Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 25, 2022

Judgement

---

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3Csp/43/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2720200939
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2022:2720200939.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovanej: T. Č., A. XX.XX.XXXX, W. M. XX, XXX XX X. o
zaplatenie 287,40 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 89,90 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od
11.07.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20,12 %, o ktorej
výške súd rozhodne po právoplatnom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 24.07.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť sumu 287,40 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 11,10 eur od 11.08.2017 do
zaplatenia, zo sumy 11,10 eur od 11.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 11,10 eur od 11.08.2017
do zaplatenia, zo sumy 11,10 eur od 11.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 11,10 eur od 11.10.2017
do zaplatenia, zo sumy 16,40 eur od 11.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 1,50 eur od 11.12.2017 do
zaplatenia, zo sumy 1,50 eur od 11.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 1,50 eur od 11.02.2018, zo sumy
1,50 eur od 11.06.2018 do zaplatenia, zo sumy 1,50 eur od 11.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 1,50 eur
od 11.05.2018 od zaplatenia, zo sumy 228,70 eur od 11.07.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobu dôvodil skutkovými tvrdeniami, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2019
postúpil postupca DIGI SLSOVAKIA, s.r.o. (ďalej len „postupca“) na žalobcu pohľadávka voči žalovanej.
Postupca uzatvoril dňa 10.11.2016 so žalovanou Zmluvu č. 30878799 (ďalej len „zmluva“), ktorej
predmetom bolo zriadiť a poskytovať služby satelitnej televízie v súlade s podmienkami uvedenými
v zmluve, v príslušných osobitných podmienkach, a to v osobitných podmienkach pre poskytovanie
služieb satelitnej televízie, všeobecných podmienkach a cenníku pre poskytovanie služieb podniku, ako
aj záväzok žalovanej riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poskytovanie služieb podľa zvoleného
programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou. Žalovanej boli poskytované satelitné
služby základný balík „SATELIT Štandard“, ako aj k zriadeniu kampane KAMNAŃ VIANOCE 2018-
SASTELIT Štandard“ s viazanosťou 24 mesiacov. Postupca v súlade so zmluvou poskytoval žalovanej
aj ďalšie služby spočívajúce v nájme koncového zariadenia, výpožičke prvej Smart Karty, diaľkového
ovládača, konzoly, satelitnej antény, zdrojového kábla a adaptéra a scart kábla, ktoré žalovaná prebrala
pri podpise zmluvy ako aj inštalácii a aktivácii koncového zariadenia. Cena za poskytované služby bola
stanovená podľa zmluvy. Za poskytnuté služby vystavil postupca žalovanej faktúry. V rámci faktúry č.

1806133007 postupca uplatnil o.i. aj pokutu za nevrátené zriadení špecifikovaných v zmluve titulom
porušenia zmluvnej povinnosti žalovanej vrátiť po skončení zmluvy predmetné technické zariadenie.
Navrhol priznať zákonný úrok z omeškania v zmysle vykonávacieho predpisu odo dňa nasledujúceho
po splatnosti jednotlivých faktúr. Žalobca pred doručením žaloby žalovanej podaním doručeným súdu
dňa 08.12.2021 vzal žalobu späť v časti sumy 14,90 eur - prerušenie služby pre neplatenie.

3. Rozsudkom č.k. 3Csp/43/2020 - 129 zo dňa 30.03.2021 (v spojení s opravným uznesením zo dňa
12.05.2021) súd rozhodol vo veci samej tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
82,60 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 11,10 eur od 11.08.2017 do zaplatenia, zo sumy
11,10 eur od 11.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 11,10 eur od 11.10.2017 do zaplatenia, zo sumy
1,50 eur od 11.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 1,50 eur od 11.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 1,50
eur od 11.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 1,50 eur od 11.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 1,50 eur
od 11.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 1,50 eur od 11.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 1,50 eur od
11.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 38,80 eur od 11.07.2018 do zaplatenia a žalobu v časti sumy 189,90
eur s príslušenstvom zamietol. Odvolací súd uznesením č. k. 24CoCsp/27/2021- 162 zo dňa 23.02.2022
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o zamietnutí žaloby v časti sumy 189,90 eur s
príslušenstvom ako aj v závislom výroku o trovách zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa §
297 písm. b) Civilného sporového poriadku hoci na to neboli splnené podmienky. Súd porušil svoju
obligatórnu povinnosti v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku tým, že neurčil
(najmä žalobcovi neoznámil), ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, čím porušil zákonom dané
procesné práva žalobcu pre ďalší jeho procesný postup v kontradiktórnom sporovom konaní, najmä
vytvorenie mu priestoru na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku (procesnej obrany)
vo vzťahu k ochrane subjektívnych práv a oprávnených záujmov, keď jeho žalobu zamietol z dôvodu
neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Týmto nesprávnym procesným postupom súdu
prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

