Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. júl 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/69/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3221010170
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3221010170.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Michala Antalu a JUDr. Michala Eliaša, v trestnej veci obžalovaného A. I., nar. XX.X.XXXX v C. P., trvale
bytom E. C. P., t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Ilava, pre zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), d) Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní

obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 06. apríla 2022, sp.zn.
3T/42/2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. júla 2022 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. I. z a m i e t a , pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 06. apríla 2022, sp.zn. 3T/42/2021, bol

obžalovaný A. I. uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d)
Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že v presne nezistený deň a čas, na nezistenom mieste a nezisteným spôsobom si zadovážil
psychotropnú látku metamfetamín (pervitín), ktorú následne neoprávnene prechovával v skladačke z
alobalového papiera o rozmere približne 1,5 x 2 cm v prednom vrecku svojho ruksaku tmavej farby

značky QUECHUA až do 12.20 hod. dňa 18.7.2021 v Bánovciach nad Bebravou na ul. Školská 769/27
v budove OR PZ Bánovce nad Bebravou, kedy mu bola po predchádzajúcej výzve a zákonnom poučení
odňatá povereným príslušníkom PZ v rámci vykonanej osobnej prehliadky podľa § 102 ods. 1 Tr.
poriadku, pričom psychotropnú látku metamfetamín (pervitín) dňa 18.7.2021 v čase približne o 08.00
hod. v Bánovciach nad Bebravou na lavičke na Námestí Ľ. Štúra ponúkol na predaj za sumu 20 € M. H. a
W.H.,avšakkpredajunedošloapodľaznaleckéhodokazovaniaKriminalistickéhoaexpertíznehoústavu

Bratislava sa v skladačke z alobalového papiera nachádzal béžový kryštalický materiál s hmotnosťou
50 mg v ktorom bola zistená prítomnosť metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM),
obsahujúci účinnú látku metamfetamín v množstve väčšom ako 10 mg absolútneho metamfetamínu,
ktoré je spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa (konzumenta) a toto mnonžstvo zodpovedá
minimálne jednej bežnej jednotlivej dávke drogy, pričom psychotropná látka metamfetamín je podľa
zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších

predpisov zaradená do II. skupiny psychotropných látok.

Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona s prihliadnutím na § 38
ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a
6 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti nemu
odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Podané odvolanie
dodatočne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu nasledovne:

„Podľa názoru obžalovaného je napadnutý rozsudok vo výroku o vine ako aj treste nesprávny z dôvodu,
že súd prvého stupňa vykonané dôkazy nesprávne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým ako aj
právnym záverom.

Nesprávnosť formulácie skutkovej vety

Obžalovaný v krátkosti namieta nesprávnosť formulácie skutkovej vety obsiahnutej v napadnutom
rozsudku, keď táto nesprávne uvádza „podľa znaleckého dokazovania Kriminalistického a expertízneho
ústavu Bratislava sa v skladačke ... „ keďže dôkazné prostriedky a dôkazy netvoria súčasť skutkovej
vety. Z takto formulovanej skutkovej vety sa javí, akoby súd prenechal vyhodnotenie dôkazu - drogy -

na KEÚ Bratislava, ktorý ale na to nie je oprávnený. V trestnom konaní vo fáze súdneho konania zákon
priznáva práva hodnotiť zákonným postupom získané dôkazy výlučne len súdu,
§ 2 ods. 12 Trestného poriadku "Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán."
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Tdo/82 „K formálnej úprave znenia skutku,
najvyšší súd dodáva, že v ňom nemožno odkazovať na znalecké posudky či odborné vyjadrenia a
podobne, nakoľko ide vždy o záver súdu. Spôsob, akým súd dospej k skutkovým zisteniam, uvedením
zdroja informácie, konajúci súd vyjadri až v odôvodní rozhodnutia.“

Nesprávnosť formulácie skutkovej vety obžalovaný vidí ďalej v tom, že táto obsahuje okolnosti
týkajúce sa procesných úkonov orgánov činných v trestnom konaní a to konkrétne v tejto časti „... po
predchádzajúcej výzve a zákonnom poučení odňatá povereným príslušníkom PZ v rámci vykonanej
osobnej prehliadke podľa § 102 odsek 1 Trestného poriadku ...“ a to z dôvodu, že sa nejedná o okolnosti
týkajúce sa obžalovaného a jeho konania, ale ide o okolnosti a konanie orgánov činných v trestnom

konaní (poverený príslušník PZ).
Vyššie vytýkané formulácie, podľa názoru obžalovaného, nemajú a nesmú byť súčasťou skutkovej vety
obsiahnutej vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Nesprávnosť skutkových a právnych záverov

„Zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste
o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, a nie iba o nejakú pravdepodobnosť. Tam, kde
nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenie odpovedá skutočnosti, volí súd po
vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov, tú ktorá je pre obžalovaných priaznivejšia.“ (Uznesenie

Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.01.2009, sp. zn. 1 Toš/2009).
Osobitný vplyv na trestné konanie má zásada prezumpcie neviny, z ktorej vyplýva ďalšia zásada „v
pochybnostiachvprospechobvineného“(indubioproreo)aďalejzásada,podľaktorejdôkaznébremeno
v trestnom konaní nesie štát, pričom na postih sa vyžaduje dokázanie viny obvineného. Inak povedané,
na obvineného sa hľadí ako na nevinného, kým sa právoplatným rozhodnutím súdu nevysloví jeho

vina, pričom ak pri analýze ktoréhokoľvek znaku stíhaného trestného činu nastala pochybnosť o jeho
existencii, je nevyhnutné uplatniť zásadu in dubio pro reo a teda v pochybnostiach vždy rozhodnúť v
prospech obvineného.
Podľa názoru obžalovaného sa súd prvého stupňa vyššie uvedenými zásadami trestného konania
dôsledne neriadil a napriek existujúcich pochybnostiam o priebehu skutkového deja uznal obžalovaného

za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou
sp. zn. pv 166/21/3301-59.
Podľa názoru obžalovaného, súd prvého stupňa nekriticky prevzal výpoveď svedkyne W. H. za
pravdivú a na základe tohto priameho dôkazu - podľa názoru obžalovaného ale nepresvedčivého
a nevierohodného - uznal obžalovaného za vinného s odôvodnením, že podľa názoru súdu prvého

stupňa svedkyňa W. H., ktorej výpoveď (ako jedinej) mal súd za dôveryhodnú z dôvodu, že jej výpoveď
bola jasná, zrozumiteľná aj keď sa objavili čiastočné nezhody s jej výpoveďou z prípravného konania.
V súvislosti s touto svedkyňou súd prvého stupňa zdôraznil, že sa jedná o osobu trestnoprávne
ale aj priestupkovo bezúhonnú, nemajúcu tak dôvod ani potrebu zabezpečovať si usvedčovanímobžalovaného z trestnej činnosti výhodu u príslušníkov PZ. Súd prvého stupňa tak mal verziu
prezentovanú svedkyňou W. H. na hlavnom pojednávaní o tom, že skutok sa stal tak ako je to uvedené
v obžalobe, za preukázanú.

V obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uvádza, že vo vzťahu k ostatným
svedkom (M. H., S. U., F. B.) bola ich dôveryhodnosť oslabená, pričom v prípade svedka M. H. súd
prvého stupňa taktiež uviedol, že jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní nebola ucelená, zrozumiteľná
a bola čiastočne odlišná od jeho výpovede z prípravného konania.
Vo vzťahu k obžalovanému súd prvého stupňa mal jeho výpoveď za nedôveryhodnú a naviazanú na

snahu obžalovaného vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti resp. znížiť svoj prípadný trestnoprávny
postih.
Podľanázoruobžalovanéhosúdprvéhostupňanehodnotilvykonanédôkazykaždýjednotlivoavšetkyvo
vzájomnej súvislosti, ale javí sa z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, že hodnotil len výpoveď
svedkyne W. H. s dôkazmi, ktoré aspoň z časti túto jej výpoveď potvrdzovali. Výpoveď obžalovaného ale
v takejto súvislosti nehodnotil. Z vykonaných dôkazov je pritom ale zrejmé, že aj výpoveď obžalovaného

bola podporená inými v konaní pred súdom vykonanými nepriamymi dôkazmi.
Priebeh skutkového deja, ktorý vo svojej výpovedi poskytol obžalovaný na hlavnom pojednávaní je
plne zhodný s jeho výpoveďou z prípravného konania a je taktiež v zhode aj so závermi znaleckého
dokazovania a to: znalecký posudok č. 197/202 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
k duševnému stavu obžalovaného; znalecký posudok ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2021/8194 z odboru

prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz KEU PZ Bratislava a svedeckými výpoveďami
svedkov F. B. a S. U.. Súd prvého stupňa v tomto kontexte nevysvetlil presvedčivým spôsobom, prečo
je výpoveď obžalovaného nedôveryhodná.
Javí sa, že ušlo pozornosti súdu prvého stupňa, že obžalovaný od počiatku trestného konania vypovedá
rovnako, nemenne a konzistentne. Jeho výpoveď bola rovnaká v konaní pred súdom ako aj v prípravnom

konaní, čo ale nemožno tvrdiť o výpovedi svedkov W. H. a M. H., skutočnosť ktorú potvrdzuje aj súd
prvého stupňa. J. W. H. a M. H. poskytli na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi dve odlišné verzie
popisu priebehu skutkového deja.
Z výpovede svedkyne W. H. vyplynulo, že táto sa spolu s manželom M. pristavila pri lavičke pri svojom
známom E., ktorý bol pod vplyvom a z tohto miesta hneď odišiel. S E. sa teda vôbec nebavili, ale

