Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615205460
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5615205460.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: G.. P. A.,
A.. XX.XX.XXXX, W.: U. XXX, N. - O., Č., štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Miloslav Hricko, so sídlom:
ul. 1. mája 709, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: STING Reality s.r.o., IČO: 43895425, so
sídlom: Mariánske námestie 21, 010 01 Žilina, zastúpený: VOJČÍK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom:
Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO: 36866563, o zaplatenie 5.000,- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne od 26.1.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatností rozsudku.

Konanie sa v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
5.000 eur za obdobie od 22.1.2015 do 25.1.2015 z a s t a v u j e.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,94%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Liptovský Mikuláš 18.06.2015 (vec bola dňa
02.02.2017 postúpená na Okresný súd Žilina v súlade s § 43 ods. 1 CSP ako miestne príslušnému
súdu, vzhľadom na vznesenú námietku žalovaným pri prvom procesnom úkone) domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % od

22.01.2015 do zaplatenia. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako
kupujúci uzatvorili dňa 17.10.2014 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti v k.ú. D. P. za kúpnu cenu 80.000,- €. Kúpna cena bola splatná v piatich častiach, pričom
posledná piata časť sa podľa článku V. ods. 1 písm. e) kúpnej zmluvy stala splatnou v lehote troch
pracovných dní od splnenia podmienok špecifikovaných v tomto ustanovení zmluvy. Žalobca všetky
predpoklady splnil, bol povolený vklad, predmet kúpy bol vyprataný a odovzdaný, boli odhlásené všetky

trvalé pobyty, vlastnícke právo nového vlastníka nebolo nijako obmedzené a ani neboli vedené žiadne
vkladové, ani záznamové konania na katastri nehnuteľností. Neexistovali ani žiadne záväzky týkajúce
sa predmetu kúpy, ktoré by mohli byť z tejto časti kúpnej ceny uhradené. Všetky tieto predpoklady boli
splnené najneskôr 17.01.2015 a piata časť kúpnej ceny sa stala splatnou najneskôr dňa 21.01.2015.
Žalovaný aj napriek tomu poslednú časť kúpnej ceny žalobcovi nezaplatil, a to ani po výzve, ktorú
mu adresoval právny zástupca žalobcu. Namiesto toho adresoval žalobcovi oznámenie o započítaní

pohľadávok zo dňa 31.03.2015, v ktorom žalovaný tvrdil, že kvôli porušeniu článku 7. ods. 3. zmluvy mu
vzniklo právo na zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- €.
Žalobca tvrdí, že žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol. Zmluvnú pokutu upravuje
čl. 3. ods. 4. zmluvy, podľa ktorého vzniká žalovanému nárok na zmluvnú pokutu v prípade, že žalobca
poruší niektorú z povinností článku 7. ods. 4. zmluvy. Takéto ustanovenie zmluvy však neexistuje, preto
dojednanie o zmluvnej pokute neobsahuje podstatnú náležitosť - označenie zabezpečovanej povinnosti,

je tak neplatné.Z listu žalovaného vyplýva, že za povinnosť žalobcu zabezpečenú zmluvnou pokutou sa považuje
povinnosť podľa článku 7. ods. 3. zmluvy zabezpečiť, aby po 17.01.2015 nebolo v predmetnej
nehnuteľnosti evidované sídlo právnickej osoby. Táto povinnosť je však upravená v článku 7. ods. 3.,

a nie v odseku 4. zmluvy. K záveru, že ide o povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, nemožno
dôjsť ani výkladom, pretože bol to práve žalovaný, kto predmetnú zmluvu pripravoval, a teda analogicky
podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka by mala byť vykladaná v jeho neprospech, a nie v jeho
prospech. Keďže žalovaný svoj záväzok nesplnil, dostal sa tak do omeškania so splnením peňažného
záväzku, preto si žalobca uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa 22.01.2015

do zaplatenia.

2. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

3. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim (pod
pôvodným obchodným menom STING FINANCE s.r.o.) dňa 17.10.2014 súd zistil, že predmetom zmluvy

bol prevod vlastníckeho práva nehnuteľností - stavby rodinného domu súp.č. XXXX, postaveného na
parcele reg. KN-C parc.č. XXXX, a pozemku KN-C parc.č. XXXX o výmere 393 m2, zastavané plochy
a nádvoria, zapísaných na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Liptovský
Mikuláš pre k.ú. D. P..
V článku 3.1. zmluvy predávajúci vyhlásil, že v deň podpisu tejto zmluvy nie je predmet kúpy

zaťažený žiadnymi vecnými právami, záväzkovými právami, záložnými právami, vecnými bremenami v
prospech tretích osôb, nájomnými, ani podnájomnými zmluvami alebo inými právami tretích osôb, okrem
záložného práva (špecifikovaného v tomto článku zmluvy).
V článku 3.2. zmluvy predávajúci vyhlásil, že ku dňu podpisu zmluvy nie sú proti nemu vedené
žiadne správne, súdne, ani exekučné konania, ani nehrozí začatie žiadneho správneho, súdneho alebo

exekučného konania, ani iného konania, ktoré by mohli zmariť prevod vlastníckeho práva k predmetu
kúpy na kupujúceho, okrem tých, ktoré sú uvedené v zmluve, predmet kúpy nie je kontaminovaný
škodlivými látkami akéhokoľvek druhu, predmet kúpy a všetky jeho časti je možné riadne užívať v súlade
so stavebnými predpismi, atď.
Podľa čl. 3.3. zmluvy sa predávajúci zaviazal, že po podpísaní zmluvy až do nadobudnutia vlastníckych

