Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 4, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Csp/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116220476
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5116220476.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: U. P., A..
XX.XX.XXXX, W. F. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom: Občianske združenie OPOS, so
sídlom A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, o zaplatenie 1.298,52 eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 663,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 663,88 € od 28.01.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,22 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.8.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 1.298,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od
01.04.2008 do zaplatenia. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že základe Zmluvy o úvere č. 5380644 zo
dňa 08.02.2008 žalobca ako veriteľ, poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 663,88 EUR,
ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 634,67 EUR, spolu vo výške

1298,55 EUR, za podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere, a to v 12-tich mesačných splátkach po
108,21 EUR, počnúc dňom 27.02.2008. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobca zaslal žalovanému viacpočetné
upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Na uvedené upozornenia žalovaný nereagoval.
Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok,

čím porušil dojednania predmetnej Zmluvy o úvere, stratil výhodu splátok a dňa 01.04.2008 sa dlh stal
splatným.
2. Žalobca podal trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline pre podozrenie
zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal žalobca
podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať. Uvedenému
podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere ku dňu podania
trestného oznámenia žalovaný nepoukázal v prospech predmetnej zmluvy o úvere žiadnu splátku, a to

aj napriek skutočnosti, že mal finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úver v
časti „Mesačné príjmy a výdavky“. Žalobca má teda za to, že žalovaný už v čase uzatvárania zmluvy o
úvere vedel, že nebude úver splácať, čím uviedol žalobcu do omylu a spôsobil mu tým škodu.3. Okresný súd Žilina Rozsudkom č.k. 22T/165/2010 zo dňa 28.01.2011 uznal žalovaného vinným
zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods.
1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobenej

škody na občianske súdne konanie.
4. Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 22T/165/2010 zo dňa 28.01.2011 nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 28.01.2011.
5. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradil žalobcovi žiadnu
platbu.

6. Zároveň si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.298,52 EUR od
01.04.2008 do zaplatenia.

7. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

8. Z rozsudku OS Žilina sp. zn. 22T/165/2010 zo dňa 28.1.2011 súd zistil, že súd schválil podľa
ust. § 334 ods. 1 Tr. por. dohodu o vine a treste uzatvorenú dňa 27.12.2010 medzi prokurátorom
Okresnej prokuratúry Žilina a obvineným U. P., podľa ktorej obvinený bol uznaný vinným z prečinu
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že dňa 8.2.2008 v mieste svojho
trvalého bydliska uzatvoril so zástupcom spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. úverovú zmluvu č. 5380644 na

poskytnutie úveru vo výške 20.000 Sk, pričom predložil doklady o tom, že je zamestnaný u osoby P.
C., U. XXX, hoci už u tohto nepracoval, úver nesplácal, čím poškodenej spoločnosti spôsobil škodu
najmenej vo výške 20.000 Sk (663,88 €), teda vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke
splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobil mu tak malú škodu, za čo bol obvinený odsúdený
na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému

výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu
v trvaní 1 (jeden) rok.
9. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35807598 odkázal s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

10. Zo Zmluvy o úvere č. 5380644 uzatvorenej dňa 08.02.2008 medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o.
ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (č.l. 19 spisu) súd zistil, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie
úveru veriteľom dlžníkovi vo výške 20.000 Sk/663,88 €, pričom dlžník sa zaviazal splatiť poskytnutý úver
spolu s poplatkom vo výške 19.120 Sk/634,67 €, teda celkom sa zaviazal uhradiť žalobcovi titulom
úverovejzmluvysumu39.120Sk/1.298,52€,atovmesačnýchsplátkach vpočte 12po3.260Sk/108,21

€, počnúc dňom 27.02.2008.

11. Súd uznesením sp. zn. 4Csp/30/2016-33 zo dňa 4.11.2016 vyzval žalobcu pod následkom
odmietnutia podania na odstránenie vady žaloby doplnením opísania rozhodujúcich skutočností,
skutkového odôvodnenia žaloby, aby zo žaloby jednoznačne vyplývalo, na akom skutkovom základe

sa žalobca domáha priznania sumy 1.298,52 eur s prísl., t.j. či na zmluvnom základe (zmluva o úvere
č. 5380644 zo dňa 08.02.2008) alebo titulom vzniknutej škody, v ktorom prípade mal žalobca žalobu
riadne skutkovo odôvodniť.

