Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/261/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608899508
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1608899508.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci žalobkyne:

Janka Neumahrová, bytom Lozorno č. 162, zast. AK BARRISTER LEGAL, s.r.o., Zámocké schody 2/A,
Bratislava proti žalovanému: .A.S.A. SLOVENSKO, spol. s r.o., Bratislavská 18, Zohor, zast. advokátom
JUDr. Petrom Vačokom, AK Vazovova 9/A, Bratislava, za účasti intervenienta: Sociálna poisťovňa, so
sídlomUl.29.augustač.8,Bratislava,zast.JUDr.DagmarKubovičovou,AKNám.Bielykríž3,Bratislava
o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.623,18 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Súd žiadnemu z účastníkov nepriznáva právo na náhradu trov konania.

Žalovaný je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 81,- Eur do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17.07.2002 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia mimoriadneho zvýšenia náhrady za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v platnom znení.

Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 01.03.2000, keď sa vracala zo služobnej cesty osobným motorovým
vozidlom na úseku diaľničného premostenia na km 116 v kat. úz. D., okres Nové Mesto nad Váhom, sa
stala účastníčkou dopravnej nehody, ktorú zavinil vodič oproti idúceho vozidla, nebohý S. H.. V dôsledku
nehody žalobkyňa utrpela viaceré zranenia, a to vykĺbenie prsta, tržnú ranu tváre, vyrazenie predných
zubov, pomliaždenie hrudníka a predkolenia, pomliaždenie krčnej chrbtice a úrazový šok. Tieto zranenia
si vyžiadali dlhodobé a bolestivé liečenia, opakované hospitalizácie a chirurgické zákroky, pričom ďalšie
stomatologické zákroky jej ešte hrozili. V dôsledku úrazu žalobkyňa trpí obmedzenou funkciou pravého

zápästia, obmedzenou pohyblivosťou pravého kolena a má plošnú jazvu na tvári. Tieto zranenia sú
bolestivé pri bežnej chôdzi (koleno), pri písaní (ruka), kedy dostáva kŕče a je nútená prerušovať prácu.
Má pocity frustrácie a menejcennosti, nemôže spávať a v myšlienkach sa sústavne vracia k nehode,
má problémy s riadením motorového vozidla, s pocitmi úzkosti až paniky. Stala sa uzavretou a vyhýba
sa sociálnym kontaktom. Stala sa po nehode zábudlivou a roztržitou a došlo u nej ku strate sexuálnej
apetencie. Pred nehodou žila spoločenským životom, s manželom chodili na spoločenské podujatia ako
napr. filmové a divadelné predstavenia, výstavy, zábavy a podobne, bicyklovali a chodili na prechádzky

do lesa a pracovali na záhrade. Pred úrazom veľa šporovala, pričom pravidelným športovaním si
udržiavala postavu a aj kondíciu. A to najmä plávaním, bicyklovaním, kondičným behom a turistikou.
Počas zimných mesiacov sa aktívne venovala lyžovaniu a iným zimným športom. Z dôvodu zmeny
svojho zdravotného stavu a psychického rozpoloženia tieto aktivity od vzniku úrazu nevyvíja.2. Žalobkyňa pred nehodou pracovala na riadiacej pozícii a po nehode sa kvôli svojim zdravotným
ťažkostiam nemôže realizovať naplno v pracovnom živote, vyhýba sa spoločenským akciám, kvôli

poškodeniu tvárovej časti má pocit menejcennosti a trpí frustráciou. Trpí aj neustálymi obavami o to, že
nebude schopná sa postarať o svoje deti a manžela v takom rozsahu ako sa to od matky a manželky v
bežných veciach očakáva, keďže v dôsledku svojich zranení sú jej možnosti pri plnení úloh v domácnosti
a starostlivosti o rodinu obmedzené. Pred úrazom žalobkyňa rozmýšľala na doplnením si vzdelania,
chcela ísť na vysokú školu a venovať sa aj učeniu jazykov. V dôsledku dopravnej nehody došlo k

výraznému obmedzeniu v jej spoločenskom, pracovnom ako aj osobnom uplatnení a zrejme nie je ani
predpoklad,žebydošlokzlepšeniutohtostavu.Tietoporuchyviedliužalobkynekizoláciiaksociálnemu
stiahnutiu, k neschopnosti naplno sa tešiť so života. Musela sa v dôsledku úrazu vzdať pracovnej pozícii,
ktorú si vybrala a v ktorej videla svoj kariérny postup.

3. Na základe vážnych úrazov, ktoré utrpela žalobkyňa ohodnotili ošetrujúci lekári podľa vyhl. č. 32/1965

Zb. bodovo bolestné na 513,6 bodu a sťaženie spoločenského uplatnenia na 280 bodov. Žalobkyni bola
dosiaľ vyplatená právnym predchodcom intervenienta, Slovenskou poisťovňou a.s., dňa 18.10.2001 na
bolestnom suma 24.000,- Sk na základe bodového ohodnotenia za 400 bodov a suma 16.800,- Sk za
sťaženie spoločenského uplatnenia na základe bodového ohodnotenia za 200 bodov.

