Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Partizánske

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Štefčík

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 6C/18/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3621201279
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2022:3621201279.3

Uznesenie
Okresný súd Partizánske v spore žalobcu I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. L. E. Č.. XXX, s adresou na
doručovanie písomnosti P., I.. C. XXXX/X, proti žalovanej T. G.M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. L. E., o
návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa domáha uloženia žalovanej
zákazu priblíženia k žalobcovi a jeho obydliu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobca sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha proti žalovanej
uloženia povinnosti vyzdvihnúť si jednorazovo všetky svoje osobné veci nachádzajúce sa v
nehnuteľnosti žalobcu dňa 04.12.2021 medzi 10:00 až 14:00 za asistencie polície a pokiaľ jej termín
nevyhovuje, môže navrhnúť žalobcovi e-mailom náhradný termín v ktorýkoľvek právny víkend a tento
termín musí oznámiť a mať potvrdený žalobcom najmenej 7 dní vopred, pričom veci si prevezme čo
najskôr, najneskôr do 15.12.2021; (návrh I.)
(2) Ďalej sa domáha uloženia zákazu priblíženia sa žalovanej k nemu a zákaz zdržiavania sa v blízkosti
jeho obydlia, s výnimkou vyzdvihnutia si osobných vecí; (návrh II.)
(3) Okrem toho sa domáha aj nariadenia žalovanej nevstupovať do nehnuteľnosti žalobcu s výnimkou
vyzdvihnutia si osobných vecí; (návrh III.)
(4) Napokon sa domáha aj zákazu kontaktovať priateľku žalovaného (sic!) vrátane jej rodinných
príslušníkov. (návrh IV.)
(5) Súd pre zjednodušenie označil jednotlivé návrhy rímskymi číslami od I. po IV, tak ako je uvedené v
odsekoch 1 až 4 odôvodnenia tohto rozhodnutia.
(6) Návrh vo vzťahu k všetkým bodom žalobca odôvodnil v podstate tým, že žalovaná je jeho bývalá
manželka. V rodinnom dome, ktorého je vlastníkom, má žalovaná svoje hnuteľné veci. Žalovaná sa nevie
vysporiadať s rozvodom a pravidelne vyhľadáva žalobcu so zlým úmyslom. Svoje osobné veci si nevzala,
hoci si ich mala prísť zobrať na základe neodkladného opatrenia vo veci 3C/16/2021. Žalovaná si zobrala
len nejaké veci, nie všetky. Do domu chce chodiť kedykoľvek bez ohlásenia a vzájomnej dohody, narúša
súkromie žalobcu a jeho bývanie. So žalovanou sa nedá dohodnúť, odmieta rešpektovať nariadenia a
dohody, preto by si mala prísť po svoje veci jednorazovo, za prítomnosti polície. Žalobca sa pokúšal
dohodnúť so žalovanou aj prostredníctvom jej matky, ale neúspešne. Má za to, že žalovaná mu chce
len uškodiť. Obaja sú aj konateľmi obchodnej spoločnosti so sídlom v nehnuteľnosti žalobcu, avšak táto
už nevykonáva žiadnu činnosť. Každý z účastníkov pracuje sám na základe vlastného živnostenského
listu, preto neexistuje dôvod pre žalovanú vstupovať do nehnuteľnosti žalobcu. Žalovaná sa žalobcovi
vyhráža, že ho dostane do väzenia a jeho priateľke píše urážlivé, nedôstojné a výhražné správy a
očierňuje ju na sociálnych sieťach. Pri incidente, kedy bola aj privolaná polícia, bránila žalobcovi a
jeho priateľke v odjazde autom. Žalobca trpí psychicky, obáva sa, že žalovaná ho chce dostať do
väzenia. Jediné riešenie sa mu javí zákaz priblíženia k nemu s výnimkou pracoviska a jednorazového
prevzatia osobných vecí. Žalobca už vyčerpal všetky dostupné prostriedky nápravy vzniknutého stavu.
Jeho návrh je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany. Pre preukázanie svojich tvrdení predkladá

