Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. október 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720203765
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5720203765.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou, v spore žalobcu: AI - invest s. r. o. , IČO: 46

271 341, so sídlom Cesta k lesu 10482/5, 036 01 Martin, zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
JUDr. Ján Segeč s. r. o., so sídlom Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 258 039, proti
žalovaným: 1/ B. O., G.. XX.X.XXXX, K. J. XXXXX/XXX, XXX XX M., 2/. L. O., G.. XX.XX.XXXX, bytom
ako žalovaný 1/, obidvaja zastúpení: AK JUDr. Silvia Tatarková s. r. o. , so sídlom Škultétyho 472/10,
036 01 Martin, IČO: 36 868 108, žalovaný: 3/ O. F., G.. XX.XX.XXXX, K. J. XXXXX/XXX, XXX XX M.,
zastúpený: AK JUDr. Repáň a partneri, s. r. o. , IČO: 50711776, M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin v
konaní o náhradu škody vo výške 100,72 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/, 2/, 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 64,72 eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný 3/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 36,00 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ až 3/ v celom
rozsahu.Ovýškenáhradytrovkonaniabudesúdrozhodovaťsamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal vo vzťahu k žalovaným 1/ až 3/ náhradu škody na jeho majetku. K poškodeniu jeho
majetku malo dôjsť tým spôsobom, že ako obyvatelia bytového domu Q. Z. M. - J. XXXXX/XXX, bez
súhlasu žalobcu dňa 13.06.2018 v nočných hodinách žalovaná 2/ a dňa 16.06.2018 (po oprave zrejmej
nesprávností na pojednávaní konanom dňa 02.08.2021 (č. l. 97 spisu) žalovaní 1/ a 3/ vstúpili do záhrady
neobývanej bytovej jednotky, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcov a ktorá susedí so záhradou
žalovaných 1/ a 2/ a následne poškodili trávnatý porast v záhrade žalobcu a to tak, že nezistenou látkou
poliali trávnatý porast o rozmeroch 10 m x 0,5 m a žalovaný 3/ aj okrasný črepníkový kvet, ktorý bol

položený na terase, čím spôsobili žalobcovi škodu vo výške 64,72 eur poškodením trávnika a škodu 36,-
eur poškodením okrasnej črepníkovej rastliny. Žalovaní boli za predmetné konania uznaní za vinných
zo spáchania priestupkov podľa zák. č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch a to v konaní, ktoré sa viedlo pred
Okresným úradom Martin, odbor všeobecnej vnútornej správy pod č. U.-M.-U.-XXXX/XXXXXX/XXX/
XX/C, Q. U.-M.-U.-XXXX/XXXXXX/XXX/XX/C Q. U.-M.-U.-XXXX/XXXXXX/XXX/XX/C J. XX.XX.XXXX.
V rámci odvolania žalovaných bolo predmetné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý
svojim rozhodnutím zaviazal žalovaných 1/ až 3/, aby uhradili žalobcovi spoločne a nerozdielne škodu

vo výške 64,72 eur a žalovanému 3/, aby nahradil žalobcovi škodu vo výške 36,- eur, Okresným úradom
Žilina, odbor opravných prostriedkov zrušené a vrátené. Následne dňa 25.06.2020 okresný úrad, odbor
všeobecnej vnútornej správy upovedomil žalobcov o zastavení priestupkového konania a to z dôvodu
premlčania priestupkového konania podľa § 20 zák. č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch, konanie protižalovaným zastavil a poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na súd. Zároveň žalobca
uvádzal, že pred konaním priestupkovým prebehlo trestné konanie, avšak došlo k postúpeniu veci na
priestupkové konanie a z tohto dôvodu nedošlo k premlčaniu jeho práva na náhradu škody.

