Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. máj 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 41T/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118010977
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Vorobel

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8118010977.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Vorobela a prísediacich Petra

Troščáka a Valérie Justovej na hlavnom pojednávaní konanom 5. mája 2021 v Prešove

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodzuje X.. K. Š., H.. XX.X.XXXX N. C., R. C. E. Č..
XX, X.. K., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. 1Pv 651/15/7707, ktorá na
neho bola podaná dňa 24.5.2018 pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a)
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:

dňa 1.10.2011 v Prešove uzatvoril ako zamestnanec fiktívny pracovný pomer so zamestnávateľom

spol. N. L., K..Q..X.., K. K. C. XX, S., P.: XX XXX XXX za tým účelom, aby následne počas
dočasných pracovných neschopností, ktoré čerpal v obdobiach od 28.12.2011 do 31.5.2012, od
30.10.2012 do 31.3.2013, od 25.4.2013 do 30.6.2013, od 18.7.2013 do 6.6.2014 a od 7.10.2014 do
31.3.2015 vylákal od K. S., S. S. vyplatenie nemocenských dávok počas jeho práceneschopností, ktoré
deklaroval predložením registračných listov a potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti za pomoci
nestotožnenej osoby konajúcej v mene K.. N. L., K..Q..X., pričom v predložených registračných listoch
deklaroval rôzne vymeriavacie základy z fiktívnych príjmov zamestnanca z ktorých mu boli neoprávnene

priznané nemocenské dávky v celkovej výške 4.006,10 Eur, čím spôsobil škodu štátnemu rozpočtu
cestou K. S. S.X., Z. Č.. XX, S. v celkovej výške 4.006,10 Eur

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkazuje poškodeného: K. S., S.E. S. K. K. Z. Č..X, S. s nárokom
na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 24. mája 2018, podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu, sp. zn. 1Pv 651/15/7707

na obžalovaného K. Š..

Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že spáchal zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1,
ods. 4 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je tento uvedený vyššie.

Podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, spácha zločin subvenčného podvodu ten,
kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu

verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu
obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na
podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia.Obžalovaný na začiatku hlavného pojednávania, vyhlásil svoju nevinu.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov Z. D., K. N., N.

D., Z. E., A. Z., Ž. O., prečítaním zápisnice z výsluchu obžalovaného v prípravnom konaní a prečítaním
listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, využil svoje právo a vo veci nevypovedal.

V prípravnom konaní uviedol, že on bol riadne zamestnaný v spoločnosti N. L. K..Q..X.. Zamestnanie
v tejto spoločnosti mu sprostredkoval p. D.. Následne podpísal pracovnú zmluvu a začal vykonávať
pracovnú činnosť ako obchodný zástupca uvedenej spoločnosti. On si presne nepamätá kedy mu
bola pracovná zmluva odovzdaná a či aj bola podpísaná kurátorkou obchodnej spoločnosti. On mal
stanovenú minimálnu mzdu. Pracovný čas určený nemal a pracovnú činnosť vykonával v teréne. Nemal
žiadnu kanceláriu. Mzda mu bola riadne vyplácaná a to buď konateľkou spoločnosti alebo p. D.. On

nemal vedomosť kto predložil jeho registračný list ako zamestnanca za spoločnosť N. L. na K. S.. On
nevie, či jeho zamestnávateľ platil za neho odvody do Sociálnej poisťovne. Počas svojho zamestnania
sprostredkoval obchody so spoločnosťou Z. K..Q..X.., ktorú zastupoval p. Z. a ktorá následne vykonala
práce na Obecnom úrade Q., E. v obci S. S. N., K. K. Š. O..

Svedok Z. D. vo svojej výpovedi uviedol, že bol zamestnancom N. L., K. Q.. X.., na pozícii obchodný
zástupca. Isté obdobie mal aj generálnu plnú moc na zastupovanie tejto spoločnosti. Nevie si spomenúť,
čisprostredkovalpracovnýpomer.PánaŠ.vtejtospoločnosti.Vievšak,žepánŠ.bolriadnezamestnaný
v tejto spoločnosti a plnil si úlohy obchodného zástupcu v súvislosti s obchod s drevnou hmotou a so
stavebnou činnosťou. Niekedy sa mohlo stať, že mu odniesol peniaze od konateľky firmy S.. D..