4. Žalobkyňa navrhla, aby jej súd priznal 40-násobok sumy zodpovedajúcej základnému bodovému
ohodnoteniu, ktoré jej bolo priznané v sume 30.816,- Sk a tiež 40-násobok sumy zodpovedajúcej
finančnémuekvivalentubodovéhoohodnoteniazasťaženiespoločenskéhouplatneniapredstavujúcemu
sumu 76.800.- Sk, čo spolu predstavuje sumu 4.304.640,- Sk.

5. Súd pre účely ustálenia zdravotného stavu žalobkyne a za účelom stanovenia bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia súd nariadil znalecké dokazovanie. Znalec MUDr. Q. C., znalec z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia stanovil počet bodov za bolesť 400 + 270 a
počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia 825, čo predstavuje spolu 1495 bodov. Pri hodnote
jedného bodu 60,- Sk, prestavuje potom ekvivalent základového bodového ohodnotenia 2.977,49 Eur

(89.700,- Sk). Žalobkyňa bola však uspokojená z časti základu nároku len vo výške 1.354,31 Eur
(40.800,- Sk) dňa 18.10.2001. Zvyšok sumy, t.j. čiastka 1.623,18 Eur nebol žalobkyni uhradený.

6. Po zrušení prvostupňového rozsudku zo dňa 3.6.2003 a po vykonaní ďalšieho dokazovania žalobkyňa
žiadala priznať pri bolestnom 20- násobok sumy zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu,

ktoré predstavuje čiastku 670 bodov. Za sťaženie spoločenského uplatnenia žiadala priznať tiež 20-
násobok sumy zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu, ktoré predstavuje 825 bodov.
Žalobkyňa žiadala priznať spolu sumu 59.549,89 Eur. Keďže pôvodný návrh žalobkyne bol vo výške
107.165,90 Eur v časti o zaplatenie 47.616,- Eur zobrala žalobkyňa svoju žalobu späť. O späťvzatí
návrhu v časti o zaplatenie 47.616,- Eur súd rozhodol uznesením zo daň 12.05.2015, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 05.06.2016 v časti zastavenia konania.

7. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 5.3.2003. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že
pracovný pomer žalobkyne u žalovaného bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.6.1999 na dobu
neurčitú, s dojednaným druhom práce - dispečer a dodatkom zo dňa 1.12.1999 k pracovnej zmluve

došlo k zmene dojednaného druhu práce na funkciu vedúci dopravy. K dopravnej nehode žalobkyne
došlo dňa 1.3.2000, počas jej návratu služobným motorovým vozidlom z pracovnej cesty v U.. Žalovaný
ďalej uviedol, že z titulu funkcie vedúceho dopravy bola žalobkyňa povinná organizačne a metodicky
riadiť a koordinovať činnosti súvisiace so zabezpečením prepravy komunálneho a priemyselného
odpadu klientely žalovaný. Priamy výkon takýchto činností sa vzťahoval na cca 20 až 30 vodičov.

Súčasťou jej pracovných povinností bolo tiež operatívne riešenie kolízií spôsobených vodičmi pri plnení
zmluvných vzťahov žalovaný, ako aj kompletné vybavovanie administratívnej agendy súvisiacej so
zabezpečovaním vyššie uvedených činností. V dôsledku dopravnej nehody sa však postupne začali v
pracovných výkonoch žalobkyne prejavovať nepriaznivé poúrazové následky spočívajúce v nezvládnutí
plnenia pracovných úloh. Preto žalovaný vyhovel návrhu žalobkyne a ku dňu 1.7.2002 došlo medzi nimi

k zmene dojednaného druhu práce. Týmto dňom začala žalobkyňa vykonávať stresovo menej náročnú
prácu vo funkcii personalista. Čo sa týka výšky uplatňovaného nároku žalovaný mal za to, že jeho
posudzovanie je v plnej kompetencii súdu a preto sa necítil legitimovaný k nemu vyjadrovať.8. Žalovaný v ďalšom priebehu konania uvádzal, že nepopiera tú skutočnosť, že žalobkyňa utrpela
poškodenie svojho zdravia a tieto skutočnosti zasiahli do jej života. Bol však toho názoru, že
mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je možné priznať v len

celkom výnimočných prípadoch. Podľa názoru žalovaného v prípade žalobkyne nebolo jednoznačne
preukázané, že došlo u nej k výraznému zníženiu spoločenského uplatnenia. Uvádzal, že žalobkyňa
pracuje, stala sa matkou. Žalovaný ďalej uvádzal, že žalobkyňa nepreukázala, že by pred úrazom viedla
zásadneodlišnýživotakopoúraze.Jejtvrdenia,žebolapredúrazomspoločenskyaktívna,navštevovala
kiná a divadlá, chodila tancovať sa nepreukázali. Žalovaný bol toho názoru, že samotná skutočnosť,

že došlo k zmenám v živote žalobkyne ešte neznamená, že by sa v jej prípade malo jednať o prípad
hodný osobitného zreteľa.