2. Podaním doručeným súdu 19.10.2020 sa do konania vyjadroval žalovaný 3/ ( č. l. 37), ktorý
uviedol, že žalobu neuznáva v celom rozsahu, má za to, že nie sú dôkazy, ktoré by preukazovali,
že poškodenie trávniku o rozmeroch 10 m x 0,5 m a poškodenie okrasného črepníkového kvetu
spôsobil žalovaný 3/. Jediný podkladom a dôkazom je nejasný videozáznam, z ktorého nie je možné

ustáliť, kto sa daného konania dopustil, a či toto konanie malo za následok poškodenie porastu
a okrasného kvetu. Podľa žalovaného 3/ z dostupných informácií dané znalecké dokazovanie bolo
vykonávané bez osobnej obhliadky daných porastov a okrasného kvetu. Uvedená skutočnosť má
za následok aj spochybnenie uplatňovanej náhrady škody. V takýmto spôsobom ustálenie škody
nie je zákonné, odporuje obvyklým postupom, nebola dodržaná metodika spracovania znaleckých
posudkov, čiže dôkaz o ustálení výšky škody je nedostatočný pre vyčíslenie škody. K uplatnenému

nároku na náhradu škody žalovaný 3/ uvádza, že v trestnom konaní podal vysvetlenie s tým a pri
tomto vysvetlení nebol oboznámený s uplatnením výšky škody v rámci trestného konania zo strany
žalobcu. Ak teda sa prihliadne na to, že iba riadne uplatnený nárok na náhradu škody spôsobuje
neplynutie premlčacej lehoty, tak potom nedostatočná špecifikácia škody v trestnom konaní vedie k
prijatiu záveru, že v začatom konaní žalobca riadne nepokračoval, premlčacia doba nespočívala, čo

má za následok minimálne z opatrnosti žalovaného 3/ znieť námietku premlčania uplatneného nároku.
Žalobca disponoval kamerovým záznamom, tak mohol minimálne 19.06.2018 identifikovať údajných
škodcov a mohol neodkladne vyčísliť vzniknutú škodu, teda dňa 19.06.2020 uplynula premlčacia lehota
na náhradu škody.

3. Podaním doručeným súdu 19.10.2020 sa do konania vyjadrovali žalovaní 1/ a 2/ (č. l. 47 spisu) s tým,
že uvádzali, že nikdy nespôsobili žalobcovi nejakú škodu. Skutok nebol preukázaný a teda nevzniká
žalobcovi nárok na náhradu škody voči nim. Poškodenie, ktoré si žalobca nárokuje, mu mohlo vzniknúť
novým prestrešením terasy a následným zavodnením, alebo iným poškodením trávnika. Kvetináč s
kvetom bol dlhodobo umiestnený v byte žalobcu a následne prudko vystavený vplyvom počasia. Aj

preto chceli byť žalovaní 1/ a 2/ pri výpovedi súdneho znalca, ktorého chceli s týmito informáciami
konfrontovať. Toto právo im bolo odopreté. Tak isto konfrontovali vyšetrovateľku, že súdny znalec na
mieste obhliadky vôbec nebol a vychádzal len z informácií a fotografií, ktoré mu poskytla vyšetrovateľka.
Po ukončení vyšetrovania príslušnou vyšetrovateľkou, žalovaní 1/ a 2/ nemali možnosť obhajoby, načo
od začiatku pri konaní na OÚ Martin poukazovali. Boli vypočutí len raz ako svedkovia. V ďalšom

poukázali na výrokové časti rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov.

4. Podaním doručeným súdu 15.12.2020 (č. l. 67 spisu) žalovaný 1/ v rámci dokazovania navrhol na
vypočutie príslušníčku policajného zboru a to M.. M. Č., ktorá mala vec vyšetrovať v trestnom konaní a
súdneho znalca v obore poľnohospodárstva T.. V. O. (č. l. 67 spisu).

5. Súd v rámci návrhov na dokazovanie, ktoré boli vznesené zo strany žalobcu k podanej žalobe si
vyžiadal z Okresného úradu Martin, odbor všeobecnej vnútornej správy, na zapožičanie ich spis č. k.
U.-M.-U.-XXXX/XXXXXX/XXX/XX/C, U.-M.-U.-XXXX/XXXXXX/XXX/XX/C Q. U.-M.-U.-XXXX/XXXXXX/
XXX/XX/C. Priestupkový spis bol pripojený v rámci konania s tým, že strany sporu boli upovedomené

o možnosti do neho nahliadnuť.

