menšie skupiny osôb, ktoré chodili individuálne. Ako
už uviedla s veľkými skupinami problém nemali tie chodili podľa dohodnutej rezervácie, bolo to zväčša
len na jednu noc na prespanie a šli ďalej. Problémy nastali až s tými individuálnymi turistami, ktorí buď
na rezervovaný termín nenastúpili, alebo nastúpili na kratšiu dobu. Turistov cez CK V. V. chodilo dosť,
koľko ich bolo za rok 2013 k tomu sa vyjadriť nevie, no z predloženej mailovej komunikácie je zrejmé,

že v tom bol trocha chaos, stávalo sa, že prišla mailom objednávka na pobyt pre určitý počet osôb na
daný termín a následne na to sa to potom niekoľkokrát menilo, medzitým prišla ďalšia objednávka, ktorá
sa znova menila. Niekedy ani nevedeli či vôbec niekto príde a v akom termíne. Ak hostia nenastúpili na
zarezervovaný termín, alebo sa odhlásili skôr , zo začiatku to nechávali tak, brali to tak, že sa to niekedy
stáva, že klient z nejakého dôvodu nemôže nastúpiť. No keď to už bolo pravidelnejšie, tak kontaktovala
CK V. V., či už mailom, alebo telefonicky. Komunikovala s pani V.. Keď jej vysvetlila, že turisti nenastúpili

na pobyt tak povedala, že aj ona je z toho nervózna, že už nebude robiť malé skupiny osôb a krátke
pobyty. Nemá vedomosť o tom, aby mali neuhradenú pohľadávku zo strany CK V. V.. Ak by to mala
vyjadriť percentuálne tak z tých malých skupín prišlo asi 50 % objednaných hostí.

Svedkyňa - G. Z. vypovedala, že je zamestnancom P. A. Y. L. na ulici Y. M. Č.. X. R. M. V. V. a zástupcom

tejto cestovnej kancelárie pani V. spolupracuje dva až tri roky. Bola to bežná spolupráca týkajúca sa
cestovného ruchu. Zväčša komunikovali cez mail [email protected] <H.:V..R. , z ktorej komunikácie je zrejmé, že

prostredníctvom nej dochádzalo k zasielaniu voucherov pre účely vydávania víz, ako aj ďalších
potrebných dokladov a zoznamu mien cudzincov od cestovných kancelárií na Ukrajine.

Z oboznámených telefonických hovorov (resp. ich prepisov) obžalovaného H. Y. sa ako zaujímavý javí
najmä hovor č. 300 na čl. 1114, z ktorého vyplýva, že H. Y. komunikuje s ženou hovoriacou ukrajinským

jazykom, pričom jej oznamuje , že jej zabezpečí víza a budú cestovať po Európe. Na čl. 1122 sa
nachádza hovor č. 617, kde komunikuje H. Y. s mužom hovoriacom ukrajinským jazykom v tom smere,
že skupina 29 ľudí nepríde. Rovnako oznamuje uvedenému mužovi, že zapíše 5 ľudí aj napriek tomu, že
nedošli do jeho ubytovacieho zariadenia, pričom zápis vykoná na základe údajov zaslaných mailom. Na
čl. 1129 je hovor č. 1722, z ktorého vyplýva, že H. Y. má problémy ohľadom jeho činnosti aj s políciou a

konzulátomSRnaUkrajine,vzhľadomktomu,žehostiasaknemupovydanívízneprichádzajúubytovať.
Z hovoru č. 1986 na čl. 1154 potom vyplýva, že H. Y. má potvrdzovať prekračovanie ubytovacej kapacity
svojho zariadenia. Uvedené priznáva v hovore č. 1993 na čl. 1158, kde komunikuje s obžalovanou A..
H.K. V.. Z hovoru č. 2180 a 2194 na čl. 1166-1171 je potom zrejmé, že pracovníčka konzulátu na Ukrajine
mu uvádza, že bolo zistené, že dochádza z jeho strany k zneužívaniu víz, pričom hostia sa u neho

