Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 20, 2022

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320200689
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2022:8320200689.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu E. T., nar. XX. X. XXXX,

bytom P. XXXX/XXX, U., zastúpeného JUDr. Antonom Wagnerom, advokátom, Kudlovská 1, Humenné
proti žalovanej: I. Q., rod. M., nar. XX. X. XXXX, bytom P. XXX/XX, U., zastúpenej JUDr. Mariánom
Meždejom, advokátom, Štúrova 1336/30, Humenné o odstránenie neoprávnenej stavby takto

r o z h o d o l :

I. Zastavuje konanie v časti o povinnosti žalovanej odstrániť časť búdky na komunálny odpad postavenej
na pozemku žalobcu parcele C-KN XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. U..

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Priznáva žalovanej vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu jednej tretiny
z celkových trov s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po
právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 28. 2. 2020 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby žalovanej bola uložená
povinnosť na vlastné náklady odstrániť betónový múrik a časť búdky na komunálny odpad postavené na
pozemku žalobcu parcela C-KN XXXX/X zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. U. do 60 dní od právoplatnosti
rozsudku. Zároveň žiadal, aby žalovaná bola zaviazaná nahradiť mu trovy konania.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parciel C-KN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X
zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. U.. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou parciel KN-C XXXX/X, XXXX/
X a XXXX/X zapísaných na LV č. XXXXX kat. úz. U..

Na LV č. XXXX kat. úz. U. sú zapísané vecné bremená zriadené Zmluvou z XX. X. XXXX podľa ust. §
151n OZ a to na základe geometrického plánu Ing. D. S. z X. XX. XXXX.

Žalobca mal po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX kat. úz. U.
pochybnosť o tom, či betónový múrik a nízky kovový plot je umiestnený na jeho pozemku KN-C XXXX/
X alebo na pozemku žalovanej C-KN XXXX/X. Túto záležitosť spočiatku neriešil, lebo pracuje mimo
územia Slovenskej republiky. Postupom času sa však začali zhoršovať vzťahy medzi ním a žalovanou
a preto požiadal Ing. D. S., ktorý predtým vypracoval geometrický plán, aby na mieste samom zistil, či
betónový múrik a kovový plôtik sú na pozemku žalobcu alebo na pozemku žalovanej. Pri tomto úkone

bolo preukázané, že časť betónového múrika a časť búdky na nádobu na komunálny odpad, ktoré sú
vo vlastníctve žalovanej zasahujú do pozemku žalobcu a to parcely KN-C XXXX/X.3. V snahe vyriešiť vzniknutú situáciu vyzval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žalovanú písomným podaním z 21. 8. 2019, aby kovový plôtik a betónový múrik odstránila do 30. 9.
2019. Žalovaná reagovala tak, že požiadavky žalobcu budú splnené v prípade, že aj žalobca bude

písomne zaviazaný odstrániť všetky časti stavieb a konštrukcií, ktoré presahujú do pozemku žalovanej.
Priďalšejpísomnejkomunikáciimedziprávnymzástupcomžalobcuažalovanoureagovalažalovanátak,
žebudeopätovnepožadovaťvymeraniehranícmedzipozemkami,lebojepresvedčená,žehranicanieje
vytýčená správne a pri jej vytyčovaní Ing. S. ani nebola prítomná. Žalobca preto vyzval žalovanú, aby mu
doručila vytyčovací náčrt hranice, ktorý by vypracoval ňou určený geodet tak, aby bolo možné v prípade

rozdielu požiadať Katastrálny odbor Okresného úradu U. o opravu chýb v zmysle § 59 Katastrálneho
zákona.

Žalovaná na to reagovala tak, že zaslala snímu z katastrálnej mapy a tabuľku súradníc s oznámením, že
meranie previedla firma G. G. - Ing. E. T., ale žiaden hodnoverný právny dokument nebol vyhotovený.
Písomné vyjadrenie žalovanej neobsahovalo žiadne skutočnosti týkajúce sa spornej hranice a preto

žalobca znova vyzval prostredníctvom právneho zástupcu na predloženie právneho dokumentu, z
ktorého by bolo zrejmé, že správnosť priebehu hranice je spochybnená. K dohode medzi stranami sporu
nedošlo a preto žalobca podal žalobu na súd.