6. Súd vo veci vykonal pojednávania, na ktorý vypočul žalobcu, žalovaného 1/ a žalovaného 2/,
oboznámil sa s priestupkovým spisom, ktorého súčasťou bol aj vyšetrovací spis a dospel k týmto
skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci:

7. Prvou otázkou, ktorou sa súd zaoberal, bola otázka premlčania, nakoľko bola vznesená námietka
premlčania nároku na náhradu škody zo strany žalovaných 1/ až 3/.

8. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v

dobe v tomto ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu,
spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak
ide o škodu na zdraví.

Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde, alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

9. V ustanoveniach § 112 OZ je upravené, že dochádza k zastaveniu plynutia premlčacej doby
(spočívanie premlčacej doby) vtedy, ak veriteľ uplatnil v premlčacej dobe právo na súde alebo u iného
príslušnéhoorgánuavzačatomkonaníriadnepokračuje(§112prvávetaOZ).Preduplatnenímprávana
účelyustanovenia§112OZjepotrebnérozumieťtakýúkonoprávneného,ktorýsmerujektomu,abyjeho
právo bolo rozhodnuté. Uplatnením práva sa podľa tohto ustanovenia rozumie uplatnenie práva na súde
v civilnom, trestnom, priestupkovom, alebo obdobnom konaní. Za uplatnenie práva je potrebné rozumieť

aj správny orgán, ktorý rozhoduje o priestupkoch a ďalším predpokladom spočívania premlčacej doby
je, že veriteľ v začatom konaní riadne pokračuje, t. z. že nerobí prekážky v postupe konania a jeho
skončeniu rozhodnutím súdu vo veci. Riadne pokračovanie v konaní nejde vtedy, keď napr. účastník
zaviní zastavenie konania, pretože neopraví vady podania, bezdôvodne zoberie návrh späť, nedôvodne
preruší konanie, t. j. v rámci uplatnenia práva na súde.

Súd s pripojeného priestupkového spisu zistil, že jeho súčasťou je aj vyšetrovací spis. Z predmetného
vyšetrovacieho spisu (č. l. 1) súd zistil, že žalobca podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania
prečinu poškodzovania cudzej veci s tým, že na záznamoch z fotopasce z 13.06.2018 a 16.06.2018
vidieť osoby, ktoré sú vlastne žalobcovi známe, ako sa pohybujú po jeho terase a pozemku a sypú,
lejú neznámu látku do kvetináčov a na trávnik a práve v miestach, kde tieto osoby sypú, lejú neznámu

látku na trávnik, tento trávnik vysychá a odumiera. Bolo teda preukázané, že žalobca podal dňa
29.06.2018 trestné oznámenie po tom, ako zistil, že mu vznikla škoda a kto je podozrivý z jej spôsobenia.
Bolo preukázané, že v rámci trestného konania bolo vydané odborné vyjadrenie č. 19/2018 (č. l. 46
vyšetrovacieho spisu), kde bola stanovená výška škody spôsobená poškodením trávnatej plochy a
okrasnej črepníkovej rastliny poliatím neznámou chemickou látkou, ktorá bola stanovená na 100,72

eur. Súd mal ďalej preukázané, že v rámci trestného konania uznesením č. Č.:U.-XXX/OZ-M.-XXXX
bolo predmetné trestné oznámenie postúpené na príslušnému orgánu Obvodnému úradu v Martine,
nakoľkoneboldôvodnazačatietrestnéhostíhania,alebopostupupodľa§197ods.2Trestnéhoporiadku
s tým, že predmetný vyšetrovací spis bol postúpený na okresný úrad dňa 26.11.2018 k ďalšiemu
prejednaniu a to vo veci priestupkov proti majetku a proti občianskemu spolunažívaniu, z ktorých mali

byť podozriví B. O., L. O. Q. O. F., v tomto konaní žalovaní 1/ až 3/. Z tohto dôvodu sa teda pokračovalo
plynule v rámci priestupkového konania. Je pravda, že došlo k zastaveniu priestupkového konania,
ale nie z dôvodov, ktoré by zavinil žalobca, ale z dôvodu uplynutia zákonnej doby na ich prejednanie
podľa § 20 zák. č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch, kde predmetné rozhodnutie o zastavení konania
nadobudlo právoplatnosť resp. upovedomenie o zastavení konania bolo doručované zástupcovi žalobcu