list vlastníctva č. XXX pre kat. úz. T. L. E., e-mailovú komunikáciu medzi matkou žalovanej a žalobcom,
medzi žalobcom a žalovanou a správy adresované žalobcovej priateľke a jej maloletej dcére. Žalobca
žiada o vykonanie dopytu incidentov z 29.08.2021, kedy žalovaná obmedzovala žalobcu a jeho priateľku
na osobnej slobode a poškodila mu stierač na aute. Následne volal žalobca policajnú hliadku 10.10.2021.
Nakoniec však trestné oznámenie nepodal.
(7) Súd sa oboznámil s predloženými listinami a zistil z nich, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľností v katastrálnom území T. L. E. zapísaných Okresným úradom G., katastrálnym odborom na
liste vlastníctva č. XXX, a to zastavanej plochy a nádvoria parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2, záhrady
parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2 a rodinného domu súpisné číslo XXX na parcele č. XXXX/X (list
vlastníctva na čísle listu spisu /ďalej len „č.l.“ 5/)
(8) Žalobca a žalovaná komunikujú vzájomne elektronicky - e-mailom, komunikácia zo strany žalovanej
je neslušná, vulgárna. (Komunikáciu zo svojej strany vo vzťahu k žalovanej žalobca nepredložil, len
odpovede žalovanej.) (č.l. 6 a 8 až 11)
(9) Žalobca matke žalovanej zaslal dňa 31.08.2021 elektronicky zoznam vecí na rozdelenie. (č.l. 7)
(10) Žalovaná elektronicky kontaktuje osobu, ktorá je podľa tvrdenia žalobcu jeho priateľkou, pričom
komunikácia je vulgárna, urážlivá a intenzívna. (č.l. 12 až 15) a kontaktuje aj osobu, ktorá je podľa
tvrdenia žalobcu jej dcérou, pričom táto komunikácia je rovnako vulgárna (č.l. 16).
(11) Rovnako na sociálnej sieti zverejnila správu, kde sa pohŕdavo vyjadruje k osobe, ktorá je na fotografii
(č.l. 17).
(12) Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
(13) Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) až h) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným
opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia, nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko
alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu
alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou
alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.
(14) Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.
(15) Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
(16) Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.
(17) Podľa § 329 ods. 1, ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací
súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k
odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
(18) Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
(19) Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

(20) Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.
(21) Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
(22) Súd vychádzal aj z nasledujúcich teoretických východísk:
(23) Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého
účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by
bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu
rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho
riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa
zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril
nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko,
aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní
musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie
neodkladného opatrenia potrebné.
(24) Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a
pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to
však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola
osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným
opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom
chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného
opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť
uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom
dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná
potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp.
jej zväčšovanie.
(25) Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové
konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla
ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia. V prvom rade je to dané lehotou, v rámci ktorej má súd o návrhu rozhodnúť, ktorá je
bezodkladne, ako to vyplýva z ustanovenia § 328 ods. 2 C. s. p. („o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu“). Súd pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie
podľa ustanovení § 186 a nasl. C. s. p., ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými
dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou
návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba
vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci
samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným
prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich
uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako
aj v odvolacom konaní (viď 3Cdo/152/2013). Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv žalobcu
má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana žalovaného
je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou žalobcu
za prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2017,
sp. zn. 3Obdo/1/2017 - pre potreby tohto konania nebolo potrebné v citácii uvádzať odkazy týkajúce sa
konania o predbežnom opatrení podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2016; súd považuje za potrebné
k citovanému rozhodnutiu dodať, že neodkladné opatrenie nemusí mať nevyhnutne dočasný charakter)
(26) Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol uznesením zo dňa 20.10.2021 č.k.
6C/18/2021-19 tak, že návrh I. zamietol, návrhy II. odmietol, návrh III. zamietol a návrh IV. zamietol.
Uznesenie o zamietnutí návrhom I., III. a IV. nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2021.