4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že žalobu žiada zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať žalobcu

na náhradu trov konania.

Tvrdila, že nezrealizovala ani betónový múrik, ani búdku na komunálny odpad, ktorých odstránenie
žalobca žiada. Tieto postavili rodičia žalovanej D.Ú. M. a S. M. niekedy v šesťdesiatych rokoch minulého
storočiaatedadávnopredtým,nežmamaS.M.previedlapozemky,naktorýchsatietostavbynachádzali

do podielového spoluvlastníctva žalovanej a jej brata E. M.. Teda žalovaná tvrdila, že nezrealizovala
niečo proti vôli žalobcu ako vlastníka pozemku na jeho pozemku, ale tieto stavby boli súčasťou
pozemkov, ktoré matka darovala žalovanej a jej bratovi E. M. do podielového spoluvlastníctva.

Poukázala na ust. § 135c ods. 1 OZ a uviedla, že nevie z akého právneho titulu má byť zaviazaná

odstrániť niečo, čo nezrealizovala proti vôli žalobcu ako vlastníka pozemku. Nakoniec je pochybnosť aj
o tom, či betónový múrik a búdka na komunálny odpad sa nachádzajú na pozemku žalobcu, lebo ten
má o tom určité pochybnosti.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril tak, že zotrváva na svojich stanoviskách, ktoré sú podopreté

dôkaznýmiprostriedkamiatvrdí,žeakbyžalovanápredložilažalobcovihodnovernéodbornévyjadrenie,
resp.súkromnýznaleckýposudokotom,žejespochybnenáhranicatakakojuurčilIng.S.geometrickým
plánom, mohla byť uvedená vec vyriešená mimosúdnou dohodou.

Žalovaná hoci v rámci mimosúdnych písomných vyjadrení viackrát opakovala, že bude požadovať

opätovné vymeranie hranice, napokon k tomu nezaslala žiadny relevantný dokument.

Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovanej, že žiada odstrániť z jej časti pozemku staré stavby, resp. ich časti,
žalobca sa k tomu nevyjadruje, lebo to nie je predmetom sporu.

6. V priebehu sporu, podaním z 2. 3. 2022 žalobca zobral žalobu v časti späť a zároveň žiadal o
pripustenie zmeny žalobného petitu.

Keďže v priebehu sporu žalovaná odstránila z pozemku žalobcu búdku na komunálny odpad, niekedy na
prelome mesiacov september a október 2021, žalobca v tejto časti zobral žalobu späť a žiadal konanie

zastaviť.

Keďže na pozemku žalovanej parc. C-KN XXXX/X zapísanej na LV č. XXXXX kat. úz. U. rástli stromy,
ktorých vetvy a korene presahovali na pozemok žalobcu, vyzval žalobca listom z 26. 4. 2021 žalovanú
na odstránenie týchto stromov, resp. na odstránenie vetiev a koreňov, lebo tieto presahovali na pozemok

žalobcu. Korene spôsobili nadvihnutie zeminy a betónových kociek na nádvorí rodinného domu a to v
časti od 3 do 7 m od vstupnej brány. Tieto korene tiež naďalej spôsobujú praskanie a poškodzovanie
betónového múrika, ktorý je vo vlastníctve žalovanej a je situovaný od vstupnej brány žalobcu vovzdialenosti asi 6,20 m a z ktorého odpadávajú kúsky betónu na pozemok žalobcu, čím dochádza k
ohrozeniu jeho vlastníckeho práva.

Po vydaní rozhodnutia Mestom U. o súhlase výrobu drevín žalovaná stromy zrezala v dňoch 14. a 15.
10. 2021. Neodstránila však korene týchto drevín, hoci vo vyjadrení uviedla, že sa nebráni povinnosti
realizovať výzvu právneho zástupcu na odstránenie vetiev a koreňov stromov a teda žalobca má za to,
že žalobu nie je možné vyriešiť mimosúdnou dohodou.

