Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 25, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119207510
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3119207510.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti I.: T.. a I.,
bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O.,
pracovisko N., deti rodičov: matky, T., právne zastúpenej Y. a otca, L., právne zastúpeného H., o návrhu
otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca

proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. marca 2022, č.k. 31P/163/2019-172, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh otca na zverenie maloletých detí T. a
I. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zamietol. Výrokom II. zmenil rozsudok Okresného súdu
Trenčín č.k. 31P/57/2018-141 zo dňa 11.12.2018 v časti času a miesta preberania maloletých detí v

rámci úpravy styku tak, že otec si deti vyzdvihne za účelom realizácie styku v čase bežnej úpravy
o 16:30 hod. v mieste bydliska matky. Výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 2, 3, § 28
ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1 - 6, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods.1 Zákona o rodine. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že otec sa podaným návrhom domáhal, aby súd rozhodol o zmene zverenia
maloletých detí tak, že tieto zverí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pričom matka

bude zabezpečovať starostlivosť počas párnych týždňov v roku v čase od nedele v
nepárnom kalendárnom týždni od 19:00 hod. do nedele v párnom kalendárnom týždni do 19:00 hod.
a otec bude zabezpečovať starostlivosť počas nepárnych týždňov v roku v čase od nedele v párnom
kalendárnom týždni od 19:00 hod. do nedele v nepárnom kalendárnom týždni do 19:00 hod. Výživné
počas výkonu striedavej starostlivosti otec nežiadal určiť. Svoj návrh otec dôvodil skutočnosťou, že hoci
v konaní o rozvod manželstva rodičov detí bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli
obe deti zverené do osobnej starostlivosti matky a jemu bol upravený styk s deťmi, tak model striedavej

starostlivosti v 5-dňových intervaloch fungoval v ich rodine už pred rozvodom manželstva. Uviedol, že v
rozvodovom konaní sa dal presvedčiť na uzatvorenie rodičovskej dohody, avšak matka detí mu pri styku
s deťmi robí neustále problémy. S matkou navyše nie je možná žiadna dohoda. Otec zastáva názor,
že je v záujme detí, aby s ním trávili viac času. Deti majú s otcom pevné väzby a sú na
neho veľmi naviazané. Deti od otca odchádzajú vždy smutné. Otec detí svojím návrhom žiadal, aby súd
rozhodol o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle

dokazovanie, nariadil výchovné opatrenie, rodičia spolupracovali jednak s kolíznym opatrovníkom, s
ďalšou inštitúciou ako aj s CDR. Tiež sa vyjadrili maloleté deti účastníkov. Okrem toho otec detí navrhol
vykonať znalecké dokazovanie. Tomuto jeho návrhu súd prvej inštancie nevyhovel z dôvodu, že deti byboli neprimerane zaťažované ďalšími výsluchmi, pričom znaleckým dokazovaním by nebolo potrebné
preukazovať hĺbku citov detí k rodičom, tie sú dobré a znalec by aj tak nezodpovedal konkrétnu otázku
najvhodnejšieho výchovného prostredia detí. Pri rozhodovaní o výchovnom prostredí súd prvej inštancie

doplnil dokazovanie aj zistením osobného názoru detí na pojednávaní s poukazom na § 43 Zákona o
rodine a článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Takto zistil, že dcéra účastníkov je dostatočne vyspelá,
z jej vyjadrenia vyplynulo, že pochopila obsah inštitútu striedavej osobnej starostlivosti. Súd názor
maloletej,ajspoukazomnajejpredošlézdravotnéproblémyzohľadnil,avšakneriadilsaním.Uviedol,že
dieťa má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa ho týkajú. Maloletá sa vyjadrila, že chce,

aby úprava jej styku s otcom zostala tak ako doteraz. Z uvedeného súd prvej inštancie vydedukoval,
že chce zostať vo výchovnom prostredí matky a s otcom sa naďalej stretávať tak ako doposiaľ. Súd
prvej inštancie v konaní zisťoval, čo je najlepší záujem detí, pričom názor samotného dieťaťa môže byť
ovplyvňovaný viacerými faktormi (napr. rozdielnym spôsobom výchovy, kupovaním si detí darčekmi a
podobne), a preto mal za to, že v najlepšom záujme oboch detí bude ponechanie pôvodnej úpravy ich
výchovného prostredia s malou zmenou, ktorú si vyžiadala aktuálna situácia v rodine. Deti sa

musia vysporiadať s rozpadom ich rodiny, s tým, že nežijú v spoločnej domácnosti s oboma
rodičmi, opätovne boli vypočúvané, a taktiež neuplynulo až také dlhé časové obdobie od posledného
rozhodnutia súdu a tak im treba dať priestor na vyporiadanie sa s týmito závažnými okolnosťami v
ich živote. Súd prvej inštancie v zmysle vykonaného dokazovania dospel k záveru, že neboli splnené
podmienky na to, aby rozhodol o zmene výchovného prostredia tak, že deti za súčasného stavu zverí

