Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. jún 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8621010052
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8621010052.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.06.2022, v
trestnej veci proti obžalovanému W. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/5/2021 zo dňa 06.07.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného W. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník uznal obžalovaného W. B. za vinného z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 12.11.2020 okolo 12.20 hod. viedol nákladné motorové vozidlo továrenskej značky J. G.,
evidenčného čísla B. s prívesným vozíkom továrenskej značky DRIVAL, evidenčného čísla B. po ceste

I. triedy číslo 21 po X. ulici v meste Q., okr. M., v smere od mesta M. do mesta B., pričom porušil
povinnosťvodičapodľa§17ods.1zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkevplatnomznenívspojenís
ustanovením § 137 ods. 2 písm. c) citovaného zákona o cestnej premávke, keď za osobným motorovým
vozidlom továrenskej značky Škoda Felicia, evidenčného čísla M., idúcim pred ním nedodržal takú
vzdialenosť, aby mohol včas zastaviť vozidlo a keď vodička vozidla jazdiaceho pred ním B. Q. spomalila
a v kilometri 12,03 aj vozidlo zastavila za pred ňou zastavenými vozidlami v kolóne pred priechodom pre

chodcov, prednou časťou ním vedeného vozidla narazil do zadnej časti vozidla pred ním a vodička B.
Q. pritom utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie pravého kľúčikovo mostíkového zhybu, čo
si vyžiadalo jej liečenie a práceneschopnosť v trvaní 18 až 20 dní.

Za to súd prvého stupňa uložil obžalovanému podľa § 158 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37
písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, ktorého

výkon mu podmienečne odložil podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona
určil skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov. Súčasne podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona mu
uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 1 (jedného) roka.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie čo do výroku o treste, konkrétne v časti výroku o treste zákazu
činnosti, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku, odvolanie obžalovaný,

ktoré dodatočne písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania uviedol, že podmienečný trest je pre neho v
tomto prípade dostatočný a predstavuje dostatočné ponaučenie. Zákaz činnosti viesť motorové vozidlá
by bol pre neho likvidačný, pretože by prišiel o zamestnanie, nedokázal by uhrádzať výdavky na
základné životné potreby, ako aj výživné pre maloleté deti. Žiadal tiež krajský súd o vytýčenie hlavného
pojednávania, ktorého by sa zúčastnil s právnym zástupcom a prezentoval by svoju argumentáciu.
Navrhol teda, aby krajský súd napadnutý rozsudok v časti uloženého trestu zákazu činnosti zrušil.Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného dôvodné nie je.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že odvolanie obžalovaného smerovalo len proti výroku o treste,
ktoré navyše zúžil len na časť, v ktorej mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy

motorových vozidiel na 1 rok, preto preskúmal len napadnutý výrok o treste. Čo sa týka výroku o vine,
tento odvolaním napadnutý nebol, pričom obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní po zákonnom
poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku a postupom podľa § 257 ods. 4, 5 Tr. poriadku vyhlásenie,
že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, ktorý sa mu kladie za vinu s tým, že takéto
vyhlásenie bude považované za priznanie spáchania skutku a konajúci súd následne vyhlásenie o vine
podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal. Súd prvého stupňa preto podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vykonal

iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Krajský súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že skutok zodpovedá právnej kvalifikácii, ktorej sa
vyhlásenie obžalovaného týka, vykonané dokazovanie tiež poskytovalo dostatočný podklad pre to, aby
súd vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutku, prijal. Krajský súd tiež nezistil

ani skutočnosti nasvedčujúce porušeniu práva obžalovaného na obhajobu, čo je jediným prípustným
dovolacím dôvodom v prípade takéhoto vyhlásenia (§ 257 ods. 5 Tr. poriadku). Vo vzťahu k tomuto
postupu teda neboli zistené žiadne pochybenia.

Odvolací súd teda preskúmal odvolaním napadnutý výrok o treste a to vrátane uloženého

podmienečného trestu odňatia slobody, aj keď obžalovaný namietal iba časť výroku o treste týkajúcu
sa trestu zákazu činnosti a s podmienečným trestom odňatia slobody súhlasil. Výrok o treste zákazu
činnosti je totiž súčasťou výroku o treste, ktorý je vzhľadom na účel trestu potrebné hodnotiť komplexne
ako jeden výrok, výrok, ktorý definuje trestný postih páchateľa.

Správne súd prvého stupňa zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona,
tedažesaktrestnémučinupriznalaúprimnehooľutovalatonielenvyhlásením,ženepopieraspáchanie
skutku vykonanom na hlavnom pojednávaní, ale aj v prípravnom konaní vo výpovedi sa ku skutku priznal
v celom rozsahu a uviedol, že je mu ľúto, že dopravnú nehodu zavinil. Správne bola u obžalovaného
súdom prvého stupňa zistená aj priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, teda že bol už za

trestnýčinodsúdený,keďpodľaodpisuzregistratrestovmáevidovanýchcelkovo8odsúdení,naposledy
rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/16/2016 zo dňa 20.05.2016 pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 1 roka a 2 mesiacov, z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený dňa
13.09.2016 a dňa 21.11.2017 sa osvedčil.

