Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109213829
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5109213829.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a

členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcov: v 1/ rade I. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F., ul. U. XXXX/XX, v 2/ rade Ing. Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. H., ul. D. č.
XXX/XX, v 3/ rade I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., ul. H. XXXX/XX, v 4/ rade Z. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F., D. XX, v 5/ rade N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., C. X. XXX/XX, žalobcovia v 1/ - 5/ rade
právne zastúpení JUDr. Andreou Vladárovou, advokátkou, s miestom výkonu činnosti D. B. XX, F., proti
žalovaným: v 1/ rade Mgr. N. I., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - U., R. XXX/XX, v 2/ rade C. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - U., R. XXX/XX (žalovaní 1/, 2/ ako právni nástupcovia pôvodnej žalovanej

Y. R., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. - U., W. XX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX), zastúpení
spoločnosťou JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o., so sídlom Žilina, Národná 17, IČO: 36 848
654, v konaní o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č. k. 25C/86/2009-1475 zo dňa 13.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom v 1/ - 5/ rade p r i z n á v a voči žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie súd nahradil vyhlásenie vôle žalovanej tak, že dal súhlas
na vyplatenie finančných plnení zo súdnych úschov vedených na Okresnom súdu Žilina pod č.k. NC/
a/161/1995, a to vo výške 20.513,84 eur, z úschovy vedenej pod č. Nc/a/162/1995 vo výške 16.463,35
eur, v prospech žalobcu v rade 2/ z úschovy vedenej pod Nc/a/161/95 vo výške 20.513,884 eur a z
úschovy vedenej pod č. Nc/a/162/1995 vo výške 16.463,35 eur, v prospech žalobcu v rade 3/ z úschovy
vedenej pod č.k. Nc/a/162/1995 vo výške 8.231,68 eur, v prospech žalobcu v rade 4/ z úschovy vedenej
pod č. Nc/a/162/1995 vo výške 8.231,68 eur a v prospech žalobcu v rade 5/ z úschovy vedenej pod č.k.

Nc/a/162/1995 vo výške 16.463,35 eur. Súd priznal žalobcom v rade 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ právo na náhradu
trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ustanovenia § 185d ods. 1, § 185e ods. 1 OSP s
poukazom na ustanovenie § 396 CMP.

3. Spornou otázkou medzi stranami v konaní bola najmä skutočnosť, či došlo k perfektnému

ukončeniu komasácie, pretože nebolo nájdené uznesenie Krajského súdu Trenčín NC III-45/24/743 z
30.11.1948, ktorým malo byť vykonané posledné autentifikačné štádium komasácie a teda, či na základe
komasačného konania nadobudli jednotliví účastníci vlastnícke právo k novo vymedzeným pozemkom.
Bolo nesporne preukázané, že v katastrálnom území F. bola Krajským súdom v Trenčíne vykonávanákomasácia. Samotnú podstatu, význam ale aj fázy a priebeh komasácie súd nepovažuje za účelné
v tomto rozsudku objasňovať. Veľmi podrobne a zrozumiteľne bola opísaná v článku Mariána Mikla,
Arsnotaria 3/1998, ktorého prevažná časť je zahrnutá vo vyjadrení právnej zástupkyne žalovanej a je

obsiahnutý aj v spise pod l.č. 745-748.
Nakoľko sa nezachoval pôvodný komasačný spis č. NC III 45/24 vedený KS Trenčín, súd zisťoval, ktoré
dokumenty sa zachovali, ktoré úkony boli vykonané a či komasácia pre dané územie bola dokončená
tak, že jej účastníci na základe jej výsledkov nadobudli vlastnícke právo. Bolo zistené, že vo fonde
KS Trenčín sa zachovali urbársko-komasačné spisy mesta Žilina - dodatky z rokov 1924-1950, avšak

spisový materiál nie je kompletný, pričom na adresu Okresného súdu Žilina bola zaslaná kópia strany 17
z prehľadu spisov. Podľa spisového prehľadu pod č. 743 bola zápisnica datovaná 30.11.1948 na čl. 1211
až 1213, pod č. 742 bolo uznesenie vyhotovené 26.11.1948 na čl. 1196-1210, zápisnica z 30.11.1948
bola na čl. 1211-1213, ďalej na čl. 1214 bola vyhláška vyhotovená 1.12.1948 ako doklad č. 744 a na čl.
1215 bol doklad č. 745 referát z 1.12.1948. Jednotlivé listiny sa však nezachovali a neboli pripojené.
Súd mal zistené, že uznesením KS Trenčín Nc III 45/24 z 12.04.1946 bolo zvolané zasadnutie

na 27.04.1946 o 9:00 hod. vo veci predvedenia, doplnenia popisu hraníc medzi mestom Žilina a
obcami Chlmec nad Váhom a Strážov nad Váhom. Podľa zápisnice zo dňa 27.4.1946 pod Nc III
45/24-671 za prítomnosti súdneho radcu Dr. Jána Horanského, zapisovateľky a zememerača Ing. H. Y.,
tajomníka MNV Žilina a prednostu, predsedu MNV za obec Chlumec a dôverníkov ohľadom doplnenia
popisu hraníc komasovaných území v miestach pri chotári obce Chlmec nad Váhom, Strážov nad

Váhom, bolo účelom spísanie protokolu o popise obecných hraníc v miestach, kde sa má komasovať
územie Žiliny s obcami Chlumec nad Váhom a Strážov z dôvodu administratívnej zmeny hraníc,
pričom hranica je zameraná a označená kolíkmi. Podľa zápisnice zo dňa 27.11.1947 o prvej časti
meritórneho pojednávania, uznesenie o termíne bolo riadne a včas vyhlásené, doručenky uložené na
čl. 696, zišlo sa 80-100 osôb, a účelom pojednávania je umiestnenie meračom. Účastníci sa zhodli

na postupe, že stanovenie držobnostných dielov ležiacich v komasovanom území nepodliehajúcich
výmene pozemky zastavané, pokiaľ stavby boli postavené na základe povolenia a sú zakreslené v
kom. mape, stavebné pozemky a záhrady s ovocnými stromami riadne oplotené. Zachované boli cesty.
Bolo konštatované, že diely I, II., III., V tvoria prevažne poľnohospodársku pôdu, obvody IV, VI a VII
budú skomasované osobitne. Účastníkom boli stanovené povinnosti predniesť požiadavky na náhrady

a iné nároky zememeračovi a tomu, aby vyhotovil podrobný plán do konca apríla 1948. Podľa listu
Katastrálneho meračského úradu v Bratislave zo 06.05.1948, zaslanom KS v Trenčíne pod NC III
45/2-712, bolo oznámené, že v dňoch 21.- 24.04.1948 bola vykonaná kancelárska revízia operátov
starého stavu k. ú. F., operát bol spôsobilý a preto nie sú námietky, aby splátka C bola zememeračovi
vyplatená s označením závad a jednotlivých máp. Revízia pôvodných operátov bola predpokladom

ukončenie kombinatória porovnaním jednotlivých stavov a určením hodnoty pozemkov. Uznesením č.
Nc III 45/24-740 z 25.11.1948 bolo zvolané šetrenia na 30.11.1948 ohľadom overenia komasačného
operátu a nového stavu ohľadne blokov III - VII a uvedenie do novej držby so začiatkom dňa 30.11.1948
o 9:00 hod. s tým, že bolo oznámené, že prítomnosť účastníkov nie je nutná. Ak by niekto nepoznal
jemu vykrojené pozemky alebo hranice, mal sa prihlásiť u sudcu, aby mu ich komisia ukázala na mieste

samom. Účastníci, ktorým sú pozemky známe, boli upozornení, že sa dostaviť nemusia. K uzneseniu bol
pripojený rozdeľovník pre doručenie, doručenky o doručení, resp. zverejnení uznesenia v obci obvyklým
spôsobom vyhlásený dňa 27.-30.11.1948 pre MNV v Žiline a jednotlivé MsNV príslušných častí vrátane
doručenky Katastrálnemu meračskému úradu v Bratislave. Súd z doručenky KS v Trenčíne o doručovaní
termínu uznesenia Nc III 45/24-740 určeného na deň 30.11.1948 pod Nc III 45/27-740 zistil doručovanie

termínu, pričom doručenka sa vrátila na Krajský súd v Trenčíne 02.12.1948. Doručenky doručoval dňa
29.11.1948 súdny doručovateľ. Súd ďalej zistil, že prípismi bolo Krajskému súdu v Trenčíne k č.j. Nc III
45/24-740 oznámené jednotlivými národnými výbormi, že uznesenie bolo v obci oznámené obvyklým
spôsobom, a to vyvesením na úradnej tabuli obce a vyhlásením rozhlasom (čl. 224 až 234. MNV v Žiline,
Strážov, Závodie, Teplička nad Váhom, Rosina, Badín, Budatín, Chlmec, Trnové a niektoré nečitateľné).

Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.j. Nc III 45/24-740 súd nemal k dispozícii, takéto rozhodnutie
nearchivovali archívy MV SR ani Štátny archív, nebol nájdený ani v listinách katastra nehnuteľností.
Podľa zistených údajov, obsah spisu z Krajského úradu v Trenčíne bol v roku 1993 zaslaný na Okresný
súd v Žiline, kde sa však v archíve nenachádza. Podľa spisového prehľadu pod č. 742 bolo uznesenie
vyhotovené dňa 26.11. na č. l. 1196 - 1210, pod č. 743 bola zápisnica datovaná 30.11.1948 na čl. 1211

až 1213, ďalej na čl. 1214 bola vyhláška vyhotovená 1.12., doklad č. 744 a na čl. 1215 bol doklad č.
745 referát z 01.12.1948. Hoci práve Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č. Nc III- 45/24/743 zo
dňa 30.11.1948 o autentifikácii komasácie je spomínané na listoch vlastníctva v k.ú. F. ako nadobúdacítitul, odvíja od neho rozhodovaciu prax terajší Okresný úrad, odbor katastra, predtým správa katastra,
jeho faktická existencia zostala nepreukázaná.
Autentifikácia bola posledným štádiom komasácie a bez jej vykonania, nemohli účastníci k určeným

pozemkom nadobudnúť vlastnícke právo na základe komasačných pozemkových úprav. Podľa
oboznámených listín sa konala prvá časť meritórneho konania a to pojednávanie dňa 27.11.1947.
Podkladom pre meritórne konanie bolo vyhotovenie komasačných plánov v rámci kombinatória A.
Tomuto konaniu predchádzalo aj zisťovanie pozemkov vylúčených z komasácie (zápisnica zo dňa
27.4.1946 ). Na pojednávaní 27.11.1947 už boli stanovené držobnostné diely pozemkov ležiacich v

komasovanom území nepodliehajúce výmene, najmä zastavané pozemky a iné pozemky vylúčené
z komasácie, cesty, rozdelenie scelených pozemkov, pričom bolo konštatované, že diely I, II., III., V
tvoria prevažne poľnohospodársku pôdu, obvody IV, VI a VII budú skomasované osobitne. Účastníkom
boli stanovené povinnosti predniesť požiadavky na náhrady a iné nároky zememeračovi a tomu, aby
vyhotovil podrobný plán do konca apríla 1948. Podľa zistení súdu, do konca apríla 1948, teda v dňoch
21.-24.4.1948 bola vykonaná kancelárska revízia operátov starého stavu k.ú. Žilina, operát bol spôsobilý

pre účely komasácie.
O vyhotovovaní kombinatória svedčí aj správa - listina o držobnostnom indexe a samotný držobnostný
index,ktorýmabyťzostavenýpridoplňovacíchprácachvk.ú.F.,t.j.lenbeztýchčastí,ktorésakomasujú,
komasáciuprevádzaIng.Y.vŽiline,stým,žezkomasovanýchčastíbudezostavenýdruhýdiel(tentomal
byť vyhotovený práve pre účely autentifikácie komasácie a umiestnenie do držby), pričom bol podpísaný

v Žiline 29.10.1947. Na listine bol doplnený rukou písaný text s nečitateľným podpisom, „Autentifikácia
komasačného stavu Žilina, Krajský súd Trenčín NC III-45/24/743 z 30.11.1948", čo určite neznamená
autentifikáciu komasácie, ale môže znamenať, že určitá osoba porovnala tento plán s autentifikovaným
stavom, prípadne o autentifikácii mala vedomosť. Podrobný komasačný plán, ktorého vyhotovenie bolo
uložené zememeračovi, tvoril umiestňovací plán s elaborátom nového stavu, ktorý sa zvykne označovať

aj ako Kombinatórium B. Totiž iba takýto plán mohol byť schválený a podliehať vykonávaciemu konaniu,
ktoré končilo autentifikáciou. Vo vykonávacom konaní už totiž museli byť známe nároky každého
účastníka. Následne autentifikované Kombinatórium B bol definitívny komasačný elaborát nového stavu,
pozostávajúci z nových máp a nového stavu vytýčeného v teréne s príslušným písomným operátom, bol
podkladom na pretvorenie pozemkovoknižných vložiek. Nakoľko podľa listu Katastrálneho meračského

úradu v Bratislave z 06.05.1948, zaslanom KS v Trenčíne pod Nc III45/2-712, bolo oznámené, že
v dňoch 21. - 24.04.1948 bola vykonaná kancelárska revízia operátov starého stavu k. ú. F., operát
bol spôsobilý a preto nie sú námietky, aby splátka C bola zememeračovi vyplatená a z dôvodu že
Uznesením č. Nc III 45/24-740 z 25.11.1948 bolo zvolané šetrenia na 30.11.1948 ohľadom overenia
komasačného operátu a nového stavu ohľadne blokov III - VII a uvedenia do novej držby, muselo

byť vykonané aj kompletné Kombinatórium B, hoci odporcovia jeho existenciu namietali. Bez takéhoto
zamerania jednoducho exekučné odovzdanie nebolo možné. Ak po vykonávacom pojednávaní, ktoré
bolo vytýčené na deň 30.11.1948 a následne 01.12.1949 bola vydaná vyhláška, pričom vtedy sa
vyhláškou zverejňovali všeobecne záväzné právne predpisy a nariadenia a ukladali sa úlohy, je nanajvýš
pravdepodobné, že vyhláškou sa oznámilo vykonanie a ukončenie komasácie a následne referátom

a určili úlohy. Na pojednávaní dňa 30.11.1948 sudca uviedol účastníkov do novej držby. Uvedenie
do novej držby sa však nekonalo tak, že sudca každému účastníkovi bol osobne ukázať pozemok,
skontrolovať či je riadne označený, či je účastníkovi známy, či sa tento dostavil alebo nie. Totiž je aj
nemysliteľné, aby sudca ukázal pri poľnohospodárskej pôde každému účastníkovi jeho pozemok na
mieste samom, pretože pri rozľahlejších územiach by to vyžadovalo aj niekoľko mesiacov a nevyhnutnú

