Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 25, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/192/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120211008
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120211008.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátuJUDr.EliškyWagshalovejaMgr.MilošaKolekavprávnejvecinavrhovateľky:A.Z.,E..X.X.XXXX,
I. Z., W. E. B. Z. D. S. J. XX, Z., proti osobe povinnej z platenia výživného: A. Z., E.. XX.X.XXXX, I. D. S.
J. X, Z., v konaní o určenie príspevku pre manželku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 30Pc/48/2020- 43 zo dňa 16.06.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.09.2020 domáhala voči manželovi
určenia výživného na manželku.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom návrh zamietol. O trovách

konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 18; 19 ods. 1; 71 ods. 1; 75 ods.
1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej len „Zákona o rodine“).

4. Konštatoval, že navrhovateľka požiadala o priznanie manželského výživného, pričom svoje tvrdenia
uvádzané v návrhu žiadnym spôsobom súdu nepreukázala. Navrhovateľka sa nezúčastnila žiadneho

pojednávania vo veci, nepreukázala dostatočným spôsobom súdu svoje majetkové pomery. Súdu sa
zároveň nepodarilo zistiť miesto pobytu manžela navrhovateľky a jeho majetkové a príjmové pomery.
Predpokladom priznania manželského výživné je, aby životná úroveň oboch manželov bola rovnaká. V
danom prípade súd nemal preukázané riadne životnú úroveň navrhovateľky, ani manžela navrhovateľky,
preto tento návrh zamietol.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015

Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania navrhovateľky6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Žiadala
napadnutý rozsudok zmeniť a vyhovieť jej návrhu v celom rozsahu. Navrhovateľka v odvolaní vecne

argumentovala tým, že riadne a dostatočne preukázala jej životnú úroveň potvrdením úradu práce, ako
aj dokladom preukazujúcim výšku nákladov na jej bývanie. Namietala, že žije na hranici chudoby a z
jej strany nebolo možné preukázať skutočnosti o majetkových a príjmových pomeroch jej manžela a
toto dokazovanie bol povinný vykonať súd, pričom súdom toto dokazovanie týkajúce sa majetkových a
príjmových pomerov nebolo vykonané.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§
127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania(§66CMP),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§329ods.1CSP),keďdeňvyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na

webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky nie je dôvodné.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je určenie vyživovacej povinnosti na manželku.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorým súd návrh zamietol.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci,
vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie
dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje

odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne:

10. Zo zisteného skutočného stavu veci vyplýva, že účastníci nežijú v spoločnej domácnosti asi 15 rokov,
manžel navrhovateľky je približne od roku 2006 v W., kde pracuje. Navrhovateľka nemá vedomosť o
jeho príjme. Navrhovateľka nemá žiaden príjem, je nezamestnaná, nepoberá dávky v hmotnej núdzi,

žije v spoločnej domácnosti s bratom, ktorý hradí všetky náklady na bývanie (elektrina 49,-eur mesačne,
nájom 70,-eur mesačne, plyn 40,-eur mesačne, koncesionársky poplatok 4,64,-eur mesačne). Z dôvodu
nedostatku finančných prostriedkov si navrhovateľka nevie zabezpečiť potrebné lieky, ani potrebnú
zdravotnú starostlivosť.

11. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie vytýčil termíny pojednávania na deň 12.05.2021,
ktorého sa navrhovateľka nezúčastnila a tiež na deň 16.06.2021, ktorého sa navrhovateľka tiež
nezúčastnila.

12. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľka nepreukázala

dostatočným spôsobom súdu svoje majetkové pomery a súd nemal riadne preukázanú životnú
úroveň navrhovateľky. Predložené doklady nie sú postačujúce pre zistenie a posúdenie skutočných
odôvodnených potrieb navrhovateľky, predovšetkým pokiaľ ide o náklady na stravu, hygienu, ošatenie
a že má osobitné náklady na lieky. Navrhovateľku v tomto smere nemohol súd ani vypočuť, nakoľko
sa vytýčených pojednávaní nezúčastnila, a preto nebolo možné v konaní pred súdom prvej inštancie

vykonať dôkazný prostriedok výsluchom účastníka konania. Nebolo možné ani zistiť, z akého dôvodu
navrhovateľka nie je poberateľkou žiadnej sociálnej dávky.

13. Navrhovateľka ani podľa názoru odvolacieho súdu hodnoverným spôsobom neprodukovala, ani
neoznačila žiadne relevantné dôkazy, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že jej manžel má vyššiu

životnú úroveň ako ona sama s tým, že odvolací súd zdôrazňuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno,
ktoré v konaní začatom na návrh zaťažuje práve navrhovateľku. Navrhovateľka založila odôvodnenosť
jej návrhu na tvrdení, že jej životná úroveň je podstatne nižšia ako životná úroveň jej manžela, pričom
manžel musí podľa nej dosahovať príjem aspoň 2000,- eur. Uvedené však zostalo len v rovine jejtvrdenia, nakoľko súdu sa nepodarilo zistiť miesto pobytu osoby povinnej z výživného napriek tomu,
že vyčerpal všetky zákonné prostriedky. V tomto smere nie je možné uzavrieť unesenie dôkazného
bremena zo strany navrhovateľky. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka riadne nepreukázala ani

nemožnosť zamestnať sa, keďže v konaní neprodukovala dôkazy o takých závažných zdravotných
problémoch a zdravotných diagnózach v súvislosti s poškodením jej zdravia, ktoré by jej bránili nájsť si
prácu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pri posudzovaní prípadného rozporu s dobrými
mravmi je súd povinný vždy v súhrne uvážiť postoj každého z manželov k manželstvu, jeho účasť na
zabezpečenípotriebspoločnejrodinyadomácnosti,akoajvýznamvzájomnejvyživovacejpovinnostipre

obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka ani k uvedenému žiadnym spôsobom nepreukázala
dôvodnosť uplatneného nároku a ani neoslabila záver o nevyhnutnosti aplikovať na predmetný prípad
ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine

14. Primárnym dôvodom pre zamietnutie návrhu navrhovateľky však ostáva v každom prípade
nedostatočné preukázanie svojich tvrdení navrhovateľkou a jej pasivita, pokiaľ ide o účasť na

pojednávaniach vytýčených v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa teda stotožňuje s
odôvodnením súdu prvej inštancie, že navrhovateľka nepreukázala oprávnenosť uplatneného nároku v
zmysle Zákona o rodine a neuniesla dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach.

15. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

s osvojením si odôvodnenia zo strany súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).