12. Žalobca svojím podaním zo dňa 16.02.2017 doručeným súdu dňa 21.2.2017 (č. l. 36 spisu) vady

žaloby odstránil, keď na doplnenie skutkových tvrdení uviedol, že žalobca sa domáha nároku z titulu
vzniknutej škody, ktorá mu bola spôsobená žalovaným.

13. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.7.2019.

14. Žalovaný sa k žalobe do pojednávania uskutočneného dňa 12.07.2019 nevyjadril.

15. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý sa z
neúčasti na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 10.07.2019, z dôvodu pracovnej
zaneprázdnenosti a žiadal, aby súdne pojednávanie bolo vykonané v jeho neprítomnosti.

16. Pojednávanie bolo vykonané aj v neprítomnosti žalovaného na pojednávaní zastúpeného
splnomocneným zástupcom, ktorého žalovaný splnomocnil na zastupovanie v tomto konaní dňa
30.06.2019 (v zmysle splnomocnenia na č.l. 153).17. Zástupca žalovaného navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, keďže žalobca si uplatňuje nárok
na plnenie z úverovej zmluvy č. 5380644 zo dňa 08.02.2018. V žiadnom prípade však nejde o žalobu

o náhradu škody. Žalobca predložil súdu zmluvu, v ktorej absentujú obligatórne náležitostí v zmysle
zákona č. 258/2001 Z.z. V čase podpisu zmluvy § 4 ods. 2 ukladal povinnosť poskytovateľom úveru,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti obsahovala určité náležitosti, a to
podľa písm. d) adresu predávajúceho, na ktorú môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
podľa písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, podľa písm. h) ročnú úrokovú sadzbu, podľa

písm. i) výšku, počet, termíny splátok istiny úrokov a poplatkov, podľa písm. j) ročnú percentuálnu
mieru nákladov a podľa písm. k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Pokiaľ tieto
náležitosti zmluva neobsahuje, tak podľa § 4 ods. 3 zákona je považovaný spotrebiteľský úver za
bezúročný, bez poplatkov. Úroky sú uvedené v zmluve iba ako určitý poplatok a ten je zákonom
povolený ako odmena za poskytnutie finančných prostriedkov. Žalobca si mohol uplatniť náhradu škody
samostatnou žalobou, a nie žalobou na plnenie aj so zmluvnými úrokmi, pretože zmluvné úroky podľa

zmluvy, ktorá je predmetom konania, nie sú zazmluvnené a teda žalobca na tieto nárok nemal, čiže
žalobca si takúto ujmu nemohol ako náhradu škody uplatňovať.
18. Zástupca žalovaného zároveň vzniesol námietku premlčania na celý nárok žalobcu s poukazom na
plynutie 3-ročnej premlčacej lehoty v zmysle § 100 a 101 OZ. Pre prípad úspechu si uplatnil náhradu
trov konania.

19. Súd v rámci ďalšieho procesného postupu, a síce nutnosti doručenia žalobcovi zápisnice o
pojednávaní, a to na zaujatie stanoviska k vyjadreniu žalovaného k žalobe, prednesenému žalovaným
až na pojednávaní, obsahujúcemu nové zásadné tvrdenia, do dňa pojednávania zo strany žalovaného
neprodukované, pojednávanie odročil na deň 04.10.2019.

20. Žalobca sa v konaní na základe zaslanej zápisnice o pojednávaní uskutočnenom dňa 12.07.2019
nevyjadril.

21. Pojednávanie nariadené na deň 4.10.2019 bolo vykonané v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa

z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil s poukazom na pracovnú zaneprázdnenosť a žiadal, aby
sa pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti, ako i v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol na
pojednávaní riadne zastúpený svojím splnomocneným zástupcom.