účasť nového vlastníka, hoci už v exekučnom konaní - teda uvedení do držby účasť nebola povinná.
Vtedajší právny systém viac dbal na rozhodnutie a materiálnu stránku ako na proces, čím celé právne
myslenie bolo značne odlišné od súčasného systému a právneho myslenia, kde žiaľ proces a snaha
zachovať všetky možné práva prevažujú nad meritom veci a samotné rozhodnutie ako predmet sporu
sa potláča do úzadia. Pri ustanovení do držby totiž sudca v danej obci, najčastejšie obecnom úrade, vo

vhodnej miestnosti, oznámil ukončenie komasácie prítomným účastníkom, ktorých prítomnosť sa vôbec
nezisťovala, vôľa zúčastniť sa bola ponechaná čisto na nich, o čom aj boli poučení, že ak ešte niekto
nevie kde má pozemok, ten mu ukáže zememerač a vyhlásil komasáciu za ukončenú a autentifikoval
dokumenty podpisom a odtlačkom úradnej pečiatky. Autentifikácia pritom vôbec a spravidla ani nebola
osobitným rozhodnutím, ale len súčasťou zápisnice z tohto exekučného pojednávania. Dokonca pre

takéto rozhodnutia sa nevyžadovala ani osobitná forma, postačovalo ich zachytenie v zápisnici. V
rámci tohto pojednávania už totiž ani neboli prípustné žiadne námietky, nemohli sa vykonávať opravy
a úpravy, zmeny. Uvedenie do držby bolo až po konečnom vyhotovení všetkých podkladov, o ktorých
forme a obsahu už bolo predtým rozhodnuté. Samotná autentifikácia však znamenala autentifikáciumapy a stavu. Komasácia prebiehala po dlhšiu dobu, neraz od jej nariadenia, skompletizovania
pozemkového stavu (usporiadania vložiek), vyhodnotenia vlastníctva spolu s prihliadnutím na držbu,
dohody o rozdelení a zámene pozemkov, vyhotovenie sceleného operátu s ohodnotením pozemkov

vo finančných nárokoch prebehlo aj 20 a viac rokov, zreteľ sa nebral na jednotlivých účastníkov,
na pojednávaniach sa nikdy nevykonávala prezencia, ale jednalo sa o veci - pozemku s uvedeným
vlastníkom. Prípadné zmeny, úmrtia, dedenia, predaje, sa hlásili zememeračovi, ktorý poznamenal
zmenu, avšak žiadne rozhodnutia o procesnom nástupníctve sa nevydávali. Možno to označiť aj tak,
že ak by vtedy súd postupoval obdobným postupom ako je v súčasnosti chápané procesné právo,

za vtedajších podmienok by nebola ukončená ani jediná komasácia. Ak sa niekto nezaujímal o svoje
práva - pozemky, tieto mu boli jednoducho určené. Následne stav komasácie mal byť zapisovaný do
pozemnoknižných vložiek, avšak podľa zistení súdu, ani jedna komasácia ukončená po II. svetovej
vojne nebola realizovaná úplným pretvorením pozemno-knižných vložiek. Totiž komasácie sa cez vojnu
nevykonávali a po vojne do prijatia zákona č. 47/1948 Zb. zn. sceľovacieho zákona a následne úplného
zrušenia procesu komasácie vládnym nariadením č. 47/1955 Zb. o opatreniach v odbore hospodársko-

technických úprav pozemkov, nebolo možné zrealizovať takúto obtiažnu a náročnú úlohu, najmä aj pre
rozpor so záujmom nastolenia kolektivizácie.
S poukazom na publikáciu zabezpečenú z Matice slovenskej z roku 1912 o komasácii (l. č. 749 - 795)
je daný názor, že komasácia je ukončená overením autentifikáciou uvedenia do držby. Rovnako podľa
stanoviska na medzinárodnom sympóziu (l. č. 796), autentifikácia sa vykonávala hneď po umiestnení do

držby nových pozemkov, prípadne aj v priebehu vytyčovania. Občania vstúpili do držby nehnuteľnosti
avšak k zápisom nedošlo vo všetkých vložkách pozemkovej knihy. Tak tomu bolo aj v tomto prípade,
nakoľko zo zaslaného spisu o priebehu komasácie vyplýva, že občania mali pozemky vytýčené, vedeli,
kde sa nachádzajú a preto neobstojí tvrdenie žalovaných, že k odovzdaniu do držby dochádzalo až po
dni 30.11.1948 a vyžadovalo to dlhý čas čo vzhľadom na zimné obdobie nebolo možné. Zo všetkých

prameňov možno dospieť k záveru, že komasácia je ukončená uvedením do držby novým vlastníkom.
K námietkam žalovanej, že 30.11.1948 malo byť uvedené do držby 11 kat. území a vyslaný sudca bol
povinný priamo na mieste ukázať nové pozemky, čo nemohlo prebehnúť dňa 30.11.1948, uvádzali, že
v danej veci boli už účastníkom známe, kde sa pozemky nachádzajú, nebolo potrebné vytyčovať novo
zamerané pozemky, nakoľko tieto už boli vytýčené. Podľa prehľadu do apríla 1948 musel byť vyhotovený

podrobný umiestňovací plán a uznesením pod položkou 740 na čl. 209 spisu bolo len oznámené,
že nastane akt overenia a uvedenia do držby, čo bolo zákonným spôsobom oznámené, teda všetky
osoby boli zákonným spôsobom upovedomené o uvedení do držby dňa 30.11.1948 v zmysle uznesenia
NC III45/24-740, účastníci vôbec nemuseli byť prítomní, vykrojené pozemky im už boli známe, čo je
zachytené v samotnom uznesení. Nie je preto pravdou, že by o uvedení účastníkov komasácie do novej

držby nebola spísaná zápisnica, ku ktorému záveru vedie odporcov skutočnosť, že navrhovatelia takúto
zápisnicu nepredložili, nakoľko z prehľadu spisov je zrejmé, že uznesenia boli vydávané aj samostatne
v rámci zápisníc.
Právna zástupkyňa žalobcov predložila listiny - 1. list Krajského súdu Trenčín č.j. Nc III 45/24/723, 2.
rozsudok Nc III 45/24/724, 3. uznesenie Nc III 45/24/725, 4. č.j. Nc II 45/24/726, 5. zápisnicu Nc III

45/24/728, 6. uznesenie Nc III 45/24/733, 7. list KS Trenčín č.j. Nc III 45/24/734, 8. zápisnicu Nc III
45/24/739, 9. referát KS Trenčín Nc III 45/24/745, 10. postúpenie spisu do Žilina č.j. Nc III 45/24/756,
11. uznesenie Nc III 45/24/761, 12. zápisnicu NcIX/49/764, 13. list Katastrálneho meračského úradu v
Bratislave zo dňa 14.04.1949 doručený Okresnému súdu v Žiline dňa 16.04.1949.
Z uvedených dôkazov vyplýva: 1. list Krajského súdu Trenčín č.j. Nc III 45/24/723 - meritórne

pojednávanie II. diel ohľadne blokov III, IV, V, VI a VII prebehlo dňa 11.06.1948 a 15.06.1948 (viď list
č.j. Nc III 45/24/723). Už v tomto období boli podané námietky proti umiestneniu, a nie tak, ako sa
snažila tvrdiť žalovaná, že námietky mohli byť podávané, čo sa týka umiestnenia pozemkov, ešte v
rámci odovzdávania do držby. Súd ustálil, že dňa 30.11.1948, na kedy bolo zvolané odovzdanie do
držby uznesením Nc III 45/24/740, už boli účastníkom pozemky známe, nemuseli sa zúčastňovať, k

účasti boli vyzvaní iba tí, ktorí hranice a náhradné pozemky nepoznali a iba týmto mali byť namieste
ukázané. 2. Rozsudkom Nc III 45/24/724 zo dňa 09.08.1948 bolo rozhodnuté o námietkach (viď str. 7
rozsudku), boli podľa § 141 ods. 3 nariadenia určené držobnostné diely v komasovanom území, ktoré
nepodliehajú výmene, stanovenie verejných ciest, stanovenie dielov určených spoločnému užívaniu,
stanovenie plochy nových držobnostných parciel (viď písm. D/ rozsudku, z obsahu ktorého je zrejmé,

že sa jedná o bloky III - VII, konkrétne z obsahu je možné zistiť, za akých podmienok. Súdom bola
schválená dohoda účastníkov, ktorou bolo prevedené umiestnenie náhradných prídelov v blokoch III až
VII. 3. Uznesenie Nc III 45/24/725 preukazuje, že bolo schválené preplatenie nákladov súdnej komisie v
dňoch 10. - 17. júna 1948. 4. Uznesením Nc III 45/24/726 sudca predvolával na deň 13.09.1948 dotknutéosoby podľa § 171 nariadenia č. 30/1909 I.M. za účelom krájania náhradných pozemkov ohľadne blokov
III - VII. Uskutočnilo sa tak na požiadanie samotného zememerača z 03.09.1948 (viď uznesenie č.j.
Nc III 45/24/726). 5. Následne dňa 13.09.1948 bola spísaná zápisnica (viď zápisnica Nc III 45/24/728),

boli vysvetlené účastníkom ich dotazy, a to zo strany zememerača, zememeračovi boli dané úlohy,
aby zmeny vykonal, taktiež aby zaopatril medzníky a ich osadenie na účet komasačného fondu a aby
bol uvedený do tzv. krájania pozemkov. Súčasne sa stanovil termín pre autentifikáciu nového stavu
v uvedených 5 blokoch na deň 25.10.1948 na 8.00 hod. dopoludnia, v prípade nutností súd uviedol,
že sa bude pokračovať ešte aj 26.10.1948, čo bolo prijaté do uznesenia v rámci zápisnice (viď str.

2 zápisnice). Termín sa oznamoval obvyklým spôsobom. 6. Uznesením Nc III 45/24/733 bol určený
termín na deň 23.11.1948 na 8.00 hod dopoludnia za účelom prevedenia autentifikácie nového stavu
ohľadne blokov III - VII (pozemky v bloku III sú predmetom sporu). 7. List KS Trenčín Nc III 45/24/734
z 20.10.1948 tiež potvrdzuje, že pôvodný termín z 25.10.1948 bol zmenený na 23.11.1948 za účelom
prevedenia autentifikácie nového stavu ohľadne blokov III - VII (pozemky v bloku III sú predmetom
sporu). 8. Zápisnica Nc III 45/24/739 z 23.11.1948 preukazuje, kto podal námietky ohľadne bloku III

(predmet sporu), bola to len I. R. ohľadne hárku 568 (čo nie je predmet sporu) a Mesto Žilina, ktoré
upozornilo len na povyhadzovanie medzníkov. Ohľadom bloku III ďalšie námietky neboli (viď strana
2 zápisnice). Sudca upozornil prítomných účastníkov, že podávanie námietok sa týmto ukončilo a že
nové podávanie námietok je vylúčené. Na ďalšom pojednávaní sudca uložil povinnosť technickému
a hospodárskemu znalcovi námietky na mieste samom vyšetriť a pripraviť na ďalšie pojednávanie

(viď str. 5 zápisnice). Ttým je vyvrátené tvrdenie žalovanej z celého konania, že vzhľadom na zimné
obdobie a počet pozemkov a účastníkov, nemohlo sa uskutočniť v priebehu jedného dňa 30.11.1948
k uvedeniu do držby. Ako poukazovali žalobcovia, pozemky boli už účastníkom známe, čo vyplývalo
aj z obsahu uznesenia Nc III 45/24/740 (na čl. 424 spisu) a že nemuseli byť ani prítomní. Obdobne
je vyššie uvedenými dôkazmi preukázané a nesporné, že pri odovzdávaní pozemkov do držby sa už

námietky, čo do druhu a umiestnenia pozemkov nepodávali, resp. po dobu jedného roka po ňom, mohli
byť námietky len čo sa týka nesprávneho výpočtu a nie už delenia, umiestnenia a typu pozemkov, tak
ako to tvrdili navrhovatelia v priebehu konania. 9. Z REFERÁTU sudcu Krajského súdu v Trenčíne č. j.
Nc III 45/24/745 vyplýva, že komisionálne pojednávanie sa uskutočnilo v dňoch 23.11.1948 od 9.00 hod.
dopoludnia do 18.00 hod. odpoludnia a 30.11.1948 od 9.00 hod. dopoludnia do 18.00 hod. odpoludnia,

teda dva dni, ako bolo predpokladané v uznesení vydanom v rámci zápisnice Nc III 45/24/728 (a
nariadené uzneseniami Nc III 45/24/733 a Nc III 45/24/740). Referát sudcu jednoznačne preukazuje
a je opatrený podpisom sudcu, že pri komisionálnom pojednávaní dňa 30.11.1948 bola prevedená
autentifikácia nového stavu a sudca uviedol účastníkov do držby a úžitku náhradných pozemkov
ohľadom blokov č. III-VII. Tiež uviedol, že ostáva ešte ukončiť komasačné práce ohľadom blokov I - II.

