Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/100/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112211248
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8112211248.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Detské centrum

„Pre teba", n.o., so sídlom Mičurinova 22, 080 01 Prešov, IČO: 36 167 746, zastúpeného JUDr.
Dušanom Remetom, advokátom, Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Zariadenie pre
seniorov Harmónia, so sídlom Cemjata 4, 080 01 Prešov, IČO: 00 691 976, zastúpenému Mgr.
Radovanom Muzikom, advokátom, Štúrova 30, 066 01 Humenné, o zaplatenie sumy 23.523,95 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 21.967,82 eura a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy
21.967,82 od 16.3.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 %, pričom ukladá
žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 4.4.2012, doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.4.2012, žiadal, aby súd uložil
Mestu Prešov ako žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 23.523,95 eura a 9 % ročný úrok z
omeškania zo sumy 23.523,95 eura od 16.3.2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.

2.Žalobcasvojužalobuodôvodniltak,ženazákladeNájomnejzmluvyzodňa31.12.2003 MestoPrešov,
v zastúpení Domovom dôchodcov Prešov - Cemjata, ako prenajímateľ odovzdalo do užívania žalobcovi
ako nájomcovi budovu súp. č. 2626, postavenú na pozemku - parcela č. 15501 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 207 m2, zapísanú na LV č. XXXX kat. územie Prešov. Nájomný pomer vznikol od
1.1.2004 a bol uzavretý na dobu určitú 5 rokov do 31.12.2008. Podľa čl. 3 bol nájomca oprávnený
vykonať na objekte potrebné úpravy súvisiace s jeho sprevádzkovaním a jeho užívaniaschopnosťou.

Podľa čl. 4 bod 1 bolo dohodnuté nájomné vo výške 2 % z hodnoty prenajatého majetku, teda suma
33.833,- Sk ročne, ktorú sa nájomca zaviazal investovať do opráv a údržby prenajatého majetku. Listom
zo dňa 1.7.2005 správcovský subjekt udelil žalobcovi súhlas s rekonštrukciou podkrovných priestorov
a oznámil, že po ukončení nájmu mu budú investované prostriedky vrátené. Na podklade udeleného
súhlasu prenajímateľa a podľa projektovej dokumentácie z augusta 2005 vypracovanej ID. požiadal
žalobca o vydanie stavebného povolenia. Mesto Prešov ako príslušný stavebný úrad vydal žalobcovi
ako stavebníkovi dňa 13.10.2005 stavebné povolenie pod č. P/2005/4364-Ja/174 na realizáciu stavby -

Rekonštrukcia podkrovných priestorov. Na základe týchto skutočností vykonal žalobca do prenajatého
majetku vo vlastníctve Mesta Prešov investíciu vo výške 590.428,- Sk, čo je 19.598,62 eura, ktorými
sa dosiahol stav trvalého zhodnotenia. Jednalo sa o tieto faktúry, ktoré boli predložené správcovskému
subjektu (Mesto Prešov ich má prostredníctvom neho k dispozícii):- faktúra č. OF/05/3 zo dňa 19.8.2005 na sumu 14.655,- Sk (IVASTAV, s.r.o. -vodovod a kanál),
- faktúra č. 20050128 zo dňa 15.11.2005 na sumu 249.947,50 Sk (Heliotronik, s.r.o.- stavebné práce),
- faktúra č. 20070015 zo dňa 28.12.2006 na sumu 150.457,- Sk (Heliotronik, s.r.o. - stavebné práce),

- faktúra č. 20070016 zo dňa 30.12.2007 na sumu 54.212,- Sk (Heliotronik, s.r.o. - stavebné práce),
- faktúra č. 47/2006 zo dňa 14.9.2006 na sumu 80.000,- Sk (Ing. Ľ. Hrabčak - schodisko),
- faktúra č. 60012 zo dňa 15.3.2006 na sumu 30.095,50 Sk (M. Ištok EL-MA - elektroinštalácia),
- faktúra č. 04/2006 zo dňa 21.3.2006 na sumu 10.961,- Sk (Ing. arch. J. Hobrľa - projekt).
Listom zo dňa 13.9.2007 (č. M/2007/1946) Mesto Prešov udelilo žalobcovi súhlas na výmenu strešnej

krytiny na objekte, ktorý mal v nájme a užívaní. Na tomto podklade dal žalobca zhotoviteľovi PROGRES
- Pozemné stavby, a.s., zrealizovať výmenu strešnej krytiny, za čo mu zhotoviteľ faktúrou č. 280043
zo dňa 30.11.2007 vyúčtoval cenu diela a prác vo výške 168.935,- Sk. Žalobca žiada protihodnotu
zhodnotenia vo výške 70 % skutočných nákladov, teda suma 118.254,50 Sk, čo je 3.925,33 eura.
3. Listom zo dňa 22.2.2012 vyzval právny zástupca žalobcu Mesto Prešov na úhradu pohľadávky z
titulu vrátenia investície v lehote do 15.3.2012. Listom zo dňa 19.3.2012 Mesto Prešov odpovedalo,

že nesúhlasí s vrátením investícií. Výmenu strešnej krytiny neuznalo s poukazom na list zo
dňa 13.9.2007. Konštatovanie o bezvýhradnom súhlase žalobcu neobstojí, lebo list Mesta Prešov
s jednostrannou podmienkou nemožno považovať za dohodu. Citované ustanovenie § 667 ods. 1
Občianskeho zákonníka jasne hovorí, že ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa
na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila

hodnota veci. Bez ohľadu na spornú podmienku Mesta Prešov (že nájomca výmenu uhradí zo svojich
nákladov), došlo reálne k zhodnoteniu stavby v jeho vlastníctve. Pokiaľ ide o investície vykonané so
súhlasom Mesta Prešov a zo záväzkovej náhrady žalobcovi, sa vysporiadalo Mesto Prešov tak, že
nedošlo nimi k zhodnoteniu stavby, lebo tá bola odovzdaná poškodená. Ani táto argumentácia neobstojí.
Stavba bola odovzdaná v čase, kedy došlo k havárii na vodovode a k zatopeniu prízemia. Celá vzniknutá

škoda bola odstránená a plne Mestu Prešov nahradená z poistného plnenia. Naviac investície vykonané
so súhlasom a so stavebným povolením Mesta Prešov sa týkali rekonštrukcie podkrovia (nie prízemia),
čím nepochybne došlo k zásadnému zvýšeniu hodnoty jeho stavby. Zároveň je nutné poznamenať,
že citované ustanovenie v prvej časti neviaže úhradu nákladov na zmeny prenajatej veci, ku ktorej sa
vlastník zaviazal na vykonané zhodnotenie. Prihliada sa na prípadné znehodnotenie vykonaných zmien

v dôsledku užívania nájomcom, ku ktorej však vo vzťahu k podkroviu nedošlo.

4. Právny zástupca Mesta Prešov vo svojom vyjadrení zo dňa 8.6.2012 uviedol, že Mesto Prešov
považuje žalobcom uplatnený nárok za vecne a právne neopodstatnený. Zároveň vzniesol námietku
premlčania voči uplatnenému nároku.

5. Písomným podaním zo dňa 12.12.2012, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 14.12.2012,
žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol, aby súd v súlade s § 92 ods. 4 O.s.p.
pripustil zámenu účastníkov konania na strane žalovaného - v tom čase Mesta Prešov, a to tak, aby z
konania vystúpil žalovaný - Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01 a aby na jeho miesto nastúpilo Zariadenie

pre seniorov Harmónia, Prešov - Cemjata, so sídlom Cemjata 4, 080 01 Prešov, IČO: 00 691 976.

6. Výzvou zo dňa 14.1.2013 tunajší súd vyzval žalovaného - v tom čase Mesto Prešov, aby sa vyjadril,
či súhlasí so zámenou účastníkov konania na strane žalovaného. Nakoľko však Mesto Prešov nedalo
súhlas na pripustenie zámeny účastníkov konania na strane žalovaného, rozhodol súd uznesením zo

dňa 12.12.2013, č. k. 21Cb/100/2012-70 tak, že nepripustil, aby z konania vystúpil žalovaný - v tom
čase Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov a aby na jeho miesto nastúpilo Zariadenie pre seniorov
Harmónia, Prešov - Cemjata, so sídlom Cemjata 4, 080 01 Prešov, IČO: 00 691 976.

7. Písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.1.2014, žalobca, prostredníctvom svojho

právneho zástupcu, žiadal, aby súd pripustil rozšírenie podanej žaloby o žalovaného v 2.rade -
Zariadenie pre seniorov Harmónia Prešov - Cemjata, so sídlom Cemjata 4, 080 01 Prešov, IČO: 00 691
976. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 1.7.2014, č. k. 21Cb/100/2012-77 v súlade s ustanovením
§ 92 ods. 1 O.s.p. pripustil, aby do konania na strane žalovaného ako ďalší účastník - žalovaný v 2.rade
pristúpilo Zariadenie pre seniorov Harmónia, Prešov - Cemjata, so sídlom Cemjata 4, 080 01 Prešov,

IČO: 00 691 976. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1.rade - Mesto
Prešov. Krajský súd v Prešove však jeho odvolanie odmietol, a to uznesením zo dňa 20.11.2014, č. k.
1Cob/52/2014-89.8. Na pojednávaní konanom dňa 10.3.2015 právny zástupca žalobcu vzal žalobu čiastočne späť v časti
týkajúcej sa zaplatenia sumy 19.598,62 eura, ako aj v časti týkajúcej sa zaplatenia 9 % ročného úroku
z omeškania zo sumy 23.523,95 eura od 16.8.2012 do zaplatenia vo vzťahu k žalovanému v 1.rade -

Mestu Prešov a navrhol konanie v tejto časti proti žalovanému v 1.rade - Mestu Prešov zastaviť. Právny
zástupca žalovaného v 1.rade - Mesta Prešov vyslovil súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby vo vzťahu
k žalovanému v 1.rade - Mestu Prešov a súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

9. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 10.3.2015, č. k. 21Cb/100/2012-179 konanie v časti týkajúce

sa zaplatenia sumy 19.598,62 eura, ako aj v časti týkajúcej sa zaplatenia 9 % ročného úroku z
omeškania zo sumy 23.523,95 eura od 16.3.2012 do zaplatenia vo vzťahu k žalovanému v 1.rade -
Mestu Prešov zastavil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 1.rade - Mestu Prešov trovy
konania vo výške 1.753,56 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu
žalovaného v 1.rade - Mesta Prešov, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal
odvolanie žalobca. Na základe tohto jeho odvolania Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 3.2.2016,

č. k. 4Cob/82/2015-210 zmenil uzneseniu súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o
trovách konania tak, že nepriznáva žalovanému v 1.rade - Mestu Prešov náhradu trov vo vzťahu k tej
časti predmetu konania, vo vzťahu ku ktorej došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby.

10. Na pojednávaní konanom dňa 10.3.2015 právny zástupca žalobcu navrhol pripustenie zmeny

žaloby, keď poukázal na to, že namiesto jedného žalovaného sú žalovaní dvaja, a to okrem Mesta
Prešov aj Zariadenie pre seniorov Harmónia. Pokiaľ ide o sumu 3.925,33 eura, tá predstavovala
zhodnotenie predmetnej nehnuteľnosti, a to v podobe zrealizovania výmeny strešnej krytiny. V dôsledku
toho žaluje jednak Mesto Prešov, ktoré je vlastníkom nehnuteľnosti, ale spoločne a nerozdielne aj
Zariadenie pre seniorov Harmónia, ktoré je správcom predmetnej nehnuteľnosti a dalo súhlas, aby

výmena strešnej krytiny bola zrealizovaná. Pokiaľ ide o sumu 19.598,62 eura, tá predstavovala nárok na
vrátenie peňažných prostriedkov vynaložených na rekonštrukciu podkrovia, avšak zaplatenia tejto sumy
sa domáha žalobca už len voči žalovanému v 2.rade, ktorý dal súhlas na rekonštrukciu, aj na vrátenie
peňažných prostriedkov vynaložených na rekonštrukciu podkrovia. Keďže výsledky dovtedajšieho
konania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, súd v súlade s ustanovením § 95

O.s.p. pripustil navrhnutú zmenu, resp. úpravu žaloby. Učinil tak svojim uznesením zo dňa 10.3.2015,
č.k. 21Cb/100/2012-181.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 18.1.2017, okrem iného uviedol, že žalobca si v konaní uplatňuje
podľa ustanovenia § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka dva nároky, a to nárok na úhradu nákladov

spojených so zmenou prenajatej veci (vykonané investície), kde sa prenajímateľ (žalovaný - v tom čase
ako žalovaný v 2.rade, ktorý má právnu subjektivitu) zaviazal na ich vrátenie, o čom boli predložené
doklady. Ďalej si žalobca uplatňuje nárok na náhradu (protihodnotu) zhodnotenia, kde vlastník (Mesto
Prešov) ako prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na náhradu nákladov. Keďže vzťahy
vlastníka (Mesto Prešov) a správcu (žalovaný - v tom čase ako žalovaný v 2.rade) prenajatej budovy

ohľadne súvisiacich majetkových záležitostí, vrátane nájomného pomeru, nie sú úplne jasné, pričom
nezrovnalosti o tom, s kým je potrebné v zmluvnom vzťahu a neskôr v súdnom konaní ako pasívne
vecne legitimovaným subjektom jednať, vniesol do veci žalovaný v 1.rade - Mesto Prešov, ktorý v
predsúdnom štádiu namiesto žalovaného v 2.rade (žalovaného) priamo komunikoval so žalobcom a
odmietol poskytnúť plnenie - vrátiť uskutočnenú investíciu, pričom v súdnom konaní v prvom rade

namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie. Žalovaný v 2.rade (žalovaný) je vo finančnej závislosti
- je rozpočtovo napojený na svojho zriaďovateľa - žalovaného v 1.rade (Mesto Prešov). Prenajímateľ
bol síce žalovaný v 2.rade (žalovaný), no vlastníkom predmetnej budovy a subjektom, ktorý získal
zhodnotenie zo žalobcom vykonaných investícií, bol práve žalovaný v 1.rade (Mesto Prešov). Preto boli
z opatrnosti zažalované obidva subjekty.

12. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v 1.rade (Mesto Prešov) vzniesol námietku premlčania. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na to, že premlčacia lehota plynie od vrátenia prenajatej veci (15.9.2011),
inak sa nároky ani nedajú určiť. Ak by sa aj mala premlčacia lehota odvíjať od skončenia prvého
nájomného vzťahu ku 31.12.2008, na zmluvný vzťah sa použije režim Obchodného zákonníka, teda

platí 4-ročná premlčacia lehota, pričom žaloba bola na konajúci súd podaná pred uplynutím lehoty dňa
13.4.2012.13. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný namietal aj charakter prostriedkov, z ktorých žalobca
hradil investície. V tejto súvislosti žalobca, okrem iného uviedol, že zhodnotenie majetku vo vlastníctve
žalovaného v 1.rade (Mesta Prešov) a v užívaní žalovaného v 2.rade (žalovaného) nepochybne

nastalo. V súlade s dikciou ustanovenia § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vynaložené náklady,
resp. získané zhodnotenie majú vydať nájomcovi, teda žalobcovi, nie inému subjektu, ktorý by ani
nemal aktívnu legitimáciu v spore. Napokon aj prípadné uloženie povinnosti žalobcovi vrátiť dotačné
prostriedky poskytovateľovi, sa nijako netýka nájomného vzťahu, ktorý existoval medzi žalobcom a
žalovaným v 2.rade a z ktorého vznikli nároky uplatňované v tomto súdnom konaní. Žalobca opakovane

zdôraznil, že on sa nechce a ani sa nemôže obohatiť, na rozdiel od obohatenia, ktoré vďaka jeho
investíciám získali žalovaní, pričom akékoľvek prostriedky, ktoré získa, bude povinný znovu použiť
len na svoju činnosť (poskytovanie všeobecne prospešných služieb), lebo ako nezisková organizácia
nemôže mať a vykazovať žiaden zisk. Vzhľadom k námietke žalovaného v 1.rade (Mesta Prešov),
že súhlas s výmenou krytiny bol zrealizovaný mimo nájomnej zmluvy, žalobca uviedol, že ani táto
námietkaneobstojí.Žalobcaajpridruhejetape-rekonštrukciastrechy,požiadalnajprvosúhlasštatutára

žalovaného v 2.rade - žalovaného (vtedajšieho riaditeľa), ktorý ho v tejto otázke odkázal priamo na
žalovaného v 1.rade (Mesto Prešov) s odôvodnením, že on už o súhlase nemôže rozhodnúť. Prenajatý
objektslúžilnaurčenýúčel(bolvyužívanýakodetskýdomov).Opravastrechypredstavovalanevyhnutný
zásah potrebný na odstránenie jej havarijného stavu (pretekanie do interiéru). Z nájomnej zmluvy, ako aj
zo zákona, vyplýva povinnosť nájomcu zabrániť škodám a predísť ich zväčšovaniu. V súvislosti s listom

žalovaného v 1.rade (Mesta Prešov) zo dňa 13.9.2007, ktorým bol udelený súhlas na výmenu strešnej
krytiny, s výhradou neuplatňovania vynaložených nákladov, je potrebné uviesť, že žalobca sa nemohol
vopred vzdať svojho práva. Predovšetkým v tomto prípade nešlo o dohodu o vzdaní sa práva (prednes
právneho zástupcu žalovaného v 1.rade - Mesta Prešov na pojednávaní dňa 10.3.2015, str.3), ktorá aj
tak by bola neplatná (judikát NS ČR, na ktorý poukazoval samotný právny zástupca žalovaného v 1.rade

- Mesta Prešov), ale o jeho jednostranné vyhlásenie. Zároveň žalobca zdôraznil, že on si od žalovaného
v 1.rade (Mesta Prešov) nežiada náhradu nákladov za vynaloženie investícií, ale náhradu zhodnotenia,
ktoré žalovaní na budove získali. Žalobca si neuplatnil všetky vynaložené náklady, možno tak 50 %.
Množstvo peňazí žalobca vložil do prenajatej budovy aj zo svojich vlastných osobných prostriedkov,
no tie nepožaduje. To, čo v konaní však nepochybne vynaložené bolo, žalovaní túto okolnosť ani

nepopierajú, a viedlo to k zhodnoteniu majetku žalovaných. Zhodnotená nehnuteľnosť vo vlastníctve
žalovaného v 1.rade (Mesta Prešov) je aj k dnešnému dňu naďalej v užívaní žalovaného v 2.rade
(žalovaného), ktorý využíval a spotrebuvával zhodnotenie nehnuteľností uskutočnené z prostriedkov
žalobcu.

