Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Sa/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200694
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7020200694.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany

Bystrianskej, a členov senátu JUDr. Tamara Sklenárová a JUDr. Radovana Turčíka v právnej veci
žalobcu: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX B., právne zastúpenej: Azariová &
Ružbašán Law firm, s. r. o., Advokátska kancelária, Kmeťova 26, 040 01 Košice, proti žalovanému:
Okresný úrad Košice, Komenského 52, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-KE-OOP5-2020/040133-002 zo dňa 02.09.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žiadala správnou žalobou zo dňa 11. marca 2020 vo veciach správneho trestania, včas
podanou na Krajský súd v Košiciach dňa 12. marca 2020 zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 27.
februára 2020, č. OU-KE- OOP5-2020/016685-002, spolu s rozhodnutím správneho orgánu prvého
stupňa Mesta Košice č. MK/A/2019/20747 zo dňa 25. novembra 2019, podľa § 191 ods. 1 písm. b/c/,d/,f/,
g/ zákona č. 162/2015 Z. z., vec vrátiť správneho orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a žalobkyni
priznať právo voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

I. Administratívne konanie

2. Mesto Gelnica rozhodnutím č. 550/SE/2019, 02.12.2019, podľa ust. § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990
Zb. o Obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov a ust. § 12 ods. 3 zákona č. 219/1996
Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických

izieb v znení neskorších zmien a doplnkov, s použitím zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní za
subsidiárneho použitia zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa ust.
§ 12 ods. 3 zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a
prevádzke protialkoholických izieb v znení neskorších zmien a doplnkov, s poukázaním na ust § 2 ods. 2
zákona č. 219/1996 Z. z, o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke
protialkoholickýchiziebvzneníneskoršíchzmienadoplnkov,sauložilomladistvej žalobkynipokarhanie,
za porušenie ust. § 2 ods. 2 zákona č.219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov

a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických izieb.

3. V odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného šetrenia a postúpenia spisového materiálu zo
strany Mestskej polície Košice, Stanice Stred, sp/zn. MsP-8/20l9/P-172, ktorý bol doručený správnemuorgánu dňa 04.10.2019, mala mladistvá porušiť zákaz vymedzený v ust. § 2 ods. 2 zákona č.
214/2009 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke
protialkoholických záchytných izieb, a to dňa 16.09.2019 v čase o 18:00 hod., kedy jej po vykonám

dychovej skúšky Mestskou políciou Košice bola nameraná hodnota s pozitívnym výsledkom, a to 0,20
mg/l vydychovaného vzduchu, čím takto porušila§ 2 ods. 2 zákona č. 214/2009 Z. z. o ochrane pred
zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných Meb, v
zmysle ktorého osohy maloleté do 15 rokov a mladistvé do 18 rokov nesmú požívať alkoholické nápoje,
alebo iné návykové látky a sú povinné podrobiť sa orientačnej dychovej skúške, alebo orientačnému

vyšetreniu.

4. Počas objasňovania konania mladistvá uviedla, že je ubytovaná na Stredoškolskom internáte na ulici
Medická 2, 040 01 Košice. Dňa 16.09.2019 okolo 13:00 hod. ukončila branné cvičenie a po spoločnom
obede sa rozhodli, že oslávia narodeniny obvinenej, šli do EURO PUBu na ulici Hlavná č. 96, 040
01 Košice, kde si každý z nich dal po jednom veľkom pive, a na ulici Mlynskej v Košiciach, N. C.,

zakúpil litrovú fľašu vína zn. TOKAJ, potom sa presunuli do bytu k p. H., kde vypili spomínané víno.
Keď sa presúvali k zastávke, kde už boli kontrolovaní hliadkou Mestskej polície. Počas, kontroly prišla
ďalšia hliadka Mestskej polície, ktorá ich podrobila dychovej skúške. Obvinená nafúkala 0,20 mg/I
vydychovanéhovzduchu,aprespresnenieuviedla,ževčasekontrolynemalaonaanispolužiaciprisebe
žiaden alkohol a alkohol ani neužívali na verejnosti. Bola to prvá skúsenosť mladistvej s alkoholom, ktorá

svoje konanie ľutuje, prisľúbila, že sa to v budúcnosti nebude opakovať. Alkohol vôbec neužíva, ani iné
omamné a psychotropné látky, bol to podľa obvinenej jednorazový skrat. Zákonný zástupca mladistvej
počas prejednania dňa 23.10.2019 uviedol, že jeho dcéra nikdy v minulosti nepožívala alkoholické
nápoje, nefajčí, chodí na dobrú školu, správa sa k ľuďom slušne, nedopúšťa sa žiadnych výtržností,
poučil ju s manželkou o škodlivostí požívania alkoholických nápojov. Obvinená to zobrala na vedomie

a zákonný zástupca si myslí, že sa to už nebude opakovať. Preto uzavrel, že mladistvá tým, že je
neplnoletá a požívala alkoholické nápoje, porušila ust. § 2 ods. 2 zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane
pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických izieb v znení
neskorších zmien a doplnkov. Podnetom na začatie správneho konania bolo Oznámenie o postúpení
spisového materiálu zo strany Mestskej polície Košice, Stanica Stred, sp. zn. MsP-8/2019/P-172 zo dňa

30.09.2019, ktorý bol doručený správnemu orgánu dňa 04.10.2019. Na základe ústneho pojednávania
o prejednaní správneho deliktu zo dňa 23.10.2019 počas ktorého sa mladistvá k skutku priznala, bolo
zistené, že mladistvá S. G. požila alkoholické nápoje, a porušila ust. § 2 ods. 2 zákona č. 219/1996
Z. z. dospel k záveru, že uvedené skutočnosti napĺňajú skutkovú podstatu porušenia ust. § 2 ods. 2
zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, a o zriaďovaní a prevádzke

protialkoholických izieb, a preto rozhodol o uložení pokarhania. Okresný úrad Košice, odbor opravných
prostriedkov dňa 02.09.2020, podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej
štátnej správy v konaní o odvolaní žalobkyne, rozhodol tak, že jej odvolanie zamietol a rozhodnutie
Mesta Gelnica č. 550/SE/2019 zo dňa 02.12.2019 potvrdil. Mestu Gelnica bol dňa 04.10.2019 od
Mestskej polície Košice postúpený spisový materiál č. MsP-8/2019/P-172 označený ako „Správny delikt

odovzdanie veci príslušnému orgánu", v ktorom sa uvádza, že dňa 16.09.2019 v čase o 18:01 hod. na
ulici Helsinská 3 v Košiciach bolo hliadkou mestskej polície zistené konanie majúce znak správneho
deliktu,ktoréhosamaladopustiťmladistváS.G.,nar.XX.XX.XXXX,trvalébytomR.XXXX/XX,B.týra,že
požila alkoholický nápoj, kde orientačnou dychovou skúškou vykonanou pomocou prístroja AlcoQuant
6020 pod číslom 2712 bola menovanej nameraná hodnota 0,20 mg/l a že menovaná bola následne

poučená o tom, že uvedená vec týkajúca sa požívania alkoholických nápojov. Napadnutým rozhodnutím
Mesto Gelnica rozhodlo o uložení pokarhania za porušenie obmedzujúceho opatrenia podľa § 2 ods. 2
písm. a) zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a
prevádzke protialkoholických záchytných izieb, za skutok, ktorého mala dopustiť tým, že dna 16.09.2019
požila alkoholický nápoj pivo v prevádzke EURO PUB-u na Hlavnej 96 v Košiciach a alkoholický nápoj

vínozn.TokajnaAténskejulicivKošiciachnaadreseprechodnéhopobytuspolužiakaH.S.V.,mladistvou
osobou bude odovzdaná príslušnému správnemu orgánu a oznámená zákonnému zástupcovi, ktorým
je otec mladistvej - O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom R. XXXX/XX, B..

5. Na základe uvedených skutočností Mesto Gelnica, ako vecne a miestne príslušný správny orgán

listom zo dňa 08.10.2019 predvolal žalobkyňu, a jej otca O. G. na ústne pojednávanie na deň 23.10.2019
vo veci podozrenia zo spáchania priestupku - porušenia obmedzujúceho opatrenia podľa § 2 ods. 2
zákona č. 219/1996 Z. z., kde sa obaja dostavili, o čom bola spísaná zápisnica z ústneho pojednávania
o prejednaní priestupku č.s. 550/SE/2019. Na ústnom prejednaní mladistvá za prítomnosti svojhozákonného zástupcu k svojmu konaniu uviedla, že ľutuje tohto priestupku a je poučená do budúcnosti.
Ďalej uviedla, že alkohol vôbec neužíva, a ani iné omamné a psychotropné látky a že to bol podľa nej
len jednorazový skrat. V minulosti nepožívala alkoholické nápoje, nefajčí, chodí na dobrú školu, správa

sa k ľuďom slušne, nedopúšťa sa žiadnych výtržností. S dcérou po incidente rozprával, a poučili ju
s manželkou o škodlivosti požívania alkoholických nápojov. Dcéra to zobrala na vedomie a zákonný
zástupca si myslí, že sa to nebude opakovať. Správny orgán zistil skutkový stav v predmetnej veci na
základe dôkazov: Správny delikt - odovzdanie veci príslušnému orgánu č. MsP-8/2019/P-172. Záznam
o podaní vysvetlenia k priestupku zo dňa 16.09.2019, Záznam o zistení priestupku/ iného správneho

deliktu č. MsP-8/2019/P-172 zo dňa 16.09.2019).

6. Mladistvá je v konaní právne zastúpená spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm,
s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, na základe plnomocenstva udeleného dňa 25.10.2019, otcom
menovanej mladistvej. Právny zástupca mladistvej vo svojom vyjadrení k predmetnej veci zo dňa
29.10.2019 namietal nezákonnosť postupu hliadky Mestskej polície pri vykonaní dychovej skúšky,

najmä neodôvodnené a nezákonné obmedzenie osobnej slobody mladistvých, porušenie práva na
okamžitú právnu pomoc a nezákonnosť procesného postupu správneho orgánu v súvislosti so začatím
a priebehom správneho konania.

