Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 13, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/80/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117231837
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5117231837.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: Mestské

divadlo Žilina, IČO: 30229839, so sídlom: Horný val 3, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Umelecká
agentúra PINGUINO, s.r.o., IČO: 47026111, so sídlom: Národná 13, 010 01 Žilina, zastúpenému
splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Kristína Jošthová, advokátska kancelária, so sídlom: Nám. M. R.
Štefánika 10, 010 01 Žilina, o zaplatenie 610,00 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie sa, v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 610,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 0,5 % denne zo sumy 610,- € od 06.11.2017 do zaplatenia, zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 950,- € od
01.04.2017 do 02.07.2017 a úrok omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 610,- € od 03.07.2017 do
05.11.2017 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.11.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 610,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 950,- € od
01.04.2017 do 03.07.2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 610,- € od

04.07.2017 do zaplatenia, v spojitosti s vyjadrením žalobcu na pojednávaní konanom dňa 13.09.2018,
spočívajúcom v oprave chyby v písaní petitu žaloby tak, že sa domáha voči žalovanému úroku z
omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 950,- € od 01.04.2017 do 02.07.2017 a úroku omeškania vo
výške 0,5 % denne zo sumy 610,- € od 03.07.2017 do 05.11.2017 (v časti uplatneného nároku na úrok
z omeškania za obdobie od 06.11.2017 do zaplatenie vzal žalobca žalobu späť podaním doručeným
súdu 10.07.2018).
2. Súd dospel k záveru, že v prípade uvedených dátumov 03.07.2017 a 04.07.2017 v petite žaloby sa

jednalo skutočne o chybu v písaní, a to s poukazom na
- samotný text odôvodnenia žaloby,
- k žalobe predloženú faktúru č. 12017099 vystavenú dňa 25.08.2017 (č.l. 9) spisu, ktorou bolo
vyfakturované žalovanému penále z omeškania za obdobie od 01.04.2017 do 02.07.2017 - zo sumy
960 € vo výške 446,10 € a za obdobie od 03.07.2017 do 25.08.2017 - zo sumy 610 € vo výške 164,70
€, spolu vo výške 611,10 €,
a preto posúdil vyjadrenie žalobcu na pojednávaní konanom dňa 13.09.2018 za opravu chyby v písaní

a nie za späťvzatie žaloby v časti.

3. Na odôvodnenie žaloby žalobca uviedol, že na základe Nájomnej zmluvy o prenájme nebytových
priestoroch a poskytnutí služieb spojených s prenájmom, zo dňa 23.01.2017, žalobca prenajal dňa16.03.2017 žalovanému priestory Mestského divadla Žilina za účelom realizácie kultúrneho podujatia
„W.W. a autokolektív".
4. Faktúrou č. 12017041 vystavenou dňa 17.03.2017, splatnou dňa 31.03.2017 (č.l. 8 spisu) žalobca

vyúčtoval žalovanému nájomné za predmet zmluvy v celkovej výške 960,- € (800 € dojednané nájomné
+ 160 € DPH).
5. Žalobca vyzýval žalovaného k úhrade dlžnej sumy e-mailom 01.06.2017, výzvami zo dňa 07.06.2017
a 15.06.2017, doručovanými na adresu sídla a fakturačnú adresu, ďalej výzvou zo dňa 06.09.2017
doručovanou na adresu pre doručovanie písomností. Napriek viacerým písomným výzvam žalovaný

neuhradil svoj záväzok v celej výške, dňa 03.07.2017 vykonal úhradu vo výške 350,- €, od ktorého
dátumu nevykonal žiadnu úhradu. Vo zvyšnej časti, t.j. vo výške 610,- € ostala faktúra neuhradená.
6. Žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným záväzkom, žalobcovi preto patrí úrok z omeškania
dohodnutý v nájomnej zmluve (čl. III.3.) vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
7. Žalobca faktúrou č. 12017099 vystavenou dňa 25.08.2017 (č.l. 9 spisu) vyfakturoval žalovanému
penále z omeškania

- za obdobie od 01.04.2017 do 02.07.2017 - zo sumy 960 € vo výške 446,10 €,
- a za obdobie od 03.07.2017 do 25.08.2017 - zo sumy 610 € vo výške 164,70 €,
spolu vo výške 611,10 €.
8. Žalobca má za to, že sú splnené všetky podmienky pre vydanie platobného rozkazu, nejedná sa o
spotrebiteľský spor, ale ide o obchodno-právny vzťah, týkajúci sa podnikateľskej činnosti.

9. Žalobca k žalobe pripojil už zmienené faktúry č. 12017041 a č. 12017099 (č.l. 8 a 9 spisu), Nájomnú
zmluvu o prenájme nebytových priestoroch a poskytnutí služieb spojených s prenájmom, uzatvorenú
dňa 23.01.2017 (č.l. 5 spisu, v texte aj len ako „nájomná zmluva") medzi stranami sporu - žalobcom
- Mestským divadlom Žilina ako prenajímateľom a žalovaným - obchodnou spoločnosťou Umelecká

agentúra PINGUINO, s.r.o. ako nájomcom.
10. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 23.01.2017 podľa zákona č. 116/1990 Zb. súd ďalej zistil, že
cenové podmienky boli dohodnuté v čl. III. zmluvy nasledovne:
11. Podľa bodu 1. čl. III. zmluvy sa objednávateľ zaviazal prenajímateľovi za prenajaté priestory
Mestského divadla podľa čl. I.2. uhradiť sumu 800,- € bez DPH, ktorú úhradu vykoná objednávateľ

v prospech prenajímateľa formou prevodného príkazu na bankový účet prenajímateľa na základe
prenajímateľom vystavenej faktúry so splatnosťou 7 dní, pričom v bode 2. čl. III. bola špecifikovaná
dojednaná úhrada za prenajaté priestory, pozostávajúca zo sumy 600,- € bez DPH za prenájom
nebytových priestorov a zo sumy 200,- € bez DPH za technické zabezpečenie.
12. Podľa bodu 3. čl. III. zmluvy bolo dohodnuté penále z dlžnej čiastky vo výške 0,5 % za každý deň

omeškania platby pre prípad, že faktúra nebude uhradená v termíne splatnosti.

13. Z e-mailu W. J. (č.l. 13 spisu) zo dňa 01.06.2017, adresovaného H. R., súd zistil, že bola urgovaná
úhrada faktúry za koncert v Mestskom divadle Žilina dňa 16.03.2017 s tým, že pokiaľ faktúra nebude
uhradená do 05.06., bude odosielateľ nútený vystaviť penalizačnú faktúru.

14. Z e-mailu odosielateľa H. R. v reakcii na predchádzajúci mail (č.l. 13 spisu) súd zistil, že Umelecká
agentúra Pinguino, s.r.o. oznámila, že eviduje neuhradenú faktúru, je teraz v štádiu doriešenia úveru,
nakoľko majú asi tri záväzky, vrátane žalobcom vystavenej faktúry, uvedený dlh vyrovnajú do konca
mesiaca, kedy majú aj iné zdroje, prechodne sa ocitli v insolventnosti - bolo by možné sa dohodnúť takto

bez ďalších penalizácií?

15. Žalobca listom zo dňa 07.06.2017 (č.l. 15) - predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného na
zaplatenie žalobcovi sumy 960,- € do 14 kalendárnych dní odo dňa prevzatia tejto výzvy.
16.Podľadoručenky(č.l.16spisu)bolažalovanémudoručenápoštovázásielkaododosielateľaMestské

divadlo Žilina dňa 15.06.2017.

17. Z e-mailu od odosielateľa H. R., zástupcu konateľa spoločnosti: Umelecká agentúra PINGUINO,
s.r.o. W. J. (č.l. 11 spisu) súd zistil, že na základe výzvy na zaplatenie faktúry č. 12017041 žiadal
odosielateľ mailu o možnosť odkladu splatnosti časti uvedenej faktúry s tým, že dňa 03.07.2017 vykoná

úhradu časti vo výške 350,- €, nakoľko sa dostali do sporovej záležitosti s obchodným partnerom, kde
evidujú vysokú pohľadávku, nepodarilo sa im k termínu 30.06.2017 zrealizovať úhrady svojich asi troch
záväzkov, vrátane záväzku voči žalobcovi vo výške 360,- €. Zvyšok platby zrealizuje najneskôr do konca
júla.18. Z výpisu z účtu žalobcu vedeného v Prima banka Slovensko, a.s. (č.l. 14 spisu) súd zistil, že dňa
03.07.2017 bol realizovaný vklad v hotovosti vo výške 350,- € s variabilným symbolom: XXXXXXXXXX.