14. Ak žalovaný v 1.rade (Mesto Prešov) tvrdí, že nedošlo k zhodnoteniu budovy vykonanou
rekonštrukciou strechy z dôvodu poistnej udalosti v lete 2011, je toto tvrdenie bezpredmetné. Škodovú
udalosť - vytopenie prízemia budovy z poškodeného vodného bojlera - nespôsobil žalobca, ale
technická porucha tohto zariadenia. Náhrada za zhodnotenie sa žiada za opravu strechy. Investície
vynaložil žalobca na rekonštrukciu podkrovia a strechy, ktoré nebolo vytopené. Budova bola poistená a

žalovaným bolo poskytnuté poistné plnenie, ktoré pokrývalo vzniknuté škody, čo potvrdila aj vypočutá
svedkyňa V. Tvrdenie právneho zástupcu žalovaného o vrátení zdevastovaných priestorov žalobcom po
skončení nájmu (na pojednávaní dňa 29.11.2016), vyvracia štatutár žalovaného v 2.rade - žalovaného
(. ktorý pri výsluchu na pojednávaní dňa 10.3.2015 uviedol, že robila sa tam len nejaká maľba a
drobné stavebné úpravy, tieto len za účelom prispôsobenia priestorov novej klientele. Žalovaný v

1.rade (Mesto Prešov) si nemôže započítať na prípadné úpravy priestorov po ich odovzdaní, ak tieto
nesúvisia s predchádzajúcou činnosťou žalobcu, ak neboli žalovaným v 1.rade (Mestom Prešov) a
najmä doposiaľ ničím preukázané. Výšku uplatnených nárokov žalovaní nespochybnili predložením
skutkového protitvrdenia a predložením dôkazov o inej výške nárokov. Napriek tomu dal žalobca, aj na
základe vysloveného právneho posúdenia konajúce súdu na pojednávaní dňa 29.11.2016, vypracovať

L. znalcovi z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a Odhad hodnoty nehnuteľnosti, znalecký
posudok č. 1/2017 zo dňa 12.1.2017, v ktorom tento určil výšku oboch žalovaných nárokov. Na otázku
č. 1: „Určiť výšku nákladov vynaložených nájomcom na rekonštrukciu podkrovných priestorov budovy
súp. č. 2626 postavenej na pozemku parcela č. 15 501 zastavané plochy a nádvoria o výmere 207
m2 zapísaná na LV č. XXXX . kat. územie Prešov uskutočnenú v roku 2005 až 2007 po odpočítaní

znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci nájomcom, ktoré
(užívanie) skončilo ku 15.9.2011“, znalec odpovedal, že ide o sumu vo výške 18.042,49 eura. Na otázku
č. 2:“Určiť protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatej veci, teda jej zhodnotenie, ktoré nastalo
v dôsledku investície vykonanej nájomcom, spočívajúcej v rekonštrukcii strechy budovy súp. číslo 2626postavenej na pozemku parcela č. 15 501 zastavané plochy a nádvoria o výmere 207 m2 zapísaná na
LV č. XXXX kat. územie Prešov, ktorá sa uskutočnila v roku 2007“, znalec odpovedal, že ide o sumu
vo výške 4.714,81 eura.

15. Vzhľadom na skutočnosti a dôkaz uvedený vyššie vzal žalobca v súlade s ustanovením § 145 ods.
2 CSP žalobu čiastočne späť ohľadne prvého nároku na náhradu nákladov nad sumu 18.042,49 eura
a v tejto časti navrhol konanie zastaviť a žalovanému v 2.rade (žalovanému) nepriznať náhradu trov
konania podľa ustanovenia § 257 CSP.

16. Právny zástupca žalovaného v 1.rade (Mesta Prešov) vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
13.2.2017, okrem iného uviedol, že žalobca predložil súdu znalecký posudok L. č. 1/2017 zo dňa
12.1.2016 (správne zrejme 2017) vo veci posúdenia nákladov na rekonštrukciu podkrovných priestorov
a zhodnotenie budovy s. č. 2626 na parcele KN C č. XXXXX, v katastrálnom území Prešov. Zo
znaleckého posudku bod 1.6.1 vyplýva, že zadávateľ posudku, t.j. žalobca, predložil, okrem iného

neúplný projekt na rekonštrukciu podkrovných priestorov, fotodokumentáciu z výmeny krytiny, zápis o
prevzatí dokončených stavebných prác, preberací protokol, súpis vykonaných prác do 30.11.2007 medzi
žalobcom a zhotoviteľom Progres - Pozemné stavby, a.s. Zo znaleckého posudku nevyplýva, aby tieto
podklady dodané žalobcom, tvorili súčasť znaleckého posudku. Znalec konštatuje, že na ohliadke, ktorú
vykonal dňa 15.12.2016, bol prítomný zadávateľ znaleckého posudku a riaditeľ Domova dôchodcov

O.. Zrejme opätovne ide o formálnu nesprávnosť v označení osôb, ktoré sa mali zúčastniť ohliadky.
Zo znaleckého posudku nevyplýva, aby znalec upovedomil o konaní ohliadky žalované Mesto Prešov.
Zrejme z toho dôvodu znalec potom nezohľadnil skutočnosť, že pri odchode žalobcu z ohodnocovanej
nehnuteľnosti, táto bola v dôsledku jeho činnosti značne zdevastovaná. Nezohľadnením uvedenej
skutočnosti znalecký posudok stráca na svojej presvedčivosti a hodnovernosti. Žalované Mesto Prešov

namieta závery znaleckého posudku ako nepresvedčivé.

17. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 4.5.2017, č. k. 21Cb /100/2012-260 uložil žalovaným v 1.a
2.rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.925,33 eura a 9 % ročný úrok
z omeškania zo sumy 3.925,33 eura od 16.3.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku. Ďalej priznal žalobcovi voči žalovaným v 1.a 2.rade nárok na náhradu trov konania vo
vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 3.925,33 eura s príslušenstvom v rozsahu 100 %.
Ďalej konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.556,13 eura, ako aj v časti týkajúcej sa zaplatenia
9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.556,13 eura od 16.3.2012 do zaplatenia zastavil. Ďalej
tiež uložil žalovanému v 2.rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18.042,49 eura a 9 % ročný úrok

z omeškania zo sumy 18.042,49 eura od 16.3.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku a napokon priznal žalobcovi voči žalovanému v 2.rade nárok na náhradu trov konania
vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 19.598,62 eura s príslušenstvom v rozsahu 84
%. Proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný v 1.rade, a
to v rozsahu výroku I. a II. Odvolanie podal aj žalovaný, a to voči výrokom I., II., IV. a V. rozsudku. Na

základe týchto odvolaní Krajský súd Prešov uznesením zo dňa 12.9.2019, č. k. 1Cob/75/2018-320 zrušil
predmetný rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku pod bodom III. a v rozsahu zrušenia vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na to, súd prvej inštancie danú
vec opätovne prejednal.

18. V odôvodnení svojho rozhodnutia Krajský súd v Prešove, okrem iného uviedol, že je toho názoru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Stotožňuje sa preto s odvolaním žalovaného
v 1. rade (Mesta Prešov), ktorý uviedol vo svojom odvolaní, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vyporiadal s námietkou žalovaného v 1. rade v tom
smere, ak žalobca financoval rekonštrukciu z dotácii poskytnutých z verejných zdrojov na vopred určený

účel, či má právo ako nezisková organizácia požadovať vrátenie dotácii, ktoré už boli realizované na
účel, pre ktorý boli poskytnuté. Ďalej uviedol, že dňa 31.12.2003 bola uzatvorená Zmluva o nájme
nebytových priestorov - Domova dôchodcov Prešov - Cemjata v zmysle § 750 OZ a § 3 Zákona
č. 116/1990 Zb. zmluvnými stranami boli Domov dôchodcov Prešov - Cemjata ako prenajímateľ a
O.etské centrum Prešov, Štefánikova 21, IČO: 36 077 046, nezisková organizácia „Pre teba“ ako

nájomca. Nie je tak zrejmé, na základe čoho a akého listinného dôkazu súd dospel ku skutkovému
zisteniu, že dňa 31.12.2003 žalovaný v 1/ rade v zastúpení Domovom dôchodcov Prešov - Cemjata ako
prenajímateľ odovzdal do užívania žalobcovi nehnuteľnosť. Je zrejmé, že Domov dôchodcov Prešov
- Cemjata nekonal ako zástupca žalovaného v 1/ rade, pretože tento Domov dôchodcov Prešov -Cemjata bol samostatný právny subjekt a bol zriadený ako rozpočtová organizácia s účinnosťou od
1.7.2002. Taktiež, ak súd konštatoval, že žalovaný v 1/ rade podaním zo dňa 13.9.2007 ako vlastník
nehnuteľnosti, súhlasil s výmenou strešnej krytiny s podmienkou, že nájomca bude hradiť zo svojich

nákladov túto výmenu a nebude si v budúcnosti uplatňovať od Mesta Prešov vynaložené náklady na
výmenu strešnej krytiny, došlo k vzájomnej dohode o neuplatňovaní si nákladov spojených s výmenou
strešnej krytiny. Pokiaľ sa tak žalovaný v 1. rade vyjadroval k výmene strešnej krytiny, konal ako
vlastník nehnuteľnosti. Prenajímateľom bol však Domov dôchodcov Prešov - Cemjata. Aj v tomto
smere môže byť odvolanie žalovaného v 1. rade dôvodné, pretože ak by Mesto Prešov dalo žalobcovi