a predmetné rozhodnutie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť 18.06.2020.
Súd bol toho názoru, že počas trvania trestného konania, priestupkového konania, premlčacia doba
spočívala a z tohto dôvodu je zachovaná subjektívna dvojročná premlčacia lehota, t. z. že je uplatnený
nárok žalobcu tak, ako bol uplatnený, nie je premlčaný. Už keby sa len vychádzalo z toho, že
žalobca vlastne zistil, kto mu spôsobil škodu z kamerového záznamu minimálne dňa 19.06.2020,

preto podal trestné oznámenie 29.06.2018, premlčacia doba spočívala od 29.06.2018 a jej spočívanie
skončilo právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania a to 18.06.2020 s tým, že následne došlo k
pokračovaniu plynutia premlčacej doby, avšak dňa 02.09.2020 bola podaná žaloba na súd. Z tohto
dôvodu súd mal za to, že k premlčaniu nároku žalobcu na náhradu škody na majetku nedošlo.

10. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.
Podľa § 436 OZ ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

11. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, súd si pripojil celý priestupkový spis do konania vrátane

vyšetrovacieho spisu a vychádzal aj z listín, aj z výpovedí, ktoré boli uskutočnené v rámci priestupkového
a trestného konania. Zároveň si vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaných 1/ a 2/. Čo sa
týka žalovaného 3/, jeho výsluch právny zástupca nenavrhol. Čo sa týka ďalších návrhov na doplneniedokazovania, tieto boli vznesené zo strany žalovaných 1/ a 2/, ku ktorým sa pripojil aj žalovaný 3/, kde
žalovaní 1/ a 2/ ....

12. Čo sa týka zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa § 420 OZ
možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu a to: porušenie právnej povinnosti
(existencia protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym

úkonomspôsobil(ideozodpovednosťzapredpokladanézavinenie).Aktietopredpokladyzodpovednosti
boli poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá a za podmienok ustanovenia § 420 ods. 3 OZ
sa škodca môže od zodpovednosti oslobodiť.

13. Súd z vykonaného dokazovania a oboznámením sa s vyšetrovacím spisom spolu s priestupkovým
spisom dospel k zisteniu, že výpoveďou žalobcu má súd preukázané, že tento je investorom bytového

domu Q. Z. M.- J. a vlastní jeden byt s príslušenstvom, ku ktorému prináleží aj pozemok parc.reg. „C“,
parc. č. XXX/XX s terasou. Žalobca uviedol, že začiatkom mesiaca jún 2018 zistil, že mu začal vysychať
trávnik a žltnúť kvet, ktorý mal v črepníku na terase. Tento postupne vyhynul a keďže v bytovom dome
nebýva, nadobudol podozrenie, že k poškodeniu trávnika a zničeniu kvetu došlo pričinením niektorých
osôb, ktoré bývajú v dome, nakoľko v poslednom období má konflikty, ktoré boli viackrát riešené cestou

polície s žalovaným 1/, 2/ a 3/. Mal za to, že niektoré z týchto osôb mu poškodili trávnik a zničili kvet,
pričom museli prekročiť plot vo výške cca 1m, ktorým je oddelená jeho záhrada od záhrady žalovaného
1/. Podozrenie, že mu niekto chodí neoprávnene na jeho pozemok nadobudol už vtedy, keď zistil, že
mu niekto do kosačky nasypal kryštálový cukor, aby mu ju poškodil. Zároveň uviedol, že namontoval
fotopascu koncom mesiaca máj, kedy nadobudol podozrenie, že mu v čase jeho neprítomnosti vstupujú

na pozemok cudzie osoby.
Zároveň žalobca uviedol, že bolo podané zo strany žalovaných 1/ a 2/ trestné oznámenie na to, že mala
byť umiestnená fotopasca na žalobcu, avšak predmetné bolo zamietnuté ako nedôvodné. Uvedené bolo
preukazované aj uznesením, ktoré do konania doložil zástupca žalovaných 1/ a 2/. Išlo o uznesenie
OO PZ SR Martin- Západ (č. l. 104 spisu), sp. zn. Č.:U.-XXX/OZ/MT-XXXX, kde žalovaný 1/ oznámil,