22. Splnomocnený zástupkca žalovaného v rámci záverečnej reči zotrval na dovtedajších tvrdeniach a

navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

23. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej aj len OZ), každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia
zmluvy - 08.02.2008, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o

spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § ust. 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak
ide o škodu na zdraví.

Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa ust. § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa intertemporálneho ustanovenia § 10a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., zavedeného novelou -
nariadením č. 586/2008 Z.z., účinným od 01.01.2009 ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa intertemporálneho ustanovenia § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., zavedeného novelou -
nariadením č. 20/2013 Z.z., účinným od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného ku dňu vzniku omeškania (27.01.2009)
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobe vyhovel v časti a zaviazal
žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumy 663,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 663,88 € od 28.01.2009 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.25. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na

všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na základe
zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.

26. Súd mal preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkovo-právny vzťah uzatvorením Zmluvy
o úvere č. 5380644 dňa 08.02.2008, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške

20.000 Sk / 663,88 €, pričom žalovaný sa zaviazal úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo
výške 3.260 Sk / 108,21 €, počnúc dňom 27.02.2008. Súd mal ďalej preukázané, že žalovaný si svoje
povinnosti, ku ktorým sa zmluvne zaviazal v zmluve o úvere, voči žalobcovi nesplnil a podľa tvrdenia
žalobcu mal preto žalovaný stratiť výhodu splátok a úver sa mal stať dňa 16.01.2011 splatným.

27. Na základe predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý

vznikol medzi žalobcom a žalovaným na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 08.02.2008, je
vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy občianskeho práva, keďže ide o
spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú medzi veriteľom ako osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v
rámci predmetu svojej „obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti“ a spotrebiteľom - fyzickou osobou,
ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a
vzhľadom na výšku úveru, jeho účel a splatnosť je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
č. 258/2001 Z. z..

28. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvným typom zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 258/2001 Z. z., súd na základe námietky uplatnenej splnomocneným
zástupcom žalovaného zisťoval, či zmluva má všetky povinné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 tohto
zákona. Mal preukázané, že v zmluve absentujú nasledovné povinné náležitosti:

- podľa písm. d) cit. zákonného ustanovenia adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť

reklamáciu alebo sťažnosť,
- podľa písm. g) konečná splatnosť spotrebiteľského úveru,
- podľa písm. h) ročná úroková sadzba;
- podľa písm. i) údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
-podľapísm.j)údajoročnejpercentuálnejmierenákladovacelkovýchnákladochspotrebiteľaspojených

so spotrebiteľským úverom, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere,
- podľa písm. k) priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
platná k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 7a ods. 2.

29. Podľa druhého odseku zákonného ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z , podľa ktorého
ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom už len absencia čo i len jednej z
týchto náležitostí spôsobuje uvedený následok, je potrebné vzhľadom na absenciu náležitostí podľa ust.
§ 4 ods. 2 písm. d), g), h), i), j) a k) cit. zákona považovať úver dojednaný Zmluvou o úvere č. 5380644

uzatvorenou dňa 08.02.2008 za bezúročný a bez poplatkov.
30. Vzhľadom na uvedené má žalobca voči žalovanému nárok len na čistú nesplatenú istinu bez úrokov
a poplatkov po odčítaní úhrad. Žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 663,88 eur, z
čoho žalovaný neuhradil žiadnu sumu, teda neuhradený zostatok istiny úveru predstavuje sumu 663,88
eur (čerpanie úveru mínus úhrady).

31. Nárok na zaplatenie žalovanej sumy 1.298,52 € s prísl. nebol uplatnený titulom pohľadávky
žalobcu vyplývajúcej z úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 08.02.2008, ale bol uplatnený titulom škody
spôsobenej protiprávnym konaním žalovaného, ktoré bolo v trestnom konaní vedenom na OS Žilina sp.
zn. 22T/165/2010 klasifikované ako prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona.