Žalobca navrhol vykonať ohliadku na mieste samom a pripustiť zmenu žalobného petitu tak, že mimo
povinnosti odstrániť betónový múrik bude žalovaná zaviazaná odstrániť aj korene stromov.

7. Na pojednávaní dňa 7. 3. 2022 súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalovaná je zaviazaná na
vlastné náklady odstrániť betónový múrik od vstupnej brány dvora žalobcu po úroveň 6,20 m, ktorý sa
nachádza na pozemku žalobcu parc. C-KN XXXX/X zapísaného na LV č. XXXX Katastrálneho odboru

Okresného úradu v U. pre katastrálne územie U., obec U., okres U. a aby bola povinná odstrániť korene
stromu z pozemku žalobcu C-KN parc. č. XXXX/X zapísaného na LV č. XXXX Katastrálneho odboru
Okresného úradu v U. pre katastrálne územie U., obec U., okres U. nachádzajúce sa na úrovni od 3
m do 7 m od vstupnej brány dvora žalobcu do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Zároveň aby žalovaná bola zaviazaná nahradiť žalobcovi trovy konania.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, najmä s listami
vlastníctva č. XXXX kat. úz. U. a XXXXX kat. úz. U., s kópiou pozemkovej mapy, s darovacou zmluvou
so zriadením vecného bremena, so zmluvou o zriadení vecného bremena, s geometrickým plánom, s
písomnou korešpondenciou strán sporu pred začatím súdneho konania, vykonal ohliadku nehnuteľností

patriacich stranám sporu a zistil nasledovný skutkový stav.

9. Podľa predloženého LV č. XXXX pre okres U.É., obec U., kat. úz. U. mal súd za preukázané, že
žalobca je vedený ako výlučný vlastník rodinného domu so súp. č. XXXX a parciel KN-C XXXX/X ,
záhrada o výmere 270 m2, XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 132 m2, XXXX/X zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 89 m2, ktoré nadobudol darovacou zmluvou z XX. X. XXXX, ktorej vklad
do katastra nehnuteľností bol povolený pod R..

V časti C tohto listu vlastníctva - ťarchy je zapísané vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu
a prejazdu cez pozemok reg. C-KN XXXX/X v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č.

XXXXXXXX-XX/XXXX v prospech vlastníka stavby rodinného domu so súp. č. XXX na parc. XXXX/X a
vlastníka pozemku parc. C-KN XXXX/X z XX. X. XXXX. Tiež je zapísané zriadenie vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok C-KN XXXX/X v rozsahu vyznačenom
geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX v prospech vlastníka stavby rodinného domu súp. č.
XXXX na parc. XXXX/X a vlastníka pozemku C-KN XXXX/X zo dňa XX. X. XXXX.

10. Predložením LV č. XXXXX pre okres U., obec U., kat. úz. U. mal súd za preukázané, že žalovaná
je vedená ako výlučná vlastníčka parciel KN-C XXXX/X záhrada o výmere 281 m2, XXXX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 101 m2, XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 99 m2, ktoré
nadobudla dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z 15. 3. 2016. V časti

C - ťarchy tohto listu vlastníctva je uvedené zriadenie vecného bremena a to spočívajúce v práve
prechodu a prejazdu cez pozemok reg. C-KN XXXX/X v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č.
XXXXXXXX-XX/XXXX v prospech vlastníka stavby rodinného domu so súp. č. XXX na parc. XXXX/X a
vlastníka pozemku parc. C-KN XXXX/X z XX. X. XXXX. Tiež je zapísané zriadenie vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok C-KN XXXX/X v rozsahu vyznačenom

geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX v prospech vlastníka stavby rodinného domu súp. č.
XXXX na parc. XXXX/X a vlastníka pozemku C-KN XXXX/X zo dňa XX. X. XXXX.

11. Predložením darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 12. 8. 2016 žalobca preukázal, že nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX nadobudol darovacou zmluvou od darcov E. M. a R. M., rod. Š., so zriadením

vecného bremena a to práva doživotného bývania a užívania rodinného domu súp. č. XXXX v prospech
darujúcich.12. Predloženou zmluvou o zriadení vecného bremena mal súd za preukázané, že bola uzatvorená dňa
15. 3. 2016 medzi oprávnenými z vecného bremena a to E. M., R. M., I. Q. a D. M. a povinnými z vecného
bremena E. M., R. M. a I. Q..