že mal ich konateľ žalobcu neoprávnene sledovať a snímať, ako aj maloleté deti a to za pomoci využitia
fotopasce nainštalovanej na susediacom pozemku patriacemu konateľovi prostredníctvom obchodnej
spoločnosti žalobcu. Predmetné oznámenie bolo odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného
stíhania, na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. V predmetnom uznesení sa jednoznačne
konštatuje, že konateľ žalobcu konal v úmysle chrániť majetok žalobcu odhaliť a zadokumentovať príp.

páchateľov protiprávneho konania na jeho pozemku a nie v úmysle porušiť právo oznamovateľov na
ich súkromie v obydlí, právo na ich súkromný a rodinný život v obydlí a to s využitím informačno-
technických prostriedkov a iných technických prostriedkov. Zároveň žalobca uviedol, že samotný bytový
dom Aurel je riadne označený, je monitorovaný kamerovým systémom, avšak tá situácia, ktorá sa diala
na pozemku žalobcu sa diala presne tam, kde tieto kamery nezaberajú a žalovaní veľmi dobre vedeli,

kde zaberajú kamery, tam sa netreba pohybovať a pohybovali sa inde. Z tohto dôvodu, že poznali rozsah
monitorovania, ktorý bol prevádzkovaný spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
14. Žalovaní 1/ a 2/ navrhli na vypočutie ako svedka M.. M. Č., ktorá vec vyšetrovala v rámci trestného
konania a súdneho znalca v odbore poľnohospodárstvo T.. V. O., ktorý v rámci trestného konania
vypracoval odborné vyjadrenie. Súd návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalovaných 1/ a 2/

nevykonal z dôvodu, že mal za to, že inými listinnými dôkazmi, výsluchmi bol preukázaný skutkový stav
a bolo možné z neho právne posúdenie danej veci.

15. O tom, že došlo k zničeniu časti trávnika na pozemku žalobcu svedčí fotodokumentácia, vyhotovená
k podozreniu z prečinu poškodzovania cudzej veci dňa 13. 7. 2018 práporčíkom O. V., obsahom ktorej

je sedemnásť farebných fotografií, ďalej fotodokumentácia z videokamery z fotopasce, spracovaná
nadporučíčkou M.. M. Č., obsahom ktorej sú čierno-biele sekvencie z videozáznamov z kamery
fotopasce, nachádzajúcej sa v priestoroch záhrady žalobcu, obsahom ktorej je šesť fotografií. Zároveň
aj fotodokumentácia spracovaná z videokamery z fotopasce, spracovaná nadporučíčkou M.. M. Č.,
obsahom ktorej sú čierno-biele sekvencie z videozáznamov z kamery fotopasce, nachádzajúcej sa v

priestoroch záhrady žalobcu, obsahom ktorej je päť fotografií, sú súčasťou trestného spisu, ktorý je
súčasťou priestupkového spisu (č. l. 20- 45 pripojeného trestného spisu). Rovnako o tom svedčí aj
DVD-R nosič, ktorý bol predložený v rámci vyšetrovacieho konania zo strany žalobcu, kde obsahom
tohto DVD-R nosiča je päťdesiatdva súborov. O tomto, že došlo k zničeniu časti trávnika na pozemkupoškodeného, svedčia tieto videozáznamy a sekvencie zaznamenané fotopascou. Žalobca aj v rámci
trestného konania, ktoré je súčasťou priestupkového konania, jednoznačne uviedol, že na fotke zo dňa
13. 6. 2018 vidí L. O. ako na jeho trávnik leje neznámu látku a dňa 16. 6. 2018 vidieť osoby, ktoré spoznal

ako B. O. Q. O. F., ktorí niečo liali a sypali na trávnatý porast jeho pozemku a na kvetináč, pričom si
museli byť vedomí, že neoprávnene vstúpili na pozemok. Čiže uvedenou fotodokumentáciou mal súd
preukázané, že došlo k protiprávnemu úkonu zo strany žalovaných 1/ až 3/.