súhlas bez všetkých podmienok, žalobca by musel žalovanému v 1. rade predložiť projekt, rozpočtové
náklady, vyber dodávateľov výmeny strešnej krytiny a splniť celý rad ďalších podmienok. Je zrejmé,
že žalobca zrealizoval výmenu strešnej krytiny za podmienok stanovených vo vyjadrení žalovaného
zo dňa 13.9.2007, čo vyplýva z faktúry č. 280043 zo dňa 30.11.2007.Taktiež odvolací súd poukázal,
že ak žalobca zhodnotil nehnuteľnosť žalovaného výmenou strešnej krytiny, súd prvej inštancie mal
dôsledne skúmať, či toto zhodnotenie si uplatnil žalobca vo všeobecnej 3-ročnej lehote počítanej odo

dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý- krát. Taktiež treba brať zreteľ na skutočnosť, že žalobca si
svoje nároky voči žalovanému uplatnil až podaním došlým súdu dňa 27.1.2017 (č. l. 72), kedy doručil
súdu návrh na vstup strany sporu (žalovaného v 2. rade) do konania, súd prvej inštancie však týmto
skutočnostiam nevenoval dostatočnú pozornosť. Odvolací súd má taktiež za to, že súd prvej inštancie
sa nedostatočne venoval otázke pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade. Súd sa nevysporiadal s

otázkou za situácie, že vlastníkom predmetných nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy,
je žalovaný v 1. rade Mesto Prešov a žalovaný v 2. rade je iba správcom tohto majetku. Nedostatočne
tak skúmal, či pasívnu legitimáciu v konaní má mesto Prešov, a to v danom prípade žalovaný v 1. rade a
neskúmal, či správca tohto majetku, t.j. žalovaný v 2/ rade za situácie, že tento majetok bol mu zverený
do správy, mohol konať vo vlastnom mene. Nezaoberal sa tak dôsledne otázkou, či žalovaný v 2. rade,

ktorý je správcom majetku obce, je alebo nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní a toto ani vo svojom
rozhodnutí nevysvetlil. Z tohto pohľadu sa potom javí rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľným.
K nepreskúmateľnosti rozsudku odvolací sud uviedol, že štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej
spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220

ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo
pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym
obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a
zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa
zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie

rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy
a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia
sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy
nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému
rozhodnutiu.

19. Na pojednávaní konanom dňa 26.5.2020 právny zástupca žalobcu vzal žalobu voči žalovanému
v 1.rade v celom rozsahu späť a navrhol konanie voči žalovanému v 1.rade zastaviť. V tejto súvislosti
právny zástupca žalovaného v 1.rade uviedol, že žalovaný v 1.rade so späťvzatím žaloby súhlasí a
nežiada náhradu trov konania voči žalobcovi. Keďže žalobca vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť

voči žalovanému v 1.rade a žalovaný v 1.rade s týmto späťvzatím žaloby súhlasil, súd konanie podľa §
145 ods. 1 CSP v celom rozsahu voči žalovanému v 1.rade zastavil, a to uznesením zo dňa 26.5.2020.

20. Na pojednávaní konanom dňa 26.5.2020 právny zástupca žalovaného v 2.rade, okrem iného uviedol,
že v tomto prípade boli uzatvorené nájomné zmluvy. Jedna v roku 2003, jedna v roku 2008. Podľa

žalovaného nejde o kontinuálne zmluvy, ide o dva samostatné právne úkony, dve rôzne zmluvy. Ide
v tomto prípade o kontinuálne užívanie, ale na základe dvoch samostatných právnych úkonov. Tomu
nasvedčuje aj to, že ak by sa jednalo o kontinuitu, tá zmluva v roku 2008 by nebola uzatvorená,
alebo by bola uzatvorená formou dodatku k nájomnej zmluve z roku 2003. Tomu názoru nasvedčujú
aj rôzne znenia zmlúv vo viacerých bodoch. V tej druhej nájomnej zmluve z roku 2008 nie je žiadna

zmienka o nájomnej zmluve z roku 2003, kde by uvádzali zmluvné strany, že sa jedná o kontinuitu alebo
dodatok k tejto zmluve. Čiže na základe týchto dôvodov išlo o kontinuitu v užívaní, ale na základe dvoch
samostatných právnych úkonov a nároky z jednotlivých zmlúv je potrebné uplatňovať a vyhodnocovať
samostatne. Na základe toho právny zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania. Pre prípad,že by sa jednalo o samostatné zmluvy, obidva nároky žalobcu vznikli počas účinnosti prvej zmluvy,
ktorá bola účinná do 31.12.2011. Návrh na pristúpenie žalovaného v 2.rade (žalovaného) bol podaný
27.1.2014, čiže nárok voči nemu je premlčaný. V prípade, ak by súd neuznal tieto ich názory a považoval

by za správne, alebo by sa priklonil k názoru, že sa jedná o kontinuitu aj čo sa týka právnych úkonov, tak
by sa potom premlčanie začínalo 15.9.2014, kedy došlo k vráteniu veci. Tam poukázal právny zástupca
žalovaného na fakt, že návrh na pristúpenie žalovaného v 2.rade (žalovaného) bol podaný 27.1.2014,
ale k zmene petitu žaloby došlo až 10.3.2015. To jest až zmenou petitu žaloby zistili, za čo vlastne je
žalovaný v 2.rade (žalovaný) žalovaný, aký nárok uplatňuje voči nemu žalobca. Čiže podľa ich názoru

až zmenou žaloby 10.3.2015 uplatnil žalobca voči žalovanému v 2.rade (žalovanému) nárok na súde,
čiže aj v prípade, že by sa jednalo o kontinuitu v právnych úkonoch, tak nárok žalobcu voči žalovanému
v 2.rade (žalovanému) považujú za premlčaný. Právny zástupca žalovaného sa vyjadril aj k § 6 Zákona
č. 258/2009 Z. z. a k účinnosti tohto paragrafu. V tom znení, ktoré uvádzali v odvolaní, nadobudol
ten odsek 4 účinnosť 1.7.2009. Tam prichádzajú do úvahy dve situácie. Po prvé, ak by sa jednalo o
samostatné zmluvy, tak potom tento nárok by vznikol za účinnosti prvej zmluvy, čiže 31.12.2008 a

ten by bol premlčaný. V prípade kontinuity tých nájomných zmlúv by nárok žalobcu voči žalovanému v
2.rade vznikol 15.9.2011, t.j. už za účinnosti toho paragrafu 6 ods. 4 v tom znení ako je teraz a v tomto
prípade by žalovaný v 2.rade nebol pasívne legitimovaný v spore. Podľa názoru žalovaného, ako to
aj už uvádzal v odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, tá novelizácia v roku 2009, § 6 a úprava
odseku 4, tam došlo len k úprave. Stále podľa nich platilo, že správca nekonal vo vlastnom mene, ale

konal v mene obce alebo mesta.

21. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 26.5.2015, okrem iného uviedol, že
k otázke premlčania je potrebné uviesť, že či už sa to hodnotí ako kontinuita užívania zo strany
žalovaného v 2.rade (žalovaného) alebo vyjadruje sa vo vzťahu k dvom samostatným právnym úkonom,

a to či nájomná zmluva z roku 2008 obsahovala nejaký odkaz na zmluvu z roku 2003, sú z ich
pohľadu irelevantné skutočnosti. Podstata je, že reálne k odovzdaniu nehnuteľnosti po ukončení prvého
nájomného vzťahu nedošlo. Kontinuálne nasledoval nájomný vzťah, ktorý bol založený druhou zmluvou.
Podstatné ale je, že akékoľvek nároky voči prenajímateľovi si nájomca mohol uplatňovať v zmysle §
667 ods. 1 Občianskeho zákonníka až v momente, kedy došlo k reálnemu odovzdaniu po skončení

nájomného vzťahu, teda 15.9.2011. Vzhľadom na to, ako sú koncipované tieto nároky, je možné žiadať
len úhradu nákladov poníženú o znehodnotenie, ktoré nastalo. V prípade, ak bol udelený súhlas nielen s
vynaložením nákladov pre nájomcu zo strany prenajímateľa, ale aj súhlas na to, že ich bude refundovať
a v prípade druhého nároku, tam dokonca nie je možné žiadať náhradu vynaložených nákladov, ale
len protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota. A to samozrejme v medzičase, kedy nájomca užíva

prenajatúvec,samozrejmeniejemožné, pretožeontýmužívanímčiastočnespotrebováva túvykonanú
investíciu, ktorá bola. Takže žalobca poukázal na § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka v súvislosti s
oprávnenou držbou. Žalobca má za to, či už sa bude skúmať to v kontexte 3 ročnej lehoty alebo 4
ročnej lehoty, tu súd uzavrel, že sa to riadi Občianskym zákonníkom, aj tie súvisiace veci, teda otázka
premlčania. Žalobca sa stále pridržiava toho, že išlo o vzťahy medzi dvoma subjektmi pri výkone ich

činnosti, ktoré sa týkali činnosti, ktorú majú uvedenú v predmete ich činnosti, takže má za to, že by
sa to malo spravovať pokiaľ ide o premlčanie obchodno-právnou lehotou 4-ročnou. Návrh na vstup
účastníka do konania bol podaný 27.1.2014, ktorého súčasťou bol aj petit upravenej žaloby, z ktorej
jasne vyplýva, aké nároky sú voči žalovanému v 2.rade (žalovanému) uplatňované zo strany žalobcu. To,
kedy súd rozhodol o pripustení zmeny žaloby samozrejme toto nie je objektívne možné zo strany žalobcu

ovplyvniť, a preto toto v žiadnom prípade nemôže byť dôvod na to, aby došlo k premlčaniu kvôli tomu,
že o návrhu bolo rozhodnuté až po nejakom dlhom čase po podaní samotného návrhu. Návrhom bolo
prerušené akékoľvek premlčanie. Podobne ako v prípade podania samotnej žaloby, tak aj zmena žaloby
keď je podaná, prerušuje sa premlčanie už týmto momentom a nie až kedy súd rozhodne o jej pripustení.
Pokiaľ ide o uplatňovanie nárokov, žalobca opätovne poukázal na tú základnú vec, a to že keď žalobca

prevzal uvedené nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom nájmu, boli to staré schátrané budovy, kde sa on
zaviazal do nich investovať, ich zrekonštruovať, ich zhodnotiť, aby tam mohol prevádzkovať detský
domov s tým, že aj takto od začiatku boli dohodnuté podmienky v nájomných zmluvách v roku 2003,
ako aj z roku 2008. To, že druhá zmluva mala trošku iný obsah, je samozrejme, ale podstata zostáva
zachovaná. Podstatou toho buď relatívne nízkeho nájomného alebo len nejakého vyúčtovania bolo to,