práv kupujúcim predmet kúpy nijako neprevedie, nezaťaží, ani neobmedzí v užívaní spôsobmi
špecifikovanými v tomto článku zmluvy.
Podľa čl. 3.4. zmluvy v prípade, že predávajúci poruší niektorú zo svojich povinností podľa čl. 3.3. tejto
zmluvy a/alebo podľa čl. 7.4. tejto zmluvy a /alebo podľa čl. 9.3. zmluvy, alebo v prípade, ak sa akékoľvek
vyhlásenie predávajúceho podľa čl. 3.1. a/alebo čl. 3.2. tejto zmluvy ukáže ako nepravdivé, zaväzuje sa

predávajúci uhradiť kupujúcemu v hotovosti zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- €, a to do 5 pracovných
dní odo dňa doručenia písomnej výzvy kupujúcemu na jej úhradu.
Podľa čl. 4. zmluvy bola kúpna cena za predmet kúpy medzi zmluvnými stranami stanovená dohodou
vo výške 80.000,- €.
Podľa čl. 5. ods. 1. zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli uhradiť kúpnu cenu v štyroch častiach, z toho 1.

časť vo výške 13.000,- € najneskôr do 17.10.2014, 2. časť vo výške 30.000,- € najneskôr do 17.10.2014,
3. časť vo výške 10.000,- € najneskôr do 30.10.2014, 4. časť vo výške 22.000,- € najneskôr do troch
pracovných dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva k predmetu kúpy v prospech kupujúceho.
5. časť kúpnej ceny vo výške 5.000,- € mala byť podľa čl. 5 ods. 1. písm. e) zmluvy uhradená do 3
pracovných dní odo dňa splnenia všetkých nasledovných podmienok: Katastrálny odbor Okresného

úradu Liptovský Mikuláš povolí vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho podľa tejto zmluvy,
predmet kúpy bude vyprataný a odovzdaný kupujúcemu riadne a včas v lehote dohodnutej v tejto
zmluve a predávajúci, ako aj všetky osoby, ktoré majú trvalý pobyt v predmete kúpy, si odhlásia trvalý
pobyt v lehote dohodnutej v tejto zmluve a vlastnícke právo predávajúceho k predmetu kúpy nebude
nejakým spôsobom obmedzené a k predmetu kúpy nebude ku dňu povolenia vkladu vlastníckeho práva

v prospech kupujúceho vedené žiadne vkladové, ani záznamové konanie, okrem záložného práva
(špecifikovaného v tomto článku).

4. Súd zo zmluvy ďalej zistil, že článok 7. zmluvy obsahuje len tri odseky, z toho podľa odseku 7.3.
predávajúci sa zaviazal odhlásiť si trvalý pobyt v predmete kúpy najneskôr do 17.01.2015 a zároveň

vyhlásil, že:
- v predmete kúpy nebudú mať po tejto lehote trvalý pobyt on, ani žiadna iná osoba,
- ani nebude v predmete kúpy evidované sídlo žiadnej právnickej osoby.5. Z odovzdávacieho protokolu (č.l. 7 spisu) súd zistil, že predávajúci odovzdal kupujúcemu k užívaniu
dňa 19.01.2015 nehnuteľnosti, ktoré boli na kupujúceho prevedené hore uvedenou kúpnou zmluvou.

6. Výzvou zo dňa 02.04.2015 (č.l. 8 spisu) žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval
žalovaného na splnenie záväzku zo zmluvy, a to na úhradu poslednej, piatej časti kúpnej ceny.

7. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 31.03.2015 (č.l. 10 spisu), že žalovaný sa síce zaviazal

na úhradu piatej časti kúpnej ceny vo výške 5.000,- € do troch pracovných dní odo dňa splnenia
všetkých podmienok (žalovaný v liste konkretizoval podmienky špecifikované v článku 5.1.e/ kúpnej
zmluvy), žalobca si však nesplnil svoju povinnosť, ku ktorej sa zaviazal v článku 7.3. zmluvy a síce,
že v predmete kúpy nebude mať po tejto lehote trvalý pobyt ani žalobca, ani žiadna iná osoba, ani
nebude v predmete kúpy evidované sídlo žiadnej právnickej osoby. V predmete kúpy však mala sídlo
spoločnosť DREVOVÝROBA-LEPEX, s.r.o., a to až do dňa 12.03.2015. Keďže sa predávajúci zaviazal

na základe článku 3.4. zmluvy pre prípad porušenia niektorej zo svojich povinností, o.i. aj podľa článku
7.4. (3) tejto zmluvy, že ako predávajúci uhradí kupujúcemu v hotovosti zmluvnú pokutu vo výške
5.000,- €, aj keď žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi piatu časť kúpnej ceny, žalobcovi ale
vznikla povinnosť uhradiť žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- €. Preto žalovaný pristupuje k
jednostrannému započítaniu hore uvedených vzájomných pohľadávok, čím považuje všetky vzájomné

záväzky vyplývajúce zo zmluvy za urovnané.

