Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/230/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612205645
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3612205645.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr. Gabriely

Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľa: F., s.r.o., so sídlom v W., F. ul. č.
XX, IČO: 35 807 598, právne zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: X. H., zastúpená P. X. SR, N. A. XX, W., o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Partizánske zo dňa 05. septembra 2014, č.k. 6C/104/2012 - 82, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ od odporcu
domáhal zaplatenia náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy vo z titulu nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Partizánske a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd
uviedol, že navrhovateľ sa domáhal určenia, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Partizánske, pretože ten nerozhodol o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pôvodne pod sp. zn.
6C/104/2012 proti povinnému N. W., nar. 9.., vedenom súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 10907/2008

a v tejto súvislosti si uplatnil právo na náhradu majetkovej škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej
ujmy v sume 330,- Eur. Z obdobných skutkových a rovnakých právnych dôvodov proti rovnakému
odporcovi sa domáhal určenia, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Partizánske, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote v právnej veci vedenej na tamojšom súde pôvodne
pod sp. zn. 5C/105/2012 z dôvodu nesprávneho úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v
exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti povinnému L. W., nar. XX.XX.XXXX, vedenej

súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 12411/08, kde si uplatnil právo na náhradu majetkovej škody v sume
125 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 330 Eur; v právnej veci vedenej na tamojšom súde pôvodne pod
sp. zn. 5C/107/2012 z dôvodu nesprávneho úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom
konaní vedenom na OS Partizánske proti povinnému P. M., nar.1X.X.XXXX HE..P.H, IČO:43682/243,
vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 13122/10, kde si uplatnil právo na náhradu majetkovej
škody v sume 125 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 385 Eur; v právnej veci vedenej na tamojšom súde
pôvodne pod sp. zn. 6C/108/2012 z dôvodu nesprávneho úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia

v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti povinnému G. W., nar. XX.XX.XXXX., vedenej
súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 4758/09, kde si uplatnil právo na náhradu majetkovej škody v sume
125 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 275 Eur; v právnejveci vedenej na tamojšom súde pôvodne pod sp. zn. 5C/114/2012 z dôvodu nesprávneho úradného
postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti povinnému
P. A., nar. XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 5143/09, kde si uplatnil právo

na náhradu majetkovej škody v sume 125 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 275 Eur; v právnej veci
vedenej na tamojšom súde pôvodne pod sp. zn. 5C/120/2012 z dôvodu nesprávneho úradného postupu
a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti povinnému H. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 12135/08, kde si uplatnil právo na
náhradu majetkovej škody v sume 125 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 330 Eur; v právnej veci vedenej

na tamojšom súde pôvodne pod sp. zn. 6C/121/2012 z dôvodu nesprávneho úradného postupu a
nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti povinnému H. O., nar.
XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 10135/08, kde si uplatnil právo na náhradu
majetkovej škody v sume 125 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 321 Eur. Súd uznesením zo dňa č.k.
3C/104/2012-36 z 28.03.2014 spojil na spoločné konanie veci vedené na tamojšom súde veci vedené
na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 5C/105/2012, sp. zn. 5C/107/2012, sp. zn. 6C/108/2012, sp.

zn. 5C/114/2012, sp. zn. 5C/120/2012, sp. zn. 6C/121/2012. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje
rozhodnutieodôvodnilust.§44ods.2Exekučnéhoporiadkuúčinnéhovčasepodaniažiadostioudelenie
poverenia, ďalej ust. § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1 až 4 zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Navrhovateľ v obsahu návrhu tvrdil, že
exekučný súd bol bezdôvodne nečinný a rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote.

