Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/200/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111211394
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6111211394.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: BLUECUBE, s. r.
o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 44 079 583, zast. JUDr. Felixom Neupauerom,
advokátom, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 8/A, proti žalovaným: 1/ Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Banská
Bystrica, Partizánska cesta 5, IČO: 36 056 006, zast. JUDr. Ing. Bernardom Pekárom, PhD., advokátom,
so sídlom Banská Bystrica, Kukučínova 24 a 2/ Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť,
a. s., so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 5, IČO: 36 644 030, zast. KOVAL & spol., advokátska

kancelária, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Komenského 3, IČO: 36 648 892, o náhradu majetkovej
ujmy, o odvolaní žalovaného 1/ proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
7C/127/2013-1365 zo dňa 23. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

Medzitýmny rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/127/2013-1365 zo dňa 23. 02. 2016
p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým medzitýmnym rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo
„prvostupňový súd“) rozhodol tak, že súd určil, že nárok žalobcu ako vlastníka, resp. spoluvlastníka
pozemkov o náhradu majetkovej ujmy je daný.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha
náhrady majetkovej ujmy vzniknutej za obdobie od 01. 05. 2004 do 12. 05. 2010 spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovaným
až do úplného zaplatenia. Zároveň sa žalobca domáhal vydania medzitýmneho rozsudku tak, aby súd
určil, že nárok žalobcu proti žalovaným o náhradu majetkovej ujmy za obdobie od 01. 05. 2004 do 12.
05. 2010 s príslušenstvom je opodstatnený.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím bývalého Okresného národného výboru vo Zvolene,
odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, sp. zn. OPLVH-vod. 2441/406/88-452 zo
dňa 15. 10. 1988, rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Bystrici, oddelenia
štátnej vodnej správy a ochrany ovzdušia, sp. zn.: ŽP 6061.2/190/95-Dš. zo dňa 08. 03. 1996 a
následnými alebo súvisiacimi rozhodnutiami príslušných vodohospodárskych orgánov podľa § 4 ods. 2
písm. a/ zákona SNR č. 138/1973 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení neskorších

predpisov a § 4 zákona SNR č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v súlade s § 19
zákona č. 138/1973 Zb. o vodách v znení zákona č. 238/1993 Z.z., § 14 zákona SNR č. 135/1974
Zb. a ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní boli vo vodoprávnom konaní určené
a vymedzené pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnejnezávadnosti vodných zdrojov Podzámčok - Dobrá Niva, Horedolinie, Podžiar, Vladárka a stanovené
záväzné podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia vymedzených pásiem hygienickej ochrany.
Týmito rozhodnutiami došlo k obmedzeniu hospodárenia na pozemkoch, ktorých v uvedenom období

boli nájomcami a vlastníkmi Poľnohospodárske družstvo Dobrá Niva so sídlom Námestie SNP 217/2,
Dobrá Niva, IČO: 00 209 716 (ďalej ako Družstvo 1), družstvo PD Dobrá Niva, a.s., so sídlom Námestie
SNP 217/2, Dobrá Niva, IČO: 36 661 562 (ďalej ako Družstvo 2) a poľnohospodárska spoločnosť AGRO
- PONIKY, s.r.o., so sídlom Družstevná 376, Poniky, 976 33, IČO: 36 618 802 (ďalej ako Družstvo 3).
Družstvo 1 bolo vlastníkom pohľadávky spolu s príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu nároku na úhradu

majetkovej ujmy za obdobie od 01. 05. 2004 do 27. 08. 2004 z dôvodu obmedzenia hospodárenia
na Družstvom 1 užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, Družstvo 2 bolo
vlastníkom pohľadávky spolu s príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu nároku na úhradu majetkovej ujmy
za obdobie od 01. 09. 2006 do 12. 05. 2010 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na Družstvom 2
užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov a Družstvo 3 bolo vlastníkom
pohľadávky spolu s príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu nároku na úhradu majetkovej ujmy od 01. 05.

2004 do 12. 05. 2010 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na Družstvom 3 užívaných pozemkoch v
ochranných pásmach vodárenských zdrojov a všetky tri družstvá v zmysle starého vodného zákona a
nového vodného zákona.

4. Družstvo 1 ako postupca postúpilo časť pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.

08. 2006 na OOS, spol. s r.o., so sídlom Tulipánová 17, Malá Ida, IČO: 36 174 262 ako postupníka,
ktorá následne postúpila pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 09. 2009 na žalobcu
a tak sa žalobca stal vlastníkom pohľadávky vzniknutej Družstvu 1. Družstvo 2 ako postupca postúpilo
časť pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 05. 2010 na žalobcu a žalobca sa tak
stal vlastníkom pohľadávky vzniknutej Družstvu 2. Družstvo 3 ako postupca postúpilo časť pohľadávky

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 05. 2010 na žalobcu a žalobca sa tak stal vlastníkom
pohľadávky vzniknutej Družstvu 3.

5. Družstvo 1 bolo v predmetnom žalovanom období oprávneným nájomcom, resp. vlastníkom
pozemkov nachádzajúcich sa v kat. území J. B., C. I., J., X., L., X., U., X. I.. J. 2 bolo v žalovanom

období oprávneným nájomcom, resp. vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v kat. území J. B., C. I.,
J., X., L., X., U., X. I.. J. 3 bolo v žalovanom období oprávneným nájomcom, resp. vlastníkom pozemkov
nachádzajúcich sa v kat. území L., J., O., U. O., T., C., K., K., V..

6. V dôsledku vyhlásenia ochranných pásiem vodárenských zdrojov došlo tak k obmedzeniu

hospodárenia Družstva 1, Družstva 2 a Družstva 3 a to na základe dodržiavania obmedzujúcich
opatrení stanovených rozhodnutiami, ako i zákonných a iných obmedzení obhospodarovania. Družstvá
ako oprávnení nájomcovia nemohli plne realizovať všetky intenzifikačné opatrenia smerujúce k
zvýšeniu produkcie. V dôsledku dodržiavania obmedzujúcich opatrení, družstvá každoročne vykazovali
znižovanie úžitkovosti chovu dobytka, zníženie produktivity práce, efektívnosti výroby, znižovanie kvality

mlieka a mäsa. Družstvám tak vznikla majetková ujma v súvislosti s dodržiavaním obmedzujúceho
režimu v ochranných pásmach vodárenského zdroja, pričom majetková ujmy predstavuje zníženie
hospodárskeho výsledku a majetku družstiev ako poľnohospodárskych subjektov hospodáriacich
na poľnohospodárskom pôdnom fonde. Táto majetková ujma pôsobí ako následok obmedzeného
hospodárenia a je ju možné po znaleckom dokazovaní vyjadriť v peniazoch. Celková výška majetkovej

ujmy žalobcu za rozhodujúce obdobie v rastlinnej a živočíšnej výrobe podľa odhadu predstavuje sumu
2 440 000 Eur.