19. Predžalobnou výzvou - posledným pokusom o zmier zo dňa 05.09.2017 (č.l. 17 spisu) vyzval
žalobca žalovaného na zaplatenie zostatku dlžnej sumy 1.221,10 €, pričom žalobca v liste konštatoval,
že dňa 03.07.2017 uhradil žalovaný časť faktúry vo výške 350,- €. Nakoľko žalovaný neuhradil faktúrou
vyúčtovanú dlžnú sumu v lehote splatnosti v celom rozsahu, dňa 25.08.2017 bola vystavená faktúra

č. 12107099 na sumu 611,10 €, predmetom ktorej boli penále z omeškania v zmysle nájomnej zmluvy
zo dňa 23.01.2017 a v spojení s faktúrou č. 12017041 splatnou ku dňu 08.09.2017. Dlžná suma tak
predstavuje celkom 1.221,10 €.

20. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa
23.03.2018, doručeným súdu dňa 26.03.2018 (č.l. 33 spisu), v ktorom poukázal, že zostatok z

neuhradenej faktúry vo výške 610,- € zaplatil prevodným príkazom dňa 03.11.2017, pričom žalobca
žalobu v tejto časti nezobral späť.
21. Ďalej poukázal na ust. § 324 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok zaniká tiež neskorým
plnením dlžníka, v zmysle ktorého ustanovenia teda záväzok dlžníka zanikol, aj keď oneskoreným
plnením, dňa 03.11.2017.

22. Žalovaný nesúhlasí s uplatneným úrokom z omeškania vo výške 0,5 % denne za každý deň
omeškania so zaplatením pohľadávky, čo predstavuje 182,5 % ročne. Žalovaný s poukazom na
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoB/483/2014 zo dňa 29.01.2015 považuje, aj
keď zmluvne dohodnutý úrok, za zjavne neprimeraný a v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, keď úrok 182,50 % ročne, vzhľadom k výške fakturovanej sumy, predstavuje nezanedbateľnú

sumu, kedy úroky z omeškania predstavujú celkovo sumu 824,60 €, čo je skoro hodnota istiny.
Uvedené tak môže viesť k obohateniu žalobcu a k neprimerane vysokému hospodárskemu poškodeniu
žalovaného. Výška takto dohodnutých úrokov z omeškania ako sankcia pre žalovaného je neprimeraná
a nevyvážená voči sankciám dohodnutým v zmluve pre žalobcu (v zmluve nie sú dohodnuté žiadne
sankcie pre žalobcu). Výšku úroku z omeškania 0,5 % denne je možné posúdiť ako neprimeranú a

v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Samotná skutočnosť, že žalobca chcel zrejme
dohodnutými úrokmi z omeškania zabezpečiť úhradu faktúry zo strany žalovaného, neodôvodňuje takto
dohodnutú výšku úrokov z omeškania. Ďalej poukázala na ust. § 265 Obchodného zákonníka, ktorým je
stanovené pravidlo, v dôsledku ktorého zákon nechráni výkon práva, ktoré sa prieči zásadám poctivého
obchodnéhostyku,ktorésúkritériompreprávnuochranuvýkonupráva.Ajúrokyzomeškaniadohodnuté

na zmluvnom základe podliehajú tomuto kritériu, rovnako tak nesmú byť v rozpore s dobrými mravmi,
ktorý rozpor nastáva z dôvodu hrubého nepomeru medzi vzájomnými plneniami zmluvných strán, ktoré
spočívajú v dojednanej neprimeranej výške úrokov z omeškania.

23. Z pripojeného výpisu z účtu žalovaného vedeného v UniCredit Bank (č.l. 35 spisu) súd zistil, že dňa

03.11.2017 je evidovaná vyšlá platba vo výške 610,- € poukázaná na účet žalobcu (totožný účet, ako
uvedený v nájomnej zmluve uzatvorenej dňa 23.01.2017).

24. Žalobca podaním doručeným súdu 10.07.2018 (č.l. 39 spisu) vzal žalobu v časti uplatneného nároku
na zaplatenie sumy 610,- € s príslušenstvom späť s poukazom na to, že dňa 06.11.2017 obdŕžal od

žalovaného platbu vo výške 610,- € pripísaním na účet žalobcu a ďalej sa domáhal voči žalovanému
zaplatenia úroku z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 950,- € od 01.04.2017 do 02.07.2017 a
úroku z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 610,- € od 03.07.2017 do 05.11.2017.

25. Z výpisu z účtu žalobcu v Prima banka Slovensko, a.s. (č.l. 43 spisu) súd zistil, že dňa 06.11.2017

je evidovaná prijatá úhrada vo výške 610,- € od Umeleckej agentúry.

26. Žalobca sa ďalším podaním zo dňa 10.07.2017 (replika) vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe
(č.l. 41 spisu). Pokiaľ žalovaný napádal primeranosť výšky úroku z omeškania s poukazom na rozpor
so zásadami poctivého obchodného styku, žalobca opäť poukázal, že sa nejedná o spotrebiteľský

spor. Záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol založený nájomnou zmluvou a spravuje sa jej
ustanoveniami. Zmluva bola uzatvorená slobodne, vážne, nie v tiesni a ani za nápadne nevýhodných
podmienok. Žalovaný mal už pri koncipovaní nájomnej zmluvy možnosť vyjadriť nesúhlas s výškou
penále ako sankcie za porušenie primárneho záväzku žalovaného ako nájomcu, t.j. záväzku uhradiťza prenajaté priestory dohodnutú cenu, no neurobil tak. Účelom dohodnutej sankcie bolo jednak
preventívne pôsobiť na nájomcu, aby si riadne a včas splnil svoje povinnosti a jednak aj zabezpečiť sa
pre prípad neplnenia základnej povinnosti nájomcu. Tento význam, resp. zmysel sankcie bol aj naplnený,

nakoľko, ako sa ukázalo, nájomca nezaplatil nájom riadne a včas. Medzi základné zásady poctivého
obchodného styku patrí riadne a včasné plnenie záväzkov, preto práve správanie, ktoré túto zásadu
porušuje, treba hodnotiť v rozpore s poctivým obchodným stykom. Žalovaný síce vyčíslil výšku úrokov
z omeškania a snažil sa poukázať na nerovnováhu, resp. nepomer medzi istinou a výškou úrokov z
omeškania, ale je to práve žalovaný, ktorý jediný túto výšku mal možnosť ovplyvniť. Keby si plnil svoju

povinnosť riadne a včas, k vzniku úrokov z omeškania by nikdy nebolo došlo. Žalovaný nepreukázal, ani
nenavrhol dôkazy, neoznačil skutočnosti, ktoré by naznačovali, alebo preukazovali na strane žalobcu
výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalobca poukázal na rozhodovaciu
prax, z ktorej vyplýva, že úrok z omeškania 0,5 % denne nie je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku (napr. rozsudky KS Žilina sp. zn. 13Cob/290/2016, 13Cob/40/2011, 13Cob/98/2015).
Vždy je potrebné posudzovať konkrétne okolnosti konkrétneho prípadu a nie je možné generálne

posudzovať úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne ako úrok v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku.

27. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril v rámci dupliky zo dňa 27.09.2018 (č.l. 51 spisu), v ktorej

uviedol, že súdne rozhodnutia, na ktoré vo svojom podaní poukázal žalobca, sa týkali inej právnej veci,
ktorú nemožno porovnať s prejednávanou vecou, pričom v týchto konaniach nebola výška dohodnutého
úroku namietaná, preto súd konštatoval, že dohodnutý úrok nie je v rozpore s § 265 Obchodného
zákonníka. V tomto prípade však žalovaný výšku úrokov z omeškania namieta s tým, že takto dohodnutý
úrok je možné považovať za úžeru, keďže mesačný úrok predstavuje 15 %. Týmto dojednaním sa

prekračujú medze zmluvnej voľnosti. Návrh žalobcu považuje za vysoko šikanózny, keďže za obdobie
omeškania 8 mesiacov požaduje skoro rovnakú výšku úroku z omeškania, ako bola istina, čo
nemôže byť v súlade so zásadou poctivého obchodného styku, ani s dobrými mravmi.

28. Súd vo veci vykonal dňa 13.09.2019 pojednávanie, na ktorom žalobca prostredníctvom svojho

splnomocneného zástupcu zotrval na žalobou uplatnenom nároku v celom rozsahu s tým, že pokiaľ je
v petite žaloby uvedené, že sa domáha úroku z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 950,- €
od 01.04.2017 do 03.07.2017, v dátume 03.07.2017 sa evidentne jedná o chybu v písaní, keďže sa
domáha úroku z omeškania len do 02.07.2017, vzhľadom na to, že 03.07.2017 už žalovaný v omeškaní
so zaplatením časti istiny 350,- € nebol.

29. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zotrval na dovtedajšej obrannej argumentácii
s tým, že uplatnený úrok vo výške 0,5 % denne nezodpovedá zásadám podľa § 265 Obchodného
zákonníka.

30. Právni zástupcovia strán na pojednávaní zhodne uviedli, že pokiaľ je v čl. III.3 uvedené dojednanie
penále z dlžnej čiastky vo výške 0,5 % za každý deň omeškania platby, jedná sa o penále zodpovedajúce
úroku z omeškania a nejedná sa teda o dojednanie o zmluvnej pokute.

31. Ďalej právni zástupcovia zhodne uviedli za účelom identifikácie osôb uvedených v e-mailoch, že

W. J. je zamestnankyňa Mestského divadla a H. R. je manželom konateľky žalovaného.

32. Súd konštatoval podľa § 181 ods. 2 CSP, že v konaní bolo sporné, vzhľadom na obranu žalovaného,
či dohodnutý úrok z omeškania 0,5 % denne, čo znamená 182,5 % ročne (15 % mesačne), je primeraný
a či nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

33. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka (v texte aj len ako „Obch. z."):

Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním.
Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožnoriešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad,
na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 4 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú
aj vzťahy iných osôb než podnikateľov, ak to ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.

Podľa ust. § 261 ods. 1, 2, 3, 4, 8, 9 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka:

Ods. 1: Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s
prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Ods. 2: Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného
práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich

podnikateľskej činnosti.

Ods. 3: Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je
a) štátny orgán,
b) obec,

c) vyšší územný celok,
d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4,
e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených
v písmenách a) až d).

Ods. 4: Právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia
potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a
a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d),
b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo
c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov

jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

Ods. 8: Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku
záväzkového vzťahu.

Ods. 9: Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto
časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými
ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Podľa ust. § 265 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa ust. § 324 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka:
Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol
odstúpením veriteľa od zmluvy.

Podľa ust. § 340 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok
splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa ust. § 365 ods. 1, 2, 4 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka:
Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho
plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do

30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho,
ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia
dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžníkje v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.
Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ust. § 369 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka:
Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si
splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa ust. § 369d ods. 1, 2, 4, 5, 7, 8 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka:

1)Zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo

paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré je v hrubom nepomere k
právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby preň existoval
spravodlivý dôvod (ďalej len "nekalá zmluvná podmienka"), je neplatné.

2) Obchodná prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, týkajúca sa splatnosti peňažného záväzku,

sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá
zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu pre veriteľa
bez toho, aby pre ňu existoval spravodlivý dôvod (ďalej len "nekalá obchodná prax"), je zakázaná.

4) Neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky alebo zákazu uplatňovania nekalej obchodnej praxe sa môže

domáhať aj právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu záujmov podnikateľov.

5) Ak súd vyhlásil zmluvné dojednanie za nekalú zmluvnú podmienku alebo zakázal nekalú obchodnú
prax, je zmluvná strana, ktorá spôsobila neplatnosť zmluvného dojednania alebo uplatňovala nekalú
obchodnú prax, povinná zdržať sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej podmienky alebo uplatňovania

nekalej obchodnej praxe v záväzkových vzťahoch s ďalšími podnikateľmi; rovnakú povinnosť má aj jeho
právny nástupca.

7) Ak je zmluvné dojednanie neplatné alebo obchodná prax zakázaná, použijú sa na úpravu práv a
povinností strán záväzkového vzťahu ustanovenia tohto zákona.

8) Na posúdenie, či ide o nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax sú rozhodujúce všetky
okolnosti, prípadu najmä
a) súlad so zásadou poctivého obchodného styku,

b) povaha predmetu plnenia záväzku,

c) existencia spravodlivého dôvodu pre odchýlenie sa dlžníka od
1. sadzby úroku z omeškania podľa § 369 ods. 2 a 369a,
2. splatnosti peňažného záväzku dlžníka podľa § 340a ods. 1 a 2, § 340b ods. 1, 3 a 5,

3. výšky náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 druhej vety.

Podľa ust. § 720 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (v texte aj len ako „OZ") nájom a podnájom
nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov tento zákon sa
vzťahuje
a) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia
stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo

bytu ani spoločné priestory domu;
b) na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie
inému (ďalej len „nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva").
Podľa ust. § 3 ods. 2 prvej vety zák. č. 116/1990 Zb. zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať

predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na
neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.

Podľa ust. § 7 zák. č. 116/1990 Zb. ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená
všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

Podľa ust. § 1 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a
o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje:
písm. a) - rozpočet sektora verejnej správy (ďalej len "verejná správa"), osobitne štátny rozpočet,
vzájomnéfinančnéasnimisúvisiacevzťahyvrámciverejnejsprávyatietovzťahykostatnýmsubjektom,

písm. d) - zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a hospodárenie
rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie verejnými
prostriedkami finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými

prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z. subjektmi verejnej správy sú právnické osoby zapísané v
registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu 3) a
zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu, a to

a) v ústrednej správe,
b) v územnej samospráve,
c) vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia.

Podľa ust. § 3 ods. 2 druhej vety zákona č. 523/2004 Z.z. v územnej samospráve sa vykazujú obce a

vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, ako aj ďalšie
subjekty, ktoré sú zapísané a zaradené v registri podľa odseku 1 v územnej samospráve.

Podľa ust. § 3 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. na subjekty verejnej správy, ktorými sú obce, vyššie
územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie a Exportno-importná

banka Slovenskej republiky sa vzťahuje tento zákon, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 21 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z. príspevková organizácia je právnická osoba štátu,
obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet
vyššieho územného celku zapojená príspevkom a ktorej spravidla menej ako 50% výrobných nákladov

je pokrytých tržbami.25) Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu.

Podľa ust. § 24 ods. 1, 2, 7, 8 zákona č. 523/2004 Z.z.:
Ods. 1:Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu príjmov a výdavkov. Jej rozpočet
zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa a prostriedky prijaté od iných subjektov. Peňažné dary

sa použijú v súlade s ich určeným účelom; ak účel nie je určený, príspevková organizácia použije
peňažné dary na ďalší rozvoj a skvalitnenie svojej činnosti. Príjem z prevodu správy alebo z prevodu
vlastníctva majetku štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie, ak zriaďovateľ pri rozpise záväzných
ukazovateľov na príslušný rozpočtový rok nerozhodne o jeho odvode do príjmov štátneho rozpočtu
možno použiť len na financovanie obstarávania hmotného a nehmotného majetku vrátane jeho

technického zhodnotenia a na financovanie opráv a údržby hmotného majetku; uvedené neplatí, ak
je štátna príspevková organizácia zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. 35a)

Ods.2:Príspevková organizácia je povinná dosahovať príjmy určené svojím rozpočtom.