4. Súd pridržiavajúc sa názoru odvolacieho súdu vo veci vytýčil pojednávanie, pričom predmetom
konania zostala suma 189,90 eur s príslušenstvom vyplývajúca z faktúry č. 1806133007 zo dňa
22.06.2018, ktorá predstavuje pokutu nevrátenie ovládača 10,- eur, pokutu nevrátenie koncového
zariadenia 50 eur, pokutu nevrátenie smart karty 19,90 eur, pokuta nevrátenie zdrojového kábla 10 eur,
pokuta porušenie záväzku viazanosti 50 eur, základná inštalácia technikom 50 eur. Suma vo výške 82,60
eur bola žalobcovi priznaná výrokom I. rozsudku zo dňa 30.03.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť
13.05.2021 a proti ktorému nesmerovalo odvolanie.

5. Na pojednávanie sa žalovaná bez ospravedlnenia nedostavila, nežiadala o odročenie pojednávania,
k veci sa nevyjadrila. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť písomne ospravedlnil a požiadal, aby súd
rozhodol bez osobnej účasti sporných strán. Súd v súlade s ustanovením § 180 C.s.p. prejednal vec v
neprítomnosti strán sporu na základe predložených listinných dôkazov.

6. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: zmluva o postúpení pohľadávok,
oznámenie o postúpení pohľadávky, podací hárok, zmluva o poskytovaní verejných služieb, všeobecné
podmienky, osobitné podmienky pre poskytovanie služieb satelitnej televízie, cenník, odstúpenie od
zmluvy, faktúra č.1806133007 a zistil tento skutkový stav veci:

7. Spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o. ako právny predchodca žalobcu uzatvoril s žalovanou Zmluvu
o poskytovaní verejných služieb č. 30878799 dňa 10.11.2016, predmetom ktorej bolo poskytnutie
služieb satelitnej televízie Satelit Štandard, koncové zariadenie, ktoré prebrala pri podpise, výpožička
smart karty, diaľkového ovládača, konzoly, satelitnej antény, zdrojového kábla, adaptéra, scart
kábla so záväzkom viazanosti po dobu 24 mesiacov, povinnosťou riadne a včas uhrádza cenu za
poskytované služby. Predmetom zmluvy nebolo poskytnutie inštalácie a aktivácie koncového zariadenia
za jednorazový poplatok (táto možno nebola v zmluve vyznačená krížikom).

8. Podľa bodu 1.d) zmluvy Zmluvná pokuta, sa strany dohodli, že porušením záväzku viazanosti
vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta
okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku
v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na zľavy, ktoré podnik poskytol účastníkovi na

základe tejto zmluvy. Zmluvná pokuta sa vypočíta ako súčet sumy 50 eur, ktorá predstavuje sankciu pri
predčasnom ukončení zmluvy a zliav, rozdielu medzi akciovými cenami za služby, resp. ďalšie úkony s
poskytovanými službami spojené podľa tejto zmluvy a štandardnými cenami za tieto isté služby, resp.
úkony podľa aktuálneho cenníka. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je
účastníkovi vyúčtovaná.