Dátum 30.11.1948 je dátumom, ktorý sa viaže k zápisu v Prehľade spisov (viď čl. 1196-1210) a k listine,
z ktorej vychádzajú štátne orgány a inštitúcie, keď uvádzajú, že autentifikácia komasačného stavu v k.
ú. Žilina bola Krajským súdom v Trenčíne pod č. Nc III 45/24/743. 10. Následne sudca postúpil spis na
Okresný súd Žilina dňa 8.2.1949 (viď Nc III 45/24/756), na ďalšie pokračovanie. 11. Pokračovanie bolo
zachytené v uznesení Nc IX 3/49/761 z 8.3.1949 (viď čl. 583), Žilinský súd už mal nové číslovanie Nc,

avšak listiny boli značené za lomítkom chronologicky, viď Prehľad spisu - kedy sudca už Okresného
súdu v Žiline nariaďoval pokračujúce meritórne pojednávanie. Pokračovanie je preukázané aj v liste
Nc IX 3/49/791 zo 14.11.1949 (viď čl. 631 spisu) - list adresovaný predsedom Okresného súdu v Žiline
Povereníctvu spravodlivosti, pokračovanie sa týkalo ďalších blokov, ktoré neboli autentifikované. Preto
následne pokračoval už Okresný súd Žilina v záležitosti všeobecnej komasácie, ale už len ohľadne

blokov I - II.
Žalobcovia správne poukazovali na skutočnosť, že v čase, kedy bolo uznesenie Nc IX 3/49/761 a list
Nc IX 3/49/791 písané, platil nový zákon účinný od 1.2.1949, teda obdobie, kedy už bola komasácia
pre oblasť, ktorá je predmetom sporu, ukončená, nakoľko došlo k exekučnému odovzdaniu pozemkov -
uvedenie do novej držby tak, ako to vyplýva z uznesenia č. Nc III 45/24-740 z 25.11.1948 komasačného

spisu aj následných listín zachytávajúcich túto skutočnosť. Pre toto obdobie platil uhorský zákon č. XXX
IX/1908 = 39/1908 a k nemu vydané nariadenia č. 10, 30, 40, 50 a 60/1909 I.M., a nie zákon z roku 1949.
Žalobcovia predložili - odtlačok katastrálnej mapy z nového merania a čiastočnej komasácie vr. 1946 -
1950 vyhotovenej metódou polygonovou a polárnou - 47, odtlačok katastrálnej mapy z nového merania
a čiastočnej komasácie vr. 1946 - 1950 vyhotovenej metódou polygonovou a polárnou - 48. Z uvedených

dôkazov vyplýva, že sa jedná o odtlačok katastrálnej mapy z nového merania a čiastočnej komasácie v
r. 1946 - 1950 a presne preukazuje, pokiaľ siahalo komasačné územie, aj ktoré parcely boli predmetom
komasácie.Súd poukazuje na to, že tieto vyššie uvedené listiny preukazujú uvedenie účastníkov do držby na úžitku
náhradných pozemkov ohľadne blokov III až VII.
Tieto listiny preukazujú žalobcami počas celého konania tvrdenú skutočnosť, že komasácia bola

ukončenátakpoformálnej,akoimateriálnejstránke.Zhľadiskavýznamukomasáciejekomasáciunutné
považovať za právnu skutočnosť významnú pre nové usporiadanie vlastníckych vzťahov, čím sa zmenili
všetky vlastnícke vzťahy vzniknuté pred komasáciou.
Na základe uvedených skutočností po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že vo vzťahu k
pozemkom tvoriacim predmet sporu, označeným ako komasované parcely 5526 o výmere 6.613 m2,

KH 0682 k.ú. F. a 5527 o výmere 4.120 m2, KH 0683 k.ú. F., platí komasačný stav a to s poukazom
predovšetkým na bod 38-41, a preto súd návrhu vyhovel v celom rozsahu a preto v súlade s platnými
právnymi predpismi rozhodol o tom, že nahrádza súhlas žalovanej tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia. Súd pri určení náhrady vychádzal z podielov na výmere kom. parc. č. 5527 o
výmere 4.120 m2, pričom stotožnil sa s výpočtom právnej zástupkyne žalobcov.

4. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255, § 262 ods. 1, 2 CSP. V zmysle citovaných
zákonných ustanovení súd priznal žalobcom ako plne úspešnej strane v konaní trovy konania, keďže
boli úspešní v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.2 CSP až po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Voči citovanému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie právna predchodkyňa žalovaných
v 1/ a v 2/ rade. Uvádza, že pokiaľ ide o právne dôsledky a význam autentifikácie a aspektov
majetkovoprávneho usporiadania, je potrebné uviesť, že až autentifikované Kombinatórium B je
definitívny komasačný elaborát nového stavu, pozostávajúci z nových máp a znázorňujúci nový vytýčený
stav v teréne s príslušným písomným operátom, ktorý bol z hľadiska právneho významu hodnotným

podkladom na pretvorenie pozemnoknižných vložiek. Zo samotnej výpovede svedkyne J. H. vyplýva, že
k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, neexistuje operát tzv. Kombinatórium B. Pokiaľ sa týka
Kombinatória A, v tejto etape sa vytvorila polohová kniha podľa PK na podklade vložiek - protokolov sa
vyhotovil majetkový nárok pre každú vložku so starým a novým stavom. Žalobcovia neuniesli dôkazné
bremeno v tomto spore, pretože nepredložili súdu autentifikované Kombinatórium B, nakoľko z hľadiska

právneho význam až toto Kombinatórium B spolu s príslušným písomným operátom bolo podkladom
pre prípadnú autentifikáciu komasácie a bez preukázania výsledkov Kombinatória B žalobcovia nie
sú schopní preukázať, akým spôsobom bola prípadne autentifikovaná komasácia ukončená. Bez
preukázania obsahu Kombinatória B žalobcovia neuniesli dôkazy v tom smere, že nepreukázali, kto sa
nazákladeprípadnejautentifikáciestalvlastníkomnovoscelených(vykomasovaných)pozemnoknižných

parciel, v akom podiele a bez preukázania týchto podstatných skutočností nie je možné, aby súd nahradil
prejavenie vôle žalovanej v prospech žalobcov, pretože žalobcovia nepreukázali, v prospech koho a v
akom podiele mali byť nehnuteľnosti vykomasované a nie je teda možné zistiť, komu a v akej výške by
mali byť nahradením prejavu vôle žalovaných vyplatené finančné prostriedky zo súdnych úschov vedený
na Okresnom súdu Žilina pod Nc/a/161/1995 a Nc/a/162/1995. V danom prípade nedošlo k pretvorenia

pozemkovej knihy zo starého stavu na nový stav. Komasáciu v rokoch 1924 - 1948 upravovalo
Nariadenie kráľ. uhr. Ministra spravodlivosti č. 30/1909 o konaní v záležitostiach úpravy držby, hlavne
urbariálneho oddeľovania a pomerného delenia spoločných pozemkov a komasácie pozemkov na
území, pre ktoré platil zákonný článok XXXIX./1908. Z uvedeného vyplýva, že ak konajúci sudca na
základe prehlásenia autentifikačného katastrálneho inžiniera a hospodárskeho znalca uzná operáty za

overiteľné, opatrí prvý a druhý exemplár rozdeľovacej mapy, katastrálnu pozemkovú knihu, pozemkové
archy, ako aj tretí exemplár zhotovený v zmysle § 163 a ďalej i sumár pozemkových archov overovacou
klauzulou, prehlási doterajší stav držby za zaniknutý, uvedenie strany súdne do novej držby a prehlási
konanie za skončené. Overovaciu klauzulu podpíšu konajúci sudca, autentifikačný katastrálny inžinier a
hospodársky odborný znalec. Čo však je najdôležitejšou skutočnosťou, že v uvedený deň bol konajúci

sudca na základe prehlásenia autentifikačného katastrálneho inžiniera a hospodárskeho znalca povinný
uznať operáty za overiteľné a opatriť prvý a druhý exemplár rozdeľovacej mapy, katastrálnej pozemkovej
knihy, pozemkových archov overovacou klauzulou. Žalobcovia nepredložili ako dôkazy komasačné
operáty, a to konkrétne rozdeľovacie mapy, katastrálnu pozemkovú knihu a pozemkové archy opatrené
overovacou klauzulou sudcu. Podľa § 4, akonáhle je konanie pre úpravu držby skončené, zašle sedria

prvý exemplár pozemkovej knihy a mapy, v ktorej je znázornený nový stav držby, zároveň s pozemkovou
knihou a mapou znázorňujúcou starý stav držby a zhotovený porovnávaci zoznam (kombinatórium)
príslušnému pozemnoknižnému úradu, aby podľa nich prepracoval pozemkovú knihu. Druhý exemplár
pozemkovej knihy a mapy s novým stavom v držbe zašle sedria príslušnému finančnému riaditeľstvuk prepracovaniu daňových operátov. Prevedeným dokazovaním je jednoznačne preukázané, že na
pozemkovú knihu neboli zaslané zo sedrie - Krajského súdu v Trenčíne uvedené doklady, taktiež
žalobcovia nepreukázali, že Krajský súd v Trenčíne uvedené doklady zaslal aj príslušnému finančnému

riaditeľstvu, komasácia preto nemohla byť zákonným spôsobom skončená. Z § 5 nariadenia vyplýva,
že prvý exemplár komasačných operátov musel byť uschovaný v archíve. Deň skončenia autentifikácie
musel byť v protokole označený číslicami a písmenami. Nie je pravdou tvrdenie žalobcov, že dňa
30.11.1948 v zápisnici o pojednávaní mohol súd vydať uznesenie o autentifikácii, pretože z dikcie
nariadenia vyplýva, že musí existovať autentifikačný protokol, kde musí byť vyznačený deň skončenia

autentifikácie a po ukončení komasácie vydá konajúci sudca rozhodnutie, ktoré musí byť zapísané
do autentifikačného protokolu, kde prehlási autentifikáciu za skončenú. Žalobcovia takúto skutočnosť
nepreukázali. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na list KS v Trenčíne Povereníctvu spravodlivosti NC III
45/24/745, ide o list Krajského súdu v Trenčíne, ktorý je nečitateľne podpísaný okresným sudcom bez
pečiatky KS v Trenčíne, pričom je vylúčené, aby za Krajský súd v Trenčíne konal sudca okresného
súdu. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na zápisnicu z 13.04.1949 pod č. Nc IX/49/764 a list Katastrálneho

meračského úradu v Bratislave zo dňa 14.04.1949, z týchto dokladov vyplýva len, že zástupca
Katastrálneho meračského úradu v Bratislave žiadal, aby bola vyplatená zememeračovi odmena za jeho
prácu. Žalobcovia nepredložili operát nového stavu tzv. Kombinatórium B, nakoľko až autentifikované
Kombinatórium B je definitívny komasačný elaborát nového stavu. Komasačné hárky, ktoré žalobcovia
predložili súdu, vychádzajú z tzv. Kombinatória A, to znamená polohovej knihy starého stavu obvod

I. až VII. k.ú. F.. Podľa komasačných hárkov, ktoré žalobcovia predložili v podiele jednotlivých nových
spoluvlastníkov, nie sú určené. Je absolútne vylúčené, aby pri komasácii neboli určené spoluvlastnícke
podiely jednotlivých spoluvlastníkov nového stavu. Na posúdenie, kto nadobudol vlastnícke právo
a k akým pozemkom, musí mať súd k dispozícii výsledky komasácie - výsledky nového stavu po
komasácii, čím je Kombinatórium B. Len na základe Kombinatória B je možné zistiť, v prospech

koho boli vykomasované pozemky, v akom podiele. Táto skutočnosť je aj potvrdená Ing. U. R., ktorá
bola prednesená na Medzinárodnom sympóziu O politike pozemkových úprav pre špecifické aplikácie
dňa 26. - 28.05.1997. Pokiaľ sa súd odvoláva na hlavného kancelára, ktorý údajne uviedol, že pod
č. Nc III 45/24/743 bola dňa 30.11.1948 autentifikácia komasácie, k tomu uvádza, že takýto rukou
písaný vytrhnutý papier z neidentifikovateľného zošita bez podpisu, dátumu vyhotovenia, pečiatky a

hlavičkového papiera, nemožno považovať za dôkaz. Súd prvej inštancie sa dôsledne nevysporiadal s
podstatnými vyjadreniami žalovanej, ktoré predložila písomne súdu po zrušujúcom uznesení krajského
súdu. Súd prvej inštancie konštatuje, že OÚ Žilina listom zo dňa 12.01.2015 oznámil, že v katastrálnom
operáte, ktorý spravuje príslušný odbor, sa doklady, na základe ktorých boli založené komasačné hárky
0682, 0683, 0667, 0694 k.ú. F., nenachádzajú a taktiež ani Kombinatórium. Polohová kniha starého

stavu je vlastne Kombinatórium A. Kombinatórium A znamená, že geodet začal práce v obci tým, že
zameral sceľovací obvod a začal s vyšetrovaním majetkovej držby. Potom začal meranie starého stavu
podľa skutočného stavu užívania nezávisle od stavu mapového podkladu. Súčasne so zameraním
staréhostavubolavykonanáklasifikáciabonítjednotlivýchparciel.Pozmeranístaréhostavusavykonalo
zobrazenie geodeta modrou farbou do mapového podkladu, vypočítali sa výmery jednotlivých parciel.

Predkladajú súdu mapu Ing. Y. zo dňa 10.06.1948, ktorá sa nachádza v súdnom spise a ktorú predložili
žalobcovia, ale v čiernobielom zobrazení. Žalovaná ju predkladá vo farebnom zobrazení. Vyplýva z
nej, že uvedená mapa je zameranie starého stavu. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z podkladov,
ktoré predložil OÚ Žilina, vychádzal prakticky z výsledkov Kombinatória A. Táto skutočnosť je podstatou
sporu, nakoľko súd nemôže nahradiť prejav žalovaných na vyplatenie finančných prostriedkov bez

toho, aby mal právne podklady. Súd prvej inštancie zrejme nepochopil rozdiel medzi Kombinatóriom
A a Kombinatóriom B, keď uvádza, že z polohovej knihy starého stavu má preukázané údaje o
novovytvorených parcelách, ako aj o ich vlastníkoch. Poukazuje na výsluch svedkyne J. H., ktorá
bola vypočutá na pojednávaní dňa 04.12.2013. Svedkyňa potvrdila, že identifikáciu parciel vyhotovoval
kataster na základe starej polohovej knihy Žiliny, čo predstavovalo Kombinatórium A a v týchto

podkladoch vykonávali nesprávne identifikáciu parciel. Svedkyňa potvrdila, že bez Kombinatória B
kataster vydával komasačné hárky, ako keby komasácia bola právoplatnej ukončená Kombinatóriom B.
Potvrdila aj to, že aj notári predeďovali pôvodný pozemnoknižný stav a nevychádzali z komasačného
stavu. Potvrdila, že v katastri sa nachádzajú len podklady, ktoré boli použité len pri Kombinatóriu A.
Potvrdila, že operát - Kombinatórium B kataster nemá k dispozícii a ani ich to nezaujímalo. Svedkyňa