jej manželovi (M. H.) sa mal prihovoriť obžalovaný. Obžalovaný mal priamo svedkyni ponúkať na
predaj kradnutú elektroniku jednotlivo nabíjačku za 10 Eur, niečo za 5 Eur, načo ale svedkyňa mala
obžalovanému odvetiť, že také veci nekupuje. Z tohto dôvodu mal obžalovaný priamo svedkyni ponúkať
drogu - asi pervitín - za 20 Eur, pričom ale svedkyňa nevedela uviesť ako presne jej mal tú drogu
obžalovaný ponúknuť a ani koľko krát presne, ale určite 2 krát. V tejto verzii priebehu skutkového deja

podľa svedkyne W. H. prebieha komunikácia zatiaľ len medzi obžalovaným a svedkyňou. Až potom
(neskôr) vstúpi do rozhovoru manžel svedkyne M. H. a povie obžalovanému len toľko, že si „to“ zoberie
a že si ide zobrať peniaze do bankomatu, načo obaja - svedkyňa W. H. a svedok M. H. - odchádzajú
smerom k poliklinike, jej manžel volá MsP a štátnu políciu, pričom MsP príde zakrátko, za pár minút sa
dostavia k lavičke, kde má byť obžalovaný, pretože v momente keď sa svedkyňa W. H. s manželom

vrátili späť videla, že na mieste pri obžalovanom je už hliadka MsP, obžalovaný je agresívny a tvrdí, že
nič nepredáva. V tejto verzii ešte platí, že svedkyňa W. H. určite vypovedala na polícii v jeden deň len
raz poobede, keď po nich policajti prišli (svedkyňa vypovedala dňa 18.07.2021 a dňa 19.07.2021). Kedy
sa mal takýto skutok odohrať, si svedkyňa W. H. nepamätala.
Ďalšia odlišná verzia priebehu skutkového deja vyplynula z výpovede svedka M. H., podľa ktorého

obžalovanýsedelsO.H.vmeste.ObžalovanýpredávalelektronikupriamosvedkoviM.H.atoslúchadlá,
telefón, malý reproduktor, web kameru čiernu, hodiny čierne, pričom ale obžalovaný o žiadnych sumách
nehovoril. Keďže svedok M. H. nemal o tieto veci záujem obžalovaný mu mal priamo ponúknuť, či od
neho nekúpi piko. Cenu obžalovaný neuvádza. Potom čo svedok M. H. zistí, že sa jedná o drogu, pošle
O. H., ktorý tam stále sedí, preč a to práve v momente ako prichádzajú policajti. Následne svedok M.

H. povie obžalovanému aby počkal na mieste, že si ide pre peniaze do bankomatu a zavolá štátnych
policajtov a mestských policajtov presne v tomto poradí. Podľa výpovede svedka M. H. MsP najskôr
prišla k nemu ku fontáne, kde im on ukázal obžalovaného, za ktorým následne spolu odchádzajú. Podľa
výpovede svedka M. H. mal vystupovať kľudne, len tak pokojne sedieť. Podľa výpovede tohto svedka
sa obžalovaný so svedkyňou W. H. nerozprával vôbec. So svedkyňou W. H. sa svedok M. H. zhodol len

v tom, že na polícii bol vypovedať iba raz (vypovedal dňa 18.07.2021 a dňa 19.07.2021).
Obžalovaný v nadväznosti na vyššie uvedené uvádza, že v jeho trestnej veci vystupujú v podstate
3 priame dôkazy a niekoľko nepriamych dôkazov, pričom samotné priame dôkazy sa dostávajú do
vzájomných rozporov. Výpoveď svedkyne W. H. neposkytuje rovnaký opis skutku ako výpoveď svedkaM. H. alebo obžalovaného. Výpoveď svedkyne W. H. je z časti podporená aj inými v konaní pred
súdom vykonanými nepriamymi dôkazmi, rovnako tak ale aj výpoveď obžalovaného bola podporená
inými v konaní pred súdom vykonanými nepriamymi dôkazmi. Je tak zrejmé, že v predmetnej trestnej

veci obžalovaného stoja proti sebe 2 skupiny dôkazov (priamych i nepriamych), ktoré poskytujú odlišný
opis skutku, pričom súd prvého stupňa sa priklonil len k skupine dôkazov svedčiacich v neprospech
obžalovaného a to napriek tomu, že aj časť dôkazov z tejto skupiny svedčí v prospech obrany
obžalovaného. Podľa názoru obžalovaného práve v takejto situácií mal súd prvého stupňa aplikovať
zásadu in dubio pro reo a vyhodnotiť tieto dve skupiny proti sebe stojacich dôkazov v prospech

obžalovaného.
Obžalovaný v tomto prípade od počiatku popiera akýkoľvek predaj drogy. Obžalovaný nemal najmenší
dôvod na predaj ponúkať svoju poslednú dávku, nebol na to odkázaný, v rozhodnom čase mal
prostriedky na svoj presun a taktiež aj prostriedky na živobytie. Pokiaľ súd prvého stupňa vyhodnotil
predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovaného ako dôkaz toho, že obžalovaný nemal prostriedky na
svoje živobytie a teda dôkaz toho, že obžalovaný sa predajom drogy mal snažiť zabezpečiť si prostriedky