Predmetnou zmluvou boli zriadené vecné bremená tak ako sú zapísané na LV č. XXXX a XXXXX kat.
úz. U..

13.Žalobcapredložilajgeometrickýplánč.XXXXXXXX-XX/XXXX,ktorývypracovalIng.D.S.dňaX.XX.

XXXX a dôvodom vypracovania geometrického plánu bola úprava hranice a rozdelenie pozemkov parc.
č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X a vyznačenie vecného bremena práva prechodu v prospech
vlastníkov parciel č. XXXX/X a XXXX/X.

14. Žalobca predložil tiež korešpondenciu, ktorú viedol jeho právny zástupca so žalovanou pred
začiatkom súdneho konania s cieľom uzatvoriť mimosúdnu dohodu o sporných skutočnostiach.

Listom z 21. 8. 2019 bola žalovaná vyzvaná na odstránenie betónového múrika, nízkeho kovového
plôtika a búdky na komunálny odpad.

Žalovaná odpovedala listom z 28. 8. 2019 tak, že požiadavky budú splnené, ak žalobca bude písomne

zaviazaný odstrániť všetky stavieb a konštrukcií, ktoré presahujú alebo sú po rozdelení pozemku na
parcele žalobkyne a neboli doposiaľ odstránené.

Následne strany sporu viedli písomnú komunikáciu, avšak k mimosúdnej dohode o predmete sporu
nedošlo.

15. Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX kat. úz. U. sa stal na základe daru od svojho nevlastného otca. Vzťahy medzi ním a žalovanou sa
postupne zhoršovali a boli čiastočne vyriešené v r. 2015, keď bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce
v práve prechodu žalovanej cez pozemky žalobcu.

Pokiaľ ide o predmet sporu a to odstránenie múrika a koreňov stromov, žalobca uviedol, že to môže
urobiť aj sám, ale ide mu o principiálne riešenie, lebo žalovaná ho sústavne ignoruje a na jeho
návrhy nereaguje. Vec chcel vyriešiť mimosúdne, o čom súdu predložil aj listy adresované žalovanej
prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Až po začatí súdneho konania žalovaná odstránila nádobu

na smetný kôš a drobný kovový plôtik vzadu na pozemku. Betónový múrik však nechala. Tento múrik je
podľa jeho názoru postavený tak, že čiastočne je na jeho pozemku a čiastočne na pozemku žalovanej.
Múrik sa časom posúva najmä v zadnej časti, lebo žalovaná sa o tento múrik nestarala a provizórne
ho len opravila maltou, ktorá opadáva. Podľa vyjadrenia žalobcu múrik patrí žalovanej, lebo vo svojich
listoch sa vyjadrovala tak, že ona ho opravovala. Keď on dostal nehnuteľnosti darom, tak múrik bol na

jeho pozemku a postupne sa posúva do jeho pozemku stále viac. Žalobca sa necíti byť vlastníkom tohto
múrika, lebo z väčšej časti je podľa jeho názoru múrik na pozemku žalovanej a ona ho aj opravovala.
Pôvodne bol zriadený za tým účelom, aby nedochádzalo k zosuvu pôdy z pozemku žalovanej na
pozemok žalobcu. V minulosti chcel vedieť na čom pozemku sa múrik nachádza a preto zavolal geodeta
a ten zistil, že múrik sa sčasti nachádza na pozemku žalovanej a sčasti na jeho pozemku.

Pokiaľ ide o odstránenie koreňov stromov, žalobca uviedol, že jemu sa zdá, že je to problém žalovanej,
lebo korene poškodzujú jeho prístupovú cestu, ktorú on používa dvakrát do roka. Odstránenie koreňov
si predstavuje tak, že žalovaná nadvihne kocku, odreže koreň a kocku dá naspäť. 90 % prístupovú cestu
užíva žalovaná a nie on, tak prečo by mal túto cestu pre žalovanú udržiavať.