ďalejvyjadrila,žekomasácianiejedôvodnauzavretiePKvložky,čosvedčíojejabsolútnejneodbornosti.
V rozpore so skutočnosťou uviedla, že v k.ú. F. sa konala podľa nej len čiastočná komasácia, pričom
zo spisu KS v Trenčíne vyplýva, že v Žiline prebiehala všeobecná komasácia. Potvrdila, že na katastri
sa nenachádza žiadna listina opatrená autentifikačnou pečiatkou. Svedkyňa potvrdila, že katasterpostupoval protiprávne nielen v tejto lokalite, ale že používal komasačný stav aj v takých obciach, kde
nebola komasácia autentifikovaná. Tvrdenie svedkyne, že časť katastrálneho územia F. - R. bola podľa
nej údajne komasovaná a časť, kde boli postavené domy, komasovaná nebola, sa nezakladá na pravde,

pretože podľa potvrdenia Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici zo dňa 28.09.1993 Ing. Y. ako riaditeľa
správy katastra vyplýva, že v oblasti R. nebola vykonaná komasácia. Úlohou súdu je nielen extrahovať
skutočnosti o tom, či bola, alebo nebola vykonaná autentifikácia komasácie pre dané územie, ale hlavne
úlohousúdujepreukázať,akdospejekzáveru,žekomasáciabolaautentifikovaná,ktosastalvlastníkom
novovytvorených parciel, v akom podiele, preukázať mapový operát podpísaný sudcom Krajského súdu

v Trenčíne, preukázať výmery novovytvorených parciel a ich umiestnenie. Pokiaľ súd prvej inštancie
konštatuje, že umiestňovací plán s elaborátom nového stavu sa zvykne označovať aj Kombinatórium B,
toto tvrdenie je zavádzajúce a nepravdivé, pretože je jednoznačne preukázané, že sa vytvorila polohová
knihaapodľapozemkovejknihynapodkladevložiek-protokolovsavyhotovilmajetkovýnárokprekaždú
zložku so starým a novým stavom a na podklade takto vyhotoveného elaborátu bol ustálený komasačný
nárokvkorunáchprekaždéhooprávnenéhoúčastníka.Komasačnýgeodetpotomurobilcelkovúbilanciu

nárokov vyhotovením tzv. Kombinatória A. Súd sa tak snaží zavádzať a tvrdiť, že to, čo preukázateľne
predstavuje Kombinatórium A, je zároveň aj Kombinatórium B, čo je vylúčené. V žiadnej odbornej
literatúre ani v predmetom právnom predpise sa nikde nekonštatuje, že by Kombinatórium A bolo možné
považovať aj za Kombinatórium B. Zároveň poukazuje na to, že každý úkon, ktorý súd realizoval počas
komasačného konania, musel byť uskutočnený na predpísanom tlačive, ktoré nariadenie č. 30/1909

vyžadovalo. Za týmto účelom vo fotokópii súdu predložili vzory. Žalobcovia ani súd prvej inštancie
nepreukázali žiadne dokumenty, ktoré by boli podpísané sudcom Krajského súdu v Trenčíne a bol by
na nich odtlačok úradnej pečiatky. Tvrdenie, že samotná autentifikácia však znamenala autentifikáciu
mapy a stavu, by musela byť preukázaná práve podpisom sudcu Krajského súdu v Trenčíne a zároveň
by musel byť na nej odtlačok úradnej pečiatky. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že komasácia prebiehala

20 rokov a že prípadné právne zmeny, úmrtia, dedenia a prevody sa údajne hlásili zememeračovi, ide
len o nepodložené domnienky. Týmito domnienkami chcel súd spochybniť tvrdenie, že nebolo možné
vykomasovať nehnuteľnosť v prospech mŕtvej osoby, konkrétne išlo o I. X., ktorá zomrela v roku XXXX
a podľa komasačného hárku v roku 1948 v jej prospech mali byť vykomasované nehnuteľnosti. Nie je
pravdou tvrdenie súdu, že v komasačnom hárku č. 0682 maloletá F. X. a maloletá Z. X. boli zapísané

na základe dedičského rozhodnutia po nebohej I. X. XXXX/XXXX, pretože z polohovej knihy starého
stavu vyplýva, že I. X. v čase, keď v jej prospech bola vyhotovená polohová kniha, bola už vdovou a
nadobudla svoj podiel dedením po nebohom manželovi v 1-ici a druhú 1-icu zdedili maloleté deti F. X. a
Z. X.. V žiadnom prípade sa nemohla stať vlastníkom novovykomasovaných parciel nebohá osoba, ktorá
smrťoustratilaspôsobilosťnaprávneúkony.Komasáciavk.ú.F.oblasťR.nebolaprávoplatneskončená.

Tiež poukazujú na to, že odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke
za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť,
je ústavne neudržateľná. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia ústavného súdu. Nič nebránilo
žalobcom dôkazy, ktoré predložili v odvolacom konaní, označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvéhostupňa.ŽalobcoviavedelioexistenciispisuKrajskéhosúduvTrenčíneNcIII345/24,potommohli

navrhnúť dokazovanie pripojením si celého predmetného spisu v rámci prvostupňového konania vo veci.
Navrhli však pripojiť len konkrétnu listinu a tým zavinili, že ako účastníci konania neoznačili a nepredložili
do rozhodnutia súdu prvého stupňa predmetné dôkazy. Poukazujú tiež na list OS Žilina adresovaný
Povereníctvu spravodlivosti v Bratislave č.k. Nc IX 3/49, ktorý sa nachádza v spise. Je vylúčené, aby dňa
30.11.1948 mohol vydať sudca uznesenie o autentifikácii komasácie, keď ešte 14.11.1949 Okresný súd

v Žiline riešil otázku, podľa akého zákona má komasačné konanie pokračovať. Pokiaľ súd prvej inštancie
poukazuje na ustanovenie § 38 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení do 14.04.2004, toto ustanovenie
nie je možné aplikovať na tento prípad, pretože komasačné operáty bolo možné použiť na preukázanie
vlastníctva len v prípade, ak by komasácia technicky bola skončená a osoby vstúpili do držby, aj
keď komasačné operáty súd neschválil, pričom v súdenej veci jednoznačne spoluvlastníci parcely č.

2684 nevstúpili do držby. Žalobcami predložené komasačné hárky nič nepreukazujú a nič nedokazujú,
nakoľko bez predloženia dôkazov, a to Kombinatória B nie je možné preukázať ich záväznosť, nakoľko
len Kombinatórium B môže byť podkladom pre vyhotovenie nového komasačného stavu. Žiada preto,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, alebo aby napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiada priznať právo na náhradu trov

odvolacieho konania.

6. Žalobcovia v 1/ - 5/ rade vo vyjadrení k odvolaniu tvrdia, že vzhľadom na závery zrušujúceho
uznesenia Krajského súdu Žilina sú listinné dôkazy predložené žalobcami podstatné pre rozhodnutie voveci samej. Žalovaná sa však k týmto najpodstatnejším dôkazom obsiahnutým v bode 37, 38 rozsudku
OS Žilina zásadným spôsobom nevyjadruje. Predložené listiny preukazujú žalobcami počas celého
konania tvrdenú skutočnosť, že komasácia bola uskutočnená tak po formálnej, ako i materiálnej stránke.

Námietky žalovanej ohľadne nepreukázania Kombinatória B nie sú opodstatnené. Okrem iného, aj s
poukazom na nemožnosť prílišného formalistického posudzovania ukončenia komasácie. V konaní bolo
preukázané listinami z komasačného spisu, že nový stav bol autentifikovaný a účastníci boli uvedení
do držby. V podrobnostiach odkazujú na listiny, ako sú popísané v bode 44, 45 rozsudku súdu prvej
inštancie. Naviac prvostupňový súd sa v bodoch 9, 10, 11 rozsudku zaoberá dôkazmi a skutočnosťami

v súvislosti s evidenciou zapísaných údajov komasačného stavu v katastri nehnuteľností, ktoré tak, ako
ustálil krajský súd, môžu vytvárať logickú štruktúru, z ktorej je možné vyvodiť dokazovanú skutočnosť.
OÚ Žilina, odbor katastrálny disponuje údajmi o novovytvorených parcelách a vlastníkoch, kde boli
vedené tzv. majetkové hárky - nový stav, polohová kniha - starý stav. Údaje sa v komasačných hárkoch
neaktualizovali, zmeny sa zapisovali len do pozemkovej knihy. Prvostupňový súd poukázal na výpoveď
svedkyne J. H. ako dlhoročnej zamestnankyne Správy katastra Žilina, ktorá v rámci svojej výpovede

ozrejmilapostupohľadomkomasáciepodľajejpoznatkovzpraxe-bod11rozsudkusúduprvejinštancie.
Jejvýpoveďpretotrebahodnotiťkomplexne,zhľadiskavyjadrovaniasakpodkladom,nazákladektorých
je komasovaný stav na Katastrálnom odbore v Žiline zapísaný, ako aj v praxi. Svedkyňa nedisponuje
právnickým vzdelaním, preto nemusela všetky otázky zodpovedať právnicky správnou terminológiou,
ktorú používali predpisy dávnej minulosti. Podstatou je však jej výpoveď, v ktorej uvádza, že oblasť R.

tvorili zastavanú časť Žiliny, kde bola zástavba rodinných domov. R. sú len pomiestne názvoslovie. Táto
jej výpoveď je v súlade s dôkazmi, ktoré žalobcovia predložili zo Štátneho archívu v Bytči, kde preukázali,
ktoré územie bolo považované za územie R.. Zastavané územie domami nebolo predmetom komasácie.
Svedkyňa potvrdila existenciu tzv. modrej knihy, ktorá sa však z katastra stratila. Potvrdila existenciu
listiny na č. l. 549 v origináli tejto modrej knihy a zápis na tejto listine. Potvrdila, že v Žiline sa konala

čiastočná komasácia, keďže zastavaná časť sa nikdy nekomasuje. Je zostavených 7 komasovaných
obvodov, v každom obvode je zoznam pozemnoknižných vložiek, pozemnoknižná parcela a k nej
adekvátny komasačný hárok. Poukázala na parcelný protokol, v ktorom už nie sú pozemnoknižné
parcely, ale sú tam katastrálne aj komasačné parcely a ku každej parcele je spätne poznačené buď
číslo komasačného hárku alebo číslo, pod ktorým je zapísaná v pozemkovej knihe. Potvrdila, že existujú

komasačné hárky tak pôvodné - starý stav, ale i nový stav. Svedkyňa potvrdila existenciu celej polohovej
knihy prvého až siedmeho obvodu a že z nej vyplýva číslo pozemnoknižného hárku, pozemnoknižnej
vložky, parcelné číslo a číslo komasačného hárku a akú výmeru by parcely mali mať, to je uvedené v
posledných stĺpcoch. Podľa jej názoru je to Kombinatórium A aj B, nakoľko je to porovnanie starého
aj nového stavu. Na jednom boli parcely, na druhom boli vlastníci. V Žiline sa porovnanie nového a

starého stavu nenachádza pod názvom Kombinatórium B. Uvedené listiny v skutočnosti obsahujú všetky
potrebné údaje (č. l. 369 - 373), preto súd na jej výpoveď správne poukázal, keď vyhodnotil existenciu
Kombinatória B. Žalovaná namieta listinu č. k. Nc III 45/24-745 s tým, že je vylúčené, aby za Krajský súd
v Trenčíne konal sudca okresného súdu. Takáto argumentácia žalovanej nie je správna. V čase, keď
bola komasácia prevádzaná, platili iné predpisy a hierarchické označenie sudcov nekorešpondovalo s

ich zaradením. Tento názor žalobcovia opierajú o Dekrét prezidenta republiky 90/1945 Zb., konkrétne §
5 ods. 4 v spojení s § 12 ods. 1, ods. 2, § 18, z ktorých vyplýva, že titul okresného sudcu mohol Vojtech
Csóka mať podľa zaradenia do siedmej stupnice funkčného platu, takýto úradný titul mu ostal, aj keď
bol sudcom Krajského súdu v Trenčíne. Odvolaciemu súdu dávajú do pozornosti, že vo veci komasácie
konali viacerí sudcovia s rozdielnym úradným titulom. Podrobným skúmaním listín z komasačného

spisu je tiež možné dospieť k nespornému záveru, že listiny neobsahujú ani pečiatku súdu pri mene
a napriek tomu nie je možné prijať záver, že nie sú súčasťou komasačného spisu a nemožno na ne
prihliadať. List sudcu Vojtecha Csóku z komasačného spisu nepreukazuje len autentifikáciu, ale aj
uvedenie do držby a úžitku náhradných blokov III. - VII. Pokiaľ žalovaná namieta záznam a listinu o
držobnostnom indexe č. l. 549 súdneho spisu, krajský súd už v zrušujúcom uznesení uviedol, že sa

nezachovalo právoplatné uznesenie o autentifikácii, avšak to neznamená, že nebolo vydané. Formálny
predpoklad ukončenia komasácie - autentifikácia musia byť posudzované vo vzájomných súvislostiach a
musia vytvárať logickú štruktúru. Táto logická štruktúra nasvedčuje, že k autentifikácii komasácie došlo.
Reálnu existenciu tejto listiny potvrdila aj svedkyňa J. H.. Existencia napádanej listiny vyplýva aj z listu
Krajského úradu v Žiline 877/1997 zo dňa 18.07.1997. Pokiaľ v roku 2013 správa katastra uviedla,

že držobnostný index nebol nájdený, je preukázané, že táto listina sa v roku 1997 na katastrálnom
úrade nachádzala. Žalobcovia nesúhlasia s tvrdením, že katastrálny úrad vydával komasačné hárky na
základe polohovej knihy starého stavu tretieho komasačného obvodu, nakoľko opakovane uvádzajú, aj
s odkazom na závery zrušujúceho uznesenia krajského súdu, medzerovitosť Štátneho archívu ,dobu70-tych rokov od vykonania komasácie. Skutočnosť, že na katastrálnom odbore sa samostatne nazvaná
listina Kombinatórium B nenachádza, ešte neznamená, že neexistovala. Nie je pravdou, že by súd
nepochopil rozdiel medzi Kombinatóriom A a B. Doklady, na ktoré súd poukázal, korešpondujú s

výpoveďou svedkyne H., ktorá okrem iného potvrdila aj existenciu tzv. modrej knihy, kde bol zoznam
novovytvorených parciel,vlastníkov a komasovaných hárkov a ktorá bola vytvorená v rozhodnom období
v čase komasácie. Žalovaná zavádzajúco podsúva odvolaciemu súdu s poukazom na výpoveď J. H.,
že kataster vyhotovoval identifikáciu parciel na základe starej polohovej knihy Kombinatória A, a to je
nesprávne. Výpoveď svedkyne je vytrhnutá z kontextu. Pokiaľ ide o vyhodnotenie držby, tú vyhodnotil

prvostupňový súd v bode 45 a 49 rozsudku. Žalobca 5/ objasnil, za akých okolností bol zápis vykonávaný
a do konania bol aj predložený písomný dôkaz - prehlásenie ďalšej pozemnoknižnej vlastníčky D. U.,
ktorá nie je účastníčkou sporu. Obaja uviedli, že k tomuto zápisu došlo, keď sa stretli 15.03.1997,
že na papieri bola uvedená len úvodná hlavička a celý text bol dopísaný až následne po tom, čo sa
pozemnoknižný a komasačný vlastníci nedohodli. Podľa žalobcov nie je podstatné, či účastník má
označenie maloletý alebo plnoletý, aktívna legitimácia žalobcov je daná ich právnym nástupníctvom po

pôvodných komasačných vlastníkoch bez ohľadu na to, či boli maloletí alebo plnoletí. Pokiaľ žalovaná
poukazuje na rozhodnutia v konaní pred OS Žilina Nc/a/163/1995 s poukazom na nález Ústavného
súdu SR z 29.05.2013, č. k. I. ÚS 564/2012, v tomto smere zaujal už Krajský súd v Žiline stanovisko.
Žalobcovia 1/ - 5/ udávajú, že pokiaľ sa poukazuje na závery znaleckých posudkov Ing. Krnáča, Ing.
Skušeka, vyplýva z nich, že v roku 1932 bol zameraný v teréne skutočný stav, ako ho mali spoluvlastníci

v držbe. Podľa ich dohody došlo k reálnej deľbe parciel 2684/6, 2684/7, ale nie parcely 2684/8, ktorá je
tiež v zápisnici 926 pozemkovej knihy. Geometrický plán z roku 1932, na ktorý žalovaná sa odvoláva a
od ktorého odvodzuje reálnu deľbu, nezahŕňal napríklad komasačnú parcelu 5527, ktorá bola vytvorená
z pozemnoknižnej parcely 2684/5. Tento geometrický plán riešil len vložku 926 a nie vložku 3077,
ktorá je tiež predmetom parcely, od ktorej je odvodená parcela komasačná 5527. Žalovaná nemôže

požadovať z daného územia náhrady podľa komasačného stavu a uznávať komasačný stav tam, kde
jej to vyhovuje (parcela 5529 - Oznámenie Vodohospodárskej výstavby zo dňa 06.06.2011) a tam, kde
jej to nevyhovuje, trvať na tom, že platí pozemnoknižný stav, resp. reálna deľba z roku 1932. Žalovaná
akceptovala komasačný stav pri komasačnom hárku 0694 pre parcelu 5529, t. j. parcelu susediacu
s komasačnými parcelami. Žalovaná nemá titul na nadobudnutie vlastníckeho práva, nepreukázala