na zakúpenie drogy od inej osoby, čo podľa názoru obžalovaného postráda logiku, pretože nie je logické
aby obžalovaný predával svoju posledná dávku drogy, ktorú mal pri sebe a ktorú si mienil aj aplikovať
v tom čase (bol si aj zakúpiť striekačky) aby si tak zabezpečil prostriedky na kúpu tej istej drogy od
inej osoby, ktorú by musel vyhľadávať a v neistom čase. Pokiaľ súd prvého stupňa vo všeobecnosti
hodnotil osoby pod vplyvom pervitínu, tak musel zistiť, že takýmto spôsobom by žiadna z takýchto osôb

nekonala. Taktiež je nevyhnutné dodať, že ak súd prvého stupňa vychádzal z predchádzajúcej trestnej
činnosti obžalovaného, tak žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo nevyhodnotil túto aj v tom zmysle, že
práve charakter v minulosti páchanej trestnej činnosti obžalovaným je dôkazom toho, že obžalovaný
sa k predaju drog nikdy neuchýlil, v jeho prípade išlo prevažné o "krádeže," teda v prípade absencie
prostriedkov na zabezpečovanie životných potrieb (ako zhodnotil súd prvého stupňa) sa obžalovaný

uchyľoval ku krádeží, nikdy ale nie k predaju drog.

Osobná prehliadka

Súd prvého stupňa uvádzal v obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, že z pohľadu zákonnosti

zaistenia psychotropnej látky síce pripúšťa, že v rámci prípravného konania vznikli isté pochybnosti o
spôsobe vykonania niektorých úkonov príslušníkmi PZ a OČTK, ale tieto mal výsluchmi svedkov C. T. a
S. U. a listinnými dôkazmi za odstránené. S uvedeným záverom súdu prvého stupňa nemožno súhlasiť.
Z listinných podkladov nachádzajúcich sa v obsahu súdneho spisu vyplývajú závažné pochybnosti o
procesnom postupe príslušníkov PZ v tejto trestnej veci, ktoré rozhodne neboli svedeckými výpoveďami

príslušníkov PZ odstránené, skôr naopak. Z výsluchu svedka C. T. predsa vyplynulo, že ako člen
hliadky, ktorá eskortovala obžalovaného na OO PZ vykonal u obžalovaného, síce opakované, ale
vždy len bezpečnostné prehliadky podľa § 22 čisto za účelom zistenia zbrane. Z listín ale vyplýva,
že obžalovanému boli práve týmito príslušníkmi odoberané veci z batohu, hoci svedok vypovedal, že
obžalovaný mal pri sebe batoh, s ktorým ale oni nič nerobili, ten brali len od úschovy. K nesúladu medzi

svedkom uvádzaným skutočnostiam a obsahu listín nachádzajúcich sa v predmetnej trestnej veci v
súdnom spise sa svedok presvedčivo vyjadriť nevedel, uvádzal len, že ich o spísanie mal požiadať
poverený príslušník, ale oni (on s kolegom) žiadne veci neodoberali, napriek tomu, že na č.l. 21 sa
nachádza jeho podpis. Je ale nesporné, že svedok T. bol členom hliadky vyslanej stálou službou OO
PZ BnB na námestie, na preverenie oznámenia a nebol orgánom činným v trestnom konaní, orgán

ktorý je jedine oprávnený v prípravnom konaní realizovať úkony vyšetrovania (skráteného vyšetrovania).
Z výpovede tohto svedka vyplynulo taktiež aj to, že svedok mal u obžalovaného vykonávať osobnú
prehliadku, keď na otázku prokurátora odpovedal: " ... ja som vykonával osobnú prehliadku na základe
osobnej prehliadky som ten zoznam vecí dal poverenému príslušníkovi a ten už potom robil ďalšie
úkony, hoci ale v inej časti svojej výpovede svedok uvádzal, že v súvislosti s obžalovaným realizoval

s kolegom len preverenie oznámenia na mieste, preeskortovania obžalovaného na OO PZ, vyššie
zmienenú bezpečnostnú prehliadku a prevezenie obžalovaného na vyšetrenie pred umiestnením do
CPZ.
Z výpovede svedka S. U. vyplynulo, že obžalovaného predvádzali na OO PZ, úkonu ktorému
predchádzalo presvedčenia sa či obžalovaný nemá pri sebe zbraň. Na položené otázky svedok

odpovedal, že svedok do kontaktu s ruksakom obžalovaného neprišiel. Pokiaľ išlo o listiny nachádzajúce
savobsahusúdnehospisuvedenéhovtejtotrestnejvecinač.l.21svedokuviedol,žesícetietospisovali,
ale tam popísovaný úkon nerealizoval.Obžalovaný nemôže súhlasiť s tvrdením súdu prvého stupňa, že výpoveďami týchto vyššie menovaných
svedkov boli odstránené pochybnosti o postupe PZ v tejto trestnej veci, skôr naopak, výpoveďami týchto
svedkov boli tieto pochybnosti prehĺbené.

