Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. január 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Pc/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119211971
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8119211971.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľa: I. K., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C., B. I. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so
sídlom Prešov, Masarykova 2, proti odporcovi: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., B. I. XXXX/XX, t. č.
C., Z. C. X, v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. určuje povinnému z výživného M. K., nar. XX.XX.XXXX prispievať na výživu navrhovateľa I. K.,
nar. XX.XX.XXXX sumou 120 Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť za obdobie od 01.09.2020 do
21.05.2021,

II. dlžné výživné pre navrhovateľa zo strany povinnej osoby za obdobie od 01.09.2020 do 21.05.2021
vo výške 841,30 Eur je povinná osoba M. K. zaplatiť do 4 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku,

III. v prevyšujúcej časti návrh zamieta,

IV. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 17.07.2019 žiadal súd, aby určil zo
strany povinného z výživného, jeho otca platenie výživného vo výške 250 Eur mesačne od podania

návrhu, vždy do 15. dňa v mesiaci. Svoj návrh odôvodnil tým, že od augusta 2018 povinný z výživného
nežije s navrhovateľom v spoločnej domácnosti, odsťahoval sa k svojej družke a na výživu navrhovateľa
neprispieva. Navrhovateľovi na výživu prispieva jeho matka. Je študentom strednej školy a tieto finančné
prostriedky mu však nestačia na krytie jeho potrieb.

2. Odporca - povinný z výživného s návrhom nesúhlasil. Potvrdil však, že navrhovateľ s ním nežije
v spoločnej domácnosti. Tvrdil, že navrhovateľ sa mu vyhýba, nekomunikuje s ním a jeho tvrdenia v

návrhu sú klamlivé a zavádzajúce. Povinný z výživného potvrdil, že s navrhovateľom nežije v spoločnej
domácnosti od 11.08.2018, kedy bol nútený odísť zo spoločného bývania v nájomnom byte v obci I.. Žije
s partnerkou a jej dvoma maloletými deťmi a údajne nie on jej, ale ona jemu finančne vypomáha. Mala
vyplatiť niekoľko dlhov, ktoré vznikli ešte za trvania manželstva s navrhovateľovou matkou. Popieral, že
by si neplnil vyživovaciu povinnosť. Nepredložil však žiadny dôkaz preukazujúci opak. V roku 2018 malo
byť výživné plnené tak, že zo zisku z vedenia firmy, teda dva týždne z mesiaca navrhovateľovi dával po
40 Eur, spolu za mesiac 80 Eur. Dialo sa tak do októbra 2018. V roku 2019 žiadne výživné zo strany

povinného platené nebolo. Povinný z výživného uviedol, že sa navrhovateľovi snažil pomôcť nájsť si
brigádu. Všetky ďalšie argumenty povinného z výživného sa týkali roku 2018, ktoré nie sú predmetom
tohto konania. Poprel, že by mal príjem 900 Eur mesačne. Pracoval pre firmu I. U. G.. M.. B.., kde
mal príjem maximálne do 600 Eur. Bol síce spoločníkom a konateľom spoločnosti K. U. G.. M.. B..,ale táto firma je nefunkčná, nepochádza z nej žiaden príjem ani majetok. Majetok spoločnosti K. U. G..
M.. B.. odpredal, aby udržal prevádzku pizzerie. Hoci súd žiadal povinného z výživného o predloženie
listinných dôkazov za akú sumu odpredal majetok, resp. zariadenie pizzerie, toto súdu nepredložil.

Výdavky navrhovateľa považoval povinný z výživného za nadštandard a navrhol určiť výživné vo výške
28,80 Eur mesačne.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa z predložených listinných
dôkazov o príjmoch a výdavkoch navrhovateľa ako aj povinného z výživného, ako aj ďalším spisovým

materiálom a dňa 03.09.2020 vyhlásil rozsudok, ktorým určil povinnému z výživného M. K., nar.
XX.XX.XXXX prispievať na výživu navrhovateľa I. K., nar. XX.XX.XXXX sumou 120 Eur mesačne, ktoré
výživné bude platiť od 01.09.2019 do 31.08.2020 a sumou 150 Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť
od 01.09.2020 opakovane do budúcna na bankový účet navrhovateľa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku opakovane do budúcna. Dlžné výživné pre navrhovateľa zo
strany povinnej osoby za obdobie od 01.09.2019 do 31.08.2020 vo výške 1 440 Eur je povinná osoba

M. K. zaplatiť do 4 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Proti
rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie povinný.

4. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 21CoP/174/2020-221 zo dňa 27.05.2021 potvrdil rozsudok
vo výroku I. v časti o určenie výživného od 01.09.2019 do 31.08.2020 a vo výroku II. Zrušil rozsudok

vo výroku I. v časti o určenie výživného od 01.09.2020 do budúcna, vo výroku IV. a v rozsahu zrušenia
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozsudku krajský
súd mimo iného konštatuje, že vo vzťahu k určeniu výživného za obdobie od 01.09.2020 sú odvolacie
námietky povinného z výživného dôvodné. Súd prvej inštancie zvýšenie výživného za toto obdobie
odôvodnil len tým, že navrhovateľ nastúpil do 2. ročníka strednej školy. Rozsudok v tejto časti považuje

odvolací súd za nepreskúmateľný, keďže súd prvej inštancie náležite neodôvodnil, ako sa zmenili
pomery na strane oprávnenej osoby nástupom do vyššieho ročníka (čo samo osebe nie je dôvodom
na zvýšenie výživného). Len kvalifikovaná zmena na strane oprávneného môže viesť k záveru, že je
tu potreba zvýšiť výživné vo vzťahu k tej istej osobe pre existenciu takých dôvodov, ktoré je potrebné
považovať za relevantné. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne nanovo o nároku

navrhovateľa za obdobie od 01.09.2020 do budúcna s tým, že navrhovateľ ku dňu 21.05.2021 ukončil
nadstavbové štúdium. Súd tak zistí, či pokračuje v inom štúdiu a či je osobou odkázanou s výživou na
rodičov.

5. Po vrátení veci na súd prvej inštancie, súd doplnil dokazovanie dokladmi o príjmoch a výdavkoch

účastníkov, ich vyjadreniami, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

6. Navrhovateľ pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k.
30Pc/20/2019-18 zo dňa 25.09.2019. V tom čase bol už navrhovateľ plnoletý, výživné k nemu určované
nebolo. Od augusta 2018 navrhovateľ nežije s otcom v spoločnej domácnosti. Túto opustil povinný

z výživného z dôvodu konfliktov s matkou navrhovateľa. Od podania návrhu povinný z výživného
navrhovateľovi na výživu nijako neprispieva.

7. Navrhovateľ bol študentom Strednej odbornej školy gastronómie a služieb v C. od 01.09.2019 do
21.05.2021, kedy ukončil nadstavbové štúdium. Navrhovateľ býval v byte v I., kde platil 110 Eur mesačne

za nájom a energie. Starému otcovi prispieval za bývanie sumou 100 Eur. Ďalšie výdavky mal na stravu,
internetplatilvovýške10,88Eur,cestovnéod50-55EurzI..NeskôrbývalvC.,výdavkynacestovnémá
teda nižšie. Na začiatku školského roka mal výdavky na zakúpenie potrieb do školy, tašky a podobne vo
výške 40 - 50 Eur. Mobil si platí vo výške 20 Eur mesačne. Pokiaľ sa zamestnal, jeho príjem bol z brigády
asi 100 - 150 Eur mesačne. Zdravotný stav navrhovateľa je dobrý, platené mimoškolské aktivity nemá.

Navrhovateľ si v minulosti privyrábal brigádnicky, avšak nástupom korona krízy si privyrábať nemohol.
Jeho príjem brigádnicky bol 100 - 200 Eur mesačne. Vo februári 2021 sa presťahoval do rodinného domu
v I., ktorý vlastní priateľ jeho matky. Podľa vyjadrenia navrhovateľa za ubytovanie platil 150 Eur mesačne
a za hygienu a stravu ďalších 150 Eur. Ďalšie výdavky mal na mobilný telefón 20 Eur, oblečenie a obuv
30 Eur. Matka mu na výživu prispievala sumou 200 Eur mesačne. Ostatné peniaze si požičiaval podľa

potreby od deda alebo sestry na základe ústnej dohody. Rovnakú sumu za ubytovanie a stravu platí
aj jeho matka. Priateľ matky dáva mesačne na elektrinu 118 Eur, za plyn 140 Eur, hypotéka 377 Eur,
televízia 29,70 Eur. Ročné poistenie domu 135 Eur, miestny poplatok 36 Eur, daň z nehnuteľnosti 40,59
Eur a palivové drevo 1 000 Eur. Mesačné náklady na dom sú bez hypotéky 288 Eur a priemer ročnýchnákladov 101 Eur. Spolu sú tak priemerne náklady necelých 390 Eur. Ďalšie náklady navrhovateľa boli
obedy 40 Eur, cestovné MHD v septembri 40 Centov jedna cesta a 1,31 Eur jedna cesta z I.. Od októbra
náklady na cestové nemal, keďže študovala dištančne. Bol si nútený zakúpiť si repasovaný notebook

za 342,12 Eur.

