Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 20, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118275123
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6118275123.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcu T. H., W.. XX. XX. XXXX, F. F. F., Y. XX, v konaní zastúpeného JUDr. Alenou Babišovou,
advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Pestovateľská ulica č. 18, proti žalovanému Mesto
Banská Bystrica, so sídlom Banská Bystrica, Československej armády 26, IČO: 00 518 476, o zaplatenie
2 326,68 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalobca povinný

zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou dňa 16. 05. 2018 sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 326,68
Eur s príslušenstvom z titulu náhrady za vecné bremeno, ktoré viazne na jeho nehnuteľnosti.

2. Žalovaný so žalobou vyjadril nesúhlas a žiadal túto zamietnuť.

3. Žalobca uvádzal, že je výlučným vlastníkom pozemku registra CKN č. XXXX/XX o výmere XXX m2
- zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, pre kat. úz. Radvaň, obec Banská Bystrica.

Žalobca tento pozemok nadobudol na základe rozhodnutia D XXXX/XXXX, rozhodnutia L.-F. Č.. XXX-
XXX/XXXX zo dňa 02. 03. 2005 o schválení ROEP, D 1309/1986 a zápisom geometrického plánu č.
XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 12. 08. 2015.
4. Žalobca uviedol, že pred zápisom geometrického plánu do katastra nehnuteľností bol pozemok
evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok registra EKN č. XXX o výmere XXXX m2 - orná
pôda. Tieto skutočnosti preukazoval žalobca výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Radvaň, z
ktorého vyplynula skutočnosť o tom, že žalobca je vlastníkom pozemku parcely č. XXXX/XX o výmere

XXX m2.

5. Žalobca ďalej tvrdil, že na tomto jeho pozemku sa nachádza miestna komunikácia - cesta, ktorá prešla
do vlastníctva správy žalovaného. Pozemok pod stavbou zostal nevysporiadaný. Z uvedeného dôvodu
v tomto konaní si potom uplatnil nárok za obmedzenie jeho vlastníckeho práva, ktorého sa domáha ako
náhrady za jeden rok v zmysle vyčíslenia zo znaleckého posudku č. 14/2018 znalca K.. Ľ. N. zo dňa
13. 03. 2018 za obdobie od 16. 05. 2017 do 16. 05. 2018 vo výške 2 326,68 Eur. Žalobca uviedol, že

takýto nárok si uplatňuje za obmedzenie jeho vlastníckeho práva, ktorého sa domáha náhrady za jeden
rok v zmysle vyčíslenia z tohto znaleckého posudku, ktoré predstavuje hodnotu nájmu pozemku parcely
č. XXXX/XX o výmere 360 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX vo výške 2326,68 Eur za rok. Žalobca túto skutočnosť preukazoval súkromným znaleckým posudkom č. 14/2018,
z ktorého uvedené tvrdenia vyplývali.

6. Žalobca svoju žalobu odôvodňoval teda na tom skutkovom základe, že žalovaný využíva na účely
verejnej dopravy pozemok žalobcu, ktorý je zastavaný cestou, teda miestnou komunikáciou dlhodobo,
ktoré je využívané všetkými obyvateľmi mesta. Z uvedeného dôvodu nemohol a nemôže tento pozemok
užívať, ani nijakým iným spôsobom s ním disponovať. Uviedol, že má záujem takýto pozemok odpredať,
resp. ho prenajať, resp. žiadať za neho náhradu z vecného bremena v prípade poskytnutia náhradného

pozemku formou zámennej zmluvy. Žalovaný však na takéto ponúkané riešenia nepristúpil.

7. Žalobca sa teda domáhal zaplatenia sumy 2 326,68 Eur ako finančnej náhrady za obdobie od 16. 05.
2017 do 16. 05. 2018 za zriadené vecného bremeno zo zákona, ktorým je obmedzené jeho vlastnícke
právo, pričom mal nárok na náhradu, ktorá má objektívne zodpovedať hodnote nájmu za obdobné
pozemky v danom mieste a čase.

8. Súd v tejto súvislosti vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 14/2018 spracovaný znalcom K..
Ľ. N. zo dňa 13. 03. 2018, z ktorého potom vyplýva, že ročný nájom pozemku parcely č. XXXX/XX za m2
predstavuje sumu 6,463 Eur za rok, teda nájom za celkovú výmeru tohto pozemku predstavuje potom
sumu 2 326,68 Eur.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že uplatnený nárok žalobcu považuje v celom rozsahu za
premlčaný a z uvedeného dôvodu vznáša námietku premlčania, ktorú odôvodňuje tým spôsobom,
že uplatnený nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom zriadeným zo
zákona podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101

Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu potom premlčacia doba v danom prípade začala plynúť
od účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. dňa 01. 07. 2009 a táto uplynula dňom 02. 07. 2012.

10. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. nie je upravené, že vzniknuté vecné
bremeno podľa tohto zákona má za následok nárok aj na náhradu a v prípade, že by takáto finančná

náhrada za vznik vecného bremena mala byť poskytnutá, musí sa jednať o jednorazovú náhradu za
nútené obmedzenie vlastníckeho práva.

11. Žalovaný ďalej uviedol, že režim zákonných vecných bremien sa riadi špeciálnou úpravou
právnych predpisov, avšak nejde o komplexnú úpravu, ktorá by vylúčila použitie všeobecnej úpravy

občianskeho práva v časti vecných bremien. Z uvedeného vyplýva, že súčasné špeciálne právne
predpisy upravujúce vznik zákonných vecných bremien neobsahujú právnu úpravu týkajúcu sa náhrad
súvisiacich s jej výkonom a je potrebné použiť aj úpravu súkromnoprávnu či subsidiárne použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej uviedol, že súčasná judikatúra súdov takýto názor
ohľadne jednorazovej náhrady a plynutia premlčacej doby potvrdzuje. Z uvedeného dôvodu potom

žalovaný uviedol, že z takéhoto právneho názoru vyplývajú aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
a to 8Cdo/17/2019 zo dňa 30. 11. 2020 a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn.
5Cdo/175/2019 zo dňa 27. 04. 2022 týkajúce sa tých istých sporových strán, kde žalobca sa domáhal
takejto náhrady za iné časové obdobie.

12. Podľa § 100 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

13.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa § 128 ods.2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo

vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento
účel a za náhradu.15. Podľa § 151o ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Podľa § 1 ods.1 zákona č. 66/2009 Z. z. tento zákon upravuje

usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho
územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných
predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktoré svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so
stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

16. Podľa § 2 ods.1 a 2 citovaného zákona, obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa
osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho
usporiadania vlastníctva k pozemkom, môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod
stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite
a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom
katastrálnom území.

Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa
vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 4 ods.1 a 2 citovaného zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod

stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo

v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do
vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

18. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal v konaní za

preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností a to pozemku registra CKN č. 1947/11 o
výmere 360 m2 - zastavané plochy a nádvoria.

19. V konaní bolo taktiež preukázané, že v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. vzniklo vecné bremeno
zo zákona a to zriadením v prospech vlastníka stavby podľa § 4 ods.1 tohto zákona, ktorý odkazuje

na všeobecné ustanovenia o vecných bremenách a to § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka.
Súd mal v konaní za preukázané, že nedošlo v danom prípade k usporiadaniu vlastníckych vzťahov k
predmetnému pozemku pod stavbou teda miestnou komunikáciou, nedošlo k zámene pozemkov ani k
vyplateniu prípadnej finančnej náhrady.

20. Súd v danom prípade konštatuje, že vzhľadom k tomu, že právny predpis teda zákon č. 66/2009 Z.
z. bol prijatý práve za účelom usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré sú vo
vlastníctve buď obce alebo vyššieho územného celku, ktoré do jeho vlastníctva prešli zo štátu. V danom
prípade sa jedná o právny predpis upravujúci špeciálnym spôsobom usporiadanie týchto vlastníckych
vzťahov.

21. Z ustanovenia § 4 ods.2 uvedeného zákona však nevyplýva, že by vlastník pozemku nemal nijaké
práva vo vzťahu k poskytnutiu náhrady za vecné bremeno do pridelenia náhradného pozemku, resp. do
vykonania pozemkových úprav. Pokiaľ je pozemok zaťažený vecným bremenom vzniknutým zo zákona,
tak ako to predpokladá ustanovenie zákona č. 66/2009 Z. z., takéto právo vlastníkovi pozemku patrí, v

opačnom prípade by to bolo porušenie zásady ochrany vlastníckeho práva.