9. Intervenient vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.4.2003 uviedol, že právna úprava
charakterizuje náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako nemajetkovú ujmu, výšku
ktorej určujú právne predpisy - vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Ustanovuje systém

bodového ohodnotenia jednotlivých poškodení, z čoho následne vyplýva výška náhrady. Je ustanovená
hodnota jedného bodu a tiež sú ustanovené maximálne sumy za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia. Vo výnimočných prípadoch môže súd toto odškodnenie primerane zvýšiť. Lekári Fakultnej
nemocnice s poliklinikou akademika L. A. v D. MUDr. W. A., PhD. traumatológ a Prof. MUDr. S.
Q., CSc., stanovili u žalobkyne počtom bodov 400 vytrpenú bolesť zvýšenú o 100 %. Intervenient

na základe obdržaného znaleckého posudku odškodnil dňa 18.10.2001 žalobkyňu na bolestnom s
ohľadom na závažné poškodenie jej zdravia podľa platnej vyhl. č. 32/1965 Zb. a priznal jej spolu 400
bodov, pričom vo finančnom vyjadrení toto odškodnenie predstavovalo sumu 24.000,- Sk. Čo sa týka
bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne, stanovenia výšky základného
počtu bodov podľa jednotlivých položiek, tieto intervenient nespochybňuje a odškodnil žalobkyňu na

základe stanovených 280 bodov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 16.800,- Sk. ktorá suma
bola žalobkyňa vyplatená dňa 18.10.2001.

10. Intervenient bol toho názoru, že najmä v časti zdôvodnenia žaloby sa nemôže stotožniť s tvrdeniami
žalobkyne, že všetky uvedené prejavy zhoršenia jej zdravotného stavu súvisia so vznikom pracovného

úrazu a sú natoľko vážne, že výrazným spôsobom hodným osobitného zreteľa obmedzili jej súkromné,
občianske a pracovné uplatnenie v spoločnosti. Intervenient poukázal na to, že žalobkyňa sa napriek
všetkým zraneniam veľmi rýchlo vrátila do pracovného procesu, vykonávala pritom tú istú pomerne
náročnú prácu, pri ktorej riadila prácu tímu ľudí a zároveň za ňu zodpovedala. Naďalej pri výkone svojej
práce používala osobný automobil, aj keď zrejme v menšej miere, ako účastníčka cestnej premávky,

kde musela byť plne sústredená na jazdu, aby nezapríčinila dopravnú nehodu, čo si vyžadovalo vysoký
stupeň koncentrácie. K zmene pracovného zaradenia žalobkyne u žalovaného došlo až 1.7.2002,
čo bolo až po 2 rokoch po nástupe do práce po úraze. Žalobkyňa pracovala u žalovaného na plný
pracovný úväzok až do nástupu na materskú dovolenku. Po materskej dovolenke už nemala záujem
vrátiť sa do predchádzajúceho zamestnania a nechcel to ani jej manžel. Tvrdenie, že žalobkyňa je

zamestnaná iba z dôvodu, že jej manžel je podnikateľom, neobstojí. Ďalej vedľajší účastník uviedol, že
podľa jeho vedomosti žalobkyňa nikdy nebola výrazným spôsobom zaangažovaná do spoločenského
života, kultúrneho alebo politického diania v spoločnosti, nikdy aktívne nešportovala, nevenovala sa
žiadnym záľubám alebo koníčkom, ktoré by si vyžadovali zvýšenú mieru aktivity, alebo jej súčasti a čo
by v súčasnosti v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu musela výrazným spôsobom obmedziť alebo

úplne vylúčiť zo svojho života. Intervenient bol toho názoru, že výška žalovaného nároku žalobkyne
z titulu jej ďalšieho odškodnenia za bolesť a odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je
neadekvátna a maximálne nadhodnotená. Intervenient bol toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala, že
by bola prípadom hodným osobitného zreteľa. Preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

11. Po zrušení prvostupňového rozsudku intervenient naďalej zotrval vo svojom návrhu na zamietnutie
žaloby. V prípade znaleckého posudku PhDr. A. I. poukázal na to, že sa jedná o irelevantný posudok, na
základe ktorého nie je možné uplatňovať v tomto súdnom konaní akýkoľvek nárok. Intervenient mal tiež
výhrady voči niektorým konkrétnym záverom v znaleckom posudku znalca MUDr. Q. C., č. 5/2010 a jeho
doplnení.Zotrvalnastanovisku,ževkonanínebolopreukázané,žebyžalobkyňabolaprípadomhodným