Výpovede vyššie menovaných svedkov ale potvrdzujú výpoveď obžalovaného, že ruksak od momentu
ako nasadol do vozidla príslušníkov PZ, kde ruksak dal na prednú spolujazdcovu stranu nemal k
dispozícii, s čím súvisela námietka obhajoby týkajúca sa realizácie osobnej prehliadky povereným
príslušníkom PZ, ktorá ale v skutočnosti nebola realizovaná na osobe obžalovaného a ani na veci, ktorú
by mal mať obžalovaný pri sebe alebo na seba, ale bola realizovaná výlučne na veci - ruksaku, ktorý

obžalovaný nemal ani len vo svojej dispozícii. Podľa názoru obžalovaného takýto úkon nebol na mieste a
bol obchádzaním ustanovenia § 89 Trestného poriadku, následkom čoho bol realizovaný úkon "osobná
prehliadka" vykonaný v rozpore s Trestným poriadkom.“

Obžalovaný následne zaslal krajskému súdu dve svoje vyjadrenia, v ktorých v podstate uvádza totožné,
čo už je obsahom jeho odvolania, pričom nad mieru toho uviedol, že k oznámeniu svedka H. mala byť

privolaná výjazdová skupina, nakoľko sa jednalo o drogovú trestnú činnosť.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor nasledovne:

„Prokuratúra sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom o vine, ako aj výrokom o treste a nemá žiadne

výhrady ani voči konaniu, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo. Čo sa týka dôvodov odvolania
prezentovaných obhajcom obžalovaného, k týmto si dovoľujeme zaujať nasledovné stanovisko. Súd
podľa názoru prokuratúry vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu
nevyhnutnom na zistenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo a v ich súhrne tak,
ako to vyplýva z ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel k správnym skutkovým zisteniam

i právnym záverom. Súd svoje skutkové zistenia v časti, v ktorej bol obžalovaný uznaný vinným, správne
konštatoval okrem iného s poukazom na výpoveď samotného obžalovaného, výpoveď svedkyne W.
H., výpoveď svedka M. H. a výpovede ďalších svedkov S. U., nstržm. O.. C. T., nstržm. S. U., F. B.,
zabezpečených znaleckých posudkov z odboru zdravotníctvo a farmácia a z odboru prírodovedného
skúmania a kriminalistických analýz, ako aj o relevantné listinné podklady, ktoré sú obsahom spisu, na

ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal. Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní
súd vykonané dôkazy v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku podrobne a vecne
správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti boli
základom pre právne závery o uznaní obžalovaného A. I. za vinného zo zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

§ 171 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona z časti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek
1 Trestného zákona. Toto rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a
to spôsobom, ako prikazuje ustanovenie § 2 odsek 12 Trestného poriadku. Úvahy a závery súdu sú
založené na zásadách logického uvažovania, sú vecne správne a prokuratúra sa s nimi stotožňuje.
Pokiaľ obhajoba namieta, že súd rozhodol o vine napriek tomu, že vykonaným dokazovaním nebolo

bez pochybnosti dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, čím došlo k porušeniu
procesného pravidla in dubio pro reo, nakoľko podľa obhajoby existujú vážne a dôvodné pochybnosti
o správnosti skutkových zistení uvedených v rozsudku, prokuratúra v tejto súvislosti poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd správne vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti a svoj záver o uznaní viny obžalovaného za stíhaný skutok podrobne odôvodnil. Hodnotenie

jednotlivých dôkazov by bolo na tomto mieste iba opakovaním záverov súdu. Prokuratúra sa so
zisteniami a závermi súdu stotožňuje, nakoľko vo veci bol správne a náležite zistený skutkový stav,
pričom súd sa správne vysporiadal aj s obhajobnými tvrdeniami, ktoré boli v podstatných bodoch
prednesené tiež v písomnom odôvodnení odvolania obhajcu obžalovaného.
Vychádzajúc z uvedeného súdu nemožno vytknúť žiadne podstatné pochybenie. Jeho rozhodnutie

je správne a v súlade so zákonom, s oporou vo vykonanom dokazovaní. Súd riadne zdôvodnil, z
akých dôvodov považoval výpoveď svedkyne W. H. za dôveryhodnú, pričom pri svojich úvahách
prihliadoljednaknajejosobu,trestnoprávnuminulosť,akoiďalšieskutočnostivyplývajúcezvykonaného
dokazovania. Obdobne súd postupoval aj pri vyhodnocovaní dôveryhodnosti výpovede svedka M. H.,
obžalovaného A. I., ako i ďalších svedkov. Na podklade vykonaného dokazovania súd okrem iného tiež

riadne konštatoval, z akých dôvodov považoval látku, o ktorej predaj sa pokúsil obžalovaný za drogu -
metamfetamín, pričom jeho úvahy o množstve a účinkoch návykovej látky v súvislosti s vyvodzovaním
trestnoprávnejzodpovednostizatrestnúčinnosť,prektorújeobžalovanýA.I.trestnestíhaný,súvsúlade
s aktuálnou judikatúrou súdov a to aj súdov vyššieho stupňa.Pokiaľ ide o obhajobnú námietku spočívajúcu v nesprávnej formulácií skutkovej vety z dôvodu jej obsahu
dôkazov a dôkazných prostriedkov, respektíve okolnosti týkajúcich sa procesných úkonov orgánov
činných v trestnom konaní, možno konštatovať, že uvedené okolnosti nespôsobujú v žiadnom smere