7. Vykonaným dokazovaním bol skutkový stav v predmetnej veci zistený nasledovne: Mestská polícia v

zázname o zistení priestupku/iného správneho deliktu zo dňa 16.09.2019 uviedla, že dňa 16.09.2019 o
17:30 hod. hliadka Mestskej polície Košice - Ťahanovce, na ulici Helsinská 3 v Košiciach zistila 5 osôb,
ktoré javili známky požitia alkoholu. Jednalo sa aj o mladistvú žalobkyňu, ktorá bola podrobená dychovej
skúške alkotesterom zn. AlcoQuant 6020 v čase o 18:01 hod. pod číslom 2712, kde jej bola nameraná
hodnota 0,20 mg/l. Po vykonaní dychovej skúšky sa menovaná dobrovoľne presunula na stanicu

Mestskej polície Košice - Ťahanovce, kde si ju po vyrozumení prevzala vychovávateľka Školského
internátu na ul. Medickej 2 v Košiciach, a to L.. H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, G.. Menovaná
bola odovzdaná bez zranení. Mladistvá po zákonnom poučení a za prítomnosti vychovávateľky do
záznamu Mestskej polície o podaní vysvetlenia k prejednávanej veci zo dňa 16.09.2019 uviedla, že dňa
16.09.2019 okolo 13:00 hod. ukončila branné cvičenie a so svojimi spolužiakmi Z. J., N. C., G. I. V. V.

H. H. sa išli spoločne najesť. Po spoločnom obede sa spoločne rozhodli, že oslávia jej narodeniny a išli
spoločne do podniku EURO PUB, na Hlavnej 96 v Košiciach, kde si každý z nich dal po jednom veľkom
pive. Následne sa presunuli k obchodu FIRST DAY na Mlynskej ulici, kde N. C. išiel do obchodu a kúpil
1 fľašu vína zn. Tokaj, ktorú aj zaplatil, a na ktorú sa spolužiaci zložili. Následne išli na MHD č. 27, ktorou
sa presunuli na Aténsku ulicu ku spolužiakovi H. H., u ktorého vypili už spomínané víno. Následne sa išli

prejsť, pričom sa zdržiavali na lúke v časti zv. Sahara, ktorá je na Helsinskej ulici. Následne sa presúvali
k zastávke, kde už boli kontrolovaní hliadkou Mestskej polície a následne došla ďalšia hliadka, ktorá ich
podrobila dychovej skúške. Ona osobne nafúkala 0,20 mg/1. Menovaná ďalej uviedla, že počas kontroly
nemala ona a ani spolužiaci pri sebe žiaden alkohol a že alkohol nepožívali na verejnosti, iba v podniku
EURO PUB a víno u spolužiaka H. H.. Zároveň uviedla, že to bola jej prvá skúsenosť s alkoholom, že

svoje konanie ľutuje a prisľúbila, že sa to v budúcnosti nebude opakovať.

8. Odvolaciemu orgánu bolo dňa 27.08.2020 spolu s originálom príslušného spisového materiálu
postúpenéodvolaniemladistvejS.G.zodňa19.12.2019podanéprostredníctvomjejprávnehozástupcu.
Podané odvolanie je odôvodnené tým, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, musí byť zrušené.

Právny zástupca mladistvej namieta nezákonné obmedzenie osobnej slobody, neumožnenie zavolať
rodičom, nezákonnosť vykonania samotnej dychovej skúšky, nezákonnosť vykonávania samotného
výsluchu, nezákonnosť postupu správneho orgánu, ďalej namieta, že rozhodnutie je v rozpore
s dôkazmi, skutkovými okolnosťami a legislatívou, a tiež namieta porušenie zásad správneho
trestania - konkrétne zásady in dubio pro reo. Ďalej poukazuje na to, že nezákonnosť uvedených

skutočností namietal zákonný zástupca mladistvej v podaní zo dňa 29.10.2019. Nezákonnosť vedenia
výsluchu, resp. podania vysvetlenia a samotného správneho konania opakovali a namietali aj ostatní
zákonní zástupcovia ďalších mladistvých obvinených z rovnakého deliktu. Správny orgán sa však
týmito námietkami, nezaoberal, nevyhodnotil ich právne relevantným spôsobom, rozhodol arbitrárne
a svojvoľne, v rozpore s namietanými skutočnosťami. Právny zástupca mladistvej má za to, že

napadnuté rozhodnutie popiera základné práva dieťaťa garantované nielen Ústavou SR, ale aj
medzinárodnoprávnymi dokumentmi - Dohovor právach dieťaťa, Európsky dohovor o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a je šikanózne aj voči rodičom a ich právam.9. K poučeniu mladistvej a zákonnosti obmedzenia jej osobnej slobody právny zástupca mladistvého
namieta, že mladistvá nebola poučená pred vykonaním dychovej skúšky ani po vykonaní dychovej
skúšky o ďalšom postupe vo veci. Zdôrazňuje, že mladistvá bola vo veľkom strese a spolu s ďalšími

spolužiakmi a kamarátmi sa obávala o spolužiačku Klaudiu Etelu, ktorá bola v zlom zdravotnom stave
a ktorej spoločne so spolužiakmi pomáhali. Hliadka mestskej polície však na to nebrala ohľad a
bez akéhokoľvek poučenia pristúpila k vykonaniu dychovej skúšky a odvedeniu mladistvej na stanicu
mestskej polície.

10. Právny zástupca mladistvej ďalej namieta, že mladistvá aj ostatní mladiství podozriví zo spáchania
daného správneho deliktu boli v čase od 17.30 minimálne do 18.11 hod. tohto dňa, boli nezákonne
obmedzení na slobode hliadkou mestskej polície, ktorá nemá zákonné oprávnenie na zadržanie osoby,
dychová skúška bola nezákonná, v spise sa nenachádza dôkazová dokumentácia k alkotestu č. 6020
por. č. 2710, doklad o kalibrácii, doklad o metrologickej kontrole, návod na použitie daného prístroja,
záznam o tom, ktorý konkrétny príslušník mestskej polície vykonal meranie, absentuje tiež záznam o

tom, že boli preverené podmienky pred samotným meraním, a to dýchanie, fajčenie, opakovaná skúška,
prestávky medzi meraniami, ďalej typ a špecifikácia tlačiarne, na ktorej mal byť údajne hneď vytlačený
záznam z merania, mená členov hliadky, ktorí mladistvých zadržali a vykonali dychovú skúšku. Tvrdí, že
mladistvá výsledok dychovej skúšky nepodpísala, jej podpis bol doplnený neskôr. Okrem toho namieta,
že daný spis nespĺňa základné zásady evidencie spisov, dôkazy a dokumenty nie sú očíslované a

zoradené chronologicky a nie je možné zistiť, kedy a ktorý dôkaz bol založený do spisu a kým, čo ho robí
nepreskúmateľným a neobjektívnym. Právny zástupca mladistvej vidí pochybenie správneho orgánu aj
v tom, že správny orgán nezaslal upovedomenie o začatí konania, ale len predvolanie, teda predmetný
procesný úkon podľa neho neuviedol, nevykonal. Mladistvej malo byť jasne a zrozumiteľne oznámené,
zo spáchania akého správneho deliktu je podozrivá. K zákonnosti vykonania dychovej skúšky právny

zástupca mladistvej namieta, že nie je známe, na základe akých skutočností správny orgán dospel k
tvrdeniu, že v konkrétnom prípade existovali objektívne informácie, fakty alebo skutočnosti, na základe
ktorých podrobili mladistvú dychovej skúške. Opakovane uvádza, že mladistvá bola v obrovskom strese,
a v obavách o zdravie svojej spolužiačky G. I., ktorá mala sťažené dýchanie a oslabenú motoriku.
Hliadkamestskejpolíciepripríjazdeobjektívneuvedenéskutočnostivnímala,nonapriektomuneprivolali

RZP, a vážnosť celej situácie ignorovali. Poukazuje na to, že počas obmedzenia osobnej slobody sa
zdravotný stav mladistvej natoľko zhoršoval, že matka ďalšej mladistvej M.. J.B. zvažovala privolať
RZP. Vzhľadom na uvedené nebolo možno objektívne tvrdiť, že mladistvá je pod vplyvom alkoholu a
je nevyhnutnú podrobiť ju dychovej skúške. Hliadka mestskej polície preto postupovala nezákonne a
v rozpore s právami mladistvej, ktorej nebola poskytnutá pomoc, na ktorú má nárok s poukazom na

to, že každé dieťa zbavené slobody má právo na okamžitý prístup k právnej a inej vhodnej pomoci.
Právny zástupca mladistvej považuje výsledok dychovej skúšky za nezákonný dôkaz z dôvodu, že
nedošlo k uisteniu, či testovaná osoba tesne pred začatím merania nefajčila, nebola dodržaná doba
čakania najmenej 15 minút po požití posledného alkoholu, absentovalo pokojné dýchanie mladistvej,
ktorá bola v strese, dychová skúška nebola opakovaná a tiež nebola dodržaná doba čakania medzi

jednotlivými intervalmi. Uvádza, že k objasňovaniu správneho deliktu došlo za podmienok, keď deti
boli bez bližšieho objasnenia, bez poskytnutia pomoci a bez poučenia vypočúvané na bližšie okolnosti
spáchania deliktu, z ktorého boli upodozrievané. Priznanie sa k požitiu alkoholu bolo vynútené, pod
vplyvom obrovského stresu, strachu a vyčerpanosti a snahe a vôli dostať sa domov po hodinách
obmedzenia osobnej slobody, preto ho nemožno brať na zreteľ, navyše za situácie, keď aj ostatné

dôkazy a celé konanie je nezákonné. Záznam o zistení priestupku, správneho deliktu považuje právny
zástupca mladistvej tiež za nezákonný dôkaz, spochybňuje jeho obsah a uvádza, že s daným sa správny
orgán vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. V závere odvolania sa uvádza, že v danom prípade
došlo k porušeniu zásad správneho trestania, že samotné priznanie mladistvej nepostačuje, aj keď v
skutočnosti nejde o priznanie a danú skutočnosť je potrebné objektivizovať ďalšími dôkazmi. Právny

zástupca uvádza, že napadnuté rozhodnutie je prejavom svojvôle, podávaní vlastnej interpretácie
právnej normy bez racionálnej argumentácie a bez objektívneho nezávislého skúmania súvisiacich
skutočností a dôkazov. Sú ním porušené práva mladistvej vyplývajúce z Ústavy SR a z Medzinárodných
dokumentov, vzhľadom na mnohopočetné pochybenia hliadky mestskej polície a následne aj správneho
orgánu, ktoré nerešpektovali zásadu in dubio pro reo.