osobitného zreteľa a tiež, že by pri liečení následkov pracovného úrazu trpela zvlášť bolestivými stavmi,
bolesťou väčšou, silnejšou a závažnejšou, ako v porovnaní s inými prípadmi takého istého poškodenia
zdravia. Intervenient bol toho názoru, že doteraz vykonané odškodnenie za bolesť bolo vykonané v
súlades§2ods.1vyhl.č.32/1965Zb.ajeprimeranépovaheodškodnenianazdravíapriebehuliečenia.Poukázal ďalej na skutočnosť, že žalobkyňa je samoobslužná, nemá žiadne výrazné obmedzenia pri
životných úkonoch. Je síce pravda, že sa rozviedla, ako však z dokazovania vyplynulo, nie z dôvodu
úrazu. Uzavrela ďalšie manželstvo, v ktorom žije harmonickým životom, stala sa matkou a riadne si plní

materské povinnosti. Po úraze začala pracovať na tom istom pracovnom mieste ako pred úrazom, až
cca po 2 rokoch zmenila pracovné zaradenie, na ktorom bola až do nástupu na materskú dovolenku,
a to bez osobitných úľav. Po MD začala vypomáhať manželovi pri podnikaní, a to na jeho požiadavku.
V oblasti športovej, či politickej nebola výrazne aktívna ani pred úrazom. Intervenient tiež poukázal na
skutočnosť, že žalobkyňa odmieta rady ošetrujúcich lekárov. Nie je poberateľkou invalidného dôchodku.

Obmedzenia v živote, ktoré žalobkyňa uvádza a ktorých existencia bola v konaní preukázaná, nemajú
charakter výrazných, či závažných obmedzení, ktoré by výrazne negatívnym spôsobom zasahovali do
jej života, a preto nie je dôvod pre mimoriadne odškodnenie. Dôvody, ktoré žalobkyňa uvádza, sú podľa
intervenienta dôvodmi, ktoré sa vyskytujú pri všetkých úrazoch a takéto paušalizovanie by znamenalo
vznik nároku na mimoriadne odškodnenie u každého, resp. takmer u každého úrazu.

12.Súdvovecirozhodolrozsudkomzodňa3.6.2003(pôvodnásp.zn.OSBratislavaIV.K.-XC XXX/XX).
Proti rozsudku bolo podané intervenietom včas odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením, sp.zn.
8Co 17/04 zo dňa 31.3.2005 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa vykonané vyhodnotenie dôkazov i citované skutkové a právne
závery. Priznaný rozsah zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 3.228.480,-

Sk považoval za ohromujúco vysoký. Uložil prvostupňovému súdu v novom rozhodnutí predovšetkým
vykonané dôkazy náležite vyhodnotiť tak, aby bolo zrejmé, z ktorých dôvodov súd vyvodil relevantné
skutkové závery pre aplikáciu ust. 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.

13. Súd vo veci opäť rozhodol a rozsudkom zo dňa 7.4.2011. Uložil žalovanému žalobkyni zaplatiť

sumu 43.308,19 Eur a v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Rozhodol o trovách konania. Rozhodol
o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok a o trovách konania štátu.

14. Proti rozsudku zo dňa 7.4.2011 bolo podané žalovaným odvolanie. Žalovaný zotrval na svojich
argumentoch,prektorénavrhovalnávrhzamietnuť.Súduprvéhostupňavytkolto,ževosvojomrozsudku

vôbec neuviedol dôvody, pre ktoré vidí dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie odškodnenia za
bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Okrem iného vytkol najmä súdu prvého stupňa, že
v odôvodnení svojho rozsudku opomenul vziať do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa sa stala po úraze
matkou, čo je nepochybne pre každú ženu naplnenie jej osobného života.

15. Proti rozsudku zo dňa 7.4.2011 podal odvolanie aj intervenient. Bol toho názoru, že prvostupňový
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že rozhodnutie
prvostupňového súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch svojho
odvolania poukázal intervenient na svoju predchádzajúcu argumentáciu.

16. Okresný súd vo veci opäť rozhodol rozsudkom zo dňa 26.02.2013 a to tak, že žalobu zamietol a
rozhodol o trovách konania. Okresný súd rozhodol takýmto spôsobom v podstate z toho dôvodu, že v
súlade s ustanovením § 226 O.S.P. rešpektoval právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého nie sú
splnené podmienky pre mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
v prípade žalobkyne.

17. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a
žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť jej titulom základne náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia sumu 1.623,18 Eur a podľa vlastnej úvahy priznať jej právo na primerané zvýšenie náhrady
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

18. Krajský súd v Bratislave aj tento rozsudok prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Druhostupňový súd vytkol súdu prvého stupňa najmä to, že závery svojho rozhodnutia nedostatočne
odôvodnil. Uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie a vo veci opäť rozhodnúť.

19. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich právnych zástupcov, svedkov Q. F., C. H.,
W. R., znalca PhDr. A. I., oboznámil sa s posudkami o bolestnom A. nemocnice s poliklinikou zo
dňa 17.7.2001 a zo dňa 5.4.2002, vypracovanými MUDr. W. A., PhD. a Prof. MUDr. S. Q., CSc.,
prednostomklinikyúrazovejchirurgie,záznamomoúrazezodňa1.3.2000,uznesenímOkresnéhoúraduvyšetrovania PZ v Novom Meste nad Váhom, F.: V.-XXX/K.-XXXX zo dňa 20.6.2000, so znaleckým
posudkom znalca PhDr. A. I. z odboru psychológia zo dňa 10.4.2002, so zdravotnou dokumentáciou
žalobkyne, ktorá je obsahom spisu, so znaleckým posudkom znalca MUDr. Q. C.. 5/2010 zo dňa

20.6.2010 a doplňujúcim znaleckým posudkom toho istého znalca zo dňa 2.2.2011. Po zrušujúcich
rozhodnutiach vo veci opäť vypočul žalobkyňu, oboznámil sa s lekárskymi správami o zdravotnom stave
žalobkyne zo dňa 31.03.2015 neurológa MUDr. U. T., Dr.K., s.r.o., MUDr. T. N. zo dňa 13.07.2016 a zo
dňa 06.07.2016, MUDr. C. D. PhD. zo dňa 10.08.2016. Súd sa oboznámil aj s ďalším obsahom spisu.
Zistil pritom nasledovné:

20. Žalobkyňa dňa 1.3.2000 utrpela v dôsledku dopravnej nehody zavinenej vodičom S. H. vážne
zranenia. Podľa uznesenia Okresného úradu vyšetrovania PZ v R. K. nad C. zo dňa 20.6.2000 F.:
V.-XXX/R.-XXXX sa jednalo o otras mozgu, zlomeninu pravej kľúčnej kosti, zlomeninu jabĺčka na
pravej nohe a tržnú ranu na tvári s dobou liečenia približne 3 mesiace. Vodič S. H. utrpel pri dopravnej
nehodemnoho-početnézranenia,ktorýmnamiestenehodypodľahol,pretoajboloprotinemuzastavené

trestné stíhanie, keďže proti tomu, kto zomrel, je trestné stíhanie neprípustné. Z posudku A. nemocnice
s poliklinikou v Bratislave o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovanom lekármi
MUDr. W. A., PhD., a Prof MUDr. S. Q., CSc., prednostom Kliniky úrazovej chirurgie zo dňa 5.4.2002
súd zistil, že žalobkyňa utrpela tieto zranenia: vykĺbenie zákl. článku V. prsta, tržno-zhmliaždenú ranu
váre, plošnú odierku na líci, vyrazenie predných zubov, pomliaždenie hrudnej steny, pomliaždenie

predkolenia, zlomeniu kľúčnej kosti s posunom, zlomeninu jabĺčka riešenú operáciou, úrazový šok,
pomliaždenie krčnej chrbtice. Tieto zranenia boli ohodnotené celkom sumou 256,8 bodu a zvýšene o 100
% pre bolestivejší spôsob liečby, ktorý spočíval v potrebe vykonať opakovane artroskopické zabrúsenie
posunu chrupavky celkove trikrát. Podľa rovnakého posudku, čo sa týka sťaženia spoločenského
uplatnenia, tak v prípade žalobkyne sa jedná o obmedzenie pohyblivosti kolena, stratu troch zubov

predného zuboradia, bolestivé obmedzenie funkcie pravého zápästia, vyklavosť dist. článku V. prsta
pravej ruky, plošnú jazvu na pravom líci, ohodnotené celkom na 280 bodov. Zo znaleckého posudku
znalca PhDr. A. I., znalca z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia dospelých a psychológia
sexuality zo dňa 10.4.2002 súd zistil, že na základe výsledkov klinicko-psychologického vyšetrenia a
aktuálneho stavu žalobkyne ktorý možno považovať za trvalý, určil znalec odškodnenie za sťaženie

spoločenského uplatnenia zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb. v platnom znení hodnotou 1000 bodov. Znalec
uviedol, že sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne spočíva v tom, že v dôsledku havárie a
následne rozvinutej postraumatickej stresovej poruchy a zmien vlastností osobností sa výrazne zhoršila
kvantitaajkvalitaemočnéhoživotažalobkynevpartnerskomvzťahu,zamestnaníipôvodnýchsociálnych
vzťahoch. Emočné poruchy a zmeny osobnosti si vyžadujú dlhodobé navrhované psychoterapeutické

liečenie resp. užívanie antidepresív alebo iných psychofarmák. Znalec ďalej uviedol, že prognóza stavu
žalobkyne je problematická. Vekom môže dôjsť k zhoršeniu v zmysle deteriorácie - úbytku intelektových
schopnosti v dôsledku organického poškodenia mozgu. Zhoršenie emočnej poruchy a ďalších zmien
osobnosti môže nastať nielen v náročných životných situáciách, ale i v bežnom živote v pracovných
situáciách ako aj v jej partnerskom vzťahu.