7. Žalovaní 1/, 2/ sú určení ako povinné subjekty na uhradenie majetkových ujm vzniknutých z
obmedzenia hospodárenia v ochranných pásmach, nakoľko v uplatňovanom období boli odberateľmi

vody z uvedených zdrojov.

8. Žalobca aktívnu legitimáciu odvodil od postavenia nájomcu s poukazom na legislatívnu skratku
uvedenú v § 30 ods. 2 Vodného zákona, ktorá za vlastníka označuje aj nájomcu a nárok uplatnil v
zmysle § 32 ods. 6 Vodného zákona, podľa ktorého za preukázané obmedzenie užívania pozemkov

v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v
primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá
vodu alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži
vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovúujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, príp. dlhšie obdobie alebo dohody o
jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého
posudku podľa osobitného predpisu. Z tohto vyplýva, že v ustanovení § 30 ods. 2 Vodného zákona je

konštituovanálegislatívnaskratka,vzmyslektorejsazavlastníkapozemkovpovažujenielenichvlastník,
ale aj ich správca alebo nájomca.

9. Žalobca z dôvodu hospodárnosti navrhol vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152 ods. 2 O.s.p.,
ktorým žiadal rozhodnúť o tom, že žalovaná majetková ujma vznikla, žalobca je oprávnený subjekt

a žalovaní sú povinnými subjektmi na zaplatenie majetkovej ujmy za žalované obdobie. Vydanie
medzitýmneho rozsudku považoval žalobca za najrýchlejšie riešenie ako vysporiadať právny základ,
keďže medzitýmny rozsudok rieši celé žalované obdobie, v rámci ktorého je žalobca v časti nájomcom
pozemkov a v rámci odvolacieho konania je v právomoci krajského súdu preskúmať túto legislatívnu
skratku.Žalobcauviedol,žejespoluvlastníkomzovšetkýchparciellenparcelyreg.EXXX/X,kat.územie
J. B., LV č. XXXX v 1/2, parcely reg. E XXXX, kat. územie J. B., LV č. XXXX v 1/4, parcely reg. E XXXX

a parcely reg. E XXXX, kat. územie J. B., LV č. XXXX v podiele 1/8. Čo sa týka ostatných pozemkov,
žalobca je len ich nájomcom.

10. Žalovaný 1/ so žalobou nesúhlasil a v písomnom vyjadrení zo dňa 21. 09. 2015 uviedol, že podľa § 32
ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných

pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a
preukázateľnomrozsahu,ktorújepovinnýposkytnúťnajehožiadosťten,ktoodoberávodualeboten,kto
žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja pri vodárenskej nádrži, vlastník alebo stavebník
vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

11. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 04. 01. 2016 uviedol, že oprávneným subjektom na
náhradu majetkovej ujmy v dôsledku vyhlásených ochranných pásiem vodárenských zdrojov je výlučne
vlastník pozemkov a nestotožnil sa s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že legislatívna skratka v § 30
ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. je paušálne použiteľná pre celý Vodný zákon, ale naopak, pri interpretácii

§ 32 ods. 6 je potrebné použiť reštriktívny výklad a za vlastníka považovať len vlastníka v zmysle
občianskeho práva. Legislatívna skratka vlastníka nie je nepoužívaná systematicky v celom Vodnom
zákone, o čom svedčí § 35 ods. 5 Vodného zákona, § 32 ods. 6 Vodného zákona a tento argument
podporuje aj § 45 ods. 1 Vodného zákona, podľa ktorého má vlastník pozemku nového koryta právo na
náhradu škody a je tak nepravdepodobné, že by zákonodarca pri tomto ustanovení myslel aj na nájomcu

dotknutého pozemku, ktorý ho užíva iba dočasne a ktorého sa nemôže týkať možné vyvlastnenie
pozemku vo verejnom záujme, keďže nájomca nemá k pozemku vlastnícke právo. Legislatívna skratka
uvedená v § 30 ods. 2 Vodného zákona by tak bola aplikovateľná podľa tvrdenia žalobcu na každý pojem
vlastník pozemku a tým by boli diskriminovaní ostatní užívatelia pôdy - oprávnený držiteľ pozemku,
ktorý má v zásade rovnaké práva ako vlastník. Poukázal zároveň na rozsudok Okresného súdu Trenčín,

č.k. 36Cb/90/2008 zo dňa 15. 10. 2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne,
č.k. 27Cob/2/2013-686, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 20C/43/2010-525, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17Co/1053/2013-632. Podľa žalovaného
2/, v tomto konaní nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatnenie nároku, ktorý žalobca
odvodzuje od svojho postavenia ako nájomcu pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme

vodárenského zdroja, čo je samo osebe dôvodom na zamietnutie žaloby v tejto časti. V danom prípade
prichádza do úvahy aktívna vecná legitimácia žalobcu na náhradu majetkovej ujmy len vo vzťahu k parc.
reg. E, parcelné číslo XXX/X, kat. územie J. B., LV č. XXXX, parc. reg. E, parcelné číslo XXXX, kat.
územie J. B., LV č. XXXX a parc. reg. E, parcelné číslo XXXX a XXXX, kat. územie J. B., LV č. XXXX
a to len odo dňa 06. 11. 2008.

12. Súd prvej inštancie na vec aplikoval § 1 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zákona o vodách v znení účinnom do
14. 01. 2015, § 3 ods. 4 zákona o vodách, § 17 ods. 1 písm. a/ zákona o vodách, § 17 ods. 2 zákona o
vodách, § 30 ods. 1 zákona o vodách, § 30 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, v znení účinnom
do 14. 01. 2015, § 32 ods. 1 zákona o vodách, § 32 ods. 5 zákona o vodách, § 32 ods. 6 zákona č.

364/2004 Z.z. v znení účinnom do 14. 05. 2015 a § 32 ods. 8 zákona o vodách.

13. Prvostupňový súd uviedol, že v ustanovení § 32 ods. 6 priznáva zákon o vodách v znení účinnom
do 14. 01. 2015 za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenskýchzdrojov vlastníkovi pozemkov náhradu majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú
bol povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu alebo ten, kto žiada o povolenie na odber
vody z vodárenského zdroja.