11. Vzhľadom na uvedené je právny zástupca mladistvej toho názoru, že v danom prípade nebolo
jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie správneho deliktu podľa § 2 ods.
2 zákona č. 219/1996 Z. z. mladistvým a pokarhanie mu bolo uložené neoprávnene, preto navrhuje,aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 Zákona o správnom konaní zrušil. K
právnemu posúdeniu veci odvolací orgán uviedol, že právny zástupca v podanom odvolaní poukazuje na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému

režimu ako trestný postih za trestné činy, a z toho hľadiska je potrebné vykladať aj všetky záruky, ktoré sa
poskytujú obvinenému z trestného činu. Odvolací orgán je toho názoru, že analógiu správneho trestania
s trestným postihom za trestné činy je možné v správnom práve používať len veľmi obozretne a pojmy
mladistvý, maloletý, zaistenie, obmedzenie osobnej slobody a podozrivý, obvinený sú inštitúty, ktoré
majú svoj presný zákonný obsah a nie je možné ich svojvoľne a účelovo zamieňať s inými inštitútmi. Na

konanie podľa zákona č. 219/1996 Z. z. sa nevzťahuje zákon o priestupkoch, ani subsidiáme a podľa
citovaného § 12 ods. 3, uloženie sankcie je obligatórne, to je v súlade so zásadou in dubio pro reo.
Prvý procesný úkon správneho orgánu voči účastníkom konania je rôzne a pojem priestupok alebo
pojem správny delikt, obsahoval popis a zákonné ustanovenie podľa § 2 ods. 2 zákona č. 219/1996
Z.z.. Podľa§ 5 ods. 1 a 2 zákona č. 219/1996 Z. z. policajný orgán, ktorým je aj mestská polícia, je
oprávnený vyzvať mladistvé osoby na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok

vtedy, ak je dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu zákazu podľa § 2 ods. 2 uvedeného zákona. V
úradnom zázname mestskej polície zo dňa 21.10.2019 aj vo vyjadreniach právneho zástupcu mladistvej
sa zhodne uvádza, že motorika mladistvej Klaudie Etely Azariovej bola značne oslabená, musela byť
podopieraná ďalšími dvoma osobami. Členom hliadky Mestskej polície bolo na prvý pohľad zjavné, že
aj ostatní mladiství boli pod vplyvom alkoholu, alebo inej návykovej látky. Mladistvé osoby sú deliktuálne

spôsobilé a zákon výslovne zakotvuje oprávnenie policajného orgánu vyzvať mladistvých, u ktorých je
dôvodné podozrenie, že porušili zákaz požitia alkoholu, aby sa podrobili vyšetreniu na zistenie alkoholu
alebo iných návykových látok a súčasne ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 219/1996 Z. z.
zakotvuje povinnosť mladistvých podrobiť sa takémuto vyšetreniu a tento úkon vykonať.

12. Odvolací orgán uviedol, že nie je oprávnený spochybňovať výsledky úkonov mestskej polície, a
poukazuje na skutočnosť, že právny zástupca mladistvej spochybňuje priebeh úkonov, pri ktorých nebol
prítomný, takže nemôže presne vedieť, ako prebehli a svoje tvrdenia preukázať. Tieto úkony sú jednak
neopakovateľné a zároveň sú riadne zdokumentované, preto sa jedná o ničím preukázané a účelové
tvrdenia právneho zástupcu mladistvej. Zjavnú účelovosť preukazuje pri hodnotení vykonaní dychovej

skúšky. Mestská polícia vykonávala jednotlivé úkony, vrátane skontaktovania zákonných zástupcov
mladistvých, bez zbytočného odkladu po zistení výsledku dychovej skúšky a preverení totožnosti
mladistvých, keďže posledná dychová skúška bola vykonaná o 18:11 hod. a o 19:22 hod. bolo už
ukončené podanie vysvetlenia jednej z mladistvých za prítomnosti jej zákonného zástupcu. Podanie
vysvetlenia podpísal aj otec mladistvej a nemal pochybnosti o tom, čo mladistvá uviedla pri podaní

vysvetlenia. Opätovne zdôrazňuje, že pre rozhodnutie vo veci nie je rozhodujúca konkrétna hodnota
nameranej hladiny alkoholu, ale rozhodujúce je, že výsledok dychovej skúšky bol pozitívny. Odvolací
orgán jednak poukazuje na fakt, že opísané zdravotné ťažkosti spočívajúce v oslabenej motorike,
sťaženom dýchaní či tráviacich ťažkostiach sú obvyklými prejavmi požitia alkoholu a zároveň poukazuje
na to, že matka ďalšej mladistvej po dostavení sa na stanicu Mestskej polície privolanie RZP zvažovala

a po zvážení RZP neprivolala. Bez akýchkoľvek pochybností preukazuje, že boli naplnené dôvody pre
uloženie pokarhania mladistvej pre porušenie obmedzujúceho opatrenia podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a)
zákona č. 219/1.996 Z. z.. Napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci, ktorý je v odôvodnení napadnutého rozhodnutia presne opísaný, dôkazy si navzájom neprotirečia,
právne posúdenie veci je jasne vysvetlené a neboli zistené ani závažné procesné pochybenia správneho

orgánu, ktoré by mali vplyv na práva účastníkov konania. V konaní o porušení obmedzujúceho opatrenia
podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 219/1996 Z. z. ide mladistvých, o ich zdravý telesný
i morálny vývin.

II. Správna žaloba, vyjadrenie a replika žalobkyne

13. Žalobkyňa v správnej žalobe navrhla, aby súd rozhodnutie Okresného úradu Košice zo dňa
02.09.2020,: 0U-KE-00P5-2020/040133-002, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté, ako aj
rozhodnutie Mesta Gelnica, č.s.: 550/SE/2019 zo dňa 02.12.2019, v plnom rozsahu zrušil a vrátil
mu vec na ďalšie konanie, so žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm., b/, c/ ,d/, f/, g/, SSP.

Uviedol, že orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový
stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpores administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej. Poukázala na judikatúru: „Ustanovenie § 2 zákona č. 416/2001 Z.

z. obsahuje pôsobnosti, ktoré na jednotlivých úsekoch štátnej správy prechádzajú na obce, pričom
zo systematického a logického výkladu tohto ustanovenia ako aj z účelu zákona je nesporné, že
pri rozhodovaní v sankčných veciach musí vždy ísť o prenesený výkon štátnej správy. Z uvedených
dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že o odvolaní proti rozhodnutiu obce (starostu
obce) o inom správnom delikte rozhoduje orgán štátu príslušný podľa osobitných predpisov, a tým je v

danej veci Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. „Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných
ustanovení Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so svojou dnes už ustálenou judikatúrou (pozri
napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 5Rks/2/2011, sp. zn.
6Rks/1/2011, sp. zn. 6Sžo/12/2011, sp. zn. 8Rks/1/2012 či sp. zn. 3Rks/1/2012) dospel k záveru,
že pri prejednávaní iného správneho deliktu vystupuje obec v postavení správneho orgánu (nie
samosprávneho orgánu), takže má v konaní postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone

štátnej správy, čo vyplýva z ustanovení správneho poriadku v spojení s ustanoveniami zákona o
obecnom zriadení a o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov. Vzhľadom na uvedené
Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval názor odporcu, že na prejednanie odvolania v danej
veci patrí do vecnej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky za správny. Vecná
pôsobnosť Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pritom vyplýva nielen zo skutočnosti, že

bol gestorom zákona č. 219/1996 Z. z., ale najmä z jeho úloh, ktoré plní na úseku ochrany zdravia
(pozri k tomu bližšie napr. aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Rks/1/2012
z 22. marca 2012 či sp. zn. 5Rks/3/2013 z 29. marca 2013- www.nsud.sk
'http:// www.nsud.sk')." (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.12.2013, sp. zn.: 5Sžo/47/2013).
Vzhľadom na vyššie uvedenú ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, správnym orgánom príslušným

na rozhodnutie o odvolaní voči rozhodnutiu obce o uložení sankcie za iný správny delikt podľa zákona
č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov je Ministerstvo zdravotníctva SR
a nie Okresný úrad Košice. V danej veci tak bolo vydané rozhodnutie zo dňa 02.09.2020 orgánom,
ktorý na vydanie tohto rozhodnutia nebol oprávnený a tak ide o rozhodnutie vydané v rozpore so
zákonom, porušujúce práva žalobkyne, ktoré nemôže požívať právnu ochranu a má byť zrušené v

súlade s ust. § 191 ods. 1. písm. b) S. s. p.. Žalobkyňa napádala rozhodnutie Okresného úradu,
číslo OU-KE-OOP5-2020/040133-002 okrem iného aj z dôvodov, že má za to, že okrem toho, že
rozhodol nesprávny orgán, napádané rozhodnutie a tiež rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, je vecne
a právne nesprávne, nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné, vychádzajúce z nedostatočne
zisteného skutkového stavu, porušujúce práva žalobkyne. Podrobne uviedla dôvody nezákonnosti

rozhodnutia aj v podanej sťažnosti, ktorá smerovala proti rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu, mesta Gelnica, č. 550/SE/2019, ktoré ako dôkaz predkladáme. Keďže
napádané rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu - Okresného úradu, na preskúmanie ktorého
smeruje táto žaloba, potvrdilo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, žalobca poukazuje na
dôvody, podrobne rozpísané v priloženom odvolaní, na základe ktorých má za to, že sú naplnené

dôvody na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu podľa ods. c) - g) ustanovenia § 191 ods. 1. S.
s. p. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) S. s. p. - nesprávne právne posúdenie veci: 1) namietané právne
nesprávne začatie správneho konania - nesprávne označenie úkonu, 2) nesprávne označenie deliktu, z
ktorého spáchania bol žalobca obvinený, 3) neodôvodnené vylúčenie aplikácie analógie zásad trestného
konania, na ktoré žalobca viackrát poukazoval, Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP nepreskúmateľnosť

pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov: odvolací správny orgán v napádanom rozhodnutí len
tendenčne odpovedal na skutočnosti namietané žalobcom. Žalobkyňa poukázala na to, že odvolací
správny orgán sa nevysporiadal s námietkou žalobcu ohľadne nezákonnosti a nesprávnosti vedenia
postupu dychovej skúšky vykonanej u mladistvých. Odôvodnenia odvolacieho orgánu na žalobcom
uvádzané námietky považuje za ničím nepodložené, nezrozumiteľné a tendenčne smerované ako proti