9. Podľa bodu 1e) zmluvy veta prvá, štvrtá, piata, táto časť zmluvy tvorí osobitnú zmluvu o nájme
zariadenia nevyhnutne potrebného pre poskytovanie služby satelitnej televízie podľa zmluvy. Nájom
zariadenia nie je súčasťou služby satelitnej televízie poskytovanej na základe zmluvy. V prípade zániku
zmluvy táto nájomná zmluva zaniká a účastník je povinný vrátiť podniku zariadenie v nepoškodenom
stave spolu s príslušenstvom, a to najneskôr v lehote 15 dní odo dňa zániku tejto zmluvy; v prípade
porušenia tejto povinnosti je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v aktuálne
platnom cenníku, ak nie je v tejto zmluve uvedené inak.

10. Podľa čl. 1f) zmluvy veta prvá, piata, táto časť zmluvy tvorí osobitnú zmluvu o výpožičke zariadenia
nevyhnutne potrebného pre poskytovanie služby podľa zmluvy, ktorého prevzatie účastník potvrdzuje
podpisom tejto zmluvy. V prípade zániku zmluvy táto zmluva o výpožičke zaniká a účastník je povinný
vrátiť podniku zariadenie v nepoškodenom stave spolu s príslušenstvom, a to najneskôr v lehote 15 dní
odo dňa zániku tejto zmluvy; v prípade porušenia tejto povinnosti je účastník povinný uhradiť podniku
zmluvnú pokutu uvedenú v aktuálne platnom cenníku, ak nie je v tejto zmluve uvedené inak.

11. Podľa bodu 2) zmluvy, za stratu, nevrátenie alebo poškodenie každého z nasledujúcich zariadení zo
strany účastník, pokiaľ bolo niektoré z týchto zariadení účastníkovi na základe zmluvy poskytnuté, vzniká
podniku voči účastníkovi nárok na zaplatenie pokuty v nasledujúcej výške: (i) 50 eur za každé koncové
zariadenie, (ii) 19,90 eur za každú smart kartu, (iii) 10 eur za každý zdrojový kábel, resp. adaptér, (iv) 10
eur za každý diaľkový ovládač, (v) 3 eura za každý scart kábel. Za nedodržanie doby splatnosti uvedenej
na faktúre vzniká podniku voči účastníkovi nárok na zaplatenie pokuty vo výške 3 eurá.

12. Faktúrou č.1806133007 na sumu 228,70 eur so splatnosťou 10.07.2018 boli žalovanej fakturované
úhrady za poskytované služby ako aktivačný poplatok, diferenciácia základný balík na Maxi, doplatok
Extra HBO, pokuta za stratu, poškodenie alebo nevrátenie SCART alebo HDMI kábla spolu v sume
38,80 eur a v sume 189,90 eur ako pokuta za nevrátenie diaľkového ovládača v sume 10 eur, pokuta
za nevrátenie koncového zriadenia v sume 50 eur, pokuta za nevrátenie smart karty v sume 19,90 eur,
pokuta za nevrátenie zdrojového kábla v sume 10 eur, pokuta za porušenie záväzku viazanosti v sume
50 eur a základná inštalácia technikom v sume 50 eur.

13. Odstúpením od zmluvy zo dňa 14.05.2018 oznámil postupca žalovanej odstúpenie od zmluvy s
účinnosťou k 31.05.2018 s oznámením aktuálneho záväzku 58,70 eur, upozornením na povinnosť
vrátiť technické zariadenie do 15 dní od ukončenia zmluvného vzťahu. Podanie písomnosti na poštovú
prepravu žalobca nepreukázal.

14. Pokusom o zmier zo dňa 04.06.2020 žalobca oznámil žalovanej dlžnú sumu 396,14 eur s povinnosti
úhrady do 14.06.2020. Podľa podacieho hárku bola písomnosť podaná na pošte dňa 04.06.2020.

15. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2019 a oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
09.05.2019 mal súd preukázané, že spoločnosť DIGI Slovakia s.r.o. ako postupca postúpila pohľadávku
týkajúcu sa žalovanej na žalobcu ako postupníka.

16. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.

17. Podľa §524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

18. Podľa § 659 OZ, zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu
bezplatne užívať.

19. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len „Zákon
o elektronických telekomunikáciách“), účinný k 21.03.2019, podnik má právo na úhradu za poskytnutú
verejnú službu.

