Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 27, 2022

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 2T/116/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118011336
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Schmidtová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2022:3118011336.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v Trenčíne samosudkyňou

JUDr. Beátou Schmidtovou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
K. O., nar XX.XX.XXXX v D., trvale bytom A. X., F. A. X. XXX

je v i n n á , ž e

dňa XX. XX.XXXX Y. čase približne o XX:XX hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. V. Q., ECV: D.-
XXXAO po účelovej komunikácii v L. nad V. smerom od čerpacej stanice L., s vozidlom prichádzala ku
križovatke s cestou X/XX, kde sa pred vjazdom na cestu X/XX z účelovej komunikácie nachádzala zvislá
dopravná značka "Daj prednosť v jazde", obvinená s vozidlom na križovatke zastavila a dávala prednosť
vozidlám idúcim po hlavnej ceste, pričom mala v úmysle s vozidlom odbočiť smerom doľava do mesta
D., avšak pri vchádzaní s vozidlom do križovatky a vykonávaní odbočovacieho úkonu nedala prednosť

v jazde motocyklistovi, X. A., ktorý jazdil na motorke zn. O. NX XXX L., ECV: D.-XXXAF, po ceste X/XX
označenej ako hlavná cesta smerom od D. do centra mesta L. nad V., pričom došlo ku kolízii vozidla,
ktoré viedla obvinená s motorkou v dôsledku ktorej motocyklista X. A. spadol na zem a utrpel stratovú
zlomeninu dolného konca píšťaly vpravo - trieštivú s posunom, zlomeninu vonkajšieho a vnútorného
členka vpravo s malým posunom - otvorenú, otvorenú zlomeninu (vertikálnu) jabĺčka pravého kolena
s posunom, šok úrazový kombinovaný so šokom z vykrvácania l. (ľahkého) stupňa, poúrazový hlboký
kožný defekt pravého predkolenia po stratovom poškodení mäkkých tkanív v dôsledku týchto zranení
bol poškodený X. A. závažným spôsobom obmedzený na bežnom spôsobe života po dobu najmenej

XX týždňov, a to najmä v hygiene, mobilite, zaobstaraní si stravy a obvinená svojim konaním porušila
ustanovenie § 3 odsek 2 písmeno a), § 4 odsek 1 písmeno c), § 20 odsek 1 s poukazom na § 137 odsek
2 písmeno c), písmeno h) zákona Č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke tým, že sa nevenovala plne vedeniu
vozidla a situácii v cestnej premávke a hoci prichádzala do križovatky po vednejšej ceste označenej
dopravnou značkou "daj prednosť v jazde" nedala prednosť v jazde motocyklistovi prichádzajúcemu
po hlavnej ceste a porušila pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom v ktorého dôsledku vznikla
dopravná nehoda pri ktorej sa inému ublížilo na zdraví,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a takýto čin spáchala závažnejším spôsobom
konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,

č í m s p á c h a l aprečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h)
Tr. zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, podľa § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona na

trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona súd obžalovanej zároveň ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá každého druhu na dobu 1 (jeden) rok.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku sa poškodený X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., F. XXX/XX, odkazuje
s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutočný stav veci tak ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej K. O., svedka poškodeného X. A., výsluchom znalcov
D.. F. X., znalca Bc. F. O., znalca D.. F. P., výsluchom zástupcu L. I. k znaleckému posudku č. XX/XXXX

L.. D.. X. A. X.., ako aj oboznámením listinných dôkazov v zmysle § 269 Trestného poriadku.

Obžalovaná K. O. v prípravnom konaní ako aj pred súdom uviedla, že sa necíti byť vinnou zo spáchania
predmetného skutku, je jej ľúto čo sa stalo, ale nemyslí si, že by porušila dopravné predpisy pri dopravnej
nehode dňa XX.XX.XXXX. Zhodne popísala skutok tak, že keď vychádzala z pumpy v L. nad V., L.