(27) Rozhodnutie o odmietnutí návrhu vo vzťahu k návrhu II. súd odôvodnil tým, že návrh nebol
dostatočne určitý, pretože nebola špecifikovaná vzdialenosť, na akú sa žalobca domáha zákazu
priblíženia žalovanej k nemu a jeho obydliu.
(28) Proti rozhodnutiu o odmietnutí návrhu II. podal žalobca odvolanie. V odvolaní špecifikoval, že žiada,
aby súd zakázal žalovanej priblížiť sa k žalobcovi na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov s výnimkou
pracoviska, ktorým je I. R. C., kde musia občas okolo seba prejsť.
(29) Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací doručil uznesenie, návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako aj odvolanie žalobcu žalovanej a umožnil jej vyjadriť sa k nim.
(30) Žalovaná vo vyjadrení popísala okolnosti rozvodu manželstva so žalobcom. Popísala narušenú
komunikáciu a vzťahy žalobcu a žalovanej, ako aj skutočnosť, že medzi nimi nedošlo k vyporiadaniu
BSM po rozvode manželstva a v tejto súvislosti pretrvávajú medzi nimi majetkové spory. Žalobca ignoruje
rozhodnutie súdu, na základe ktorého má žalovaná právo vziať si z domu svoje veci. Žalovaná má obavu
o svoj život a zdravie, žalobca klame, keď uvádza, že sa obáva. Poukázala na to, že v práci mu jej
prítomnosť nevadí. Z jej pohľadu ide o pomstu. Žalobca je podľa nej motivovaný tým, že chce docieliť,
aby si žalovaná nerobila nárok na majetok, ktorý je aj jej.
(31) K vyjadreniu predložila čestné vyhlásenie žalobcu, že dom v obci T. L. E. XXX zakúpili v novembri
2016 spoločne so žalovanou, podieľali sa spoločne na splácaní hypotéky a on súhlasí, aby bola
nehnuteľnosť predmetom BSM. Ďalej pripojila potvrdenie Obvodného oddelenia Policajného zboru G.,
že dňa 17.10.2021 o 12:00 oznámila schválnosti, ktoré jej robí žalobca, pričom skutok bol vedený
ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.
Pripojila aj sobášny list, z ktorého vyplýva, že so žalobcom uzavreli manželstvo dňa 14.07.2007 a kópiu
rôznej elektronickej komunikácie, z ktorej vyplýva narušená komunikácia žalobcu a žalovanej, pričom
je evidentné, že sčasti ide o súkromnú komunikáciu žalobcu (súdu nie je zrejmé, akým spôsobom sa
k tejto komunikácii žalovaná dostala, je však dôvodné vzhľadom na povahu dôkazov sa domnievať, že
spôsob nadobudnutia týchto dôkazov nie je zákonný /boli získané bez vedomia žalobcu, respektíve bez
príkazu súdu/, preto súd na ne neprihliadal). Pripojila aj uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 21.06.2021
č.k. 3C/16/2021-15, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť umožniť žalovanej vstup do rodinného domu
za účelom prevzatia jej osobných vecí. Pripojila aj uznesenie OO PZ Partizánske zo dňa 08.11.2021
o postúpení veci na priestupkové konanie, pričom skutku sa mal dopustiť žalobca tak, že napadol
žalovanú.
(32) Krajský súd v Trenčíne napadnuté uznesenie vo výroku II uznesením zo dňa 30.11.2021 č.k.
27Co/83/2021-59 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu,
že bolo potrebné žalobcu pred rozhodnutím o odmietnutí návrhu vyzvať na jeho doplnenie.
(33) Tunajší súd uznesením zo dňa 18.05.2022 túto povinnosť splnil a žalobcu vyzval, aby návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia špecifikoval v určenej lehote tak, že špecifikuje vzdialenosť, na akú
sa má zakázať priblížiť žalovanej k žalobcovi a jeho obydliu tak, aby bol návrh dostatočne určitý.
(34) Žalobca na podklade uznesenia návrh doplnil tak, že špecifikoval vzdialenosť, na ktorú sa žalovaná
k jeho obydliu môže ešte priblížiť, na 5 metrov.
(35) Súd po doplnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vec vo vzťahu k pôvodnému návrhu
II. znovu posúdil a dospel k záveru, že po doplnení žalobcom má jeho návrh zákonné náležitosti riadneho
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nie je však dôvodný.
(36) Súd vychádzal zo skutkových okolností zistených už pred prvým rozhodnutím o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, pričom skutkové zistenia doplnil o skutočnosti vyplývajúce z
vyjadrenia žalovanej a z príloh k nemu (okrem tých, pri ktorých nie je možné vyvodiť zákonnosť ich
nadobudnutia).
(37) Súd na podklade zabezpečených dôkazov dospel k záveru, že žalobca neosvedčil naliehavosť
okamžitej potreby úpravy pomerov medzi stranami. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť, ak je
obava, že bude budúca exekúcia ohrozená (čo nie je prípad posudzovanej veci) alebo ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Dôvodom, pre ktorý sa žalobca nariadenia neodkladného
opatrenia domáha, je v podstate to, že je podľa neho potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami. Súd však z predložených listín žiadnu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nezistil. Žalobca
tvrdí, že sa mu žalovaná vyhrážala. Z predložených dôkazov však vyplýva, že ich komunikácia je
narušená z oboch strán, pričom toto narušenie evidentne súvisí s ich rozvodom a následným majetkovým
vysporiadaním. Posledné neohlásené návštevy podľa neho končili privolaním policajnej hliadky, kedy
mala žalovaná brániť žalobcovi a jeho priateľke odísť na aute a poškodila dvere na terase domu a zámok
na garáži, pričom napätie z takýchto návštev sa stupňuje. Naopak, žalovaná predložila uznesenie OO
PZ G. zo dňa 08.11.2021, z ktorého vyplýva, že žalobca mal napadnúť žalovanú tak, že ju udrel, škrtil,
vyhrážal sa jej ujmou na zdraví a poškodil jej motorové vozidlo. K incidentu malo dôjsť 29.08.2021, kedy