Naotázkuprávnehozástupcuuviedol,ženikdynevidel,abyžalovanávykonávalanejakúčinnosťtak,aby
múrik posúvala do jeho pozemku. On považuje múrik za vlastníctvo žalovanej len preto, že žalovaná ho
v minulosti opravovala. On múrik neopravuje, lebo prečo by mal opravovať niečo cudzie, čo sa nachádza
na jeho pozemku. Osobne nevidel, aby žalovaná tento múrik opravovala, ale on sa zdržiava prioritne

v zahraničí a domov chodí málo.

16. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že genéza užívania nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu
je taká, že tieto nehnuteľnosti v minulosti vlastnili jej rodičia. Mali postavený rodinný dom, ktorý malpôdorys tvaru kocky. Neskôr bola urobená prístavba, takže tento dom má pôdorys písmena L. Prístavba
bola urobená niekedy v 70-tych rokoch minulého storočia. Žalovaná má dvoch súrodencov, bratov a
všetci ako rodina žili v rodičovskom rodinnom dome. Matka žalobcu sa vydala za jedného z jej bratov a

prepísala parcelu, ktorá patrila matke tak, že polovicu tejto parcely vlastní žalovaná a polovicu jej brat, za
ktorého matka žalobcu ani v tom čase ešte nebola vydatá. Potom sa z jedného rodinného domu urobili
dve samostatné bytové jednotky, z ktorých jednu vlastní žalovaná a jednu vlastnil jej brat. Napokon došlo
k rozdeleniu spoluvlastníctva tak, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou v jednej polovici rodinného
domu č. XX, v ktorom žije a druhú časť domu so samostatným súpisným číslom má vo vlastníctve

žalobca, lebo ju nadobudol darom od brata žalovanej.

Žalovaná uviedla, že spolu s manželom boli nútení urobiť si vlastnú prístupovú cestu, lebo žalobca urobil
len dvojmetrovú bránu ako prístup do dvora a bola príliš úzka na to, aby sa tam dalo chodiť autom. Teda
žalovaná a jej manžel prístupovú cestu k svojmu domu cez pozemky žalobcu takmer nevyužívajú a to
od jesene minulého roku, lebo si vybudovali vlastnú prístupovú cestu.

Pokiaľ ide o hranicu medzi spornými parcelami, žalovaná uviedla, že v minulosti bola niekde inde, ale
matka žalobcu ju posunula a preto je múrik na pozemku žalobcu.

K samotnému múriku sa vyjadrila tak, že sa necíti byť jeho vlastníčkou, lebo tento múrik staval jej otec

niekedy v 60-tych rokoch minulého storočia a múrik sa nachádza na pozemku žalobcu. V minulosti ten
múrik bol na hranici pozemkov, ale matka žalobcu si posunula hranicu tak, aby mala širší dvor a múrik
sa dostal na pozemok, ktorý teraz patrí žalobcovi. Súhlasila s tým, aby múrik zbúral žalobca, lebo je na
jeho pozemku a teda nech si s tým robí, čo chce. Ona zamýšľa postaviť na svojom pozemku plot.

K odstráneniu koreňov stromov sa vyjadrila tak, že je to smiešne, aby mala odstraňovať korene, keď
stromy už boli zrezané.

Na otázku právneho zástupcu, prečo žalovaná neodstránila aj korene stromov, keď stromy zrezala na
základe povolenia Mesta U., žalovaná uviedla, že keby začala kopať na dvore, tak na ňu žalobca zavolá

policajtov. Zároveň uviedla, že po výrube stromov korene prirodzene zhnijú a nezostanú tam naveky.

17. Súd vykonal ohliadku nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu na mieste samom a zistil, že rodinný
dom patriaci žalobcovi sa nachádza pri štátnej ceste, má tvar kocky s verandou a bezprostredne za
týmto domom je ako prístavba dom žalovanej so samostatným vchodom.

Cez dvor patriaci žalobcovi je vytvorená prístupová cesta prostredníctvom betónových kociek vložených
do terénu tak, aby po týchto kockách mohlo prechádzať motorové vozidlo a to od vstupnej brány až do
zadnej časti pozemku, na ktorom sa nachádza rodinný dom žalovanej. Pozemky sú v teréne s miernym
sklonom od 1 do 5 %.