do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Mal za preukázané, že otec pracuje v trojzmennej
prevádzke a v súčasnosti, keď sa realizuje jeho styk s maloletými deťmi, tento nedokáže realizovať do
konečnéhodôsledkupodľasúdnehorozhodnutiaačasťrodičovskýchpovinností,ktorébymalvykonávať
on ako otec, za neho vykonáva jeho matka a priateľka. Otec si nedokázal upraviť svoju zmennosť v
práci. Potvrdil, že občas po deti iba odbehne z práce, zavezie ich domov a ide naspäť do práce. Tiež

svedeckými výpoveďami mal súd prvej inštancie za preukázané, že tak stará matka ako aj partnerka
otca mu vypomáhajú so starostlivosťou o deti, hoci možno menej ako v minulosti, pričom sa nejedná o
dočasnú situáciu. Tiež mal za preukázané, že otec deti zaťahuje do rodinných problémov - zrejme robí
na dcéru neprimerané nátlaky, aby chcela striedavú starostlivosť. Toto súd prvej inštancie považoval za
dôvod na zamietnutie návrhu otca v tejto veci. Konštatoval, že citové väzby zo strany maloletých detí

k obidvom rodičom sú veľmi dobré, hoci deti ťažko znášajú rozpad rodiny, čo nepovažoval za potrebné
preukazovať. Zároveň nemal za preukázaný alkoholizmus u otca a ani tú skutočnosť, že by spôsobom
svojho života ohrozoval maloleté deti. Ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu otca je podľa názoru súdu
prvejinštancieprácaotcavtrojzmennejprevádzkeatiežtáskutočnosť,žemaloletýsynúčastníkovpôjde
do 1. ročníka základnej školy a s poukazom na pracovný čas otca, by skutočne nebolo v záujme dieťaťa,

aby sa viacero osôb podieľalo na príprave maloletého na školské vyučovanie. Okrem toho pôjde o ďalšiu
zásadnú zmenu v živote maloletého, s ktorou sa bude musieť vysporiadať. Túto povinnosť by s dieťaťom
mali zvládať rodičia. Za predpokladu, že otec si ukončí vzdelanie, vyrieši si okolnosti so zamestnaním,
v záujme maloletých detí je aby, pokiaľ deti budú zverené do striedavej osobnej starostlivosti, aby si
túto starostlivosť aj samotní rodičia skutočne osobne vykonávali a samozrejme uplatňovali aj realizáciu

práva dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti súd prvej
inštancie zohľadňoval aj zdravotné problémy maloletej dcéry účastníkov, ktoré počas konania vznikli
v súvislosti s jej školou a ktoré boli riešené viacerými inštitúciami. V tomto dôsledku potom vyhovel
návrhu matky a zmenil miesto preberania a odovzdávania detí ako aj čas, a to s poukazom na tie
zdravotné problémy maloletej, ktoré boli v konaní preukázané. Uviedol, že maloletá musela navštevovať

psychológa, mala problémy s bruchom, ktoré sa u nej prejavovali a problémy aj v škole, čím narušovala
vyučovanie. Záverom uviedol, že otcovi by nemala byť na ťarchu tá skutočnosť, že je riadne zamestnaný
a dosahuje príjem, z ktorého zabezpečuje aj potreby maloletých detí. Inštitút striedavej starostlivosti je
však v právnom predpise upravený ako striedavá osobná starostlivosť rodičov, a nie akýchkoľvek iných
osôb. Otec si musí uvedomiť, že v súčasnosti nie je reálne schopný s poukazom na výkon jeho práce

osobnú starostlivosť o deti zabezpečovať a jeho rodičovskú úlohu by tak nemali suplovať jeho rodinní
príslušníci. Otec na jednej strane deklaruje, že chce s deťmi tráviť väčšie množstvo času, avšak ani v
súčasnosti s deťmi netrávi všetok čas, pretože je v zamestnaní. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že
navyše zo správy otcovho zamestnávateľa vyplynulo, že tento často pracuje aj nadčasy. V tejto súvislosti
súd prvej inštancie apeloval aj na matku detí, keďže deti majú bezproblémový vzťah tak s ňou ako aj so

svojím otcom, aby sa s otcom pokúsili na dobrovoľnej báze rozširovať styk otca s deťmi, a to najmä v
dňoch, kedy mu jeho pracovné povinnosti dovolia sa plnohodnotne osobne venovať deťom, čo by bolo
určite v záujme oboch maloletých detí a mohlo by to do budúcna vytvoriť priestor na bezproblémové
zavedenie prípadnej striedavej osobnej starostlivosti. Apeloval na rodičov, že by si mali uvedomiť, žeby mali potlačiť vzájomné animozity, nemali by zaťažovať vlastné maloleté deti, ale im pomáhať zvládať
záťažové situácie a konať výhradne v ich záujme. O trovách účastníkov konania rozhodoval v zmysle
§ 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, alternatívne, aby jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Súdu prvej inštancie vytýkal, že
v písomnom odôvodnení svojho rozsudku nepostupoval v súlade s § 220 CSP, nakoľko sa riadne

nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli preukázané v rámci konania pred súdom prvej
inštancie, odôvodnenie je zmätočné, názory súdu prvej inštancie sú protirečivé, čím spôsobil, že
odôvodnenie rozsudku nie je dostatočne presvedčivé. Zároveň mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol
vo veci bez vykonania riadneho dokazovania, potrebného na zistenie skutočného stavu veci a skutkové
závery súdu prvej inštancie nie sú v súlade s vykonaným dokazovaním. Ako prvoradé uvádzal, že
súd musí rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy

musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia, musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a
starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ako aj jeho právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Zastával názor, že práve striedavá osobná
starostlivosť je v záujme maloletých detí, ktoré budú mať týmto možnosť úplne prirodzene rozvíjať svoj

vzťah k obom rodičom. Dával do pozornosti, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že
maloleté deti majú vytvorený vrúcny citový vzťah k obom rodičom, obaja rodičia majú rovnako vytvorené
podmienky pre starostlivosť a výchovu maloletých detí, ako aj ideálne predpoklady pre realizovanie
striedavej osobnej starostlivosti. Obaja rodičia sú rovnako schopní a ochotní vykonávať svoje rodičovské
práva čo do osobnej starostlivosti o maloleté deti a dokazovaním nebol preukázaný žiadny relevantný

dôvod, ktorý by zvereniu maloletých do striedavej formy starostlivosti bránil. Súdu prvej inštancie vytýkal,
že dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že otec styk nedôsledne realizuje z dôvodu plnenia si
svojich pracovných povinností. Zdôrazňoval, že zarábanie finančných prostriedkov, a tým zabezpečenie
potrieb svojich maloletých detí a rodiny nemôže byť na ťarchu otca, ani dôvodom pre zamietnutie návrhu
súdom.Súduprvejinštancieďalejvytýkal,ženevzaldostatočne nazreteľskutočnosť,ktorávyplývaajzo

svedeckých výpovedí, že podstatnú časť starostlivosti o deti vykonáva otec a len ojedinele sa stáva, že
táto je nahradená starostlivosťou jeho matky či partnerky. Ďalej poukazoval na to, že súd prvej inštancie
neúplne a zmätočne vyhodnotil obsah vykonaného pohovoru s maloletými deťmi, konkrétne výsluch
maloletej T. a nedostatočne zistil skutočný stav, keď vo veci nenariadil znalecké dokazovanie. Zisťoval
síce názor maloletých detí, avšak sám nakoniec vyhodnotil, že názor maloletej nebude brať na zreteľ.

Vykonal dokazovanie správou z ÚPSVaR, CDR Z., či výsluchom maloletých detí a podobne, avšak ani z
jedného tohto dôkazu nebolo preukázané, že by striedavá starostlivosť nebola v záujme maloletých detí.
Anizjednéhodôkazuzároveňnevyplynulo,žebyotecnebolspôsobilýriadnezabezpečovaťstarostlivosť
o maloleté deti formou striedavej starostlivosti. Práve naopak je zjavné, že bol preukázaný pozitívny
vzťah detí k otcovi, ktorý sa im venuje, pozitívny vzťah detí k partnerke otca a jej detí, plánovanie

spoločných dovoleniek a podobne. Poukázal na tú skutočnosť, že kolízny opatrovník k veci uviedol, že
vykonaným šetrením zistil, že maloleté deti majú vytvorené dobré podmienky u oboch rodičov a majú k
obom rodičom dobrý vzťah. Kolízny opatrovník odporučil striedavú osobnú starostlivosť schváliť a tiež
uviedol, že maloletá T. sa vyjadrila, že by vydržala týždeň u otca, týždeň u matky a na otázku, či by
si dokázala predstaviť čas s otcom cez prázdniny, že cez prázdniny by vydržala aj dlhšie. Na otázku

súdu, či sa maloletá T. kolíznemu opatrovníkovi vyjadrila tak, že by bola týždeň u otca a týždeň u mamy,
kolízny opatrovník uviedol, že áno. Dodal, že ako keby si protirečila, lebo zase uvádzala, že styk ako je
teraz upravený jej vyhovuje. Otec upriamoval pozornosť taktiež na to, že v súčasnosti je starostlivosť o
maloleté deti upravená tak, že v jednom týždni má maloleté deti v starostlivosti otec 4 dni a v druhom
týždni skoro 2 dni. Z uvedeného vyplýva, že otec má deti v starostlivosti spolu skoro 6 dní počas dvoch

týždňov, t.j. 14 dní. Z tohto pohľadu by v zásade striedavá starostlivosť nepredstavovala podľa
otca žiadnu zásadnú zmenu pre maloleté deti. Preberanie a odovzdávanie detí cez víkend, mimo výkonu
školskej dochádzky je možno považovať za vhodné a v prospech záujmu detí.

3. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku.