žiadnu dohodu po roku 1948, kedy došlo k ukončeniu komasácie tak po formálnej i materiálnej stránke.
Popieranie vlastníckych vzťahov na základe ukončenej komasácie tak po formálnej, ako i materiálnej
stránke, tvrdiac, že by účastníci museli vstúpiť do úžitku iných parciel, nie je správne. Ich vstup do držby
bol preukázaný listinami z komasačného spisu. Naviac, podrobným skúmaním geometrického plánu z
roku 1932 je možné zistiť, že účastníci umiestnenie pozemkov ukázali priamo v terénu a prevažná časť

pozemkov má to isté umiestnenie ako v komasácii. Užívanie parciel samo o sebe nezakladá vlastnícke
právo. Za dohodu strán o deľbe treba považovať nielen dohodu, čo do držby, resp. užívanie, ale aj čo
do vlastníctva. Žalovaná po 30.11.1948 nemá titul zakladajúci existenciu jej vlastníckeho práva. Pokiaľ
ho odvodzuje od reálnej deľby z roku 1932, táto neobstojí, nakoľko v dôsledku ukončenia komasácie
platiavlastníckevzťahytak,akobolizachytenévrámcikomasácie.Zmenilisavýmery,držbajednotlivých

pozemkov, ich umiestnenie, a to všetko tak, ako určil sudca, keď komasáciu autentifikoval a uviedol
účastníkov do novej držby pozemkov. Na uvedenom nemohol nič zmeniť fakt, že by žalovaná, prípadne
iný pôvodní pozemnoknižní vlastníci nepostupovali podľa komasačného stavu, ale užívali by niektoré
pozemky podľa pôvodného umiestnenia. Žalovaná by preto musela preukázať titul po 30.11.1948, na
základe akého odvodzuje svoje vlastnícke právo. Po tomto dátume nedošlo k žiadnej dohode ohľadne

reálnej deľby. Potom je úplne nelogické, aby si účastníci nanovo usporiadali vlastnícke vzťahy reálnou
deľbou. K tej časti odvolania, v ktorej žalovaná poukazuje na výmery, sa žalobcovia vyjadrovali už
v pôvodnom odvolacom konaní. Výmery označené žalovanou v podanom odvolaní nemožno zobrať
do úvahy, nakoľko výmery a výpočty nezohľadňujú celkové usporiadanie. Pri prideľovaní pozemkov v
rámci komasácie sa bralo do úvahy množstvo faktorov, ako napríklad umiestnenie pozemkov, kvalita a

podobne. Preto ani táto časť odvolania nie je opodstatnená. Komasáciu parciel je potrebné považovať
za určitú právnu skutočnosť pre usporiadanie vlastníckych vzťahov, čím sa menia všetky vlastnícke
vzťahy vzniknuté pred vykonanou komasáciou. Obdobné závery vyplývajú i zo znaleckého posudku
znalca - geodeta Ing. Františka Skušeka zo dňa 20.10.1997. Na základe všetkých vykonaných dôkazov
hodnotených každý samostatne a v ich vzájomných súvislostiach prvostupňový súd správne rozhodol,

keďnahradilvyhlásenievôležalovanejnavyplateniefinančnýchplneníapriznalžalobcomtrovykonania.
Žalobcovia navrhujú napadnutý rozsudok potvrdiť.7. Právna predchodkyňa žalovaných 1/, 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov udáva, že žalobcovia
sa domáhajú nahradenia vyhlásenia jej vôle na vyplatenie finančných plnení zo súdnych úschov v
konkrétnych výškach. Z toho dôvodu musia žalobcovia jednoznačne preukázať výsledky prípadne

právoplatne skončenej komasácie, nakoľko ona ako žalovaná rozporuje sumy, ktoré žalobcovia
uplatňujú v žalobe, ktorou sa domáhajú nahradenia vyhlásenia vôle. Behom celého sporu rozporovala
výšku finančných náhrad a na túto skutočnosť poukazovala najmä po zrušujúcom uznesení krajského
súdu. Konkrétne poukazovala na to, že žalobcovia nepredložili operát nového stavu, tzv. Kombinatórium
B. Pokiaľ ide o argumentáciu ohľadom Kombinatória B, ďalší obsah vyjadrenia žalovanej je totožný s

obsahom jej odvolania. Pokiaľ sa žalobcovia vyjadrujú k svedeckej výpovedi svedkyne J. H. a uvádzajú,
že nedisponuje právnickým vzdelaním, svedkyňa ani raz na otázku súdu alebo jej právnej zástupkyne
netvrdila, že by otázke nerozumela. Práve naopak, vystupovala na súde ako osoba v tejto problematike
znalá. Žalovaná poukazuje na rozpory vo výpovedi svedkyne J. H., ktoré sú totožné s obsahom jej
odvolania. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na Dekrét prezidenta republiky 90/1945 Zb., z tohto dekrétu
nevyplýva, že by sudca okresného súdu mohol pôsobiť na krajskom súde. Tento dekrét rieši hlavne

stupnice funkčného, slúžneho, teda platové ohodnotenie. Pokiaľ žalobcovia uvádzajú mená Dr. Ján
Horanský, Dr. Zdeněk Zákrejs ako senátny predseda, pre sudcu ustanoveného u krajských súdov sa
stanoví úradný titul senátny predseda krajského súdu, čo znamená, že išlo o sudcov krajského súdu,
ale v žiadnom prípade nemohlo ísť o sudcu okresného súdu. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na § 216
Nariadenia č. 30/1909 Zb., v spise KS Trenčín Nc III 45/24 sa nenachádzajú žiadne listiny o tom, že by

sedria predložila v tomto konaní Ministerstvu spravodlivosti SR listiny, ktoré mu bola povinná predložiť.
V ostatnom zotrváva žalovaná na dôvodoch odvolania. K bodu držba udáva, že tvrdenie žalobcov o tom,
že nemá žiadny titul na nadobudnutie vlastníckeho práva, žalobcovia ničím nepreukázali a ani preukázať
nemôžu. Pokiaľ tvrdia, že v roku 1948 došlo údajne k autentifikácii komasácie, bez preukázania jej
výsledkov nie je možné zistiť a určiť, kto sa stal novým vlastníkom. Žalobcovia nepreukázali ani svoju

aktívnu legitimáciu na podanie žaloby a rozporuje ich aktívnu legitimáciu. Pokiaľ poukazujú na to,
že pri prideľovaní pozemkov v rámci komasácie sa bralo do úvahy množstvo faktorov, ako napríklad
umiestnenie pozemkov, kvalita a podobne, práve z toho dôvodu žiada, aby žalobcovia predložili výsledky
autentifikovanej komasácie, teda Kombinatórium B. Pokiaľ tvrdia, že komasáciou sa menia všetky
vlastnícke vzťahy vykonané pred komasáciou, musia ich preukázať. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na

závery znaleckého posudku Ing. Skušeka, ktorý uvádza, že PK parcely 2684/6 a 2684/7 zodpovedajú
komasovaným parcelám 5528 a 5529 len tvarom a nie výmerou, toto len potvrdzuje jej tvrdenie, že
bez Kombinatória B - výsledkov prípadnej autentifikovanej komasácie nie je možné žalobe vyhovieť.
Zotrváva na svojom odvolacom návrhu.

8. Žalobcovia 1/ - 5/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej vzhľadom na to, že vyjadrenie žalovanej je
opakovaním podstatných skutočností, ktoré už uviedla v odvolaní, nepovažujú za podstatné sa k
nim vyjadrovať. Odvolaciemu súdu dávajú do pozornosti podľa nich podstatnú skutočnosť, že pôvodné
zrušujúce uznesenie krajského súdu uložilo prvostupňovému súdu povinnosti v bode 35 uznesenia.
Tým bolo zamerať svoje skutkové a právne závery na vyhodnotenie uvedenia a vstupu účastníkov do

držby podľa výsledkov komasácie. Túto povinnosť si prvostupňový súd splnil. Vychádzajúc okrem iného
aj z listín doložených 29.06.2016, vysporiadal sa s týmito listinami, preto všetky ostatné skutočnosti
uvádzané zo strany žalovanej sú nepodstatné. Aj vzhľadom na obsah zrušujúceho uznesenia
krajského súdu nie je možné k posudzovaniu ukončenia komasácie pristupovať príliš formalisticky,
ale predpoklady ukončenia komasácie je nutné posudzovať vo vzájomných súvislostiach. Upriamujú

pozornosť odvolacieho súdu na skutočnosť, že práve žalobkyňa (pozn. odvolacieho súdu - zrejme
malo byť správne uvedené žalovaná) prevzala finančné náhrady v danej lokalite na základe ustáleného
komasačného stavu, t. j. tam, kde jej to vyhovuje, akceptuje komasačný stav a tam, kde nie, tvrdí,
že komasácia neprebehla. V rámci konania bola táto skutočnosť preukázaná. Zotrvávajú na svojich
návrhoch.

9. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov v 1/ - 5/ rade udávajú, že žalobcovia sa vôbec
nevyjadrujú k podstate vyjadrenia, a to k tej skutočnosti, že žalobcovia nepredložili operát nového
stavu Kombinatórium B, nakoľko až autentifikované Kombinatórium B je definitívny komasačný elaborát
nového stavu pozostávajúci z nových máp a znázorňujúci nový vytýčený stav v teréne s príslušným

písomným operátom, ktorý bol z hľadiska právneho významu jediným hodnoverným podkladom na
pretvorenie PK vložiek. Snažia sa preukazovať, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. F. zapísané
v PK vložke XX ako PK parcely 2684/6 - pasienok a roľa na M. a parcela 2684/7 - pasienok a roľa na
M., parcela 2684/8 - pasienok a roľa na M. a nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. F. zapísaná v PKvložke XXXX ako parcela č. 2684/5 - pasienok a roľa na M. boli právoplatne komasované. Predmetom
tohto sporu však nie je otázka určenia, či horeuvedené nehnuteľnosti boli alebo neboli právoplatne
komasované, ale predmetom sporu je žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú, aby súd nahradil

vyhlásenie vôle žalovanej tak, že dáva súhlas na vyplatenie finančných plnení z označených súdnych
úschov. Z tohto dôvodu žalobcovia musia jednoznačne preukázať výsledky prípadne právoplatne
skončenej komasácie, nakoľko žalovaná rozporuje sumy, ktoré žalobcovia uplatňujú v žalobe, ktorou
sa domáhajú nahradenia vyhlásenia vôle žalovanej tak, že súd dáva súhlas na vyplatenie uvedených
finančných plnení. Žalobcovia nepredložili operát nového stavu tzv. Kombinatórium B, toto ani nemohli

predložiť. Komasačné hárky, z ktorých žalobcovia vychádzajú a ktoré vydáva OÚ Žilina - odbor
katastrálny, vychádzajú z polohovej knihy starého stavu obvod I - VII, k. ú. F., čo vyplýva z prípisu bývalej
Správy katastra Žilina zo dňa 25.05.2011. Kataster, pokiaľ sa týka obvodov, vychádza z tejto polohovej
knihy starého stavu, tzv. Kombinatória A, pričom žalobcovia nepreukázali, či podľa Kombinatória B do
obvodu III patrili aj pozemnoknižné parcely, ktoré sú predmetom sporu, žalobcovia nepreukázali, keďže
komasačné hárky vychádzajú z Kombinatória A - polohovej knihy starého stavu, v prospech koho, v

akom podiele a v akej výmere a do akej PK vložky boli vykomasované novovytvorené pozemnoknižné
parcely, pretože bez existencie Kombinatória B takúto skutočnosť preukázať nemohli. Žiadnym dôkazom
nepreukázali výsledky prípadnej autentifikácie komasácie, bez ktorých nie je možné žalobe vyhovieť.
Podľa komasačných hárkov, ktoré žalobcovia predložili, podiely jednotlivých nových spoluvlastníkov
nie sú určené. Je absolútne vylúčené, aby pri komasácii neboli určené spoluvlastnícke podiely

jednotlivých spoluvlastníkov nového stavu. Takéto určenie vychádzalo z hodnoty novovykomasovaných
pozemkov. V danom prípade nebolo možné aplikovať ust. § 133 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb.,
podľa ktorého v pochybnostiach sa predpokladá, že podiely spoluvlastníkov sú rovnaké. Pri právoplatne
skončenej komasácii nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti o výške spoluvlastníckych podielov nových
spoluvlastníkov novykomasovaných parciel. Polohová kniha starého stavu je vlastne Kombinatórium

A. Kombinatórium A znamená, že geodet začal práce v obci tým, že zameral sceľovací obvod a
začal s vyšetrovaním majetkovej držby. Potom začal meranie starého stavu podľa skutočného stavu
užívania nezávisle od stavu mapového podkladu. Súčasne so zameraním starého stavu bola vykonaná
klasifikácia bonít jednotlivých parciel. Po zmeraní starého stavu sa vykonalo zobrazenie geodeta modrou
farbou do mapového podkladu a vypočítali sa výmery jednotlivých parciel. Predložili súdu mapu Ing. Y.

zo dňa 10.06.1948, ktorá sa nachádza v súdnom spise a ktorú predložili žalobcovia, ale v čiernobielom
zobrazení, pričom žalovaní ju predložili vo farebnom zobrazení a z ktorej vyplýva, že uvedená mapa
je zameranie starého stavu, ktorého zobrazenie sa vyznačilo do mapového podkladu modrou farbou.
Vyhotovila sa polohová kniha starého stavu. Na poklade takto vyhotoveného elaborátu bol ustálený
komasačný nárok v korunách pre každého oprávneného účastníka komasácie. Komasačný geodet

potom urobil celkovú bilanciu nárokov vyhotovením tzv. Kombinatória A. OÚ Žilina vychádzal prakticky
z výsledkov Kombinatória A, z ktorého nie je preukázaný výsledok komasácie. Táto skutočnosť je
celou podstatou sporu, nakoľko súd nemôže nahradiť prejav vôle žalovaných na vyplatenie finančných
prostriedkov bez toho, aby mal právne poklady, na základe ktorých by vedel rozhodnúť komu, v akej
výške majú byť vyplatené finančné prostriedky zo súdnej úschovy. Popierajú, že by od ich právnej

predchodkyne vodné dielo odkúpilo nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX na základe komasačného
stavu.