8.ŽalovanýsakžalobevyjadrilpodanímdoručenýmOkresnémusúduLiptovskýMikulášdňa04.11.2015
(č.l. 36), v ktorom vzniesol námietku miestnej príslušnosti OS Liptovský Mikuláš. Ďalej poukázal na to,

že tvrdenie žalobcu ohľadom neplatnosti dohody o zmluvnej pokute nemá oporu v žiadnom ustanovení
právneho poriadku SR. Z konštantnej judikatúry vyplýva, že obligatórnymi obsahovými náležitosťami
dohody o zmluvnej pokute sú: určenie povinnosti, ktorej splnenie má zmluvná pokuta zabezpečiť a
určenie výšky zmluvnej pokuty, alebo spôsobu jej určenia. Všetky tieto náležitosti dohoda o zmluvnej
pokute obsahuje, a to konkrétne v článku 3.4. kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.2014, ktorú v písomnej forme

uzatvoril žalobca ako predávajúci so žalovanou ako kupujúcou. Určenie zabezpečovaných povinností
je v článku 3.4. kúpnej zmluvy vymedzené identifikáciou konkrétnych a nezameniteľných povinností
žalobcu ako predávajúceho, a to formou odkazov na taxatívny výpočet ustanovení kúpnej zmluvy,
menovite na ustanovenie článku 3.3., článku 7.3., článku 9.3. a článku 3.2. kúpnej zmluvy, z čoho
vyplýva, že sa jedná o vymedzenie určité.

9. K zrejmej chybe v písaní obsiahnutej v článku 3.4., týkajúcej sa článku 7.3. kúpnej zmluvy, žalovaný
uviedol, že aj keď bod 4. v článku 7. kúpnej zmluvy neexistuje, a to z dôvodu, že došlo k chybe v
písaní, žalovaný má za to, že je možné túto chybu v písaní preklenúť aplikáciou logického výkladu a
systematického výkladu na kúpnu zmluvu ako celok a nie je možné následne dôjsť k inému záveru,
ako k tomu, že dohoda o zmluvnej pokute zabezpečuje aj povinnosť ustanovenú predajcovi v článku

7.3. kúpnej zmluvy. Jedná sa o zrejmú, exaktne zistiteľnú chybu v písaní. Takáto chyba nerobí právny
úkon neurčitým a nezrozumiteľným, ak je inak jeho význam nepochybný (rozhodnutie NS ČR sp. zn.
33Ca/73/1999).
10. Žalovaný taktiež poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26Cdo/2139/2000, v zmysle ktorého
právny úkon nie je neplatný pre neurčitosť, keď je obsah právneho úkonu nepochybný, iba sú znížené

jeho vyjadrovacie kvality zjavnými a v zmysle dojednania inak neodporujúcimi chybami, vzniknutými v
procese vytvárania textu.
11. Žalovaný má zo, že vzhľadom na nedostatok relevantnosti ostatných článkov kúpnej zmluvy vo
vzťahukzrejmejchybevpísaníjedinýmrelevantnýmustanovenímkúpnejzmluvy,ktorémôžeobsahovať
povinnosť zabezpečovanú zmluvnou pokutou v zmysle čl. 3.4. kúpnej zmluvy, a to v kontexte zrejmej

chyby v písaní článku 7.4., môže byť výlučne ustanovenie článku 7.3. kúpnej zmluvy, a to vzhľadom na
skutočnosť, že článok 7. kúpnej zmluvy obsahuje len tri body, a nie štyri, teda namiesto článku 7.4. mal
byť správne uvedený článok 7.3.. Žiadny iný článok kúpnej zmluvy buď vôbec neobsahuje bod 4., alebo
v ňom obsiahnutý bod 4. neobsahuje žiadnu relevantnú zmluvnú povinnosť ustanovenú žalobcovi, ktorá
by bola spôsobilá byť zabezpečená zmluvnou pokutou v zmysle článku 3.4. kúpnej zmluvy.

12. Žalovaný je toho názoru, že dohoda o zmluvnej pokute bola uzatvorená právnym poriadkom
aprobovaným spôsobom, určenie výšky zmluvnej pokuty je vymedzené výškou zmluvnej pokuty (5.000,-
€), jedná sa teda o vymedzenie určité. Žalovaný má za to, že mal právo jednostranným právnym úkonomzapočítať jemu splatnú pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvnej pokuty, voči splatnej pohľadávke žalobcu
vyplývajúcej z článku 5.1.e) kúpnej zmluvy, preto navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
13. Žalobca v replike zo dňa 30.08.2017 (č.l. 86) poukázal, že zmluvná pokuta bola v písomnej forme

dohodnutá pre prípad porušenia povinností podľa čl. 3.3., čl. 7.4. alebo čl. 9.3., alebo pre prípad
nepravdivosti vyhlásení podľa čl. 3.1. a / alebo čl. 3.2.. Ani jeden z uvedených článkov neobsahuje
povinnosť zrušiť sídlo právnickej osoby v stavbe. To upravuje článok 7. odsek 3., ale nie odsek 4.
Preto žalovanému právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. 3.4. nevzniklo. Zmluvu pripravoval sám
kupujúci, preto možno analogicky aplikovať § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka a zmluvu vykladať v

prospech predávajúceho, a nie v prospech kupujúceho, ako sa žalovaný vo vyjadrení k žalobe domáha.
Analogickú aplikáciu obchodného zákonníka na občiansko-právne vzťahy pripustil NS SR v rozhodnutí
4MCdo/23/2008.
14. Argument, že došlo iba k chybe v písaní, keď bol vypustený niektorý z predchádzajúcich odsekov,
neobstojí.Nemožnoautomatickyvychádzaťztoho,žesapoužijeiný,poslednýodsekdotknutéhočlánku.
Nie je možné vedieť, či práve odsek 3. obsahuje povinnosť, ktorá mala byť zabezpečená zmluvnou

pokutou, a preto význam právneho úkonu nie je nepochybný.
15. Ustanovenie § 37 ods. 3 OZ možno použiť iba v prípade, že chyba nemala vplyv na určitosť a
zrozumiteľnosť právneho úkonu. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je predpísaná písomná forma, tak
určitosť prejavu vôle musí byť daná obsahom listiny, nestačí, že bolo účastníkom právneho úkonu
zrejmé, čo malo byť jeho skutočným obsahom.