Pri ohliadke bol ohliadnutý peň stromu, ktorý bol zrezaný žalovanou a podľa tvrdenia žalobcu by korene
z tohto stromu mali zasahovať na jeho pozemok a preto ich žiada odstrániť. Korene stromov však
nevytŕčajú nad samotný terén dvora a pri ohliadke bolo zistené, že jedna betónová kocka vytŕča asi 3
cm v jednej časti nad povrchom tak, že nie je vo vodorovnej rovine s ostatnými kockami. Peň stromu,

ktorý bol zrezaný má priemer asi 20 cm. Na otázku sudkyne právny zástupca žalobcu uviedol, že
korene stromov, ktoré majú byť odstránené, sú pravdepodobne v pôde. Sudkyňa skonštatovala, že
žiadne korene stromu, ktorý bol zrezaný vizuálne nie je vidno ani na pozemku žalobcu, ani na pozemku
žalovanej.

Pokiaľ ide o sporný múrik, bolo zistené, že je vybudovaný o dĺžke asi 6 m v smere od štátnej cesty
do zadnej časti pozemkov, pričom výška je asi 20 cm a šírka múrika asi 30 cm. Keďže pozemok
má mierny sklon, múrik je vybudovaný ako schodnice, ktoré môžu mať dĺžku 1,5 m. Múrik slúži ako
zábrana prepadávania zeminy z pozemku žalovanej na pozemok žalobcu, lebo pozemok žalobcu je
nižšie položený, než pozemok žalovanej.

Zároveň bolo na ohliadke zistené, že žalovaná má na svojom pozemku novovybudovaný prístup, pričom
časť pozemku je vydláždená a to pri vstupnej bráne a zvyšok sú betónové pásy pre vjazd motorového
vozidla.Pri vykonanej ohliadke bol prítomný aj geodet, ktorý však nemal príslušné meracie prístroje, aby mohol
zamerať hranicu pozemkov tak ako v teréne prechádza, podľa katastrálnej mapy. Vizuálne ukázal, kde

sa uskutočnili v minulosti merania a kade má prechádzať hranica medzi pozemkami.

Žalovaná uviedla, že ak má takto prechádzať hranica, tak iba malá časť múrika v prednej časti je na jej
pozemku a zvyšok je na pozemku žalobcu. Zotrvala na svojom vyjadrení, že múrik staval jej otec v 60-
tych rokoch minulého storočia a opravoval ho jej manžel v čase, keď žila jej matka, lebo ho o to poprosila.

Nešlo o zásadnú opravu, len lepenie maltou a múrik bo naposledy opravovaný asi pred tridsiatimi rokmi.

Sudkyňou bolo pri ohliadke zistené, že na bokoch múrika sú praskliny na úseku asi 0,5 m vypadávajú
z múrika kamene.

18.Žalobcapredložilsúdufotodokumentáciu,zktorejjezrejmé,ževminulostibolinapozemkužalovanej

stromy-smrekyavprednejčastibolaajnádobanakomunálnyodpad.Najednejzfotografiíjenatiahnutá
šnúrka nad terénom, ktorá by mala znázorňovať prebiehajúcu hranicu medzi pozemkom žalobcu a
pozemkom žalovanej. Z tejto fotografie je zrejmé, že takmer celý múrik je na pozemku žalobcu a len v
malej časti v smere od štátnej cesty je časť tohto múrika aj na pozemku žalovanej. Z ďalších fotografií
je zrejmé, že tento múrik má praskliny a jeho oprava bola uskutočnená zrejme už pred nejakým časom.

19. Na základe takto vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol mimo tej časti, v ktorej ju žalobca
zobral späť.

20. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému,
koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

21. Žalobca zobral podanú žalobu späť sčasti a to o uloženie povinnosti žalovanej odstrániť časť búdky
na komunálny odpad, lebo žalovaná túto búdku odstránila v priebehu vedenia súdneho sporu. Keďže
k čiastočnému späťvzatiu žalobu došlo pred začiatkom prvého pojednávania vo veci, v tejto časti súd
konanie zastavil, lebo aj na prípadný nesúhlas žalovanej so zastavením konania by sa neprihliadalo.