neubytovávajú. Z hovoru č. 3069 na čl. 1188 je zrejmé, že jeden z hostí, ktorý sa mal ubytovať v zariadení
H. Y. sa nachádza v skutočnosti vo Francúzsku. Z hovoru č. 7893 na čl. 1250 vyplýva, že H. Y. nemá
vedomosť o tom, kto je jeden z jeho hostí a či sa aj skutočne k nemu dostaví. V nasledujúcom hovore č.
7903 na čl. 1251 je potom potvrdené, že v uvedenom termíne sa k nemu tento hosť nedostaví. Rovnako
k nemu nenastúpili ani ďalší hostia, čo je zrejmé z hovoru č. 8326 na čl. 1260. Z hovoru na č. 8328

na čl. 1263 vyplýva, že H. Y. žiada, aby cestovka mu poslala čísla víz aj v prípade ak sa hostia k nemu
nedostavia, ale pôjdu do Francúzska. Z hovoru č. 770 na čl. 1616-1619 vyplýva, že H. Y. komunikuje s
doposiaľ nestotožneným mužom, pričom hovoria o tom, že všetko musí vyzerať tak, že idú reálne robiť
turistický ruch. Dohadujú sa aj o spôsobe, akým komunikovať pri vykonávaní kontroly s cudzineckou
políciou.

Pokiaľ ide o obžalovanú A.. V.Ú., z prepisu hovoru č. 419 na čl. 989 vyplýva, že A.. V. komunikuje
s H. Y. ohľadom platieb za potvrdenie ubytovania, ktoré mu poskytuje za vydané vouchery. Rovnako
komunikujú aj v hovore č. 1171 na čl. 1004, pričom riešia aj problémy, ktoré nastali na strane konzulátu
na Ukrajine. Ďalej komunikujú aj v hovore č. 1395 na čl. 1012 a to ohľadom riešenia situácie na konzuláte

a problémoch pri vydávaní víz. Y. oznamuje V., že hostia musia aspoň prekročiť hranicu a prísť k nemu
na kávu. Uvádza, že do knihy ubytovaných ich zapíše aj v prípade, keď pristanú v Bratislave, len mu
musia povedať, kedy pristáli.

Okrem H. Y. A.. V. v uvedenom smere oslovila aj ďalších ubytovateľov, čo vyplýva z hovoru č. 974 na

čl. 1001 a č. 2745 na čl. 1038, z ktorých je zrejmé, že ani do týchto zariadení sa hostia nedostavujú a aj
napriek tomu je cena za ubytovanie fakturovaná. S ďalším ubytovateľom komunikuje v hovore č. 2286
na čl. 1014, pričom je zrejmé, že ani v tomto prípade sa hostia neubytovali.

Obžalovaná H. W. komunikuje s obžalovaným Y. v hovore č. 752 na čl. 1517, kde je zrejmé, že

obžalovaný Y. jej uvádza, aby zapísala do knihy ubytovaných aj hostí, ktorí sa k ubytovaniu nedostavili, s
čím obžalovaná súhlasí a uvádza, že k osobám turistov boli zaslané aj vouchery. V hovore č. 4403-4406
na čl. 1524-1526 informuje obžalovaného Y. o kontrole vykonávanej cudzineckou políciou. H. Y. súčasne
pri páchaní trestnej činnosti aj uvádzal do omylu jednotlivé štátne orgány SR , ktoré preverovali, či dôjdealebo došlo k ubytovaniu osôb v jeho prevádzke , pričom svoje vyjadrenia koordinoval takto s jeho
zamestnankyňou H. W. čo je zrejmé z hovorov č. 2723, 2738, 2770 na čl. 1629, 1632, 1638.

Ďalej bol oboznámený aj znalecký posudok znalca z odboru elektrotechniky (čl. 707-776), ktorým bol
preskúmaný obsah vecí zaistených pri domových prehliadkach a to mobilných telefónov, SIM kariet,
pamäťových kariet a notebooku. V telefónnych zoznamoch mobilných telefónov patriacich obžalovaným
boli zistené telefonické kontakty na ostatných spoluobžalovaných.