32. Žalobca si uplatnil nárok titulom vzniknutej škody. V zmysle ust. § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo, teda ušlý zisk. Za skutočnú škodu sa považuje taká škoda, ktorá
znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Ušlý ziskje v podstate ušlým majetkovým prospechom a spočíva v nenastalom zväčšení, resp. v rozmnožení
majetku poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať vzhľadom na pravidelný priebeh veci,
ak by nedošlo ku škodovej udalosti.

33. V prípade súbehu zodpovednostných systémov, ak bola škoda spôsobená konaním, ktoré napĺňa
znaky skutkovej podstaty zločinu, prečinu alebo priestupku, súd je v konaní o náhradu škody viazaný
podľa ust. § 193 CSP rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok
alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal,

34. V zmysle uvedeného je tak súd v tomto konaní viazaný rozsudkom Okresného súdu Žilina, vydaným
dňa 28.01.2011 v trestnom konaní sp. zn. 22T/165/2010, že bol spáchaný trestný čin.

35. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym

právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho,
čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s
ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov
a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Pod pojmom škoda je treba rozumieť ujmu, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným

ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou
musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom
prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zavinenie, ako ďalší predpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu, má charakter subjektívny, lebo znamená psychický vzťah škodcu k
protiprávnemu úkonu a ku škode.

36. V občianskom súdnom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že
bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia,
predpokladanou trestným zákonom.

37. V súvislosti s otázkou viazanosti odsudzujúcim rozhodnutím v zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p. (t.č.
§ 193 CSP - poznámka súdu) ide najmä o to, ktoré okolnosti rozhodné pre vyriešenie sporu o náhradu
škody musí súd prevziať z trestného rozsudku bez toho, aby ich musel a mohol v občianskom súdnom
konaníznovuzisťovať.Základnýmipredpokladmivznikuzodpovednostizaškodusúvoväčšineprípadov
(t.j. prípadov všeobecnej zodpovednosti) protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi

protiprávnym konaním a vznikom škody a zavinenie. V každom takom spore je tak predovšetkým nutné
riešiť viazanosť súdu v súvislosti s týmito okolnosťami. Súdy v občianskom súdnom konaní vychádzajú
z toho, že sú viazané trestnými rozsudkami, pokiaľ ide o zavinené protiprávne konanie škodcu. K
pochybeniuvšakvpraxisúdovdochádzavotázkevznikuškodyapríčinnejsúvislostimedziprotiprávnym
konaním a vznikom škody. V súvislosti s riešením tejto otázky je nutné si uvedomiť, že súd je viazaný len

výrokom (nie však odôvodnením) napr. trestného rozsudku. Z výroku o vine je potom nutné vychádzať
ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej
podstaty trestného činu konkrétnym rozhodnutím páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že
bol spáchaný trestný čin alebo prečin a kto ich spáchal, je tak daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej
podstaty trestného činu alebo prečinu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade

škody. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný dokonaný trestný čin, neznamená vždy len konštatovanie
zavineného protiprávneho konania určitého páchateľa, ale i záver o narušení chránených spoločenských
vzťahovaovznikuurčitejujmy,ktorú vprípadeniektorýchtrestnýchčinovpredstavuješkodanamajetku,
prípadne nemajetková ujma, ktorých odškodnenie právne predpisy pripúšťajú (napr. pri ublížení na
zdraví), ako aj záver o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a zmienenou ujmou.

Nemožno tak stotožňovať rozhodnutie o spáchaní trestného činu vždy len so záverom o protiprávnom
konaní. Súd v občianskom súdnom konaní však nie je viazaný v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 O.s.p.
(t.č. § 193 CSP - poznámka súdu), pokiaľ ide o výšku škody. (stanovisko NS sp. zn. Cpj 35/78 uverejnené
v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 22/1979)
38. Súd je viazaný výrokom rozsudku vydaným v trestnom konaní, nie však jeho odôvodnením. Nie je