Poukazovalanadlhodoboneprispôsobenúpracovnúzmennosťotcavprácistým,žetentoneviedodržať
ani súčasnú úpravu styku tak, aby vykonával osobnú starostlivosť o deti v rámci aktuálnej úpravy
styku v zmysle posledného meritórneho rozhodnutia súdu v rozsahu cca 1/4 až 1/3 času mesačne.
Poukazovala na to, že počas vykonávaného dokazovania pred súdom prvej inštancie v podaní zodňa 31.01.2022 vyselektovala konkrétne dni alebo obdobia, ktoré otec nemohol vykonávať osobnú
starostlivosť o deti v rámci aktuálne platnej úpravy styku za obdobie október 2020 do septembra 2021,
pričom vychádzala z pracovnej dochádzky otca, ktorú súdu zaslal zamestnávateľ otca detí. Skutočný

dôvod, ktorý podľa matky otca detí viedol k podaniu návrhu na striedavú osobnú starostlivosť je tá
skutočnosť, že otec by deti preberal v rámci SOS od matky len 2-krát do mesiaca, t.j. v nedeľu a nemusel
by si zamieňať zmeny v práci, tzv. odbiehať z práce na vyzdvihnutie detí a ďalej pracovať v 3-zmennej
prevádzke, kde by o deti vykonávala týždennú starostlivosť najmä stará matka detí v čase, keď je otec
na poobednej alebo nočnej smene a inak. Poukazovala na to, že na pojednávaní vo veci konanom

dňa 03.12.2020 vyplynula skutočnosť, že veľa úloh a povinností, ktoré by mal vykonávať rodič dieťaťa,
rutinne zastupuje stará matka z otcovej strany, t.j. stará matka je osoba v domácnosti otca, s ktorou deti
spia, ktorá sa o ne stará, pripravuje stravu, podáva lieky, keď sú choré, chodí preberať a odovzdávať
deti namiesto otca a podobne. Z pohľadu matky sa nejedná o žiadne ojedinelé zastúpenie rodičovských
povinností otca, ako to otec prezentuje v odvolaní, ale o zastupovanie rodičovských povinností
na dennej báze. Obe maloleté deti nezávisle od seba matke prezentovali, že sa o nich v domácnosti

otca stará v prevažnej miere „babka“. Pokiaľ otec v odvolaní dôvodí tým, že má maloleté deti skoro 6 dní
počas dvoch týždňov, t.j. podľa otca 14 dní, poukazovala na nesprávny matematický výpočet zo strany
otca s tým, že v skutočnosti má otec deti 3,5 dňa, avšak je s nimi reálne kratší čas ohľadom
na pracovnú zmennosť otca. Pokiaľ otec detí v odvolaní poukazuje na to, že kolízny opatrovník odporučil
SOS, dávala do pozornosti, že otec opomenul uviesť skutočnosť, že kolízny opatrovník po vypočutí detí

na pojednávaní konanom dňa 31.03.2022 zmenil názor a po výsluchu detí SOS naopak neodporučil.
Ohľadom navrhovaného znaleckého dokazovania zo strany kolízneho opatrovníka poukázala na to,
že znalecké dokazovanie pribratým znalcom z odboru poradenskej psychológie nemôže riešiť právne
otázky, t.j. či deti zveriť alebo nezveriť do SOS, znalec môže posudzovať len citové väzby detí k rodičom
a podobne, nemôže však zodpovedať právne otázky, akým otázka zverenia do SOS je. V danom prípade

by dokazovanie nebolo pre rozhodnutie vo veci prínosné a naviac deti by opakovane boli celkovo už
4-krát v totožnej právnej veci vystavené vypočúvaniu a pohovorom, čo nie je v ich záujme. Deti boli
v predmetnej veci už 2-krát vypočuté cestou kolízneho opatrovníka, pracovníkmi CDR O. a zákonným
sudcom na pojednávaní. Záverom dávala do pozornosti, že maloletá T. bola na pôde súdu ako aj
bezprostredne doma vyľakaná z toho, že povedala na súde niečo, čo sa otcovi následne nepáčilo a

tento ju chcel s obsahom jej výpovede konfrontovať.

4. Otec v podanej replike tvrdenia zo strany matky, že nedodržuje ani súčasnú úpravu styku s deťmi
tak ako je uvedené v rozsudku o rozvode manželstva, považuje za zavádzajúce a klamlivé. Uviedol, že
za 9 mesiacov dochádzky, ktorú si súd vyžiadal z jeho práce, sa potvrdil iba jeden jediný deň, kedy si

deti riadne podľa rozsudku prevzal, doviezol ich domov a neskôr musel ísť do práce. Zdôraznil, že to
bol jeden jediný krát za 9 mesiacov. Všetky argumenty, ktoré sa protistrana snažila popísať, sú klamlivé.
Za zarážajúce považuje skutočnosť, že dôkladne bol prešetrovaný iba otec, matka detí nemusela nikdy
nič dokazovať ohľadne jej dochádzky. Ak by sa vyžiadali zdravotné záznamy detí a porovnali by sa s
matkinou dochádzkou v čase, kedy deti nenavštevovali školu a škôlku v čase kedy boli choré, vyšiel by

najavo fakt, že matka detí častokrát ponechala deti v starostlivosti jej matky a sama do práce chodila.
Matka otca na pojednávaní ako svedkyňa ozrejmila skutočnosť, že keď boli deti menšie, pomáhala
viac, no teraz už tomu tak nie je a otec detí si plní stopercentne svoje povinnosti. Poukazoval na to,
že pred rozvodom manželstva si vybavil prácu na 2 zmeny, ale keďže pri rozvode deti neboli v SOS,
zamestnávateľ otca nevidel dôvod ponechať otcovi 2 zmeny. Na oplátku mu prisľúbil, že