Ods. 7: Príspevková organizácia uhrádza výdavky na prevádzku, opravy a údržbu hmotného majetku,
akoajnaobstaraniehmotnéhoanehmotnéhomajetkuzvlastnýchzdrojovazpríspevkuodzriaďovateľa,
pričom vlastné zdroje používa prednostne. Zriaďovateľ poskytuje príspevkovej organizácii príspevokna prevádzku v takej výške, aby jej rozpočet bol vyrovnaný; to neplatí, ak je príspevková organizácia
zdravotníckymzariadením,ktorémupatríúhradazaposkytnutúzdravotnústarostlivosťpodľaosobitného
predpisu. Zriaďovateľ môže príspevkovej organizácii krátiť alebo zvýšiť príspevok pri nedodržaní

alebo zmene podmienok, za ktorých bol určený finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou
organizáciou.

Ods. 8: Ak vlastné zdroje na obstaranie hmotného a nehmotného majetku nekryjú potreby príspevkovej
organizácie, zriaďovateľ určí výšku príspevku na obstaranie ním určeného konkrétneho hmotného a

nehmotného majetku.

Podľa ust. § 26 ods. 1 prvej vety zákona č. 523/2004 Z.z. ak osobitný predpis neustanovuje inak,
rozpočtováorganizáciaapríspevkováorganizáciaposkytujúsvojevýkonyodplatnevsúladesosobitným
predpisom.

Podľa ust. § 34 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) právny úkon je prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy
s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 37 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka:
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon,
ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu,

alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd konanie v časti uplatneného nároku
na zaplatenie sumy 610,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 610,- € od

06.11.2017 do zaplatenia zastavil podľa ust. § 145 ods. 2 CSP a vo zvyšnej časti uplatneného nároku
na úrok z omeškania žalobe v celom rozsahu vyhovel.

35. Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku postupoval podľa § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

36. Súd aplikoval na daný prejednávaný prípad ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného
zákonníka v zmysle § 261 ods. 2 v spojitosti s § 4 Obch.z., a to vzhľadom

- na postavenie žalovaného ako podnikateľa (§ 1 ods. 1 Obch.z.),
- postavenie žalobcu ako subjektu verejného práva (§ 261 ods. 3 písm. d/ a § 261 ods. 4 písm. a/, b/
Obch. z.).

37. Žalobca je subjektom verejného práva, keďže sa jedná o príspevkovú organizáciu zriadenú Mestom

Žilina podľa zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, teda napojenú na
rozpočetzriaďovateľa(§21ods.2zákonač.523/2004Z.z.),t.j.financovanúzväčšejčastiakontrolovanú
Mestom Žilina ako subjektom verejného práva (§ 261 ods. 3 písm. b/ Obch. z.).

38. Súd mal preukázané, že medzi stranami vznikol uzatvorením zmluvy o nájme dňa 23.01.2017

záväzkovo-právny vzťah, na základe ktorého bol žalovaný oprávnený užívať dňa 16.03.2017 nebytové
priestoryšpecifikovanévzmluve,atopriestoryMestskéhodivadlaŽilina,zaúčelomrealizáciekultúrneho
podujatia „W. P. a autokolektív" a bol povinný uhradiť nájomné dojednané v zmluve vo výške 960 € s
DPH, v lehote 7 dní od splatnosti žalobcom vystavenej faktúry.
39. Súd preto ďalej v súlade s ust. § 1 ods. 2 druhej vety Obch. z. v spojitosti s ust. § 720 OZ aplikoval na

prejednávaný prípad ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov,
ktorý je špeciálnou úpravou vo vzťahu k Občianskemu zákonníku.
40.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žežalovanýsisvojupovinnosťvočiprenajímateľovi
uhradiť riadne a včas dohodnuté nájomné nesplnil. Pred začatím konania uhradil žalobcovi sumu 350€ dňa 03.07.2017 (v omeškaní bol od 01.04.2017) a po začatí konania uhradil žalobcovi sumu 610 €
dňa 06.11.2017.
41. Vzhľadom na zaplatenie sumy 610 € dňa 06.11.2017 (t.j. po začatí konania) vzal žalobca žalobu v

tejto časti späť a predmetom konania tak ostal uplatnený nárok na úroky z omeškania vo výške 0,5 %
denne zo sumy 950,- € od 01.04.2017 do 02.07.2017 a úrok omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy
610,- € od 03.07.2017 do 05.11.2017, ktorých zmluvne dojednanú výšku žalovaný namietal s poukazom
na výkon práva žalobcom v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
42. Súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu na úrok z omeškania bol v celom rozsahu dôvodný

a dojednaný úrok z omeškania 0,05 % denne nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku
z ďalej uvedených dôvodov:
43. Splnením (solúciou) je poskytnutie oprávnenej osobe (veriteľovi) toho, čo je predmetom
plnenia. Splnenie, ako najprirodzenejší a základný spôsob zániku záväzku, spôsobuje zánik záväzku
uspokojením veriteľa. Splnením dôjde nielen k zániku záväzku, ale zároveň aj k naplneniu
hospodárskeho a právneho cieľa, ktorý záväzok sleduje.

44. Časom plnenia (čas splatnosti, zročnosti záväzku) je vymedzenie časového obdobia, v ktorom je
dlžník povinný splniť svoj záväzok. Je významný z hľadiska zániku záväzku, keďže záväzok zanikne,
ak sa veriteľovi splní včas a riadne (§ 324 ods. 1 Obch.z.).
45. V prípade, že dlžník riadne a včas neplní svoj záväzok, dostáva sa do omeškania.
46. Vznik omeškania teda súvisí s časom plnenia, ktorý je spravidla určený v zmluve, viaže sa tak na

splatnosť dlhu. Omeškanie nastáva automaticky v tom zmysle, že na jeho vznik nie je potrebný žiadny
právny úkon veriteľa (napr. výzva, upomienka a pod.).
47. Omeškanie predstavuje samostatnú formu nesplnenia obligačnej povinnosti. Podstata omeškania
spočíva v tom, že došlo síce k nesplneniu záväzkovej povinnosti, ale zároveň sa predpokladá jej
dodatočné splnenie.

48. Omeškanie dlžníka zaniká dvojakým spôsobom, a to poskytnutím riadneho plnenia, alebo zánikom
záväzku iným spôsobom ako splnením (napr. odstúpením od zmluvy alebo nemožnosťou plnenia).

49. Následkom omeškania dlžníka je aj vznik nárokov zo zodpovednosti za omeškanie. Pri omeškaní

so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti vzniká povinnosť platiť úroky z omeškania. Na vznik
nároku na úroky z omeškania sa nevyžaduje, aby boli splnené podmienky nároku na náhradu škody (§
373 a nasl. Obch.z.). Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, povinnosť platiť úroky
z omeškania nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Dlžník sa nemôže
zbaviť povinnosti platiť úroky z omeškania poukázaním na to, že svoju povinnosť nesplnil pre okolnosti

vylučujúce zodpovednosť (§ 374 Obch.z.). To znamená, že nárok na úroky z omeškania vzniká bez
ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Príčina, pre ktorú dlžník nesplnil svoj záväzok včas a riadne,
je teda irelevantná, pre vznik omeškania nemá žiadny význam. Zodpovednosť za omeškanie, a to tak
dlžníka, ako aj veriteľa, je objektívna zodpovednosť bez možnosti liberácie; má absolútny charakter.
Okolnosti vylučujúce zodpovednosť majú význam len vo vzťahu k nároku na náhradu škody.

50. Omeškaniedlžníkavšaknenastane,pokiaľdlžníknemôžesplniťsvojzáväzokvdôsledkuomeškania
veriteľa (§ 365 ods. 4 Obch.z.). Preto dlžník nie je povinný platiť úroky z omeškania za dobu, po ktorú
je v omeškaní veriteľ.
51. Úroky z omeškania sú v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom

pohľadávky.

52. V prípade omeškania s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na
strane dlžníka pribudne povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa
tak pribudne oprávnenie požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania.