V tejto súvislosti súd poukázal na zavádzajúce tvrdenia navrhovateľa o dobe rozhodovania o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom navrhovateľ uvádza vo veci sp. zn. 3Er 4/2009,
vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 1097/2008, viac ako 186 dní, no v skutočnosti rozhodol
do 5 dní; v právnej veci vedenej na tamojšom súde pôvodne pod sp. zn. 4Er/4/2009, vedenej súdnym
exekútorom pod sp. zn. EX 12411/08, viac ako 184 dní no v skutočnosti rozhodol tri dni po dôjdení

návrhu; v právnej veci vedenej na tamojšom súde pôvodne pod sp. zn. 5Er/479/2010, vedenej súdnym
exekútorom pod sp. zn. EX 13122, viac ako 184 dní no v skutočnosti rozhodol jeden deň po dôjdení
návrhu; v právnej veci vedenej na tamojšom súde pôvodne pod sp. zn. 5Er/252/2009, vedenej súdnym
exekútorom pod sp. zn. EX 4758/09, viac ako 151 dní no v skutočnosti rozhodol jeden deň po dôjdení
návrhu; v právnej veci vedenej na tamojšom súde pôvodne pod sp. zn. 6Er/250/2009, vedenej súdnym

exekútorom pod sp. zn. EX 5143/09, viac ako 151 dní no v skutočnosti rozhodol jeden deň po dôjdení
návrhu; v právnej veci vedenej na tamojšom súde pôvodne pod sp. zn. 2Er/3/2009, vedenej súdnym
exekútorom pod sp. zn. EX 12135/08, viac ako 184 dní no v skutočnosti rozhodol do 5 dní; v právnej
veci vedenej na tamojšom súde pôvodne pod sp. zn. 3Er/2568/2008 vedenej súdnym exekútorom pod
sp. zn. EX 10135/08, , viac ako 174 dní no v skutočnosti rozhodol do 7 dní od podania návrhu. Je tak

zrejmé, že v jednotlivých uvedených exekučných veciach súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol
v zákonnej lehote. Vo všetkých posudzovaných veciach bola zákonná lehota súdom zachovaná. K
nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu v uvedených veciach teda nemohlo dôjsť. Súd v
nich konal bezodkladne, bez prieťahov a o žiadostiach súdneho exekútora rozhodol včas. Navrhovateľ
teda v konaní nepreukázal, že by v uvedených exekučných konaniach vedených na tamojšom súde

došlo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu súdu, a teda v tejto časti nepreukázal základ svojho
nároku, od ktorého sa odvíja tak nárok na náhradu škody ako aj plynutie premlčacej doby spojenej s
jeho uplatnením. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a nakoľko odporca trovy
konania nevyčíslil, súd o nich rozhodol podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku podľa obsahu
spisu. Zo spisu vznik a výška trov konania odporcu nevyplývala, preto mu súd náhradu trov konania

nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ z dôvodov, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. a to, že v spojení s § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. sa mu postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom, v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., v konaní rozhodoval

vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.), súd prvého
stupňa nesprávne právne posúdil podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatňované a

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd
prvého stupňa vec prejednal v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa §
101 ods. 2 O.s.p. s tým, že navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Navrhovateľ
uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorémubola vec pridelená systémom súdneho manažmentu, je potrebné z konania vylúčiť, pričom okolnosť, že
krajský súd nevzhliadol v označených veciach a skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení
na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať

za nestranného. Poukázal na rozhodovaciu prax iných krajských súdoch. Čo sa týka konečného
rozhodnutia vo veci súdom (vylúčeným sudcom), neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto,
že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 2 O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami,
za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť navrhovateľa o odročenie nariadeného

pojednávania z dôležitého dôvodu. Rovnako nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých
súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd sa tiež
dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia
bolidodržané,avšakvodôvodneníprezentovanéčasovéúsekytomunenasvedčujú.Namietalporušenie
svojho práva na kontradiktórne konanie, kedy navrhovateľ ako strana konania nebol oboznámený s
obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám

nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa
neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké
oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy. Čo sa týka skutočnosti, že v danej
veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, poukázal na skutočnosť, že súd vykonal
dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Poukázal tiež

na judikatúru Ústavného súdu, koncepciu spravodlivého súdneho konania s tým, že kontradiktórnosť
súdneho procesu sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale aj na
rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či
tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane, alebo žiadnej z nich. Súd vykonal dokazovanie listinami,
ktorých pôvod nie je v odôvodnení rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené

v exekučnom spise. Súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého
obsaharozsahsiurčilsám,kedynavrhovateľžiadalvykonaťdokazovanievšetkýmilistinami,ktorétvoria
exekučný spis. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu
vrátil na opätovné prejednanie.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť

aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/
citovaného zákonného ustanovenia.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že dôvody odvolania, uplatnené navrhovateľom nie sú dané.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný v prípade, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p..