že tam budú vykonané rozsiahle investície. Čiže tu treba vnímať v tomto smere aj kontext tej podstaty
dohody medzi zmluvnými stranami, ktorej bolo vlastne zhodnotenie nehnuteľnosti, ktoré boli prenajaté
zo strany žalovaného v 2.rade (žalovaného). Žalobca má za to, že v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k
premlčaniu nárokov, a to aj keby vychádzali z trojročnej premlčacej lehoty, vzhľadom na to, čo uviedol.Žalobca má za to, že Krajský súd jednoznačne uvádza vo svojom zrušujúcom uznesení, že Domov
dôchodcov, teda Zariadenie pre seniorov, bol samostatný právny subjekt, teda nekonal ako zástupca
žalovaného v 1.rade (Mesta Prešov), takisto uvádza v bode 16 - prenajímateľom bol Domov dôchodcov.

Teda ak sa v bode 19 Krajský súd zaoberá otázkou toho, že sa súd prvej inštancie nedostatočne
vysporiadal, či je alebo nie je pasívne legitimovaný, má žalobca za to, že to mienil práve v kontexte
žalovaného v 1.rade (žalovaného), ktorého pasívnu legitimáciu vlastne odvolací súd podľa jeho názoru
vyhodnotil ako chýbajúcu s tým, že takisto pokiaľ išlo aj o tie výhrady vo vzťahu k vyhláseniu, ktoré
urobilo mesto zo dňa 13.9.2007. Ten kontext zohľadnili v tom, že zobrali späť žalobu voči mestu. Pokiaľ

ide o právny rozbor vo vzťahu k ustanoveniam Zákona o obecnom zriadení, taktiež sa k tomu podrobne
vo svojich podaniach v priebehu odvolacieho konania vyjadroval. Doložil aj rozhodnutia Krajského súdu,
v tejto súvislosti môže poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu vo veci 1Cdo 86/2017 zo dňa
30.5.2018, kde vo vzťahu k týmto otázkam v obdobnej situácii bol vyjadrovaný právny názor zo strany
Najvyššieho súdu, kde žalobcom je Mesto Trebišov a škola, ktorá je v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti
a tam sa vyjadruje Najvyšší súd, že nemožno považovať za správny právny záver odvolacieho súdu

o tom, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na náhradu škody, pretože
nie je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej vznikla škoda, a preto nevznikla škoda jemu. Takýto výklad
nie je v súlade so Zákonom o majetku obci a predstavuje formalistický výklad aplikácie práva. Aj v
tomto prípade sa riešila situácia, kedy žalobcom v 2.rade bol zriaďovateľský subjekt, ktorý je správcom
majetku, na ktorom vznikla škoda a jednoznačne teda sa Najvyšší súd vyjadril v tom zmysle, že tieto

nároky má samotný správca. Čiže žalobca obdobne v tomto prípade má za to, že ak žalovaný v 2.rade
(žalovaný) mal právnu subjektivitu v čase uzavretia nájomnej zmluvy jednej i druhej, ak konal vo svojom
mene, hoci ako správca s tým, že v zmysle listiny, ktorou na neho bola prevedená správa týchto
majetkov alebo nehnuteľností, tak nimi disponoval, o tom svedčí samotná uzavretá nájomná zmluva, o
tomsvedčíosobitnýsúhlasnarekonštrukciupodkrovnýchpriestorov,ktorébolivydanéacelkovékonanie

samotného žalovaného v 2.rade (žalovaného). Z pohľadu žalobcu je nemysliteľné a neprijateľné, aby
nebol v takomto prípade ako je tento, pasívne legitimované ani Mesto ako vlastník ani žalovaný ako
správca. Takže z tohto pohľadu má za to, že by došlo k odmietnutiu spravodlivosti, v zmysle aj dobrých
mravov, ktoré tam vystupovali od počiatku zo strany žalobcu, ktorý mal záujem nejakým spôsobom
pomôcť a samotne prvotne to bolo pre jeho potreby, ale následne potom, ako bol ukončený nájom, je

potrebné poukázať na to, že žalovaný v 2.rade (žalovaný) od tohto momentu riadne užíval naďalej túto
zrekonštruovanú nehnuteľnosť na účely, ktoré on potreboval. Teda vytvoril tam ďalší dom pre seniorov
a ako sa vyjadroval aj v pôvodnom konaní, pôvodná riaditeľka - svedkyňa pani Buzgová, aj vtedajší
riaditeľ pán Podtrojanovský, sa vyjadrili, že v čase odovzdania tam neboli žiadne rozsiahle škody,
nebola v žiadnom prípade v zdevastovanom stave odovzdaná tá nehnuteľnosť, ale boli tam potrebné

nejaké drobné maľby a boli tam potrebné drobné stavebné úpravy, už len skrz toho, že to bolo treba
prerobiť na potreby tých klientov zariadenia, resp. Domova dôchodcov. A keď sa tam ešte spomínali
výhrady vo vzťahu k poškodeniu, došlo tam k zatopeniu, ale došlo k zatopeniu prízemia, kde bola
riadne šetrená poistná udalosť, z tejto bolo poskytnuté prenajímateľovi poistné plnenie. Tie investície,
ktoré boli vykonané, boli vykonané riadne, oprávnene, v súlade so zmluvou, boli odsúhlasené, preto

sa v jednej časti domáhajú podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka nároku titulom odsúhlasených
nákladov, náhrady nákladov a v tej ďalšej časti, kde súhlas nebol daný na náhradu, bol daný len súhlas s
vykonaním tej opravy strechy, odhliadnuc od toho, že išlo o mimoriadne havarijný stav, kde dochádzalo
k zatekaniu a boli ohrozené aj deti, ktoré tam vtedy bývali a takže išlo aj o plnenie určitej zákonnej
povinnosti,takisto zmluvnejpovinnosti nájomcuzabezpečiť,abynedochádzalokuškodámnaprenajatej

veci, takže z tohto hľadiska pokiaľ aj nebol vyslovený súhlas na náhradu nákladov, ide podľa toho
zhodnotenia k čomu doložil znalecký posudok. Tento nebol zo strany žalovaného v 2.rade (žalovaného)
spochybnený. Takže pokiaľ ide o výšku nároku, má za to, že táto bola preukázaná. Pokiaľ odvolací súd
sa ešte zaoberal otázkou toho financovania, v zmysle štatútu žalobcu je uvedené, z čoho pozostáva
jeho majetok a medzi iným je tam uvedené, že pozostáva z dotácií a príspevkov od iných fyzických

a právnických osôb. To znamená, že je samozrejme, že ak žalobca ako nezisková organizácia má
disponovať nejakým majetkom, do tohto majetku je logické, bude zahŕňať aj pokiaľ vie si to vybaviť,
vie si to nejakým spôsobom zabezpečiť, že tam budú patriť aj rôzne dotácie a príspevky. To znamená,
že ide v tomto prípade o majetok žalobcu a otázka toho, že bolo mu poskytnuté na nejaký účel, ktorý
bol dajme tomu zrealizovaný, a to či potom žalobca tam ďalej tú nehnuteľnosť užíval alebo neužíval,

jednoducho on ak splnil podmienky poskytnutej dotácie, tak z tohto hľadiska splnil podmienky a tým
pádom sa to stalo jeho majetkom, či už vo forme nejakého užívania alebo tej pridanej hodnoty. Ale to,
či on by musel tie peniaze vrátiť alebo nie, to podľa názoru žalobcu nesúvisí s týmto konaním, pretože
bola by to jeho povinnosť. Je potrebné skúmať nie z čoho bolo financované to zhodnotenie, ale komu ztoho ostal prospech. A prospech neostal žalobcovi potom, ako bol ukončený nájomný vzťah. Čiže jemu
žiadnyprospechztohoneostalajedinézhodnotenie,ktoréostalo,ostaloprenajímateľovi.Aprenajímateľ
ho naďalej užíva a spotrebováva. Čiže bolo tam aj zo strany odvolacieho súdu k tomu niečo vyslovené,

odvolací súd uvádzal, či má právo, aby nezisková organizácia požadovala vrátenie dotácií, ktoré už
boli realizované na účel, pre ktoré boli poskytnuté, ale v tomto prípade nezisková organizácia nežiada
vrátenie dotácie, ona žiada o vrátenie nákladov, ktoré boli vynaložené. Nie dotáciu, dotáciu by mohol
žiadať vrátiť len ten poskytujúci subjekt, to znamená ministerstvo alebo Prešovský samosprávny kraj,
ale k tomu nedošlo. Takže v tomto kontexte žalobca neviem či správne pochopil odvolací súd, alebo čo

tým chcel vysloviť, lebo nezisková organizácia nežiadala vrátenie dotácií, ona ani žiadnu dotáciu žiadať
vrátiť nemohla, jedine to mohol poskytujúci orgán. Takže žalobca má za to, že táto otázka nemá priamy
súvis s uplatnenými nárokmi a jednoducho z tohto hľadiska má za to, že naozaj tá žaloba minimálne vo
vzťahu k žalovanému v 2.rade tak, ako to upresnil vo svojom právnom názore odvolací súd, je dôvodná
v tom celom uplatnenom rozsahu.