H., ktorá sa nachádza oproti nákupnému centrum B., jazdila na V. Q., kde bola riadne pripútaná a po
naštartovaní a zaradení prvého rýchlostného stupňa sa pohla smerom k hlavnej ceste, kde sa vychádza
smerom na D. aj L.. V tom čase bola súvislá kolóna áut od I. až po kruhový objazd v L. nad V., a
preto zastavila a čakala, či ju niekto pustí, aby mohla vojsť do jazdného pruhu smerom na D.. Šofér
osobného motorového vozidla, jazdiaci v pravom pruhu smerom na L. jej zastavil, z pravej strany od L.

bol kamión. Vošla do hlavného jazdného pruhu popred vozidlo, ktoré ju z ľavej strany púšťalo a keďže
V. Q. má dosť dlhý predok, čiastočne vyčnievala z ľavej strany aj do ďalšieho jazdného pruhu. Pozrela
sa naľavo, napravo, z pravej strany jej šli dve autá, policajné a osobné a z ľavej strany bola súvislá
kolóna áut. Za osobným motorovým vozidlom, ktoré ju púšťalo z ľavej strany bola dodávka. Keď vošla
do ďalšieho jazdného pruhu mala zaradený prvý rýchlostný stupeň mala zašliapnutú spojku a brzdu,

pozrela sa doľava a doprava a keďže nič nešlo, tak sa rozbehla. Urobila taký poloblúk, že sa chce zaradiť
do jazdného pruhu smerom na D. a odrazu z ničoho nič sa zjavil motorkár, ona mu ešte videla oči,
mal taký vystrašený pohľad a nabúral jej do pravej strany jej vozidla. Nepreletel cez kapotu, on sa s
motorkou šúchal okolo jej auta a potom ona, nevie prečo, vyrovnala V. Q. ku krajnici a ešte predtým
stupila na spojku a brzdu ako motorkár lícoval jej auto a to bola chyba, že neostala stáť na mieste. Keď

prechádzajúce policajné auto počulo náraz v momente sa otočili, ona sa pozrela do spätného zrkadla
a keď videla v strednom zrkadle čo sa stalo, videla ako motorkár sedel na zemi v jej jazdnom pruhu a
pokúšal sa plaziť na ľavej nohe, ktorú mal zdravú do odbočovacieho pruhu. Policajti to tam už riešili,
bola zavolaná sanitka, bolo tam veľa svedkov, ale policajtov nenapadlo, aby niekoho oslovili. Následne
prišla k zranenému, spýtala sa či nepotrebuje pomoc, on povedal, že vodu nepotrebuje, lebo je zranený,

bolí ho chrbát a ona (obžalovaná) sa postavila za neho, aby sa mohol oprieť o jej nohy a čakali spoločne
na sanitku. Policajt, ktorý bol na mieste jej vrátil ,,papiere“ a povedal, aby šla do K. podpísať výpoveď.
Medzitým prišla jej dcéra, ktorá nafotila tú zrážku (má dve fotky) a odviezla ju do K., pretože nebola
schopná šoférovať. Policajt ju odovzdal kolegovi v L., aby s ňou spísal zápisnicu a ten človek, ktorý s
ňou zápisnicu spisoval bol arogantný, označil ju za vinnú, pretože motorkák bol na hlavnej ceste a mohol

ísť aj 50tkou cez mesto a povedal jej, že mala ísť tankovať ráno a že je ona vinná, že sa tá nehoda stala.Odpovedala, že nepodpíše čo policajt napísal, napriek tomu, že to bolo predbežné vypočutie, pretože
tam bolo veľa nezrovnalostí, ale potom to podpísala, ale nebolo tam uvedené, že motorkár sa plazil.
Popisovala opakovane ako prebiehal dej, kým sa stala dopravná nehoda s tým, že z ľavej strany keď

ju púšťali autá, museli vidieť, že ma dlhý predok na aute, musela sa vystrčiť viacej spoza týchto áut,
lebo nemala dobrý výhľad napravo. Má vodičský preukaz 25 rokov, chodí tadiaľ dennodenne a nie je
žiadny bláznivý vodič. Za normálnych okolností, keď tam nie je kolóna, tak je tam dobrý výhľad a podľa
jej názoru sa motorkár ponáhľal. Vychádzala z toho, že jej sám uviedol, že ide do práce na 16hod. a
mal asi tak 10 mín. na to, aby sa práve z miesta nehody dostal do práce. Predložila do spisu doklad o

zaplatení za tankovanie pohonných hmôt na L. H. a teda možno predpokladať, že vodič motocykla bol
v časovej tiesni a jazdil riskantne. Obžalovaná zdôrazňovala, že v kolóne žiadny motocyklista nestál,
žiadneho motocyklistu nevidela, videla na vzdialenosť asi 15m ale pokiaľ dovidela motocyklista tam
nestál. Ako vodička vedela, že musí dať prednosť vozidlám prichádzajúcim zľava aj sprava a podľa jej
názoru motocyklista ju musel vidieť, lebo predok jej auta bol vystrčený a on sa určite ponáhľal, keď
narazil do pravej strany jej vozidla, keď už bola natočená vo svojom jazdnom pruhu, smerom na D.