vecnúnesprávnosťodvolanímnapadnutéhorozsudkuarovnakonespochybňujúanisprávnosťaúplnosť
skutkových zistení súdu prvého stupňa a v nadväznosti na to jeho právne posúdenie.
Z hľadiska obhajobou namietaného spôsobu zaistenia predmetnej návykovej látky prokuratúra dodáva,
že zaistená návyková látka - pervitín - bola získaná v trestnom konaní zákonným spôsobom na podklade
príkazunaosobnúprehliadkupoverenýmpríslušníkomPZ,ktoráskutočnosťokreminéhovyplývajednak

z listinných dôkazov a to príkazu na osobnú prehliadku, zápisnice o vykonaní osobnej prehliadky ako
i výsluchov príslušníkov PZ a to nstržm. O.. C. T. a nstržm. S. U.. Osobitne je potrebné poukázať na
skutočnosť, že svedkovia nstržm. O.. C. T. a nstržm. S. U. zhodne potvrdili, že úkon osobnej prehliadky,
pri ktorej bola zaistená návyková látka - pervitín z batohu obžalovaného, bol vykonaný práve povereným
príslušníkom PZ. Svedok nstržm. O.. C. T. navyše pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil,
že predmetný batoh bol po celý čas v dohľade obžalovaného a s obžalovaným sa aj presúval tak, aby

ho mal na dohľad.
Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania
obžalovaného, ktorý svojim konaním naplnil všetky obligatórne znaky zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 171 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona z časti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek

1 Trestného zákona, pričom svoje závery o právnej kvalifikácii skutku v napadnutom rozsudku tiež
odôvodnil.
Podľa názoru prokuratúry súd nepochybil ani vo výroku o treste odňatia slobody. Trest odňatia slobody
uložený obžalovanému podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 172 odsek 1 Trestného zákona (s dolnou
hranicou trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov a s hornou hranicou trestu odňatia slobody vo

výmere 10 rokov) pri nezistení ani jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a pri
zistení jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona za použitia § 38 odsek
2, odsek 4 Trestného zákona vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, je trestom zákonným a primeraným.
Trest odňatia slobody uložený súdom zodpovedá všetkým zákonným hradiskám stanoveným pre jeho
ukladanie podľa § 34 odsek 1, odsek 3 a odsek 4 Trestného zákona a zohľadňuje všetky zistené

okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho
individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je
dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Obžalovaný bol zároveň
podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona správne zaradený na výkon trestu odňatia slobody do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia z dôvodu, že pred spáchaním
trestného činu bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Po oboznámení sa s odôvodnením odvolania podaného obhajcom obžalovaného a obžalovaným preto
navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne zamietol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa
§ 319 Trestného poriadku.“

K vyjadreniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu nasledovne:

„Obhajoba po oboznámení sa s obsahom vyššie označeného vyjadrenia prokuratúry, s ktorým sa
nestotožňuje, aj naďalej zotrváva na všetkých odvolacích dôvodoch a námietkach tak, ako vyplývajú

z obsahu odvolania obžalovaného v znení jeho odôvodnenia, nevynímajúc námietku nesprávnosti
postupu prvostupňového súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Je zrejmé, že prvostupňový súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania stál pred úlohou
zhodnotiť vierohodnosť verzie skutku, prezentovanú na jednej strane obžalovaným a na druhej strane
svedkyňou W. H., na ktorej ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvého stupňa

založil svoje rozhodnutie, pričom je nesporné, že v skutkových okolnostiach rozhodných pre posúdenia
naplnenia pojmových znakov stíhaného trestného činu v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate ide o
diametrálne odlišné verzie skutku.
Podľa ustálenej súdnej praxe, ak súd stojí pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch, v podstatných
bodochdiametrálneodlišnýchdôkazov,nemôženevierohodnosťjednéhoztýchtodôkazovodôvodniťlen

okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu. Zistenie skutkového stavu veci vyžaduje,
aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutia bola spoľahlivo zistená tak, aby nemohla vzbudzovať
akúkoľvek pochybnosť. V danom konkrétnom prípade bol záver súdu prvého stupňa o tom, že
obžalovaný ponúkol na predaj psychotropnú látku metamfetamín (pervitín) dňa 18.07.2021 v časepribližne o 08:00 hod. za sumu 20 Eur M. H. a W. H. založený na výpovedi svedkyne W. H., ktorá ale
napr. v časti ponuky predaja drogy zo strany obžalovaného nebola v súlade s výpoveďou obžalovaného,
ale ani s výpoveďou svedka M. H.. Odvolacie dôvody obžalovaného spočívajú práve aj v tom, že podľa