16. Čo sa týka škody, ktorá mala byť spôsobená, bolo rovnako preukázané, že došlo k poškodeniu

trávnika o rozmeroch 10 m x 0,5 m a k poškodeniu okrasného črepníkového kvetu, čo takisto vyplynulo
z vyšetrovacieho spisu z fotodokumentácie a aj zo záznamov doložených zo strany žalobcu. V rámci
trestného konania bolo dané do konania odborné vyjadrenie ( č. listu 46-48 vyšetrovacieho spisu),
kde je potrebné skonštatovať, že znalec v rámci odborného vyjadrenia uviedol, že jeho úlohou bolo
oceniť výšku spôsobenej škody a nepotreboval urobiť obhliadku miesta priestupku, pretože rozmery
poškodeného trávnika zadala polícia v objednávke. Ďalej uviedol, že predmetom objednávky nebolo

určenie chemickej látky, ktorá mala spôsobiť vypálenie trávnika, táto mu zaslaná nebola, preto sa ňou
nezaoberal, neskúmal, či došlo k poškodeniu trávnika, pretože jeho úlohou bolo vyčísliť len výšku škody,
ktorú by žiadna chemická látka, ktorou došlo k poškodeniu trávnika, neovplyvnila. Námietky žalovaných,
že nebol urobený rozbor látky, ktorou mal byť poliaty trávnik a že znalec, ktorý vypracoval odborné
vyjadrenie nebol na mieste priestupku, nevykonal obhliadku miesta, súd pokladá tieto námietky za

irelevantné.
J. T.. V. O. vypracoval odborné vyjadrenie na základe žiadosti Mgr. M. Č. zo dňa 27. 7. 2018, ktorá
požiadala o vypracovanie odborného vyjadrenia k stanoveniu celkovej škody, ktorá vznikla žalobcovi
poškodením trávnika a okrasnej črepníkovej rastliny. Súd obracia pozornosť aj na výpoveď M.. M. Č.,
ktorá vypovedala ako svedok v priestupkovom konaní (č. listu 32 priestupkového spisu) a rovnako súd

poukazuje aj na výsluch T.. V. O. v rámci priestupkového konania ( č. listu 47 súdneho spisu), taktiež
na č. listu 38 priestupkového spisu, v ktorom je listinný dôkaz o tom, že bol požiadaný znalec T.. V. O.
o vypracovanie odborného vyjadrenia a akým spôsobom. Čo sa týka samotného odborného vyjadrenia,
toto je, tak ako už bolo vyššie konštatované, súčasťou vyšetrovacieho spisu.
Čo sa týka výsluchu tohto znalca, ktorého sa domáhali žalovaní 1/ až 3/, ako aj výsluchu M.. M.

Č., súd považoval výsluch týchto osôb za nadbytočný, vzhľadom k tomu, že existuje zápisnica o
výsluchu týchto svedkov v rámci priestupkového konania, je odborné vyjadrenie, je žiadosť policajného
orgánu o vypracovanie odborného vyjadrenia, čiže všetky tie námietky, ktoré boli vznesené vo vzťahu
k vypracovaniu odborného vyjadrenia, že nebol prítomný znalec pri obhliadke, súd považuje za
irelevantné. Znalec v rámci odborného vyjadrenia zodpovedal riadne na zadanú otázku a nevyplynula

z toho jeho povinnosť zúčastniť sa obhliadky a rovnako robiť rozbor nejakej chemickej látky, ktorou mal
byť poliaty trávnik. Vyjadroval sa teda k výške škody a túto stanovil na sumu 100,72 eur.

17. Čo sa týka skutočností, ktoré tvrdili žalovaní, tak tieto boli v konaní vyvrátené dôkaznými
prostriedkami, výpoveďou žalobcu a súd mal za to, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal

všetkými listinami, ako aj nosičom DVD-R, fotodokumentáciou, že žalovaní 1/ až 3/ sa dopustili
poškodenia jeho majetku v tých dňoch, ktoré určil a z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaných 1/ až
3/ povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť škodu vo výške 64,72 eur, ktorú spôsobili na trávniku
žalobcu, a čo sa týka okrasnej rastliny, tak bolo preukázané v rámci konania, že uvedené spôsobil
žalovaný 3/, z tohto dôvodu súd zaviazal ďalším výrokom žalovaného 3/ k povinnosti nahradiť škodu

vo výške 36 eur.

18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru je úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. V konaní bol úspešný žalobca v celom rozsahu, súd mu preto priznal voči žalovaným 1/ až 3/ náhradu
trov konania v celom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.