53. Z hľadiska funkčnosti úroku z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej (preventívnej) funkcii,
ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného
záväzku. Úrok z omeškania plní sčasti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje
ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon úrok z

omeškania je aj postihom sankčným, lebo je sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou.
54. Úrok z omeškania je sankciou za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku, dôsledkom
čoho je, že veriteľ nemôže disponovať svojimi peňažnými prostriedkami a dlžník ich zasa neoprávnene,
bez súhlasu veriteľa, využíva vo svoj prospech.55. Výšku úrokov z omeškania upravuje odsek 1 zák. ust. § 369 Obch.z. Táto zákonná úprava úrokov
z omeškania má za cieľ byť ako sankcia za omeškanie so splnením peňažného záväzku dostatočne

účinnouzábranou,odrádzajúcoudlžníkovodneplneniaichzmluvnýchpovinností.Základnýmpravidlom,
ktoré sa vzťahuje na výšku úrokov z omeškania, je priorita dohody o výške úrokov z omeškania pred
zákonnou úpravou. Výška úrokov z omeškania dohodnutá stranami v zmluve má teda prednosť pred
zákonnou výškou úrokov z omeškania a zákon ju výslovne nelimituje. Strany si ju môžu dohodnúť podľa
konkrétnych okolností daného prípadu. Obchodný zákonník teda necháva priestor pre zohľadnenie

podmienok a potrieb v konkrétnych prípadoch.
56. Limitácia výšky úrokov z omeškania v obchodnoprávnych vzťahoch prichádza do úvahy len v
prípade, ak výška úrokov z omeškania nebola stranami dohodnutá, prípadne takáto dohoda je neplatná,
alebovprípade,žezáväzokvznikolzospotrebiteľskejzmluvyavtedyjepodľa§369ods.2Obch.z.dlžník
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanovila vláda Slovenskej republiky nariadením.

57. Zákon subjektívne práva priznáva a zároveň poskytuje aj ochranu ich výkonu, nechráni ale taký
výkon práva, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, ktorý sa prieči zásadám poctivého
obchodného styku. Takýmto výkonom práva sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti poskytované
zákonom v obchodných záväzkových vzťahoch. Zásady poctivého obchodného styku predstavujú
ucelený súbor zásad správania v oblasti obchodných záväzkových vzťahov. Sú výrazom konkretizácie

všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy na oblasť aplikácie
konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Ide o poctivé, slušné a
profesionálne správanie sa podnikateľov vo vzájomných vzťahoch. Ich dodržiavanie v obchodnom styku
tento styk kvalifikuje ako poctivý.

58. Každé porušenie zásad poctivého obchodného styku je zároveň v rozpore s dobrými mravmi, ale
nie každý rozpor s dobrými mravmi je tiež porušením zásad poctivého obchodného styku. Dôsledkom
porušenia dobrých mravov bude absolútna neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 39 OZ, pokiaľ však
pri výkone práva dôjde k rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, súd výkon práva odmietne.

59. Limitujúcim kritériom výšky úrokov z omeškania je rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) alebo rozpor
so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 Obch.z.). Právu zo zmluvy, ktorou boli dohodnuté úroky
z omeškania vo výške, ktorá odporuje zásadám poctivého obchodného styku, nemôže súd poskytnúť
ochranu.

60. Pri posudzovaní, či výška úrokov je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, treba mať
primárne na zreteli, že riadne a včasné plnenie prevzatých záväzkov je jednou zo základných zásad
poctivého obchodného styku.
61. Preto existenciu porušenia týchto zásad treba vyvodzovať v každom jednotlivom prípade z celého
komplexu skutočností (dôvody, ktoré viedli k dohodnutej výške úrokov, dôvody nesplnenia záväzku,

pomer dohodnutého úroku k hodnote nesplneného záväzku a pod.).

62. Ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka je niekedy zneužívané, a to v prípadoch, keď niektorá
zo strán, ktorá porušila zmluvnú povinnosť, si chce jeho uplatnením kompenzovať vlastné riziko pri
obchodovaní, prípadne nepozornosť pri uzavieraní zmlúv, tiež dopad rôznych sankcií za porušenie

povinností a pod. a snaží sa tejto sankčnej povinnosti zbaviť s poukazom na ust. § 265 Obchodného
zákonníka.
63. V takýchto prípadoch by toto ustanovenie nebolo prostriedkom právnej ochrany, ale stalo by sa
prostriedkom, ktorý by výrazne narušil právnu istotu účastníkov obchodných záväzkových vzťahov.
Riadne a včasné plnenie záväzkov je jednou zo základných zásad poctivého obchodného styku.

64. Je nesporné, že nemožno vyvodzovať porušenie zásad poctivého obchodného styku napríklad len z
pomeru výšky dohodnutých úrokov z omeškania a hodnoty zabezpečovaného záväzku, ale je potrebné
komplexne posúdiť všetky predpoklady pre porušenie zásad poctivého obchodného styku v každom
jednotlivom prípade osobitne.

65. Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným
platbám v obchodných transakciách, a č. 2011/7/EÚ z 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným
platbám v obchodných transakciách (prepracované znenie) vychádzali z toho, že omeškanie sosplnením peňažného záväzku predstavuje čoraz väčšiu prekážku spoločného trhu. Tieto problémy sú
hlavnou príčinou platobnej neschopnosti, ktorá ohrozuje samotnú existenciu najmä malých a stredných
podnikateľov a má za následok rozsiahle straty pracovných miest.

66. Pri implementácii smerníc sa jednalo okrem iného aj o zavedenie inštitútov „nekalej zmluvnej
podmienky" a „nekalej obchodnej praxe" v obchodno-záväzkovom vzťahu (§ 369d Obch.z.).

67. Ustanovenie § 369d Obch.z. v odsekoch 1, 2 a 8 vymedzuje pojmy nekalá zmluvná podmienka a
nekalá obchodná prax.

68. Nekalá zmluvná podmienka je každé zmluvné dojednanie, ktoré spĺňa nasledujúce podmienky:
- týka sa splatnosti peňažného záväzku, výšky úrokov z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky,
- je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez
toho, aby pre ňu existoval spravodlivý dôvod.

69. Právnym dôsledkom zmluvného dojednania, ktoré možno kvalifikovať ako nekalú zmluvnú
podmienku, je jeho neplatnosť.
70. Právnym dôsledkom nekalej obchodnej praxe je to, že je zakázaná.

71. Odsek 8 ust. § 369d Obch.z. ustanovuje podmienky, na základe ktorých sa posudzuje, či

v konkrétnom prípade zmluvná podmienka alebo obchodná prax má charakter nekalej zmluvnej
podmienky alebo nekalej obchodnej praktiky, teda je značne nevýhodná pre veriteľa.
72. Jedná sa o výkladové pravidlo pre zhodnotenie a určenie nekalosti zmluvného dojednania alebo
obchodnej praxe. Základným východiskom je, že pri posudzovaní treba vziať do úvahy všetky okolnosti
prípadu, uvedené príkladmo v § 369d ods. 8 Obch.z.

73. Pri posudzovaní každej zmluvnej podmienky, prípadne obchodnej praxe je potrebné starostlivo
zvažovať všetky okolnosti konkrétneho prípadu a zvážiť, či skutočne ide o nekalú zmluvnú podmienku
alebo nekalú obchodnú prax.
74. Ak súd zváži všetky okolnosti prípadu a dôjde k záveru, že zmluvné dojednanie nie je v súlade
so zásadami poctivého obchodného styku, vyhlási takéto zmluvné dojednanie za nekalú zmluvnú

podmienku s právnymi následkami jej neplatnosti s tým, že zmluvné dojednanie musí byť posudzované
v tomto prípade v širšom kontexte, a to, či ide o hrubý nepomer k právam a povinnostiam vyplývajúcim
pre veriteľa zo záväzkového vzťahu, navyše bez toho, aby na tento hrubý nepomer existoval spravodlivý
dôvod. Rozpor so zásadami poctivého styku tu spôsobuje neplatnosť právneho úkonu na rozdiel od §
265 Obch.z., kde má za následok odopretie právnej ochrany výkonu práva.

75. V ust. § 369d ods. 4 Obch.z. upravuje zákon právo dovolať sa nekalosti obchodnej podmienky,
a tým jej neplatnosti, alebo zákazu nekalej obchodnej praxe. Toto právo má nielen veriteľ, ale zákon
ho priznáva aj právnickej osobe založenej alebo zriadenej na ochranu záujmov malých a stredných
podnikateľov.