však oprávnený skúmať vecnú správnosť výroku takého rozhodnutia, ani procesný postup k príslušnému
rozhodnutiu vedúci. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 32 Cdo 4179/2007 zo dňa 13.01.2009.39. Vyhodnotiac všetky tieto kritériá, súd mal všetky predpoklady vzniku škody, teda protiprávne
konaniežalovaného,vznikškodyapríčinnúsúvislosťmedziprotiprávnymkonanímžalovanéhoaškodou
za preukázané z rozsudku vydaného v konaní sp. zn. 22T/165/2010, teda že žalovaný sa dopustil

protiprávneho konania kvalifikovaného ako prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného
zákona tým svojím konaním, že uzatvoril dňa 08.02.2008 so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Zmluvu o
úvere č. 5380644 a bol mu poskytnutý úver vo výške 20.000Sk/663,88 €, pričom predložil doklady o
tom, že je zamestnaný u osoby P.G., U. XXX, hoci už u tohto nepracoval, úver nesplácal, čím poškodenej
spoločnosti spôsobil škodu najmenej vo výške 20.000 Sk (663,88 €), teda vylákal od iného úver tým,

že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobil mu tak malú
škodu, ktorým rozsudkom bol žalobca ako poškodený odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie.

40. Súd je viazaný týmto záverom o protiprávnom konaní žalovaného vyslovenom v rozsudku a o
týchto skutočnostiach si súd nemohol urobiť ani prejudiciálny záver. Ak by nedošlo k uvedenému

protiprávnemu konaniu žalovaného, teda ak by žalovaný neuviedol žalobcu do omylu v otázke splnenia
úverových podmienok, nedošlo by zrejme ani k uzavretiu zmluvy o úvere, ani k poskytnutiu úveru a tým
ani k vzniku škody v majetkovej sfére žalobcu. Peňažné prostriedky, ktoré žalobca poskytol žalovanému
titulom zmluvy o úvere, by žalobca vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mohol poskytnúť inému
subjektu.

41. V príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním žalovaného vznikla žalobcovi finančná ujma.

42. Pokiaľ však žalobca tvrdil, že mu vznikla škoda vo výške 1.298,52 €, súd konštatuje, že vzhľadom
na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a na skutočnosť, že úver

je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový z hore uvedených dôvodov, žalobcovi mohla
vzniknúť škoda len vo výške rozdielu medzi sumou poskytnutého úveru a sumou, ktorú žalovaný titulom
úverovej zmluvy uhradil. Keďže žalovaný neuhradil titulom úverovej zmluvy ani jednu splátku, žalobcovi
tak vznikla škoda vo výške úverovej istiny, t.j. 663,88 €. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie
žalobcovi sumy 663,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 663,88 € od

28.01.2009 do zaplatenia, nie teda od 01.04.2008 do zaplatenia, ako sa žalobca žalobou domáhal, keď
tvrdil, že žalovaný tým, že neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím
porušil dojednania Zmluvy o úvere a preto stratil výhodu splátok, sa dňa 01.04.2008 stal dlh splatným.

43. Podľa ust. 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky

pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
44. Zo Zmluvy o úvere č. 5380644 uzatvorenej dňa 08.02.2008 medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o.
ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom nevyplýva, že by medzi účastníkmi zmluvy o úvere došlo k
dohode o možnosti veriteľa žiadať predčasné splatenie úveru pre nesplácanie úveru v dohodnutých

splátkach, žalobca ani súdu nepredložil dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie v žalobe, že z dôvodu
neplnenia žalovaným riadne a včas záväzku zo Zmluvy o úvere, skutočne stratil žalovaný výhodu
splátok a dňa 01.04.2008 sa dlh stal splatným. Z uvedeného dôvodu súd nemal preukázané, že žalobca
mal právo požadovať od žalovaného predčasné splatenie celého úveru ku dňu 01.04.2008. Keďže v
konaní nebolo preukázané, že došlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, splátkový režim

pokračoval aj po tvrdenom zosplatnení úveru.

45. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
663,88 € až odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej dohodnutej splátky 27.01.2009, t.j.
odo dňa 28.01.2009, až do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatneného nároku na úrok z omeškania za

obdobie od 01.04.2008 do 27.01.2009 žalobu zamietol.