22. V danej právnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného v 1.a v 2. rade ako
aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne výpis z registra neziskových
organizácií čl. 4, rozhodnutie Obvodného úradu Prešov č. 2001/03967/08/CN zo dňa 13.7.2011
čl. 5, Zmluva o nájme nebytových priestorov Domova dôchodcov zo dňa 31.12.2003 čl. 6, súhlas
na rekonštrukciu podkrovných priestorov zo dňa 1.7.2015 čl. 9, stavebné povolenie mesta Prešov č.

P/2005/4364-Ja/174 zo dňa 13.10.2005 čl. 10, faktúra č. OF/05/3 čl. 13, rekapitulácia prevedených prác
zo dňa 15.8.2005 čl. 14, faktúra č. 20050128 čl. 15 so súpisom vykonaných prác čl. 16, faktúra č.
2007015 čl. 17 so súpisom prevedených prác čl. 18, faktúra č. 2007016 čl. 19, súpis prevedených
prác čl. 20, faktúra č. 47/2006 čl. 21, príloha č. 1 k faktúre č. 47/2006 čl. 22, faktúra F60012 čl. 23,
súpis vykonaných prác a použitého materiálu zo dňa 15.3.2006 čl. 24, faktúra č. 04/2006 - HO čl. 25,

potvrdenie o prevzatí projektovej dokumentácie čl. 26, písomné podanie žalovaného v 1.rade zo dňa
13.9.2007 čl. 27, faktúra č. ZDF002 čl. 28, faktúra č. 280043 čl. 29, preberací protokol - súpis vykonaných
prác do 30.11.2007 čl. 30, výzva právneho zástupcu žalobcu zo dňa 22.2.2012 čl. 31, vyjadrenie
mesta Prešov zo dňa 19.3.2012 čl. 33, vyjadrenie žalovaného v 1.rade zo dňa 8.6.2012 čl. 40, návrh na
zámenu účastníkov konania a vyjadrenie vo veci zo dňa 12.12.2012 čl. 46, zriaďovacia listina domova

dôchodcov Prešov - Cemjata čl. 49, doplnok č.1 k zriaďovacej listine pre domov dôchodcov Prešov
- Cemjata zo dňa 29.4.2009 čl. 51, potvrdenie o pridelení identifikačného čísla IČO čl. 52, Zmluva o
prevode správy č. 20/2008 čl. 53, Zmluva o nájme nebytových priestorov čl. 54 zo dňa 30.12.2008 ,
Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.2008 čl. 58, Dodatok č. 2 k Zmluve
o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.2008 čl. 60, vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného v

1.rade zo dňa 17.1.2013 čl. 64, návrh na vstup účastníka konania zo dňa 27.1.2014 čl. 72, uznesenie
o pripustení ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného čl. 77, odvolanie žalovaného zo dňa
21.7.2014 čl. 80, vyjadrenie k odvolaniu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 5.8.2014 čl. 85, uznesenie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.11.2014 čl. 89, vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného v 1.rade
zo dňa 12.3.2015 čl. 102, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 21.4.2015 čl. 106, Detské

centrum Pre teba nezisková organizácia štatút čl. 108, Zmluva č. K2-21/2005 Kapitálové výdavky čl. 112,
Zmluva o poskytnutí grantu uzatvorená v rámci programov NEFO fondu PSK n. f. pre rok 2007 čl. 114,
správa nezávislého audítora, účtovná závierka k 31.12.2005 čl. 117, správa nezávislého audítora zo
dňa 8.6.2006 čl. 118, súvaha k 31.12.2005 čl. 119, výkaz ziskov a strát k 31.12.2005 čl. 123, poznámky
k účtovnej závierke k 31.12.2005 čl. 129, účtovná závierka k 31.12.2006 vo vzťahu k Detskému centru

Pre teba neziskovej organizácii čl. 132, správa nezávislého audítora zo dňa 12.6.2007 čl. 134, súvaha k
31.12.2006čl.135,výkazziskovastrátk31.12.2006čl.139,poznámkykúčtovnejzávierkek31.12.2006
čl. 142, správa nezávislého audítora čl. 149, súvaha k 31.12.2007 čl. 151, výkaz ziskov a strát čl.
155, poznámky k účtovnej závierke k 31.12.2007 čl. 158, správa nezávislého audítora k účtovnej
závierke k 31.12.2008 čl. 162, správa nezávislého audítora zo dňa 27.5.2009 čl. 169, poznámky k

účtovnej závierke k 31.12.2008 čl. 164, uznesenie o čiastočnom zastavení konania čl. 179, uznesenie
o pripustení zmeny žaloby čl. 181, návrh na dodatok k nájomnej zmluve - odpoveď zo dňa 25.4.2005 čl.
188, návrh na dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 28.4.2005 čl. 189, odvolanie proti uzneseniu zo dňa
19.6.2005 čl. 190, výzva - odpoveď zo dňa 30.6.2015 čl. 196, vyjadrenie čl. 197, vyjadrenie právneho
zástupcu žalovaného v 1.rade zo dňa 1.10.2015 čl. 209, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa

3.2.2016 čl. 210, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 18.1.2017 čl. 219, znalecký posudok č.
1/2017 čl. 221, vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného v 1.rade zo dňa 11.2.2017 čl. 244, odvolania
žalovaného v 1.rade (Mesta Prešov) zo dňa 15.3.2018, odvolania žalovaného v 2.rade (žalovaného) zo
dňa 15.3.2018, vyjadrenia žalovaného v 1.rade (žalovaného) zo dňa 28.6.2018 k odvolaniu žalovanéhov 1.rade (žalovaného), vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 28.6.2018 k odvolaniu žalovaných,
vyjadrenia žalovaného v 2.rade (žalovaného) k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu, Odvolacej dupliky
žalobcu zo dňa 7.8.2018, vyjadrenia žalovaného v 2.rade (žalovaného) zo dňa 7.8.2018, a zistil tento

s k u t k o v ý s t a v :

23. Na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.12.2003 žalovaný ako prenajímateľ
odovzdal do užívania žalobcovi ako nájomcovi budovu súp. č. 2626, postavenú na pozemku - parcela
s parc. č. XXXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 207 m2, zapísanú na LV

č. XXXX pre katastrálne územie Prešov. Nájomný pomer vznikol od 1.1.2004 a bol uzavretý na dobu
určitú 5 rokov do 31.12.2008. Podľa čl. 3 bol nájomca oprávnený vykonať na objekte potrebné úpravy
súvisiace s jeho sprevádzkovaním a jeho užívaniaschopnosťou. Podľa čl. 4 bod 1 bolo dohodnuté
nájomné vo výške 2 % z hodnoty prenajatého majetku, teda suma 33.833,- Sk ročne, ktorú sa nájomca
zaviazal investovať do opráv a údržby prenajatého majetku. Listom zo dňa 1.7.2005 žalovaný udelil
žalobcovi súhlas s rekonštrukciou podkrovných priestorov a oznámil mu, že po ukončení nájmu mu budú

investované prostriedky vrátené. Na podklade udeleného súhlasu prenajímateľa a podľa projektovej
dokumentácie z augusta 2005 vypracovanej L.m požiadal žalobca o vydanie stavebného povolenia.
Mesto Prešov ako príslušný stavebný úrad vydalo žalobcovi ako stavebníkovi dňa 13.10.2005 stavebné
povolenie pod č. P/2005/4364-Ja/174 na realizáciu stavby - Rekonštrukcia podkrovných priestorov. Na
základe týchto skutočností vykonal žalobca do prenajatého majetku investíciu vo výške 590.428,- Sk,

čo je 19.598,62 eura.

24. Listom zo dňa 13.9.2007 (č. M/2007/1946) Mesto Prešov ako vlastník prenajatého priestoru udelilo
žalobcovi súhlas na výmenu strešnej krytiny na objekte, ktorý mal v nájme a užívaní. Na tomto podklade
dal žalobca zhotoviteľovi PROGRES - Pozemné stavby, a.s., zrealizovať výmenu strešnej krytiny, za čo

mu zhotoviteľ faktúrou č. 280043 zo dňa 30.11.2007 vyúčtoval cenu diela a prác vo výške 168.935,- Sk.
Žalobca žiada protihodnotu zhodnotenia vo výške 70 % skutočných nákladov, teda suma 118.254,50
Sk, čo je 3.925,33 eura.

25. Listom zo dňa 22.2.2012 vyzval právny zástupca žalobcu Mesto Prešov na úhradu pohľadávky z

titulu vrátenia investície v lehote do 15.3.2012. Listom zo dňa 19.3.2012 Mesto Prešov odpovedalo, že
nesúhlasí s vrátením investícií. Výmenu strešnej krytiny neuznalo s poukazom na list zo dňa 13.9.2007.