Na hlavnom pojednávaní bolo dokazovanie vykonané aj oboznámením jednotlivých listinných dôkazov,
a to najmä správami z jednotlivých hraničných prechodov medzi Ukrajinou a Maďarskom, resp. Poľskom
(čl. 1777-1812), ktorými bolo potvrdené, že jednotliví štátni občania Ukrajiny prekračovali tieto hraničné
prechodytak,akojeuvedenévovýrokovejčastirozsudku,pričomvšakbolipovinnínazákladeudelených
víz vstúpiť na územie Slovenskej republiky tak, ako to vyplýva zo záväzkov jednotlivých cestovných
kancelárií pri podaní žiadosti o akreditáciu v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a rady č.

810/2009 (čl. 1690-1703). Zo záznamu na čl. 1813-1814 je zrejmé, že jednotlivé osoby ukrajinskej
štátnej príslušnosti sa po uplynutí platnosti víz na územie Ukrajiny nevrátili. Písomná správa k udeleným
vízam sa nachádza na čl. 1837-1850. Listinné materiály k jednotlivým žiadateľom o víza na Ukrajine
sa nachádzajú na čl. 1851-1954. Ich súčasťou sú aj ubytovacie poukazy tzv. vouchery, podpísané
obžalovaným V.. Z úradného záznamu na čl. 1955 vyplýva, že tam uvedené osoby sa neubytovali

na území SR. Na čl. 1974-1977 sa nachádza úradný preklad zmluvy medzi cestovnou kanceláriou V.
V. zastúpenej riaditeľom C. V. a cestovnou kanceláriou D.-U. . Na čl. 1966 sa nachádza záväzok M.
D. - U. v súvislosti s podávaním žiadostí o udelenie víz, z ktorého vyplýva, že hlavným cieľom cesty
klientov je Slovenská republika a nie iný štát schengenského priestoru. Súčasne je stanovená povinnosť
vstupovať na územie SR cez hraničný priechod Vyšné Nemecké alebo Ubľa. Takisto súčasťou spisu

sú aj zadovážené zmluvy medzi V. V. a ďalšími cestovnými kanceláriami na Ukrajine. Na čl. 1997-2013
sa nachádzajú záznamy o vykonaných kontrolách v jednotlivých ubytovacích zariadeniach spolu s
rozhodnutiami o uložených sankciách.

Rovnako boli oboznámené aj interné predpisy Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí

SR, a to Inštrukcia R OKSO č. 8/2011 k akreditácii cestovných kancelárií vo vízovej agende s prílohami
a inštrukcie R KONZ č. 12/2012 o uľahčení vízového procesu občanom Ukrajiny. Z inštrukcie č. 8/2011
k akreditácii cestovných kancelárií vo vízovej agende (na čl. 2778 - 2782) okrem iného vyplýva, že
cieľom akreditácie CK je uľahčiť a urýchliť vízový proces čakateľa a zavedenie systému akreditácie sa
uskutočňuje výnimka z čl. 10 vízového kódexu, podľa ktorého sa žiadateľ sa musí k podaniu žiadosti

o vízum dostaviť osobne na zastupiteľský úrad. K samotnej žiadosti o udelenie akreditácie je potrebné
okrem iného pripojiť aj zmluvu s obchodnými partnermi so sídlom v SR, ktorí zabezpečujú ubytovanie a
ostatné turistické služby. Prílohou samotnej inštrukcie je aj záväzok CK (akreditovanej) v tom smere, že
preberá plnú zodpovednosť za všetky žiadosti o vízum, ktoré sú podané na zastupiteľskom úrade, ďalej
CK potvrdzuje, že hlavným cieľom cesty klientov je Slovenská republika a nie iný štát schengenského

priestoru, CK sa zaväzuje bezodkladne informovať zastupiteľský úrad v prípade, že niektorý z ich
klientov sa nevráti z cesty, ktorá bola organizovaná cestovnou kanceláriou a informovať zastupiteľský
úrad aj v prípade, že klient nevyužil udelené vízum, vysvetlí, prečo sa tak stalo a bude informovať o
prípadoch porušenia schengenských pravidiel zo strany klientov a o zmenách v itinerári či termínoch
cesty. Inštrukcia č. 12/2012 o uľahčení vízového procesu občanov Ukrajiny v znení dodatku č. 1 (čl. 2783

