Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. október 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoE/24/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8606204367
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8606204367.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o.,IČO:35807598,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,právnezastúpenéhoAdvocate,s.r.o.,
IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: P. L., H.. XX.XX.XXXX, C. F.
XXX,XXXXXF.,zaúčastiZdruženianaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,IČO:42176778,sosídlom

Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom,
IČO: 31 954 448, o vymoženie 183,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Svidník, č. k. 3Er/773/2006-22 z 8. apríla 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie v napadnutom I., II. a III. výroku.

II. Účastníkom nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, priznal súdnemu exekútorovi proti oprávnenému nárok
na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia
samostatným uznesením, priznal Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti oprávnenému
nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto

uznesenia samostatným uznesením a nepriznal povinnej nárok na náhradu trov exekúcie.

2. Exekučný súd vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že oprávnený ako veriteľ a povinná ako
dlžníčka 4. júla 2005 uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“). Dlžníčka
svoj dlh riadne a včas nesplnila, v dôsledku čoho podal oprávnený žalobu na rozhodcovský súd.
Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. o tejto žalobe rozhodol

rozhodcovským rozsudkom, sp. zn. SR 2180/06 z 21. júna 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.
júla 2006 a vykonateľnosť 14. júla 2006. Na základe tohto rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu exekučný súd 30. októbra 2006 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola
Mihala. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS podaním z 12. augusta 2011 oznámilo
exekučnému súdu, že podľa ustanovenia § 93 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „OSP“) vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na podporu povinnej.

3. Vo vzťahu k rozhodcovskej doložke exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka nebola
osobitne dojednaná k zmluve, ani osobitne zmluvnými stranami podpísaná a nevyplýva z nej, že
povinná bola oboznámená o tom, že spory medzi zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred stálym
rozhodcovským súdom. Samotný podpis zmluve o úvere, ktorá iba formálne odkazuje na všeobecné
podmienky, nepostačuje na to, aby bola riadne preukázaná vôľa povinnej uzatvoriť rozhodcovskú

zmluvu. Súd svoj názor opieral aj o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č. k. 12CoE/11/2011-28
z 10. mája 2011, v odôvodnení ktorého odvolací súd uviedol, že rozhodcovská doložka predpokladáuzavretie písomnej dohody a nepostačuje len odkaz na všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Ak rozhodcovská zmluva nebola uzavretá písomne a nie je podpísaná účastníkmi, nepostačuje len
všeobecné prehlásenie dlžníka, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú

na zadnej strane zmluvy.

4. Exekučný súd exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1955 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„ Exekučný poriadok) zastavil z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok posúdil ako nespôsobilý exekučný

titul, keďže bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

5. O trovách exekúcie rozhodol exekučný súd podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a
s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený viedol exekúciu na základe nespôsobilého exekučného titulu,
čím zavinil zastavenie konania, priznal súdnemu exekútorovi proti oprávnenému nárok na náhradu trov
exekúcie v rozsahu 100 %.

6. O trovách konania rozhodol exekučný súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Združeniu na ochranu
práv občana spotrebiteľa proti oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením a povinnej nárok na

náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy konania nevznikli.

7.ProtiuzneseniuvrozsahuI.,II.aIII.výrokupodalvčasodvolanieoprávnený,atozdôvodovuvedených
v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K namietanému
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie tvrdil, že aplikácia právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinnou nie je vzťahom

spotrebiteľským. Mal za to, že keď povinná uzatvorenie zmluvy v uvedenej forme sama svojím konaním
vyvolala a iniciovala, dodatočne sa nemožno dovolávať inej kvalifikácie jej právnej povahy. Okolnosť,
že právne vzťahy strán zmluvy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, si zmluvné
strany dohodli vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere. Ohľadom rozhodcovskej doložky zdôraznil, že bola dojednaná v bode 17. Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru, je písaná prehľadne, čitateľným písmom a už na prvý pohľad z nej
vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi ním a klientom pred rozhodcovským súdom
alebo pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú a neplatnú zmluvnú
podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,
čo potvrdzuje aj skutočnosť, že od klienta nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému

konaniu. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň žiadal náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

8. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného
poriadku (účinného do 31. marca 2017) v spojení s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného
od 1. apríla 2017), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379

a § 380 CSP a vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), pričom so zreteľom
na jeho preskúmavacie oprávnenia dané týmito ustanoveniami, podľa ktorých je odvolací súd viazaný
rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania a na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne
odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Po prieskume napadnutého rozhodnutia
podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie

oprávneného nie je dôvodné.

10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisovúčinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových

a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

13. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor predložil exekučnému súdu ako exekučný titul
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská

rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 2180/06 z 21. júna 2006. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od
rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.

14. Preskúmaním uvedených listinných dôkazov odvolací súd zistil, že v zmluve o úvere je povinná
označená identifikátormi fyzickej osoby, a to rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a bydliskom.

Predmetom zmluvy je poskytnutie úveru vo výške 6000,- Sk za určených podmienok.