Trestný zákon stanovuje v prípade prečinu ublíženia na zdraví podľa 158 Tr. zákona trestnú sadzbu až
na jeden rok (0-1 rok), ktorú pri konštatovanej rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností nebolo
potrebné upravovať, preto bolo potrebné trest odňatia slobody ukladať v rámci tejto zákonom stanovenej
trestnejsadzby.Prizohľadnenídoterajšiehoživotaobžalovaného,užspomínaných8záznamovvregistri

trestov, z ktorých síce viaceré sú už zahladené a staršieho dáta, čo však nemožno prehliadnuť pri
hodnotení osoby obžalovaného a jeho doterajšieho života, ako aj 9 záznamov v registri priestupkov
(CESDAP) od roku 2018, pričom v zmysle lustrácie EKV má od roku 2004 evidovaných až 16 záznamov,
je trest odňatia slobody prvostupňovým súdom uložený vo výmere 8 mesiacov, teda v hornej polovici
zákonom stanovenej trestnej sadzby, trestom zákonným a tiež primeraným. Na strane druhej aj krajský

súd bol toho názoru, že v prípade obžalovaného postačuje aj uloženie trestu odňatia slobody s
podmienečným odkladom v uvedenej výmere v spojení so súdom prvého stupňa určenou skúšobnou
dobou v trvaní 16 mesiacov, ktorú aj krajský súd považoval za primeranú, keď mal za to, že v danom
prípade v súlade s ust. § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s
prihliadnutím na jeho doterajší život, a na okolnosti prípadu, na zabezpečenie ochrany spoločnosti a

nápravu páchateľa nie je nevyhnutný trest odňatia slobody spojený s jeho bezprostredným výkonom.

Čo sa týka trestu zákazu činnosti, ktorý obžalovaný svojím odvolaním výslovne napádal, súd prvého
stupňa ho ukladal podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona a uložil mu trest zákazu činnosti vo výmere 1 roka,teda na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Obžalovaný namietal práve uloženie tohto
druhu trestu a žiadal odvolací súd, aby mu trest zákazu činnosti neuložil, pričom odvolanie odôvodnil
predovšetkým osobnými pomermi, keď uloženie tohto druhu trestu by malo negatívny vplyv na jeho

životnú úroveň a plnenie základných životných potrieb. Krajský súd však v tejto súvislosti uvádza, že
obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti práve spojenej s vedením motorového vozidla, pričom došlo
z jeho strany k porušeniu dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom o cestnej premávke, čim došlo k
spôsobeniu následku v podobe ublíženia na zdraví poškodenej s dobou liečenia a práceneschopnosťou
v trvaní 18-20 dní. Na tomto mieste je tiež potrebné poukázať aj na už konštatované skutočnosti

plynúce z lustrácie CESDAP, ako aj v lustrácii EKV (Agenda dopravno-správnych činností), v ktorej
má obžalovaný evidovaných celkovo 9 záznamov od roku 2018, resp. v EKV celkovo 16 dopravných
priestupkov od roku 2004, posledný spáchaný v zmysle oboch lustrácií dňa 28.02.2021, teda posledných
9 priestupkov sa dopustil v období 3 rokov (2018-2021), pričom všetky boli spáchané na úseku
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, čo svedčí o relatívne početnom a opakovanom porušovaní
dopravných predpisov z jeho strany.

Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že obžalovaný mal už, hoci v dávnejšej minulosti, uložený zákaz
činnosti viesť motorové vozidlá a to v trestnom aj administratívnom konaní. Za takejto situácie sa teda
krajský súd stotožnil s postupom prvostupňového súdu a rovnako považoval uloženie trestu zákazu
činnosti postihujúceho činnosť, pri ktorej došlo k spáchaniu skutku, za dôvodné.

Pri určovaní výmery trestu zákazu činnosti bol krajský súd tohto názoru, že vzhľadom na doterajší
život obžalovaného, s poukazom na závažnosť spáchanej trestnej činnosti, jej následok a tiež postoj
obžalovaného k nej postačuje jeho uloženie na dolnej hranici trestnej sadzby, vo výmere 1 roka tak, ako
ho uložil súd prvého stupňa.

Takto uložený trest pozostávajúci z trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom a primeranou
skúšobnou dobou, v spojení s trestom zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel po dobu
jedného roka aj podľa názoru krajského súdu je plne postačujúcim pre dosiahnutie účelu trestu v
zmysle ust. § 34 Tr. zákona, keď trest má predstavovať predovšetkým represívnu funkciu, ale má plniť
úlohu aj individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou a zároveň v plnej miere zohľadňuje kritériá pre ukladanie trestu s prihliadnutím najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V súlade s vyššie uvedenými dôvodmi a právnymi úvahami preto krajský súd postupom podľa § 319 Tr.

poriadku odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.