76. V zmysle § 369d ods. 5 Obch.z. ak súd vyhlási zmluvné dojednanie za nekalú zmluvnú podmienku,
zmluvnástrana,ktoráspôsobilaneplatnosťzmluvnéhodojednania,samusívbudúcnostizdržaťďalšieho
používania nekalej zmluvnej podmienky.
77. V zmysle § 369d ods. 7 Obch.z. dôsledkom vyhlásenia zmluvného dojednania za neplatné alebo
obchodnej praxe za zakázanú je, že namiesto zmluvného dojednania, ktoré je nekalé, a teda neplatné,

použijú sa ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby
úrokov z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

78. Ako už súd uviedol vyššie, nemal preukázané, že dojednaný úrok z omeškania 0,05 % denne by bol
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

79. Čas plnenia bol určený v zmluve lehotou 7 dní od splatnosti žalobcom vystavenej faktúry. Žalobca
plnil v zmysle nájomnej zmluvy svoj záväzok riadne a včas. Opak v konaní preukázaný nebol. Preto bol
povinný aj žalovaný poskytnúť riadne a včas plnenie, na ktoré sa zaviazal v nájomnej zmluve.
80. Súd mal preukázané z e-mailov (špecifikovaných v ods. 14. a 17. rozsudku), že žalovaný sa vo veci

svojho nesplneného záväzku titulom nájomnej zmluvy obmedzil len na stručnú e-mailovú komunikáciu
so žalobcom, v ktorej len krátko uviedol dôvody, pre ktoré si svoju povinnosť uhradiť žalobcovi dlžné
nájomné nesplnil.81. Žalovaný dal v e-maile (ods. 17, dôkaz na č.l. 11) prísľub, že dlžnú sumu nájomného, ktorú v zmysle
dojednania v zmluve (čl. III bod 1 zmluvy) mal uhradiť v celej dohodnutej výške 960 € do 7 dní od
splatnosti žalobcom vystavenej faktúry, t.j. do 31.03.2017, uhradí vo výške 350 € do 03.07.2017 a vo

zvyšnej časti do konca júla 2017.
82. Žalovaný skutočne sumu 350 € žalobcovi poukázal, suma bola pripísaná na účet žalobcu dňa
03.07.2017, avšak zostatok dlžného nájomného - suma 610 € bola na účet žalobcu pripísaná až dňa
06.11.2017, teda po začatí konania.

83. Nebolo preukázané, že by sa žalovaný snažil o akékoľvek ďalšie podrobnejšie vysvetlenie svojej
platobnej neschopnosti, či už v písomnej forme, alebo iniciovaním jednania so žalobcom, prípadne
ponukou nejakej satisfakcie za nesplnený záväzok. Žalovaný sa teda nesnažil o vyriešenie tejto situácie
voči žalobcovi napriek tomu, že žalobca si svoju povinnosť voči žalovanému riadne splnil a nebytové
priestory Mestského divadla žalovanému pre účely ním organizovaného podujatia - predstavenia „W.W.
a autokolektív" dňa 16.03.2017 riadne poskytol, preto žalobca dôvodne očakával, že svoju povinnosť zo

záväzkovo-právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami uzatvorením nájomnej zmluvy dňa 23.01.2017
si riadne splní aj žalovaný.

84. Súd má za to, že práve zo zisku z predstavenia organizovaného žalovaným, konaného dňa
16.03.2017, mal žalovaný uhradiť žalobcovi nájomnou zmluvou dohodnuté nájomné. Z akého dôvodu

takto žalovaný neučinil a zo zisku z predstavenia neuhradil žalobcovi svoj dlh, žalovaný v priebehu
konania neuviedol a ani v emailovej komunikácii niet o tom ani zmienky.
85. Pokiaľ sa strany dohodli na úroku z omeškania vo výške 0,5 % denne, súd má za to, že pri
dojednávaní tejto povinnosti žalovaného pre prípad nesplnenia si včas a riadne záväzku žalovaného
uhradiť nájomné, vychádzali účastníci nájomnej zmluvy práve z predpokladu, že nájomné bude

uhradené zo zisku z predstavenia konaného dňa 16.03.2017.

86. Napriek viacnásobnému upomínaniu žalobcu si žalovaný svoju povinnosť nesplnil a nesplnenie
povinnosti ani dostatočne neodôvodnil. Žalovaný mal dostatok času na splnenie si svojho záväzku voči
žalobcovi, ktorý konkludentne (iný spôsob v konaní preukázaný nebol) poskytol žalovanému časový

priestor na úhradu dlžnej sumy, bez toho, aby si voči nemu uplatnil nárok na dohodnutý úrok z
omeškania.

87. Súd je toho názoru, že žalobca by si tento nárok vzniknutý ex lege a vo výške dohodnutej stranami
zrejme voči žalovanému ani neuplatnil, keby si žalovaný splnil svoju povinnosť riadne aspoň v náhradnej

lehote, do 31.07.2017, ktorú lehotu si sám určil v e-maile (ods. 17, dôkaz na č.l. 11), pričom žalobca si
úrok z omeškania vyúčtoval až faktúrou zo dňa 18.08.2017.

88. Súd preto dospel k záveru, že žalobca dôvodne vyúčtoval žalovanému úrok z omeškania faktúrou
vyhotovenou dňa 25.08.2017, teda po uplynutí doby takmer 5 mesiacov od splatnosti neuhradenej

faktúry, splatnej dňa 31.03.2017, ktorou bolo vyúčtované dohodnuté nájomné.

89. Na tomto mieste súd poukazuje na postavenie žalobcu ako príspevkovej organizácie, ktoré je
upravené v zákone č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

90. Mestské divadlo Žilina je príspevková organizácia kontrolovaná a financovaná z prevažnej časti
subjektom verejného práva - Mestom Žilina. Hlavným predmetom činnosti Mestského divadla je, ako
to vyplýva napr. z „Výročnej správy konsolidovaného celku Mesta Žilina za rok 2015" rozvíjanie
kultúrneho života občanov Žiliny. Konkrétne sa vo výročnej správe uvádza: Mestské divadlo (MD) je

príspevkovou organizáciou Mesta Žilina, ktorá zabezpečuje divadelné a iné kultúrne podujatia. MD
je kultúrnou a umeleckou organizáciou, divadlom so stálym umeleckým súborom, ktorého hlavným
predmetom činnosti je tvorba a produkcia divadelných inscenácií. Hlavným poslaním Mestského divadla
Žilina je prinášať divadelné, kultúrne a umelecké produkcie v najvyššej umeleckej kvalite, rozvíjať a
obohacovať prostredníctvom divadelného umenia život Žilinčanov, s presahom v rámci slovenského

a medzinárodného kontextu. MD manažuje a zastrešuje činnosť folklórneho súboru (FS) Rozsutec a
dychovej hudby (DH) Fatranka.
(zdroj: http://www.zilina.sk/dokumenty/DokumentyProgramyMZ_20161207093349.pdf)91. Žalovaný, ktorý organizoval predstavenie dňa 16.03.2017 v Mestskom divadle titulom jedného
z predmetov svojej podnikateľskej činnosti, zapísaného v Obchodnom registri ako „organizovanie
kultúrnych a iných spoločenských podujatí", vykonáva podnikateľskú činnosť v mnohých ďalších

predmetoch činnosti (napr. sprostredkovateľská činnosť v rôznych oblastiach, počítačové služby,
prenájom hnuteľných vecí, administratívne služby, sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy
nehnuteľností (realitná činnosť), prevádzkovanie čistiarne a práčovne, čistiace a upratovacie služby,
reklamné a marketingové služby, prieskum trhu a verejnej mienky, inžinierska činnosť, stavebné
cenárstvo, projektovanie a konštruovanie elektrických zariadení, poskytovanie služieb rýchleho

občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, uskutočňovanie stavieb a ich zmien,
prevádzkovanie výdajne stravy a ďalšie), ako to vyplýva z výpisu z Obchodného registra na internete.

92. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v rámci svojej mnohorakej podnikateľskej činnosti má
možnosť nadobúdať zisk a tým získavať finančné prostriedky aj iným spôsobom, ako len organizovaním
kultúrnych a iných spoločenských podujatí, a to na rozdiel od žalobcu, ktorý:

- je subjektom verejného práva zabezpečujúcim verejné potreby - kultúrny rozvoj života ľudí
prevádzkovaním kultúrnej inštitúcie - Mestského divadla Žilina (§ 261 ods. 2 Obch.z.),
- je právnickou osobou zriadenou pre účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný
alebo obchodný charakter (§ 261 ods. 4 Obch.z.).
93. Nemá tak žalobca možnosť dosahovať zisk v rozsahu, ako má túto možnosť žalovaný, pričom

pokiaľ aj žalobca pri svojej činnosti nejaký zisk dosiahne, z charakteru tejto činnosti vyplýva, že zo zisku
musí pokryť predovšetkým prevádzkové náklady, prípadne investovať do prípravy ďalšieho podujatia.
Je zrejmé, že žalobca je odkázaný na hradenie si svojich výdavkov na prevádzku, opravy a údržbu
hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku z vlastných zdrojov a z
príspevku od zriaďovateľa, pričom vlastné zdroje používa prednostne (§ 24 ods. 7 - prvej vety zákona

č. 523/2004 Z.z.). Medzi vlastné zdroje patria aj príjmy pozostávajúce z nájmu priestorov Mestského
divadla od organizátorov rôznych akcií, prípadne zo vstupného na podujatia, ktoré usporiadava sám
žalobca.

94. Postavenie žalobcu ako príspevkovej organizácie je vymedzené v ust. § 21 ods. 2 zákona č.

523/2004 Z.z.. Z ust. § 21 ods. 2 cit. zákona vyplýva, že žalobca je právnickou osobou obce, ktorá je na
rozpočet obce zapojená príspevkom a ktorej spravidla menej ako 50% výrobných nákladov je pokrytých
tržbami.Zároveňvzmysleust.§24ods.1,prvejvetyaods.2cit.zákonažalobcahospodáripodľasvojho
rozpočtu príjmov a výdavkov a jeho rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa. Žalobca ako
príspevková organizácia je povinný dosahovať príjmy určené svojím rozpočtom.

95. Žalobca je subjektom verejnej správy v územnej samospráve, ktorý hospodári s verejnými
prostriedkami (§§ 2 písm. a/ a 3 ods. 1 písm. b/ cit zákona).

96. Žalobca v replike na odôvodnenie dojednanej výšky úrokov z omeškania uviedol: „Účelom
dohodnutej sankcie bolo jednak preventívne pôsobiť na nájomcu, aby si riadne a včas splnil svoje

povinnosti a jednak aj zabezpečiť sa pre prípad neplnenia základnej povinnosti nájomcu. Tento význam,
resp. zmysel sankcie bol aj naplnený, nakoľko, ako sa ukázalo, nájomca nezaplatil nájom riadne a
včas". Úrok z omeškania tak plnil predovšetkým funkciu preventívnu - zabezpečovaciu, ako i funkciu
kompenzačnú plus nato funkciu sankčnú za to, že veriteľ nemohol disponovať so svojimi peňažnými
prostriedkami, ktoré dlžník neoprávnene využíva vo svoj prospech.

97. Žalovaný mal možnosť, ako žalobca správne tvrdil, konečnú výšku úroku z omeškania ovplyvniť
včasným plnením a ak by si plnil svoju povinnosť riadne a včas, k vzniku úrokov z omeškania by nikdy
nebolo došlo.
98. Vzhľadom na existenciu zisku žalovaným po uskutočnenom predstavení dňa 16.03.2017 (žalovaný
dosiahnutie zisku nepoprel) nemohli vzniknúť žiadne prekážky na splnenie dojednanej povinnosti

žalovaným. Žiadne prekážky, pre ktoré žalovaný zo zisku z predstavenia neuhradil žalobcovi svoj dlh,
v konaní preukázané neboli.

99. Preto má súd za to, vzhľadom na tieto okolnosti, že dojednaný úrok z omeškania nemôže byť v
hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim pre veriteľa zo záväzkového vzťahu, ani v

rozporesozásadoupoctivéhoobchodnéhostyku,keďžedojednanásankcia-úrokzomeškaniavovýške
0,5 % denne mala plniť práve funkciu preventívnu, za účelom včasnej úhrady nájomného a aj z dôvodu
hrozby tejto sankcie si mal žalovaný splniť svoj záväzok z nájomnej zmluvy včas, pričom v konaní nebol
preukázaný žiadny vážny dôvod, pre ktorý tak žalovaný neučinil. Z uvedeného je zrejmé, že sankcia vpodobe úroku z omeškania vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy sa vzhľadom na postup žalovaného
po prijatí plnenia od žalobcu (poskytnutím nebytových priestorov dňa 16.03.2017 žalovanému) ukázala
ako opodstatnená.

100. Súd je toho názoru, že žalovaný poukazovaním na zásady poctivého obchodného styku sa snaží
tejto sankčnej povinnosti zbaviť, čo by však v tomto prípade znamenalo narušenie právnej istoty
účastníkov predmetného obchodného záväzkového vzťahu.

101. Keďže súd nezistil, že by sa v prípade dojednania úroku z omeškania medzi stranami jednalo

o hrubý nepomer k právam a povinnostiam, vyplývajúcim pre veriteľa zo záväzkového vzťahu, tým
ani o rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, a to najmä s poukazom na povahu predmetu
plnenia záväzku, keďže sa jednalo o omeškanie obchodnej spoločnosti s plnením voči subjektu
verejného práva, ktorý hospodári s verejnými prostriedkami a je povinný dosahovať príjmy určené
svojím rozpočtom, dôvod pre aplikáciu zákonného ustanovenia § 369d Obch.z. tak nebol naplnený,
keďže nevznikli predpoklady pre určenie neplatnosti sporného zmluvného dojednania (bodu 3. čl. III.

nájomnej zmluvy, uzatvorenej dňa 23.01.2017, ktorým bolo dohodnuté penále z dlžnej čiastky vo výške
0,5 % za každý deň omeškania platby pre prípad, že faktúra nebude uhradená v termíne splatnosti)
z dôvodu, že by sa malo jednať o nekalú zmluvnú podmienku. Zmyslom dojednania takejto výšky
úrokovej sadzby je predovšetkým hrozba touto sankciou, ktorá má pôsobiť preventívne, vzhľadom na
povinnosť príspevkovej organizácie dosahovať príjmy určené svojím rozpočtom a povinnosť uhrádzať

svoje výdavky na prevádzku predovšetkým z vlastných zdrojov, ktoré musí používať prednostne pred
príspevkom od zriaďovateľa. Príspevková organizácia je výslovne odkázaná na využívanie vlastných
zdrojov, preto je povinná o svoje práva dbať, svoj majetok, teda aj svoje pohľadávky, chrániť, a preto aj
účinne zabezpečiť, a to aj hrozbou sankcie v podobe predmetného úroku z omeškania.

102. Súd je toho názoru, že práve konanie žalovaného, ktorý bol počas neprimeranej doby v omeškaní
s plnením svojho záväzku, nezodpovedá zásadám poctivého obchodného styku, keďže riadne a včasné
plnenie záväzkov je fundamentom poctivého obchodného styku.

103. Medzi najzávažnejšie a najčastejšie prípady poruchy vo fungovaní záväzkového vzťahu patrí
omeškanie dlžníka. V dôsledku nesplnenia dlhu sa totiž nemôže realizovať ani záväzok, ktorého
hlavnou hospodárskou funkciou je výmena vecí, tovaru a peňazí. Názorne vyjadruje túto skutočnosť
jedna parémia rímskeho práva, že ten, kto plní neskoro, plní menej (Ulpianus: minus solvit qui tardius
solvit; D. 50, 16, 12 § 1). Podľa čl. III.-1:102 (3) DCFR sa omeškanie s plnením považuje dokonca

za rovnocenné so situáciou, keď sa plnenie vôbec neuskutočnilo. [Fekete, I.: Občiansky zákonník 3.
zväzok (Dedenie, záväzkové právo - všeobecná časť). Veľký komentár, druhé aktualizované a rozšírené
vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, str. 415.].

104. Pravidlá dobrých mravov sa zaraďujú pod zásadu ekvity. Právo je potrebné chápať ako „umenie

dobrého a spravodlivého" (ius est ars boni et aequi), k čomu má smerovať každá realizácia práva. Jedná
sa o všeobecné právne princípy - nepísané právne zásady alebo princípy prameniace z prirodzeného
práva - princípy spravodlivosti, slušnosti, ohľaduplnosti, slobody, vzájomného rešpektovania a pod.

105. Zásada, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov musí byť v súlade

s dobrými mravmi, je zakotvená v ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Jedná sa o kritérium obmedzujúce subjektívne práva
v ich rozsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon týchto práv.

106. Súčasťou dobrých mravov je dobrá viera (bona fides) v zmysle poctivosti, vernosti danému slovu
a mravnej povinnosti splniť záväzok. Je to morálne kritérium posudzovania správania sa, ktoré má dve
stránky - poctivosť vlastnú a zároveň dôveru v poctivosť druhých i vieru v dôveryhodnosť ako takú.
Stálosť a pravdivosť v sľuboch a dohodách bola už v rímskom práve chápaná ako základ spravodlivosti.
(uznesenie NS SR z 30.januára 2013, sp.zn. 6Cdo 173/2011)

107. Bona fides zohrala v rozvoji rímskeho záväzkového práva veľkú úlohu. Vychádzalo sa z
presvedčenia, že slušnosť, dobrá viera, dobromyseľnosť zaväzujú práve tak ako zákon (lex). Preto sa
bonafideschápalaakoakásimiera,podľaktorejmalsudcaposudzovaťobsahirozsahprávnehovzťahu.
Rozumelo sa ním nielen to, čo si strany neformálne dohovorili, ale aj to, čo sa patrilo plniť so zreteľomna konkrétne okolnosti prípadu i na miestny zvyk a všeobecný mrav. (Rebro, K.: Rímske právo, str. 170.
Bratislava: Vydavateľstvo Obzor)

108. Žalobca plnenie, na ktoré sa zaviazal v nájomnej zmluve, poskytol riadne a včas (opak v konaní
tvrdený ani preukázaný nebol), v dobrej viere, že aj žalovaný si svoj záväzok splní riadne a včas.

109. Pokiaľ žalovaný v duplike zo dňa 27.09.2018 poukazoval na neprimeranosť dojednaného úroku z
omeškania s tvrdením, že návrh žalobcu považuje za vysoko šikanózny, keďže za obdobie omeškania

8 mesiacov požaduje skoro rovnakú výšku úroku z omeškania, ako bola istina, čo nemôže byť v súlade
so zásadou poctivého obchodného styku, ani s dobrými mravmi, súd poukazuje, že žalovaný sa dopustil
bez bližšie uvedeného dôvodu tohto 8-mesačného omeškania so zaplatením dlhu voči subjektu verejnej
správy, hospodáriaceho s verejnými prostriedkami.

110. Napriek tomu, že žalovaný si bol plne vedomý svojej povinnosti a dojednaného úroku z omeškania,

na ktorý vznikol žalobcovi nárok ex lege prvým dňom, t.j. od 01.04.2017, od ktorého bol následne
žalovaný v omeškaní s plnením, bol žalovaný v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 960 € v celom
rozsahuaždo02.07.2017apoúhradesumy350€dňa03.07.2017bolvomeškanísozaplatenímzvyšku
dlžnej sumy 610 € až do 05.11.2017.

111. Súd zdôrazňuje, že žalovaný si bol dojednanej výšky úrokov z omeškania v zmluve plne vedomý
a nebolo preukázané, že by zmluva bola uzatvorená v rozpore s ust. § 37 ods. 1 a 2 OZ, teda že by
bola v spojitosti s ust. § 39 OZ právnym úkonom absolútne neplatným, čo vyplynulo aj z vyjadrenia
žalobcuvpodanízodňa10.07.2017(replike),ktorétvrdeniežalovanýnepoprel,vktorompodanížalobca
poukázal, že „žalovaný mal už pri koncipovaní nájomnej zmluvy možnosť vyjadriť nesúhlas s výškou

penále ako sankcie za porušenie primárneho záväzku žalovaného ako nájomcu, t.j. záväzku uhradiť za
prenajaté priestory dohodnutú cenu, no neurobil tak".

112. Z definície právneho úkonu uvedenej v ustanovení § 34 OZ vyplýva, že právny úkon je určovaný
prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou, alebo zánikom práv a povinností,

alebo smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle
spájajú. Pri posudzovaní, či sa v danom prípade jedná o právny úkon, je potrebné konštatovanie
existencie dvoch zložiek právneho úkonu, a to jednoty vôle a jej prejavu.
113. Existencia skutočnej vôle sa v konkrétnom prípade skúma len vtedy, keď posúdený prejav vyvolá
závažné pochybnosti o jej existencii, alebo keď to vyplýva zo zákona. Prejavom vôle sa rozumie jej

vonkajšia manifestácia, možné je teda prejaviť vôľu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje poznanie
jej obsahu. Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu. Ak
prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný. Podľa ustanovenia § 44 ods.
1 Občianskeho zákonníka platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá, nadobúda
účinnosť.

114. Ďalším znakom právneho úkonu je zameranie prejavu vôle na určité právne následky, ktorými
je vznik, zmena, alebo zánik práv a povinností. Právne úkony vznikajú, teda stávajú sa perfektnými
rozličným spôsobom, podľa toho, či ide o jednostranné, dvojstranné, resp. viacstranné právne úkony.
Dvojstranné právne úkony vznikajú medzi vzájomnými a obsahovo zhodnými prejavmi vôle, jedná sa o
zmluvy, resp. dohody. Zmluva ako dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon, vzniká konsenzom,

teda úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy (ponuky, oferty).
Proces vzniku zmluvy konsenzom je upravený v § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka. Návrh (oferta) na
uzavretie zmluvy je jednostranným prejavom vôle, ktorým navrhovateľ adresátovi navrhuje, aby s ním
uzavrel zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu. Občiansky zákonník v § 43a ods. 1 výslovne požaduje,
aby takýto návrh na uzavretie zmluvy bol dostatočne určitý a aby z neho vyplývala vôľa navrhovateľa,

aby s ním bol viazaný v prípade jeho prijatia. Vznik zmluvy predpokladá, aby ponuka bola prijatá úplne
a bez výhrad.

115. Žalobca tvrdil, že nájomná zmluva bola uzatvorená slobodne a vážne, nie za nápadne nevýhodných
podmienok. Toto tvrdenie žalobcu žalovaný nepoprel. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v procese

uzatvárania nájomnej zmluvy dňa 23.01.2017 prejavil slobodne, vážne a určitým spôsobom svoju vôľu
uzatvoriť nájomnú zmluvu v celom jej rozsahu, teda aj v časti bodu 3. čl. III. nájomnej zmluvy, ktorým
bolo dohodnuté penále z dlžnej čiastky vo výške 0,5 % za každý deň omeškania platby dohodnutého
nájomného.116. Na základe takto vykonaného dokazovania súd preto žalobe vyhovel.

117. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), podľa
ktoréhosúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Súčasnesúdaplikoval
§ 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
118.Žalobcabolvkonaníplneúspešný,pričomjehoúspechspočívajednakvúspechuvzastavenejčasti

konania, nakoľko k zastaveniu konania v časti došlo v dôsledku preukázateľne vykonanej úhrady dlžnej
sumy nájomného po začatí konania, a tak procesné zavinenie na zastavení konania nesie žalovaný.
Preto je žalovaný povinný nahradiť aj trovy zastavenej časti konania. Vždy totiž platí, že kto procesne
zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska
posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu, teda v tomto prípade žalobcovi. Vo
zvyšku, ktorá časť zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí, bol žalobca tiež úspešný,

pretože tento zvyšok mu súd celý priznal. Zhrnúc uvedené, mal žalobca plný úspech, a preto mu súd
proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).