Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 19. jún 2022

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5Cb/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819205437
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2022:3819205437.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: F.H.U. SEWRENA, so

sídlom Parkowa 2, Stary Sacz, Poľská republika, zastúpeného JUDr. Jozefom Námešným, advokátom
v Prievidzi, Nábr. sv. Cyrila 47, IČO: 14 224 933 a JUDr. Lenkou Slávikovou, advokátkou v Prievidzi,
Nábr. sv. Cyrila 47, IČO: 50 595 326, proti žalovanému: FORTISCHEM a.s., so sídlom v Novákoch,
M.R.Štefánika 1, IČO: 46 693 874, o zaplatenie 84.976,50 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.002,54 eur z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 84.976,50 eur s prísl..
Žalobu zdôvodnil tým, že so žalovaným mal uzavretú zmluvu, predmetom ktorej bolo dodanie
tovaru rôznych chemikálií špecifikovaných v objednávkach, ale žalovaný mu v 46. kalendárnom
týždni v roku 2015 bezdôvodne prestal dodávať zazmluvnený tovar a kamióny, ktoré boli pre tovar
vyslané 15.11.2015, sa žalobcovi vrátili prázdne. Uviedol, že podľa vyjadrenia žalovaného dôvodom
nedodávania tovaru malo byť údajné neskoré uhradenie faktúr zo strany žalobcu. K tomu žalobca

uviedol, že faktúry za odobratý tovar uhradil dňa 13.11.2015 s tým, že platba bola na účet žalovaného
pripísaná až dňa 18.11.2015. Poukázal na zaužívanú prax medzi stranami, kedy žalobca uhrádzal
cenu za odobratý tovar týždenne každý piatok a tak tomu bolo aj v 46. týždni v roku 2015. Z toho
vyplýva, že tovar, ktorý žalobca odobral, bol ku dňu 15.11.2015 zaplatený a žalovaný nemal dôvod
k tomu, aby svojvoľne pozastavil dodávky v 47. týždni roku 2015. Zároveň poukázal na to, že počas
celej doby trvania kontraktu nebol zo strany žalovaného upozornený na platobnú nedisciplinovanosť,
resp. oneskorené platby. Žalobca v žalobe uviedol, že v 51. a 52. týždni roku 2015 sa dodávky v

zmysle kontraktu obnovili a žalovaný mu dodal tovar v objeme cca 42.000,- eur. Podľa názoru žalobcu
žalovaný porušil svoje povinnosti z uzatvorenej zmluvy na rok 2015 tým, že mu nedodal objednaný
tovar riadne a včas a žalobcovi v súvislosti s tým vznikla škoda, nakoľko, vzhľadom na ďalšie záväzky
voči obchodným partnerom v Poľskej republike, bol nútený zabezpečiť si dodávky takého istého druhu
tovaru náhradným spôsobom. Z toho dôvodu si žalobca musel zakúpiť kyselinu soľnú prostredníctvom
spoločnosti ECO-SERVICE K. Kisielewska M. Kisielewski od spoločnosti BORSCHEM Maďarsko - spolu
7 dodávok a hydroxid sodný od spoločnosti OLTCHIM s.a. Rumunsko - spolu 25 prepráv. V súvislosti

s nákupom tovaru z Maďarska mal žalobca zvýšené náklady na dopravu o 685,- eur za 1 transport a v
súvislosti s nákupom tovaru z Rumunska boli náklady na dopravu za 1 transport zvýšené o 2.127,50 eur.
Celkom náklady na dopravu tovaru z Maďarska (za 7 dodávok) boli vyššie o 4.795,- eur a z Rumunska
(za 25 dodávok) o 53.187,50 eur. Okrem toho tovar z Rumunska bol žalobca nútený zakupovať o50,- eur za tonu drahšie ako u žalovaného, čo pri dodávke 280 ton hydroxidu sodného predstavuje
cenu o 14.000,- eur vyššiu ako u žalovaného. Tovar z Maďarska žalobca musel nakupovať drahšie o
133,- eur za tonu, čo pri dodávke 175 ton kyseliny soľnej predstavuje cenu o 5.775,- eur vyššiu ako u

žalovaného. Podľa žalobcu tak škoda spôsobená zvýšenými nákladmi na dopravu a zvýšenou cenou
tovaru predstavuje sumu 77.757,50 eur. Žalobca tiež uviedol, že v dôsledku konania žalovaného bol
sankcionovaný poľským súdom pokutou vo výške 7.219,- eur, pričom túto pokutu žalobca dostal za
to, že hoci sa prihlásil do verejnej súťaže v Poľskej republike na dodávku výrobkov pre energetický
priemysel a verejnú súťaž vyhral, nebol schopný plniť svoje záväzky pre správanie sa žalovaného.