46. Vzhľadom k tomu, že úver bol súdom vyhodnotený ako bezúročný a bezpoplatkový, na úrok z úveru
teda žalobca nárok nemá. Keďže výška splátky bola vyjadrená v zmluve jednou sumou 3.260 Sk/108,21
€, pričom ale pozostávala zo sumy úverovej istiny a sumy poplatku, avšak v konaní nebolo preukázané,

aká je výška istiny a výška poplatku v tej ktorej splátke, súd žalobcovi právo na úrok z omeškania z
istiny úveru za obdobie po neplatne učinenom vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nepriznal.47. Pokiaľ žalovaný uplatnil námietku premlčania, súd uvádza:
48. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť
námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva,

ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže
čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Zmyslom inštitútu premlčania je zvýšenie istoty
v právnych vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Premlčanie má pobádať
oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v stanovených lehotách
na príslušných orgánoch a aby tak počas neobmedzenej doby neodďaľoval požiadavku splnenia od

povinného subjektu. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu
práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému
súdne priznať. Premlčaním teda právo samo o sebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve v tej
zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe nezaniká a oprávnený sa
môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie
pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká,

ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je
obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Ak súd zistí, že uplatnený nárok
je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania, súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho
práva veriteľa.
49.Pripremlčaníprávananáhraduškodyjeustanovenákombinovanápremlčaciadoba,atosubjektívna

aobjektívna.Začiatoksubjektívnejiobjektívnejpremlčacejdobyjestanovenýodlišne,nasebenezávisle,
a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v
rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná
a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek, a to kedy sa
poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode

určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť v žalobnom návrh na súde, pričom
tento okamih sa nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním a druhá zložka
je, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba,
ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, je 10-ročná a táto začne plynúť od okamihu škodnej udalosti.
Objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť, hoci by boli ešte podmienky na plynutie subjektívnej

premlčacej doby. Ak uplatnenie nároku na náhradu škody v občianskom súdnom konaní predchádzalo
jeho uplatneniu v trestnom konaní, treba pri vnesenej námietke premlčania vychádzať zo zistenia, či
nárok na náhradu škody v trestnom konaní bol uplatnený riadne, či poškodený v tomto konaní riadne
pokračoval, či mu bola prisúdená celá náhrada škody, alebo bol so svojimi nárokmi odkázaný na konanie
vo veciach občianskoprávnych a či v občianskom súdnom konaní uplatnil svoj nárok ešte včas v rámci

plynutia premlčacej doby, respektíve bezprostredne po skončení trestného konania. Ak poškodený
uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom
konaníriadnepokračoval,premlčacialehotasazastavíavpriebehutohtokonanianeplynie.Poskončení
trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol
vyrozumený o skončení stíhania, plynutie premlčacej doby pokračuje.

50. Na záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Keďže nárok v tomto konaní si žalobca uplatnil titulom náhrady škody
spôsobenej protiprávnym konaním žalovaného, ktoré bolo v trestnom konaní klasifikované ako prečin
úverového podvodu, na uplatnenie ktorého nároku v občianskom súdnom konaní bol žalobca ako

poškodený rozsudkom sp. zn. 22T/165/2010 zo dňa 28.01.2011 odkázaný podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadku, je potrebné posudzovať premlčanie práva na náhradu škody, a nie premlčanie práva na
zaplatenie dlžnej sumy titulom úverovej zmluvy. Súd preto aplikoval zákonné ustanovenie § 106 OZ.

51. Podľa ust. § 222 ods. 1 Trestného zákona kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým,

že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a
tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
52. Vzhľadom k tomu, že v prípade protiprávneho konania žalovaného, ktorý sa dopustil úverového
podvodu, sa jednalo o úmyselný trestný čin, z ktorého bol žalovaný uznaný vinným a za ktorý bol
odsúdený, je potrebné aplikovať, čo sa týka objektívnej premlčacej doby ustanovenie § 106 ods. 2 OZ

upravujúce 10 - ročnú premlčaciu dobu stanovenú pre prípad úmyselného spôsobenia škody.