mu prispôsobí zmeny v práci tak, aby si mohol preberať deti a tráviť s nimi čo najviac času, keď ich bude
mať v starostlivosti, čo je aj preukázané jeho dochádzkou. Súdu prvej inštancie vytýkal, že zo strany
matky sa nikdy nič dokazovať a preukazovať nemuselo. Na prvom pojednávaní poukazoval na to, že
matka psychicky vydiera deti, no napriek tomu pri poslednom pojednávaní nastal fakt, že deti týždeň
pred pojednávaním boli v starostlivosti matky bez otcovej prítomnosti, a teda nemal absolútny dosah na

ich výpoveď. Na základe výpovede maloletej mu bolo oznámené súdom, že súd nemá dôvod neveriť
maloletej a rozhodol tak ako rozhodol, čo považuje za absolútne neprofesionálne vzhľadom na X-ročný
vek dieťaťa, ktoré týždeň pred pojednávaním, na ktorom vypovedalo, bolo výlučne so svojou matkou
a dodatočne sa po súde aj maloletá priznala, že ju matka nahovárala, aby vypovedala v jej prospech.
Ďalej otec uvádzal, že každá výpoveď matky sa od seba líši, každá jedna je rozporuplná v tvrdeniach.

Dôvodil, že ako rodičia majú obaja rovnaké nielen povinnosti, ale aj rodičovské práva, na ktorý fakt je
potrebné prihliadať. Nikdy svojim deťom vedome neublížil, nikdy z nich neťahal informácie, ako to robí
ich matka. Nikdy sa o matke maloletých detí škaredo nevyjadroval, naopak ona bola tá, ktorá chodila
po svojom okolí, ale aj v škole a rozprávala o otcovi klamstvá. Ak by nebol schopný starať sa o deti,nebojoval by o ne tak ako doteraz. Uviedol, že je smutné, že po toľkých konaniach, návštevách sociálnej
kurately a absolvovaní množstva sedení s pracovníkmi CDR Z. súd po 3 rokoch dal na aktuálnu odpoveď
X-ročného dieťaťa, ktoré bolo týždeň pred jej vypovedaním na súde celý týždeň v starostlivosti svojej

matky. Nikdy a nikým nebol potvrdený jeden jediný dôvod, že by sa otec o deti nevedel postarať.

5. Matka v duplike uviedla, že za tvrdeniami ohľadom toho, že otec nedodržuje ani súčasnú úpravu styku
s deťmi, si stojí, nakoľko to dokazuje pracovná dochádzka otca. Naopak, klamlivé je jeho tvrdenie o tom,
že si dňa 19.05.2022 matka odbehla z práce, aby od neho prebrala syna I.. Uviedla, že jej pracovná

dochádzka toto tvrdenie môže vyvrátiť. Dôvodila, že ďalším dôležitým faktorom pre fungovanie SOS
je, aby sa rodičia zhodli na výchove detí. Kým matka je za to, aby deti navštevovali záujmové krúžky,
ktoré si vyberú, otec je zásadne proti tomu. Vie od detí, že otec po deťoch kričí, vyjadruje sa pred nimi
vulgárne. Ďalej k správe z CDR uviedla, že táto je rok stará a od jej napísania ubehlo veľa času a udialo
sa veľa skutočností, preto ju ťažko považovať za nosný dôkaz, ako to uvádza otec vo svojom vyjadrení.
Poukazovala na to, že nikdy nebolo preukázané, že by deti psychicky vydierala, na niečo ich nahovárala,

alebo im kládla nepríjemné otázky, ako tvrdí otec, práve naopak, nepríjemné otázky sú kladené deťom
z otcovej strany, čo dcéra sama priznala pri výsluchu. Považuje za klamstvo, že by dcéru nahovárala k
tomu, aby na súde vypovedala v matkin prospech, vždy deťom hovorila, že majú povedať pravdu a to,
ako to cítia. Výsledkom toho, ako sa otec k deťom správa je jeho zhoršujúci sa vzťah so synom. Záverom
považovala za potrebné uviesť, že všetko, čo na súde a vo svojich vyjadreniach uviedla, je pravda a v

jej tvrdeniach nie sú žiadne rozdiely. V žiadnom prípade nie je jej cieľom chodiť po okolí a rozširovať o
otcovi detí klamstvá, alebo sa nepekne o ňom vyjadrovať pred deťmi. Nikdy tak ani nerobila. Uviedla, že
s deťmi sa majú radi, radi sa k nej túlia, objímajú ju a majú pekný vzťah založený na dôvere, preto ich
nikdy nemusela vypočúvať, alebo z nich ťahať informácie a nahrávať si ich na záznamník. Naopak, otec
detí si neustále robil nahrávky či už matky, alebo aj detí a kládol im nepríjemné otázky, čo bolo potvrdené

aj na súde výpoveďou maloletej T., ktorá prebehla aj za prítomnosti kolíznej opatrovníčky a ktorá po
vypočutí si T. a po tom, ako videla, v akom rozrušenom stave T. bola, keď rozprávala o nepríjemných
otázkach, napokon SOS neodporučila.

6. Kolízny opatrovník sa písomne nevyjadril.

7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný
rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady odvolania
(§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

8. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého

súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP. Otec v podanom odvolaní uviedol zároveň, že
uplatňuje tiež odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP (nesplnenie procesných podmienok), z
obsahu odvolania však nevyplýva taká skutočnosť a odvolacím prieskumom ju tiež nezistil odvolací súd,
ktorá by mala za následok záver o dôvodnosti uplatnenia vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu.