názoru obžalovaného súd prvého stupňa nedostatočným spôsobom zdôvodnil, prečo považoval obranu
obžalovaného za nepochybne vyvrátenú, hoci v jej prospech tiež svedčili dôkazy vykonané v konaní
pred súdom a prečo naopak uveril svedkyni W. H., hoci tento dôkaz je v rozpore s inými v konaní pred
súdom vykonanými dôkazmi (výpoveď svedka B., M. H., odpis z registra trestov obžalovaného a pod.)
Súd prvého stupňa ako už bolo namietané v podanom odvolaní sa zameral len na hodnotenie dôkazov

v zmysle či tieto sú v súlade s výpoveďou svedkyne W. H., avšak nepreskúmal aj či tieto okolnosti
sú v prospech verzie skutkových okolností, ktoré poskytol obžalovaný. V tejto súvislosti obžalovaný
poukazuje na Uznesenie Krajského súdu Trenčín zo dňa 20.04.2017, sp. zn. 3To/80/2016. Záverom
obžalovaný opätovne uvádza, že zotrváva na podanom odvolaní v znení jeho odôvodnenia a všetkých
tam uvádzaných námietkach.“

Obžalovaný na verejnom zasadnutí k dôvodom odvolania dodal, že skutok je absolútny nezmysel, tých
ľudí - H. - vôbec nepozná. Priznáva sa k tomu, že mal u seba jednu dávku pervitínu pre vlastnú potrebu
a tam to končí.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného

podľa § 319 Trestného poriadku ( ďalej len „Tr. por.“) ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania obžalovaného a jeho dôvodov
vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom
odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Z podaného odvolania a jeho vyššie citovaných dôvodov vyplýva, že obžalovaný namieta hodnotenie
vykonaných dôkazov okresným súdom. V uvedených dôvodoch odvolací súd identifikoval, že podaným
odvolaním sú vytýkané chyby v napadnutých výrokoch o vine v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

V prvom rade chce krajský súd ustáliť, že čo sa týka odvolacích námietok ohľadom nesprávnosti
formulácie skutkovej vety z dôvodu jej obsahu dôkazov a dôkazných prostriedkov, respektíve okolností
týkajúcich sa procesných úkonov orgánov činných v trestnom konaní, v tomto dáva odvolací súd
obžalovanému za pravdu, že v skutku sa nemajú uvádzať a nesmú byť súčasťou skutkovej vety
obsiahnutej vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Napriek tomuto pochybeniu zo strany okresného

súdu, krajský súd konštatuje, že uvedené okolnosti nespôsobujú v žiadnom smere vecnú nesprávnosť
odvolaním napadnutého rozsudku a rovnako nespochybňujú ani správnosť a úplnosť skutkových zistení
okresného súdu a v nadväznosti na jeho právne posúdenie. Zo skutku, tak ako bol naformulovaný
v napadnutom rozsudku je možné jednoznačne ustáliť, že o aký konkrétny trestný čin, ktorý sa
obžalovanému kladie za vinu, sa jedná a zároveň napĺňa všetky zákonné pojmové znaky skutkovej

podstaty zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona z časti v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

V súvislosti s vytýkaným hodnotením dôkazov v prejednávanom prípade odvolací súd považuje za

potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie
§ 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní aleboniektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných
na preukázanie určitej skutočnosti, ani na váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je
dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní

a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je
odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať,
či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné.
Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to
znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové
závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto,
že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.
por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo
možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321
ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v

prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože súd
prvého stupňa by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením §
2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má
konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe
hodnotenia dôkazov.

Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že medzi stranami konania nie je sporné, že
obžalovaný mal v inkriminovanom čase neoprávnene pri sebe psychotropnú látku metamfetamín
(pervitín). Sporné je len to, či mal obžalovaný pervitín ponúknuť na predaj svedkom M. H. a W. H.. V
tejto spornej otázke z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva verzia obžalovaného, podľa ktorej v

žiadnom prípade neponúkol na predaj svoju poslednú dávku pervitínu a to z toho dôvodu, nakoľko je
silno závislý na pervitíne a túto svoju poslednú dávku si chcel bezprostredne aplikovať a verzia dvoch
svedkov H., podľa ktorej im obžalovaný ponúkol na predaj túto drogu a to za 20 Eur. Úlohou okresného
súdu teda bolo na základe hodnotenia vykonaných dôkazov ustáliť, ktorá z týchto dvoch verzií má byť
podkladom pre rozhodnutie, či má byť obžalovaný uznaný vinným zo spáchania skutku, pre ktorý bola

na neho podaná obžaloba. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd dospel k
záveru, že obžalovaného usvedčujú zo spáchania skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba,
výpovede oboch svedkov H., v ktorých v podstatných bodoch nezistil rozpory a ktoré vyvracajú obranu
obžalovaného.
Na základe preskúmania veci odvolací súd nezistil skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné

dospieť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. pri hodnotení dôkazov zo
strany okresného súdu.