16. Vzhľadom na obligatórnu písomnú formu dohody o zmluvnej pokute neurčitosť spočívajúca v tom,
že čl. 7.4. v zmluve vôbec neexistuje, nemožno odstrániť výkladom, ani odkazom na § 37 ods. 3 OZ.
17. Ďalej žalobca navrhol, pokiaľ by súd dospel k záveru, že žalovanému právo na zmluvnú pokutu
vzniklo, aby súd podľa § 545a OZ túto zmluvnú pokutu znížil.

18. Žalovaný v duplike zo dňa 26.10.2017 (č.l. 116 spisu) argumentoval, že skutočnosť, že odkaz na
príslušnýbodkúpnejzmluvyvčlánku3.4.jenepresný(namiestočlánku7.3.sanesprávneuvádzačlánok
7.4. kúpnej zmluvy) neznamená, že význam právneho úkonu nie je nepochybný. Do pozornosti súdu dal
nález Ústavného súdu SR III.ÚS 486/2011-29 zo dňa 31.01.2012.

Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu obsiahnutými v replike, že nemožno použiť iný odsek
dotknutého článku 7. kúpnej zmluvy. Podľa názoru žalovaného práve aplikáciou logického výkladu a
systematického výkladu kúpnej zmluvy ako celku ide v prípade nepresného odkazu na článok 7.4. v
článku 3.4. kúpnej zmluvy iba o chybu v písaní a nie je možné dôjsť k inému záveru, ako k tomu, že
dohoda o zmluvnej pokute zabezpečuje aj povinnosť ustanovenú žalobcovi ako predávajúcemu v článku

7.3. Žalovaný namietal možnosť aplikácie ustanovenia § 266 ods. 4 Obch.Z. v rámci analogia legis (v
zmysle ktorého zákonného ustanovenia: Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad,
treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.), keďže
toto výkladové právo je určené pre aplikáciu vo vzťahoch obchodnoprávnych a nie občiansko-právnych.

19. Súd nariadil na deň 19.09.2018 pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili právni zástupcovia žalobcu
a žalovaného. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti strán, ktoré boli na pojednávaní riadne
zastúpené svojimi právnymi zástupcami, pričom právni zástupcovia strán nenavrhli dokazovanie
výsluchom strán.

20. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu, poukázal, že podľa názoru
žalobcu nevznikla žalovanému pohľadávka spôsobilá na započítanie. Vzal žalobu v časti uplatneného
nároku na úrok z omeškania zo žalovanej sumy za obdobie od 21.01.2015 do 25.01.2015 späť. Uviedol,
že všetky predpoklady pre zaplatenie piatej, poslednej časti kúpnej ceny, boli splnené dňa 21.01.2015,
pričom žalovaný ako kupujúci bol povinný zaplatiť túto poslednú časť kúpnej ceny do troch pracovných

dní odo dňa splnenia týchto podmienok.

21.Právnazástupkyňažalovanéhozotrvalanadovtedajšíchvyjadreniachžalovanéhostým,žežalovaný
považuje nárok žalobcu za nedôvodný. Nesúhlasila s tým, že boli splnené podmienky pre úhradu
poslednej časti kúpnej ceny k 21.01.2015, pretože sídlo spoločnosti DREVOVÝROBA LEPEX s.r.o. bolo

evidované na danej adrese - v dome, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, až k 13.03.2015. Žalovaný
mal za to, že došlo k riadnemu započítaniu pohľadávok Oznámením o započítaní pohľadávok zo dňa
31.03.2015.22. Právny zástupca žalobcu v rámci záverečnej reči zotrval na dovtedajších tvrdeniach. Vyjadril sa
k rozhodnutiu Ústavného súdu III.ÚS 486/2011-29 z 31.01.2012 (zmienenému v duplike žalovaného),
ktoré bolo na pojednávaní oboznámené súdom. Poukázal, že skutková situácia vo veci, ktorú

prejednával ústavný súd, bola odlišná od skutkovej situácie, ktorú prejednáva tento súd, pretože vo veci
prejednávanej ústavným súdom bolo možné chybu v písaní odstrániť výkladom, keď sám ústavný súd
konštatoval, že slovne odkazuje ustanovenie o zmluvnej pokute na záloh, ktorý je v celej zmluve len
jeden jediný. V danom prejednávanom prípade však neexistuje žiadne takéto vodítko, ktoré by dalo
jednoznačnú odpoveď, pre prípad porušenia ktorého článku mala byť táto zmluvná pokuta dojednaná.

Pokiaľ žalovaný argumentuje, že to mal byť článok 7.3., chyba v písaní mohla byť iná, mohol by to byť
odkaz na článok 3.3., alebo článok 7.2., ktoré upravujú tiež dôležité povinnosti predávajúceho.

23. Právna zástupkyňa žalovaného v rámci záverečnej reči zotrvala na dovtedajších tvrdeniach.

24. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 34 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) právny úkon je prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy

s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa ust. § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Podľa ust. § 35 ods. 3 OZ právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob

ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliadne na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa
dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Podľa ust. § 37 ods. 3 OZ právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam
nepochybný.

Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu,

alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 43 OZ účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko,
čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa ust. § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a
vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ust. § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie

(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1
zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd v časti uplatneného nároku na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.000 eur za obdobie od 22.1.2015 do
25.1.2015 konanie zastavil podľa ust. § 145 ods. 2 CSP.