22. Predmetom sporu tak zostalo uloženie povinnosti žalovanej na vlastné náklady odstrániť betónový
múrik a odstrániť korene stromov.

Súd uplatnený nárok posúdil podľa ust. § 135c ods. 1 OZ, podľa ktorého ak niekto zriadi stavbu na

cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu
treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

Medzi stranami sporu nebola spornou skutočnosť, že betónový múrik sa nachádza z väčšej časti na
pozemku žalobcu, ale len v malom rozsahu na pozemku žalovanej. Zároveň nebolo medzi stranami

sporné, že predmetný betónový múrik vystaval ešte otec žalovanej niekedy v 60-tych rokoch minulého
storočia. Žalovaná to tvrdila a žalobca toto tvrdenie nijako nepoprel. Ani žalobca, ani žalovaná sa necítia
byť vlastníkmi tohto betónového múrika, žalobca s odôvodnením, že patrí žalovanej, lebo ona robila
v minulosti jeho údržbu. Žalovaná tvrdí, že nie je vlastníčkou tohto múrika, lebo múrik sa nachádzana pozemku žalobcu a jeho matka v minulosti posunula hranicu tak, aby sa tento múrik nachádzal na
pozemku, ktorý vlastní žalobca, aby došlo k rozšíreniu dvora.

Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie za účelom
preukázania, že sporný betónový múrik patrí žalovanej. Podľa vyjadrenia žalovanej v minulosti všetky
nehnuteľnosti patrili jej rodičom, vrátane domu, ku ktorému bola neskôr urobená prístavba. Rôznymi
administratívnymi úkonmi došlo k tomu, že z domu sa vytvorili dve samostatné bytové jednotky, došlo
k zrušeniu spoluvlastníctva a k zriadeniu vecného bremena - práva prechodu žalovanej cez pozemky,

ktoré teraz vlastní žalobca.

Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal zrušenie a vyporiadanie pôvodného podielového
spoluvlastníctva a teda ani nie je zrejmé, či vlastnícke právo k spornému múriku bolo jeho súčasťou.
Žalobca nadobudol nehnuteľnosti, ktorých je vlastníkom na základe darovacej zmluvy z XX. X. XXXX
a je nepochybné, že sporný betónový múrik už bol súčasťou parcely, ktorú žalobca mimo iných darom

nadobudol. Žalobca žiadnym spôsobom neozrejmil, prečo by sa nemal stať vlastníkom tohto múrika
spolu s nadobudnutím vlastníckeho práva pozemku, na ktorom je múrik postavený. To, že nie je
vlastníkom odvodzoval len od skutočností, že žalovaná v minulosti múrik opravovala. Žalovaná tvrdila,
že nie je vlastníčkou tohto múrika a jej manžel ho opravoval ešte v čase, keď žila jej matka, lebo ho o
to požiadala. Žalovaná jednoznačne tvrdila, že múrik bol vystavaný niekedy v 60-tych rokoch minulého

storočiaavizuálnepriohliadkebolozistené,žežiadneúpravyaleboopravytohtomúrikanebolivykonané
v nedávnej dobe, lebo na múriku si vizuálne praskliny a na časti vypadávajú kamienky.

23. Po vykonanom dokazovaní súd vec uzatvoril tak, že žalobca nepreukázal ako vlastník pozemku, že
žalovaná zriadila na jeho pozemku stavbu a preto jej súd nemohol uložiť povinnosť na vlastné náklady

túto stavbu odstrániť.

Podľa hore citovaného ust. § 135c ods. OZ môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu
treba odstrániť a to v prípade, ak zistí, že niekto zriadil stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá
právo. V takom prípade môže byť uložená povinnosť odstrániť túto stavbu tomu, kto ju zriadil a to na

jeho náklady.