Podľa názoru krajského súdu na stranách 10 a 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktorý obsah
odvolací súd týmto poukazuje, okresný súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, aké úvahy ho viedli k záveru,

že výpovede svedkov H. jednoznačne vyvracajú obranu obžalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na to, že ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. por. predstavuje garanciu práva strany dostať jasné a
zrozumiteľné odpovede na rozhodné otázky. Súčasťou tohto práva strany však nie je právo strany dostať
odpovede na rozhodné otázky v súlade s jej predstavami. Ak sa teda odpovede okresného súdu na
rozhodné otázky v odôvodnení napadnutého rozsudku nezhodujú s predstavami obhajoby, neznamená

to, že by odôvodnenie napadnutého rozsudku vykazovalo rozpor s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o argumentáciu obžalovaného, na podklade ktorej vyvodil názor o rozporoch vo výpovediach
svedkov H., krajský súd sa s opodstatnenosťou uvedeného názoru obžalovaného nestotožnil. Na
základe preskúmania obsahu výpovedí svedkov H. na hlavnom pojednávaní krajský súd nezistil

podstatné a rozhodné odchýlenie sa oproti obsahu v ich jednotlivých výpovediach ako aj výpovediach
z prípravného konania, pričom obžalovanému na hlavnom pojednávaní nič nebránilo žiadať od
vypočúvaných svedkov vysvetlenie postupom podľa § 264 Tr. por., ak sa domnieval, že išlo o podstatné
odchýlenie sa od ich predchádzajúcich výpovedí, resp. dôraznejšej konfrontácie medzi výpoveďami
jednotlivých svedkov.

Čo sa týka namietanej bezpečnostnej prehliadky podľa policajného zákona a získanie dôkazov pre
trestné konanie, krajský súd poznamenáva, že pri relevantných poznatkoch o podozrení zo spáchania
alebo aktuálneho páchania trestného činu, ktorými polícia disponuje v dostatočnom časovom predstihu,vzniká povinnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní podľa Trestného poriadku. V takom
prípade možno dôkaz pre trestné konanie získať len trestnoprocesným postupom. Ak však poznatky
o trestnej činnosti nie sú polícii dostatočne vopred známe, môže byť výsledok zákonného postupu pri

služobnom zákroku (§ 9 ods. 3 zákona o Policajnom zbore) dôkazom v trestnom konaní. Zároveň, čo sa
týka formy presvedčenia sa o držbe zbrane však musí zodpovedať miere nevyhnutnej na dosiahnutie
účelu sledovaného služobnou činnosťou v zmysle § 8 ods. 1 zákona o Policajnom zbore. Vzhľadom aj
na legálnu definíciu zbrane (§ 122 ods. 3 časť vety za bodkočiarkou Trestného zákona) je primerané,
aby bola osoba vyzvaná na vyloženie všetkého, čo má pri sebe, vrátane vecí z kabelky, batohu, kapsy.

Ak je takto získaná, okrem alebo namiesto zbrane, iná vec s možným súvisom so spáchaním trestného
činu, treba postupovať v intenciách § 21 ods. 2 zákona o Policajnom zbore a v nadväznosti na to podľa
§ 92 Tr. por.

Okresný súd sa v prejednávanej veci dôsledne vysporiadal s namietanou skutočnosťou ohľadne
bezpečnostnej a osobnej prehliadky a podľa názoru krajského súdu dospel aj k správnym záverom,

ktoré ho viedli ku konštatovaniu, že svedkovia - príslušníci PZ, ktorí obžalovaného na mieste činu zaistili,
sami s uvedeným batohom nenakladali tým spôsobom, že by tento sami otvárali a vyberali z neho
akékoľvek veci. Tieto úkony pri osobnej prehliadke v rámci úkonov trestného konania s obžalovaným (pri
ktorých došlo aj k zadokumentovaniu stopy alobalovej fólie, v ktorej sa v plaste nachádzal prášok sivej
farby obsahujúci metamfetamín) vykonávali výlučne poverený príslušník PZ a policajný technik. Krajský

súd preto v zhode s okresným súdom, spôsob zaistenia psychotropnej látky - pervitínu - považoval za
zákonný.

K ostatným námietkam obhajoby v písomných dôvodoch odvolania krajský súd uvádza, že ich
nepovažuje za opodstatnené.

Z uvedených dôvodov krajský súd nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o
porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení dôkazov, ktoré boli vykonané
na hlavnom pojednávaní. Preto sa odvolací súd nestotožnil s názorom obhajoby o danosti v odvolaní
namietanej existencie vád napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Na základe vykonania prieskumnej povinnosti podľa § 317 ods. 2 Tr. por. krajský súd dospel k záveru,
že rozsudkom okresného súdu uložený trest je v súlade so zákonom a nevykazuje znaky neprimeranej
prísnosti, pričom tento bol uložený pri samej upravenej spodnej hranici trestnej sadzby.

Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd skúmal tiež správnosť výrokovej časti rozsudku
okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní obžalovaného nevytýkaných,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na

to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,

j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov krajský súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. krajský súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.