Za takúto vadu považuje navrhovateľ predovšetkým tú skutočnosť, že mu ako účastníkovi konania bola
odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Zo spisu však vyplýva, že súd prvého stupňa určil termín pojednávania na 05.09.2014 pričom
predvolanie bolo doručené navrhovateľovi 28.07.2014. Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil,
pričom svoju neúčasť náležite neospravedlnil.

Súd prvého stupňa neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces s tým, že neobstojí
námietka zo strany navrhovateľa v tom smere, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca.
Ako vyplýva z obsahu spisu súdu prvého stupňa o námietke navrhovateľa ohľadom námietky zaujatosti
sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie bolo právoplatne rozhodované uznesením Krajskéhosúdu v Trenčíne zo dňa 22.10.2012 pod č.k. 4NcC/549/2012-16, kedy krajský súd rozhodol, že sudkyňa
Okresného súdu Partizánske JUDr. W. Q. nie je vylúčená z prejednania a rozhodovania veci. Následne
bola daná vec v priebehu konania pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi Mgr. P. Q.. Mgr. P. Q.

bola vec pridelená dňa 29.11.2013 a on nebol sudcom ani zamestnancom Okresného súdu Partizánske
ku dňu vznesenia námietky zaujatosti navrhovateľom vo veci. Zároveň nebol sudcom Okresného súdu
Partizánske ani zamestnancom tohto súdu v čase rozhodovania Okresným súdom Partizánske v
exekučných veciach, v súvislosti s ktorou navrhovateľ uplatňuje svoje nároky v tomto konaní. Odvolací
súd skúmajúc dôvodnosť uplatneného odvolacieho dôvodu zo strany navrhovateľa dospel k záveru,

že na strane zákonného sudcu Mgr. P. Q. nie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ho v zmysle
§ 14 a nasl. O.s.p. vylučovala z prejednávania a rozhodovania vo veci vzhľadom na pomer k veci a
účastníkom konania. Odvolací súd má teda za to, že ani zaujatosť sudcu Mgr. P. Q. rozhodujúceho vo
veci, tvrdená navrhovateľom a uplatnená ako odvolací dôvod daná nie je. Dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia navrhovateľa
svojim nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú

a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona 514/2003 Z.z.. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že Ústavný súd
SR opakovane odmietol sťažnosti navrhovateľa, ktorými namietal porušenie svojich základných práv
na súdnu ochranu a spravodlivý proces z dôvodu, že krajský súd nevylúčil všetkých sudcov okresných
súdov, pričom svoj nárok odvodzuje od postupu tohto súdu prvého stupňa. Samotná skutočnosť, že
je okresným súdom prejednávaná vec náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť

spôsobená nesprávnym úradným postupom toho istého súdu v inej veci, hypotézu právnej normy § 14
ods. 1 O.s.p. nenapĺňa. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne také právne významné skutočnosti,
ktoré predpokladá ust. § 14 O.s.p., a pre ktoré by bolo možné mať za to, že rozhodol vo veci nezákonný
sudca. Vzhľadom na uvedené, navrhovateľom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v
spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. nie je dôvodný.

K odňatiu možnosti konať pred súdom nedošlo ani v odvolaní namietanom neumožnení reagovať na
vyjadrenie protistrany, oboznámiť sa s vykonanými dôkazmi, vyjadriť sa k dôkazom, navrhovať ďalšie
dôkazy a všeobecne porušením práva na kontradiktórny proces. Súd
prvého stupňa totiž nariadením pojednávania umožnil navrhovateľovi realizáciu viacerých práv, ktorých

porušenie navrhovateľ namieta. Pokiaľ sa navrhovateľ pojednávania nezúčastnil bez toho, aby na jeho
strane bol pre neúčasť daný dôležitý dôvod, nie je realizácia procesných práv navrhovateľa, ktorú
umožňuje práve pojednávanie, pochybením súdu prvého stupňa, ale iba dôsledkom konania samotného
navrhovateľa.