si žalovaná chcela prísť do domu, v ktorom žalobca býva, po svoje osobné veci. Z dôkazov je evidentné,
že obaja majú problém správať sa navzájom zdržanlivo. Nejde však medzi nimi o takú situáciu, o
ktorej by bolo nutné rozhodnúť ihneď, bez riadne vykonaného dokazovania (konanie o neodkladnom
opatrení umožňuje vykonať dokazovanie len v obmedzenom rozsahu). Žalobcovi nič nebráni podať proti
žalovanej žalobu, ktorou sa môže domáhať ochrany vlastnej osobnosti, avšak o prípadnej takejto žalobe
je potrebné vykonať riadne dokazovanie v riadnom civilnom konaní. Z návrhu, ako aj z dôkazov vyplýva,
že žalobca aj žalovaná pracujú na jednom pracovisku. Napokon, na túto skutočnosť reflektuje aj žalobca
v podanom návrhu a stretávanie so žalovanou na pracovisku akceptuje. Aj z toho súd vyvodzuje, že ich
vzájomné vzťahy neodôvodňujú v súčasnosti potrebu neodkladnej úpravy ich pomerov, ktorá by nemohla
vyčkať do skončenia konania vo veci samej.
(38) V prípade, ak by v budúcnosti žalovaná narušovala občianske spolužitie v mieste bydliska žalobcu
svojím správaním, má žalobca možnosť proti takému správaniu sa brániť podľa predpisov chrániacich
osobu alebo vlastnícke právo, a to vrátane prostriedkov trestného práva. Aj vo vzťahu k tomuto
tvrdenému konaniu žalovanej sa súdu javí byť efektívnym prostriedkom obrany podanie trestného
oznámenia. Z predložených dôkazov však nevyplýva, že by tak žalobca doteraz urobil. Ako už súd
uviedol v prvom rozhodnutí o neodkladnom opatrení, bezprostredným nástrojom ochrany práv žalobcu
v tomto prípade je v prípade porušenia jeho práva na súkromie a nedotknuteľnosť obydlia privolanie
polície a podanie trestného oznámenia. Žalovaná nemá v súčasnosti žiaden titul do nehnuteľností
žalobcu akokoľvek vstúpiť (s výnimkou realizácie uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 21.06.2021 č.k.
3C/16/2021-15, ku ktorej však už podľa návrhu žalobcu došlo, pričom pre úplnosť je potrebné dodať, že
toto rozhodnutie súd v tomto konaní zmeniť / zrušiť bez návrhu nemôže). Ak žalovanú od prípadného
protiprávneho konania neodradí využitie prostriedkov trestného práva, ťažko očakávať, že ju odradí
rozhodnutie súdu v civilnom konaní, ktoré je vykonateľné len prostriedkami exekúcie (ktoré nie sú
na rozdiel od zásahu polície bezprostredné a dostatočne rýchle). Preto nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia podľa názoru súdu nie je potrebné.
(39) Toto rozhodnutie však nevylučuje, že by žalobca mohol byť v prípade podanej žaloby proti
žalovanej v civilnom súdnom konaní úspešný. Súd v podstate len konštatoval, že pomery strán nie je
v súčasnosti potrebné upravovať okamžite, bezprostredne, bez riadne vykonaného dokazovania. Ak by
sa však pomery medzi stranami v budúcnosti zmenili, nie je vylúčené podanie nového návrhu, hoci i na
nariadenie neodkladného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Partizánske. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie
urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v
listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne
nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania
nevyzýva.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.