Vo zvyšnej časti žalobe vyhovel, teda žalobcovi priznal žalovanú istinu 5.000,- € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej istiny za obdobie od 26.01.2015 do zaplatenia.

26. Súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie poslednej - piatej časti kúpnej ceny
5.000,- € je v celom rozsahu dôvodný, keďže žalovanému nevzniklo právo na zmluvnú pokutu vo výške

5.000 € a nemal preto žalovaný právo si túto svoju neexistujúcu pohľadávku voči žalobcovi započítať s
pohľadávkou žalobcu na zaplatenie poslednej splátky kúpnej ceny.

27. Z definície právneho úkonu uvedenej v ustanovení § 34 OZ vyplýva, že právny úkon je určovaný

prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou, alebo zánikom práv a povinností,
alebo smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle
spájajú. Pri posudzovaní, či sa v danom prípade jedná o právny úkon, je potrebné konštatovanie
existencie dvoch zložiek právneho úkonu, a to jednoty vôle a jej prejavu. Z povahy právneho styku
vyplýva, že zisťovanie skutočnej vôle pri každom jej prejave nie je možné, preto občianske právo v

ust. § 35 ods. 2 a 3 OZ vychádza z princípu ochrany dobromyseľnosti účastníkov a súlad vôle s
určitým prejavom predpokladá. Existencia skutočnej vôle sa v konkrétnom prípade skúma len vtedy, keď
posúdený prejav vyvolá závažné pochybnosti o jej existencii, alebo keď to vyplýva zo zákona.
Ďalšou z možných otázok je to, čia vôľa sa prejavom vôle manifestuje. Pravidlom je, že vôľa prejavená
právnym úkonom je vôľou toho, kto ju prejavuje. Prejavom vôle sa rozumie jej vonkajšia manifestácia,

možné je teda prejaviť vôľu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje poznanie jej obsahu.
Ďalším znakom právneho úkonu je zameranie prejavu vôle na určité právne následky, ktorými je vznik,
zmena, alebo zánik práv a povinností. Právne úkony vznikajú, teda stávajú sa perfektnými, rozličným
spôsobom, podľa toho, či ide o jednostranné, dvojstranné, resp. viacstranné právne úkony.
Dvojstranné právne úkony vznikajú medzi vzájomnými a obsahovo zhodnými prejavmi vôle, jedná sa o

zmluvy, resp. dohody. Zmluva ako dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon, vzniká konsenzom,
teda úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy (ponuky, oferty).
Proces vzniku zmluvy konsenzom je upravený v § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka. Návrh (oferta) na
uzavretie zmluvy je jednostranným prejavom vôle, ktorým navrhovateľ adresátovi navrhuje, aby s ním
uzavrel zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu. Občiansky zákonník v § 43a ods. 1 výslovne požaduje,

aby takýto návrh na uzavretie zmluvy bol dostatočne určitý a aby z neho vyplývala vôľa navrhovateľa,
aby s ním bol viazaný v prípade jeho prijatia. Vznik zmluvy predpokladá, aby ponuka bola prijatá úplne
a bez výhrad.
Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu. Ak prejav
vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1

Občianskeho zákonníka platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá, nadobúda
účinnosť.28. Súd musel ako predbežnú otázku vyriešiť otázku platnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi stranami dňa 17.10.2014, a to v jej časti odseku 3.4. odkazujúceho na odsek 7.4.
zmluvy, keďže základnou spornou skutočnosťou v konaní bolo, či zmluvná pokuta dohodnutá v článku

3.4. zmluvy odkazom na článok 7.4. zmluvy bola dohodnutá platne, vzhľadom na neexistenciu článku
7.4. v kúpnej zmluve. V súvislosti s tým sa súd zaoberal otázkou, či je možné túto žalovaným tvrdenú
chybu v písaní kúpnej zmluvy preklenúť za použitia výkladového pravidla podľa ustanovenia § 35 ods.
2 OZ aplikovateľného, ak bol právny úkon vyjadrený slovami, resp. podľa ustanovenia § 35 ods. 3
OZ aplikovateľného, ak bol právny úkon vyjadrený inak než slovami, a to v spojitosti s ustanovením

§ 37 ods. 3 OZ, podľa ktorého právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho
význam nepochybný.

29. Ak prejav vôle nie je určitý alebo zrozumiteľný, je potrebné zistiť obsah právneho úkonu výkladom.
Účelom výkladu nie je formalistický výklad, ale zistenie skutočnej vôle účastníkov právneho úkonu, ak
táto vôľa nie je zrejmá z obsahu právneho úkonu. Je potrebné zároveň chrániť dobrú vieru účastníka,

voči ktorému právny úkon smeroval. Výklad právneho úkonu nemôže nahrádzať alebo meniť už
urobené prejavy vôle. Výkladom nemožno dopĺňať to, čo nie je v príslušnej listine obsiahnuté. Použitie
výkladových pravidiel smeruje len k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadrený slovami bol vyložený v
súlade so stavom, ktorý existoval v čase urobenia právneho úkonu.

30. Pri výklade právneho úkonu sa uplatňuje pravidlo priority výkladu, ktorý neplatnosť zmluvy
nezakladá, pred výkladom, ktorý neplatnosť zakladá, pričom pre rozsah zaviazania povinného sa
uplatňuje pravidlo, že povinný sa zaviazal plniť skôr menej, ako viac. Okrem výkladu gramatického,
logického a systematického je možné pri výklade právneho úkonu podľa § 35 ods. 2 OZ usudzovať vôľu
zmluvných strán aj s prihliadnutím na následné správanie zmluvných strán.