20. Podľa § 44 ods. 1, 4 zák. o elektronických telekomunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať
príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na
tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka
možno dojednať len v písomnej forme. Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať
určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom
uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň
povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto
obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy
neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

21. Podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách ak je napriek písomnej výzve podniku
účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku,
môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou
zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte
pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o
záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

22. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
to je na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 4 písm. k), ods. 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

24. Podľa § 544 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa
použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

25. Podľa § 149 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP“) prostriedkami procesného
útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení
protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a
hmotnoprávne námietky.

26. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

27. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

28. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

29. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (účinný v čase, od kedy súd priznal úrok z
omeškania), výška úrokov z omeškania je o 0,05 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Ustanovenie § 149 ods. 1 CSP formou demonštratívneho výpočtu uvádza prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany, medzi ktoré patrí aj popretie skutkových tvrdení protistrany.
Strany sporu majú v konaní rovné postavenie, spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu, s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Avšak ani v konaniach so slabšou stranou, t.j. v spotrebiteľských sporoch sa nepopiera
princíp kontradiktórnosti ani povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena. V spotrebiteľských sporoch však
v zmysle § 295 CSP platí, že súd môže „vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci“. Súd by sa teda nemal v spotrebiteľskom spore spoliehať v plnej
miere na splnenie si dôkaznej povinnosti strán sporu - najmä spotrebiteľa, ale môže (a mal by) prevziať
dôkaznú iniciatívu sám. Aby mohol súd rozhodnúť o neprijateľnosti zmluvnej podmienky musí v prípade
pasivity spotrebiteľa obstarať, zabezpečiť a vykonať dôkazy z vlastnej iniciatívy, a teda takéto dôkazy
sú nevyhnutné pre rozhodnutie veci.

32. Z nesporných tvrdení strán sporu vyplýva, že medzi postupcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu
Zmluvy o poskytovaní verejných služieb dňa 10.11.2016, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté
telekomunikačné služby. V rámci tejto zmluvy právny predchodca žalobcu zároveň uzatvoril so
žalovanou nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalovanej prenajal jedno koncové zariadenie HD STB
a vypožičal smart kartu, diaľkový ovládač, konzolu, satelitnú anténu, zdrojový kábel a scart kábel.
Žalovaná za poskytnuté služby riadne neplatila a postupca pre neplnenie povinností zo strany žalovanej
od zmluvy odstúpil, čím bola zmluva zrušená. Predmetom konania je postúpená pohľadávka, pričom súd
má preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 43 ods. 13 zák. č. 351/2011.
V konaní nebolo sporné ani to, že po odstúpení od zmluvy žalovaná postupcovi nevrátila vypožičané
zariadenia.

33. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. 30881065 uzavretú medzi žalobcom a žalovanou je
v zmysle § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a
na vzťahy z nej vzniknuté je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Aby bolo možné priznať dodávateľovi nárok uplatňovaný zo spotrebiteľskej
zmluvy, nesmie táto zmluva obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi stranami,
teda tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 OZ).

34. Súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v
kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov. Skutkový
stav tvrdený žalobcom bol nesporný a vyplynul aj z listinných dôkazov predložených žalobcom. Súd

v žiadnom prípade nerozporuje skutkové tvrdenia žalobcu, avšak zmluvnú pokutu podrobil súdnej
kontrole tak ako mu to vyplýva jednak z ustanovení § 52 a nasl. OZ ako aj z judikatúry komunitárneho
práva. Právne posúdenie veci súdom nie je možné hodnotiť ako rozporovanie skutočností tvrdených
žalobcom. Súd má naďalej za to, že tvrdenia žalobcu o tom, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, že žalovanej boli vypožičané zariadenie, že žalovaná neuhradila sumu za poskytnuté
služby, následkom čoho žalobca ( jeho právny predchodca) odstúpil o zmluvy a že žalovaná vypožičané
zariadenia nevrátila sú nesporné tvrdenia, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádza. Tieto
skutkové tvrdenia však nebránia súdu, aby podrobil súdnej kontrole zmluvnú pokutu, zaplatenia ktorej
sa žalobca na základe vyššie uvedených skutkových tvrdení domáha a to predovšetkým s poukazom
na to, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah.