žalobcovi, tak aj proti jeho právnemu zástupcovi. Na základe vyššieho uvedeného postupu a postoja
odvolacieho správneho orgánu v napádanom rozhodnutí má za to, že týmto zároveň bol naplnený
dôvod na zrušenie napádaného rozhodnutia podľa ustanovenia § 191 ods. e) S. s. p. - zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, nakoľko
máme za to, že ako prvostupňový správny orgán, tak aj správny orgán, ktorý o odvolaní žalobcu

rozhodoval, nedostatočne zistil skutkový stav, čo malo za následok nesprávne a nezákonné rozhodnutie
v danej veci. Podľa 191 ods. 1 písm. f) S. s. p. - skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za
základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich
nemá oporu - žalobca už viackrát upozornil na skutočnosť, že administratívny spis žalobcu v konaní,v ktorom bola obvinená zo spáchania správneho deliktu, bol vedený protizákonne - chýbajúce dôkazy
v spise, nesprávne radenie listín, neočíslované listiny a pod. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) S. s. p. -
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej - naplnenie daného
dôvodu, odôvodňujúceho zrušenie rozhodnutia správneho orgánu, žalobca vidí vo vyššie uvedených
skutočnostiach, potvrdzujúcich nezákonné vedenie celého konania ako pred prvostupňovým orgánom,
tak aj pred odvolacím orgánom, čo napokon viedlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia - nezákonne
vedený spis, nezákonne vykonaná dychová skúška, nezákonne vykonaný výsluch, nezákonný orgán,

rozhodujúci o odvolaní žalobcu. Vzhľadom tak na vyššie uvedené skutočnosti, žalobkyňa zastáva názor,
že napádané rozhodnutie správneho orgánu, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie sú rozhodnutia
vydané v rozpore so zákonom, porušujúce práva žalobcu a preto nemôžu požívať právnu ochranu a
musia byť zrušené. Žalovaný vo vyjadrení z 30. apríla 2021 navrhol žalobu zamietnuť, trval na dôvodoch
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a žiadal zamietnuť aj návrh na priznanie odkladného účinku
správnej žaloby. Správny súd napokon dňa 20. decembra 2021 návrh žalobcu na priznanie odkladného

účinku správnej žaloby zamietol. Žalobkyňa oznámila súdu dňa 25. januára 2022, že netrvá na nariadení
pojednávania vo veci a zotrváva na podanej žalobe, s akcentom na žalobný dôvod podľa § 191 ods.
1 písm. b/ SSP.

III. Právne názory správneho súdu

14. Súd v konaní podľa § 194 a nasl. Správneho súdneho poriadku, posudzujúc správnu žalobu vo
veciach správneho trestania preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení

sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa na nariadenom
pojednávaní dospel k záveru o neopodstatnenosti správnej žaloby.

15. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých
sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút,

ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy
ukrátená dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už
nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o
koho práva v konaní ide.

16. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,
či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo

zákonom predpísané náležitosti; teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred

správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zákonná úprava
použitá pri posúdení veci v súdnom preskúmavacom konaní:

17. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických
nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov,

osoby maloleté do 15 rokov a osoby mladistvé do 18 rokov nesmú požívať alkoholické nápoje alebo
iné návykové látky.

Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení
neskorších predpisov, okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa ods. 1, 5 a 6 je odvolacím

orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza
v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak.Podľa § 5 ods. 1) zákona č. 219/1996 Z. z.: Príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Zboru ozbrojenej ochrany letísk a zamestnanci
obecnej a mestskej polície (ďalej len „policajný orgán“) sú oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať

osoby uvedené v § 4 ods. 1 na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 219/1996 Z. z.: Policajný orgán je oprávnený vyzvať na vyšetrenie podľa
odseku 1 aj iné osoby, ako sú uvedené v § 4 ods. 1, a to vtedy, ak je dôvodné podozrenie, že spôsobili
sebe alebo inému ujmu na zdraví v súvislosti s požitím alkoholických nápojov alebo iných návykových

látok. Policajný orgán je oprávnený vyzvať na vyšetrenie podľa odseku 1 aj osoby uvedené v § 2 ods.
2, ak je dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu zákazu v § 2 ods. 2.

Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 219/1996 Z. z.: Za porušenie zákazu v § 2 ods. 2 mladistvou osobou
do 18 rokov uloží jej obec pokarhanie. V odôvodnených prípadoch uloží aj zákaz navštevovať verejne
prístupné miesta a miestnosti, v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje.

Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 219/1996 Z. z.: Na rozhodovanie o pokutách a na ukladanie sankcií podľa
odseku 3 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní; miestne príslušná je obec podľa trvalého
pobytu maloletého alebo mladistvého.

Podľa § 46 zákona o správnom konaní: Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 3 ods.
1 zákona o sťažnostiach: ods. 1) Sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa

domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť“) orgánu verejnej správy,
poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v
pôsobnosti orgánu verejnej správy. Ods. 2) Podanie sa posudzuje podľa obsahu.

18. Z obsahu pripojeného úplného administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Mesto

Košice-MestskápolíciaKošice,zaslalaobciGelnicapodanieoznačenéako„správnydelikt-odovzdanie
veci príslušnému orgánu“ zo dňa 30.09.2019, v ktorom uviedlo, že v tom čase mladistvá žalobkyňa
sa dňa 16.09.2019 v čase o 18:00 hod. na ulici Helsinskej č. 3 v Košiciach dopustila konania majúceho
znak správneho deliktu, a to tým, že požila alkoholický nápoj, kde orientačnou dychovou skúškou
pomocou prístroja Alco Quant jej bola nameraná hodnota alkoholu 0,20 mg/l, a zároveň bola poučená,

že vec bude odovzdaná na ďalšie riešenie správnemu orgánu a skutočnosť oznámená jej zákonnému
zástupcovi. Šetrením bolo ďalej zistené, že sa jedná o iný správny delikt, podľa § 2 ods. 2 písm. a), b)
zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke
protialkoholických záchytných izieb. Na základe týchto skutočností preto v zmysle ustanovenia § 60
ods. 3 písm. c) Zákona o priestupkoch vec bola odovzdaná adresátovi na priame vybavenie. Správny

orgán na ústnom pojednávaní 23.10.2019 vypočul účastníčku konania vo veci skutku, postúpenému
ako správny delikt odovzdaný príslušnému orgánu dňa 30.09.2019, ako aj jej zákonnému zástupcovi,
a títo zhodne uviedli, že ide o prvé konanie tohto typu u žalobkyne, /popísané je zápisnici o ústnom
pojednávaní/, ktoré oľutovala, sľúbila že sa to nebude opakovať. Potom dňa 29.10.2019 už právne
zastúpená, podala vyjadrenie k veci aj písomne, a namietala porušenie práv /procesných/ v konaní

na ústnom pojednávaní, nezákonnosť dychovej skúšky, nezákonnosť jej podpisu na výsledku ako aj
nezákonné obmedzenie jej osobnej slobody, ako aj odmietnutie práva na okamžitú právnu pomoc.
Následne správny orgán prvého stupňa, príslušný na rozhodovanie § 12 ods. 5 Zákona o ochrane
pred zneužívaním alkoholických nápojov účastníčke konania uložil rozhodnutím č.s.: 550/SE/2019 dňa
02.12 2019 pokarhanie, za porušenie § 2 ods. 2 písm. a) označeného zákona, ktoré skutkovo vymedzil

tak, že dňa 16.09.2019 maloletá požila alkoholický nápoj - pivo v prevádzke EURO PUB na Hlavnej
ul. č. 96 v Košiciach, a alkoholický nápoj zn. Tokaj na V. ulici v G. v byte spolužiaka H. H.. Požitie
alkoholických nápojov bolo potvrdené aj výsledkom orientačnej dychovej skúšky na zistenie prítomnosti
alkoholu v dychu vykonanej hliadkou Mestskej polície Košice, prostredníctvom prístroja Alco Quant 6020dňa 16.09.2019 v čase o 18:00 hod. na C. ul. č. X v G. pod číslom 2711, ktorej výsledok bol 0,20 mg/l (t.
j. 0,46 promile). Svojím konaním preto účastníčka konania naplnila skutkovú podstatu iného správneho
deliktu, podľa § 12 ods. 3 zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov. Po včasnom

podaní odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa ako príslušný odvolací orgán podľa
§4ods.2písm.d/Zákonaoorganizáciimiestnejštátnejsprávyaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
v odvolacom konaní rozhodoval žalovaný, ktorý odvolanie účastníčky konania zamietol a rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

19. Žalobná námietka žalobkyne sa týkala v prvom rade nedostatku právomoci odvolacieho správneho
orgánu, podľa § 191 ods. 1 písm. b/ SSP, ktoré spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Podľa
názoru žalobkyne v konaní podľa zákona č. 219/1996 Z. z. odvolacím správnym orgánom v konaní o
odvolaní obce je Ministerstvo zdravotníctva SR, nie Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov.