V danom prípade však bolo nesporné, že žalovaná túto stavbu nezriadila, ale vystaval ju ešte jej otec
niekedy v 60-tych rokoch minulého storočia. Navyše ani on nestaval múrik na cudzom pozemku, ale
na vlastnom, lebo v tom čase bol vlastníkom parcely, na ktorej múrik bol vybudovaný. Účelom múrika

bolo zabrániť tomu, aby sa zemina z jedného pozemku nezosúvala na pozemok, na ktorom bol zriadený
dvor. Takýto účel múrik plní aj v súčasnej dobe.

Ak žalobca žiada tento múrik odstrániť, súd v tejto časti žalobu zamietol, lebo žalovanej nemohla byť
uložená povinnosť tak ako ju žalobca žiadal. Žalovaná nevybudovala múrik na cudzom pozemku -

patriacom žalobcovi a nemôže teda znášať náklady na jeho odstránenie.

24. Podľa § 127 ods. 1 OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že

by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

25. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanej odstrániť korene stromov, súd považoval v tejto časti
žalobu za nedôvodnú. Žalobca nepreukázal, aby žalovaná nad mieru primeranú pomerom ohrozovala
výkon jeho vlastníckeho práva tým, že by sa v časti jeho dvora v pôde mali nachádzať korene stromu,
ktorý bol zrezaný. Pri ohliadke na mieste samom nebolo vizuálne zistené, aby korene zrezaného stromu

presahovali nad terén pozemku, ktorý tvorí dvor. Bolo zistené, že len jedna betónová kocka o rozmere
50 x 50 cm na jednej strane vytŕča nad terén asi v rozsahu 3 cm. Nebolo však preukázané, aby to bolo
spôsobené koreňom, ktorý by sa pod touto kockou mal nachádzať. Žalobca existenciu koreňov ničím
nepreukázal a ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie za účelom preukázania, že korene stromu,ktorý bol zrezaný a patril v minulosti právnym predchodcom súčasných vlastníkov pozemkov, nad mieru
primeranú pomerom ho obťažujú ako vlastníka vo výkone vlastníckych práv.

Petit rozsudku, ktorý by mal súd vydať tak, ako ho skoncipoval samotný žalobca, by bol nevykonateľný,
lebo žalobca žiadal, aby žalovanej bola uložená povinnosť odstrániť korene stromu z pozemku parc.
C-KN XXXX/X, nachádzajúce sa na úrovni od 3 m do 7 m od vstupnej brány dvora žalobcu, pričom
žalobca nekonkretizoval do akej hĺbky by mala žalovaná pozemok rozkopať tak, aby zistila, či sa v
pôde nejaké korene nachádzajú. Zároveň žalobca neurčil šírku parcely, na ktorej by žalovaná korene

stromu mala hľadať v pôde. Nie je zrejmé, koľko koreňov by sa malo v pôde nachádzať a kedy by sa
považovala povinnosť žalovanej za splnenú, či odstránením len niektorých koreňov, alebo všetkých,
ktoré sa eventuálne na pozemku žalobcu nachádzajú v rôznej hĺbke.

Podľa názoru súdu uloženie takejto povinnosti žalovanej nie je ani účelné, lebo by došlo k zásadnému
znehodnoteniu pozemku žalobcu jeho rozkopaním, pričom účel bude splnený tým, že korene stromov

potom, čo bol strom zrezaný, sa v pôde prirodzeným spôsobom rozpadnú.

Súd preto aj v tejto časti žalobu zamietol.

26. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane.

Žalobca uplatnil celkovo 3 nároky a to odstránenie búdky na komunálny odpad, odstránenie betónového
múrika a odstránenie koreňov stromov.

Žalovaná v priebehu sporu odstránila betónový múrik a teda procesne zavinila, že konanie sa v tejto

časti muselo zastaviť. Žalobca by mal voči žalovanej právo na náhradu trov konania v tejto časti. Súd
však žalobu v ďalších dvoch častiach konania zamietol a teda žalovaná by mala úspech v konaní v 2/3.
Keď súd od úspechu žalovanej (2/3) odpočítal úspech žalobcu (1/3), o náhrade trov konania rozhodol
tak, že priznal žalovanej vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania v 1/3 z celkových trov s
tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré bude vydané po právoplatnosti

rozsudku a to v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.