31. Predovšetkým je potrebné uviesť, že pre právny úkon, ktorým je dohodnutá zmluvná pokuta, je
ustanovením § 544 ods. 2 OZ kogentne stanovená písomná forma, pričom predpokladom pre platnosť
zmluvného dojednania o zmluvnej pokute je ďalej dohoda o určení jej výšky, resp. dohoda o spôsobe
jej určenia, ako i presné vymedzenie povinnosti, v prípade porušenia ktorej vznikne na zmluvnú pokutu

nárok. Dojednanie o zmluvnej pokute musí byť vyjadrené určitým spôsobom, nepochybným, musí byť
nezameniteľné.

32. Z uvedeného dôvodu - kogentne stanovenej písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute, nie je
možné použiť spôsob výkladu právneho úkonu podľa § 35 ods. 3 OZ, stanoveného pre právne úkony

vyjadrené inak než slovami.

33.Pokiaľžalovanýtvrdil,žeobsahprávnehoúkonukúpnejzmluvyvčastijehočlánku3.4.odkazujúceho
na článok 7.4. je nepochybný, len sú znížené vyjadrovacie kvality, a to zjavnými a v zmysle dojednania
inak neodporujúcimi chybami, vzniknutými v procese vytvárania textu, právny úkon preto nie je neplatný

pre neurčitosť, súd k tejto obrannej argumentácii žalovaného uvádza:

34. Ustanovenie § 37 ods. 3 OZ upravuje prípady, keď aj napriek chybám v písaní a počítaní v právnom
úkone je právny úkon platný, pričom však význam právneho úkonu musí byť nepochybný. Jedná sa
o formálne nedostatky, ktoré vznikli v procese vytvárania textu právneho úkonu, teda nedostatky v

písaní (gramatické chyby a pod.), matematické chyby (chyby vo výpočtoch a pod.). Pokiaľ takéto chyby
vyvolávajú pochybnosti o obsahu právneho úkonu, je potrebné tieto odstrániť výkladom, ktorého právnu
úpravu obsahuje ust. § 35 ods. 2 OZ. Podstatou výkladu je subjektívna metóda, ktorá vychádza z
analýzy úmyslu zmluvných strán, v kombinácii s objektívnou metódou, v rámci ktorej konaniu účastníkov
právneho úkonu sa prisudzuje obvyklý význam v právnych vzťahoch rovnakého druhu.

35. Podmienkou pre platnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ je, aby bol právny úkon učinený
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.
Neurčitosť právneho úkonu znamená, že vyjadrenie vôle je síce po jazykovej stránke zrozumiteľné,
avšak je nejednoznačné, a tým je neurčitý aj jeho vecný obsah. Neurčitosť právneho úkonu znemožňuje

vyložiť to, čo bolo zrozumiteľným vyjadrením zamýšľané.
Právny úkon je nezrozumiteľný vtedy, ak po jazykovej stránke nie je možné zistiť (ani výkladom), čo
chcel konajúci právnym úkonom prejaviť. V tomto prípade teda absentuje jasné, zrozumiteľné prejavenie
vôle, čo bolo vlastne právnym úkonom prejavené.36. Vzhľadom k tomu, že nie je možné, aby bol právny úkon zároveň neurčitý a aj nezrozumiteľný, súd
musel ustáliť, o nesplnenie ktorej podmienky pre platnosť právneho úkonu sa v tomto prípade jednalo,

či o nedostatok určitosti alebo zrozumiteľnosti.

37. Článok 7.4., na ktorý odkazuje článok 3.4. zmluvy, neexistuje. Právny úkon teda obsahuje nejasný
prejav vôle konajúcich účastníkov zmluvy (z ktorých žalovaný ako kupujúci bol navrhovateľom právneho
úkonu - vyhotovil kúpnu zmluvu v listinnej podobe). Súd sa priklonil k záveru, že v tomto prípade sa

jednalo o nezrozumiteľnosť právneho úkonu. Ustanovenie článku 7.4. zmluvy odkazujúce na článok 3.4.
je nezrozumiteľné, lebo nie je zrejmé, na základe porušenia ktorej povinnosti predávajúceho by vznikol
kupujúcemu nárok na zmluvnú pokutu, či v prípade porušenia niektorej z povinností predávajúceho
uvedených v zmluve, alebo mal žalovaný ako navrhovateľ právneho úkonu pri vyhotovovaní zmluvy v
úmysle zakomponovať do textu zmluvy (do článku 7.4.) ešte ďalšiu povinnosť predávajúceho, resp. sa
jednalo o takú chybu v písaní, že odkaz na článok 7.4. vôbec nemal byť v článku 3.4. zmluvy uvedený.

Tieto dôvody úplne vylučujú posúdenie právneho úkonu v predmetnej veci ako postihnutého vadou
neurčitosti,alejednásajednoznačneovadunezrozumiteľnosti,keďženiejemožnézistiť,čobolovlastne
v tejto časti právneho úkonu vyjadrené.