20. Správny súd v prvom rade reaguje na žalobnú námietku žalobkyne, podľa § 191 ods. 1 písm. b/

SSP. Poukazuje k tejto žalobnej námietke ako rozhodujúcej pre posúdenie správnej žaloby, pretože
ide o právomoc Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov ako odvolacieho správneho
orgánu, ktorý svojim rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie o udelení pokarhania žalobkyni, a
zamietol jej odvolanie s poukazom na ust. § 2 ods. 2 písm. a/ a b/ v spojení s § 12 ods. 2 a 3 zákona
č. 219/1996 Z. z..

21. V prvom rade správny súd uvádza dôvody pre ktoré sa nestotožnil so záverom žalobkyne o tom,
že Okresný úrad, odbor dopravných prostriedkov nie je odvolacím orgánom proti rozhodnutiu obce o
uložení pokuty za skutok zistený podľa§ 2 ods. 2 písm. a/zákona č. § 219/1996 Zb. s poukázaním na
žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. b/ Správneho súdneho poriadku.

22. Podľa § 4 ods. 3 písm. h/ zákona č. 369/1990 Zb. O obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy
utvára a chráni životné podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov v obci, chráni životné
prostredie a utvára podmienky na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru,
osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a podobne, kam bez pochýb patrí

samosprávnaprávomocobceutváraťachrániťzdravéživotnépodmienkyazdravýspôsobživota.Týmje
daná aj jeho kompetencia podľa zákona č. 219/1996 o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov.

23. Podľa správneho súdu v posudzovanej veci rozhodla obec v rámci svojej pôsobnosti, uvedenej podľa
§ 12 ods. 3 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a/ Zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov

č. 219/1996 Z. z.. Obec pri vykonávaní činnosti spojených za ochranou pred zneužívaním alkoholických
nápojov vykonáva činnosti spojené s kontrolovanými zisteniami, ktorými sa zakazuje osobám maloletým
do 15 rokov a mladším ako 18 rokov, používať alkoholické nápoje, alebo iné návykové látky, ktoré
konanie sa považuje za delikt, za ktorý obec môže podľa § 12 ods. 3 uložiť pokarhanie uvedeným
osobám v § 2 ods. 2 Zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a uložiť pokutu

mladistvej osobe do 18 rokov za skutok. Obec je priamo zo zákona v zmysle zákona č. 219/1996 Z.
z. označená ako orgán, ktorý koná na uvedenom úseku ochrany zdravia a ukladá pokarhania. Zákon
je potrebné vnímať ako špeciálny upravujúci postavenie obce v oblasti výkonu jej právomoci, ktorá jej
patrí aj v zmysle zákona o obecnom zriadení, (platný a účinný v čase vydávania rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa).

24. Podľa § 4 ods. 3 písm. n/ zákona č. 369/ 1990 Zb. o obecnom zriadení, obec zabezpečuje verejný
poriadok v obci. Podľa § 27 Zákona o obecnom zriadení, ak obec rozhoduje v správnom konaní v
prvomstupni,odvolacíorgánustanovujeosobitnýpredpis.Ustanovenie§27Zákonaoobecnomzriadení
odkazuje na zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy účinného od 01.10.2013

(odkaz 18 ba pri § 27 zákona o obecnom zriadení).

25. Podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy účinného
od 1.10.2013 ustanovuje pôsobnosť okresných úradov v sídle kraja, /okrem ods. 1, 5 a 6/ tak, že sú
odvolacím orgánom vo veciach v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa

nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Okresné úrady v sídle kraja
sú odvolacími orgánmi vo veciach konania obce podľa § 4 ods. 3 písm. h/ Zákona o obecnom zriadení.26. V ust. § 5 zákona o obecnom zriadení sa, v rámci vzťahu štátu a obce konštatuje že výkon štátnej
správy prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje vláda SR. Okresné úrady sú súčasťou štátnej
správy, teda vzťahu štátu k obci a týmto je daný aj vzťah medzi obcami a okresnými úradmi, pokiaľ ide

o ich pôsobnosť v územnom obvode okresného úradu. Zákon o obecnom zriadení v § 5 nekonkretizuje
pre oblasť zdravotníctva úlohy pre obce explicitne. Pôsobnosť obce vyplýva zo zákona 219/1996 Z. z..

27. Pôsobnosť obce upravenú v zákonoch, na ktoré žalobca poukazoval, zákon č. 416/2001 Z. z O
prechode niektorých pôsobnosti orgánov štátnej správy, zákon 355/2007 Z. z. o ochrane a podpore a

rozvoji verejného zdravia, zákon č. 575/2001 Z. z. O organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy, neuvádzajú ako odvolací správny orgán pre obce Ministerstvo zdravotníctva SR.

28. Žalobcom namietaný právny predpis, zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobnosti z
orgánov štátnej správy na obce upravuje, že na obce prechádzajú pôsobnosti uvedené takto: bod 1. až
5. na úseku zdravotníctva, ktoré však nesúvisia s rozhodovaním o opravných prostriedkoch ani konaním

a z celého textu vyplýva predmet pôsobnosti v oblasti zdravotníctva a upravuje zriaďovanie ambulancii,
zriaďovanie špecializovaných ambulantných stredísk starostlivosti, agentúr domácej ošetrovateľskej
starostlivosti, v súčinnosti na preventívnych programoch, schvaľovaní ordinačných hodín neštátneho
zdravotníckeho zariadenia. Podľa názoru súdu prechod pôsobnosti na obce v § 2 a § 3 zákona č.
416/2001 Z. z., neobsahuje ustanovenie, ktorým by mala obec pri výkone svojej samostatnej pôsobnosti

ako samosprávneho orgánu alebo pri prenesenej pôsobnosti podliehať v odvolacom konaní inému, ako
Okresnému úradu, odboru opravných prostriedkov, ako to žalobkyňa namietala, že to je Ministerstvo
zdravotníctva SR.

29. Podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmenách zákonov

v platnom znení neexistuje ustanovenie, podľa ktorého by orgánom verejného zdravotníctva mala byť aj
obec. Orgány verejného zdravotníctva podľa § 3 ods. 1, 2, a 3/ spolupracujú v rámci svojej pôsobnosti
pri ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia s ústrednými orgánmi štátnej správy, miestnymi orgánmi
štátnej správy a podľa § 3 ods. 3 písm. b/ spolupracujú s obcami a samosprávnymi krajmi.

30. Podľa § 19 zákona č. § 575/2001 Z. z. O organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy, je Ministerstvo zdravotníctva SR ústredným orgánom štátnej správy pre okrem iného, zdravotnú
starostlivosť. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. orgánmi verejného zdravotníctva sú v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom a/ Ministerstvo zdravotníctva SR, b/ Úrad verejného zdravotníctva SR,
c/ Regionálne úrady verejného zdravotníctva, d/ Ministerstvo obrany SR, e/ Ministerstvo vnútra SR, f/

Ministerstvo Dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a Slovenská informačná služba. Podľa § 3
ods. 3 písm. b/ zákona č. 575/2001 Z. z. orgány verejného zdravotníctva vymenované v § 3 ods. 1
spolupracujú v rámci svojej pôsobnosti pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia s obcami a
samosprávnymi krajmi. Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. § 575/2001 Z. z. Ministerstvo zdravotníctva
SR je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje Úrad verejného zdravotníctva

SR, nie obec pri plnení svojich úloh.

31. Správny súd sa opiera aj o to, že zákon č. 416/2001 Z. z., o prechode niektorých pôsobnosti z
orgánov štátnej správy na obce, neobsahuje v oblasti zdravotníctva tie činnosti, ktoré sú predmetom
posudzovania pri ukladaní pokuty obcou, alebo ktoré sú predmetom preskúmania odvolania proti

takémuto rozhodnutiu. Je teda zjavné vo vývoji aplikácie zákona o ochrane zdravia pred zneužívaním
alkoholických nápojov v kontexte vyššie uvedenej právnej úpravy, uvedená judikatúra neodzrkadľuje
vývoj právnej úpravy a je prekonaná. Smerovanie pôsobnosti obce v ochrane zdravých podmienok a
zdravého spôsobu života a práce obyvateľov obce, § 4 ods. 3 písm. h/ Zákona o obecnom zriadení ako
aj plnenie úloh na úseku pred zneužívaním alkoholických nápojov, podľa zákona č. 219/1996 Zb. je dané

do pôsobnosti obce veľmi konkrétne ako orgánu rozhodujúcemu v správnom konaní v prvom stupni.

32. S odkazom na pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja podľa § 27 ods. 1 zákona č. 369/1990
Zb. z o obecnom zriadení a s odkazom na § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii
miestnej štátnej správy je preto daná právomoc okresného úradu rozhodovať o jej odvolaniach, čím sa

napokon prejavuje i pôsobnosť tohto, ako reprezentanta štátu, i v oblastiach zdravotníctva. Ustanovenie
§ 5 zákon o obecnom zriadení neobsahuje ustanovenia o vzťahu štátu a obce, a chýba také vymedzenie
postavenia obce vo vzťahu k Ministerstvu zdravotníctva v rámci plnenia úloh na úseku zdravotníctva i
ochrane zdravotného životného prostredia, a tým aj ochrany pred používaním alkoholických nápojov,aby sa táto činnosť i v oblasti správneho trestania mohla posudzovať za inú miestu štátnu správu a
prenesený výkon štátnej správy, a nie samosprávnu podľa § 4 ods. 3 písm. h/ zákona o obecnom
zariadení. V žalobcom poukázanej judikatúre Najvyššieho súdu SR, v nových podmienkach po prijatí

zákona 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a najmä po prijatí zákona č 125/2016 Z. z
o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím procesných kódexov, v čl. XII. zákona prináša do oblasti
štátnej správy rozhodovanie orgánov verejnej správy, pokiaľ ide aj o súvsťažnosť podľa zákona o
obecnom zriadení a Správny súdny poriadok.

33. Zákon č. 180/2013 Z. z o organizácii miestnej štátnej správy v § 4 ods. 2 písm. d), o samospráve
obce konštatuje, že okresný úrad v sídle kraja je odvolacím správnym orgánom v konaní, v ktorom
rozhoduje obec v prvom stupni. Okresné úrady v sídle kraja sú odvolacími orgánmi vo veciach konania
obce podľa § 4 ods. 3 písm. h) zákona o obecnom zriadení. Iný predpis podľa názoru súdu neexistuje,
teda nie je inak ustanovené inak.