14. Súd prvej inštancie v danom prípade nemal sporné, že žalobca sa podaným návrhom domáha
náhrady majetkovej ujmy podľa § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 za obdobie od 01. 05. 2004 do 27.
08. 2006 ako právny nástupca Družstva 1, za obdobie od 01. 09. 2006 do 12. 05. 2010 ako právny
nástupca Družstva 2 a za obdobie od 01. 05. 2004 do 12. 05. 2010 ako právny nástupca Družstva 3

za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch v dôsledku vyhlásenia ochranných pásiem vodárenských
zdrojov a to jednak ako nájomca a jednak ako spoluvlastník. V konaní mal súd preukázané, že právni
predchodcovia žalobcu boli do 06. 11. 2008 len nájomcami pozemkov a od 06. 11. 2008 len Družstvo 3
bolo spoluvlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v kat. území J. B., zapísaných na LV č. XXXX ako
parc. reg. E, parcelné číslo XXX/X o výmere 5916 m2 orná pôda v podiele 1/2, na LV č. XXXX ako parc.
reg. E, parcelné číslo XXXX o výmere 8046 m2 orná pôda v 1/4 a na LV č. XXXX ako parc. reg. E,

parcelné číslo XXXX o výmere 2344 m2 orná pôda a parcely č. XXXX o výmere 1581 m2 orná pôda v 1/8.

15. V konaní zostalo pre prvostupňový súd sporné, či náhrada majetkovej ujmy v zmysle § 32 ods. 6
zákona č. 364/2004 Z.z. v znení účinnom do 14. 01. 2015, ale aj v znení účinnom po 15. 01. 2015
prislúcha okrem vlastníka aj nájomcovi. Prvostupňový súd preto považoval za potrebné v danej veci

rozhodnúť najskôr medzitýmnym rozsudkom v zmysle ustanovenia § 152 ods. 2 O.s.p., podľa názoru
súdu prvej inštancie bude potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, čo si vyžiada určitý čas. V prípade
ak nárok žalobcu je opodstatnený len ako spoluvlastníka a nie aj ako nájomcu súd mal za to, že je
potrebné najskôr rozhodnúť o základe nároku žalobcu ako vlastníka, resp. spoluvlastníka pozemkov.

16. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že nárok na náhradu majetkovej ujmy patrí výlučne len
vlastníkovi pozemku a nie aj nájomcovi. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že nárok na náhradu
majetkovej ujmy patrí aj nájomcovi s poukazom na tú skutočnosť, že náhrada majetkovej ujmy patriacej
vlastníkovi bola upravená v § 28 ods. 6 zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách účinného do 30. 06. 2004
a od 01. 07. 2004 bola upravená v § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, ktorým bol zákon

č. 184/2002 Z.z. o vodách zrušený a zákon č. 364/2004 bol s účinnosťou od 15. 01. 2015 zmenený
zákonom č. 409/2014 Z.z. a tak súčasné znenie zákona č. 364/2004 Z.z. potvrdzuje to, že náhrada
majetkovej ujmy za obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov
patrila aj za účinnosti zákona č. 364/2004 Z.z. v znení do 14. 01. 2015 iba vlastníkovi pozemkov a nie aj
nájomcovi. V dôvodovej správe k zákonu č. 409/2014 Z.z. je pri bode 45 týkajúcom sa zmeny a doplnenia

ustanovenia § 30 ods. 2 zákona o vodách uvedené, že „Zmena a doplnenie tohto ustanovenia vyplynula
z aplikačnej praxe. Vypúšťa sa legislatívna skratka, čo umožňuje, aby orgán štátnej vodnej správy
uložil vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi poľnohospodárskych pozemkov alebo lesných pozemkov
vykonaťopatreniavrámcivšeobecnýchpovinnostínauchovanieaochranustavupovrchovýchvôdalebo
podzemných vôd.“ Súd teda nepovažuje za správne tvrdenia žalobcu, že v danom prípade je žalobca

aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku na náhradu majetkovej ujmy v zmysle § 30 ods. 2 vodného
zákona aj ako nájomca, pretože toto ustanovenie patrí k ustanoveniam vodného zákona upravujúcim
všeobecné povinnosti na ochranu vodných pomerov a vodárenských zdrojov. K týmto všeobecným
povinnostiam sú povinní nielen vlastníci poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ale aj správcovia a
nájomcovia poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Z týchto všeobecných povinností nemožno bez

právnej úpravy odvodiť právo žalobcu ako nájomcu na náhradu majetkovej ujmy, ktorá mu pri užívaní
poľnohospodárskych pozemkov patriacich do ochranného pásma vodárenského zdroja môže vznikať.
Vodný zákon ako špeciálny zákon žalobcovi právo na náhradu majetkovej ujmy nepriznáva. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať aj na Ústavu SR, ktorá v čl. 20 ods. 4 umožňuje nútené obmedzenie
vlastníckehoprávavnevyhnutnejmierevoverejnomzáujmenazákladezákonaazaprimeranúnáhradu.

Z tohto článku ústavy vychádza aj zákon o vodách, ktorý vlastníkovi pozemku priznáva právo na
primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníctva. Nájomnému vzťahu ústava ani zákon takúto
ochranu neposkytuje.

17. Prvostupňový súd uviedol, že má za to, že zákon o vodách v žiadnom zo svojich ustanovení

nepriznáva nájomcovi právo na finančnú náhradu za obmedzenie užívania pozemkov v ochranných
pásmach a zo zákona o vodách aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatnenie nároku, ktorý je
predmetomkonanianevyplýva.Súdsataknestotožnilanisargumentácioužalobcuopoužitílegislatívnej
skratky uvedenej v § 30 ods. 2 zákona o vodách, pretože takto použitá skratka v tomto ustanovenísa vzťahuje len k povinnostiam, aby mohol zákonodarca dosiahnuť vynútenie plnenia povinností aj od
správcov či nájomcov. Relatívne práva, t.j. práva odvodené od vlastníckeho práva (nájomné právo) sa
musia prednostne vyporiadať na báze občianskeho práva a nie práva administratívneho. Prvostupňový

súd preto v danom prípade medzitýmnym rozsudkom určil len, že nárok žalobcu je daný ako vlastníka,
resp. spoluvlastníka pozemkov o náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko žalobca sa stal spoluvlastníkom
len parciel nachádzajúcich sa v kat. území J. B. a to parcely reg. E XXX/X zapísanej na LV č. XXXX
v podiele 1/2, parcely reg. E XXXX zapísanej na LV č. XX/XX v 1/4, parcely reg. E XXXX a parcely
reg. E XXXX zapísanej na LV č. XXXX v podiele 1/8 a teda nárok žalobcu na náhradu majetkovej ujmy

prichádza do úvahy len na základe tohto spoluvlastníckeho vzťahu. V súvislosti s problematikou práva
na náhradu majetkovej ujmy prislúchajúceho len vlastníkovi, tun. súd poukazuje na rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 01.10.2013 č.k. 20C/43/2010-525 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 11.02.2015 č.k. 17Co/1053/2013-632.

18. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/. Žiadal, aby odvolací

súd žalobu žalobcu o náhradu majetkovej ujmy zamietol v celom rozsahu, eventuálne žiadal, aby krajský
súd zmenil rozsudok tak, že nárok žalobcu nie je daný. Zároveň si žalovaný 1/ uplatnil náhradu trov
konania.

19. Žalovaný 1/ podané odvolanie odôvodnil tým, že sa nestotožňuje s výrokovou časťou odvolaním

napadnutého rozsudku, že nárok žalobcu ako vlastníka je daný. Poukázal na ust. § 32 ods. 6 zák. č.
364/2004 Z. z. o vodách, podľa ktorého za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných
pásmach vodárenských zdrojov, patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a
preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu, alebo ten,
kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja. Podľa žalovaného 1/ je potrebné aplikovať

právne predpisy aktuálne v čase obmedzenia užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských
zdrojov. Žalovaný 1/ v odvolaní uviedol, že pôvodný majiteľ pohľadávky, spoločnosť PD Dobrá Niva, a.
s., bola v období, za ktoré žiada žalobca náhradu, spoluvlastníkom pozemkov zapísaných v kat. úz. J.
B. na LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX, ale až od 06. 11. 2008, pričom žalobca si nárokuje náhradu
majetkovej ujmy od 01. 09. 2006 do 12. 05. 2010. Už z pohľadu § 32 ods. 6 zák. č. 364/2004 Z. z. o

vodách je zrejmé, že žalobca nie je osobou oprávnenou požadovať náhradu majetkovej ujmy na základe
postúpenej pohľadávky vo vzťahu k spoločnosti PD Dobrá Niva, a. s., a to vrátene do obdobia do 01.
11. 2008, nakoľko do tohto obdobia nebola spoločnosť PD Dobrá Niva, a. s., vlastníkom pozemkov, za
ktoré žiada žalobca náhradu majetkovej ujmy.

20. Žalovaný 1/ tiež poukázal na to, že spoločnosť PD Dobrá Niva, a. s., si už voči žalobcovi uplatňovala
v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 10C/136/2009 nárok na náhradu
majetkovej ujmy za obdobie od 01. 09. 2006 do 15. 10. 2009, pričom spoločnosť PD Dobrá Niva, a. s.,
vzala pred otvorením prvého pojednávania svoj návrh späť, v dôsledku čoho okresný súd uznesením
konanie zastavil. Toto právo na náhradu škody, keď tak, môže výlučne patriť pôvodnému vlastníkovi,

ktorý si ho mal uplatniť v dobe, keď užívanie pozemku bolo preukázateľne obmedzené. V súčasnosti,
terajší majiteľ pohľadávky, na túto náhradu nemá nárok.

21. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní tiež poukázal na prípad X a P. proti Slovenskej republike,
týkajúcej sa porušenia majetkových práv zaručených článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru na ochranu

ľudských práv a základných slobôd tým, že musia strpieť bezodplatné užívanie ich pozemku komerčným
dodávateľom elektriny. Žalovaný 1/ má za to, že právne závery tohto prípadu prestavujú analógiu,
ktorú možno aplikovať aj na tento prípad, keď postupník pohľadávky vedel, aké obmedzenie sa
vzťahuje na užívanie pozemku, rovnako mu aj bolo zrejmé, že postupca sa už raz neúspešne domáhal
náhrady škody. Žalovaný 1/ zdôraznil, že do obdobia do 05. 11. 2008 nebola spoločnosť PD Dobrá

Niva, a. s., vlastníkom predmetných pozemkov. Následne je otázka vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam v čase obmedzenia a aktuálny postup resp. uplatnenie nárokov tohto vlastníka -
vlastníkov vo vzťahu k obmedzeniam, ktoré v danom čase vznikli. Inak povedané, či sa títo domáhali
priznania náhrady, resp. či im bola priznaná. Hrozí tu teda aj riziko, že pri nároku žalobcu pôjde o
duplicitne uplatnené nároky na náhradu majetkovej ujmy. Žalovaný uviedol, že vo vzťahu k uvedeným

skutočnostiam možno uvažovať o preklúzii práva, resp. jeho premlčaní. Žalovaný 1/ poukázal na to, že
v predchádzajúcom vyjadrení uplatnil námietku premlčania.22. Žalovaný 1/ tiež v odvolaní uviedol, že zo žalobného návrhu vyplýva, že v prípade zmluvy o postúpení
pohľadávkyzodňa28.08.2006zPoľnohospodárskehodružstvaDobráNivanaspoločnosťOOS,spol.s
r o., a následne postúpenie tejto pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 09.

2009, sa malo jednať o postúpenie pohľadávky spolu s príslušenstvom, ktorá vznikla „z titulu nároku na
úhradumajetkovejujmyDružstva1zaobdobieod01.05.2004do27.08.2006".Vtomtosmerežalovaný
1/ namietol uplatnenie dvojročnej lehoty podľa § 106 Občianskeho zákonníka na uplatnenie si práva
žalobcu, resp. jeho právnym predchodcom, ktorý si mal svoj nárok uplatniť na súde najneskôr do 27.
08. 2008. Žalovaný 1/ tiež v odvolaní uviedol, že sa jedná o obchodnoprávny charakter posudzovaného

vzťahu. Preto je na mieste uviesť, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ a žalovaným 2/ neexistuje zmluvný
ani mimozmluvný právny vzťah, v dôsledku čoho sa nejedná ani o absolútny a ani o relatívny obchodný
záväzkový vzťah a tým pádom sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

23. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd o podanom
odvolaní žalovaného 1/ rozhodol tak, že žalobu zamietne. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k podanému

odvolaniu uviedol, že žalobca v konaní odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu jednak od svojho postavenia
ako nájomcu a jednak od svojho postavenia ako vlastníka pozemkov, nachádzajúcich sa v ochrannom
pásme vodárenského zdroja. V tomto smere žalovaný 2/ považuje za nevyhnutné poukázať na
skutočnosť, že žalobca sa voči žalovanému 1/ a 2/ domáha náhrady majetkovej ujmy spoločne a
nerozdielne za obdobie od 01. 05. 2004 do 12. 05. 2010. Z listov vlastníctva, na ktorých je evidované

vlastnícke právo žalobcu k pozemkom nachádzajúcich sa v ochranných pásmach vodárenských zdrojov,
však vyplýva, že žalobca nadobudol spoluvlastnícke podiely k týmto pozemkom až dňa 06. 11. 2008.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalobca má eventuálny nárok na náhradu majetkovej ujmy za
obdobie od 06. 11. 2008 do 12. 05. 2010. O eventuálnom nároku na náhradu majetkovej ujmy žalovaný
2/ hovorí z dôvodu, že v prvostupňovom konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané, či existenciou

ochranného pásma vodárenského zdroja, reálne došlo k obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva
žalobcu k predmetným pozemkom, a ak došlo, v akom rozsahu. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k podanému
odvolaniu tiež uviedol, že podľa § 32 ods. 6 zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách a zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) znáša
majetkovú ujmu ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského

zdroja. Ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra, že žalovaný 2/ bol do Obchodného registra
Okresného súdu Banská Bystrica zapísaný dňa 01. 01. 2006. K reálnemu odberu vody z pozemkov, na
ktorých boli rozhodnutím príslušných úradov vymedzené pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov
na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov, došlo zo strany žalovaného
2/ až dňa 15. 01. 2006, kedy bola medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom a žalovaným 2/ ako

nájomcom uzavretá zmluva o nájme vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry a o prevádzkovaní a
poskytovaní služieb súvisiacich s nájmom a prevádzkou vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry, na
základe ktorej žalovaný 1/ poskytol žalovanému 2/ za odplatu do užívania a prevádzkovania vodárenskú
a kanalizačnú infraštruktúru a prevádzkový majetok, za účelom zabezpečenia činnosti žalovaného 2/
ako prevádzkovateľa. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný 2/ nie je pasívne legitimovaným subjektom na

zaplatenie majetkovej ujmy za obdobie od 01. 05. 2004 do 14. 01. 2006.

24. Žalovaný 2/ v podanom vyjadrení k odvolaniu poukázal tiež na to, že na pojednávaní konanom
dňa 17. 09. 2015 predložil žalobca špecifikáciu pozemkov nachádzajúcich sa v ochranných pásmach
vodárenských zdrojov, ktorých vlastníkom, resp. nájomcom mali biť Družstvo Dobrá Niva, a. s., PD

Dobrá Niva, a. .s., a AGRO - Poniky, s. r. o. Vzhľadom na doterajšiu judikatúru Okresného súdu Trenčín
č. k. 36Cb/90/2008 zo dňa 15. 10. 2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 27Cob/2/2013-686, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/43/2010-525, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/1053-2013-632, podľa ktorej nárok
na náhradu majetkovej ujmy má výlučne vlastník pozemkov nachádzajúcich sa v ochranných pásmach

vodárenských zdrojov, nárok žalobcu na náhradu majetkovej ujmy prichádza do úvahy len na základe
jeho vlastníckeho práva.

25. Žalovaný 2/ v podanom vyjadrení tiež uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že na vzťah
medzi pôvodnými majiteľmi pohľadávok na úhradu majetkovej ujmy a žalovanými 1/ a 2/ sa majú

použiť ustanovenia Obchodného zákonníka. V tomto smere uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným
1/ a žalovaným 2/ neexistuje žiadny zmluvný ani mimozmluvný právny vzťah, okrem potenciálneho
zodpovednostného vzťahu konštruovaného vodným zákonom, v dôsledku čoho sa nejedná len o
absolútny, ale ani o relatívny obchodný záväzkový vzťah. Z uvedeného dôvodu sa na vzťahy medzižalobcom a žalovaným 1/ a 2/ použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj vo vzťahu k
premlčaniu nároku žalobcu na náhradu majetkovej ujmy.

26. Žalobca v písomnom vydrení k podanému odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že žalobca má nárok
na náhradu majetkovej ujmy v danom konaní nie len ako vlastník, resp. spoluvlastník, ale aj ako
nájomca. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že sa nemôže stotožniť s odôvodnením medzitýmneho rozsudku
v celom rozsahu. Podľa jeho názoru okresný súd vôbec nezobral do úvahy skutočnosť založenú na
možnosti existencie „legislatívnej skratky“, zakotvenej tak v starom vodnom zákone (zák. č. 184/2002

Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov) ako aj vo vodnom zákone a jeho následnej
aplikovateľnosti v celom texte uvedených zákonov. V ust. § 30 ods. 2 vodného zákona (teda ešte
pred ust. § 32 ods. 6 vodného zákona) je konštituovaná legislatívna skratka, v zmysle ktorej sa za
vlastníka považuje nie len ich vlastník, ale aj ich správca, alebo nájomca. Existenciu legislatívnej skratky
zakotvenej v ust. 30 ods. 2 vodného zákona a jej následnú náležitú aplikáciu na ust. § 32 ods. 6
vodného zákona, podporuje aj celkom recentné uznesenie dovolacieho Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 3Cdo 212/2015 zo dna 04. 05. 2017. V bode 30 uznesenia Najvyššieho súdu SR
dovolací súd uvádza, že „Pokiaľ ide o výklad § 32 ods. 6 zák. č. 364/2004 Z. z. odvolacím súdom z
hľadiskapodmienkyvznikunárokunamajetkovúujmu,dovolacísúdpovažujezapotrebnéuviesť,žetoto
ustanovenie sa prioritne zaoberá náhradou majetkovej ujmy za obmedzenie užívania pozemkov, pričom
nárok na majetkovú ujmu považuje za preukázaný iba vtedy, ak je preukázané, že vlastník (nájomca)

užíva pozemky v ochranných pásmach vodárenských zdrojov“. Sám Najvyšší súd Slovenskej republiky
(ako súd dovolací) vo vzťahu k ustanoveniu § 32 ods. 6 vodného zákona, automaticky aplikoval na
predmetné ustanovenie existujúcu legislatívnu skratku zakotvenú v ust. § 30 ods. 2 vodného zákona.
Na základe uvedenej argumentácie žalobca má za to, že nárok na majetkovú ujmu odvodzovaný od ust.
§ 32 ods. 6 vodného zákona, prináleží nie len vlastníkovi, ale aj nájomcovi.