- 2789) zjednodušuje postup pri vydávaní víz žiadateľov štátnych príslušníkov Ukrajiny, ktorí podliehajú
vízovej povinnosti, keď okrem iného na turistické návštevy a návštevy príbuzných, umožňuje vydávať
jednotné schengenské víza na 2 roky na viac vstupov (mult) a ak zákonným spôsobom využili aspoň
jedno schengenské vízum, na 5 rokov na viac vstupov (mult).

Dokazovanie bolo doplnené aj oboznámením ďalších listinných dôkazov, a to najmä zápisníc o
vykonaných domových prehliadkach, či prehliadkach iných priestorov a pozemkov, či zápisnicami o
vydaní vecí.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti potom súd

konštatoval, že obžaloba kládla jednotlivým obžalovaným za vinu, že

v presne nezistenom čase v priebehu roka 2012 sa na území Ukrajiny a Slovenskej republiky v
Prešovskom kraji, vytvorila skupina, ktorá po vzájomnej dohode medzi sebou kooperovala aspolupracovala, pozostávajúca zo zástupcov súkromných cestovných kancelárií na Ukrajine D.-U., J.-
U. C. Z. V. a v Prešovskom kraji C. V. - V. V. so sídlom podnikania R. R., R.É. X. XXXX/XX, XXXXX J., A.:
XXXXXXXX, číslo živnostenského registra č. XXX-XXXXX, kde zástupcovia predmetných ukrajinských

cestovných kancelárií v mene svojich cestovných kancelárií, uzatvorili zmluvy o spolupráci s cestovnou
kanceláriou C. V. - V. V. majiteľa C. V. a zodpovedným zástupcom A.. H. V., pričom takéto zmluvy
im umožnili vybaviť si akreditáciu na Generálnom konzuláte SR v Užhorode, ktorá im umožňovala
žiadať o hromadné schengenské víza na konzulárnych zastupiteľstvách SR na Ukrajine, pričom k
prechodu štátnych hraníc Slovenskej republiky dochádzalo tak, že nestotožnené osoby ako zástupcovia

predmetných cestovných kancelárií na Ukrajine, ktorí medzi sebou spolupracovali a zabezpečovali
občanov Ukrajiny, ktorí chceli vstúpiť do krajín EU v rámci schengenského priestoru a tam bez povolenia
zostať, za províziu získanú od týchto osôb, kontaktovali v jednotlivých prípadoch obvinenú A.. H. V. a
obvineného C. V., ktorí následne kontaktovali obvineného H. Y., konateľa spoločnosti J. R.. E., s.r.o.,
so sídlom R. XXXX/XX, J. -R. R. IČO: XX XXX XXX, ktorý prevádzkoval ubytovacie služby, v J. R..E.
R. R. Y. J. - R. R., R. X. Č.. XX, ako aj iné ubytovacie zariadenia na území Slovenskej republiky, a

tento za finančnú odmenu potvrdzoval vouchery, že títo cudzinci budú ubytovaní v jeho zariadení,
v niektorých prípadoch aj nad rámec ubytovacej kapacity, pričom vedel, že k ubytovaniu cudzincov
nedôjde, následne na základe takto potvrdených dokladov, ktoré zástupcovia predmetných cestovných
kancelárii samé, alebo cez ďalšie nestotožnené osoby predkladali na Generálnom konzuláte SR
v Užhorode na Ukrajine, a to v rozpore s čl. 14 ods.1 písm. b), písm. d) Nariadenia Európskeho

parlamentu a rady (ES) č. 810/2009, čím uvádzali pri overovaní do omylu príslušných pracovníkov
konzulárnych úradov v tom smere, že sa jedná o riadnu turistickú cestu týchto osôb do Slovenskej
republiky , títo udeľovali cudzincom jednotné - schengenské turistické víza typu C na určité obdobie,
na jeden, alebo viacnásobné vstupy na územie Slovenskej republiky a to tak, že jednotlivé nálepky
na ktorých bolo okrem iného aj číslo víza nalepili do ich pasov, a na základe takto udelených víz