38. Vzhľadom na kogentne stanovenú písomnú formu zmluvnej pokuty je potrebné pri výklade zmluvy

vychádzať jedine z obsahu zmluvy písomne zachyteného v tejto listine. Nie je možné, tak ako tvrdil
žalovaný, dedukciou, s poukazom na to, že „žiadny iný článok kúpnej zmluvy buď vôbec neobsahuje
bod 4., alebo v ňom obsiahnutý bod 4. neobsahuje žiadnu relevantnú zmluvnú povinnosť ustanovenú
žalobcovi, ktorá by bola spôsobilá byť zabezpečená zmluvnou pokutou v zmysle článku 3.4. kúpnej
zmluvy“ dospieť k záveru, že chybný odkaz v článku 3.4. zmluvy na článok 7.4. zmluvy mal byť odkazom

práve na článok 7.3. zmluvy, resp. že práve článok 7.4. zmluvy mal obsahovať povinnosť predávajúceho
uvedenú v článku 7.3. zmluvy. Takáto konštrukcia je nepoužiteľná, keďže povinnosti predávajúceho,
ktoré ale nie sú sankcionované zmluvnou pokutou, boli v zmluve dojednané napr. aj v článkoch 6.6, 7.2.,
resp. 9.2. zmluvy. Pritom prichádza do úvahy aj tá možnosť (ako už súd konštatuje vyššie), že žalovaný
ako vyhotovovateľ zmluvy - navrhovateľ právneho úkonu, mal pôvodne v úmysle zakomponovať do textu

zmluvy aj inú, ďalšiu povinnosť, od čoho následne upustil. Takýto extenzívny výklad je však neprípustný,
súd nemôže nahrádzať (výberom z viacerých alternatív, resp. len použitím jednej možnosti ponúknutej -
tvrdenej žalovaným) prejav vôle účastníkov zmluvy, ktorý musí byť jednoznačný a v prípade dojednania
o zmluvnej pokute musí byť vyjadrený v písomnej forme.

39. Nie je možné takouto voľnou úvahou dospieť k záveru, že pokiaľ článok 3.4. odkazuje na neexistujúci
článok 7.4., tak namiesto tohto neexistujúceho článku 7.4. mali zmluvné strany vlastne na mysli článok
7. odsek 3. zmluvy. Žalobca pritom výslovne poprel, že by jeho vôľou bolo uzatvoriť dohodu o zmluvnej
pokute v znení tvrdenom žalovaným, teda pre prípad porušenia povinnosti dojednanej v článku 7.3.
zmluvy. Žalobca sa síce zaviazal (vyhlásil) v článku 7.3. zmluvy, okrem iného, že nebude v predmete

kúpy evidované sídlo žiadnej právnickej osoby, avšak pre prípad porušenia tejto povinnosti nebola
zmluvná pokuta dojednaná.

40. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že je možné túto chybu v písaní článku 3.4. zmluvy preklenúť aplikáciou
logického výkladu a systematického výkladu na kúpnu zmluvu ako celku a následne nie je možné

dôjsť k inému záveru, ako k tomu, že dohoda o zmluvnej pokute zabezpečuje aj povinnosť ustanovenú
predávajúcemu v článku 7.3. kúpnej zmluvy a jedná sa o zrejmú, exaktne zistiteľnú chybu v písaní, takýto
výklad predmetného právneho úkonu nie je možný. Aplikáciou akéhokoľvek výkladu kúpnej zmluvy ako
celku nie je možné dospieť k záveru, že sa jednalo o takúto chybu v písaní.

41. Žalovaný teda tvrdil, že táto chyba v písaní má len jedno - hore uvedené vysvetlenie (odsek
40. rozsudku), žalobca naproti tomu poukázal, že chyba má viacvýznamný spôsob interpretácie
(teda že článok 3.4. mohol obsahovať odkaz aj na iné články zmluvy, upravujúce dôležité povinnosti
predávajúceho), pričom súd okrem toho uvádza, že chyba mohla spočívať aj v tom, že odkaz na článok
7.4. a ani na žiadny ďalší článok jednoducho nemal byť v článku 3.4. obsiahnutý.

42. Slovné vyjadrenie použité v obsahu právneho úkonu v článku 3.4. je natoľko nejednoznačné a
nejasné, že je tu opodstatnený záver o nezrozumiteľnosti právneho úkonu.Výkladobsahuprávnehoúkonumásvojehranice,súdnemôžesvojímvýkladomnahradiť,meniť,dopĺňať
už urobené prejavy vôle, a to podľa predstáv zmluvnej strany, ktorá by mala mať nárok na zmluvnú
pokutu.

43. Pokiaľ žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu III. ÚS 486/2011 z 31.01.2012, súd uvádza, že
toto rozhodnutie nie je v danom prejednávanom prípade aplikovateľné, keďže zo zisteného skutkového
stavu ústavným súdom vyplýva (str. 5 posledný odsek), že zmluvná pokuta bola v zmluve, ktorá bola
predmetom skúmania Ústavného súdu, identifikovaná jednak slovne ako „záloha“ a zároveň odkazom

na príslušný článok zmluvy, pričom Ústavný súd poukázal, že pokiaľ aj bol odkaz na článok zmluvy
nepresný (namiesto čl. III.1. bol nesprávne uvedený čl. III.2 zmluvy), ešte bezpodmienečne neznamená,
že jeho význam je pochybný, pretože zmluva upravuje len jednu zálohu upravenú v čl. III., ale inom
odseku zmluvy.

44. V prejednávanom prípade však zmluvná pokuta dojednaná v článku 3.4. označuje povinnosť,

zabezpečenú zmluvnou pokutou, len odkazom na články 7.4., 9.3., 3.1., 3.2. zmluvy, až ktoré články
upravujú konkrétne povinnosti predávajúceho, v prípade porušenia ktorých vznikne kupujúcemu nárok
na zmluvnú pokutu. Povinnosti zabezpečené zmluvnou pokutou v článku 3.4., a to ani povinnosť, ktorú
mal predávajúci porušiť podľa článku 7.4. zmluvy, konkretizované nie sú.
Nejednalo sa v tomto prípade len o formálnu chybu v písaní, ktorá robí právny úkon nepochybný, ale

o chybu, ktorá mala vplyv na zrozumiteľnosť právneho úkonu, preto nie je možné použiť ustanovenie
§ 37 ods. 3 OZ.