53. K udalosti, z ktorej škoda vznikla, vzhľadom na skutkové vymedzenie vyslovené vo výroku rozsudku
vydaného v trestnom konaní, došlo v deň uzatvorenia Zmluvy o úvere, teda dňa 08.02.2008.54. Od tohto dňa teda začala plynúť 10-ročná objektívna premlčacia doba, v rámci ktorej plynula aj
subjektívna 2-ročná premlčacia doba, ktorej počiatok je stanovený podľa § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka na deň, kedy nadobudne poškodený subjektívnu vedomosť o vzniku škody a kto za ňu

zodpovedá.
55.Subjektívnapremlčaciadobazačalaplynúťnajneskôrdňa28.01.2011,kedysúdrozhodolrozsudkom
sp. zn. 22T/165/2010 o schválení dohody o vine a treste, v zmysle ktorej bol žalovaný uznaný vinným
z prečinu úverového podvodu, ktorý rozsudok v ten istý deň - 28.01.2011 nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť. Je tak zrejmé, že dvojročná subjektívna doba bola v čase, kedy bolo dňa 10.08.2016

začaté toto občianske súdne konanie, na ktoré bol žalobca ako poškodený so svojím nárokom na
náhradu škody odkázaný rozsudkom sp. zn. 22T/165/2010 zo dňa 28.01.2011, už uplynutá. Súd však
dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu je nutná na prejednávaný prípad
aplikácia ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi, keďže námietka premlčania bola vznesená v rozpore s dobrými mravmi,

a preto súd na túto prihliadnuť nemohol.

56. Ustanovenie § 3 OZ je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť
posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi, a v prípade, že tomu tak nie

je, požadovanú ochranu odoprieť. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné
individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov. Posúdenie výkonu
práva aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznené v tých prípadoch, keď ju strana sporu
výslovne namieta.
57. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom je treba považovať úkon, ktorý je všeobecne

neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi.
58. Za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi je nutné považovať aj neprimerane tvrdý výkon práva,
ktorý by sa priečil spravodlivému riešeniu veci.

59. Námietka premlčania v zásade dobrým mravom neodporuje, ale môžu nastať situácie, že uplatnenie
tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor protistrany, voči ktorej by zánik nároku v dôsledku
uplynutie premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom vzhľadom na charakter ním uplatňovaného
práva.

60. Vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť
považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne.

61. Súd má za to, že konanie žalovaného, ktorý už dňa 08.02.2008 uzatvoril úverovú zmluvu, úmyselne

uvedúc veriteľ do omylu o skutočnostiach súvisiacich s jeho schopnosťou splácať úver, pričom úver
následne vôbec nesplácal, a to ani čiastočnou splátkou, a to ani potom, ako bol uznaný vinným z
trestného činu úverového podvodu, je v príkrom rozpore s dobrými mravmi, z ktorého dôvodu bola aj
námietka premlčania vznesená v rozpore s dobrými mravmi a bola zneužitím výkonu tohto práva, keď
žalovaný namiesto toho, aby si splnil svoje povinnosti voči žalobcovi, súc si ich dobre vedomý, vzhľadom

na právoplatne skončené trestné konanie, si svoju povinnosť vrátiť poskytnutý úver žalobcovi, a to ani
čiastočne, nesplnil.

62. Súd mal preukázané z výsledku trestného konania, že žalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty
uvedeného trestného činu, vymedzené v ustanovení § 222 ods. 1 Trestného zákona, teda

- vylákal od iného, t.j. od žalobcu úver,
- uviedol žalobcu do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, resp. na splácanie úveru,
- ktorým konaním spôsobil žalobcovi škodu.