Uviedol, že žalovaný mu ešte v období 11/2015 prisľúbil ďalšie uzatvorenie kontraktu na dodávanie
výrobkov aj pre rok 2016 a predbežný súhlas žalovaného bol podkladom, na základe ktorého žalobca
vyhral verejnú súťaž v Poľsku. Pre ďalšie správanie žalovaného však žalobca nemohol splniť svoj
kontrakt voči energetickým závodom. Z uvedeného dôvodu si žalobca voči žalovanému uplatnil aj nárok
na náhradu škody vo výške udelenej pokuty 7.219,- eur. V priebehu konania, po upresnení špecifikácie
nároku voči žalovanému, žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.002,54 eur späť a na nároku

zotrval v sume 82.973,96 eur.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Potvrdil, že so žalobcom uzatvoril 9.1.2015 kúpnu zmluvu č.
XXXXXXXXXX na predaj hydroxidu sodného na obdobie do 31.12.2015 a dňa 31.12.2014 kúpnu zmluvu
č. XXXXXXXXXX na predaj kyseliny chlorovodíkovej 31%, kyseliny chlorovodíkovej 33% a chlórnanu

sodného na obdobie od 4/2015 do 12/2015 s tým, že neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli Všeobecné
obchodné podmienky spoločnosti FORTISCHEM a.s. (VOP). Uviedol, že pri kontrole záväzkov žalobcu
voči žalovanému dňa 13.11.2015 za odobratý tovar bolo zistené, že platobná disciplína žalobcu je veľmi
zlá, na čo bol žalobca opakovane upozorňovaný. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoju platobnú disciplínu
napriek upozorneniam nezlepšil, žalovaný bol nútený pristúpiť k uplatneniu svojho práva podľa čl. I. bod

1.5 VOP, podľa ktorého si predávajúci vyhradil právo nedodať tovar kupujúcemu a právo zastaviť výrobu
objednaného tovaru alebo odstúpiť od zmluvy, pokiaľ je kupujúci v omeškaní so zaplatením akýchkoľvek
pohľadávok predávajúceho voči kupujúcemu z akejkoľvek zmluvy a takého konanie sa nepovažuje
za omeškanie predávajúceho. Žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu nebolo ku dňu 15.11.2015
uhradených celkovo 17 faktúr v celkovej hodnote 42.978,03 eur. Okrem toho ďalším dôvodom, pre ktorý

sa žalovaný rozhodol prerušiť dodávky tovaru, bolo podozrenie, že žalobca vykonáva predaj hydroxidu
sodného na území Slovenskej republiky, ktorý nakupoval od žalovaného, pričom v prepravných
dokladoch deklaroval stav, že zakúpený tovar vyvážal mimo územia Slovenskej republiky. V súvislosti s
tvrdením žalobcu, že uhradil faktúry za odobratý tovar dňa 13.11.2015 a platba bola na účet žalovaného
pripísaná 18.11.2015 poukázal žalovaný na to, že podľa čl. I. bod 1.7 VOP za dátum uskutočnenia

platby kupujúcim sa považuje dátum pripísania dlžnej sumy na bankový účet predávajúceho. Uviedol,
že na túto skutočnosť bol žalobca žalovaným aj upozorňovaný, napriek tomu bolo správanie žalobcu v
tomto smere nedisciplinované, a preto bol žalovaný nútený pristúpiť k uplatneniu práva na prerušenie
dodávok tovaru. Žalovaný tiež uviedol, že k 4.12.2015 mal žalobca voči nemu neuhradené záväzky vo
výške 119.368,38 eur, pričom sa jednalo o záväzky so splatnosťou od 19.11.2015 do 4.12.2015, z čoho

vyplýva, že žalobca bol platobne nedisciplinovaný aj v prípade záväzkov so splatnosťou od 19.11.2015.
Z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že od 15.12.2015 došlo k obnoveniu dodávok tovaru žalobcovi a
tieto dodávky trvali až do 31.12.2015, t.j. do doby uplynutia platnosti jednotlivých zmlúv. V súvislosti
s uplatnenou výškou škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, žalovaný spochybňoval platnosť dokladov
predložených žalobcom - CMR o dodávkach z Maďarska, ktoré neboli opatrené pečiatkou a podpisom

spoločnosti BorsodChem Zrt a pečiatkou a podpisom príjemcu tovaru a faktúr od spoločnosti ECO-
SERVICE K. Kisielewska M. Kisielewsky, Czumy 4/25, 01-355 Warszawa č. ST/WRO/0017/2015, ST/
WRO/0018/2015, ST/WRO/0019/2015, ST/WRO/0020/2015, ST/WRO/0021/2015, ST/WRO/0023/2015
a ST/WRO/0024/2015, ktoré nie sú potvrdené predávajúcim (odtlačok pečiatky a podpis oprávnenej
osoby, ktorá faktúry vystavila). V súvislosti s nárokom na zaplatenie sumy 7.219,- eur, ktorá predstavuje

pokutu udelenú žalobcovi poľským súdom, žalovaný uviedol, že žalobcovi zaslal nezáväznú Cenovú
ponuku č. XXXXXXXXXX na dodávky tovaru pre obdobie od 1/2016 do 2/2017, ktorá mala platnosť do
30.10.2015. Žalobca túto podpísal až 19.11.2015, t.j. 20 dní po uplynutí jej platnosti, a teda akceptoval
už neplatnú cenovú ponuku žalovaného. Žalovaný uviedol, že prijatie tejto cenovej ponuky nemožno
považovať za uzavretie riadnej kúpnej zmluvy, nakoľko zo strany žalovaného táto cenová ponuka

ani nebola podpísaná jeho štatutárnym zástupcom, čo je nevyhnutné pre vznik záväzku žalovaného
pre predaj tovaru. Žalobca preto, podľa názoru žalovaného, uvádzal nesprávny údaj o platnosti tzv.
predbežného kontraktu a záväzku žalovaného dodať mu tovar aj v kalendárnom roku 2016.3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením obsahu výpisu z obchodného
registra žalovaného, vyjadrenia žalovaného doručeného súdu dňa 18.6.2020, e-mailovej komunikácie
strán sporu z 29.- 30.10.2015, 9.11.2015, 13.11.2015, 15.11.2015, 3. - 4.12.2015, 8. -