22. Je preto plne v súlade so zákonom. Že v prípade zriadenia vecného bremena podľa § 4 ods.1 zákona
č. 66/2009 Z. z. poskytnúť za takéto vecné bremeno náhradu.

23. Súd ďalej uvádza, že už judikatúra Najvyššieho súdu, ktorá bola akceptovaná Ústavným súdom
dospela k záveru, že právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods.5 zákona
č. 182/1993 Z. z. vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu
účinnosti tohto zákona a preto nemôže byť tomu inak ani pri zriadení vecného bremena podľa § 4ods.1 zákona č. 66/2009 Z. z. Ak tieto zákonné vecné bremená majú všetky jednotiace znaky, t.
j. ide o obmedzenie vlastníckeho práva založené verejnoprávnymi normami kogentného charakteru
s významným prvkom súkromnoprávnych, okruh oprávnených subjektov vymedzených druhovo a

nezapisujú sa do katastra nehnuteľností, vyjadrené v zhodnej právnej úprave nemôže byť tomu inak ani
v súvislosti s finančnou náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva.

24. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods.5 zákona č. 182/1993 Z. z. je
nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné

bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na
spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého
nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne
jednorazová; nemá teda charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka
mal každý nový vlastník zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné
bremeno.

25. Vlastníci stavieb teda nemôžu užívať cudzie pozemky pod stavbami bezodplatne tým skôr, že nie
sú nijakým zákonným spôsobom motivovaní ani nútení vyriešiť právny režim pozemkov pod stavbami
poskytnutím náhradného pozemku alebo v konaní o nariadení pozemkových úprav. Práve spravodlivú
rovnováhu medzi záujmami vlastníkov pozemkov pod stavbami a vlastníkov stavieb možno dosiahnuť

priznaním spravodlivej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku za dobu od vzniku
obmedzenia do konečného majetkovoprávneho usporiadania ich vzťahov.

26. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobného návrhu, súd posudzoval
prednostným spôsobom túto námietku, pričom dospel k záveru zhodne tak, ako už uvedenú

problematiku judikoval Najvyšší súd SR v konaní pod sp.zn. 8Cdo/17/2019 zo dňa 10. 11. 2020 a v
konaní pod sp. zn. 5Cdo/175/2019 zo dňa 27. 04. 2022 tak, že pri právnej úprave zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov vzniká k pozemku právo zodpovedajúcemu bremenu, ak vlastník domu
nie je vlastníkom pozemku teda rozsah vecného bremena je určiteľný už pri jeho vzniku, t. j. od účinnosti
zákona, tak je tomu tak aj pri zriadení vecného bremena v zmysle § 4 ods.1 zákona č. 66/2009 Z. z.,

kedy rozsah tohto vecného bremena je tak isto určiteľný už pri jeho vzniku. Keďže účinnosť zákona č.
66/2009 Z. z. je dňom 01. 07. 2009, nasledujúcim dňom 02. 07. 2009 začala plynúť premlčacia doba,
ktorá v danom prípade je trojročná a uplynula dňom 02. 07. 2012. Dňom 03. 07. 2012 bol nárok žalobcu
premlčaný, pretože žaloba žalobcu bola podaná na súde osobne dňa 16. 05. 2018.

27. Zároveň je možné teda konštatovať, že nárok na primeranú náhradu má len ten vlastník, ktorý vlastnil
nehnuteľnosť v čase vzniku vecného bremena, ktoré vzniklo dňom 01. 07. 2009, jedná sa o náhradu,
ktorá je jednorazová a nárok patrí len prvému vlastníkovi, pričom od 01. 07. 2009 je treba posudzovať
aj určenie počiatku plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 02. 07. 2012.

28. Z uvedeného dôvodu preto súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú z dôvodu jeho premlčania.

29. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalovaná bola v plnom rozsahu v konaní úspešná a
žalobca je povinný túto zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich

výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.