35. V súvislosti s tým, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela
súd pri prejednaní veci vychádzal z názoru Ústavného súdu SR podľa ktorého „I. Pasivita žalovaného
v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného
súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. II. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo
zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal
svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje
jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné
bremená).“ (uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019. Podľa Rozhodnutia
Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou
súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi
spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu
k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98
až C-244/98,Mostaza ClaroC-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky
predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS,
teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.

36. Okrem ceny za nájom za prenajaté zariadenie a poskytnuté služby (ktorý nárok súd žalobcovi už
priznal prvým rozsudkom zo dňa 31.03.2021) si žalobca od žalovanej uplatnil aj nárok na zmluvnú
pokutu za porušenie záväzku viazanosti a zmluvné pokuty za nevrátenie zariadení. Žalobca si za
nevrátené zariadenia (diaľkový ovládač, koncové zriadenie, smart karta, zdrojový kábel uplatnil nárok
vo forme zmluvnej pokuty podľa bodu 2) zmluvy vo výške 89,90 eur. V tejto časti považoval súd žalobu
za dôvodnú. Z nesporných tvrdení vyplynulo, že právny predchodca žalobcu žalovanej prenajal jedno
zariadenie HD STB a do výpožičky jej dal jednu smart kartu, zdrojový kábel, scart kábel, diaľkový
ovládač. V čl. 1 písm. e/ a f/ zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade zániku zmluvy, zaniká aj
nájomná zmluva a zmluva o výpožičke a účastník je povinný vrátiť podniku zariadenie v nepoškodenom
stave spolu s príslušenstvom najneskôr do 15 dní odo dňa zániku zmluvy. Za stratu, nevrátenie alebo
poškodenie každého z týchto zariadení bola dohodnutá zmluvná pokuta v čl. 2 zmluvy. Túto dohodu o
zmluvnej pokute za nevrátenie zariadení súd podrobil kontrole, či nepredstavuje neprijateľnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, avšak nezistil žiadny dôvod, ktorý by mal spôsobovať jej neprijateľnosť.
Žalovaná podľa zmluvy prijala od právneho predchodcu žalobcu zariadenia, ktoré jej mali umožniť
prijímať poskytované verejné služby a po odstúpení od zmluvy tieto zariadenia nevrátila, hoci na to bola
vyzvaná listom zo dňa 14.05.2018 (odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb). Žalovaná
nenavrhla, a ani nepredložila žiadne dôkazy, ani neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili tento
skutkový stav. Súd konštatuje, že v tomto prípade ide o platné dojednanie zmluvnej pokuty, nakoľko z
neho jasne vyplýva vymedzenie zabezpečenej povinnosti (chrániť zariadenie pred stratou, poškodením,
povinnosť vrátiť zariadenie), ako aj výška zmluvnej pokuty. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 89,90 eur, ktorá vyplýva z Faktúry č.1806133007 so splatnosťou 10.07.2018, a ktorá
predstavuje pokutu za nevrátenie diaľkového ovládača v sume 10 eur, pokutu za nevrátenie koncového
zriadenia v sume 50 eur, pokutu za nevrátenie smart karty v sume 19,90 eur, pokutu za nevrátenie
zdrojového kábla v sume 10 eur.

37. Žalovaná bola v omeškaní so zaplatením sumy 89,90 eur, preto súd priznal žalobcovi zákonný úrok z
omeškania v súlade s vykonávacím predpisom, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalovaná
sa dostala do omeškania nasledujúcim dňom po dni splatnosti faktúry fa č. 1806133007.