8. Povinný z výživného s návrhom nesúhlasil. Súhlasil s maximálnou výškou 50 Eur mesačne. Od
01.01.2021 pracuje vo firme I. U. G.. M.. B.. V predchádzajúcich mesiacoch pracoval ako živnostník.
Podľa daňového priznania z roku 2020 mal príjem 4 202 Eur. Za bývanie uhrádzal 384 Eur, pričom tam

býval s manželkou, jedným spoločným dieťaťom a dvoma deťmi z predchádzajúceho vzťahu. Výživné
pre tieto deti je uhrádzané po 100 Eur na každé dieťa. Za televíziu platí 28 Eur, komunálny odpad
147 Eur. Manželka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok. Príjem otca je 730 Eur v
hrubom. Podľa jeho vyjadrenia pokiaľ pracoval ako živnostník, bolo to v oblasti prepravy. Jeho príjem
bol podľa jeho vyjadrenia asi 350 Eur. Od januára je v osobnom bankrote. Príjem manželky je 400 Eur,
čo je rodičovský príspevok, prídavky na tri deti, k tomu 200 Eur výživné.

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

15. V predmetom konaní súd zistil, že je namieste rozhodovať len o zvýšení výživného od 01.09.2020

do 21.05.2021, kedy oprávnený z výživného - navrhovateľ ukončil prípravu na svoje budúce povolanie.
Následne sa stal schopným sám sa živiť a vyživovacia povinnosť povinného zanikla. Čo sa týka potrieb
navrhovateľa, súd mal vzhľadom na pokyn krajského súdu za to, že jeho náklady na zabezpečenie
potrieb ostali približne rovnaké a aj napriek tvrdeniu, že sa mu zvýšil výdaj na bývanie, mal súd za to, že
takýto výdaj, vzhľadom na platenie zo strany matky je neprimeraný, vzhľadom na to aké boli preukázané

výdavky vlastníka domu na bývanie. Podľa súdu nie je možné, aby sa navrhovateľ ako osoba, ktorá
sa pripravuje na budúce povolanie podieľala rovnakou sumou ako zarábajúca matka, za situácie kedy
spolu s matkou by uhrádzal väčšinu mesačných platieb za bývanie. Aj spolu s ročnými platbami by
uhrádzali 300 Eur a vlastník nehnuteľnosti by mal uhrádzať len 90 Eur. Taktiež nie je dôvod, aby súd
zahrňoval na platenie bývania aj hypotéku, keďže tak matka navrhovateľa ako aj navrhovateľ sa nestanú

vlastníkmi ani čiastočnými danej nehnuteľnosti. Súd teda vychádzal z toho, že odôvodnené náklady
navrhovateľa sú tie, tak ako uhrádzal počas jeho pobytu u starého otca. Taktiež pri nákladoch na školu
nebolo preukázané, že by boli zvýšené.
Čo sa týka výdavkov povinného z výživného taktiež zostali približne rovnaké. Jeho manželka je naďalej
na materskej dovolenke, vyživovacia povinnosť im nepribudla. Už pri predchádzajúcom rozhodovaní súd

vychádzal z toho, že u povinného bola ďalšia vyživovacia povinnosť. Taktiež jeho príjmy podľa minulého
rozsudku boli rôzne, určitý čas nemal žiadny príjem, časť obdobia pracoval ako živnostník, podobne ako
aj v súčasnosti, teda od septembra pracoval ešte ako živnostník s pohyblivým príjmom. V súčasnostimá príjem z pracovného pomeru 730 Eur v hrubom. Súd mal za to, že príjem povinného z výživného je
na rovnakej úrovni ako pri rozhodovaní o výživnom za obdobie od 01.09.2019 do 31.08.2020.
Hoci navrhovateľ žiadal výživné za obdobie od 01.09.2020 vo výške 200 Eur, súd vychádzal z

rozhodnutia krajského súdu a zo skutočností, že ide o návrhové konanie. Krajský súd ponechal v
platnosti výrok III., ktorým súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol, je teda zrejmé, že nad sumu 150 Eur
je rozsudok právoplatný. Súd sa teda mohol pohybovať pri určení výživného maximálne do sumy 150
Eur. Vychádzajúc z rozhodnutia krajského súdu a zo skutočností, že krajský súd považuje toto výživné
za neprimerané, súd určil rovnaké výživné ako za obdobie od 01.09.2019 do 31.08.2020. V prevyšujúcej

časti potom súd návrh zamietol.
Určením výživného vo výške 120 Eur za obdobie od 01.09.2020 do 21.05.2021 súd zistil, že malo byť
uhradené výživné 8 x 120 Eur a za 21 dní mesiaca 5/21 časť výživného, spolu 1 041,30 Eur. Ako
nesporná bola skutočnosť, že povinný zaplatil 4 x 50 Eur, čiže spolu 200 Eur. Zostalo tak k úhrade
841,30 Eur, ktoré mu súd povolil zaplatiť do 4 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Ide o čas kedy
oprávnený z výživného dostane ešte v prijateľnom čase výživné, ktoré už malo byť dávno zaplatené

a taktiež v tomto čase povinný z výživného má podľa súdu dostatok priestoru, aby si, či už zvýšeným
úsilím privyrobil alebo zabezpečil pôžičku, úver a podobne.

16. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu

z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach.
(§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve

odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).