a vtedy ho po prvýkrát zaregistrovala. Poškodený síce tvrdil, že neporušil žiadne prepisy a keby bola
ona do motorky narazila, tak by bola poškodená opačná strana vozidla. V prípade, keby naozaj nedala
prednosť v jazde prichádzajúcemu vozidlu, ktoré prichádzalo zľava, tak by bola poškodená ľavá strana
vozidla a nie pravá.

Svedok poškodený X. A. v prípravnom konaní ako aj pred súdom vypovedal, že dňa XX.XX.XXXX okolo
XX:XX odchádzal z domu do práce a keď vchádzal do L. nad V. sa tam nachádzala kúsok pred pumpou
L. H., ktorá je po pravej strane vozovky, kolóna aut. Kolón sa pomaly posúvala, zastavovala asi tak trikrát,
kým sa dostal k odbočovaciemu pruhu doľava. Keď sa približoval k tomuto odbočovaciemu pruhu, tak si
všimol, že oproti ide policajné auto. Keď toto vozidlo prešlo začala odbočovať do odbočovacieho pruhu

a v tom si všimol, že z pravej strany ide oproti nemu nejaké tmavé auto. Trochu sa zľakol, že prečo
ide proti nemu a behom sekundy mu prebehlo hlavou, že toto vozidlo zastane, ale nezastalo. Potom ho
zhodilo z motorky, pričom to vozidlo idúce z vedľajšej cesty, dosť tak rýchlo vyštartovalo, jeho aj motorku
vyhodilo, on spadol zadkom na zem. Potom sa pretočil, bol otočený smerom na D., sedel na zadku
a díval sa na D.. Keď sa pred seba pozrel videl odrazky, sklíčka a motorku kúsok od seba. Auto mu

trafilo rohom auta jeho nohu, kde mu zlomila koleno, píšťalu, členok zvnútra aj z vonku má zlomený.
Policajti keď začuli ranu sa otočili a riadili dopravu. Oni prešli asi tak 100 až 150m. K zrážke s vozidlom
došlo v jeho odbočovacom pruhu, ktorý odbočuje smer doľava a stalo sa to zhruba v 1/3 až polovici po
rozdelení pruhov z jeho pohľadov smerom na L.. Zranenia, ktoré mu boli spôsobené ho obmedzujú na
bežnom spôsobe života až do dňa pojednávania. Keďže pracuje ako vnútorná ochrana firmy, robieva

aj obchôdzky vnútri v podniku K. Q., s. r. o., pracovisko L. nad V.. V závere svojej výpovede uviedol,
že nie je si vedomý, že by sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na vzniku dopravnej nehody, pretože v
odbočovacom pruhu šiel so zaradením prvým rýchlostným stupňom, šiel úplne pomaličky, možno asi
rýchlosťou Xkm/Xhod. a možno chcel aj preradiť na dvojku, ale to už nestihol. Po náraze vozidla do
jeho motorky spadol kúsok na zem, motorka nešla ďaleko, ale odletela nárazom doľava okolo asi do

10m smerom do medze. Do práce mal odbočiť odbočovacím pruhom smerom k B. do areálu I. a on šiel
pôvodne od zubárky, jeho pracovná zmena mu mala začať od XX:XX hod. ale dohodol sa s kolegom, že
príde neskôr a s kolegom sa dohodli, že príde na XX:XX hod. a on ho tam čakal. Po nehode komunikoval
s vodičkou, hovoril jej, že ho bolí chrbát, krvácala mu noha. V závere výpovede znova trval na tom, že do
odbočovacieho pruhu prešiel až po tom, čo oproti prešlo policajné auto a až potom sa začal zaraďovať

do odbočovacieho pruhu smerom k B.. V odbočovacom pruhu bol v prvej X/X, resp. v prvej polovici po
rozdelení sa jazdných pruhov.