9.12.2015, výzvy na úhradu zo dňa 4.12.2015 a zo dňa 23.12.2015, kúpnych zmlúv č.
XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, zoznamu pohľadávok žalovaného voči žalobcovi k 15.11.2015,
zápisnice z pojednávania v konaní pred Okresným súdom Prievidza sp.zn. 11Cb/8/2016
zo dňa 12.6.2018, výpisu kalendárneho mesiaca november 2015, VOP žalovaného, cenovej
ponuky č. XXXXXXXXXX, zoznamu dodávok tovaru žalobcovi po 15.11.2015, vyjadrenia

žalovaného zo dňa 1.6.2022 a 14.6.2022, e-mailov zaslaných žalobcovi 13.3.2015 a 20.7.2015,
potvrdenia PB Finančné služby a.s. o dátume úhrady žalobcom, špecifikácie náhrady škody
zo dňa 13.6.2022, faktúr č. ST/WRO/0017/2015, ST/WRO/0018/2015, ST/WRO/0019/2015,
ST/WRO/0020/2015, ST/WRO/0021/2015, ST/WRO/0023/2015, ST/WRO/0024/2015, CMR č.
0017/2015, 0018/2015, 0019/2015, 0020/2015, 0021/2015, 0022/2015, 0023/2015, 0024/2015,
0025/2015, prepočtu kurzu z PLN na euro, faktúr vystavených spoločnosťou OLTCHIM

S.A. č. 2521762/24.11.2015, 2521763/24.11.2015, 2521764/24.11.2015, 2521765/24.11.2015,
2521830/03.12.2015, 2521831/03.12.2015, 2521832/03.12.2015, 2521833/03.12.2015,
2521834/03.12.2015, 2521838/04.12.2015, 2521865/07.12.2015, 2521868/09.12.2015,
2521869/10.12.2015, 2521870/08.12.2015, 2521871/08.12.2015, 2521887/08.12.2015,
2521888/08.12.2015, 2521891/09.12.2015, 2521914/16.12.2015, 2521915/14.12.2015,

2521938/16.12.2015, 2521947/16.12.2015, 2521948/16.12.2015, 2521977/21.12.2015, CMR dokladov
k uvedeným faktúram a osvedčení o analýze dodaného tovaru, CMR dokladov žalovaného zo dňa
9.6.2022 a 23.5.2022, potvrdení o odoslanej platbe zo dňa 19.11.2015, 2.12.2015, 4.12.2015, výpisu
z účtu č. 30 1020 3453 0000 8302 0208 1123 za obdobie mesiaca december 2015, oboznámením
obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 11Cb/8/2016, ako aj oboznámením obsahu

ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Žalobca je právnická osoba registrovaná v Poľskej republike, žalovaný je právnická osoba zapísaná
v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín a predmetom jeho podnikania je aj výroba organických
chemikálií.

5. Strany sporu dňa 31.12.2014 uzatvorili kúpnu zmluvu č. XXXXXXXXXX na predaj kyseliny
chlorovodíkovej 31% za dohodnutú cenu 43,- eur/t, kyseliny chlorovodíkovej 33% za kúpnu cenu 51,-
eur/t a chlórnanu sodného za kúpnu cenu 100,- eur/t. Zmluva bola dohodnutá na obdobie od apríla do
decembra 2015. Následne dňa 9.1.2015 uzatvorili strany aj kúpnu zmluvu č. XXXXXXXXXX na predaj

hydroxidu sodného s tým, že platnosť zmluvy bola dohodnutá na obdobie do 31.12.2015. Cena tovaru
bola dohodnutá na 250,- eur za 1 tonu. Podľa zmluvy neoddeliteľnou súčasťou oboch zmlúv boli VOP
žalovaného. Podľa čl. I. bod 1.1. VOP (č.l. 16 - 18 pripojeného spisu sp.zn. 11Cb/8/2016) bol kupujúci
povinný uhradiť faktúru za dodaný dovar v lehote splatnosti uvedenej vo faktúre. Podľa čl. I. bod 1.17
VOP sa za dátum uskutočnenia platby kupujúcim považuje dátum pripísania dlžnej sumy na bankový

účet predávajúceho. V čl. I. bod 1.5. VOP si žalovaný ako predávajúci vyhradil právo nedodať tovar
žalobcovi ako kupujúcemu, právo zastaviť výrobu objednaného tovaru alebo odstúpiť od zmluvy, pokiaľ
bude kupujúci v omeškaní so zaplatením akýchkoľvek pohľadávok predávajúceho voči kupujúcemu z
akejkoľvek zmluvy, pričom takéto konanie sa nepovažuje za omeškanie predávajúceho. V čl. VII bod
7.1. a 7.2. si strany sporu dohodli, že ich práva a povinnosti vzniknuté na základe kúpnej zmluvy sa

budú riadiť slovenským právnym poriadkom a všetky spory, ktoré v súvislosti so zmluvou vzniknú, budú
strany riešiť prostredníctvom súdov Slovenskej republiky.

6. Z vyjadrení strán sporu, ako aj z predloženej e-mailovej komunikácie vyplýva, že jednotlivé dodávky
tovaru si strany vopred navzájom dohodli a odsúhlasili na obdobie kalendárneho týždňa e-mailom.