9. Vychádzajúc z obsahu odvolania, odvolateľ namietal existenciu tzv. inej vady konania, spôsobilej
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, naplnenie ktorého dôvodu vzhliadol v nedostatočnom
odôvodnení napadnutého rozsudku, čím uplatnil dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm.
d/ CSP, vychádzajúc z obsahu odvolania tiež odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/

CSP (porušenie práva na spravodlivý proces).

10. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť v tomto smere
produkovaných odvolacích námietok.

11. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V situácii,
keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené uplatnenému
nároku, je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktoryvysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň
v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať
za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces,

pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
opravných prostriedkov.

12. Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí
možnosti účastníkovi konať pred súdom, následkom zistenia ktorej, je zrušujúce rozhodnutie, resp. či

ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, podľa ktorého výnimočne,
keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutiesúdu,môžeísťoskutočnosť,ktorázakladádôvodnaodvolaniepodľaust.§205ods.2písm.
a/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, spočívajúci v odňatí možnosti
účastníkovi konať pred súdom (teraz § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365

ods. 1 písm. d/ CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti,
teda mieru, do akej táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej
konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia
posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať
pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.

13. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnenej odvolacej námietky z hľadiska ani jedného z vyššie uvedeného dôvodu. Rozhodnutie súdu
ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami toho - ktorého účastníka
konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v

zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie
rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre
ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské

práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na
každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý
je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz
Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a
č. 303 B).

14. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie rozhodnutia
obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie uvedené požiadavky a tvorí
dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil,

že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie
nestotožnil, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu
a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

15. Predmetom odvolacieho prieskumu je s prihliadnutím k odvolacím argumentom posúdenie spornej

otázky, či existujú dôvody pre (ne) vyhovenie návrhu otca na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia,
týkajúceho sa zmeny výchovného prostredia - zverenia maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov.

16. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2008 Z. z. o rodine /ďalej len „zákon o rodine“/, ak sú obidvaja rodičia

spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd
môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
17. Pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa nemožno postupovať podľa vopred danej schémy, keď

striedavá starostlivosť nemôže byť súdmi paušálne využívaná ako forma "spravodlivého" rozdelenia
starostlivosti o dieťa medzi oboch rodičov. Rovnako tak pochopiteľne sa nedá možnosť striedavej
výchovy automaticky a bez dôkladného posúdenia prípadu odmietať. Záujem a potreby konkrétneho
dieťaťa je preto potrebné posudzovať v každom jednotlivom prípade osobitne a so snahou ominimalizáciu negatívnych dôsledkov pre dieťa. To potvrdzuje aj stanovisko Výboru pre práva dieťaťa
Rady vlády pre ľudské práva zo 14.10.2014 (stanovisko ku striedavej starostlivosti o deti), podľa
ktorého: "Najlepší záujem dieťaťa je potrebné hľadať v každom jednotlivom prípade osobitne, nie podľa

akejkoľvek vopred danej schémy, a so snahou o minimalizáciu negatívnych dôsledkov pre dieťa. Tak
sa potom môže stať, že u niektorého dieťaťa sa najvhodnejším riešením môže ukázať starostlivosť
striedavá, v iných prípadoch však to môže byť zverenie do starostlivosti jedného z rodičov a dohoda
alebo rozhodnutie o optimálnej a zároveň reálnej forme o rozsahu styku druhého z rodičov s dieťaťom.
Výbor nepovažuje paušálne rozhodovanie preferujúce jedno z riešení za výraz rešpektu k jedinečnosti

dieťaťa a jeho potrieb. " Za situácie, kedy obaja rodičia sú všeobecne rovnako spôsobilí sa o svoje
dieťa riadne starať (daný prípad), je potrebné zohľadniť najmä osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť sa
vysporiadať s enormnou záťažou, ktorú rozpad rodiny a eventuálne nastolenie striedavej starostlivosti,
ktorá prináša aj stratu doterajšieho zázemia a bezpečia domova, bezpochyby predstavuje. Je potrebné
brať ohľad na citovú orientáciu dieťaťa, aj hodnotu danú stálosťou výchovného prostredia a na možnosť
zachovania a rozvíjania jeho citových väzieb k blízkym osobám aj v širšom okolí, k jeho priateľom a

záujmom. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy - a to najmä u malých detí - ktorý z rodičov
sa o dieťa doteraz osobne staral, dbal o jeho citovú a rozumovú výchovu a v podstate predstavoval
pre dieťa ústrednú osobu, ku ktorej je citovo pripútané. U starších detí, ktoré sú už schopné formulovať
svoje priania a predstavy o ďalšom spolužití s rodičmi, je treba prihliadnuť predovšetkým k ich prianiam,
najmä ak korešpondujú so záverom zisteným dokazovaním. Nevhodnú komunikáciu medzi rodičmi je

však nutné odlíšiť od nesúhlasu jedného rodiča so striedavou starostlivosťou, ktorý prípustným dôvodom
nie je.

18. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

19. Podľa § 43 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, mal. dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne
svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

20. Súd prvej inštancie v rozsudku správne skonštatoval, že nemal zistené pochybnosti vo výchove

o maloleté deti zo strany rodičov, pričom jediným, zásadným problémom je vzájomná, nedostatočná
komunikácia medzi rodičmi. Maloleté deti boli opakovane vypočuté, a to cestou kolízneho opatrovníka,
ako i pred súdom prvej inštancie.

21. Podstatou odvolacej argumentácie otca bolo najmä namietanie, že ani z jedného z vykonaných

dôkazov nevyplynulo, že by otec nebol spôsobilý riadne zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti
formou striedavej starostlivosti, že súd neúplne a zmätočne vyhodnotil obsah pohovoru s maloletou T.,
ako i skutočnosť, že súd nenariadil znalecké dokazovanie.

22. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom

pri akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

23. Podľa článku 12 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne

vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom názorom dieťaťa sa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

24. V súlade s čl. 4, 6 a 7 CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým
účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a

ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a
veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup
k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania. Súd postupuje v súčinnosti s
účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu
veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Úkony účastníkov konania

sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Formálne pochybenie možno namietať iba vtedy, ak by bol
pri správnom procesnom postupe dosiahnutý iný výsledok konania. V záujme hospodárnosti konania a
ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania môže súd upustiť od vykonania určitých
úkonov alebo prispôsobiť ich realizáciu tak, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci.25. Podľa ust. § 38 ods. 1,2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku

a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

26. V danej veci bolo jednoznačne preukázané, že maloletá T. a maloletý I. majú dobrý vzťah k
obidvom rodičom. V rozvodovom konaní rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.12.2018 č.k.
31P/57/2018-141 boli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom dohodou, podľa ktorej

boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť
k maloletým deťom a bola schválená aj dohoda rodičov o úprave styku otca s deťmi, ktorý styk je aj
realizovaný. Z vykonaných dôkazov neboli zistené skutočnosti, pre ktoré by malo t.č. dôjsť k zmene
výchovného prostredia maloletých detí na ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. Odvolací
súd v danej veci zohľadnil tú skutočnosť, že v konaní nie je možné rozhodnúť vzhľadom na dĺžku tohto
konania len na základe výsledkov doterajšieho konania, ale je potrebné zohľadniť aj vôľu maloletých

detí, a to predovšetkým maloletej T., ktorá je vo veku takmer X rokov, a preto venoval náležitú pozornosť
názoru samotného maloletého dieťaťa, ktorý bol získaný pri výsluchu maloletej na pojednávaní dňa
31.03.2022. Maloletá sa vzhľadom na svoj vek vyjadrila o svojej vlastnej predstave o starostlivosti zo
strany rodičov, vyjadrila svoju predstavu, že u otca chce naďalej byť tak ako to je teraz, teda 4 dni,
cez prázdniny by vydržala týždeň. Maloletý I. sa na uvedené nevedel vyjadriť s tým, že na otázku, aby

nakreslil na papier, koľko chce byť u maminy a koľko u tatina odpovedal, že nerozumie. Po vypočutí
maloletých detí, hlavne maloletej T. a jej reakcie, kolízny opatrovník navrhol ponechať stav taký, aký je
a s otcom upravený styk v rozsahu, v akom je.

27. Súd prvej inštancie zvolením formy zisťovania názoru maloletých detí /cestou kolízneho opatrovníka

ako i výsluch pred súdom/ postupoval v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami ako i
právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení zo dňa 28.11.2012,
sp. zn. 2 Cdo 234/2012 /viď. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.05.2014, sp. zn.
IV.ÚS 100/2014/. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru
nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia dôkazov /II. ÚS 3/97, II. ÚS

251/03/. Výbor OSN pre práva dieťaťa uznáva, že je nutný určitý stupeň flexibility v aplikácii princípu
„želanie dieťaťa“, pričom najlepší záujem dieťaťa má pri vyvažovaní vysokú prioritu /nález Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3216/13 zo dňa 25.09.2014/. Maloletým deťom sa poskytuje najmä
možnosť, aby boli vypočuté v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ich dotýka, a to buď
priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť

v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Súčasne je dôležité posúdiť aj
všetky relevantné kritéria, ktoré v priebehu konania vyjdú najavo, v záujme maloletých detí.

28. Zisťovanie názoru maloletých detí je obligatórnym postupom súdu, pričom vyjadrenie názoru detí
nie je podmienené vekovou hranicou ani rozumovou vyspelosťou, ale schopnosťou ho vyjadriť, a to

primárne samostatne. Rovnako s prihliadnutím na vek a vyspelosť detí súd zvolí spôsob zistenia
názoru maloletých detí, a teda či tak urobí súd sám výsluchom na pojednávaní, mimo pojednávania,
prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a pod., prípadne či tak urobí
v prítomnosti iných osôb, alebo bez prítomnosti iných osôb. Výsluch maloletých bez prítomnosti iných
osôb súd volí hlavne v prípade, ak by výpoveď maloletých mohla byť ovplyvnená napríklad konfliktom

lojality.