Svedok D.. Bc. F. O. vypovedal k odbornému vyjadreniu č. XXXXXXXXXXXX, ktoré spracoval k
dopravnej nehode XX.XX.XXXX, kde v závere skonštatoval a určil polohu vozidla a motocykla

počítačovou analýzou nehodového deja, kde vychádzal z dostupnej fotodokumentácie a výpovedí
vtedy obvinenej K. O. a poškodeného motocykla značky O.. Určil miesto dopravnej nehody s tým, že
skonštatoval, že označené miesto zrážky ako je zaznamenané v zápisnici o ohliadke miesta dopravnej
nehody nie je miestom, kde nastala zrážka, ale k zrážke malo dôjsť s najväčšou pravdepodobnosťou
v oblasti rozdelenia jazdných pruhov.

Súdny znalec D.. F. X. spracoval znalecký posudok č. X/XXXX z odboru cestná doprava, dňa
XX.XX.XXXX, ku ktorému vypovedal pred súdom na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX.
Znalecskonštatoval,žekdopravnejnehodeprišlozadennéhosvetlavčasezvýšenejhustotydopravyzaslnečného počasia pri veľmi dobrých podmienkach vzájomného dohľadu účastníkov cestnej premávky.
Obaja vodiči po vyjdení z oblasti zakrytého výhľadu mohli na seba navzájom reagovať s dostatočným
dohľadom. Spracoval technickú analýzu nehodového deja aký mu umožnili podklady nachádzajúce

sa v spisovom materiály. Za technicky prijateľný považuje znalec taký priebeh nehodového deja, pri
ktorom motocyklista vo vzdialenosti približne 5m pred polohou ako pri zrážke mal okamžitú rýchlosť
15km za hodinu, alebo mierne zrýchľoval z nižšej rýchlosti. Na zrýchľujúce vozidlo vodičky vychádzajúce
z radu vozidiel sprava mohol začať reagovať v čase najpravdepodobnejšie 1.1 až 1,5sekundy pred
zrážkou, teda prvým kontaktom. Vodička plynule zrýchlila vozidlo na rýchlosť XX-XXkm/hod., pričom

touto rýchlosťou pravou prednou polovicou vozidla narazila do pravej strany motocykla v oblasti nádrže
v polohe, keď sa pravý predný roh vozidla nachádzal vo vzdialenosti blízkej X,Xm za deliacou čiarou
priebežného a odbočovacieho jazdného pruhu smerom do centra mesta L. nad V.. Počas kontaktu
telo motocyklistu preletelo šikmo dozadu cez prednú kapotu, na ktorej povrchu ostali drecie stopy. Telo
následne dopadlo ťažiskom cca 2m vedľa línie pohybu pravého obrysu vozidla do blízkosti stopy č.
6, ktorá je krvnou škvrnou po otvorenej zlomenine pravého predkolenia motocyklistu. Motocykel bol

odhodený v smere pozdĺžnej osi vozidla ku svojej konečnej polohe, pred ktorou počas stochastického
pohybu vytvoril stopy v mäkkom zatrávnenom povrchu vedľa cesty. Vodička po reakcii na zrážku
nasmerovala svoje vozidlo do zadokumentovanej konečnej polohe. Vodička zvoleným spôsobom
jazdy vodičovi motocykla jednoznačne vytvorila z technického hľadiska prekážku náhlu, pretože vodič
motocykla ani pri správnom spôsobe jazdy (ktorý nemožno objektívne spochybniť) nedokázal žiadnym

spôsobom zabrániť zrážke. Vodička vozidla pri vchádzaní do protismernej časti cesty I/XX jednoznačne
vodiča motocykla obmedzila aj ohrozila, pretože svojim spôsobom jazdy vytvorila takú situáciu, z ktorej
pre vodiča motocykla jednoznačne vyplývala potreba havarijného brzdenia na prípadné odvrátenie
kolízie. Vzhľadom však na celkový čas okolo 1,1sekundy, ktorý mal vodič motocykla reálne k dispozícií
na reagovanie a realizáciu opatrení na odvrátenie zrážky, sa ku samostatnému brzdeniu ani nedostal.

Mohol sa maximálne dostať len do sekvencie na koniec nábehu brzdného účinku. Podľa technicky
prijateľných variantov priebehu nehodového deja nemožno vodičovi motocykla preukázať nesprávne
prvky v riadený motocykla. Podľa videozáznamu z čerpacej stanice na ktorom je zachytený pohyb
motocyklistu, znalec skonštatoval, že vodič na motocykli sa na videozázname v kolóne vozidiel posúval
disciplinovane a bez náznakov agresívnej jazdy.

Spôsob jazdy vodičky motorového vozidla zhodnotil ako technicky nesprávny, pretože pri vchádzaní na
hlavnú cestu zvolila nesprávny spôsob riadenia vozidla v tom, že napriek komfortnej pozícii, v ktorej
sa nachádzala pred začatím odbočovanie smerom doľava sa nedostatočne presvedčila o situácii v
smere zľava v odbočovacom pruhu, ktorý mala v úmysle tiež križovať. Do potenciálne nebezpečného
koridoru vchádzal plynule a dráhou pohybu motocykla križovala tak rýchlo, že vodičovi motocykla

neposkytla potrebný čas na reakciu na jej vozidlo takým vhodným spôsobom, aby motocyklista mohol
bezpečne prejsť popred jej vozidlo, alebo zastaviť pred ľavým bočným obrysom jej vozidla. V prvom
úseku odbočovana pokiaľ by vodička vystrčila predný obrys vozidla za bočnú líniu najbližšieho vozidla
po ľavej strane o 50-60cm, na konci tohto úseku by zastavila na čas najmenej 2-3sekundy a v druhom
kroku by znova pomaly posunula predok vozidla o ďalších 50-60cm do odbočovacieho pruhu a znova by

zastavením v tomto pruhu na niekoľko sekúnd poskytla motocyklistovi dostatočný čas na zareagovanie,
mohlasavyhnúťtakýmtojedinýmbezpečnýmspôsobomkolízii.Podľanázoruznalcamiestomdopravnej
nehody je jednoznačne odbočovací jazdný pruh, v ktorom sa pohyboval vodič motocykla, pretože
na základe výsledkov rozdielových riešení zrážok priestorových modelov účastníkov s ich rovnakými
vzájomnými pozíciami a rovnakými parametrami je najprijateľnejší bod zrážky podľa týchto riešení,

vychádzajúc zo vzájomných polôh vozidiel a ďalších zabezpečených stôp pri dopravnej nehode. Po
komplexnom vyhodnotený technických zistení a posúdení veľkosti technickej pravdepodobnosti rôznych
variantov priebehu nehodového deja znalec teda dospel k záveru, že technickou príčinou vzniku
dopravnej nehody bol nesprávny spôsob odbočovania vodičky motorového vozidla v tom, že na hlavnú
cestu vchádzala nesprávnym spôsobom, nedostatočne sa presvedčila o situácii vľavo za hranicou

zakrytého výhľadu aj v odbočovacom pruhu a svojom spôsobom odbočovania doľava neposkytla
vodičovi motocykla dostatočný čas a ani dráhu na to, aby motocyklista mohol bezpečne prejsť popred
jej vozidlo, alebo zastaviť pred ľavým bočným obrysom jej vozidla. Spôsobom riadenia jej vozidla nedala
vodičovi motocykla prednosť v jazde, vytvorila mu technicky náhlu prekážku a ohrozila ho.

Súd znalec D.. F. P. spracoval znalecký posudok č. XX/XXXX na základe dožiadania obhajoby ako návrh
nadoplneniedokazovania apredsúdomuviedol,žepôvodnýznaleckýposudokznalcaX.niejesprávny,
nakoľko jeho znaleckým posudkom boli zistené iné skutočnosti a priebeh nehodového deja vypočítal na
základe vstupných údajov inak. Skonštatoval že, vodič motocykla O. musel ísť určite rýchlosťou vyššouako bol stanovený radius zrýchlenia v predchádzajúcom znaleckom posudku. Z poškodení vozidla a
motocykla je zrejmé, že išlo o náraz so sklzom t. j. vznikli poškodenia s deformáciou nízkej intenzity,
avšak na značenej dĺžke oboch vozidiel. Z poškodenia motocykla (iba pravá strana) je zrejmé, že vozidlo