21. Svedok Q. F. uviedol, že so žalobkyňou boli manželia. Vo svojej výpovedi sa vyjadril k priebehu
manželstva so žalobkyňou a k okolnostiam, ako utrpený úraz zmenil správanie sa žalobkyne. Uviedol,
že žalobkyňa musela po vážnej dopravnej nehode absolvovať niekoľko vážnych operácií. Muselo jej byť

operované koleno. Tiež prišla o zuby a musela absolvovať rekonštrukciu chrupu. Liečenie žalobkyne
trvalo niekoľko rokov. Svedok uviedol, že zmenila sa najmä psychika žalobkyne. Táto začala zabúdať,
čo sa je predtým nestávalo. Žalobkyňa sa začala správať inak a podľa jeho názoru začala trpieť aj
komplexom menejcennosti. Stále si uvedomovala, že bola zranená, poškodená. V minulosti chodila rada
plávať, bicyklovala sa. Po utrpených zraneniach s tým prestala.

22. Svedkyňa C. H., matka žalobkyne, sa vyjadrila k tomu, aké zranenia žalobkyňa utrpela, aké musela
absolvovať liečenie a vyjadrila sa k tomu, ako poškodenie jej zdravia malo dopad na jej rodinný
život. svedkyňa uviedla, že žalobkyňa mala mnohopočetné poradenia. Musela absolvovať opakovane
operácie. Mala aj vnútorné zranenia. Určitý čas nemohla ani normálne jesť. Mala poškodený aj chrup,

ktorý bolo potrebné operovať. Svedkyňa ďalej uviedla, že veľmi sa zmenilo správanie žalobkyne, pred
úrazom bola vyrovnaná, plná života, spoľahlivá. Rada chodila tancovať, športovala. Písala aj básne,
prispievala do novín. Po úraze sa zmenil celý jej život. Najmä sa zmenilo jej správanie. Stala sa
nervóznou, nesústredenou, zabúda. Poškodenie zdravia malo dopad aj na jej rodinný život. Jej manželsi krátko po úraze našiel inú priateľku a manželstvo žalobkyne bolo rozvedené, čo určite súviselo s jej
zdravotnými problémami. Po úraze nemohla vykonávať dovtedajšiu prácu. Svedkyňa uviedla, že podľa
nej žalobkyňa trpí komplexmi, akoby stratila zmysel života.

23. Svedok W. Neumaher, manžel žalobkyne uviedol, že so žalobkyňou uzavreli manželstvo v roku
2005. Majú spolu 6-ročného syna. S žalobkyňou sa zoznámil, keď tiež bol hospitalizovaný v nemocnici v
Bratislave. V ďalšom období už spolu absolvovali niektoré liečenia, viackrát boli spolu na rehabilitáciách
v N., v J.. Svedok uvádzal, že jemu sa lepšie podarilo vysporiadať s poškodením zdravia ako jeho

manželke. Táto v súčasnosti pracuje v jeho firme. Pomáha mu s ľahšími prácami, on podniká v
oblasti polygrafickej výroby. Keď v minulosti hľadala prácu na plný úväzok, nepodarilo sa jej takú
prácu získať. Uviedol, že žalobkyňa sa nemá síce stále zle, má však ale obdobia, keď sa cíti horšie.
Žalobkyňa má poškodenú tvár, ktoré sa už asi nedá odstrániť. Má tiež trvalé následky na nohách, má
zdeformované kolená. Síce chodí, avšak pohyb je spôsobuje bolesť. Tiež preto sa aj nevenuje športu.
V minulosti tiež absolvovala liečbu zameranú proti takýmto bolestiam. Bolo to však pre ňu bolestivé

a neviedlo to k žiadnemu zlepšeniu stavu. Oni žijú v manželstve takým spôsobom, že do spoločnosti
nechodievajú. So synom trávi voľný čas väčšinou on. Žalobkyňa berie lieky, pričom sa väčšinou jedná
o lieky bežne dostupné. Pravidelne navštevuje neurológa. Niekedy však odmieta rady lekárov. Bojí sa
ísť do nemocnice. Riadi motorové vozidlo, avšak iba na krátke vzdialenosti, na dlhšie vzdialenosti berie
lieky, nikdy však motorové vozidlo neriadi sama. Svedok uviedol, že aj v psychickej oblasti sa doteraz

prejavujú na správaní sa žalobkyne následky utrpených úrazov.

24. Znalec MUDr. Q. C. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že žalobkyňa bola pred úrazom úplne
zdravá, vitálna, energická mladá žena. Pri dopravnej nehode utrpela ťažké poranenia, ktoré boli vážneho
charakteru, jej ťažkosti boli spojené s bolesťami, opakovanými bolestivými operáciami. Znalec vo svojom

znaleckom posudku podrobne uviedol jednotlivé poškodenia zdravia žalobkyne. Znalec vykonal bodové
ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne, pričom hodnotenie za bolesť
stanovil počtom bodov 400. Bolestné po ďalších operačných úkonoch stanovil počtom bodov spolu
270. Sťaženie spoločenského uplatenia stanovil počtom bodov 825. Celkovo teda 1495 bodov. Znalec
sa vyjadril vo svojom znaleckom posudku aj k súčasným zdravotným problémom žalobkyne. Uviedol k