38. Žalobca si okrem nároku na pokutu za nevrátenie zariadení uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu za
porušenie záväzku vo výške 50 eur a poplatok za základnú inštaláciu technikom vo výške 50 eur (obidva
nároky vyúčtované faktúrou č. č.1806133007 so splatnosťou 10.07.2018). Súd zmluvné dojednanie o
zmluvnej pokute obsiahnuté v bode 1d) zmluvy vyhodnotil ako neprijateľné a teda neplatné, vzhľadom k
tomu, že sa nejednalo o individuálne dojednané ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve. Je nepochybné,
že dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v bode 1d) zmluvy za porušenie záväzku viazanosti nebola
medzi so žalovanou individuálne dojednaná, nakoľko zmluvu o poskytovaní verejných služieb vrátane
dohody o zmluvnej pokute pripravoval a vypracoval právny predchodca žalobcu a žalovaná nemala
možnosť obsah jednotlivých ustanovení, s výnimkou tých, kde bola daná možnosť vyplnenia ich obsahu
zaškrtnutím, nijakým spôsobom ovplyvniť. Zmluvu mohla len prijať ako celok alebo odmietnuť. Žalobca
pritom netvrdil ani nepreukázal opak uvedeného. S poukazom na vyššie uvedené súd uzavrel, že
predmetná zmluvná podmienka v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne nebola individuálne
dojednaná, preto podlieha súdnej kontrole s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôkazné
bremeno o tom, že niektorá zmluvná podmienka bola dojednaná individuálne leží na dodávateľovi,
pričom platí zákonná domnienka, že ak tento nepreukáže opak, zmluvné dojedanie medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažuje za individuálne dojednané.

39. Uplatnenie práva na zaplatenie zmluvnej pokuty ako právny úkon, ak má byť relevantný, musí
zodpovedať kritériám, ktoré právna norma vyžaduje pre platný právny úkon. Toto právo musí byť
realizované určito a zrozumiteľne tak, že subjekt uplatňujúci právo na zmluvnú pokutu musí definovať,
ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností sankcionuje a predovšetkým musí preukázať aj to, že
k porušeniu zmluvných povinností skutočne došlo. Žalobca vymedzil svoj nárok na zmluvnú pokutu v
žalobe odôvodnením tak, že žalovaná nevrátila technické zariadenia, ktoré jej poskytol žalobcov právny
predchodca. Takto konkretizovanému nároku potom zodpovedajú ustanovenia bodu 1 písm. e) a f),
ktoré zakladajú povinnosť žalovanej vrátiť podniku prenajaté a vypožičané zariadenia do 15 dní odo
dňa zániku zmluvy. Zmluvná pokuta obsiahnutá v posledných vetách citovaných ustanovenia a v čl. 2
zmluvy preto zabezpečuje povinnosť žalovanej vrátiť spomenuté zariadenia a tento nárok súd žalobcovi
priznal. Zo žaloby však vyplýva, že žalobca sa domáha ďalšej zmluvnej pokuty, ktorá súvisí s porušením
záväzku viazanosti podľa bodu 1 písm. d) zmluvy, pričom žalobca tvrdí, že zmluvná pokuta mala
zahŕňať jednak náklady na obstaranie zariadení spolu s príslušenstvom, tiež náklady na vymáhanie,
ktoré by nevznikli, keby si žalovaná splnila svoju povinnosť ich vrátiť ako aj paušalizovanú náhradu škody
vzhľadom na zľavy, ktoré postupca žalovanej poskytol. V tejto súvislosti však žalobca zmluvnú pokutu
bližšie nekonkretizoval.

40. Zmluvná pokuta uvedená v bode 1 písm. d) zmluvy bola dohodnutá pre prípad porušenia záväzku
viazanosti. Z tohto ustanovenia zmluvy vyplýva, že porušením záväzku viazanosti je nezaplatenie
ceny za poskytnuté služby účastníkom do 60 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku
právo na odstúpenie od zmluvy. V tomto konkrétnom prípade žalovaná ako prvú neuhradila faktúru č.
1707141386 vo výške 11,10 eur za obdobie od 01.08.2017- 31.08.2017, pričom žalobca už na základe
tejto neuhradenej faktúry mohol od zmluvy odstúpiť a požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
50 eur plus výšku zliav. Z uvedených dôvodov tak výška zmluvnej pokuty v dojednanej sume nemôže
byť považovaná za primeranú, keď nezohľadňuje výšku omeškanej sumy (môže ísť aj o omeškanie
hoci len o 1 cent), a ani to kedy k omeškaniu a následnému ukončeniu zmluvy došlo, teda či na
začiatku alebo na konci doby viazanosti. Primeranosť zmluvnej pokuty musí zodpovedať závažnosti
porušenia. Dojednanie zmluvnej pokuty, ktoré nezohľadňuje intenzitu a význam toho-ktorého porušenia
povinnosti a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku, predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i
menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške.
Súčasne súd dospel k záveru, že výška zmluvnej pokuty nie je určito vymedzená. Výška zmluvnej
pokuta bola uvedená ako súčet sumy 50,- eur a zliav, t.j rozdielu medzi akciovými cenami za služby,
resp. ďalšie úkony s poskytovanými službami spojené podľa tejto zmluvy a štandardnými cenami za tie
isté služby, resp. úkony podľa aktuálneho cenníka, nepredstavuje určitý spôsob určenia výšky zmluvnej
pokuty. Nie je možné bez pochybností určiť výšku zmluvnej pokuty, teda určiť, aká je výška rozdielu
medzi štandardnými cenami a akciovými cenami a ktorých „služieb resp. ďalších úkonov poskytovaných