26. V priebehu konania žalobca navrhol, aby do konania na stranu žalovaného v 1.rade (v tom čase
Mesto Prešov) vstúpil žalovaný v 2.rade (žalovaný) a žalobca sa teda od vtedy aj voči žalovanému (v tom

čase žalovanému v 2.rade) domáha zaplatenia nárokov súvisiacich s vykonaním prác, ktoré zrealizoval
na predmetnom objekte žalobca a ktorých vykonanie bolo nevyhnutné v súvislosti s prevádzkovaním
a jeho užívaniaschopnosťou (úhradu vynaložených nákladov po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku
ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci), ako aj s prácami pri výmene strešnej krytiny na
predmetnom objekte zo strany žalobcu (protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci). V súvislosti s

týmito nárokmi žalobcu, žalovaný v prospech žalobcu nezrealizoval žiadne úhrady.

27. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, na účely odseku 2 subjektom verejného práva je
a) štátny orgán,
b) obec,
c) vyšší územný celok,
d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4,

e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených
v písmenách a) až d).30. Podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka, právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba
založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo
obchodný charakter, a

a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d),
b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo
c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov
jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

31. Podľa § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, na účely odseku 2 subjektom verejného práva sú aj
štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom
je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4.

32. Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

33. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

34. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so

súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že
sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až
po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku
užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže
nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

35. Podľa § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu
prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v
dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený
odstúpiť od zmluvy.

36. Podľa § 720 Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný
zákon.

37. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len

zákon č. 116/1990 Zb), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len
"nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

38. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb., nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú
stavebne určené.

39.Podľa§3ods.3zákonač.116/1990Zb.,zmluvamusímaťpísomnúformuamusíobsahovaťpredmet
a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas,
čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová
organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky,

pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená
všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

41. Podľa § 517 ods. Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.43. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (účinného do 31.1.2013),výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

44. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

45. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

46. Podľa § 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných
knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

47.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

48. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

49. Podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho
územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce
alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s

prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtové organizácie podľa tohto
zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou štátnych orgánov, ktoré sú organizáciami podľa § 22 ods. 2.
Ak je zriaďovateľom rozpočtovej organizácie štátny orgán, ktorý je organizáciou podľa § 22 ods. 2, príjmy
avýdavkynímzriadenejrozpočtovejorganizáciesúzapojenénarozpočetrozpočtovejorganizácie,ktorej
vnútornou organizačnou jednotkou je tento štátny orgán.

50. Podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, príspevková organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho
územného celku, ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku
zapojená príspevkom a ktorej spravidla menej ako 50% výrobných nákladov je pokrytých tržbami.25)

Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu.

51. Podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie možno zriadiť na
plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho územného celku vyplývajúcich z osobitných predpisov, pričom

rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia môže mať len jedného zriaďovateľa. Rozpočtové
organizácie alebo príspevkové organizácie nemožno zriadiť na výkon rozhodovacích právomocí, ktoré
pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov.

52. Podľa § 21 ods. 4 Zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo vlastnom
mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.

53. Podľa § 21 ods. 5 Zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, Rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu možno zriadiť

54. a) zákonom,
b) rozhodnutím zriaďovateľa, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje
inak, obec alebo vyšší územný celok.55. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si žalobou doručenou tunajšiemu
súdu dňa 13.4.2012 iba voči pôvodne žalovanému v 1. rade - Mestu Prešov uplatnil nárok na zaplatenie
celkovej sumy 23.523,95 eura s príslušenstvom. Táto suma pozostávala jednak zo sumy 19.598,62

eura - refundácia nákladov, ktoré vynaložil žalobca na objekte, ktorý mal v nájme. Išlo o náklady, ktoré
boli vynaložené na rekonštrukciu priestorov podkrovia zo strany žalobcu so súhlasom prenajímateľa a
uplatnené po skončení nájmu. Ďalej žalovaná suma pozostávala zo sumy 3.925,33 eura, čo predstavuje
zhodnotenienehnuteľnosti,ktorúužívalžalobcaakonájomca,ktorésúviselosrekonštrukciouavýmenou
strešnej krytiny na budove. Súd následne vyhovel návrhu žalobcu na pristúpenie ďalšieho žalovaného

do konania, a to - Zariadenie pre seniorov Harmónia. Následne žalobca urobil ďalší procesný úkon, keď
zobral žalobu čiastočne späť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 19.598,62 eura, ako aj v časti týkajúcej
sa zaplatenia 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 23.523,95 eura od 16.8.2012 do zaplatenia späť
voči žalovanému v 1. rade - Mestu Prešov. Súd preto konanie v tejto časti, na základe späťvzatia zo
strany žalobcu vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade (Mestom Prešov) zastavil. Následne
žalobca upravil svoj žalobný návrh keď sumu 19.598,62 eura s príslušenstvom už požadoval iba od

žalovanéhov2.rade.Čosatýkasumy3.925,33eura,vovzťahuktomutonároku žalobcaupravilžalobný
návrh tak, že žiadal súd, aby na jeho zaplatenie zaviazal oboch žalovaných spoločne a nerozdielne.
Následne vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť vo vzťahu k žalovanému v 1.rade (Mestu Prešov), a
preto súd konanie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade (Mestom Prešov), v celom rozsahu
zastavil.

56. Obidva vyššie uvádzané nároky si žalobca uplatňoval na základe tej skutočnosti, že mal
uzatvorenú Nájomnú zmluvu s Domovom Dôchodcov Cemjata. Prenajatá budova je a bola vo
vlastníctve Mesta Prešov, pričom bola odovzdaná do správy Domovu Dôchodcov Cemjata. V zmluve
boli dohodnuté vzájomné práva a povinnosti, okrem iného aj povinnosť platiť nájomné. Bolo dohodnuté,

že nájomca môže realizovať aj úpravy a tie náklady ktoré vynaloží si môže započítavať na nájomné.
V priebehu nájmu chcel žalobca skvalitniť poskytované služby a pristúpil k rekonštrukcii podkrovia
domu. Prenajímateľ dal súhlas na túto investíciu s tým, že bude refundovať vynaložené náklady s
podmienkou, že bude potrebné stavebné povolenie, čo nájomca splnil a zrekonštruoval podkrovné
priestory. Bezprostredne na to vznikla potreba výmeny strešnej krytiny, k čomu už nájomca požiadal o

súhlas Mesto Prešov, (keďže žalovaný ako prenajímateľ odkázal žalobcu ako nájomcu, aby o súhlas
požiadal priamo Mesto Prešov ako vlastníka), ktoré sa písomne vyjadrilo, že dáva súhlas na výmenu
strešnejkrytinypodpodmienkou,žesinájomcavbudúcnostinebudeuplatňovaťnároknanáhradutýchto
nákladov. Nájomca zrealizoval výmenu strešnej krytiny, pričom nájom prebiehal ďalej bez prerušenia,
užívania predmetu nájmu, hoci bola uzatvorená nová nájomná zmluva. Užívanie priestorov pokračovalo

až do 15.9.2011, keď došlo k ukončeniu nájomného vzťahu dohodou. Po tomto ukončení si žalobca
vyčíslil nároky uplatňované v tomto konaní a vyzval priamo Mesto Prešov ako vlastníka a dal to na
vedomie aj žalovanému v 2. rade a domáhal sa tých nárokov ako refundácie nákladov, ktoré vložil
do rekonštrukcie podkrovných priestorov a aj ako nároku na zaplatenie sumy, o ktorú sa zhodnotila
nehnuteľnosť v dôsledku výmeny strešnej krytiny. Ani Mesto Prešov ako vlastník nehnuteľnosti, a ani

Zariadenie pre seniorov Harmónia ako správca a prenajímateľ nehnuteľnosti tieto nároky neakceptovali
a uvedené sumy neuhradili.

57. Súd má za to, že uplatnené nároky sú dôvodné a nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou sa
spravuje režimom Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný by síce spĺňal definíciu v zmysle § 261

Obchodného zákonníka ako subjekt, ktorý vystupuje aj vo verejnom záujme. Je však nepochybné, že
žalobca túto definíciu, tak ako ju vyžaduje zákon nespĺňa.

58. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania oboch nárokov, ktorú odôvodňoval tým,
že sa nejedná o režim občianskoprávny, ale režim obchodnoprávny a že tam boli dva nároky, ktoré sú

už premlčané, či si ich už žalobca mal uplatniť titulom nájomnej zmluvy alebo titulom bezdôvodného
obohatenia. Napriek tomu, že súd ma za to, že vzťahy medzi nájomcom a prenajímateľom sa riadia
občianskoprávnymi predpismi, tieto nároky nie sú premlčané, vzhľadom na to, že žalobca ich mohol
vyčísliť a domáhať sa ich až po skončení nájmu. Nie je podstatné, že išlo o dva nájomné vzťahy, ale to, že
po skončení prvého nájomného vzťahu nedošlo k odovzdaniu nehnuteľností prenajímateľovi, ale táto sa

hneď kontinuálne prenechala znova do užívania nájomcovi. Medzi nájomnými zmluvami bola absolútna
kontinuita. Nároky v zmysle § 667 Občianskeho zákonníka mohol nájomca voči prenajímateľovi
uplatňovať až potom čo nájomný vzťah skončil a došlo k odovzdaniu predmetu nájmu zo strany
nájomcu prenajímateľovi. Až potom sa tieto nároky dali objektivizovať a vyčísliť, či už s prihliadnutímna ich zhodnotenie, ako aj s prihliadnu na znehodnotenie nehnuteľnosti. V prvom prípade zhodnotenia
(uplatnený nárok vo výške 19.598,62 eur) to bola realizácia rekonštrukcie podkrovných priestorov, ku
ktorej si žalobca vyžiadal súhlas, žalovaný v 2. Rade (žalovaný), resp. jeho právny nástupca mu tento

súhlas udelil a zaviazal sa uhradiť náklady. Tento nárok súd posúdil ako dôvodný v zmysle § 667 ods. 1
Občianskeho zákonníka, nakoľko bol udelený súhlas prenajímateľa a tento sa aj zaviazal vrátiť náklady
spojené s rekonštrukciou podkrovia po skončení nájmu.