tomu, že žalobkyňa má ťažkosti s pravou dolnou končatinou, krčnou a bedrovou chrbticou, bolesťami
hlavy. Trpí poúrazovou artrózou pravého kolena, ktorá je typická tým, že bolesti prichádzajú v noci
s maximom nad ránom. Po rozchodení bolesť mierne ustupuje, po dlhšej chôdzi však opäť bolesť
nastúpi. Ďalej znalec uviedol vo svojom znaleckom posudku, že došlo u nej k zhoršeniu spoločenského
uplatnenia, ktoré spočívajú v oblasti fyzickej a čiastočne aj psychickej. Tieto narušujú spôsob života, je

obmedzená v domácich prácach, nemôže riadne upratať, bojí sa postaviť na rebrík, stoličku, nemôže
dlhšie stáť. Žehlenie a pranie je pre ňu bolestivé. Nie je odkázaná na druhú osobu na prevozy osobným
autom. V oblasti nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti nemá obmedzenú schopnosť
vykonávať práce v domácnosti. Znalec uviedol, že prognóza somatických poškodení, ktoré uviedol, je
nepriaznivá. Nepriaznivosť spočíva v postupovaní artrózy poškodeného pravého kolenného kĺbu. Tento

proces sa nedá výraznejšie medicínsky ovplyvniť, dá sa len pribrzdiť. V doplnení znaleckého posudku
znalec MUDr. L. C. uviedol ďalej, že u žalobkyne došlo následkom úrazu a následných chirurgických
stomatologických zásahoch ku strate 5 zubov a došlo u nej k umelej protetickej náhrade chýbajúcich
zubov, ktoré spôsobujú občasné zápaly ďasien a okostnice. Tiež sa jedná o trvalé následky, ktoré ju
hendikepujú v bežnom životnom a spoločenskom uplatnení.

25. Súd rozsudkom zo dňa 7.4.2011 žalobkyni priznal sumu 43.308,19 Eur a náhradu trov konania. V
prevyšujúcej časti, keďže žalobkyňa žiadala priznať po zrušení prvostupňového rozsudku spolu sumu
59.549,89 Eur, súd návrh zamietol. Rozsudkom zo dňa 26.02.2013 jej žalobu zamietol.

26. Podľa § 195 ods. 1 Zák. práce, zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom zamestnávateľ,
u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

27. Podľa § 195 ods. 6 Zák. práce, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti
vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

28. Podľa § 198 ods. 1 Zák. práce, má zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz, okrem iného nárok na
náhradu bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia.29. Podľa § 203 ods. 1 a 2 Zák. práce, sa náhrada poskytuje jednorazovo a jej výšku upravuje všeobecne
záväzný predpis, v tomto prípade vyhláška č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov.

30. Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení novely, odškodnenie za bolesť, sa poskytuje za
bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov a to podľa
zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe
poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

31. Podľa § 4 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení novely, sťaženie spoločenského uplatnenia sa
odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony
poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného

uplatniť sa v živote a spoločnosti.

32. Podľa vvhl. č. 47/1995 Z,z.. § 7 ods. 3, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd
odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to nad sumu
ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

33. Podľa § 391 C.S.P. ods. 2 ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

34. Rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 5C 261/2008-208 zo dňa 7.4.2011 bol zrušený rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Co 432/2011-236. Odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu
nedostatočné, nepresvedčivé zdôvodnenie mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a rovnako
doteraz súdom uvádzané a zdôvodňované argumenty pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
považoval za nedostatočné pre priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia. Dôvody, ktoré prvostupňový súd uviedol považoval iba za všeobecné. Odvolací súd uložil
súduprvéhostupňadoplniťdokazovanieavoveciopäťrozhodnúť,arozhodnutiepresvedčivozdôvodniť.

35. Tiež bol zrušený rozsudok zo dňa 26.02.2013 z podobných dôvodov.

36. Súd preto vo veci ďalej konal a vykonal ešte ďalšie dokazovanie, najmä aktuálnym výsluchom
žalobkyne a oboznámil sa s aktuálnymi lekárskymi správami o zdravotnom stave žalobkyne.

37. Z vykonaného dokazovania , s listinných dôkazov a so znaleckých posudkov vyplýva, že žalobkyňa
utrpela mnohopočetné zranenia. Niekoľko rokov podstupovala rehabilitáciu a liečila sa. Znalec MUDr.

C. vo svojom znaleckom posudku č. 5/2010 uviedol o aké zranenia sa jednalo a vypracoval posudok
o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý potom doplnil. Znalcom vykonané bodové ohodnotenie
bolestného je 400 bodov + 270 bodov za bolestné po ďalších operačných úkonoch. Za sťaženie
spoločenského uplatnenia znalec MUDr. C. stanovil 825 bodov, celkový počet bodov za bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia je potom 1495 bodov. Pri hodnote jedného bodu 60,- Sk predstavuje

peňažný ekvivalent základného bodového ohodnotenia sumu 2.977,49 Eur. Žalobkyni bola vyplatená
iba čiastka 1.354,31 Eur, (40.800,- Sk) dňa 18.10.2001. Podľa vyššie citovaného § 2 ods. 1 a § 4 ods.
1 Vyhlášky 32/1965 Z.z. v znení novely, súd priznal žalobkyni sumu 1.623,18 Eur, keďže odškodnenie
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia jej bolo doteraz uhradené iba čiastočne, podľa
pôvodného znaleckého posudku. V priebehu konania však súdom ustanovený znalec určil znaleckým

posudkom rozsah bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia iným bodovým vyjadrení, vyšším
oproti pôvodnému znaleckému posudku.