potom cudzinci boli povinní vstúpiť a vystúpiť na územie Schengenu cez hraničné prechody Ukrajiny
a Slovenskej republiky Ubľa a Vyšné Nemecké na základe záväzku cestovnej kancelárie pri podaní
žiadosti o akreditáciu na Generálnom konzuláte SR v Užhorode, pričom cudzinci prekračovali hranice
mimo týchto určených hraničných prechodov a v ubytovacom zariadení deklarovanom vo vouchery sa
vôbec neubytovali, ale odišli na presne nezistené miesto v SR, alebo do iného štátu schengenského

priestoru a v čase stanovenom v udelenom víze sa na Ukrajinu nevrátili, a celkovo takto umožnili vstup
do Schengenského priestoru najmenej pre 11 cudzincov, a to aj napriek tomu, že vedeli, že udelené
jednotné víza pre takéto osoby potrebné na prekročenie hraníc boli získané neoprávnene a to na
základe predložených nepravdivých údajov potrebných na ich získanie, čo je v rozpore s čl. 21 ods.3
písm. b, ods.5/ Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 810/2009, pričom H. W. ako K. Y. J.

R..E. R. R. Y. J.-R. R., R. X. Č.. XX, na základe pokynov H. Y. pomáhala pri páchaní trestnej činnosti tým
spôsobom, že zapísala do knihy ubytovaných ajcudzinca, ktorý sa po prekročení hranice v ubytovacom
zariadení deklarovanom vo vouchery vôbec neubytoval, a takéhoto konania sa mali dopustiť najmenej
v prípadoch popisovaných ako skutok 1 - 10 samotnej obžaloby, čím sa mali dopustiť trestnej činnosti
právne kvalifikovanej spôsobom tak, ako to uvádza obžaloba.

Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že cestovná kancelária V. V. so sídlom podnikania
J. - R. R., R. X. 1782/17 v čase jednotlivých skutkov vykonávala podnikateľskú činnosť na základe
živnostenského oprávnenia C. V. (pôvodne spoluobžalovaného), pričom zodpovedným zástupcom bola
obžalovaná A.. H. V.. Rovnako aj obžalovaný H. Y. v čase jednotlivých skutkov bol podnikateľským

subjektom a na základe živnostenského oprávnenia prevádzkoval ubytovacie zariadenie J. R.. E.,
nachádzajúce sa v J. - R. R., R. X. Č.. XX. Zamestnancom obžalovaného H. Y. v čase skutkov bola
aj H. W., ktorá pracovala v pozícii recepčnej ubytovacieho zariadenia. Rovnako bolo preukázané, že
cestovná kancelária V. V. mala uzavreté zmluvy o spolupráci so zahraničnými cestovnými kanceláriami
pôsobiacimi na Ukrajine, a to D.-U., J.-U. C. Z. V., ktorých nezistení zástupcovia predkladali na

Generálnom konzuláte SR v Užhorode žiadosti o udelenie víz na území Slovenskej republiky pre
osoby štátnych príslušníkov Ukrajiny tak, ako sú popísaní v jednotlivých skutkoch, keď okrem iného pri
podávaní žiadosti o víza boli predkladané ubytovacie poukazy - vouchery, ktoré vydával v rámci svojej
podnikateľskej činnosti C. V. a ktorými ubytovacími poukazmi bolo deklarované, že jednotliví žiadatelia o
vízamajúvkonkrétnomčasovomobdobízabezpečenéubytovacieslužbynaúzemíSlovenskejrepubliky

v jednotlivých ubytovacích zariadeniach popisovaných obžalobou vrátane ubytovacieho zariadenia
prevádzkovaného obžalovaným H. Y.. Vykonané dôkazy aj nesporne svedčia o tom, že na základe
takto predkladaných podkladov Generálny konzulát SR v Užhorode potom vydal konkrétnym žiadateľom
vízum typu C, ktorého v konkrétnom období oprávňoval k vstupu na území Slovenskej republiky, ale aj doschengenského priestoru. Zároveň bolo preukázané, že jednotlivé osoby tak, ako uvádza obžaloba, do
schengenského priestoru síce vstúpili, avšak v deklarovaných ubytovacích zariadeniach sa neubytovali
a odišli na presne nezistené miesto v SR alebo do iného schengenského priestoru a v čase stanovenom

v udelenom víze sa na Ukrajinu nevrátili. Vykonané dôkazy takisto svedčia o tom, že obžalovaná H. W.
zapísala do knihy ubytovaných aj cudzinca, ktorý v súvislosti so skutkom 2) sa po prekročení hranice v
deklarovanomubytovacomzariadeníobžalovanéhoH.Y.neubytoval,čovosvojejvýpovedivprípravnom
konaní, ktorá bola oboznámená na hlavnom pojednávaní, aj priznala a čo potvrdzujú aj oboznámené
telefónne hovory medzi obžalovanou W. a obžalovaným Y..

V zmysle právnej kvalifikácie použitej obžalobou sa obžalovaným A.. H. V. C. H. Y. kládlo za vinu
spáchanie pokračovacieho zločinu prevádzačstva vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona k § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a pokračovacieho prečinu falšovania a pozmeňovania
verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky vo forme
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 352 ods. 2 Trestného zákona, v prípade obžalovanej

H. W. šlo o spáchanie rovnakej trestnej činnosti vo forme pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona.

Samotná podstata protiprávnej činnosti obžalovaných mala spočívať v tom, že spoločným konaním v
úmysle získať pre seba a iného finančnú výhodu organizovali nedovolené prekročenie štátnej hranice

Slovenskej republiky a prechod cez jej územie pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej
republiky alebo osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a dosiahli vydanie pravej
verejnej listiny na základe aj nepravdivých podkladov, v prípade obžalovanej W. táto mala poskytnúť
inému pomoc vo vzťahu k popísanému protiprávnemu konaniu.

Je potrebné v prvom rade zdôrazniť, že v prípade trestnej činnosti, ktorá bola obžalovanej kladená za
vinu, ide o trestnú činnosť, pri ktorej je potrebné mať jednoznačne preukázaný úmysel v zmysle § 15
Trestného zákona. Vykonaným dokazovaním však neboli potvrdené žiadne také skutočnosti, ktoré by
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb svedčili o tom, že obžalovaní spoločným konaním v úmysle
získať pre seba a iného finančnú výhodu organizovali nedovolené prekročenie štátne hranice Slovenskej

republiky a prechod cez jej územie pre osoby ukrajinskej štátnej príslušnosti a zároveň svojím konaním
dosiahli vydanie pravej verejnej listiny - víza, udelenej Slovenskou republikou ako štátu Európskej únie
a schengenského priestoru na základe aj nepravdivých podkladov. Je nepochybné, že tak obžalovaná
V., ako aj obžalovaný Y., na území Slovenskej republiky boli podnikateľskými subjektmi oprávnenými
na podnikanie v oblasti cestovného ruchu (v prípade obžalovanej V. išlo o zodpovedného zástupcu

cestovnej kancelárie), resp. v oblasti poskytovania ubytovacích služieb. Je nepochybné, že obžalovaní
tak ako akýkoľvek podnikateľský subjekt sa snažili vykonávať svoje podnikanie spôsobom, na základe
ktorého by dosiahli zisk. V danom prípade išlo teda o legálne podnikateľské subjekty oprávnené pôsobiť
v rámci cestovného ruchu aj v spojení s poskytovaním služieb občanom iných krajín vrátane Ukrajiny. Z
vykonaných dôkazov vyplynulo, že obžalovaní v rámci svojho podnikania vzájomne spolupracovali, keď

na základe požiadavky cestovnej kancelárie V. V. zastúpenej či už samotným podnikateľom C. V. resp.
zodpovedným zástupcom - obžalovanou H. V., obžalovaný H. Y. potvrdzoval možnosť poskytovania
ubytovania v ubytovacom zariadení, ktoré prevádzkoval v konkrétnom období pre jednotlivé osoby z
Ukrajiny. V rámci tohto podnikania cestovná kancelária V. V. mala uzavreté zmluvy o spolupráci so
zahraničnými cestovnými kanceláriami pôsobiacimi na Ukrajine, ktoré cestovné kancelárie zároveň

boli akreditované na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky a ktoré boli oprávnené po splnení
podmienok a predložení požadovaných podkladov, jedným z ktorých bolo aj potvrdenie ubytovania na
území Slovenskej republiky - voucheru, ktorý vydávala cestovná kancelária V. V. a nie obžalovaný
Y. (vo vzťahu k jednotlivým skutkom, ktoré sú predmetom obžaloby), predkladať žiadosti o víza pre
jednotlivých žiadateľov, občanov Ukrajiny, tak ako sú označení obžalobou, ktoré víza pre jednotlivých

žiadateľov napokon boli aj vydané. V danom prípade z vykonaných dôkazov nebola preukázaná žiadna
skutočnosť, ktorá by potvrdzovala, že činnosť cestovnej kancelárie mala iba čisto formálny charakter
a v danom prípade šlo iba o fiktívnu činnosť spojenú už s vopred danou vedomosťou o tom, že
jednotliví žiadatelia o víza nemajú záujem o využitie činnosti cestovnej kancelárie V. V., ale ani o
využitie ubytovacích služieb v ubytovacom zariadení obžalovaného Y., ktorý navyše ani nevedel, o akých

menovite konkrétnych turistov sa bude jednať v čase, keď potvrdzoval zabezpečenie ubytovania v jeho
ubytovacom zariadení. Až momentom zaslania fotokópie zoznamu prihlásených hostí, ktorí v tom čase
mali už vydané víza vrátane tzv. multivíz, obžalovaný dostal informáciu, kto, kedy a v akom počte by
mal byť v jeho ubytovacom zariadení ubytovaný. Rovnako vo vzťahu k obž. Y. nebolo preukázané, abytento v súvislosti s konkrétnymi skutkami, pre ktoré je voči nemu vedené trestné stíhanie, potvrdzoval
zabezpečenie ubytovania vo svojom ubytovacom zariadení nad rámec prevádzkovej kapacity, pričom
navyše pre prípad, ak by sa aj v konkrétnych termínoch dostavilo viac ubytovaných hostí, obžalovaný

podľa vlastného vyjadrenia disponoval ubytovacími miestami v partnerských ubytovacích zariadeniach,
nachádzajúcich sa v tesnej blízkosti jeho penziónu. Je pravdou, že v danom prípade došlo k zneužitiu
vydaných víz Slovenskou republikou pre jednotlivých občanov Ukrajiny na iný účel než bol sledovaný
účel zjednodušením vízovej politiky Slovenskej republiky za účelom turistiky. Nič to však nemení na
tom, že na tomto zneužívaní víz sa podieľali obžalovaní organizovanou a vopred plánovanou činnosťou

spôsobom tak, ako je im to kladené za vinu. Ani vedomosť o tom, že jednotliví občania Ukrajiny, ktorým
boli vydané víza za účelom turistického ruchu na území Slovenskej republiky, sa do deklarovaných
ubytovacích zariadení vrátane ubytovacieho zariadenia obžalovaného Y. nedostavia, ešte nepreukazuje
vinu obžalovaných, pretože takáto vedomosť na strane obžalovaný by musela byť preukázaná už v čase
podávania žiadosti o víza zo strany nezisteného zástupcu zahraničných akreditovaných cestovných
kancelárií, pričom vykonané dôkazy tieto skutočnosti nepotvrdzujú. Z vykonaných dôkazov iba vyplývajú

tie skutočnosti, že obžalovaní v niektorých prípadoch dostávali informácie o tom, že jednotliví občania
Ukrajiny sa do deklarovaných ubytovacích zariadení nedostavia, čo však už reálne v procese po vydaní
víz ovplyvniť nemohli. Je pravdou, že obžalovaní po získaní informácie, že jednotliví občania Ukrajiny
sa do ubytovacích zariadení nedostavia, nepostupovali v súlade s právnym poriadkom SR, keď tieto
skutočnosti neoznamovali orgánom hraničnej a cudzineckej polície, resp. obžalovaný Y. a po jeho

pokyne aj obžalovaná W. deklarovali v knihe ubytovacích hostí občanov Ukrajiny aj napriek tomu, že
fyzicky ubytovaní neboli, no takéto konanie nezakladá naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty
trestných činov, pre ktoré bola na nich podaná obžaloba, ale takéto konanie by mohlo zakladať iba menej
závažné protiprávne konanie, ktoré by mohlo byť posudzované ako priestupok. Vo vzťahu k získaným
finančným odmenám, ktorých rozsah nebol obžalobou nejako bližšie špecifikovaný, ale ktoré mali byť

získané v súvislosti s deklarovanými službami v oblasti turistického ruchu, je potrebné doplniť, že tieto
by zodpovedali prípadnej úhrade storno poplatkov, ktoré v tejto oblasti podnikania tak v minulosti, ale
aj v súčasnosti sú bežné. Tak ako bolo vyššie konštatované, vo veci nebola preukázaná subjektívna
stránka na strane páchateľov čo vo vzťahu k spáchaniu trestnej činnosti, ktorá im je kladená za vinu,
ktorá by bola daná v prípade vopred preukázanej vedomosti obžalovaných o tom, že k reálnemu využitiu

ich poskytovaných služieb nedôjde a že ich deklarovanie je iba prostriedkom pre vydanie a následné
zneužitie víz pre jednotlivých žiadateľov na iný účel, za čo potom obžalovaní mali získať finančné výhody
z titulu fakturovaných a uhrádzaných služieb, keď žiaden dôkaz takúto vedomosť jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochýb nepotvrdzuje. Aj zo samotného správania obžalovaných tak, ako to vyplynulo z
vykonaného dokazovania, je potrebné konštatovať, že títo sa zaujímali o to, či turisti sa dostavia na

ubytovanie resp. prejavovali záujem o to, aby títo aj reálne prišli. Takisto je potrebné doplniť, že v prípade
podnikateľskej činnosti obžalovaných sa nejednalo v danom období iba o prípady, že osoby, ktorým boli
vydané turistické víza nevyužili ich služby, ale v prevažnej miere či už služby cestovnej kancelárie alebo
ubytovacie služby boli aj reálne vrátane osôb občanov Ukrajiny využívané.

Na základe vyššie uvedených skutočností potom súd nemal jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb
preukázané naplnenie zákonných znakov trestných činov, pre ktoré bola podaná obžaloba, pričom v
ich konaní nevidel ani naplnenie zákonných znakov inej trestnej činnosti, a preto týchto v súlade s
ustanovením § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.
obžalovaná A.. H. V. v bodoch 1 - 10

spoločným konaním v úmysle získať pre seba a iného finančnú výhodu organizovala nedovolené
prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie pre osoby, ktoré nie sú
štátnymi občanmi Slovenskej republiky alebo osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky
a dosiahla vydanie pravej verejnej listiny na základe aj nepravých podkladov,

obžalovaný H. Y. v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6
spoločným konaním v úmysle získať pre seba a iného finančnú výhodu organizoval nedovolené
prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie pre osoby, ktoré nie sú
štátnymi občanmi Slovenskej republiky alebo osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky

a dosiahol vydanie pravej verejnej listiny na základe aj nepravých podkladov,

obžalovaná H. W. v bode 2v úmysle získať pre iného finančnú výhodu pomáhala v organizovaní nedovoleného prekročenie štátnej
hranice Slovenskej republiky a prechodu cez jej územie pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi
Slovenskej republiky alebo osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a poskytla inému

pomoc v dosiahnutí vydania pravej verejnej listiny na základe aj nepravých podkladov,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.