63. Protiprávne konanie žalovaného spočíva, ako vyplýva zo skutkového vymedzenia uvedeného v

rozsudku sp. zn. 22T/165/2010 zo dňa 28.01.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v
ten istý deň, v tom, že uzatvoril so zástupcom spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. úverovú zmluvu č. 5380644
na poskytnutie úveru vo výške 20.000 Sk, pričom predložil doklady o tom, že je zamestnaný u osoby P.
C., U. XXX, hoci už u tohto nepracoval, úver nesplácal, teda vylákal od iného úver tým, že ho uviedoldo omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru. V prípade tohto podvodu bol poškodený
uvedený do omylu, pričom bol zneužitý páchateľom k tomu, aby sa obohatil. Páchateľ od poškodeného
vylákal úver, a to na základe zmluvy o úvere.

64. Zo strany žalovaného teda išlo o podvodné konanie, t.j. uvedenie do omylu. Žalovaný predstieraním
okolností, ktoré neboli v súlade so skutočným stavom veci, v tomto prípade to bolo v otázke splnenia
podmienok na poskytnutie úveru, ktoré neboli v súlade so skutočnosťou, vylákal od žalobcu úver.

65. Žalovaný naplnil subjektívnu stránku tohto trestného činu, keďže už v čase pôžičky peňazí konal
v úmysle vypožičané peniaze buď vôbec nevrátiť, alebo ich nevrátiť v dohodnutej lehote, alebo konal
aspoň s vedomím, že peniaze v dohodnutej lehote nebude môcť vrátiť, čím uviedol žalobcu do omylu,
aby sa na škodu jeho majetku obohatil.

66. Súd má za to, že vzhľadom na postup žalovaného pri uzatváraní úverovej zmluvy, ktoré konanie

vyhodnotil súd v trestnom konaní ako prečin úverového podvodu, ale najmä vzhľadom na následný
postup žalovaného po právoplatnom skončení trestného konania, keď žalovaný, súc si dobre vedomý
po uzatvorení dohody o vine a treste s prokurátorom a schválení tejto dohody rozsudkom sp.
zn. 22T/165/2010 zo dňa 28.01.2011, svojej povinnosti voči poškodenému, a síce vzniknutú škodu
poškodenému nahradiť, tak neučinil, preto jeho konanie je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

67. Žalovaný fakticky podvodným konaním voči tomu, kto úver poskytol, pri vedomosti o tom, že nie
sú splnené podmienky určené na poskytnutie úveru (predstieral okolnosti, ktoré neboli v súlade so
skutočnosťou), získal úver bez splnenia určených podmienok. V tomto prípade sa teda nejednalo o
situáciu,žeažpouzavretízmluvyoúverevznikliprekážky,ktorébránilidlžníkovisplniťzáväzokzpôžičky

a ktoré nemohol v čase uzavretia pôžičky ani predvídať.

68. Z uvedených dôvodov ani námietka premlčania nemôže byť v súlade s dobrými mravmi, ale jej
vznesenie je zneužitím výkonu práva a súd na ňu neprihliadol.
69. Súd poznamenáva, že pokiaľ si žalobca podal žalobu na súd dňa 10.08.2016, urobil tak v rámci

plynutia 10-ročnej objektívnej premlčacej doby, v ktorej sa teda právo na náhradu škody nepremlčalo.

70. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

71. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

72. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 1.298,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo žalovanej sumy od 01.04.2008 do zaplatenia (celkom teda 2.046,32 € = 1.298,52 +
747,80 €), (pre účel stanovenia rozsahu náhrady trov súd vykonal výpočet úroku z omeškania za

obdobiedodňavyhláseniarozsudku),atedapriznanietejtosumybypredstavovaloplnýúspechžalobcu.
Súd žalobcovi priznal len sumu 663,88 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
663,88 € od 28.01.2009 do zaplatenia (celkom teda 1.018,73 € = 663,88 € + 354,85 €), čo je z celku
49,78 %. Žalovaný bol úspešný v rozsahu 50,22 %. Úspešnejším v konaní bol žalovaný, ktorého čistý
úspech(úspechmínusneúspech)predstavuje0,44%,vktoromrozsahujepotrebnéžalovanémupriznať

náhradu trov konania a vzhľadom k tomu, že došlo k chybe v počítaní, súd v súvislosti s rozhodnutím o
rozsahu náhrady trov konania vyhotoví opravné uznesenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).