38. Súd je naďalej toho názoru, že poškodenia zdravia v prípade žalobkyne viedlo k trvalej a zásadnej
zmene v jej živote. Žalobkyňa naozaj ukončila prácu vo funkcii ktorú v minulosti zastávala a jednalo

sa pritom o vedúcu pozíciu, čo potvrdil aj žalovaný. Vzhľadom na okolnosti prípadu, bol postup
žalovaného voči žalobkyni tolerantný. Tento je umožnil najskôr ešte pracovať na pôvodnej pozícii, ale
sám žalovaný potvrdil, že pôvodnú funkciu žalobkyňa nezvládala. Rozhodla sa sama pracovný pomer
ukončiť. Zoznámila sa s novým partnerom, s terajším manželom má deti. Žalobkyňa pracuje, aj keďpodľa vyjadrenia jej manžela vlastne iba preto, lebo on je podnikateľom a pomáha mu s určitými prácami.
Ako vyplynulo so znaleckých posudkov a lekárskych správ poškodenie zdravia obmedzuje možnosti
žalobkyne uplatniť sa v živote a spoločnosti. Vypočutí svedkovia potvrdili, že žalobkyňa zásadne zmenila

svoj doterajší spôsob života a utrpené zranenia natrvalo jej ďalší život ovplyvnili.

39. Mimoriadne zvýšiť odškodnenie však môže súd iba v celkom výnimočných prípadoch. Takýto stav sa
v prípade žalobkyne vykonaným dokazovaním nepreukázal. Žalobkyňa utrpela viaceré zranenia, avšak
jej liečba bola pomerne úspešná. Žalobkyňa sa vrátila do práce a okrem obdobia rodičovskej dovolenky

stále pracuje, aj keď nie v takej intenzite ako to bolo pred úrazom. Žalobkyňa sa stala matkou dvoch detí,
je vydatá, deti vychováva. Nie je teda vylúčená ani z možnosti pracovného uplatnenia a ani uplatnenia
sa v manželskom a rodinnom živote. Keďže vykonaným dokazovaním súd nezistil dôvody pre priznanie
mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, bolo potrebné žalobu
v tejto časti zamietnuť.

40. V prejednávanej veci išlo o konanie, kde rozhodnutie záviselo od úvahy súdu. Žalobkyňa sa v konaní
domáhala mimoriadneho zvýšenie a náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle
§ 7 ods. 3 Vyhlášky 32/1965 Zb. Je nepochybné že pri uplatňovaní nároku na mimoriadne zvýšenie
náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné vyjadriť požadovanú náhradu v
peniazoch z dôvodu určitosti petitu, avšak stanovenie výšky náhrady je závislé od úvahy súdu a je

preto namieste, aby až prisúdená suma bola braná za podklad pre vyčíslenie základu tarifnej odmeny
advokáta, lebo až okamihom rozhodnutia súdu o určení výšky odškodnia je známa hodnota práva. Preto
do tohto okamihu je potrebné na uplatnenú hodnotu práva na poškodenie na mimoriadneho zvýšenia za
bolesť a spoločenského uplatnenia hľadieť ako na hodnotu práva, ktorú nemožno vyjadriť v peniazoch,
resp. možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v

platnom znení. Naviac, ak v takejto veci má rozhodnutie súdu povahu konštitutívneho rozhodnutia, teda
až právoplatnosťou vzniká právo na plnenie a účastník - poškodený nemá inú možnosť len domáhať
sa priznania zvýšenia náhrady podaním na súd (rozhodnutia NS SR sp.zn. 2M Cdo/3/2006 zo dňa
30.01.2007; NS SR sp.zn. 1M Cdo/1/2008).

41. Žalobkyňa mala v konaní úspech, avšak iba v malej časti uplatňovaného nároku, keď jej súd
priznal iba doteraz nevyplatenú náhradu základného bodového ohodnotenia za bolestné a sťaženie
spoločenskéhouplatneniaavprevyšujúcejčastikeďsadomáhalamimoriadnehozvýšeniatýchtonáhrad
jej žalobu zamietol je súd toho názoru, že sú tu dôvody na postup súdu podľa § 255 ods. 2 C.S.P. a
nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

42.Žalobkyňabolapodľa§4ods.2písm.ch)zák.osúdnychpoplatkochodzaplateniasúdnehopoplatku
oslobodená. Preto súd rozhodol o povinnosti zaplatiť žalovaného súdny poplatok za návrh podľa § 2 ods.
2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení. Výška súdneho poplatku prestavuje

sumu 81,- Eur (položka 1a sadzobníka súdnych poplatkov, 5% z priznanej sumy).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).