27. Na vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu reagoval vyjadrením žalovaný 2/. Uviedol, že
pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR 3Cdo 212/2015 zo dňa 04. 05. 2017, žalovaný 2/ uviedol, že Najvyšší súd SR
v predmetnom konaní neriešil otázku používania legislatívnej skratky, ani otázku obdobného právneho

významu, teda či nárok žalobcu na náhradu majetkovej ujmy je daný aj ako nájomcom. Skutočnosť,
že Najvyšší súd SR použil pri argumentácii svojho odôvodnenia pri slove vlastník (pojem nájomca),
žiadnym spôsobom neodôvodňuje nárok žalobcu v tomto konaní aj ako nájomcu, a preto považuje
žalovaný 2/ uznesenie Najvyššieho súdu SR, ktoré žalobca predložil, za bezpredmetné. Žalovaný 2/
opätovne poukázal na obdobný, resp. totožný prípad, v ktorom okresný súd Banská Bystrica, ako aj

Krajský súd Banská Bystrica už raz právoplatne rozhodol. Ide o rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica č. k.: 20C/43/2010-525, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. I7Co/1053/2013-632. V konaní na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.: 20C/43/2010
bola tiež vznesená námietka nedostatku aktívnej legitimácie spoločnosti I. DRUŽSTEVNÁ, a. s., ako
žalobcu, ktorá nebola vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme vodárenského

zdroja, na ktorých hospodári, ale svoju aktívnu legitimáciu odvodzovala od uzatvorených nájomných
zmlúv, ako nájomca s vlastníkmi predmetných nehnuteľností. V rozsudku Okresný súd BB uviedol, že
I. DRUŽSTEVNÁ, a. s., nemôže odvodzovať svoju aktívnu legitimáciu od nájomných zmlúv, keďže ide
o dočasný právny vzťah. Zároveň uviedol, že aktívnu legitimáciu nemožno odvodzovať s poukazom
na § 30 ods. 2 nového vodného zákona, keďže ide o ustanovenie, ktoré ustanovuje všeobecné

povinnosti na ochranu vodných pomerov a vodárenských zdrojov, ku ktorým sú povinní nielen vlastníci
poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ale aj správcovia a nájomcovia. Obdobne sa vyjadril aj
Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku, ktorým rozhodol o odvolaní I. DRUŽSTEVNEJ, a. s., proti
rozsudku okresného súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici uviedol, že súhlasí s názorom Okresného
súdu Banská Bystrica, že nárok na náhradu majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu

za obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov podľa § 32 ods. 6
nového vodného zákona, ako aj v jeho platnom a účinnom znení patrí iba vlastníkovi pozemkov, nie aj
nájomcovi pozemkov. Na záver Krajský súd v Banskej Bystrici uviedol, že zákon o vodách v žiadnom zo
svojichustanovenínepriznávanájomcoviprávonafinančnúnáhraduzaobmedzenieužívaniapozemkov
v ochranných pásmach, a preto sa stotožňuje nielen s výrokom napadnutého rozhodnutia, ale aj s

jeho odôvodnením, ktorého správnosť konštatoval. Žalovaný 2 tiež uviedol, že I. DRUŽSTEVNÁ, a. s.,
podala na Ústavný súd SR ústavnú sťažnosť, ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu
ochranu a to rozsudkom okresného súdu a rozsudkom krajského súdu a uznesením Najvyššieho súdu
SR, ktorý uznesením zo dňa 23. 06. 2016 sp. zn. 7Cdo 441/2015 dovolanie I. DRUŽSTEVNEJ, a. s.,odmietol. Ústavný súd uznesením zo dňa 22. 03. 2017 č. k. I. ÚS 151/2017-17 rozhodol, že sťažnosť
I. DRUŽSTEVNEJ, a. s., odmieta. Ústavný súd v uvedenom uznesení uviedol, že „nezistil v sťažnosťou
napadnutom uznesení najvyššieho súdu nič, čo by ho robilo ústavne neakceptovateľným a vyžadovalo

zásah zo strany ústavného súdu. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je nepochybne dostatočne a
zrozumiteľne odôvodnené. Ústavný súd preto sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 Zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú".

28. Podľa žalovaného 2/ tiež ústavný súd konštatoval „Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom

odôvodnenia rozsudku krajského súdu dospel k záveru, že sťažnostná argumentácia sťažovateľky nie je
rozhodne spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť krajského súdu. Ústavný súd nezistil v sťažnosťou
napadnutom rozsudku krajského súdu nič, čo by ho robilo ústavne neudržateľným, a teda si vyžadoval
zásah zo strany ústavného súdu. Právny výklad a závery krajského súdu nie sú svojvoľné alebo zjavne
neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecných záväzných
predpisov, v prejednávanom prípade najmä § 32 ods. 6 vodného zákona, ktorá by bola popretím ich

podstaty a zmyslu“.

29.Spoukazomnauvedenújudikatúružalovaný2/konštatoval,žeotázkaaktívnejlegitimácieodvodenej
od postavenia subjektu ako nájomcu pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme vodárenského
zdroja už bola judikovaná, tak všeobecnými súdmi, ako aj Ústavným súdom SR, a teda žalobca ako

nájomca nemá právo na náhradu majetkovej ujmy v podľa § 32 ods. 6 nového vodného zákona.

30. Na vyjadrenie tak žalobcu a žalovaného 2/ reagoval vyjadrením žalovaný 1/. Uviedol, že legislatívna
skratkav§30ods.2niejepaušálnepoužiteľnáprecelývodnýzákonaniejepoužívanásystematickypre
celývodnýzákon,očomsvedčínielenznenieviacerýchustanovenítohtozákona.Pretovplnomrozsahu

platia závery uvedené v rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/9072008 zo dňa 15. 10. 2012
a rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/43/2010-525 zo dňa 10. 10.2013, a síce, aktívnu
legitimáciu nemožno odvodzovať s poukazom na § 30 ods. 2 vodného zákona, keďže ide o ustanovenie,
ktoré upravuje všeobecné povinnosti na ochranu vodných pomerov a vodárenských zdrojov, ku ktorým
sú povinný nielen vlastníci poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ale aj správcovia a nájomcovia.