Takto bola odsúhlasená aj dodávka tovaru na 47. týždeň roku 2015 e-mailom zo dňa 13.11.2015
v dopoludňajších hodinách (č.l. 355 pripojeného spisu sp.zn. 11Cb/8/2016). Následne e-mailom zo
dňa 13.11.2015, ktorý bol žalobcovi odoslaný o 16,58 hod., žalovaný žalobcovi oznámil, že na príkaz
generálneho riaditeľa bol žalovaný núte.ý pozastaviť všetky jeho zásielky pre žalobcu v súvislosti
s podozrením, že žalobca predáva ich NaOH späť na Slovensko. Zároveň požiadal žalobcu, aby

podpisom a pečiatkou potvrdil na žalovaným zaslanom dokumente, že v ňom uvedené zásielky tovaru
predstavovali export do Poľska a tiež ho požiadal o predloženie skenov všetkých CMR od začiatku 3.
štvrťrokaaždosúčasnosti(č.l.86spisu).Vkonanístranysporupotvrdili,žepôvodnedohodnutédodávkynaplánované na 47. týždeň roku 2015 a ani v nasledujúcom období až do 15.12.2015 sa nerealizovali.
Od 15.12.2015 žalovaný dodávky tovaru žalobcovi obnovil.

7. Žalovaný v konaní uvádzal, že dôvodov na zastavenie dodávok tovaru žalobcovi bolo viac. Jedným
bolo podozrenie, že žalobca odobratý tovar (hydroxid sodný) nevyváža do Poľska, ale ho predáva na
Slovensku, hoci v prepravných dokladoch deklaroval stav, že zakúpený tovar vyvážal mimo územia
Slovenskej republiky. Druhým dôvodom na zastavenie dodávok tovaru žalobcovi bola platobná
nedisciplinovanosť žalobcu, ktorý opakovane uhrádzal splatné faktúry s oneskorením napriek tomu, že

bol na túto skutočnosť upozorňovaný. Z predloženého zoznamu neuhradených faktúr, ktorých splatnosť
nastala do 15.11.2015, vyplýva, že žalobca žalovanému k uvedenému dátumu riadne a včas nezaplatil
17 faktúr v celkovej sume 42.978,28 eur.

8. Z e-mailu zaslaného žalobcovi dňa 13.3.2015 vyplýva, že žalovaný žalobcovi oznámil, že eviduje
faktúry, ktoré žalobca uhradil po dobe splatnosti. Zároveň ho vyzval, aby faktúry uhrádzal včas s tým,

že žalovaný bude platby klientov aj naďalej monitorovať a v prípade, že sa platobná disciplína nezlepší,
bude nútený podniknúť kroky. Následne e-mailom zo dňa 20.7.2015 žalovaný upozornil žalobcu na to,
že načas uhrádza len niektoré faktúry, jeho priemerné omeškanie s platením je 3 dni a teda na strane
žalobcu nenastalo žiadne zlepšenie platobnej disciplíny. Žalobcu žalovaný upozornil na to, že musí
počítať s tým, že poskytovateľovi platobných služieb žalobcu trvá 2 pracovné dni, kým vykoná platbu

na účet žalovaného.

9. Z výpovede svedka C., ktorý v roku 2015 vykonával u žalovaného funkciu obchodného manažéra, v
konaní sp.zn. 11Cb/8/2016 na pojednávaní dňa 12.6.2018 vyplynulo, že žalobca pravidelne meškal so
zaplatením faktúr, na nezaplatenie bol upozornený a toto bolo aj predmetom rokovaní so žalobcom v

priebehu roka 2015. Svedok uviedol, že v novembri 2015 sa vedenie žalovaného rozhodlo pozastaviť
dodávky tovaru pre žalobcu kvôli neuhradeniu faktúry. V 47. týždni žalovaný podľa svedka žalobcovi
oznámil, že má nedoplatky a svedok uviedol, že so žalobcom osobne rokoval aj on a konateľ žalobcu sa
dožadoval rokovania aj s generálnym riaditeľom, ktorého sa svedok tiež zúčastnil. Vo výpovedi uviedol,
že žalobcovi bolo prisľúbené obnovenie dodávok tovaru, ak zaplatí svoje pohľadávky.

10. Z potvrdenia o odoslanej platbe zo dňa 13.11.2015 vyplýva, že žalobca v uvedený deň odoslal
sumu 42.978,28 eur (182.369,74 PLN) žalovanému na účet do Poštovej banky a.s. (č.l. 365 spisu
sp.zn. 11Cb/8/2016). Platba v uvedenej výške vyplýva aj z výpisu z účtu žalobcu s tým, že táto platba
bola na účte žalobcu zaúčtovaná dňa 16.11.2015 (č.l. 366 spisu sp.zn. 11Cb/8/2016). Zo zoznamu

neuhradených faktúr žalobcu žalovanému, ktorých splatnosť nastala do 15.11.2015, bolo zistené, že
tieto faktúry boli žalovanému uhradené dňa 18.11.2015. Vyplýva to tiež z výpisu PB Finančné služby
a.s. (č.l. 189 spisu).

11.Zvýzvynaúhraduzodňa4.12.2015,ktorúzaslalžalovanýžalobcovivyplýva,žežalobcažalovanému

vôbec neuhrádzal faktúry za odobratý tovar, ktorých splatnosť nastala v období od 19.11.2015 do
4.12.2015 a neuhradená suma za toto obdobie predstavovala 119.368,38 eur. Následne listom zo
dňa 23.12.2015 žalovaný žalobcu upozorňoval na to, že mu neuhradil sumu celkom 135.509,49 eur.
Táto suma bola žalobcovi fakturovaná faktúrami, ktorých splatnosť nastala v období od 21.11.2015 do
13.12.2015. Žalobca bol vyzvaný na úhradu dlhu do 7 dní od obdržania výzvy. Žalobca v konaní potvrdil,

že faktúry, ktorých splatnosť nastala po 15.11.2015, žalovanému neuhrádzal.

12. Zo zhodných tvrdení strán sporu bolo zistené, že od 15.12.2015 do 31.12.2015 žalovaný obnovil
dodávku tovaru žalobcovi v zmysle uzavretých kúpnych zmlúv a z predloženého zoznamu dodávok
tovaru žalobcovi vyplýva, že bolo uskutočnených 23 dodávok. Z e-mailov žalovaného adresovaných

žalobcovi v období od 8.12.2015 do 10.12.2015 vyplýva, že žalovaný bol ochotný opätovne dodávať
tovar žalobcovi, pokiaľ do 11.12.2015 uhradí 13 nezaplatených faktúr v sume 31.605,80 eur, následne ak
vždy uhradí jednu starú faktúru a jednu ako predplatenie (a tento tovar si potom môže naložiť) a všetky
nezaplatené faktúry budú zaplatené do konca roka. Z e-mailu vyplýva, že žalovaný zároveň plánoval
rokovanie so žalobcom o zmluve na rok 2016.

13. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11Cb/8/2016 vyplýva, že žalovaný dňa 7.3.2016 podal voči žalobcovi
žalobu, ktorou sa domáhal úhrady dlžnej sumy vo výške 109.882,05 eur z titulu neuhradených faktúr
za dodávky tovaru v roku 2015 v súvislosti s kúpnymi zmluvami č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX.Uznesením zo dňa 3.7.2018 č.k. 11Cb/8/2016-561 bol schválený zmier, ktorým sa žalobca zaviazal
zaplatiť žalovanému sumu 109.882,05 eur s prísl. v lehote do 3 dní od právoplatnosti uvedeného
rozhodnutia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.8.2018.

14.ŽalobcapoprerušenídodávoktovaružalovanýmzakupovalhydroxidsodnýodspoločnostiOLTCHIM
S.A. za kúpnu cenu 300,- eur/t. Celkovo bolo zrealizovaných 25 transportov v období od 24.11.2015
do 21.12.2015 v objeme 297,33 ton. Dodávky tovaru boli žalobcovi fakturované faktúrami č. XXXXXXX/
XX.XX.XXXX, XXXXXXX/XX.XX.XXXX, XXXXXXX/XX.XX.XXXX, XXXXXXX/XX.XX.XXXX, XXXXXXX/

XX.XX.XXXX, XXXXXXX/XX.XX.XXXX,XXXXXXX/XX.XX.XXXX,XXXXXXX/XX.XX.XXXX,XXXXXXX/
XX.XX.XXXX, XXXXXXX/XX.XX.XXXX, XXXXXXX/XX.XX.XXXX, XXXXXXX/XX.XX.XXXX, XXXXXXX/
XX.XX.XXXX, XXXXXXX/XX.XX.XXXX, XXXXXXX/XX.XX.XXXX, XXXXXXX/XX.XX.XXXX, XXXXXXX/
XX.XX.XXXX,XXXXXXX/XX.XX.XXXX, XXXXXXX/XX.XX.XXXX,XXXXXXX/XX.XX.XXXX,XXXXXXX/
XX.XX.XXXX, XXXXXXX/XX.XX.XXXX, XXXXXXX/XX.XX.XXXX, XXXXXXX/XX.XX.XXXX, z toho
faktúry č. XXXXXXX/XX.XX.XXXX, XXXXXXX/XX.XX.XXXX, XXXXXXX/XX.XX.XXXX, XXXXXXX/

XX.XX.XXXX, XXXXXXX/XX.XX.XXXX boli vystavené za dodávku tovaru v období od 16.12.2015 do
21.12.2015. V súvislosti s týmto nákupom si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody
v sume 14.866,50 eur ako rozdiel ceny tovaru zakúpeného v Rumunsku a ceny, za ktorú by žalobca
nakupoval tento tovar u žalovaného. Okrem toho si uplatnil aj nárok na náhradu škody v súvislosti so
zvýšenými nákladmi na dopravu do a z Rumunska. Žalobca uviedol, že dopravné náklady z Poľska do

Novák a späť prestavovali sumu 970,- eur za jeden transport a cestovné náklady z Poľska do Rumunska
a späť boli vo výške 3.097,50 eur za jeden transport. Rozdiel na jeden transport tak predstavoval čiastku
2.127,50 eur a pri 25 transportoch to predstavuje sumu 53.187,50 eur.

15. Žalobca tiež po prerušení dodávok žalovaným nakupoval kyselinu soľnú od spoločnosti

BORSCHEM Maďarsko prostredníctvom spoločnosti ECO-SERVICE K. E. M. E. s tým, že
kúpna cena oproti dohodnutej kúpnej cene u žalovaného bola vyššia o 37,59 eur/t. Celkovo
bolo zrealizovaných 7 transportov v objeme 77,3067 ton. O dodávkach tovaru žalobca predložil
súdu faktúry č. ST/WRO/0017/2015, ST/WRO/0018/2015, ST/WRO/0019/2015, ST/WRO/0020/2015,
ST/WRO/0021/2015, ST/WRO/0023/2015, ST/WRO/0024/2015, podľa ktorých predávajúcim bola

spoločnosť ECO SERVICE K. E. M. E. a kupujúci žalobca. Podľa faktúry bola kúpna cena vo výške 750,-
PLN/tona a dodávky tovaru boli realizované v období od 22.11.2015 do 14.12.2015. Žalobca uviedol, že
suma 750,- PLN zodpovedá sume 176,05 eur/tona s tým, že podľa predloženého dokladu na prepočet
bol použitý kurz zo dňa 25.11.2015 (1,- euro = 4,2603 PLN). V súvislosti s týmto nákupom si žalobca voči
žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody v sume 2.905,96 eur ako rozdiel ceny tovaru zakúpeného

v Maďarsku a ceny, za ktorú by žalobca nakupoval tento tovar u žalovaného (37,59 eur x 77,3067
ton). Zároveň si uplatnil aj nárok na zaplatenie náhrady škody v súvislosti so zvýšenými nákladmi
na dopravu do a z Maďarska. Podľa žalobcu cestovné náklady na 1 transport z Poľska do Novák a
späť predstavovali sumu 970,- eur a cestovné náklady na 1 transport z Poľska do Maďarska a späť
predstavovali sumu 1.655,- eur, t.j. o 685,- eur viac. Pri 7 transportoch predstavoval rozdiel v cestovných

nákladoch sumu 4.795,- eur a túto sumu si voči žalovanému uplatnil. Žalobcom predložené faktúry
o nákupe kyseliny soľnej neobsahujú podpis oprávnenej osoby, ktorá faktúru vystavila a ani odtlačok
pečiatky. Tieto skutočnosti v konaní žalovaný namietal a spochybňoval vierohodnosť uvedených faktúr.
K faktúram žalobca predložil aj doklady CMR, ktoré neobsahujú v bode 22 podpis a pečiatky spoločnosti
BosodChem Zrt a v bode 24 podpis a pečiatky príjemcu tovaru. Na všetkých CMR sa nachádza v bode

24 iba pečiatka a podpis žalobcu ako dopravcu tovaru. Žalovaný aj tieto doklady pre uvedené nedostatky
namietal.

16. Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 7.219,- eur. Uviedol, že v
dôsledku konania žalovaného bol sankcionovaný poľským súdom pokutou vo vyššieuvedenej sume a

túto pokutu dostal za to, že hoci sa prihlásil do verejnej súťaže v Poľskej republike na dodávku výrobkov
pre energetický priemysel a verejnú súťaž vyhral, nebol schopný plniť svoje záväzky pre správanie
žalovaného. Uviedol, že do verejnej súťaže v Poľsku sa prihlásil preto, že žalovaný mu v období 11/2015
prisľúbil ďalšie uzatvorenie kontraktu na dodávanie výrobkov aj pre rok 2016. Komunikácia medzi ním a
žalovaným (predbežný súhlas žalovaného) bola podkladom, na základe ktorého žalobca verejnú súťaž

v Poľsku vyhral, ale pre ďalšie konanie žalovaného nemohol svoj kontrakt voči energetickým závodom
v Poľsku splniť.17. Z informácie o výsledku konania a výbere najvýhodnejšej ponuky zo dňa 10.12.2015, týkajúcej sa
konania o udelenie verejného obstarávania s názvom: „Dodávka technického hydroxidu sodného pre
pobočky PGE GIEK S.A.“, vyplýva, že žalobca bol vyhodnotený ako úspešný v 2 objednávkach (č.l. 447

spisu sp.zn. 11Cb/8/2016).

18. Z rozsudku Okresného súdu v Piotrkowe Trybunalskom sp.zn. V GC 1864/16 zo dňa 5.6.2017 (č.l.
462spisusp.zn.11Cb/8/2016)vyplýva,žežalobcasavuvedenomkonanídomáhalvočispoločnostiPGE
Górnictwo a Energetyka Konwencjonalna akciovej spoločnosti v Belchatowe zaplatenia sumy 23.700,-

PLN ako sumy, ktorú žalobca zložil ako kauciu v konaní o udelenie verejného obstarávania. Súd žalobu
zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej spoločnosti sumu 4.718,- PLN z titulu vrátenia
súdnych trov. V odôvodnení rozsudku sa uvádza, že PGE Górnictwo a Energetyka Konwencjonalna
S.A. v Belchatowe vyhlásil neohraničenú verejnú súťaž na dodávky technického hydroxidu sodného pre
prevádzky PGE GiEK S.A.. Pre prvú časť objednávky bola určená kaucia 9.500 zlotých a pre druhú časť
vo výške 14.200 zlotých. Žalobca za do verejnej súťaže zapojil a zložil kauciu vo forme bankovej záruky

pre obe časti objednávky. Listom z 10.12.2015 bol žalobca upovedomený o tom, že jeho ponuka bola
vyhodnotená ako najvýhodnejšia a dňa 14.12.2015 mu bol zaslaný návrh zmluvy a žalovaný listom zo
dňa 29.12.2015 požiadal o svoje vylúčenie z konania a vrátenie kaucie. V odôvodnení rozsudku sa tiež
uvádza že žalobca zmluvy nepodpísal, pretože nezískal takú časť zmlúv určených v objednávke, ktorá
by mohla byť akceptovaná poisťovacou firmou udeľujúcou záruku. Súd považoval zadržanie kaucie

za oprávnené vzhľadom k tomu, že žalobca, ktorého ponuka bola vo verejnom obstarávaní vybratá,
odmietol podpísať zmluvu vo veci verejného obstarávania za podmienok uvedených v ponuke.

19. Z cenovej ponuky č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaný predložil žalobcovi cenovú ponuku na
dodávky kvapalného hydroxidu sodného a kyseliny chlorovodíkovej 33% na obdobie od 1.1.2016 do

28.2.2017 s tým, že ponuka je platná do 30.10.2015. Žalobca túto ponuku prijal dňa 19.11.2015. Zo
strany žalovaného k podpisu zmluvy nedošlo.

20. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

21. Vzhľadom k tomu, že žalobca je právnická osoba so sídlom v Poľskej republike, súd skúmal svoju
právomoc vo veci ako aj to, aký právny poriadok je potrebné na danú vec použiť. Právomoc slovenských
justičných orgánov je daná podľa čl. 25 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.

1215/2012 o právomoci a o uznávaní rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, nakoľko strany
si dohodli riešenie ich vzájomných sporov slovenskými justičnými orgánmi v čl. VII bod 7.2 VOP.
Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť
urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné

strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. Strany
sporu si v čl. VII bod 7.1. VOP dohodli, že ich práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv sa budú riadiť
slovenským právnym poriadkom.

22. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku
toho, že žalovaný mu v období od 15.11.2015 do 15.12.2015 bezdôvodne prestal dodávať tovar podľa
kúpnych zmlúv č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX a on si musel zabezpečiť tento tovar od iného
dodávateľa, s čím boli spojené vyššie cestovné náklady a tiež vyššia kúpna cena. Škoda mu mala
vzniknúť aj na základe toho, že žalovaný mu prisľúbil uzavretie zmluvy aj na obdobie roku 2016, na

základe čoho sa on prihlásil v Poľsku do verejnej obchodnej súťaže, ktorú vyhral, avšak nebol schopný
poskytnúť plnenie pre správanie žalovaného.

23. V konaní nebolo sporným, že medzi stranami boli uzavreté kúpne zmluvy č. XXXXXXXXXX a
XXXXXXXXXX, na základe ktorých sa žalovaný zaviazal počas roku 2015 dodávať žalobcovi v zmluvách

špecifikovaný tovar. Súčasťou týchto zmlúv boli aj VOP žalovaného. Rovnako bolo nesporné aj to,
že dodávky tovaru sa realizovali týždenne podľa harmonogramu, ktorý si strany vopred e-mailom
odsúhlasili. Za dodaný tovar žalovaný vystavoval žalobcovi faktúry, ktorých splatnosť bola 30 dní. V
konaní nebolo sporným ani to, že žalovaný od 16.11.2015 (15.11.2015 bola nedeľa a v nedeľu sau žalovaného nakládky tovaru nerealizovali) prerušil dodávky tovaru žalobcovi a tieto obnovil až od
15.12.2015. Medzi stranami bolo sporným to, či prerušenie dodávok tovaru zo strany žalovaného bolo
oprávnené.

24. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný mu prestal tovar dodávať s odôvodnením, že má podozrenie,
že žalobca tovar nevyváža do Poľska, ale predáva ho na Slovensku. Toto tvrdenie preukazuje aj e-
mail žalovaného zo dňa 13.11.2015 odoslaný o 16,58 hod. Existenciu tohto dôvodu žalobca poprel a
uviedol, že takýto dôvod nezakladá oprávnenie žalovanému na prerušenie dodávok tovaru. Žalovaný v

konaní uviedol, že pre prerušenie dodávok tovaru žalobcovi existovalo viacero dôvodov a okrem toho,
ktorý uviedol žalobca, to bolo aj omeškanie žalobcu s úhradami splatných faktúr. V súvislosti s týmto
dôvodom žalovaný využil oprávnenie podľa čl. I bod 1.5 VOP, podľa ktorého ako predávajúci mal právo
nedodať tovar žalobcovi ako kupujúcemu, pokiaľ bude kupujúci v omeškaní so zaplatením akýchkoľvek
pohľadávok predávajúceho voči kupujúcemu z akejkoľvek zmluvy, pričom takéto konanie sa nepovažuje
za omeškanie predávajúceho. Žalobca existenciu tohto dôvodu popieral a tvrdil, že splatné faktúry

uhradil žalovanému ešte 13.11.2015. Z predloženého dokladu o poukázaní platby zo dňa 13.11.2015
bolo preukázané, že žalobca zadal príkaz na úhradu sumy 42.978,28 eur (182.369,74 PLN) na účet
žalovaného,zároveňvšakzpotvrdeniaPBFinančnéslužbya.s.bolopreukázané,žeuvedenásumabola
pripísaná na účet žalovaného dňa 18.11.2015. Podľa čl. I bod 1.17 VOP za dátum uskutočnenia platby
kupujúcim sa považuje dátum pripísania dlžnej sumy na bankový účet predávajúceho. Z uvedeného je

teda zrejmé, že v čase prerušenia dodávok tovaru žalobcovi bol žalobca v omeškaní so zaplatením 17
splatných faktúr žalovanému. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovanému pravidelne uhrádzal splatné faktúry
vždy v piatok a žalovaný ho nikdy na neskoré platby neupozorňoval, ani nikdy predtým mu dodávky
tovarunepozastavil.ZvýpovedežalovanéhovkonaníakoajsvedkaN.vkonanísp.zn.11Cb/8/2016bolo
preukázané, že žalovaný bol pravidelne v omeškaní s platením splatných faktúr a na túto skutočnosť

aj bol upozorňovaný. Túto skutočnosť preukazujú aj e-maily žalovaného adresované žalobcovi dňa
13.3.2015 a 20.7.2015, v ktorých bol žalobca upozorňovaný na oneskorené úhrady splatných faktúr,
pričom žalovaný žalobcovi dával do pozornosti aj to, že pohľadávka sa považuje za uhradenú až dňom
pripísania dlžnej sumy na jeho účet a žiadal ho, aby prispôsobil úhrady tejto skutočnosti a faktúry hradil
načas. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca dlhodobo neuhrádzal svoje pohľadávky žalovanému

riadneavčas.Vkonanítiežbolonepochybnepreukázané,žepozaplatenídlžnýchfaktúrdňa18.11.2015
žalobca neuhrádzal žalovanému ani ďalšie faktúry, ktorých splatnosť nastala od 19.11.2015. Ku dňu
4.12.2015 žalobca neuhradil žalovanému faktúry v celkovej sume 119.368,38 eur a ku dňu 23.12.2015
to bola suma 135.509,49 eur, čo vyplýva z výziev na úhradu zo dňa 4.12. a 23.12.2015. To, že žalobca
riadne neuhrádzal splatné pohľadávky žalovaného vyplýva aj z konania vedeného pred tunajším súdom

pod sp.zn. 11Cb/8/2016.