34. Ustanovenie § 27 ods. 1 zákona o obecnom zriadení odkazuje na § 4 ods. 2 písm. d) zákona
180/2013 Z. z. a v platnom znení konštatuje, že okresné úrady v sídle kraja sú odvolacími správnymi
orgánmivoveciach,kdejeobcepríslušnánakonanieakoprvostupňovýsprávnyorgán.Záveromjetreba
tiež pripomenúť, že zákon č. 125/2016 o opatreniach súvisiacich so zavedením nových právnych úprav
v článku XII prináša do oblasti štátnej správy definíciu obce ako orgánu verejnej správy rozhodujúceho

o právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Preto žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1
písm. b/ SSP súd nezistil.

35. Správny súd procesne vyriešil otázku namietanú žalobkyňou podľa § 191 ods. 1 písm. b/ SSP
odkazuje v tejto žalobnej námietke na zistenia a závery správneho súdu o tom, že prijatá právna

úprava prostredníctvom Zák. 125/2016 Z. z. ako aj prostredníctvom zákona č. 180/2013 Z. z., v
prípade rozhodnutí obci prináša záver, že aktuálne posudzovanú situáciu správnym súdom aj v štádiu
administratívneho konania sa na správnosť a príslušnosť odvolacieho správneho orgánu vzťahuje zákon
č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy s odkazom na § 27 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm.
d) Zákona o obecnom zriadení.

36. Pôsobnosť obce podľa Zákona o ochrane pred požívaním alkoholických nápojov je priamo upravená
v zákone č. 219/1996 Z. z.. Pokiaľ ide o prenesenie úloh z oblasti štátnej správy na obce, / § 5 ods. 2,
§ 5 ods. 7 zákona o obecnom zriadení/, z ich obsahu nie je možné vyvodiť záver, že i pri prenesenom
výkone štátnej správy je obec správnym orgánom prvého stupňa, o odvolaní proti ktorým nerozhodujú

Okresné úrady v sídle kraja v zmysle uvedeného zákona č. 180/2013 Z. z..

37. Bližšie dôvody pre ktoré žalobkyňa namietala spojitosť s ustanovením § 2 zák. č. 416/2001 a § 3 ods.
1 zák. č. 355/2007 Z. z., pokiaľ ide o prenesení výkon štátnej správy a odvolacích správnych orgánov
proti rozhodnutiam obce v oblasti ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia mala žalobkyňa zato,

že § 19 ods. 1 písm. g) č. 575/2001 Z. z. upravuje Ministerstvo zdravotníctva ako ústredný orgán štátnej
správy na ochranu zdravia rozhodovať aj v otázke príslušných podľa § 12 ods. 5 zák. č. 219/1996 Z.
z. Odkázala na rozhodnutie sp. zn.: 5Rks/2/2011 zo dňa 10.10.2011, podľa ktorého o odvolaní proti
rozhodnutiu obce o inom správnom delikte rozhoduje orgán štátu podľa osobitných predpisov, ktorým je
Ministerstvo zdravotnícka SR a tieto rozhodnutia predložil.

38. Správny súd konštatuje, vzhľadom na vyššie uvedené, otázku právomocí a kompetencii odvolacieho
správneho orgánu rozobral vyššie. Namietané právne prepisy, ktorých v minulosti judikoval Najvyšší
súd SR neobsahujú v súčasnosti ustanovenia, ktoré by nasvedčovali právne názory žalobkyne. Na
úseku zdravotníctva totiž v tejto oblasti nepatrí obciam kompetencia, ako žalobkyňa predostiera,

naopak obci patria v tejto oblasti celkom iné pôsobnosti, napr. zriaďovanie špeciálnych ambulantných
stredísk, starostlivosti o občanov, ošetrovateľskej starostlivosti a pod. Ustanovenie zákona č. 416/2001
Z. z. vkladá aj do pôsobnosti samosprávnych krajov mnohé kompetencie, ktoré tiež v odvolacom
konaní proti rozhodnutiam týchto inštitúcii dávajú právomoc Okresnému úradu rozhodovať o opravných
prostriedkoch. Rovnako tak aj zákon č. 355/2007 Z. z. O ochrane, podpore a rozvoja verejného zdravia

v súčasnosti aj zákon č. 575/2001 Z. z. O organizácii a činnosti vlády a ústredných orgánov štátnej
správy, nemá Ministerstvo zdravotníctva ako ústredný orgán štátnej správy kompetencie týkajúce sa
aplikovania a vykonávania pôsobnosti obci v oblasti ochrany verejného zdravia v zmysle uvádzaného
zákona č. 219/1996 Z. z..39. Jepretopotrebnékonštatovať,ževovývojiprávnychúpravnasamosprávnupôsobnosťaprenesený
výkon štátnej správy z hľadiska odvolaní proti rozhodnutiam obce je potrebné aplikovať § 4 ods. 2 písm.

d) zákona o organizácii štátnej správy č. 180/2013 Z. z. a Okresný úrad v sídle kraja bude rozhodovať
o odvolaniach proti rozhodnutiam obce aj v oblasti zdravotníctva.

40. Ustanovenie § 5 Zákona o obecnom zriadení neobsahuje ustanovenie vo vzťahu obce a štátu, a
chýba vymedzenie postavenia Ministerstva zdravotníctva v rámci plnenia úloh na úseku zdravotníctva

a v oblasti ochrany pred požívaním alkoholických nápojov.

41. Správny súd konajúc v správnej žalobe vo veciach správneho trestania na návrh žalobkyne
nepriznal, nevyhovel jej návrhu na priznanie odkladného účinku v správnej žalobe. Uznesením zo
dňa 22.01.2021 zamietol návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.02.2021.

42. Žalobkyňa súhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. S poukazom na ust. SSP
v správnej žalobe vo veci iného správneho deliktu je príslušný na rozhodnutie senát Krajského súdu
v Košiciach v pôsobnosti ktorého je vykonávanie preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy v
zmysle ustanovení § 6, § 7, § 23 SSP, pretože v zmysle § 23 ods. 1, 2, 3 o správnej žalobe proti

rozhodnutiam orgánov verejnej správy v oblastiach správneho trestania, okrem priestupku je príslušný
senát Krajského súdu.

43. Po preštudovaní administratívneho spisu žalovaného a správnej žaloby ako i vyjadrenia žalovaného,
správny súd uzavrel, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie

žalovaného č. OU-KE-OOP5-2020/040/133-002 zo dňa 2. septembra 2020, ktorý nevyhovel odvolaniu
žalobkyne, toto zamietol a potvrdil rozhodnutie obce Gelnica, zo dňa 02.12.2019, č. s. 550/SE/2019,
ktorým správny orgán prvého stupňa uložil žalobkyni pokutu, za porušenie ustanovenia § 2 ods. 2
písm. a Zákona č. 219/1966 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a zriaďovaní a
prevádzke protialkoholických izieb. Žalovaný zamietol sťažnosť žalobkyne ako aj rozhodnutie Mesta

Košice potvrdil, ktoré nadobudlo právoplatnosť doručením dňa 10.09.2020.

44. Žalobkyňa namietala nesprávnosť správneho posúdenia veci, /žalobný dôvod podľa § 196 ods. 1
písm. c) SSP/ nasledoval hneď po námietke v nedostatku právomocí žalovaného rozhodnúť o odvolaní
žalobkyne. Správny súd konštatuje, že vychádza z obsahu rozhodnutia správneho orgánu prvého

stupňa, ktorý bol vyššie uvedený, tým bolo uložené pokarhanie žalobkyni za požívanie alkoholických
nápojov na označenom mieste dňa 16.09.2019 v spoločnosti spolužiakov žalobkyne, čo bolo aj
preukázané podľa správneho orgánu z výsledku orientačnej dychovej skúšky na zistenie alkoholu v krvi,
ktorá bola prostredníctvom nato určeného prístroja vykonaná príslušníkmi Mestskej polície. U žalobkyne
bol zistený výsledok dychovej skúšky 0,20 mg/1. Správny orgán popísal vo svojom rozhodnutí zistenia

a udalosti predchádzajúce k tomu vo skutku, ktorý boli menované neplnoleté osoby kontrolované na
verejnom priestranstve a boli vyzvané na vykonanie dychovej skúšky.

45. Žaloba obsahuje bližšie detaily dotýkajúce sa právneho dôvodu zrušenia rozhodnutia, ktorým
je nesprávne právne posúdenie vecí a žalobkyňa uviedla, že išlo o neaplikovanie zásad trestného

konania za správny delikt, ktorým mala spáchať žalobkyňa, pričom došlo aj k nesprávnemu označeniu
žalobkyne ako obvinenej, po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a preštudovaní administratívneho
spisu žalovaného správny súd uzatvára, že, žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP nie je daný.

46 Konštatujúc z uvedeného správny súd má zato, že odvolacie dôvody, ktoré žalobkyňa predostrela

vo svojom odvolaní sa týkajú vykonania dychovej skúšky a zákonností postupu orgánov od polície
pri uzavretí právnej otázky zodpovednosti žalobkyne za používanie alkoholických nápojov v zmysle
označeného zákona č. 219/1996 Z. z. (§ 2 ods. 2 písm. a) cit. zákona) a žalobkyňa mala spáchať správny
delikt, začo jej bolo uložené pokarhanie.

47. Žalovaný správny orgán mal zato, že príslušné ustanovenia zákona o správnom konaní § 46
Zákona o správnom konaní boli v konaní odvolacieho správneho orgánu rešpektované. Žalobkyňa
však v odvolacom konaní namieta, že neboli riadne preukázané postupy Mestskej polície, ktoré boli
svojvoľné a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzajúce zaťažilo konanie orgánuverejnej správy tým, že žalobkyni uložil sankciu bez preukázania jej zavinenia. K tomu správny súd
uvádza, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že Mestská polícia mala maloleté osoby
tam prezentované prostredníctvom dychovej skúšky prítomnosti, alebo popretiu prítomnosti požívania

alkoholickýchnápojov.Povypočutívšetkýchprítomných,azároveňajžalobkyňauviedlaspôsobtrávenia
popoludnia so spolužiakmi, pričom popísala miesta kde sa zdržiavali, a požívali alkoholické nápoje
rôzneho druhu. Následne potom v dychovej skúške boli zobrazené stopy alkoholu.