15. Pri posudzovaní charakteru právneho vzťahu, ktorý je potrebné predbežne skúmať, treba mať
na zreteli jednak subjekty, ktoré vstupujú do tohto vzťahu a tiež účel, smerovanie vôle subjektov k
založeniu a pretrvávaniu právneho vzťahu (I.ÚS 214/2012-12 z 9. mája 2012). V zmluve o úvere

je povinná označená ako fyzická osoba. Táto skutočnosť osvedčuje, že ide o spotrebiteľský vzťah
účastníkov, založený spotrebiteľskou zmluvou. Záver rozhodcovského súdu o tom, že v danom
prípade zmluvný vzťah účastníkov nie je možné považovať za spotrebiteľský nijako z obsahu listín,
predložených oprávneným nevyplýva a nie je ani v predmetnom exekučnom konaní sporným. V
predmetnom exekučnom konaní je tak oprávnená aplikácia ustanovení spotrebiteľského práva v

súvislosti s posúdením žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“), preto je v danom prípade opodstatnená aplikácia noriem spotrebiteľského práva.

17. Ďalšou rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne
riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej doložky. V uznesení sp. zn. 3Cdo
146/2011 súd judikoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul

rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd

je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 143/2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 z 1. novembra 2011.

18. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27. septembra 2010 ani od právneho názoru,
ktorý by mal byť oprávnenému známy z uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 6CoE/207/2012, sp.

zn. 6CoE/156/2012, sp. zn. 6CoE/158/2012, sp. zn. 6CoE/150/2012, sp. zn. 6CoE/128/2012, sp. zn.
20CoE/230/2012, sp. zn. 20CoE/221/2012, sp. zn. 20CoE/232/2012, sp. zn. 20CoE/237/2012 (porov.
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 610/2012). Rozhodcovský rozsudok
bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná,a teda nevyvoláva právne účinky obdobne, ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012, uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6CoE/66/2012, sp. zn. 6CoE/256/2012).

19. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že v zmluvnom vzťahu medzi oprávneným a povinnou bola
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné, pričom exekučný súd túto skutočnosť neskúmal a nezistil tak dôsledne skutkový stav,
odvolací súd uvádza, že z exekučného spisu, ako aj z odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva,

že exekučný súd sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal platnosťou rozhodcovskej doložky, ktorá je
súčasťou súdneho spisu a jej existenciu nepopieral. Táto námietka oprávneného preto nie je dôvodná.

20. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam konštatovanie, že rozhodcovská doložka
dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok bola v dôsledku jej neprijateľnosti neplatná,
a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platná rozhodcovská doložka je

základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a
rozhodovať vo veci. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
informácieomožnostivoľbymedziviacerýmiriešeniamiainformácieotom,čokonkrétnavoľbaznamená
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Oprávnený si

v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Podstatným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku, je nepochybne forma rozhodcovskej doložky, t. j. jej zahrnutie do vopred
pripravených všeobecných obchodných podmienok predložených povinnej v pozícii spotrebiteľky bez
možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa, bez
možnosti rozhodcovskú doložku neuzatvoriť.

21. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a
spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu zmluvnej predbežne formulovanej podmienky. Zmluvné
dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom

rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na
súdnu ochranu.

22. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom exekučného súdu, ktorý skúmal predloženú rozhodcovskú
doložku vo vzťahu k existencii neprijateľných zmluvných podmienok aj v takom prípade, keď

rozhodcovská doložka pripúšťa možnosť voľby, pred ktorým orgánom je zmluvná strana oprávnená
domáhať sa svojho práva. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej doložke ide
aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom,
ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide

o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa ostáva len iluzórnou, pretože
takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom
nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ
výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd
nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú

zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by tak jeho individuálne vyjednávanie
nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania istých zmluvných podmienok. Ak si
spotrebiteľ má individuálne vyjednať zmluvné ustanovenia pripúšťajúce rozhodcovské konanie, je to z
dôvodu, že to má mať pre neho osobitný, prospešný význam. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných
prípadoch rozhodcovská zmluva predložená spotrebiteľke, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia

zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekalú obchodnú praktiku
podľa ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

23. Ak rozhodcovská zmluva vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné
jej záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskehozákonníkaniejeomožnostivýberumedzištátnymasúkromnýmsúdom,alepredovšetkýmo dôsledkoch, ktoré zakladá, t. j. či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinná ako
spotrebiteľka nemá na výber, ak bude žalovaná na rozhodcovskom súde.

24. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občiansky zákonník) išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo
zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca
spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej
neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a

vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní)
akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

25. Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu navyše predstavuje neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Jednou z
podmienok pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť
vykonateľný. Rozhodcovský rozsudok opierajúci sa o neplatnú rozhodcovskú zmluvu alebo o neplatnú

rozhodcovskú doložku túto vlastnosť mať nemôže. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená. Všeobecný súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

26. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

27. Odvolací súd zdôrazňuje, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v
záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského
rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď
spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú
neprijateľnosť miesta konania (rozsudky Súdneho dvora C-240/98 až C-244/98 Oceano Grupo Editorial,

C-40/08 Asturcom).

28. Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania,
ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu

ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Naopak, nanútenie rozhodcovskej zmluvy zo strany
veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou
Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v
súlade s ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade

so smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

29. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. júna 2004). Odvolací súd so
zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími
námietkami.

30. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie oprávneného za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods.
2 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil.31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že účastníkom nebol priznaný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola úspešná povinná, ktorej však zo

spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnila. V odvolacom
konaní neúspešnému oprávnenému nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací
súd preto vyslovil, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť
takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).