25. Na základe vyššieuvedných skutočností súd dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný od 16.11.2015
do 15.12.2015 prestal žalobcovi dodávať tovar podľa uzavretých kúpnych zmlúv, nešlo z jeho strany
o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, nakoľko postupoval v súlade s ust. čl. I bod 1.5 VOP.

Uvedené ustanovenie pritom neukladá povinnosť predávajúcemu (žalovanému) vopred o postupe podľa
tohto ustanovenia žalobcu písomne upovedomiť. Z uvedeného dôvodu nie sú splnené podmienky pre
vznik nároku žalobcu na náhradu škody, keďže absentuje základný predpoklad takéhoto nároku, ktorým
je protiprávne konanie. Súd preto nárok žalobcu na zaplatenie sumy 75.754,96 eur (t.j. škoda v súvislosti
s cestovnými nákladmi do Maďarska a Rumunska a v súvislosti s vyššou kúpnou cenou za tovar

odoberaný v Maďarsku a Rumunsku) považoval za nedôvodný.

26. Žalobca si voči žalovanému uplatňoval aj nárok na zaplatenie sumy 7.219,- eur z titulu pokuty,
ktorá mu mala byť udelená v konaní pred súdom v Poľsku. Žalobca tvrdil, že vyhral verejnú súťaž v
Poľsku len vďaka prísľubu žalovaného, že mu bude dodávať tovar aj v roku 2016 a tento bol výsledkom

predchádzajúcichrokovanístránsporu.Následnevšakzostranyžalovanéhonedošlokuzavretiuzmluvy
a on nemohol plniť svoj záväzok z verejnej súťaže. V konaní bolo preukázané, že žalovaný predložil
žalobcovi cenovú ponuku na dodávky tovaru na obdobie od 1.1.2016 do 28.2.2017 s tým, že táto cenová
ponuka bola platná do 30.10.205. V uvedenom období žalobca prijatie tohto návrhu nepotvrdil. Z e-
mailovej komunikácie strán sporu z 8. - 10.12.2015 (č.l. 78, 79 spisu) vyplýva, že strany mali prejednávať

aj uzavretie zmluvy na rok 2016 a to na stretnutí dňa 14.12.2015. Z rozsudku Okresného súdu v
Piotrkowe Trybunalskom z 5.6.2017 vyplýva, že žalobca sa už 3.11.2015 zapojil do verejnej súťaže
a dňa 10.12.2015 mu bolo oznámené, že jeho ponuka bola vyhodnotená ako najvýhodnejšia. Z toho
je zrejmé, že žalobca sa do verejnej súťaže v Poľskej republike prihlásil po uplynutí platnosti cenovejponuky predloženej žalovaným a ešte pred tým, ako mali prebehnúť rokovania o možnosti uzavretia
zmluvy so žalovaným (14.12.2015). K uzavretiu zmluvy na rok 2016 medzi stranami nakoniec nedošlo.
Na základe uvedených skutočností súd uvádza, že aj v tomto prípade nemožno hovoriť o porušení

povinností zo strany žalovaného, resp. o jeho protiprávnom konaní, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti
so vznikom škody žalobcu. Okrem toho v konaní žalobca ani nepreukázal, čo predstavuje suma 7.219,-
eur. V konaní uvádzal, že táto suma je pokutou, ktorá mu bola udelená súdom v Poľskej republike. Z
rozsudku poľského súdu však nevyplýva, že by žalobcovi súd udelil pokutu. Podľa tohto rozsudku bola
žaloba, ktorú podal žalovaný voči spoločnosti PGE Górnictwo a Energetyka Konwencjonalna akciovej

spoločnosti v Belchatowe, zamietnutá a žalobcovi bola uložená povinnosť uhradiť žalovanej spoločnosti
sumu 4.817,- zlotých ako náhrady trov konania. Súd preto aj v tejto časti nárok žalobcu považoval za
nedôvodný.

27. Žalobca si pôvodne v konaní voči žalovanému uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 84.976,50 eur,
v priebehu konania v časti o zaplatenie sumy 2.002,54 eur vzal žalobu späť a trval na nároku v časti

o zaplatenie sumy 82.973,96 eur. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, preto súd v tejto
časti konanie podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP) zastavil. Vo zvyšnej časti súd
považoval nárok žalobcu za nedôvodný z dôvodov uvedených vyššie, a preto ho zamietol.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojením s § 256 ods.

1 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu (konanie bolo čiastočne zastavené v dôsledku
späťvzatia žalobcu, ktorý pri špecifikácii nároku si svoj nárok vyčíslil v menšom rozsahu a vo zvyšku vzal
žalobu späť, preto čiastočné zastavenie konania bolo zavinené žalobcom a súd považoval aj zastavenie
konania ako neúspech žalobcu v konaní), a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu. Súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O konkrétnej

výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín. Odvolanie musí

obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť
odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.