45. Aj keď súd pri výklade zmluvy uplatnil zásadu priority výkladu nezakladajúceho neplatnosť právneho
úkonu pred výkladom, ktorý neplatnosť zakladá, v tomto prejednávanom prípade, keďže sa nepodarilo

odstrániť pochybnosti o obsahu právneho úkonu ani za použitia výkladových pravidiel stanovených v
§ 35 ods. 2 OZ, súdu neostávalo nič iné, len konštatovať absenciu zrozumiteľnosti právneho úkonu v
predmetnej časti právneho úkonu. Súd po takto vykonanej analýze spornej časti kúpnej zmluvy dospel
k záveru, že právny úkon kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.1.2014 je v časti - čo do odkazu v článku
3.4. na článok 7.4. zmluvy absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ v spojitosti s § 37 ods.

1 a § 544 ods. 2 OZ z dôvodu nezozumiteľnosti právneho úkonu a zároveň z dôvodu nedodržania
písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute.

46. Súd pre úplnosť uvádza, že v konaní ani nebolo preukázané, že v dome, ktorý bol predmetom
kúpnej zmluvy, reálne sídlila po uzatvorení zmluvy niektorá obchodná spoločnosť a že vlastnícke

právo žalovaného k predmetu kúpy by bolo z tohto dôvodu a takýmto spôsobom obmedzené, teda
že by predmetné nehnuteľnosti neboli vypratané a v takomto stave žalovanému fyzicky odovzdané
dňa 19.1.2015. Nevyplýva to ani z obsahu Odovzdávacieho protokolu spísaného medzi stranami
dňa 19.1.2015. Takéto následné správanie zmluvných strán tiež nenasvedčuje na žalovaným tvrdené
dojednanie zmluvnej pokuty.

47. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti
jednostranného právneho úkonu započítania vzájomných pohľadávok, ktorý žalovaný adresoval
žalobcovi listom zo dňa 31.03.2015.

Jednostranným právnym úkonom započítania zanikajú navzájom sa kryjúce pohľadávky veriteľa a
dlžníka, pričom zánik nastáva okamihom stretu pohľadávok spôsobilých na započítanie, ak boli splnené
všetky podmienky na to potrebné.
Keďže na strane žalovaného neexistovala pohľadávka voči žalobcovi (titulom zmluvnej pokuty)
spôsobilá na započítanie, žalovaný nemohol platne započítať túto tvrdenú pohľadávku voči žalobcovi

s pohľadávkou žalobcu voči žalovanému na zaplatenie poslednej splátky kúpnej ceny. Jednostranný
právny úkon započítania je preto podľa § 39 OZ v spojitosti s § 580 OZ absolútne neplatným právnym
úkonom. Nedošlo tak k zániku tejto pohľadávky žalobcu voči žalovanému a žalovaný je preto povinný
uhradiť žalobcovi piatu časť kúpnej ceny vo výške 5.000 €.

48. Zároveň súd priznal žalobcovi príslušenstvo istiny - úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne
od 26.1.2015 do zaplatenia, ako tento nárok na úrok z omeškania upravil žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu na pojednávaní, po späťvzatí žaloby v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.000 eur za obdobie od 22.1.2015 do 25.1.2015.Žalovaný sa dostal do omeškania so splnením povinnosti uhradiť žalobcovi poslednú splátku kúpnej
ceny potom, ako boli podľa tvrdenia žalobcu dňa 21.1.2015 splnené podmienky pre úhradu tejto splátky
kúpnej ceny, špecifikované v článku 5. bode 1. písm. e) zmluvy, teda odo dňa 25.1.2015. Žalobca si

uplatnil nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške, preto súd žalobe aj v tejto časti vyhovel.

49.Pokiaľprávnazástupkyňažalovanéhonesúhlasilasnázoromžalobcu,žebolisplnenépodmienkypre
úhradu poslednej časti kúpnej ceny k 21.01.2015, keďže na adrese domu, ktorý bol predmetom kúpnej
zmluvy, mala evidované sídlo spoločnosť DREVOVÝROBA LEPEX s.r.o., a to až do dňa 13.03.2015, súd

konštatuje, že medzi stranami ako účastníkmi kúpnej zmluvy nebolo v článku 5. ods. 1. písm. e) zmluvy
ako podmienka pre zaplatenie poslednej časti kúpnej ceny dojednané, že v predmetnej nehnuteľnosti
nebude mať k niektorému rozhodnému dátumu sídlo žiadna obchodná spoločnosť.
Nie je možné stotožňovať pojmy „trvalý pobyt osoby“ a „sídlo právnickej osoby“, trvalý pobyt môže mať
v zmysle zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov
Slovenskej republiky len občan, teda fyzická osoba, nie osoba právnická, pričom aj v článku 7.3. zmluvy

je tento rozdiel vyjadrený osobitným záväzkom predávajúceho, aby v predmetnej nehnuteľnosti, ktorá
bola predmetom kúpnej zmluvy, bol k určitému dátumu jednak zrušený trvalý pobyt každej osoby a
jednak, aby tam nemala sídlo žiadna právnická osoba. Podmienka na vyplatenie poslednej časti kúpnej
ceny sa pritom viazala len na neexistenciu zápisu trvalého pobytu osoby v predmetnej nehnuteľnosti.

50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 1 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).