Q. mohlo tento motocykel kontaktovať - naraziť iba v nízkej rýchlosti (iba 10km/h), pričom pri náraze
muselo dôjsť k výraznému spomaleniu, resp. zastaveniu vozidla. Na základe informácii zo spisového
materiálu, fotografii poškodených vozidiel a analýzy nehodového deja možno usudzovať, že sa jedná
o náraz s výrazným sklzom, pričom najskôr došlo ku kontaktu pravej strednej časti motocykla O. so
stredom prednej časti vozidla V. Q.. Došlo k výraznejšiemu poškodeniu vrchnej časti chladiča, resp.

predného nárazníka vozidla Q., poškodeniu bočnej časti motocykla a pomliaždeniu - zraneniu pravej
nohy motocyklistu. Vplyvom zakliesnenia pravej nohy motocyklistu, resp. pravej stupačky motocykla o
prednú masku vozidla, resp. pravú časť pravého nárazníka vozidla, došlo k ľavotočivej rotácii motocykla
a následne k pohybu do konečnej polohy, kde z dôvodu nízkej rýchlosti - strate stability motocykla došlo
k pádu na pravú stranu. V prípade vozidla Q. došlo po reakcii vodičky k zabrzdeniu vozidla a následne
k premiestneniu vozidla do konečnej polohy. Technicky prijateľná rýchlosť vozidla Q. bola v čase zrážky

10km/h, najvyššia rýchlosť motocykla počas zrýchlenia bola 34km/h a v čase 0,4 sekundy pred zrážkou
začal meniť jazdný smer spolu s brzdením, pričom technicky prijateľná rýchlosť motocykla O. v čase
zrážky bola 29km/h. čo sa týka možnosti zabránenia dopravnej nehode zo stany vodičky vozidla V. Q.
by bolo možné len takým spôsobom, ak by dala vodičovi motocykla O. prednosť v jazde a nevošla s
vozidlom do križovatky a jazdnej dráhy pohybu motocykla. Z pohľadu vodičky bolo možné jednoznačne

rozpoznať akcelerujúci motocykel O., približne v čase 1,7 sekundy pred miestom zrážky.
Vodič motocykla O. na vjazd vozidla V. Q. reagoval oneskorene, teda reagoval o 0,5 resp. 0,66 sekundy
neskôr, ako bolo možné rozpoznať úmysel vodičky vozidla V. Q. pokračovať v jazde cez križovatku.
Počas nehodového deja vodič motocykla okrem brzdenia reagoval tiež vyhýbacím manévrom vľavo.
V závere znaleckého posudku znalec konštatoval, že príčinou vzniku dopr. nehody bola nesprávna

technika jazdy vodiča motocykla O., ktorá bola tým prvkom nehodového deja, ktorý vodičovi motocykla
znemožnil zabrániť dopravnej nehode. V danom prípade nebola vodičovi motocykla vytvorená prekážka
náhla, nakoľko by pri správnej technike jazdy zastavil do miesta zrážky, resp. koridoru pohybu vozidla
V. Q..

S poukazom na rozdielne závery dvoch znaleckých posudkov, z ktorých jeden bol zadovážený v
prípravnom konaní a druhý v konaní pred súdom obhajobou, súd uznesením pribral do konania
Ústav súdneho inžinierstva I. univerzity v I., ktorý spracoval znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX. Súdny znalec pred súdom odprezentoval závery Y. I. a skonštatoval, že technika jazdy
vodičky vozidla V. Q. bola nesprávna, pretože manéver odbočovania vľavo vodička vykonala tak,