48. K tomu, že žalobkyňa uviedla, že dychová skúška nebola lege artis, lebo zástupkyňa žalobkyne

nebola privolaná k prejednaniu veci v štádiu rozhodovania dychovej skúšky a základ takéhoto postupu
policajnéhoorgánunemôžebyťspôsobilýkvyvráteniuzáveruozodpovednostižalobkynenaprotiprávne
konanie za spáchanie iného právneho deliktu, podľa zákona 219/1996 Zb., správny súd konštatuje,
že vychádzajúc z rozhodnutia prvostupňového orgánu sa tu správnym orgánom dal priestor pre popis
deja a procesného postupu, teda takému procesnému postupu správneho orgánu, ktorý má povinnosť
pri zahájení správneho konania kontaktovať známych účastníkov správneho konania a pokiaľ dôjde

k dôvodnému podozreniu, je možné vykonať dychovú skúšku na ktorú je oprávnená priamo konať
policajná hliadka policajného zboru, atď.

49. Bolo preukázané, že v uvedenej konkrétnej situácii sa tak stalo prostredníctvom hliadky Mestskej
polície. Správny orgán prvého stupňa v zákonnosti postupu dychovej skúšky konštatoval, aký prístroj

na meranie použil a k námietkam, že bolo zisťované či žalobkyňa nefajčila, a že sa nedodržal čas na
vykonanie dychovej skúšky, spôsobu dýchania a pod.

50. Žalovaný správny orgán konštatoval, že dychová skúška preukázala prítomnosť alkoholu, z čoho
potom správne orgány vychádzali. Pokiaľ žalobkyňa namieta obmedzenie osobnej slobody a právo na

okamžitú právnu pomoc prostredníctvom právneho zástupcu v zmysle článku 37 písm. d) Dohovoru o
právach dieťaťa a vyčítala nezákonnosť podpisu na výsledku dychovej skúšky k tomu správny orgán
uviedol, že posudzoval spôsobilosť žalobkyne v zmysle Občianskeho zákonníka, ako fyzickú osobu
pokladal žalobkyňu za spôsobilú na právne úkony.

51. Skutočnosť, že v zmysle trestného poriadku je zákonný zástupca oprávnený byť prítomný
pri komunikácii policajného zboru s obvinenou správny orgán uzavrel, že vychádzal z obsahu
policajnej správy zo dňa 16.10.2019, hliadka Mestskej polícii na Havanskej ulici zaznamenala skupinu
zabávajúcich sa mladých ľudí, čakajúcich na zástavke Mestskej hromadnej dopravy. Následne došlo
k popisovanej udalosti k výsluchy osôb, ako aj žalobkyne a k vykonaniu dychovej skúšky. Pokiaľ

ide o manipulovanie s testerom na vykonanie dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu v krvi.
Rozhodnutie správneho orgánu predovšetkým obsahuje výhrady zákonnej zástupkyne žalobkyne, ktorá
tvrdí nelegálny postup policajného orgánu a tak isto aj správnych orgánov, ktorý rešpektoval jeho závery.

52. Žalovaný správny orgán poukazujúc na § 12 ods. 3 v spojitosti s § 2 ods. 2 Zákona č. 219/1996 ako

aj na § 2 ods. 2 cit. zákona, mal za preukázané, že postup Mestskej polície bol v súlade s ustanoveniami
Zákona č. 219/1996 Zb., kde bol zistený zákaz používania alkoholických nápojov mladistvou osobou
do 18 rokov a uložené pokarhanie. Postupy policajného orgánu ako aj správneho orgánu deliktuálnu
spôsobilosť osôb mladších ako 18 rokov vyplýva priamo z textu zákona uvádzajúc v § 2 ods. 2, že
osoby maloleté do 15 rokov ako aj mladistvé do 18 rokov nesmú požívať alkoholické nápoje, alebo

iné návykové látky a sú povinné podrobiť sa orientačnej dychovej skúške, alebo priamo vyšetrením
testovacím prístrojom na skúmanie omamných a psychotropných látok. Priamo v zákone o Meste Košice
§ 401/1990 Zb. v ustanovení § 11 ods. 3 je uvedené, že primátor v právom chránených oblastiach
a záujmoch ukladá povinnosti fyzickým a právnickým osobám v oblasti verejnej správy a umožňuje
príslušnému zamestnancovi Mesta Košice postupovať pri zabezpečovaní úloh na tomto úseku. Na

základe toho polícia vykonávajúc svoju kompetenciu z hľadiska poverenia primátora mesta podľa
zákona o Meste Košice ako aj zákona o Mestskej polícii využila možnosť vykonania testu požívania
alkoholických nápojov u osôb do 15 rokov, teda maloletých mladistvých do 18 rokov a zistila požívanie
alkoholických nápojov u žalobkyne.

53. V uvedenej súvislosti správny súd uzatvára, že dôvod podľa § 199 ods. 1 písm. c) a písm. e) nie
je daný. Z výpovede žalobkyne jednoznačne vyplýva popis udalosti uvedeného dňa ako aj priznanie sa
požívaniualkoholickýchnápojov.Pokiaľideoprocesnépochybenia,ktoréžalobkyňavodvolaníuviedlaa
naznačovala v správnej žalobe, správny súd je toho názoru, že priame aplikovanie ust. zák. č. 219/1996Z. z. u osôb na ktoré sa vzťahuje zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a
uložená povinnosť podrobiť sa orientačnej dychovej skúške a orientačnému vyšetreniu zakladá právo
oprávneného primátorom povereného orgánu k vykonaniu dychovej skúšky na prítomnosť týchto látok

v organizme maloletých mladistvých.

54. Žalobkyňa proti prvostupňovému rozhodnutiu podala sťažnosť z tých istých zákonných dôvodov,
ako ich uvádzala v odvolaní, namietala osobnú slobodu, neprítomnosť zákonného zástupcu, ako aj
nesprávne vykonanie dychovej skúšky, nesprávny postup správneho orgánu ako aj porušenie zásad

trestného. Poukazujúc na už uvedenú sťažnosť a na negatívne vybavenie k osobe žalobkyne správna
žaloba priamo obsahuje uvedené argumenty, ale poukazuje vo svojich označeniach aj na prítomnosť
právnej úpravy.

55. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné pripomenúť stručne podrobnosti smerujúce k
záveru, podľa ktorého z ust. § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 219/1996 Z. z. vyplýva, že policajný orgán, ktorým je

aj mestská polícia, je oprávnený vyzvať mladistvé osoby na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných
návykových látok vtedy, ak je dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu zákazu v § 2 ods. 2 uvedeného
zákona. Právny zástupca mladistvej v podanom odvolaní nedôvodne spochybnil existenciu dôvodného
podozrenia. V napadnutom rozhodnutí je existencia dôvodného podozrenia jasne vysvetlená a odvolací
orgán sa s týmto vysvetlením stotožňuje. V úradnom zázname Mestskej polície zo dňa 21.10.2019 aj

vo vyjadreniach právneho zástupcu mladistvej sa zhodne uvádza, že motorika jednej mladistvej bola
značne oslabená, musela byť podopieraná ďalšími dvoma osobami a následne len ťažkosťami vykonala
dychovú skúšku. Tvrdenie o práve na okamžitú právnu pomoc pri tomto úkone mestskej polície nie
je dôvodné. Mladistvé osoby sú deliktuálne spôsobilé. Nie je tak žiaden dôvod domnievať sa, že by
mladiství, študenti gymnázia, nechápali zmysel a účel vykonaných úkonov, ust. § 5 ods. 2 zákona č.

219/1996 Z. z. výslovne zakotvuje oprávnenie policajného orgánu vyzvať mladistvých, u ktorých je
dôvodné podozrenie, že porušili zákaz požitia alkoholu, aby sa podrobili vyšetreniu na zistenie alkoholu,
alebo iných návykových látok a súčasne § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 219/1996 Z. z. zakotvuje povinnosť
mladistvých podrobiť sa takémuto vyšetreniu, pričom neuvádza, že policajný orgán je oprávnený tento
úkonvykonaťibazaprítomnostizákonnéhočiprávnehozástupcumladistvého.Akbytakétoobmedzenie

oprávnenia policajného orgánu existovalo, musí byť v zákone výslovne uvedené. Priebeh samotnej
dychovej skúšky a ďalšie nasledujúce úkony mestskej polície právny zástupca mladistvej spochybňuje
(konkrétne napr.: či boli mladiství pred vykonaním dychovej skúšky poučení, či im výsledok dychovej
skúšky bol ukázaný, či bol dodržaný návod na použitie prístroja, kto a kedy ho vytlačil na tlačiarni
a kedy bol podpísaný). Poukazuje sa aj na to, že i odvolací orgán v prvom rade uvádzal, že nie je

oprávnený spochybňovať výsledky úkonov mestskej polície, pretože nie je orgánom vecne príslušným
na preskúmanie jej postupu. Zároveň odvolací orgán poukázal na skutočnosť, že právny zástupca
mladistvej spochybňuje priebeh úkonov, pri ktorých nebol prítomný, takže nemôže presne vedieť,
ako prebehli a svoje tvrdenia preukázať. Tieto úkony sú jednak neopakovateľné a zároveň sú riadne
zdokumentované, preto sa jedná o ničím preukázané a účelové tvrdenia právneho zástupcu mladistvej.