Svedkyňa N. D. vo svojej výpovedi uviedla, že konateľkou obchodnej spoločnosti N. L., K. Q..X.., sa
stala na základe ponuky pána D., ktorý jej zato dal 80,- Eur. Následne mu podpísala nejaké papiere.
Papiere D. podpisovala asi po dobu troch, štyroch rokov. Nikdy reálne nevykonávala funkciu konateľky
a K. Š., nikdy nepoverovala žiadnou prácou a nevyplácala mu žiadne peňažné prostriedky.

Svedkovia K. N. B. Z. E. zhodne vypovedali, že K. Š., registrovali na stavbách, ktoré boli realizované na
ich objektoch firmou Z. K..Q..X.. v zastúpení pánom Z..

Svedok A. Z. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pána Š. pozná okolo 10 rokov, ako zástupcu

firmy N. L. K..Q..X.., pričom nevie presne v akom období to bolo. Sprostredkoval pre jeho firmu výkon
stavebných prác v Q., na škole v O., e na družstve v S. B. B. N. E.. Tie práce, ktoré som vykonal som
následne vyfakturoval firme N. L. K..Q..X... Medzi našimi firmami prebehli nejaké platby. On sa nevie
vyjadriť v akom presnom vzťahu bol p. Š. k firme N. L. K..Q..X...

Súd sa v prvom rade musel vysporiadať s okolnosťou, či nemocenské dávky, možno subsumovať pod
zákonný pojem „príspevok zo štátneho rozpočtu“, tak ako to navrhuje obžaloba.

Páchateľ spácha trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zákona v jeho základnej
skutkovej podstate vtedy, ak vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho

rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného
celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho
predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia.
Predpokladom k naplneniu uvedenej objektívnej stránky je vylákanie dotácie, subvencie, príspevku
alebo iného plnenia z rozpočtu štátu alebo rozpočtu verejnoprávnych inštitúcii a štátnych fondov.

Subvenciou je určitý finančný príspevok poskytnutý verejnou inštitúciou alebo vládou, ktorý pre daný
subjekt predstavuje určitú výhodu, zvýhodnenie. Dotáciou je peňažný prídel zo štátneho rozpočtu, ktorý
je relatívne pravidelný, poskytovaný subjektom štátnej správy a samosprávy a za istých podmienok
aj fyzickým a právnickým osobám. Dotácia je poskytovaná na činnosť, ktorá sleduje verejný záujem.

Iným plnením zo štátneho rozpočtu predstavuje predovšetkým štátna pomoc (zákon o štátnej pomoci),
ktorá sa poskytuje podnikateľom. Ide teda o taký prídel najmä finančných prostriedkov z verejných
prostriedkov, na ktoré nie je právny nárok, pokiaľ osobitná právna norma neustanoví inak. Táto finančná
podpora sa poskytuje tak fyzickým ako aj právnickým osobám len na základe žiadosti a to rozhodnutímpríslušného orgánu, ktoré obsahuje príjemcu, výšku podpory ,prípadne príspevku, a účel, na ktorý sa
dotácia, subvencia, či príspevok poskytuje, a podmienky jej použitia.

Možnosť poskytnutia finančnej podpory tak fyzickým ako aj právnickým osobám a spravidla účelová
viazanosť jej použitia za splnenia vymedzených podmienok vylučuje, aby medzi tieto finančné podpory
patrila aj nemocenská dávka poskytovaná počas dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca. Ďalším
faktorom, ktorý neumožňuje zaradiť nemocenské dávky medzi finančné podpory, ktorým poskytuje
ochranu ustanovenie § 225 Tr. zákona, je zákonný nárok poistenca na nemocenskú dávku, v prípade

zamestnanca za predpokladu splnenia všeobecných podmienok uvedených v § 30 a § 33 a nárok na
materské za splnenia podmienok stanovených § 48 Zák. č. 461/2003 o sociálnom poistení.

V prípade osobitných druhov podvodu (poisťovací, úverový, subvenčný) sú všetky skutkové podstaty
abstraktnými ohrozovacími deliktami, kedy nejde do popredia ani tak majetkový prospech alebo
spôsobenie škody, ale už to, čo vzniku škody predchádzalo, teda vytváranie podmienok pre zisk

neoprávneného plnenia, čiže už napríklad nepravdivá žiadosť o príspevok. Subvenčný podvod nechráni
všetky plnenia z verejných rozpočtov. Zneužívanie niektorých dávok (sociálne poistenie) možno teda
právne kvalifikované len ako obyčajný podvod.

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona, spácha prečin podvodu ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo

iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom
majetku väčšiu škodu.

Súd po preskúmaní skutkových tvrdení, tak ako sú tieto uvedené v obžalobe má zato, že takto
opísaný skutok nemožno vo vzťahu k obžalovanému subsumovať ani pod skutkovú podstatu prečinu

podvodu. Poškodený, t.j. Sociálna poisťovňa, mala byť uvedená podľa obžaloby uvedená do omylu
„nestotožnenou osobou konajúcou v mene spoločnosti N. L., K..Q..X..“. teda nie obžalovaným. Táto
nestotožnená osoba mala vedieť, že pracovný pomer obžalovaného je iba fiktívny, pričom Sociálnej
poisťovni mala predložiť doklady, ktoré mali osvedčovať opak. Z takto uvedených dôvodov súd, nemohol
uznať obžalovaného vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221.

Ďalej súd skúmal, či konanie obžalovaného opísane v skutkovej vete obžaloby, možno považovať za
účastníctvo vo forme organizovania, resp. návodu, resp. objednania, resp. pomoci, tak ako to ma na
mysli ustanovenie § 21 ods.1 Tr. zákona.

Na základe vykonaného dokazovania, nemal súd za preukázané, že v čase podpisu písomného znenia
pracovnej zmluvy, t.j. dňa 1.10.2011 a ani potom, obžalovaný vedel, že v skutočnosti na základe tejto
zmluvy nevznikne jeho pracovný pomer ako zamestnanca pre zamestnávateľa - N. L., K..Q..X.. a že
teda ide tzv. simulovaný právny úkon. Takisto nebolo preukázané, že vedel, že „nestotožnená osoba
konajúcou v mene spoločnosti N. L., K..Q..X..“ následne predložením tejto zmluvy, bude mať v úmysle

uviesť do omylu Sociálnu poisťovňu v otázke oprávnenosti vyplácania nemocenských dávok, vo vzťahu
k jeho osobe.

Na základe uvedeného má preto súd zato, že obžalovaný nebol ani organizátor, ani objednávateľ,
ani návodca a ani pomocník pri prípadnom trestnom čine nestotožnenej osoby konajúcou v mene

spoločnosti N. L., K..Q..X..

Naopak, súd mal preukázané svedeckými výpoveďami svedkov Z. D., K. N., Z. E. B. A. Z., že obžalovaný
vykonával určitú pracovnú činnosť pre obchodnú spoločnosť N. L., K..Q..X.. Z listinných dôkazov
predloženýchN.T.S.B..K..,malsúdzapreukázané,žeobžalovanýbolskutočnevobdobí od28.12.2011

do 31.5.2012, od 30.10.2012 do 31.3.2013, od 25.4.2013 do 30.6.2013, od 18.7.2013 do 6.6.2014 a od
7.10.2014 do 31.3.2015, práceneschopný, z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu.

Z výpovede svedkyne N. D. sa javí, že konateľkou obchodne spoločnosť N. L., K..Q..X.. sa stala ako
tzv. biely kôň a reálne za túto spoločnosť konala iná osoba. Iba z tejto skutočnosti, bez ďalšieho, však

súd nemôže uzatvoriť, že obžalovaný uzatvoril s touto spoločnosťou, fiktívny pracovný pomer a že tým
sa mal podieľať na páchaní trestnej činnosti.Takisto nemožno negatívne pričítať obžalovanému, že táto obchodná spoločnosť si riadne neviedla
účtovníctvo a neplnila si svoje daňové a odvodové povinnosti. Toto nebola zodpovednosť obžalovaného,
ale inej osoby.

Nazákladeuvedenéhopretosúdrozhodoltak,akojevovýrokurozsudkuaobžalovanéhospodobžaloby
oslobodil, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom. Zároveň súd odkázal poškodeného so svojim
nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Rozsudok možno

napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. O odvolaní rozhodne
Krajský súd v Prešove.