že vytvorila kolíznu situáciu a teda z technického hľadiska nedala prednosť v jazde motocyklistovi
v jeho jazdnom pruhu. Vodička vozidla V. Q. by dopravnej nehody zabránila iba takým spôsobom,
že by dopravnú situáciu zo smeru pohybu motocyklistu vyhodnotila správne a s ohľadom na túto
by neuskutočnila vjazd do odbočovacieho jazdného pruhu v takom okamihu, ako to vykonala počas
nehodového deja, ale vykonala by ho až po prejazde motocyklistu. Vodič motocykla jazdil plynulo vo

svojom odbočovacom jazdnom pruhu, v ktorom plynulo akceleroval, až po rýchlosť cca 23km/h a počas
jazdy mal vodič motocykla možnosť rozpoznať v čase cca 2sekundy pred okamihom zrážky vozidlo V.
Q., ktoré stalo v pravom jazdnom pruhu naprieč vozovkou a smerovalo od výjazdu čerpacej stanice
smerom k jazdnému pruhu, v ktorom jazdil motocyklista. V čase kedy motocyklista mohol prvýkrát
rozpoznať vozidlo V. Q., toto vozidlo ešte stálo a nevytváralo pre vodiča motocykla kolíznu situáciu. Vodič

motocykla tak nemal dôvod reagovať na stojacie vozidlo V. Q. brzdením. Vozidlo V. sa začalo pohybovať
v čase cca 1,3 sekundy pred okamihom zrážky, pričom túto skutočnosť mal motocyklista možnosť
rozpoznať v čase cca X,Xsekundy pred okamihom zrážky. V tom čase bola rýchlosť motocyklistu cca
22,7km/h. počas jazdy motocyklistu v odbočovacom jazdnom pruhu sa tento pohyboval pri jeho ľavom
okraji, čím spočiatku vytváral priečny odstup v pravom jazdnom pruhu stojacích vozidiel aj neskôr aj

od vozidla V. Q.. Uvedenú technika jazdy motocyklistu znalec považuje za správnu. Smerové vedenie
motocykla možno za danej situácie považovať za adekvátne okolnostiam a po rozpoznaní kolíznej
situácie už vodič motocykla nemal možnosť zrážke s vozidlom V. Q. zabrániť. V technike jazdy vodiča
motocykla neboli nájdené také prvky, ktoré by bolo možné označiť za nesprávne. Vodič motocykla by
mohol zabrániť dopr. nehode v takom prípade, že by jazdil v okamihu, kedy mohol rozpoznať vznik

kolíznej situácie, rýchlosťou do cca XXkm/h a na kolíznu situáciu by reagoval intenzívnym brzdením.
V takomto prípade by došlo k priestorovému zabráneniu dopr. nehode, pretože vodič motocykla by
zastavil tesne pred koridorom pohybu vozidla V. Q.. Znalci Y. I. vychádzali pri spracovaní simulácie
predmetnej dopravnej nehody na základe jednotlivých podkladov zabezpečených v spisovom materiály,pričom simulácia je graficky znázornená v príslušnej kapitole tohto znaleckého posudku. Z uvedených
skutočnosti vyplynulo, že vodička vozidla V. Q. vytvorila vodičovi motocykla prekážku náhlu, pretože
z analýzy zabránenia dopravnej nehode vyplynulo, že vodič motocykla nemal technickú možnosť

(správnou technikou jazdy) predmetnej dopravnej nehode zabrániť. Z vyhodnotenia techniky jazdy
vodičky vozidla značky V. Q. vyplynulo, že vodička vytvorila pre vodiča motocykla kolíznu situáciu, tohto
z technického hľadiska ohrozila a tiež obmedzila. Miesto zrážky znalci v predmetnom prípade vyhodnotili
pri zohľadnení viacerých skutočností, a to z konečnej polohy motocyklistu, z úlomkov motocykla, z
polohy plastových úlomkov vozidla, ktoré boli uvoľnené z vozidla, vzájomnej polohy vozidiel a motocykla

v okamihu zrážky, z konečnej polohy vozidla, motocykla a motocyklistu a z výpočtu zrážky vozidla a
motocykla s motocyklistom a ich pohybu do konečných polôh. Príčinou vzniku dopravnej nehody z
technického hľadiska bola nesprávna technika jazdy vodičky V. Q., ktorá odbočovanie vľavo uskutočnila
takým spôsobom, že z technického hľadiska vytvorila kolíznu situáciu pre vodiča motocykla tohto z
technického hľadiska ohrozila, ktorý v čase odbočovania vodiča V. Q. vo svojom odbočovacom jazdnom
pruhu vozovky a jazdil správnou technikou jazdy. Vodička vozidla V. Q. uskutočnila rozjazd takým