Zjavnú účelovosť preukazuje aj nasledovné:

Podané odvolanie obsahuje (okrem iného) aj tvrdenie, že postup, ktorý je potrebné dodržať pri vykonaní
dychovej skúšky, aby nedošlo k skresleniu výsledkov, bol porušený okrem iného aj tým, že nedošlo
k čakaniu najmenej 15 minút po požití posledného alkoholu. Táto námietka však priamo indikuje,

že mladiství pred vykonaním dychovej skúšky nejaký alkohol skutočne požili. V opačnom prípade
argument o nedodržaní minimálnej doby čakania od posledného požitia alkoholu nemá žiadnu logiku.
Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že dodržanie minimálnej doby čakania je jasné a
nepochybne preukázané tým, že zdokumentovaný čas príchodu hliadky Mestskej polície je o 17.30
hod., a zdokumentovaný čas dychovej skúšky prvého mladistvého je 17.58 hod., čo je viac, ako 15

minút a je tiež logické, že počas prítomnosti hliadky mladiství nepožívali žiadny alkohol. Rovnako tak
je logické, že v tom čase nefajčili, čo je tiež jedna z účelových námietok uvedených v odvolaní. K
ďalším úkonom Mestskej polície vykonaným v súvislosti s podaním vysvetlenia odvolací orgán uvádza
v prvom rade to, že predmetné úkony nie je dôvodné zamieňať s inštitútmi zaistenia a obmedzenia
osobnej slobody. Pokiaľ odvolací orgán mal za preukázané, že zákonní zástupcovia mladistvých boli

kontaktovaní bez zbytočného odkladu po zistení výsledku dychovej skúšky a po preverení totožnosti
mladistvých, keďže posledná dychová skúška bola vykonaná o 18.11 hod. a najneskôr o 19.22 hod.,
bolo už ukončené podanie vysvetlenia prvého mladistvého za prítomnosti jeho zákonného zástupcu /o
19.22 hod. bolo ukončené podanie vysvetlenia Z. J./. Potom k samotnému obsahu podaného vysvetleniazdôraznil, že tento úkon bol vykonaný za prítomnosti zákonnej zástupkyne mladistvej, rovnako ako
podanie vysvetlenia ostatných mladistvých. Je objektívne dôvodné skonštatovať, že ak by zákonní
zástupcovia mladistvých mali čo i len najmenšie pochybnosti o tom, čo mladiství uviedli pri podaní

vysvetlenia, tak by tieto vysvetlenia nepodpísali, resp. by svoje výhrady voči ich pravdivosti uviedli.
Ani jeden zákonný zástupca tak však neučinil. Aj z týchto okolností je zrejmé, že u mladistvých
bolo aj pri podaní vysvetlenia evidentné, že alkohol požili. Ani v písomných vyjadreniach právneho
zástupcu účastníčky konania a ani v podanom odvolaní vôbec nie je namietaná samotná skutočnosť, že
mladiství alkohol skutočne požili. Odvolací orgán opätovne zdôrazňuje, že pre rozhodnutie vo veci nie je

rozhodujúca konkrétna hodnota nameranej hladiny alkoholu, ale rozhodujúce je, že výsledok dychovej
skúšky bol pozitívny. Právny zástupca mladistvej namietal jej zlý zdravotný stav a neprivolanie RZP
Mestskou políciou. Odvolací orgán jednak poukazuje na fakt, že opísané zdravotné ťažkosti spočívajúce
voslabenejmotorike,sťaženomdýchaníčitráviacichťažkostiachsúobvyklýmiprejavmipožitiaalkoholu,
ale zároveň poukazuje na to, že ani zákonná zástupkyňa po dostavení sa na stanicu Mestskej polície
neprivolala RZP a v písomných podaniach právneho zástupcu mladistvej nie je zmienka ani o tom,

že by po odchode zo stanice Mestskej polície bola mladistvá na pohotovosti za účelom ošetrenia jej
zlého zdravotného stavu. Tieto okolnosti objektivizujú záver správneho orgánu v predmetnej veci, na
ktorom je založené napadnuté rozhodnutie. Podanie vysvetlenia rozhodne nie je možné považovať za
priznanie. Podstatné však je, že vysvetlenia jednotlivých mladistvých sú obsahovo zhodné, presne sa
v nich uvádza, aký alkohol a kde požili, a aký bol výsledok dychovej skúšky. Taktiež je podstatné, že

podané vysvetlenia sú v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi, a to s výsledkami dychovej skúšky,
so záznamom Mestskej polície o zistení priestupku, správneho deliktu č. MsP-8/2019-P-175 zo dňa
16.09.2019, a tiež v súlade s úradným záznamom hliadky mestskej polície zo dňa 21.10.2019, podaným
na základe žiadosti správneho orgánu o vyjadrenie sa k veci.

56. Žalovaný potom správne a dôvodne konštatoval, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci tak, ktorý je v odôvodnení napadnutého rozhodnutia presne opísaný,
vykonané dôkazy boli posúdené jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a náležíte vyhodnotené,
žiadne dôkazy si navzájom neprotirečia, právne posúdenie veci je jasne vysvetlené. Správny orgán sa
presvedčivovysporiadalsuplatnenýminámietkamiúčastníčkykonania.Odvolacíorgánďalejkonštatuje,

že neboli zistené ani závažné procesné pochybenia správneho orgánu, ktoré by mali vplyv na práva
účastníkov konania.

57. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie je v neprospech účastníčky konania a jej zákonných
zástupcov, tak akokoľvek presvedčivé a podrobné zdôvodnenie budú považovať za nedostatočné,

nesprávne a svojvoľné. Zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia správneho orgánu je však potrebné
hodnotiť objektívne, nie subjektívne.

58. Odvolací orgán konštatoval tiež dôvodne, že zistený skutkový stav bez akýchkoľvek pochybností
preukazuje, že boli naplnené dôvody pre uloženie pokarhania žalobkyne pre porušenie obmedzujúceho

opatrenia podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 219/1996 Z. z.. V konaní o porušení obmedzujúceho
opatrenia podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 219/1996 Z. z. ide o mladistvých, o ich zdravý telesný
aj morálny vývin. To je dosť vážna a právnym poriadkom chránená hodnota nato, aby účelové a
nepodložené spochybňovanie procesného postupu konajúcich orgánov bolo dôležitejšie a závažnejšie,
ako materiálna pravda v predmetnej veci.“

59. Podľa názoru správneho súdu dôvody namietané podľa 191 ods. 1 písm. g/, tzn. Porušovanie
procesných predpisov v konaní orgánmi verejnej správy, ktoré môžu mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia správny súd nezistil odvolávajúc sa priamo na aplikovanie príslušných
označených ustanovení zák. č. 219/1996 Zb. menovite (ust. § 2 ods. 2 písm. a/ zák., ktorý zakazuje

požívanie alkoholických nápojov osobám maloletým, alebo mladistvým). Pri takomto zistení je treba
sa odvolávať na administratívny spis, jeho obsah a záznamy spôsobujúce alebo prinášajúce dôkazy o
vykonávaní testov, o ich identifikácii a ich objektívnom náleze, skutočnosti a o vyvodení administratívnej
zodpovednosti žalobkyne.

60. Pre dôvodné podozrenie k porušeniu zákazu požívať alkoholické nápojov vykonaním dychovej
skúšky,považujemezapotrebnéuviesť,žepokiaľideoobmedzenieosobnejslobody,niejeobmedzením
osobnej slobody, ak na výzvu Mestskej polície mladistvý alebo maloletý nasleduje úradnú osobu, ktorávykonáva svoje právomoci na zachytenie neodvrátiteľného zistenia o preukázaní alebo nepreukázaní
deliktuálneho správania.

61. Pokiaľ ide o použitie trestného zákona a zásah trestného konania in dubio pro reo, alebo zásady ne
bin in idem, hliadka Mestskej polície vykonávala tieto prvotné úkony, ktorých výsledkom je zápis, ktorý
sa stal predmetom preskúmania orgánov verejnej správy a vyvodenia administratívnej zodpovednosti.

62.Správnysúdnatomtomiestekonštatuje,že žalobnýdôvodpodľa§191ods.1písm.c/ad/SSPnieje

daný a nie sú dôvodné námietky nedostatku riadneho odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy,
pretože nebola vylúčená ich preskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Nie je dôvodný názor žalobkyne
vyslovený v správnej žalobe, že pri vydávaní rozhodnutí orgánu o verejnej správy došlo k ich vydaniu
a odôvodneniu spôsobom, pre ktorý trpia nepreskúmateľnosťou. Správny súd odkazuje na správnosť
zistení orgánov verejnej správy v rámci ich právomoci konať ex offo. Ich právne posúdenie veci vyplýva
s poukázanej právnej úpravy pričom správna žaloba sa neodvoláva na sťažnosť - odvolanie a na jeho

obsah, ktoré dôvody však boli dostatočne a správne preskúmané žalovaným a boli dané dostatočné
odpovede na namietané údajné pochybnosti policajných orgánov aj správneho orgánu prvého stupňa.

63. Správny súd nezistil, ani dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP. Podľa názoru správneho
súdu dôvody namietané podľa 191 ods. 1 písm. g/, tzn. Porušovanie procesných predpisov v konaní

orgánmi verejnej správy ktoré môžu mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia správny súd
nezistil odvolávajúc sa priamo na aplikovanie príslušných označených ustanovení zák. č. 219/1996
menovite (ust. § 2 ods. 2 písm. a/ zák., ktorý zakazuje požívanie alkoholických nápojov osobám
maloletým alebo mladistvým.) Pri takomto zistení je treba odvolávať sa na administratívny spis, obsah a
záznamy spôsobujúce alebo prinášajúce dôkazy o vykonávaní testov o ich identifikácii a ich objektívnom

náleze, skutočnosti a o vyvodení administratívnej zodpovednosti žalobkyne. Pre dôvodné podozrenie
k porušeniu zákazu požívať alkoholické nápojov vykonaním dychovej skúšky, pokiaľ ide o obmedzenie
osobnej slobody, nie je obmedzením osobnej slobody ak na výzvu Mestskej polície mladistvý alebo
maloletý nasleduje úradnú osobu, ktorá vykonáva svoje právomoci na zachytenie neodvrátiteľného
zistenia o preukázaní alebo nepreukázaní deliktuálneho správania.

64. Správny súd účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania podľa ustanovení § 167
a nasl. SSP. Žalobca v konaní úspešným nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný
správny orgán si odôvodnené trovy konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal /§168 SSP/.

65. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciachvlehote30dnioddoručeniarozhodnutiakrajskéhosúdu.Zmeškanielehotynemožnoodpustiť.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že :
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.