59. K ustáleniu výšky zhodnotenia predmetu nájmu bol vyhotovený súkromný znalecký posudok č.

1/2017 znalca L., v ktorom znalec ustálil, že výška nákladov vynaložených žalobcom ako nájomcom
na rekonštrukciu podkrovných priestorov budovy po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v
medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci nájomcom, je 18.042,49 eura. Súd preto žalobe žalobcu
v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 18.042,49 eura vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto
sumy v prospech žalobcu v súlade s ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže sa žalovaný dostal
do omeškania s úhradou tohto svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd aj na zaplatenie príslušného

zákonného uplatneného 9 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 18.0742,49 eura odo dňa
nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobcu, t.j. od 16.3.2012, a to až do doby poskytnutia
riadneho plnenia zo strany žalovaného, t.j. do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku. V prevyšujúcej časti nad sumu18.0742,49 eura, t.j. v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy
1.556,13 eura s príslušenstvom, zobral žalobca čiastočne žalobu späť a v tejto časti súd preto konanie

zastavil.

60. Čo sa týka druhého nároku, a to nároku na zaplatenie sumy 3.925,33 eura s príslušenstvom, tak
tu ide o nárok, ktorý si žalobca uplatnil v súvislosti s výmenou strešnej krytiny. Aj voči tomuto nároku
bola vznesená námietka premlčania, pričom súd aj túto námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú, a to

z rovnakých dôvodov ako pri prvom nároku. Uplatnený nárok vo vzťahu k žalovanému nebol uplatnený
po uplynutí premlčacej lehoty, nakoľko nájomný vzťah skončil dohodou dňa 15.9.2011 a tento nárok bol
uplatnený vo vzťahu žalovanému návrhom na pripustenie vstupu žalovaného v 2. rade (žalovaného) do
konania, doručeným súdu dňa 27.1. 2014. Takže tento nárok bol voči žalovanému uplatnený pred
uplynutí trojročnej premlčacej doby. Obrana žalovaného bola postavená na argumentácii, že žalobca si

tento nárok mal uplatňovať už bezprostredne potom, keď vynaložil náklady na opravu strešnej krytiny. V
súvislosti s obranou žalovaného bolo poukazované aj na list Mesta Prešov, ako vlastníka nehnuteľnosti,
v ktorom dalo Mesto Prešov podmienený súhlas na vykonanie výmeny strešnej krytiny, ak si žalobca v
budúcnosti nebude uplatňovať žiadne nároky s tým spojené. Žalovaná strana od toho odvodzovala to,
že si žalobca nebude uplatňovať tieto nároky a že preto je tento nárok nedôvodný. Súd v tejto súvislosti

konštatuje, že žiadna dohoda (ako dvojstranný právny úkon) ohľadne neuplatňovania si nárokov ako
náhrady za vynaložené výdavky pri oprave strechy, nebola uzavretá. Zo strany Mesta Prešov sa jednalo
iba o jednostranné vyhlásenie. Predmetné jednostranné vyhlásenie Mesta Prešov je potrebné v súlade
s ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka považovať za súhlas prenajímateľa s rekonštrukciou strechy
bez toho, aby sa ten zaviazal refundovať tieto náklady, keďže žalovaný ako prenajímateľ požiadal

žalobcu ako nájomcu, aby v otázke udelenia, resp. neudelenia súhlasu s rekonštrukciou oslovil priamo
vlastníka, teda Mesto Prešov. Žalovaný teda delegoval svoje oprávnenie prenajímateľa vyjadriť sa k
zamýšľanej rekonštrukcii priamo na vlastníka prenajatej nehnuteľnosti, teda na Mesto Prešov. Žalovaný
vlastne splnomocnil Mesto Prešov, aby sa za žalovaného vyjadrilo k zamýšľanej rekonštrukcii strechy.
Vyjadrenie Mesta Prešov je potom potrebné chápať ako vyjadrenie učinené za žalovaného. Podmienku,

ktorú uviedlo Mesto Prešov vo svojom vyjadrení, je potrebné považovať za neplatnú, pre rozpor so
zákonom a dobrými mravmi, nakoľko Mesto Prešov ako vlastník nehnuteľnosti vedelo, že nehnuteľnosť
je v zlom stave aj ohľadne strechy, ktorá si vyžadovala bezprostrednú rekonštrukciu a bolo zrejme, že
náklady nájomcu, ktorý zamýšľal zrealizovať a ktoré v konečnom dôsledku aj zrealizoval v súvislosti s
opravoustrechy,budúaajbolivyššie akosamotnénájomnéanebolotedamožnézapočítaťtietonáklady

oproti nájomnému. Ak by nájomca nepristúpil k rekonštrukcii strechy, bol by nútený priestor užívať s
deravou strechou napriek tomu, že prenajímateľ si nesplnil svoje povinnosti udržiavať predmet nájmu
v stave spôsobilom na užívanie, čo by bolo neprijateľné. V jednostrannom vyhlásení bolo uvedené, že
žalobca si nesmie uplatňovať vynaložené náklady, avšak v tomto konaní si žalobca ani neuplatňuje
náklady za rekonštrukciu strechy, ale uplatňuje si iný nárok - nárok na zhodnotenie, a to je rozdiel medzi

vynaloženými nákladmi a znehodnotením nehnuteľnosti, t.j. hodnotou za ktorú bolo možné predať
nehnuteľnosť pred rekonštrukciou a po rekonštrukcii, tak ako to určil znalec v znaleckom posudku. Sud
konštatuje, že nakoľko bol udelený súhlas s rekonštrukciou, avšak nebol udelený súhlas na náhradu
nákladov, prichádza do úvahy nárok na zhodnotenie veci, ktoré znalec ustálil na vyššiu sumu ako siuplatnil žalobca (3.925,33 eura). V zmysle znaleckého posudku protihodnota toho, o čo sa zvýšila
hodnota prenajatej veci, teda jej zhodnotenie, ktoré nastalo v dôsledku investície vykonanej nájomcom
spočívajúcej v rekonštrukcii strechy je 4.714,81 eura.

61. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj s poukazom na to, že súd bol viazaný žalobným návrhom
žalobcu, zavial súd žalovaného aj na zaplatenie uplatnenej sumy 3.925,33 eura v súlade s ust. § 667
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou aj tohto svojho
peňažného záväzku, zaviazal ho súd aj na zaplatenie príslušného zákonného uplatneného 9 % ročného

úroku z omeškania z dlžnej sumy 3.925,33 eura odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky
žalobcu, t.j. od 16.3.2012, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t.j. do
zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

62. K námietke žalovaného, že finančné prostriedky na rekonštrukcie boli poskytnuté z verejných
zdrojov, a preto žalovaný ako prenajímateľ nie je povinný vracať žalobcovi ako nájomcovi finančné

prostriedky uplatnené podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je potrebné uviesť, že je nepodstatné
z akých zdrojov boli prostriedky poskytnuté žalobcovi, či to bolo zo súkromných zdrojov alebo
z verejných zdrojov. Žalobca mal k dispozícii peňažné prostriedky, ktoré použil na zhodnotenie
prenajatej nehnuteľnosti. Pre rozhodnutie o uplatnených nárokoch je podstatný iba vzťah prenajímateľa
a nájomcu, založený nájomnou zmluvou. Právny vzťah, v rámci ktorého boli žalobcovi poskytnuté

finančné prostriedky (hoci z verejných zdrojov), ktoré použil na rekonštrukciu prenajatej nehnuteľnosti,
je samostatným, na nájomnom vzťahu medzi sporovými stranami nezávislým, osobitne posudzovaným
právnym vzťahom, nemajúcim žiadny vplyv na vznik a výšku nárokov žalobcu voči žalovanému v zmysle
ust. § 667 ods. Občianskeho zákonníka. To či mal žalobca finančné prostriedky z verejných zdrojov,
na základe nejakej dotačnej zmluvy, alebo na základe úverovej zmluvy s bankou, alebo napríklad na

základe darovaných alebo požičaných peňazí od ich subjektov, nemá žiadny vplyv na nároky, ktoré sú
predmetom tohto konania. Vzťah medzi žalobcom, ktorý dostal nejaké finančné prostriedky a tým kto mu
ich poskytol, je ich výlučným, samostatným vzťahom. Poskytovateľ finančných prostriedkov si musel byť
vedomý, že žalobca ako nájomca nie je vlastníkom nehnuteľností, a napriek tomu a s týmto vedomým
mu tieto finančné prostriedky poskytol. Z toho pohľadu je teda táto námietka žalovaného bezpredmetná.

63.Neobstojíaniobranažalovanéhovtomsmere,žejetunedostatokpasívnejvecnejlegitimácienajeho
strane, keďže žalovaný je právnickou osobou s prideleným identifikačným číslom organizácie (IČO) a v
čase uzatváranie predmetných nájomných zmlúv bol oprávnený navonok konať samostatne vo vlastnom
mene, na svoj účet, na vlastnú zodpovednosť, a takto teda vstupovať do právnych vzťahov založených

právnymi úkonmi, teda aj zmluvami, ako subjekt práva - ako rozpočtová organizácia, ktorá hospodári
samostatne podľa schváleného rozpočtu.

64. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

67.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

68. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

69. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

70. O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1,2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a
§ 396 ods. 1, 2 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania
tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 %, pričom uložilžalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).