Z týchto všeobecných povinností nemožno bez právnej úpravy odvodiť právo žalobcu ako nájomcu na
náhradu majetkovej ujmy, keďže mu ju tento zákon nepriznáva, a teda nie je aktívne vecne legitimovaný
v danom konaní. Vyššie uvedené rozsudky boli potvrdené v odvolacích konaniach (tieto rozhodnutia
boli v konaní predložené žalovaným 2/ v jeho vyjadrení zo dňa 04. 01. 2016). Tomu, že nárok na
majetkovú ujmu má len vlastník pozemku, svedčí aj dôvodová správa k § 32 vodného zákona, podľa

ktorej „za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov
patrí vlastníkov pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom rozsahu“.

31. Žalovaný 1/ v závere poukázal na ním podané odvolanie, pričom poukázal na to, že žalobca, resp.
jeho právny predchodcovia neuplatnili pohľadávku voči žalovanému tým, že nesplnili žiadne povinnosti,

ktoré vyplývajú z ustanovení § 1 Nariadenia vlády SR č. 184/2003 Z. z. a § 1 Nariadenia vlády č.
438/2005 Z. z. Táto skutočnosť je dôvodom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

32. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec bez potreby nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, len v rozsahu odvolania žalovaného 1/

podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených odvolaním podľa § 380 ods. 1 CSP a medzitýmny rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

33. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa

prechodnýchustanovenív§470ods.1platí,žeakniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preto na
vec na základe podaného odvolania žalovaného 1/, ktoré ho právne účinky nastali predo dňom platnosti
CSP, aplikoval podľa ods. 1 vo veci už CSP.

34. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.35. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného 1/ a uvádza, že sa v
plnom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne záveru, že nárok žalobcu
ako vlastníka, resp. spoluvlastníka pozemkov, o náhradu majetkovej ujmy je daný. V tomto smere si

osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 380 ods. 1 a 2 CSP na tieto
v celom rozsahu poukazuje.

36. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého medzitýmneho rozsudku reagujúc na odvolacie
dôvody žalovaného 1/, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie aplikoval správne ustanovenia

právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil.

37. Odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné. Žalobca žiadnym spôsobom, argumentmi uvádzanými
v odvolaní, nespochybnil správnosť odvolaním napadnutého medzitýmneho rozsudku súdu prvej
inštancie.

38. Odvolacia námietka žalovaného 1/ týkajúce sa jeho nesúhlasu s výrokovou časťou odvolaním
napadnutého rozsudku, že nárok žalobcu ako vlastníka, resp. spoluvlastníka pozemkov o náhradu
majetkovej ujmy je daný, nie je dôvodná.

39. Okresný súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom o tom, že „súd určuje, že nárok žalobcu ako

vlastníka, resp. spoluvlastníka pozemkov o náhradu majetkovej ujmy je daný“ dňa 23.02.2016, teda už
za účinnosti zákona č. 364/2004 Z.z. už aj po novele uskutočnenej zákonom č. 409/2014 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov
a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších

predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 15. 01. 2015.

40. Podľa § 30 ods. 2 zákona o vodách v znení účinnom do 14. 01. 2015 vlastník, správca alebo nájomca
(ďalejlen„vlastník“)poľnohospodárskychpozemkovalesnýchpozemkovjepovinnýichobhospodarovať
takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie

vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu
pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia. Podľa odseku 3
tohto ustanovenia orgán štátnej vodnej správy môže uložiť vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov
a lesných pozemkov vykonať opatrenia smerujúce k splneniu povinností uvedených v odseku 2.

41. V ustanovení § 32 ods. 6 priznáva zákon o vodách v znení účinnom do 14. 01. 2015 ale aj v
aktuálnom znení za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských
zdrojov vlastníkovi pozemkov náhradu majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú
bol povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu alebo ten, kto žiada o povolenie na odber
vody z vodárenského zdroja.

42.Podrobnostiobsahužiadostioúhradunáhradyzaobmedzeniebežnéhoobhospodarovaniapozemku
a o spôsobe výpočtu náhrady v období od 01. 10. 2005 do 01. 02. 2014 upravovalo Nariadenie
vlády č. 438/2005 Z. z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie
bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady, na ktoré zákon o vodách v §

32 ods. 6 odkazoval. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/, c/ tohto nariadenia musel žiadateľ o
náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov správne označiť osobu oprávnenú,
druhy pozemkov, ktorých sa náhrada týka, spolu s výmerou pozemkov, vypočítať výšku náhrady za
obmedzenie bežného obhospodarovania a žiadosť musela byť odôvodnená. Prílohou žiadosti mal byť
doklad o vlastníctve pozemku nie starší ako 3 mesiace, identifikácia parciel údajmi podľa osobitného

predpisu,akvlastníckeprávoknehnuteľnostinebolozapísanénalistevlastníctvaabolopotrebnépriložiť
aj doklad oprávňujúci žiadateľa na podanie žiadosti, najmä písomné splnomocnenie spoluvlastníkov
pozemku s úradne osvedčenými podpismi pre osobu oprávnenú na uplatnenie nároku na náhradu.

43. Zákonom č. 409/2014 Z. z. s účinnosťou od 15. 01. 2015 došlo k zmene ustanovenia § 30 ods. 2

zákona o vodách tak, že sa vypustili slová „(ďalej len „vlastník“)“ a doplnil sa aj odsek 6 § 32 vodného
zákona o ďalšiu vetu: „Pri určovaní výšky majetkovej ujmy dohodou alebo znaleckým posudkom sa musí
táto náhrada vlastníkovi poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov znížiť o podiel nákladov,ktoré súvisia s obhospodarovaním týchto pozemkov podľa § 30 ods. 2 a 3“. Od 15. 01. 2015 ustanovenia
§ 30 ods. 2, 3 a § 32 ods. 6 vodného zákona znejú takto:

PIATA ČASŤ
OCHRANA VODNÝCH POMEROV A VODÁRENSKÝCH ZDROJOV

§ 30 Všeobecné povinnosti
(2) Vlastník, správca alebo nájomca poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný

ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj
napomáha zlepšovanie vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových
pomerov,splavovaniupôdyadbaťoudržiavaniepôdnejvodyaozlepšenieretenčnejschopnostiúzemia.
(3) Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť vlastníkom, správcom alebo nájomcom
poľnohospodárskychpozemkovalesnýchpozemkovvykonaťopatreniasmerujúceksplneniupovinností
uvedených v odseku 2.

§ 32 Ochranné pásma vodárenských zdrojov
(6) Za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí
vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je
povinný poskytnúť na jeho žiadosť 45a) ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber

vody z vodárenského zdroja.