Nariadením pojednávania s riadnym poučením podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa vytvoril
navrhovateľovi možnosť uplatniť právo na kontradiktórny proces v plnom rozsahu, a preto neobstoja
jeho námietky uvádzané v odvolaní o tom, že nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam protistrany, k
dôkazom a sám navrhovať dôkazy. Navrhovateľ bez ospravedlniteľného dôvodu túto možnosť nevyužil,
keď sa pojednávania nezúčastnil bez toho, aby mal na to dôležité dôvody. Pokiaľ za tejto situácie

nenavrhol pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania ďalšie dôkazy, ostali neskoršie dôkazné
návrhy v odvolacom konaní prípustné iba za podmienok podľa § 205 písm. a/ ods. 1 O.s.p., ktoré však
naplnené neboli. Pre vykonanie dôkazu znaleckým posudkom v odvolacom konaní, tak ako ho navrhoval
navrhovateľ preto neboli splnené procesné podmienky.

Pokiaľ sa jedná o znalecký posudok na výšku škody, tak takýto dôkaz treba považovať za nadbytočný,
pretoževprípadenepreukázanianesprávnehoúradnéhopostupu,akojednej zozákladnýchpodmienok
vzniku škody je otázka výšky škody bezpredmetná.

Navrhovateľ nedôvodne namieta porušenie svojich procesných práv v súvislosti s tým, že sa vo veci

neuskutočnilo ústne pojednávanie, pričom nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania. Zrejme ušlo pozornosti navrhovateľa, že v danom prípade nešlo o takýto prípad, súd
prvého stupňa nerozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 115a O.s.p., ale riadne nariadil
pojednávanie podľa § 114 O.s.p..

Rovnako po preskúmaní veci odvolací súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa o tom,
že by odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňalo požiadavky stanovené ustanovením § 157 ods.
2 O.s.p., najmä, že by súd prvého stupňa riadne nezdôvodnil, prečo rozhodnutie o žiadosti o udeleniepoverenia v predmetných exekučných veciach nepredstavuje nesprávny úradný postup spočívajúci v
zbytočných prieťahoch konaní.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku naopak vyplýva, že súd prvého stupňa sa veľmi podrobne
zaoberal časovou následnosťou jednotlivých úkonov v exekučných veciach, kde bol oprávnený
navrhovateľ a zistil, že o žiadosti o udelenia poverenia súd rozhodol v predmetných exekučných
veciach v zákonnej 15-dňovej lehote, z tohto dôvodu je nesprávny úradný postup exekučného súdu
bezpredmetné namietať.Navrhovateľ tak neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a v danom prípade

nemožno konštatovať žiadny nesprávny úradný postup.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný v prípade, ak súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností.

Z odvolania nie je zrejmé, o ktoré nevykonané dôkazy, ktoré by boli v priebehu prvostupňového konania
navrhované a súdom prvého stupňa nevykonané, sa jedná, pričom zo spisu takýto dôkazný návrh
navrhovateľa nevyplýva.

Dôvod na odvolanie podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. preto nemožno považovať za opodstatnený.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný v prípade nesprávnej aplikácie a výkladu právnej normy,
prípadne použitia právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní konkrétne neuvádza, ktoré ustanovenie, najmä hmotnoprávneho
predpisu, a to zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov malo byť súdom prvého stupňa
nesprávne vyložené, prípadne aplikované. Odvolací súd v rámci svojej prieskumnej činnosti nezistil,
že by súd prvého stupňa nesprávne vyložil príslušné ustanovenia zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, prípadne, že by na zistený skutkový stav ustanovenia tohto zákona

nesprávne aplikoval.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný v prípade nesprávneho postupu
súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada

na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné
vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo

vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo
vieryhodnosti je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135
O.s.p.. Odvolacím dôvodom podľa citovaného ustanovenia teda možno napadnúť výsledok činnosti
súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu

súd dospel. Ak nie je teda možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je ani dôvod na
polemizovanie s jeho skutkovými závermi.

Z uvedených dôvodov boli vo vzťahu k navrhovateľom tvrdeným predpokladom vzniku uplatnených
nárokov správne skutkové aj právne závery súdu prvého stupňa a vzhľadom na neexistenciu ním

tvrdených predpokladov zodpovednosti za uplatnenú škodu a nemajetkovú ujmu bolo napadnuté
rozhodnutie správne, a preto krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v
spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému odporcovi trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .