Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. december 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201560
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116201560.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: V. Č., D.. X.X.XXXX,

N. M. - O. XXX, právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Svidník, ul. Sov. Hrdinov
163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598 so sídlom Bratislava, Pribinova 25, o
bezdôvodné obohatenie 191,20 Eur a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 191,20 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne splatným odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému zamieta.

II. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX z 21.10.2008, uvedená vo

Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 13) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú
dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou, je neprijateľná.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vyplývajúci z
rozhodnutia súdu vo výroku I.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vyplývajúci z
rozhodnutia súdu vo výroku II.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 27.1.2016 sa žalobca domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi vo výške 191,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 191,20 Eur odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do
zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň sa žalobca domáhal, aby súd
určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX z 21.10.2008 uvedená vo Všeobecných
podmienkach poskytnutie úveru - bod 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3, zahrňujúce náklady

na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou,
je neprijateľná. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania voči žalovanému. V odôvodnení
žaloby žalobca uviedol, že so žalovaným uzavrel spotrebiteľskú zmluvu č. XXXXXXX dňa 21.10.2008
na úver vo výške 6.000,- Sk (199,16 Eur) za poplatok vo výške 5.760,- Sk (191,20 Eur) s tým, že
celkovú čiastku vo výške 11.760,- Sk (390,36 Eur) žalovanému zaplatil v 12-tich splátkach po 980,- Sk
(32,53 Eur). Poplatok z predmetného úveru predstavuje 96 % navýšenie. Žalobca žalovanému uhradil
celú požadovanú sumu. Poplatok vo výške 191,20 Eur je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a

uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou (č.l. 13 VOP) a podľa § 53
ods. 1 OZ je neprijateľný, nakoľko predstavuje neprijateľnú podmienku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o
aké administratívne plnenie sa jedná. Poplatok spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán a nie je možné určiť o aké administratívne plnenie sa jedná. Poplatok neposkytujedlžníkovi skutočné plnenie zo strany veriteľa (napr. rozsudok SD EÚ C 140/98, C 244/98). Tiež nie je
vôbec jasné, prečo žalovaný požaduje vyšší poplatok od dlžníka, ktorému poskytuje vyšší úver, ako od
dlžníka, ktorému poskytuje nižší úver. Žalobca poukázal na ust. § 53a OZ o povinnosti dodávateľa zdržať

sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek súdnom konaní označil za neprijateľnú,
alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky z rozhodnutia vyplýva. Neprijateľná podmienka vychádza z
predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu
disproporciu ku škode spotrebiteľa. Túto skutočnosť preveruje súd z úradnej moci.

2. Žalobca ďalej poukázal na to, že predmetná Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia zmluvy.
Konkrétne absentuje konečná splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/), ročná úroková
sadzbu (§4 ods. 2 písm. h/), výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2
písm. i/), RPMN (§ 4 ods. 2 písm. j/), priemerná hodnota RPMN (§ 4 ods. 2 písm. k/). Pokiaľ Zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahovala náležitosti podľa písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň v ust. § 4 ods. 4 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Nakoľko sa
žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil vo výške rozdielu medzi platbami žalobcu 390,36 Eur a
výškou úveru 199,16 Eur, žiada žalobca o vydanie sumy 191,20 Eur, ktorá je bezdôvodným obohatením
žalovaného. O bezdôvodnom obohatení žalovaného na úkor žalobcu sa tento dozvedel v novembri

2015, kedy bol informovaný o tom, že Zmluva nemá požadované náležitosti a je úžerná. Vo vzťahu k
objektívnej premlčacej dobe, súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov porušujúcich spotrebiteľské
právo ako úmyselné, vedúce k bezdôvodnému obohateniu, čo má za následok 10-ročnú objektívnu
premlčaciu dobu. Príkladmo rozsudok Krajského súdu Prešov 21Co/72/2014, 3Co/89/2012 a pod..

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu 26.2.2016 uviedol, že spornú zmluvu nie je možné
považovať za Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko účelom zmluvy bolo poskytnutie pre účel
zamestnania, čím je dlžník vyňatý spod statusu spotrebiteľa. Žalovaný ďalej poukázal na právnu úpravu
v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že tento je potrebné použiť
na uvedený zmluvný vzťah. Okrem iného nie je možné aplikovať ustanovenia uvádzané žalobcom,

nakoľko zmluva bola uzavretá v čase, keď podľa Obchodného zákonníka sa Zmluva o úvere považovala
za absolútny obchod. Je to kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa dohodu strán o voľbe predpisu.
Obligatórnymi náležitosťami takejto zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť úver a záväzok dlžníka
vrátiťponúknutéprostriedkyspolusúrokmi.VýškaúrokovniejepodstatnounáležitosťouZmluvyoúvere,
ide o fakultatívny prvok. Rovnako nie je podstatnou náležitosťou RPMN. Zmluva bola navyše uzatvorená

za účelom zamestnania. Žalovaný dôrazne nesúhlasí s tvrdeniami súdu, podľa ktorých by mal veriteľ
používať nekalé obchodné praktiky a poplatok nie je v rozpore s § 39a Občianskeho zákonníka. Nakoľko
zákon zakazuje retroaktivitu, nie je možné hovoriť o rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa navyše nemá
naliehavý právny záujem na požadovanom určení a vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia
vzniesol žalovaný námietku premlčania.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi Zmluvou o úvere
č. XXXXXXX z 21.10.2008, prehľadom splátok a pokút na úverovom prípade žalobcu, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil:

5. Žalovaný v postavení veriteľa a žalobca v postavení dlžníka uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXXX dňa
21.10.2008 na poskytnutie úveru vo výške 6.000,- Sk za poplatok vo výške 5.760,- Sk s tým, že celkovú
čiastku vo výške 11.760,- Sk zaplatí žalobca v 12-tich splátkach po 980,- Sk. V zmluve je uvedené
prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania.

6. V prehľadu splátok a pokút vyplýva, že žalobca uhradil celý úver, poslednú splátku 23.11.2010.

7. Žalobca vo výpovedi uviedol, že nespochybňuje tvrdenia o čerpaní úveru a o jeho uhrádzaní, no
potom od neho začali pýtať vysoké sumy. Úver uhradil, o čom sú dôkazy. Čerpal celkom dva úvery
z dôvodu, že má postihnutého syna pozbaveného spôsobilosti na právne úkony a bolo potrebné mu

prispôsobiť a prerobiť kúpeľňu, preto sa rozhodol pre čerpanie úveru. V rozhodnom období nemal príjem,
zarábal na aktivačných prácach a až od roku 2010 poberá invalidný dôchodok. To, že úver je predražený
zistil potom, keď mu stále chodili poukážky a on si odkontroloval, že má všetko uhradené. Obrátil sa ajna obecný úrad, ktorý telefonicky kontaktoval spoločnosť (žalovaného), avšak k ničomu to neviedlo. S
podaním žaloby na súd mu pomohli na obecnom úrade.

8. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 (ďalej „OZ“),
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1,2,3,5,6 OZ
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(6) Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za
neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami
pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a
spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ

je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

10. Podľa § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ

dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
(5) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.7) Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.7)

(6) V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom.8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30

% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
(7) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

11. Podľa § 107 OZ,
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej
dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie
namietať.

12. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 21.10.2008uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol
žalobcom za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím na

možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné
bremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvydodávateľ.Existujúcepochybnostitreba
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí
byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

15. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok
spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy,
ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho.
Ust.§1ods.2ObchodnéhozákonníkapriamoukladáriešiťotázkyObchodnýmzákonníkomneupravené
podľapredpisovobčianskehopráva.Vtejtosúvislostijeprávnevýznamnéust.§853ods.1Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani

iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom
im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných
podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného
zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné
vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula

účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

16. Súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 258//2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť

zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje
sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku
netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje obligatórne

náležitosti v zmysle § 4 ZoSÚ, a to konkrétne úrokovú sadzbu (túto je možné vyvodiť z výšky poplatku
uvedeného v zmluve, počtu splátok v spojení s Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, čo
spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať zrozumiteľné, náležité informácie
o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje), zmluva neobsahuje ani údaj o
RPMN, priemernú RPMN a konečnú splatnosť úveru.

17. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že tretina poplatku, ktorý bol
zmluvne dohodnutý vo výške 191,20 Eur (5.760,- Sk) predstavujú 2/3 administratívny poplatok(bod
13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Poplatok z predmetného úveru predstavuje 96 %
navýšenie. Cena plnenia nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a

ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra
súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v
spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Neprimeranou a
preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným

bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou
finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky,
rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. K príslušnému administratívnemu poplatku,
ktorý bol dlžníkom zaplatený je potrebné uviesť, že z pohľadu súdu sa jedná o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré

mu po materiálnej stránke nie je dodané. Takéto plnenie nie je ani v záujme spotrebiteľa ako dlžníka,
pretožesanímnesledujejehozáujem,alevýlučnezáujemposkytovateľafinančnýchslužieb.Dojednanie
o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne
administratívne činnosti ide. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných
zmluvných podmienok, čo znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo

zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka
v zmluve o úvere č. XXXXXXX z 21.10.2008 nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľana neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly v ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka takáto podmienka porušením princípu dobrých mravov, a teda neprijateľná.
Bolo preto dôvodné žalobe v časti o vyhlásenie neprijateľnej zmluvnej podmienky vyhovieť. K námietkam

žalovaného týkajúcim sa tvrdení, že zmluvný vzťah strán sporu nie je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy,
nakoľko žalobca čerpala úver pre potreby zamestnania súd uvádza, že toto tvrdenie je absolútne
neodôvodnené a zavádzajúce. V konečnom dôsledku žalobca uviedol, že v čase uzavretia pracoval len
na aktivačných prácach ako nezamestnaný, čo je v rozpore s účelom úveru uvedeným v zmluve. Zmluva
je koncipovaná práve spôsobom obchádzania zákona, keď ako účel zmluvy je uvedené „zamestnanie,

povolanie, podnikanie a iný účel“, pričom iný účel nie je nijako konkretizovaný.

18. Ďalším žalobcom uplatneným nárokom je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 191,20 Eur,
čo predstavuje sumu administratívneho poplatku, ktorú si žalobca uplatnil titulom, že žalovaný poskytol
úver na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX, ktorá zmluva nespĺňala obligatórne
náležitosti tak, ako ich vymedzova ust. § 4 ods. 2 cit. zák., konkrétne v zmluve absentovala konečná

splatnosť úveru, ročná úroková sadzba, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
RPMN a priemerná hodnota RPMN (písm. f/, h/, i/, j/, k/), čo podľa ust. § 4 ods. 3 robí takýto
poskytnutý úver bezúročným a bez poplatkov aplikujúc zákonnú sankciu. Žalobca sa domnieva, že zo
strany žalovaného sa jednalo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, preto je potrebné aplikovať 10-ročnú
premlčaciu dobu a nárok nie je premlčaný. Naopak, žalovaný vniesol námietku premlčania v premlčacej

lehote podľa OZ.

19. Pre vydanie bezdôvodného obohatenia platí kombinovaná premlčacia lehota subjektívna dvojročná
a objektívna trojročná. V prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia platí objektívna desaťročná
premlčacia lehota. Objektívna premlčacia doba je určená nezávisle na subjektívnych dôvodoch

dotknutých osôb a vždy začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V danom
prípade k bezdôvodnému obohateniu došlo potom, ako žalobca vyplatil žalovanému úver, teda
23.11.2010. Platí, že subjektívna premlčiaca doba sa musí zmestiť do objektívnej premlčacej doby a
v danom prípade by subjektívna premlčacia doba uplynula 23.11.2012, objektívna premlčacia doba
23.11.2013 a objektívna desaťročná premlčacia doba 23.11.2016. V danom prípade by bola zachovaná

len premlčacia doba za predpokladu, že zo strany žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie
sa. Pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa, musí byť nespochybniteľným spôsobom preukázaný
úmysel, a to či už priamy alebo nepriamy smerovaný k bezdôvodnému obohacovaniu sa, a musí
existovať v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nepostačuje, ak bolo bezdôvodné obohatenie
získané neúmyselne a následne by si ho príjemca úmyselne ponechal. Úmysel (v zmysle ust. § 15

Tr. zák.) sa rozlišuje priamy alebo nepriamy, pričom o priamy úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho
získať chcel (prítomnosť vedomostnej i vôľovej zložky). O nepriamy úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa
na úkor iného obohatil vedel, že svojim konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad že
sa tak stane, bol s týmto uzrozumený. Takéto úmyselné konanie musí byť posudzované na každom

jednotlivom, konkrétnom prípade s poukázaním na okolnosti uzavretia konkrétnej úverovej zmluvy.
Zmluva o úvere uzavretá medzi sporovými stranami pod č. XXXXXXX bola uzavretá v súlade s ust. §
497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorý pre platnosť Zmluvy o úvere vyžadoval záväzok veriteľa, že
na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v určitej sume a záväzok dlžníka
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Je nesporný záujem veriteľa získať odplatu, čo

však nedokazuje úmysel získať bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ sa žalovanému vyčíta, že ako subjekt
podnikajúci v oblasti poskytovania úverov nebankovým spôsobom mal mať vedomosť o tom akým
právnym predpisom je potrebné sa riadiť, mal tento poznať a mal ho dodržiavať, tak v tomto prípade
aj žalobca mal poznať zákony (fikcia - neznalosť práva neospravedlňuje) a mohol vedieť, že úver nie
je výhodný a neplatí splátky v správnej výške. Je nesporne pravdivým fakt, že nároky z bezdôvodného

obohatenia nie sú spotrebiteľským vzťahom, a preto sa nežiada prístup súdu zohľadňujúci záujem
slabšej strany, ale je potrebné zachovávať rovnosť strán. Súd preto neakceptoval tvrdenie žalobcu, že
sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedel až v novembri 2015, pretože toto tvrdenie nemá
žiaden vplyv na plynutie premlčacej lehoty. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty nezávisí od správania
žalobcu ako dotknutej osoby, ani od udelenia plnej moci advokáta, pre plynutie premlčacej doby sú

rozhodujúce skutočnosti nezávislé od vôle subjektov. O zákonných nedostatkoch spotrebiteľskej zmluvy
sa žalobca mohol dozvedieť z platnej právnej úpravy a takto hájiť svoje práva. Súd je toho názoru,
že v čase uzavretia zmluvy nemohol žalovaný predpokladať vývoj rozhodovacej činnosti súdov SR
vychádzajúcej z bohatej legislatívnej činnosti v záujme ochrany práv spotrebiteľov. V neposlednomrade doposiaľ je táto rozhodovacia činnosť veľmi rozmanitá. Nezriedka si súdne rozhodnutia súdov v
rámci Slovenskej republika a to tak súdov prvej inštancie, ako aj odvolacích súdov vzájomne dokonca
odporujú.(napr.rozsudokKrajskéhosúduPrešovsp.zn.2Co/9/2012Posudzujúciúmyselnébezdôvodné

obohatenie totožného žalovaného z dôvodu, „že ako nebankový subjekt mal dlhodobo v predmete
činnosti poskytovanie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce
sa na poskytovanie úverov“ a napr. rozsudok KS Banská Bystrica 14Co/530/2015, 14Co/637/2015,
16Co/746/2015 obsahujúci zdôvodnenie, z ktorého vychádza aj súd v tomto konaní. „Na preukázanie
úmyslu získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného

resp. vedomosť o tom, že viaceré nároky uplatnené voči spotrebiteľom boli v dôsledku súdnej kontroly
vyhlásené za neplatné, prípade úvery poskytnuté žalovaným pre spotrebiteľov sú považované za
bezúročné a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy. Pre možnosť súdu
konštatovať vedomostnú zložku úmyslu žalovaného by bolo nutné v každom konkrétnom prípade s
poukázaním na okolnosti uzatvorenej úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný skutočne vedel alebo
aspoň bol uzrozumený s tým, že sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohacuje.“) Súd sa stotožnil s

námietkou žalovaného, že nárok je premlčaný uplynutím tak subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej
lehoty dňa 23.11.2012 subjektívnej, aplikujúc premlčanie podľa Občianskeho zákonníka a žalobu v tejto
časti zamietol pre nepreukázanie úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť.

20. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

21. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.

(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa úspechu v konaní, ktoré pozostávalo z dvoch

samostatných žalobou uplatnených nárokov. Vo vzťahu k rozhodnutiu o vydaní bezdôvodného
obohatenia súd žalobu zamietol, preto je v konaní žalobca neúspešný a plne úspešný je žalovaný. Súd
tak rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % žalovanému žalobcom, výška
ktorých bude vyčíslená samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu k určeniu
neprijateľnej zmluvnej podmienky súd žalobe vyhovel a preto bol plne úspešný žalobca a neúspešný

žalovaný. Vo vzťahu k tomuto výroku súd rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 100 %, výška ktorých bude vyčíslená samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.