10. Žalobcovia v 1/ - 5/ rade k vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ uviedli, že je len opakovaním skutkovej
a právnej argumentácie ich právnej predchodkyne. V celom rozsahu odkazujú na svoje vyjadrenia

počas konania, vykonané dôkazy, a to osobitne vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 09.02.2017 v spojení
s vyjadrením zo dňa 13.03.2017. Nemajú záujem zaťažovať súd neustálym opakovaním tých istých
argumentov.

11. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade v ďalšom vyjadrení uvádzajú, že žalobcovia sa vôbec nevyjadrujú na otázku,

že neuniesli dôkazné bremeno v tom smere, že nepredložili operát nového stavu - Kombinatórium
B, pričom len tvrdia, že podľa nich táto námietka nie je opodstatnená a poukazujú na nemožnosť
príslušného formalistického posudzovania ukončenia komasácie. Otázku existencie Kombinatória B
však nie je možné považovať za formalistické posudzovanie ukončenia komasácie, pretože
operát nového stavu Kombinatória B je definitívny komasačný elaborát nového stavu, z ktorého jedine

sa dá zistiť, v prospech koho boli prípadne pôvodné pozemnoknižné parcely vykomasované a v akom
podiele, v akej hodnote.12. Žalobcovia v 1/ - 5/ rade udávajú, že nemôžu súhlasiť so stanoviskom žalovaných, že sa v
predchádzajúcichpodaniachnevyjadrilikexistenciiKombinatóriaB,nakoľkopoukázalinareťazdôkazov
v rámci komasácie, ktoré tvoria ucelenú reťaz, z ktorej možno vyvodiť existenciu komasácie a jej

ukončenia uvedením do držby v prospech osôb, ktorých boli sporné parcely vykomasované. Z hľadiska
držby uvedených pozemkov je významný aj postoj právnych predchodcov žalobcov a žalovaných, ktorí
boli totožní s účastníkmi v konaní 16C/173/93, ktorí boli na ohliadke na mieste samom a v rámci
tejto ohliadky ukázali, ktoré pozemky užívali a na základe takto označených pozemkov boli následne
spracované aj znalecké posudku Ing. Krnáča a Ing. Skušeka, ktoré sú súčasťou spisu. O tom, že

právnej predchodkyni žalovaných bol známy stav založený ukončenou komasáciou, nasvedčuje i listina
na č. l. 652 spisu, keď previedla pozemky evidované podľa komasačného stavu kúpnou zmluvou na
Vodohospodársku výstavbu, štátny podnik, a to konkrétne parcely KN 5529/1, 5529/4, 5529/10. I keď
obrana žalovaných sa snažila uvádzať, že sa jednalo o novovytvorené parcely z nového merania, s
uvedeným možno súhlasiť len v tom, že toto nové meranie vytvorilo parcely s podlomítkami, ale boli
odčlenené od pôvodne komasovanej parcely č. 5529. Žalobcovia tiež preukázali, že v čase vykonanej

komasácie v roku 1948 právna predchodkyňa žalovaných nemala na komasovanej parcele 5529
postavený dom, nakoľko tento dom bol postavený až v roku 1962, čo vyplýva z kúpnej zmluvy na č.
l. 648. Do pozornosti dávajú tú skutočnosť, že obrana právnej predchodkyne žalovaných spočívala
v tom, že žalobcovia nepreukázali autentifikáciu komasácie a uvedenie do držby. Potom, čo krajský
súd zrušil rozsudok okresného súdu a vyslovil svoj právny názor ohľadne posudzovania komasácie a

uložil vysporiadať sa práve s dôkazmi predloženými žalobcami na skutočnosť autentifikácie komasácie,
žalovaní zotrvali už len na námietkach vo vzťahu ku Kombinatóriu B. Napadnutý rozsudok žiadajú
potvrdiť.

13. Žalovaní 1/, 2/ k vyjadreniu žalobcov 1/ - 5/ poukazujú na ust. § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii

konania, ako aj ust. § 154 CSP o zákonnej koncentrácii konania. Z uvedených zákonných ustanovení
vyplýva, že žalobcovia v rámci uplatňovania prostriedkov procesného útoku, a to ani v rámci sudcovskej
koncentrácie, ani v rámci zákonnej koncentrácie neuplatnili dôkaz, ktorým by preukázali výsledky
podľa nich právoplatne skončenej komasácie. Predmetom sporu nie je určenie, či komasácia skončila
alebo neskončila právoplatne, ale predmetom sporu je nahradenie vyhlásenia vôle žalovaných na

vyplatenie finančných plnení zo súdnych úschov. Teda ide prakticky o plnenie z výsledkov prípadne
právoplatne skončenej komasácie, ktoré výsledky žalobcovia v rámci procesného útoku nepredložili.
Žalobcovia len demagogickým spôsobom zahmlievajú túto skutočnosť s tvrdením, že z reťaze dôkazov
je možné vyvodiť záver o existencii komasácie a jej ukončenia uvedením do držby jednotlivých
účastníkov komasácie. Týmto svojím tvrdením však nepreukázali výsledky komasácie. Pokiaľ poukazujú

na konanie vedené na OS Žilina 16C 173/93, a to tvrdia, že súd na ohliadke zistil, ktoré pozemky
kto užíval, k tomu uvádzajú, že účastníci komasácie reálne nikdy nevstúpili do držby pozemkov podľa
výsledkov komasácie a tieto užívali tak, ako pred prípadne ukončenou komasáciou podľa reálnej
deľby uskutočnenej mlčky uzavretou dohodou za účinnosti bývalého uhorského práva na Slovensku v
roku 1932 na základe geometrického plánu Ing. U. Q. zo dňa 14.12.1932, pričom takto sa pozemky

užívali až do roku 1957, pokiaľ neprešli do užívania socialistickej organizácie. Súd v roku 1993,
pokiaľ urobil ohliadku, zistil užívanie pozemnoknižných parciel podľa reálnej deľby, nie podľa výsledkov
komasácie. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na znalecké posudky Ing. Krnáča a Ing. Skušeka, je právne
irelevantné, na základe čoho tieto posudky vypracovali. Nie je pravdou tvrdenie, že by Y. R. bol známy
stav založený ukončenou komasáciou, pretože výsledky komasácie nie sú známe ani žalobcom, ani

ostatným účastníkom komasácie. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že Y. R. previedla pozemky evidované
podľa komasačného stavu kúpnou zmluvou na Vodohospodársku výstavbu, š. p., toto tvrdenie nie je
pravdivé. Poukazujú na prípis Okresného úradu Žilina, odbor katastrálny z 19.08.2015, v ktorom sa
konštatuje, že v katastrálnom operáte, ktorý spravuje tunajší odbor, sa listina definitívneho elaborátu
nového stavu tzv. Kombinatórium B nenachádza a taktiež sa nenachádza podklad, na základe ktorého

došlo k stotožneniu PK parciel s komasačnými parcelami. Z toho jednoznačne vyplýva, že ani kataster
nikdy nevychádzal z výsledkov právoplatne skončenej komasácie. Pokiaľ žalobcovia v konaní neboli
schopní preukázať od roku 2003 do roku 2016 po dobu 13 rokov autentifikáciu komasácie, tak žalovaná
spochybňovala právoplatnosť komasácie, pretože dôkazná povinnosť na preukázanie tejto skutočnosti
bolanažalobcoch.Keďžalobcoviavjúni2016predložilisúdulennepriamedôkazyoúdajnejprávoplatne

skončenej komasácii, pôvodná žalovaná v logickej súvislosti s touto skutočnosťou skúmala jej prípadné
výsledky, bez preukázania ktorých nie je možné rozhodnúť v spore. Pokiaľ žalobcovia uvádzajú, že
oni nenesú zodpovednosť za prípadnú medzerovitosť v dokladoch štátneho archívu, v rámci zákonnej
koncentrácie nepredložili žiaden doklad o tom, že Kombinatórium B sa v žiadnom archíve na Slovenskunenachádza. Nepredložili ani žiadne doklady, ktoré by nasvedčovali o existencii Kombinatória B.
Poukazujú na Nariadenie uhorského ministerstva spravodlivosti č. 3900/906, § 1 pozemková kniha
a mapa znázorňujúca nový stav držby vzniknutá komasáciou, ktorého následkom je prepracovanie

pozemkových kníh, je zhotovovaná vždy v dvoch exemplároch. Ako na pozemkovej knihe, tak aj na
mape musí byť vyznačené, či ide o prvý alebo druhý exemplár. § 4 - akonáhle je konanie pre úpravu
držby skončené, zašle sedria prvý exemplár pozemkovej knihy a mapy, v ktorej je znázornený nový stav
držby, zároveň s pozemkovou knihou a mapou znázorňujúci starý stav držby a zhotovený porovnávací
zoznam(kombinatórium)príslušnémupozemnoknižnémuúradu,abypodľanichprepracovalpozemkovú

knihu, druhý exemplár pozemkovej knihy a mapy s novým stavom držby zašle sedria príslušnému
finančnému riaditeľstvu k prepracovaniu daňových operátov. Z toho vyplýva, že Kombinatórium B by
nemalo byť len v štátnom archíve. Ak by existovalo, muselo by sa nachádzať aj v pozemkovej knihe a na
príslušnom daňovom úrade - finančnej správe, ktorý bol predtým vedený ako finančné riaditeľstvo. Nie je
pravdou tvrdenie žalobcov, že v dôsledku zmeny politickej situácie sa nestihla prepracovať pozemková
kniha, ale je jednoznačne preukázané, že ak by došlo k ukončeniu komasácie, musel by Krajský súd

v Trenčíne ihneď zaslať uvedené prípadné doklady na pozemkovú knihu za účelom prepracovania a
na finančné riaditeľstvo. Prevedeným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že na pozemkovú
knihu neboli zaslané zo sedrie uvedené doklady. Podľa § 5 vyššie uvedeného nariadenia knihovný úrad
zaslanú pozemkovú knihu a mapu, aj ostatné spisy vráti sedrii a takisto sedrii vráti tieto doklady finančné
riaditeľstvo. Sedria uschová všetky exempláre v archíve. Po uschovaní operátov v archíve môže sedria

k úradnému použitiu vydávať len druhé exempláre pozemkovej knihy. Prvý exemplár sa nesmie vydať z
archívu. Z uvedeného vyplýva, že prvý exemplár komasačných operátov musel byť uschovaný v archíve.
Ak žalobcovia tvrdia, že došlo prípadne k autentifikácii komasácie, museli v rámci zákonnej koncentrácie
konania preukázať aj jej výsledky, a keďže ich nepreukázali, žalovaní 1/, 2/ žiadajú odvolací súd, aby
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

14.VpriebehuodvolaciehokonaniazomrelapôvodnážalovanáY.R.,atodňaXX.XX.XXXX.Krajskýsúd
v Žiline, ako súd odvolací, vydal uznesenie sp. zn. 11Co/88/2017 zo dňa 9. augusta 2018 o pokračovaní
v konaní s dedičmi pôvodnej žalovanej Y. R., a to v 1/ rade Mgr. N. I. a v 2/ rade C. R., dedičmi žalovanej
(uznesenie o dedičstve č. k. 30D/734/2017-106 zo dňa 24.07.2018) v súlade s ust. § 63 ods. 1, 2 CSP.

15. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania právnej
predchodkyne žalovaných v 1/ a v 2/ rade v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380
CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods.

1, 2 CSP.

16. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav veci a vyvodil z neho správny právny záver. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce otázky,
ktoré boli vo veci vznesené, pričom sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie,

na ktoré poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP.
Pokiaľ aj odvolací súd ďalej uvádza niektoré listinné dôkazy a svedeckú výpoveď, vychádza iba zo
skutkových záverov súdu prvej inštancie, od ktorých sa neodchýlil. Odvolanie žalovaných nepovažuje
za dôvodné.

17. Základnou prejudiciálnou otázkou pre rozhodnutie sporu je, či v katastrálnom území, kde sa
nachádzajú nehnuteľnosti, za ktorých vyvlastnenie sa vyplatená peňažná náhrada nachádza v súdnych
úschovách, prebehla komasácia, či táto komasácia bola riadne ukončená tak, aby na jej základe došlo
k zmene vlastníckych vzťahov.

18. Kým žalobcovia sa domáhajú nahradenia prejavu vôle žalovaných v 1/ a v 2/ rade, preukazujúc,
že komasácia v predmetnom katastrálnom území bola riadne ukončená a nastali účinky komasácie,
podstatou odvolacích námietok žalovaných 1/, 2/ je tvrdenie, že komasácia nebola riadne ukončená,
nedošlo k autentifikácii komasácie, pričom bez autentifikovaného Kombinatória B nemožno považovať
komasáciu za ukončenú.

19. Je potrebné uviesť, že medzi účastníkmi nie je sporné, že komasácia sa v príslušnom katastrálnom
území ( F., obvod V..) začala a prebiehala. Súdne konanie o komasácii v rozhodnom čase upravoval
zákonný čl. XXXIX. z roku 1908 a nariadenie král. uh. ministra spravodlivosti č. 30/1909 (toto nariadeniesa vzťahovalo na rozhodné obdobie, t. j. obdobie od roku 1909 do roku 1948). Súdne konanie o
komasácii malo tieto etapy:
- konanie o prípustnosti komasácie,

- prípravné práce,
- meritórne konanie,
- vykonávacie konanie,
- konanie o nákladoch komasácie.

20. Pre účely komasácie bolo katastrálne územie F. rozdelené do viacerých obvodov, pričom
nehnuteľnosti týkajúce sa predmetu konania boli zaradené do obvodu V. Komasačné konanie prebiehalo
pred Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. Nc III 45/24. V súdenej veci sa nezachoval kompletný
spisový materiál, pričom obsahom vykonaného dokazovania sú viaceré listiny, ktoré tvorili obsah tohto
spisu. V tejto súvislosti, ako to už odvolací súd uviedol v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení
(uznesenieKrajskéhosúduvŽilinevydanépodč.k.11Co/495/2015-1404zodňa30.6.2016),jepotrebné

prihliadať na skutočnosť, že od rozhodného obdobia, v ktorom prebiehala komasácia, uplynula doba
takmer 70 rokov, a preto príliš formalistické posudzovanie ukončenia komasácie nie je namieste.

21. Pokiaľ ide o jednotlivé fázy komasačného súdneho konania, medzi účastníkmi nie je sporné, že
prebehlo konanie o prípustnosti komasácie, prípravné práce, ako aj meritórne konanie. Obsahom

spisu je množstvo listinných dôkazov, ktoré svedčia o uskutočnení týchto fáz konania a žiadna zo
strán sporu ich nespochybňuje. Pokiaľ ide o samotné meritórne konanie, jeho účelom bolo prerokovať
zásadné otázky spojené s vyhotovením nového rozdeľovacieho plánu a ustáliť, ktoré pozemky ležiace v
komasovanom území nepodliehajú výmene, resp. sa z nej vylučujú, kde sa zriadia príhony pre dobytok,
cestyainékomunikácie,kdebudúumiestnenénaspoločnéužívanieurčenéstudne,napájadlá,cintoríny,

stromové škôlky, kameňolomy, hliniská a pod., umiestnenie nových pozemkov, ktoré predmety majú
nárok na osobitné vyrovnanie. V druhej časti zememerač v týchto intenciách vyhotovil rozdeľovací
plán, pričom vychádzal zo zásady, že každý účastník má podľa nového stavu dostať pozemky v tej
istej hodnote, ako mal v starom stave (výmera nebola rozhodujúca). Takto vyhotovený rozdeľovací
plán sudca prejednal so všetkými účastníkmi. Právoplatný rozsudok o zásadných otázkach nového

umiestnenia tvoril tretiu a záverečnú časť meritórneho konania, pričom potom nasledovala ďalšia fáza
komasácie - vykonávacie konanie. Žalobcovia v tomto smere predložili viaceré listiny, ktoré preukazujú
priebeh tejto fázy komasácie (meritórne konanie). Je to predovšetkým zápisnica z 27.04.1946 Nc III
45/24-671 za prítomnosti súdneho radcu, zapisovateľky, zememerača, osôb z MNV Žilina a MNV za
obec Chlmec, dôverníkov, a to ohľadne popisu hraníc obcí Chlmec nad Váhom, Strážov nad Váhom

za účelom spísania protokolu o popise obecných hraníc miesta, kde sa má komasovať územie Žiliny.
Ďalej je to zápisnica z 27.11.1947 Nc III 45/24-698, kde za prítomnosti 80 - 100 osôb došlo k určeniu
pozemkov, ktoré nepodliehajú komasácii, stanoveniu držobnostných dielov, určenie dielov I, II, III a V,
konštatácia, že obvody IV, VI a VII nebudú skomasované osobitne, stanovenie povinnosti zememerača
vyhotoviť podrobný plán do konca apríla 1948. Ďalej je to list zo 06.05.1948 III Nc 45/24-712 - vykonanie

revízie operátov starého stavu, z ktorého vyplýva, že v dňoch 21. - 24. apríla 1948 bola vykonaná
kancelárska revízia operátov starého stavu katastrálneho územia F., operát bol uznaný za spôsobilý, niet
preto námietok, aby splátka C bola zememeračovi vyplatená, priložený je zoznam závad. Z listu, ktorý
sa nachádza na č.l. 1371 spisu, adresovaného Povereníctvu spravodlivosti vyplýva, že dňa 19.7. 1948
sa uskutočnilo meritórne pojednávanie. Na č.l. 1372 spisu sa nachádza kópia meritórneho rozsudku zo

dňa 9. augusta 1948 č.k. Nc III 45/24-724.

22. Rozhodné z hľadiska účinkov komasácie je vykonávacie konanie (po ktorom ešte nasleduje konanie
o nákladoch komasácie, toto však už z hľadiska účinkov komasácie nie je rozhodné), jeho priebeh
upravovalo vyššie citované nariadenie 30/1909 v VI. Hlave, §§ 164 a nasl. . Podstata vykonávacieho

konania spočívala v tom, že súd vyhlásil doterajší stav držby za zaniknutý a účastníkov uviedol do novej
držby. Tým bolo konanie skončené. Súdne uvedenie do držby sa uskutočnilo tak, že vyslaný sudca
priamo namieste každému osobitne ukázal jeho nové pozemky. Následne sudca opatril rozdeľovacie
operáty autentifikačnou doložkou, ktorú spolu s ním mali podpísať autentifikačný katastrálny inžinier,
hospodársky, prípadne aj lesný odborný znalec. Po právoplatnosti uznesenia o autentifikácii nového

stavu mal sudca zaslať rozdeľovacie operáty aj pozemkovej knihe za účelom jej prepracovania.
Zásadnými skutočnosťami pre posúdenie, či je komasácia v danom katastrálnom území platná, je
autentifikácia komasácie ako formálny predpoklad ukončenia komasácie a zároveň uvedenie nových
vlastníkov do držby, čo predstavuje materiálny predpoklad ukončenia komasácie. V tejto súvislostiodvolací súd poukazuje na dobový dokument, publikáciu ,,Kommassácia na základe VII. A XXXIX. čl.
zák. z roku 1908, vydanou v roku 1912 v Budapešti (predloženou stranami konania, získanou z Matice
slovenskej), ktorý vykonávaciu fázu komasácie opisuje ako ,,uvedenie do majetku“. O priebehu tejto

fázy konania dokument hovorí: ,,Keď plány o umiestnení, ktoré zhotovil zememerač, prišly ku sudcovi,
na započatie vykrojovania nových pozemkov na tvár miesta určí pojednávanie a tam v prítomnosti
stránok povinný je plán o rozdelení s právoplatným pokonaním alebo výrokom porovnať a každému
obšírne vysvetliť. Jestli je základná námietka proti plánu o umiestnení, sudca vymerávacím dozorstvom
vyslanémukatasternémumerníkovidáopraviťchybu.Keďmajiteliaplánoumiestneníprijali,zememerač

i v prírode označí a vykrojí nové pozemky. Pri tomto označovaní zememerač bez výnimky každú medzu
musí označiť a síce tak, aby pri ukazovaní a uvádzaní do majetku v rozličných gruntovných zápisniciach
nachodiace majetku aj v prírode mohly byť vykázané. Po skončení vykrojenia zememerač povinný je
každému jednotlivému majiteľovi jeho majetok aj osobite ukázať. Toto ukázanie však majiteľov ešte
neoprávňuje k tomu, aby pozemky vzali aj do úžitku. Na toto, to jest na uhodnovernenie nového stavu
majetku a na uvedenie stránok do nového majetku sudca určí osobité pojednávanie, na ktorom stránky

tak uvedie do majetku, že každý jednotlivý nový kus zainteressovaným po jednom a osobite, pozemky
vzdialených ale jednému poslancovi obecnieho predstavenstva osobne vykáže. Toto je uvedenie
do majetku, čím sa kommassácia definitívne skončí.“ Aj uvedený dobový dokument nasvedčuje, že
podstatným pre skončenie komasácie bol materiálny aspekt, uvedenie do majetku.

23. Za podstatný dokument, od ktorého súd prvej inštancie odvíja autentifikáciu komasácie, súd označil
zápisnicu z 30.11.1948, ktorá sa nezachovala. Z prehľadu spisu Nc III 45/24 Krajského súdu v Trenčíne
(nachádza sa na č.l. 588 a nasl. súdneho spisu) však vyplýva, že táto zápisnica sa nachádzala pod
č. 743 na č. l. 1211 - 1213 komasačného spisu. Okresný súd poukázal na rad nepriamych dôkazov,
ktoré vytvárajú logickú štruktúru a nasvedčujú, že k autentifikácii komasácie došlo. Najpodstatnejším sa

javí uznesenie Nc III 45/24-740 z 25.11.1948 - zvolanie šetrenia na deň 30.11.1948 ohľadom overenia
komasačného operátu a nového stavu ohľadne blokov III - VII a uvedenie do novej držby so započítaním
dňa 30.11.1948 s tým, že bolo oznámené, že prítomnosť účastníkov nie je nutná. Ak by niekto nepoznal
jemu vykrojené pozemky alebo hranice, mal sa prihlásiť u sudcu, aby mu ich komisia ukázala na mieste
samom. Účastníci, ktorým sú pozemky známe, boli upozornení, že sa dostaviť nemusia (č.l. 424 spisu).

Nepriamym dôkazom o existencii zápisnice z 30.11.1948 sú aj zachované doručenky z jednotlivých
obcí o zverejnení vyhlášky z 01.12.1948 (č.l. 426 a nasl. spisu, podľa prehľadu komasačného spisu
sa vyhláška nachádzala v spise pod č. 744). Práve s ohľadom na obsah uznesenia z 25.11.1948, v
ktorom bol vyjadrený účel zvolania šetrenia na 30.11.1948, je vysoko pravdepodobné (hraničiace s
istotou),žedošlokautentifikáciikomasácie,pričomvyhláškouz01.12.1948najpravdepodobnejšiedošlo

k oznámeniu vykonania a ukončenia komasácie. Práve takýmto spôsobom - vyhláškou sa totiž v zmysle
§ 174 posledný odsek nariadenia 30/1909 oznamovalo ukončenie komasácie ( konajúci sudca bol
povinný deň ukončenia ihneď vyhlásiť v príslušnej obci a v susedných obciach vyhláškou, uverejnenou
obvyklým spôsobom).

24. Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným názorom prvostupňového súdu, že autentifikácia spravidla
nebola osobitným rozhodnutím, ale len súčasťou zápisnice z exekučného pojednávania, pričom
postačovalo jej zachytenie v zápisnici.

25. Existencia zápisnice z 30.11.1948 vyplýva aj z iných nepriamych dôkazov. Na túto zápisnicu sa

odvolávajú iné štátne orgány v úradných dokumentoch. Vychádzal z nej samotný kataster nehnuteľností
ako špecializovaný orgán, ktorý eviduje právne vzťahy k nehnuteľnostiam.

26. V spise sa nachádza tiež viacero listín, ktoré potvrdzujú, že prebiehalo aj konanie o nákladoch
komasácie. Toto je poslednou časťou komasačného konania. Z hľadiska účinkov komasácie nie je táto

časť konania dôležitá, je však tiež nepriamym dôkazom o tom, že vykonávacie konanie bolo ukončené.

27. Pri posudzovaní, či k autentifikácii komasácie došlo, je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že uvedená
komasácia prebiehala v prvej polovici 20. storočia, keď právo kládlo dôraz na materiálny aspekt nad
formálnym. Aplikačná prax uzavrela, že len samotná okolnosť, že po komasácii nedošlo k prepracovaniu

pozemkovej knihy, nie je rozhodujúca. Dôležité je, či došlo k autentifikácii komasácie, pričom postačuje
zachytenie v zápisnici a k exekučnému odovzdaniu pozemkov. Vtedy hovoríme o tzv. nezapísanej
komasácii, ktorá však sa stala titulom pre nadobudnutie vlastníctva novým vlastníkom (než tým, ktorýpredmetný pozemok vlastnil pred vykonanou komasáciou). Takéto nadobudnutie sa pokladá za pôvodné
(pozri napr. odborný článok JUDr. Marián Mikl „Komasácia“ uverejnený v č. 3/1998 Arsnotaria).

28. Úlohu v tomto procese zohráva aj skutočnosť, že hoci stav komasácie mal byť zapisovaný do
pozemkovoknižných vložiek, od roku 1948 došlo k zmene právnej úpravy (prijatie zákona č. 47/1948
Zb., tzv. Sceľovacieho zákona) a následne došlo k úplnému zrušeniu procesu komasácie vládnym
Nariadením 47/1955 o opatreniach odbore hospodársko-technických úprav pozemkov.

29. Žalovaní argumentujú nedokončením komasácie, majúc za to, že nedošlo k autentifikácii komasácie,
keďže nebolo preukázané tzv. Kombinatórium B, ktoré predstavuje definitívny komasačný elaborát
nového stavu, pozostávajúci z nových máp a znázorňujúci nový vytýčený stav v teréne s príslušným
písomným operátom, ktorý bol z hľadiska právneho významu hodnoverným podkladom na pretvorenie
PK vložiek. Žalovaní argumentujú, že žalobcovia nepredložili ako dôkaz komasačné operáty, a to
konkrétne rozdeľovacie mapy, katastrálnu pozemkovú knihu a pozemkové archy opatrené overovacou

klauzulou sudcu. Jeden exemplár pozemkovej knihy a mapy, v ktorej je znázornený nový stav držby,
zároveň s pozemkovou knihou a mapou znázorňujúcou starý stav držby a zhotovený porovnávací
zoznam (kombinatórium), mal byť zaslaný príslušnému pozemnoknižnému úradu, druhý exemplár
príslušnému finančnému riaditeľstvu. Takéto skutočnosti preukázané neboli.

30. K uvedenej argumentácii odvolací súd udáva, že nemohlo dôjsť k vykonávaciemu konaniu, ktorého
uskutočnenie vyplýva z vyššie označených dôkazov bez Kombinatória B. Vzhľadom na odstup času,
kedy komasácia prebiehala a na rôznu prax na území Slovenskej republiky, nemožno hovoriť o
Kombinatóriu B ako o určitom dokumente na predpísanom tlačive. Základom pre Kombinatórium B bol
podrobný komasačný plán, ktorý vyhotovil zememerač. Bol to vlastne umiestňovací plán s elaborátom

nového stavu. Aby mohlo dôjsť k autentifikácii komasácie, takýto plán musel byť schválený a byť
podkladomprevykonávaciekonanie,kdeužmuselibyťznámenárokykaždéhoúčastníka.Zjednotlivých
zachovaných listín a korešpondencie, ktorá je súčasťou komasačného spisu Nc III 45/24 vyplýva, že bol
vyhotovený komasačný elaborát nového stavu pozostávajúci z nových máp a nového stavu vytýčeného
v teréne (tzv. Kombinatórium B), keď uznesením č. Nc III 45/24-740 z 25.11.1948 bolo zvolané šetrenie

na 30.11.1948 ohľadne overenia komsačného operátu a nového stavu ohľadne blokov III - VII a uvedenia
do novej držby.

31. Nie zanedbateľným dôkazom je výsluch svedkyne J. H., bývalej zamestnankyne OÚ Žilina, odbor
katastrálny. Aj keď žalovaní sa snažia jej svedeckú výpoveď spochybniť „chytaním za slovíčka“, odvolací

súd, rovnako ako súd prvej inštancie, považuje jej výpoveď za hodnovernú, vnútorne nerozpornú,
zodpovedajúcu výsledkom dokazovania ustáleného aj na základe iných, predovšetkým listinných
dôkazov. V tejto súvislosti vo vzťahu k dôležitosti tejto svedeckej výpovede treba uviesť, že svedkyňa
pracovala na katastri ako vedúca oddelenia dokumentaristiky a poskytovania informácií od roku 1972 do
roku 2011. Svedkyňa uviedla, že pokiaľ ide o komasačné hárky 0682 a 0683 ku komasačným parcelám

5526 a 5527, tieto patrili do komasačného obvodu č. 3, kde prebehla riadna komasácia, potvrdila
existenciu tzv. modrej knihy, ktorá sa z katastra stratila, v ktorej bolo napísané aj číslo autentifikácie.
Autentifikáciu komasovaného stavu vykonal Krajský súd v Trenčíne pod č. 4 (poznámka odvolacieho
súdu správne číslo III) C 45/24/743 z 30.11.1948. Autentifikácia neznamená rozhodnutie, ale porovnanie
písomného mapového operátu a odovzdanie v prírode, a toto sa aj stalo. Uviedla, že z tzv. modrej knihy

si urobila kópiu, ktorá sa nachádza na č. l. 549 spisu. Urobila si ju preto, aby sa k stránkam nedostala táto
kniha,abysanezničila,abyzakaždým,keďodpovedásúduapod.,abypresnevedelačísloautentifikácie
komasačného stavu. Ona s touto knihou riadne pracovala. Na otázku, kto písal stranu 549, uviedla, že
robil to ten, kto robil celkovú knihu, a to bol Y. a Ing. R., ale kto je konkrétne podpísaný, to nevie uviesť.
Komasáciou sa pozemnoknižné vložky neuzatvárali. V roku 1948 bola taká doba, že keď sa robila táto

komasácia, tak sa to už nestihlo napísať do pozemkovej knihy. Komasácia nie je dôvod na uzavretie
pozemnoknižnejvložky,lebovšetkyzmenykomasáciesazaznamenávajúkmenu.Uviedla,žeexistovala
polohová kniha, kde bolo zostavených 7 komasovaných obvodov. V každom takomto obvode je zoznam
pozemnoknižných vložiek, pozemnoknižná parcela a k nej adekvátny komasačný hárok, je parcelný
protokol, v ktorom už nie sú pozemnoknižné parcely, ale sú tam parcely katastrálne aj komasačné,

pretože sa tam nachádzajú aj parcely intravilánu. Takisto existujú komasačné hárky pôvodné, starý
stav a nový stav. V starom stave komasačný hárok 1, kde je priradené meno a zoznam všetkých
pozemnoknižných parciel, ktoré do komasácie patrili, v novom stave je to isté číslo komasačného hárku,
kde sú napísaní vlastníci bez podielu. Svedkyňa na otázky uviedla, že v tomto prípade nešlo o listinu, aleo operát, a tento operát nebol opatrený autentifikačnou doložkou. Nikdy takéto operáty neboli opatrené
takouto pečiatkou, mapa bola a nepamätá si, či išlo o autentifikačnú pečiatku, ale nejaký odtlačok tam
bol. Táto mapa vznikla tým, že sa prekresľovali meračské a vyšetrovacie nákresy. Na otázku, či bola na

katastriniekedynejakálistinaopatrenáautentifikačnoupečiatkou,svedkyňauviedla,žeautentifikácianie
je žiadna pečiatka. Pred autentifikáciou došlo k porovnaniu mapového písomného podkladu nákresov,
ktorých sa zúčastnili tí ľudia, ktorí súhlasili so vstupom do držby. Komasácia začala platiť tým, že oni
vstúpili do držby a oni vstúpili do držby. Potom, keď už vstúpili do držby, už nemali právo podávať
námietky na vlastníctvo, mohli sa opravovať len chyby v písaní a v počítaní. Žiadnu listinu súdom

opatrenou pečiatkou nevidela, pretože tieto listiny boli na súde v Trenčíne a nie v Žiline. Kataster robí
s operátmi, pričom na mapách, s ktorými pracuje, je uvedené, na základe čoho je tá mapa vyhotovená,
a to pre katastrálne účely stačí. Na katastri vychádzali z toho, že komasácia prebehla a je platná.
Svedkyňa uviedla, že pokiaľ ide o polohovú knihu I - VII obvodu (č. l. 369 spisu), vyplýva z nej číslo
pozemnoknižného hárku, pozemnoknižnej vložky, parcelné číslo, číslo komasačného hárku a tiež, akú
výmeru by mali parcely mať. Výmera je však nehodnoverný a nezáväzný údaj. Zaujímavosťou je, že

je tu starý aj nový stav, je tam uvedená výmera a hodnota pôdy v pozemkovej knihe pri starom stave
a pri novom stave je daná výmera už menšia, aj suma menšia. Podľa svedkyne túto polohovú knihu
možno považovať za Kombinatórium A a zároveň aj za Kombinatórium B, lebo ide o porovnanie starého
a nového stavu. Na rozdiel od Kombinatória A, v Kombinatóriu B sa uviedli aj mená vlastníkov a parciel a
hodnota a výmera. V danom prípade je iba Kombinatórium A, pretože B sa nemuselo robiť, lebo nebola

komasovaná celá obec. To, čo je na strane 373, tak nejde o Kombinatórium B, ale ide o kompletný
výpis z komasačného stavu v zmysle kombinatória, a tu sa nenachádza zoznam komasačných hárkov.
Nenachádza sa v spise, ale nachádza sa v katastri. V katastri existuje aj celý komasačný operát aj s
vyšetrovacími a meračskými nákresmi. Kombinatórium je iba porovnanie starého a nového stavu. V
Žiline sa Kombinatórium B nenachádza pod názvom Kombinatórium B. Starý zoznam komasačných

hárkov vlastne nahrádza Kombinatórium B.

32. Hoci z výpovede tejto svedkyne vyplývajú rôzne terminologické nezrovnalosti, ide z hľadiska
dokazovania o hodnotnú výpoveď, pretože táto svedkyňa ako odborná pracovníčka katastra sa dlhé
časové obdobie podieľala na činnostiach súvisiacich s evidovaním právnych vzťahov k nehnuteľnostiam

a prichádzala do styku s autentickými dokumentmi týkajúcimi sa komasácie. Ako súd už vyššie uviedol,
napriek existencii vyššie uvedeného zákonného článku a vykonávacieho nariadenia, ktoré upravovali
komasáciu na území Slovenska, nebola jednotná prax pri postupoch komasácií a zároveň možno
konštatovať, vyplýva to aj z viacerých odborných článkov, ktoré sú súčasťou spisu, že nie je ani
používaná rovnaká terminológia týkajúca sa jednotlivých rozhodnutí a dokumentov v oblasti komasácie.

Uvedené vyplýva aj z historických súvislosti. Komasácia bola uskutočňovaná na základe všeobecne
záväzných predpisov, ktoré boli prijaté za Rakúsko - Uhorska a platili na celom jeho území. Kým však v
Rakúsku ako aj v Uhorsku sa zákony prísne formálne dodržiavali, na území Slovenska to tak nebolo, aj
pre chýbajúcich štátnych úradníkov sa striktne nedodržiavala formálna stránka všeobecne záväzných
právnychpredpisov,naopak,viacsadbalonamateriálnustránkuichnaplnenia.Hociprílohounariadenia

30/1909 sú vzory tlačív a operátov pre komasáciu, v praxi sa tieto nedodržiavali, nepoužívali, čo vyplýva
aj z iných katastrálnych území, kde prebehla komasácia. To, že neexistuje dokument výslovne označený
ako ,,kombinatórium B“ neznamená, že nedošlo k autentifikácii komasácie.

33. Z výpovede svedkyne však jednoznačne vyplynulo, že v obvode, kde sa predmetné parcely

nachádzajú, komasácia prebehla a štátne orgány na úseku katastra ju považovali za dokončenú,
autentifikovanú, zakladajúcu zmenu právnych vzťahov vo vzťahu k evidovaným nehnuteľnostiam a
vychádzali z nej pri poskytovaní informácií o právnom stave nehnuteľností. Hoci sa nezachoval
komplexný komasačný spis, zo zachovaných listín, ako aj z operátov, ktoré mal k dispozícii kataster
nehnuteľností, možno ustáliť, že neexistovala len polohová kniha starého stavu, ale z jednotlivých

komasačnýchhárkovvyplývaporovnaniestaréhoanovéhostavu,zktoréhosúznámenárokyúčastníkov
komasácie. Bez definitívneho komasačného elaborátu nového stavu a nových máp nemohlo dôjsť k
uvedeniu účastníkov komasácie do novej držby, ku ktorej na základe zachovaných zápisníc nepochybne
dňa 30.11.1948 došlo.

34. Práve komasačné hárky sú na Slovensku dokumentom, z ktorého sa zisťujú výsledky komasácie
a súdna prax ich dlhodobo akceptuje ako dokument preukazujúci vlastníctvo ku komasovaným
nehnuteľnostiam. V tejto súvislosti možno citovať z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
13Co 523/1996 - 55 zo dňa 29. novembra 1996: ,,Pokiaľ ide o otázku „komasácie“, tak tam, kdetáto nebola dokončená (teda podľa jej výsledkov sa nevypracoval nový pozemkovoknižný stav), ale
dospela aspoň do štádia „uhodnovernenia“ (teda vypracovali sa mapové podklady nového usporiadania
katastrálneho územia/jeho časti, označili sa budúci vlastníci novovytvorených pozemkov a tento stav

schválil príslušný súd), čiže vyhotovenia „komasačných hárkov“, možno vychádzať pri preukazovaní
(zisťovaní) vlastníctva z „komasačných hárkov“.

35. Pokiaľ žalovaní namietajú, že z komasačných hárkov v súdenej veci nemožno zistiť podiely tam
zapísaných osôb, a teda nemožno hodnoverne ustáliť, kto a v akom rozsahu vlastníctvo nadobudol,

s touto argumentáciou sa nemožno stotožniť. V tomto smere možno dať za pravdu odvolateľom v
tom smere, že naozaj v predmetných komasačných hárkoch č. 0682 a 0683 pri menách právnych
predchodcov výška spoluvlastníckych podielov uvedená nie je. Takáto situácia v práve je však riešiteľná.
Na našom území sa vždy čo do veľkosti podielu používal princíp, že pri pochybnostiach o výške podielu
viacerých spoluvlastníkov, sa má za to , že podiel je rovnaký. Hoci pozitívna právna úprava je tu až
od platnosti Stredného Občianskeho zákonníka, táto rímskoprávna zásada sa používala aj za platnosti

obyčajového práva. Pokiaľ ide teda o právnych predchodcov žalobcov, platí fikcia rovnosti podielov osôb
zapísaných v komasačnom hárku. Pokiaľ ide o právne nástupníctvo žalobcov a na nich pripadajúce
podiely, to zo strany žalovaných spochybnené nebolo.

36. Na platnosti komasácie nič nemení ani skutočnosť, že komasácia nebola ukončená v celom

katastrálnom území F., ale iba v niektorých jej obvodoch. V rozpore s takýmto záverom potom nie je
ani list hlavného súdneho radcu č. k. Nc IV/49-791 zo dňa 14.11.1949, ktorým požiadal Povereníctvo
spravodlivosti v Bratislave o usmernení vo veci komasácie v Žiline, z čoho možno vyvodiť, že komasácia
bola vykonaná v Žiline iba čiastočne v niektorých obvodoch, pričom časť účastníkov už v tomto čase
bola v novej držbe komasovaných pozemkov(č.l. 631 spisu). Vykonanie čiastočnej komasácie bolo v

súlade s ust. § 55 nariadenia 30/1909.

37. Autentifikácia komasácie ako formálny predpoklad ukončenia komasácie musí byť posudzovaná
vo vzájomnej súvislosti so splnením materiálneho predpokladu, a to, či došlo k uvedeniu účastníkov
do novej držby a vstupu nových vlastníkov do tejto držby, pričom z predložených listinných dôkazov

vyplýva aj uvedenie účastníkov komasácie do držby náhradných pozemkov. Z listín, ktoré pochádzajú
predovšetkým z novembra 1948, nepochybne vyplýva, že účelom nariadených pojednávaní bolo
„krájanie náhradných pozemkov“, prejednávanie námietok, ktoré sa ukončilo dňom 23.11.1948. Termín
30.11.1948 bol nariadený za účelom autentifikácie nového stavu a tiež uvedenia účastníkov do držby
a úžitku náhradných pozemkov. Z korešpondencie, ktorá je obsahom spisu, vyplýva, že náhradné

pozemky už v tomto čase boli väčšine vlastníkov známe.

38. Žalovaní 1/, 2/ poukazujú na existenciu právoplatných rozhodnutí, ktoré konštatovali, že komasácia
nebola platne skončená. V tejto súvislosti odvolací súd opakuje, ako to už uviedol aj v predchádzajúcom
zrušujúcom uznesení, že záväzný pre súd aj strany je iba výrok právoplatného rozhodnutia. Pokiaľ súd

v inom konaní posudzoval danú otázku (ukončenie komasácie v katastrálnom území F.) ako otázku
prejudiciálnu, takéto rozhodnutie pre súd v danej veci nie je záväzné a súd v súdenej veci túto zásadnú
prejudiciálnu otázku, a to, či v katastrálnom území F. obvod V. došlo k záväznému ukončeniu komasácie,
musíposúdiťsamostatne.Žiadnezrozhodnutí,naktorépoukazujúžalovaní1/,2/,nevyriešilotútootázku
záväzným spôsobom. Rovnako sú odvolaciemu súdu známe aj rozhodnutia, na ktoré zase poukazujú

žalobcovia, ktoré vyhodnotili komasáciu ako ukončenú a vyvolávajúcu právne účinky. Rovnako tieto
rozhodnutia danú otázku riešili iba ako otázku prejudiciálnu.

39. Žalovaní 1/, 2/ počas celého konania spochybňovali skutočnosť, že nedošlo k autentifikácii
komasácie. Na základe vyššie uvedeného však odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie,

došiel k záveru, že z priamych aj nepriamych dôkazov, ktoré boli v konaní žalobcami predložené,
možno nepochybne vyvodiť, že komasačné konanie skončilo autentifikáciou nového stavu a uvedením
účastníkov komasácie do držby. Hoci nedošlo k prepracovaniu pozemkovej knihy, nie je to prekážkou
pre nadobudnutie vlastníctva novým komasačným vlastníkom, pričom komasácia predstavuje originárne
nadobudnutie vlastníckeho práva, ktoré prekrylo pôvodné pozemnoknižné vlastníctvo nehnuteľností.

40. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny, vrátane výroku
o trovách konania, voči ktorému neboli vznesené žiadne odvolacie námietky.41. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 255 ods. 1
CSP. Žalobcovia v 1/ - 5/ rade boli v odvolacom konaní úspešní, vznikol im preto nárok voči neúspešným
žalovaným v 1/ a v 2/ rade na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

42. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)