spôsobom,ženedalaprednosťvjazdevodičovimotocyklaatomutovytvorilaprekážkunáhlu.Nesprávna
technika jazdy vodičky vozidla V. Q. bola prvkom nehodového deja, v dôsledku ktorého došlo ku vzniku
kolíznej situácie. Ako veľmi pravdepodobné sa javí skutočnosť, že vodička vozidla V. Q. za danej
dopravnej situácie nepredpokladala, že v odbočovacom jazdnom pruhu (v ktorom jazdil motocyklista)
sa môže pohybovať účastník cestnej premávky a to v súlade s pravidlami cestnej premávky. Tento

predpoklad však nebol správny. Šírkové pomery v mieste vjazdu do odbočovacieho jazdného pruhu síce
neumožňovali osobnému vozidlu uskutočniť do tohto pruhu vjazd, avšak šírkové pomery umožňovali
vjazd do tohto jazdného pruhu pre motocyklistu, ktorého šírka je podstatne menšia ako šírka osobného
motorového vozidla.

Podľa § 269 Tr. poriadku súd oboznámil listinné dôkazy a to aktuálny odpis z registra trestov, výpis z
evidenčnej karty vodiča, priestupkový referát, správu o povesti a aktuálne lustrácie.

Z výpisu z evidenčnej karty vodiča je možné zistiť, že obžalovaná K. O. bola v minulosti jedenkrát
priestupkovo riešená ako účastník cestnej premávky v roku XXXX, pre priestupok podľa § 3 ods. 2 písm.

b/ Zákona č. 315/1906 Zb. zákonov, bola vyriešená blokovou pokutou XXX,-Sk. Po dopravnej nehode v
predmetnej trestnej veci bol jej dňa XX.XX.XXXX zadržaný vodičský preukaz z dôvodu porušenia § 22
ods. 1 písm. g/ Zákona č. 372/1990 Zb. a § 20 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Zb. zákonov.

V odpise registra trestov obžalovaná nemá žiadny záznam a taktiež zo dňa pojednávania aktuálne odpis

registra trestov nevykazuje žiadny záznam. Z miesta bydliska je hodnotená pozitívne a v súčasnej dobe
proti nej nie je vedené žiadne trestné konanie.

Obžalovaná ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené
žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jej nepríčetnosti alebo prípadne jej zmenšenej príčetnosti.

Obžalovaná svojím konaním naplnila všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu - prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2, písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Tr.
zákona,pretožeinémuznedbanlivostispôsobilaťažkúujmunazdravíatakýtočinspáchalazávažnejším
spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona (porušila pravidlá cestnej

premávky závažným spôsobom, nedala prednosť v jazde motocyklistovi prichádzajúcemu po hlavnej
ceste v odbočovacom pruhu, hoci prichádzala do križovatky po vedľajšej ceste označenou dopravnou
značkou ,,Daj prednosť v jazde“, v dôsledku ktorého vznikla dopravná nehoda pri ktorej sa inému ublížilo
na zdraví).

Pri ukladaní trestu obžalovanej, vychádzajúc zo všeobecných zásad podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona,
súd prihliadal na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku a osoby
obžalovanej, na okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného činu, na účel trestu, ako i na možnosti
nápravy obžalovanej.

Súd zvážil všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu. Prihliadol na zistenie
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona (viedla pred spáchaním trestného činu riadny život).Preto súd po zohľadnení jednej poľahčujúcej okolnosti, vychádzajúc zo základnej trestnej sadzby podľa
§ 157 ods. 2 Tr. zákona (1-5rokov), pri prevažujúcom počte poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 2,
3, 8 Tr. zákona, obžalovanej uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 1 rok

s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Zároveň podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého
druhu na dobu 1 rok (na dolnej hranici trestnej sadzby), pričom zákonné rozpätie je 1-10 rokov. Súd
považuje takto uložený trest za dostačujúci k náprave obžalovanej vzhľadom na jej doterajší spôsob
života a bezúhonnú minulosť vodičky osobného motorového vozidla.

Čo sa týka náhrady škody, súd odkázal poškodeného X. A. s nárokom na náhradu škody na civilný
proces, nakoľko ešte v súčasnej dobe tento trpí následkami dopravnej nehody a konečná výška škody
nebola stanovená a súd sa teda v trestnom konaní rozsahom náhrady škody nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už
výslovne vzdal.