29. Právo dieťaťa vyjadrovať svoj názor je veľmi úzko prepojené s ochranou jeho najlepšieho záujmu,
ktorý je možné vyhodnotiť práve prostredníctvom toho, čo dieťa vyjadrí. Pri vyhodnotení základných
štandardov rozhodujúcich pre naplnenie práva dieťaťa vyjadriť svoj názor sa žiada osobitne zdôrazniť,

že vyjadrenie názoru dieťaťa je jeho možnosťou a nie je jeho povinnosťou, pričom právo dieťaťa
vyjadriť svoj názor nie je obmedzené vekovou hranicou. Vyhodnotenie kritérií za účelom realizácie
výsluchu maloletých detí je výlučne vecou procesného súdu a je otázkou individuálneho posúdenia
okolností a predpokladov na strane dieťaťa a jeho rozumovej a vôľovej vyspelosti, čo v danom prípade
splnené bolo, keď maloletá T. jednoznačne pred súdom prvej inštancie vyjadrila svoj názor. Odvolací

súd zároveň zdôrazňuje, že v predmetnej veci práve vzhľadom na vyjadrenie sa maloletej považuje
za nadbytočné nariadiť znalecké dokazovanie, pričom obdobne ako súd prvej inštancie považuje za
nežiadúce podrobovať deti ďalším odborným vyšetreniam s poukazom zároveň na to, že znalecké
dokazovanie, znalecký posudok môže byť v konaní dôležitým dôkazným prostriedkom, nie však jediným,na základe ktorého by súd nevzal v úvahu relevantné a veľmi zásadné vyjadrenie maloletých detí, čo
v danom prípade bolo splnené.

30. Rozhodnutie súdu musí vychádzať z komplexného posúdenia celej situácie v rodine a medzi
účastníkmi konania, čo v danom prípade splnené bolo. Odvolací súd opätovne poukazuje, že v konaní
bolo preukázané, že maloleté deti majú blízky vzťah k obidvom rodičom, ktorých vzťahy sú ale konfliktné.
Vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, rodičia spolu nedokážu vzájomne komunikovať, dochádza
medzi nimi ku konfliktom. Ak rodičia deklarujú, že chcú svojim deťom len to najlepšie, mali by podľa

toho aj spolu komunikovať, a to práve v záujme maloletých detí. Striedavá osobná starostlivosť
predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať
a spolupracovať a najmä nezapájať deti do svojich vzájomných problémov. Zlepšenie vzťahu medzi
rodičmibynepochybneprispelokriešeniusituácieabolonepochybnevzáujmemaloletýchdetí.Maloletá
T. nepochybne v konaní vyjadrila vôľu, aby výchovné prostredie bolo nezmenené a aby sa styk s
otcom realizoval tak ako bol tento upravený. Maloletý I. sa vzhľadom na svoj nízky vek k uvedenému

vyjadriť nevedel. Každý rodič by si mal byť vedomý toho, že priorita záujmu dieťaťa platí o.i. pre
to, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére (v jeho živote, či už v súčasnosti alebo
budúcnosti) prejavia intenzívnejšie negatívne, ako v živote rodiča ako človeka dospelého, nakoľko dieťa
totiž nie je „hotová“ silná osobnosť, nie je schopné sa s uvedenou situáciou vysporiadať, takže často
si nesie psychické traumy po celý život. Kontinuita výchovného prostredia a vyslovený názor maloletej

sú rozhodujúcimi faktormi, ktoré viedli odvolací súd k záveru, že je dôvodné napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť. Nemenej dôležitou skutočnosťou však okrem uvedeného je aj tá skutočnosť, že
otec v súčasnosti nie je reálne schopný, s poukazom na výkon jeho práce, osobnú starostlivosť o deti
zabezpečovať v plnom rozsahu a tak ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, jeho rodičovskú
úlohu by tak nemali suplovať rodinní príslušníci.

31. Vzhľadom na vykonané dôkazy odvolací súd odvolacie námietky otca nepovažoval za dôvodné.
I keď je možné akokoľvek chápať postoj otca, ktorý nebol v konaní úspešný, nezostáva než
konštatovať, že v danom prípade je predovšetkým vecou rodičov, aby po vzájomnej dohode umožnili
deťom čo najširší styk s otcom, pričom žiadny súd nemôže svojím všeobecným výrokom zabezpečiť

bezproblémové fungovanie vzájomných rodinných vzťahov. Vývoju maloletých detí predovšetkým nijako
neprospievajú spory rodičov, do ktorých sú maloleté deti nesporne zatiahnuté a ktoré fakticky nemôžu
byť uspokojivo vyriešené orgánmi štátu. K námietke otca uvádzanej v odvolaní v tom smere, že sa chce
rovnakou mierou podieľať na výchove a starostlivosti o maloleté deti tak ako ich matka, odvolací súd
dodáva, že otcovi nič nebráni v tom, aby podal návrh na rozšírenie úpravy styku s maloletými deťmi.

32. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu otca zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť
rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

33. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

34. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové
konanie, pre ktoré platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z

účastníkovsitedasámznášatrovy,ktorévkonaníplatil.Odvolacísúdnezistilokolnosti,ktorébyvdanom
prípade odôvodňovali priznanie trov konania podľa § 55 CMP, ktoré ustanovenie predstavuje výnimku.

35. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).