44. Súčasné znenie zákona č. 364/2004 Z. z. potvrdzuje správnosť úvah okresného súdu, že náhrada
majetkovej ujmy za obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov
patrila aj za účinnosti zákona č. 364/2004 Z. z. v znení do 14. 01. 2015 iba vlastníkovi pozemkov,

nie aj nájomcovi. V Dôvodovej správe k zákonu č. 409/2014 Z. z. je pri bode 45 týkajúcom sa
zmeny a doplnenia ustanovenia § 30 ods. 2 zákona o vodách uvedené, že „zmena a doplnenie tohto
ustanovenia vyplynula z aplikačnej praxe. Vypúšťa sa legislatívna skratka, čo umožňuje, aby orgán
štátnej vodnej správy uložil vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi poľnohospodárskych pozemkov
alebo lesných pozemkov vykonať opatrenia v rámci všeobecných povinností na uchovanie a ochranu

stavu povrchových vôd alebo podzemných vôd“. K takejto zmene označenia subjektu, ktorému patrí
náhrada majetkovej ujmy v § 32 ods. 6 nedošlo. V § 32 ods. 6 vodného zákona zostala právna úprava
nezmenená, že náhrada majetkovej ujmy patrí vlastníkovi. Doplnenie poslednej vety do odseku 6 § 32
sa v Dôvodovej správe k zákonu č. 409/2014 Z. z. odôvodňuje tým, že sa navrhuje spresniť poskytnutie
náhrady vlastníkovi pri preukázaní výšky majetkovej ujmy, pričom sa povinne zníži výška náhrady

o podiel nákladov, ktoré je povinný vlastník vynaložiť na pozemky z dôvodu plnenia všeobecných
povinností na uchovanie a ochranu vôd.

45. Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že nárok na náhradu majetkovej ujmy v
primeranom a preukázateľnom rozsahu za obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach

vodárenských zdrojov podľa § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z. aj v znení účinnom do 14. 01. 2015 aj v
platnom a účinnom znení patrí vlastníkovi, resp. spoluvlastníkovi pozemkov, nie aj nájomcovi pozemkov.

46. Ústava Slovenskej republiky v článku 20 ods. 4 umožňuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva
v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu. Z tohto článku

ústavy vychádza aj zákon o vodách, ktorý vlastníkovi pozemku priznáva právo na primeranú náhradu
za nútené obmedzenie vlastníctva. Nájomnému vzťahu ústava ani zákon takúto ochranu neposkytuje.
Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že obdobným spôsobom rieši obmedzenia v záujme ochrany
prírody a krajiny zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý v § 2 ods. 1 ustanovuje, že sa
ochrana prírody a krajiny realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny,

podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej
správy, ale v prípade, ak dôjde v dôsledku obmedzení a opatrení vyplývajúcich zo zákazov a iných
podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe k obmedzeniu
bežného obhospodarovania, len vlastníkovi patrí za podmienok ustanovených týmto zákonom náhrada
vo forme, aká vyplýva z § 61. Finančnú náhradu môže podľa § 61e ods. 4 písm. a/ zákona o ochrane

prírodyakrajinyuplatniťlenvlastníkanájomcaibavprípade,akvlastníkpozemoksámneobhospodaruje
a takéto oprávnenie pre nájomcu vyplýva z nájomnej zmluvy.47. Zákon o vodách v žiadnom zo svojich ustanovení nepriznáva nájomcovi právo na finančnú
náhradu za obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach. Ak teda súd prvej inštancie
medzitýmnym rozsudkom vyslovil, že nárok žalobcu ako vlastníka, resp. spoluvlastníka pozemkov o

náhradu majetkovej ujmy je daný, jeho právne závery sú správne, pretože žalobca je vo vzťahu k týmto
pozemkom nositeľom hmotného oprávnenia vyplývajúceho z § 32 ods. 6 zákona o vodách.

48. K ďalším odvolacím námietkam žalovaného 1/ týkajúcim sa vlastníctva, resp. spoluvlastníctva
konkrétnych pozemkov žalobcom alebo jeho právnych predchodcov (nakoľko si žalobca uplatňuje

majetkovúujmuajtitulompostúpeniapohľadávok)anámietkypremlčania,čidokoncapreklúzie,odvolací
súd uvádza, že tieto budú predmetom posúdenia v rámci rozhodovania o veci samej. Predmetom tohto
konkrétneho odvolacieho konania bolo posúdiť správnosť medzitýmneho rozsudku okresného súdu,
ktorým prvostupňový súd iba vyjadril svoj právny názor vo vzťahu k základu nároku (k aktívnej legitimácii
žalobcu).

49. Okresný súd v ďalšom konaní sa bude zaoberať všetkými stanoviskami tak na strane žalobcu ako aj
žalovaných 1/ a 2/, pričom sa zároveň v rozhodnutí vo veci samej vysporiada so všetkými námietkami
žalovaných 1/ a 2/, teda čo sa týka námietok premlčania, námietok týkajúcich sa vlastníctva resp.
spoluvlastníctva konkrétnych pozemkov žalobcom, resp. jeho právnych predchodcov a iných, ktoré boli
alebo budú prednesené počas konania a samozrejme aj otázkou výšky náhrady za majetkovú ujmu

(§ 32 ods. 6 zákona o vodách). Prvostupňový súd sa zároveň neopomenie vysporiadať s námietkou
žalovaného 1/, že zo strany žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov nebol dodržaný postup podľa
Nariadenia vlády SR č. 184/2003 Z.z. a Nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z.z.

50. Vo vzťahu k otázke premlčania odvolací súd napriek uvedenému uvádza, že v tomto konkrétnom

prípade napriek skutočnosti, že tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaných 1/ a 2/ vystupujú
podnikateľské subjekty, nemožno hovoriť o absolútnom resp. relatívnom obchodnom vzťahu z dôvodu,
že žalobca si nárok uplatňuje v zmysle ust. § 32 ods. 6 zákona o vodách. Nejde teda o obchodnoprávny
vzťah. Zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách neobsahuje ustanovenia o premlčaní, preto je potrebné vo
vzťahu k otázkam premlčania aplikovať všeobecnú úpravu, a to Občiansky zákonník ako lex generalis

vo vzťahu k zákonu č. 364/2004 Z.z. o vodách ako lex specialis. Odvolací súd zastáva názor, že na
otázky premlčania je v danom prípade potrebné aplikovať ust. § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka.

51. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).