Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. jún 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/96/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120211736
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120211736.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudcomMgr.PetromRevickýmvprávnejvecižalobcu:MestoVeľkýŠariš,Námestie

sv. Jakuba 1, 082 21 Veľký Šariš, proti žalovanému: V. M., X..: XX.X.XXXX, V. L. J. L. XX, XXX XX Y.
Š., naposledy bytom B. XX, XXX XX J.S., o zaplatenie 875,44 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 12.10.2020 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného
zaplatiť mu sumu 875,44 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 21.12.2016
zmluvu o nájme bytu č. R..L.. XX, ktorej predmetom bol mestský nájomný byt č. XX X. A.. J., B. X. Z. Č..
XXXX s tým, že predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, a to od 1.1.2017 do 31.12.2017,
a ako nájomcovia v zmysle zmluvy figurovali žalovaný a C. E. (k čomu žalobca odkázal na túto zmluvu
ako prílohu č. 1).

3. Žalobca ďalej uviedol, že keďže nájomcovia si riadne neplnili svoje povinnosti vyplývajúce im z

nájomnej zmluvy a nezaplatili splatné nájomné za mesiace júl, august, september, október a november
roka 2017, v zmysle vyúčtovania v súčasnej dobe v celkovej výške 875/44 Eur, vyzval žalovaných na
vypratanie bytu ku dňu skončenia nájomnej zmluvy. Žalovaní byt vypratali, neuhradili dlžnú sumu v
zmysle konečného vyúčtovania vo výške 875,44 Eur, na ktorej zaplatenie boli aj vyzvaní upomienkou.
Predpodanímžalobybolžalobcaoboznámenýoskutočnosti,ženaspolunájomníčkuC.E.bolvyhlásený
konkurz, a v zmysle vyššie uvedeného si preto uplatňuje právo na dlžné nájomné od spolunájomcu V.
M. (žalovaného), v zmysle nájomnej zmluvy vystupujúceho ako solidárny dlžník.

4. Zmluva o nájme bytu, na ktorú sa žalobca odvolával, však k žalobe v rozpore s ust. § 132 ods.
3 CSP priložená nebola, preto ho súd vyzval na jej predloženie. Na následne (po jej predložení) súd
žalobcovi oznámil, že po predbežnom právnom posúdení žalobných tvrdení a predložených príloh sa
jeho žaloba javí ako zjavne nedôvodná, a to vzhľadom na zjavnú nepravdivosť jeho skutkových tvrdení
o tom, že údajne so žalovaným ako nájomcom uzatvorili dňa 21.12.2016 zmluvu o najme bytu č. R..L..,
v ktorej mal ako nájomca „figurovať“ žalovaný, „v zmysle nájomnej zmluvy vystupujúci ako solidárny

dlžník“ - s tým, že uvedené je v rozpore s predloženou zmluvou, podľa ktorej žalovaný nájomcom
a ani solidárnym dlžníkom nebol (iba osobou žijúcou s nájomcom v spoločnej domácnosti, podobne
ako C. M.). Vzhľadom na to súd žalobcu v zmysle ust. § 138 CSP (zák. č. 160/2015 Z.z) z dôvodov
hospodárnosti vyzval, aby žalobu v stanovenej lehote (ešte pred realizáciou ďalších procesných úkonovpri príprave pojednávania) zobrali späť tak, aby nedochádzalo k navyšovaniu zbytočných trov konania,
a aby súd v prípade späťvzatia žaloby mohol následne v zmysle ust. § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.
rozhodnúť aj o vrátení zaplateného súdneho poplatku (ktorý sa už neskôr po vydaní rozsudku nevracia).

Žalobca na to však žiadnym spôsobom nereagoval.

5. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci ho na to súd pri príprave pojednávania uznesením
vyzval,ažalobasprílohamimuboladoručenáeštedňa10.3.2021.Vsúvislostistýmvšaksúdpripomína,
že „Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť

všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok.“ (uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019,
sp. zn. I. ÚS 246/2019, zdroj a analytická právna veta: ustavnysud.sk).

6. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný
spor“), súd vec v súlade s ust. § 297 CSP prejednal bez nariadenia pojednávania.

7. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany sporu
počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých odpis
bol stranám sporu v priebehu konania doručený (§ 204 CSP), a na základe predložených tvrdení a
vykonaných dôkazov zistil tento podstatný skutkový stav:

8. Z predložených príloh vyplýva, že dňa 21.12.2016 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ písomnú zmluvu
o nájme bytu č. R..L.. XX R. J. C. E. ako nájomcom. Žalovaný však, v rozpore s tvrdeniami žalobcu,
podľa tejto zmluvy nájomcom a ani spolunájomcom nebol, a v zmysle nájomnej zmluvy nevystupoval ani
ako solidárny dlžník (len ako osoba tvoriaca domácnosť nájomcu spolu nájomkyňou C. E. a maloletou
C. M.), pričom žalobca, ktorý bol s týmito zisteniami súdu oboznámený, na to žiadnym spôsobom na

to nereagoval.

9. Podľa § 685 ods. 1 OZ nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania.

10. Podľa § 710 ods. 1 OZ byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú
rovnaké práva a povinnosti.

11. V danom prípade súd v rozpore s tvrdeniami žalobcu zistil, že žalovaný podľa zmluvy o nájme bytu,
ktorá mala tvoriť základ nároku žalobcu, nebol nájomcom a ani spolunájomcom predmetného bytu, a

v zmysle predloženej nájomnej zmluvy nevystupoval ani ako solidárny dlžník, a teda podľa tejto zmluvy
nebol povinný platiť žalobcovi ani nájomné za jeho užívanie, a preto súdu tento nárok žalobu voči nemu,
ktorý zo žalobných tvrdení, tak ako bol nimi tento predmet tohto konania vymedzený, nevyplýva, ako
nedôvodný zamietol.

12. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1
CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,
priznať mu podľa § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal
súdnyúradník).Keďževšakžalovanejstranevdoterajšomkonanípodľaobsahusúdnehospisudoposiaľ

žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešný žalobca na náhradu trov konania nemá
právo, súd náhradu trov konania stranám nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.