so službami“ sa tento rozdiel týka. Preto je takéto dojednanie o výške zmluvnej neurčité a v súlade s
ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. Neprijateľnosť takejto zmluvnej pokuty, alebo
zmluvnej pokuty obdobnej povahy, bola vyslovená súdmi opakovane (viď. napr. rozsudok Krajského
súdu Trnava, sp. zn. 23Co/665/2014 zo dňa 27.07.2015, rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn.
5Csp/5/2021 zo dňa 29.06.2021). Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie pokuty za
porušenie záväzku viazanosti vo výške 50,- eur s príslušenstvom zamietol.

41. Okrem fakturovaných pokút za nevrátené zariadení, porušenie záväzku viazanosti bola žalovanej
fakturovaná aj základná inštalácia technikom v sume 50 eur. Tento nárok žalobca žiadnym spôsobom
neuvádzal v skutkových tvrdeniach, ani jeho dôvodnosť ( vyplýva len z faktúry č. 1806133007). Podľa
bodu 1a) zmluvy predmetom zmluvy nebola inštalácia technikom ( táto možnosť nebola v zmluve
označená krížikom) a zároveň z bodu 1 písm. g) zmluvy o poskytovaní verejných služieb vyplýva, že
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej 100 % zľavu zo základnej inštalácie technikom vo výške
50 eur. Aj keď došlo k ukončeniu zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobu pre porušenie povinností
zo zmluvy žalovaným, neexistuje zákonný, príp. zmluvný dôvod na to, aby právny predchodca tieto
úkony po ukončení zmluvy dodatočne fakturoval, ak na ne poskytol 100 % zľavu. Pre prípad, že túto
sumu žalobca uplatnil ako „časť“ zmluvnej pokuty pre porušenie záväzku viazanosti v zmysle bodu 1
písm. d) zmluvy, súd ako je už vyššie uvedené, posúdil toto dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné.
Vzhľadom na to, súd žalobu aj v časti sumy 50 eur predstavujúcej poplatok za základnú inštaláciu
technikom zamietol spolu s príslušenstvom.

42. Na záver súd uvádza, že v danom prípade súd vo veci riadne vytýčil pojednávanie, na ktoré
predvoalal strany sporu. Na pojednávaní potom v súlade s § 181 ods. 2 CSP súd určil, ktoré skutkové
tvrdenia sú medzi stranami sporné a sudkyňa tiež uviedla predbežné právne posúdenie veci. Žalobca
resp. jeho právny zástupca tým, že sa na pojednávanie nedostavil, znemožnil si reagovať na právne
posúdenie veci ako aj možnosť navrhnúť dôkazy alebo doplniť skutkové tvrdenia a to aj napriek tomu,
že súd už v rozsudku zo dňa 31.03.2021 uviedol, že v otázke nároku na zmluvnú neuniesol bremeno
tvrdenia ani dôkazné bremeno.

40. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mal strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z pomerného úspechu strán sporu, keď
žalobca mal úspech v časti priznanej sumy vo výške 172,80 eur čo predstavuje úspech 60,06%. Pri
úspechu žalovanej v zamietajúcej časti 100 eur, predstavuje čistý úspech žalobcu 20,12% ( 60,06 % -
39,94%). Žalobcovi takto vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20,12%

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z.
v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Sep 27, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.