Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 23, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/56/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118205795
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6118205795.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobkyne X. M., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX S. S., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie

bezdôvodného obohatenia 5.724,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 10Csp/3/2018-102 zo dňa 24. júla 2020 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa
24. júla 2020 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5.724,- eur v lehote troch dní od

právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v
rozsahu 100 % v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške (druhý výrok).
Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej
sume 5.724,- eur vzniknutého plnením bez právneho dôvodu, poskytnutého nad rámec úverov daných
žalovanýmžalobkyninazákladezmluvyorevolvingovomúvereč.XXXXXX.-XXXXXzodňa29.12.2014
a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX zo dňa 28.05.2015.

1.1 Z dôvodov rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vyhodnotil námietku miestnej nepríslušnosti
vznesenú žalovaným ako nedôvodnú, pretože ide o spotrebiteľský spor v zmysle § 19 písm. c) Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“).

1.2 Následne súd prvej inštancie posudzoval, či je v konaní daná prekážka veci rozhodnutej vo vzťahu k

rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. RK 100/08/16-SAS a RK 181/08/16-
SAS, ktoré nadobudli právoplatnosť 28.11.2016. Konštatoval, že predmetom rozhodcovského konania
bol nárok žalovaného ako veriteľa na zaplatenie dlžnej sumy z úverovej zmluvy, nie nárok žalobkyne
na vydanie bezdôvodného obohatenia z tejto zmluvy. Uviedol, že iba platná rozhodcovská zmluva
zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor, tu však možno mať pochybnosť
o platnosti rozhodcovských zmlúv.

1.3 Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa dňa 23.12.2014
požiadala žalovaného o „M.“ úver. Identifikovaná je rodným číslom a adresou trvalého pobytu, v časti
„IČO“ uviedla číslo oprávnenia na výkon činnosti opatrovateľky v U.. Ako účel čerpania úveru bola
označená možnosť prevádzkový úver. K žiadosti o úver mal byť pripojený živnostenský list žalobkyne
a výpisy z jej bankového účtu. Aj následná zmluva o úvere č. XXXXXX - XXXXX obsahuje rodné
číslo žalobkyne a údaj, že úver vo výške 13.248,- eur je poskytnutý na výkon bližšie nešpecifikovanej

podnikateľskej činnosti. Dlžník sa zaviazal splatiť úver v 48 mesačných splátkach po 276,- eur s tým,
že za poskytnutie úveru sa zaviazal zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu 9.248,- eur. Dátum prvej splátkybol v splátkovom kalendári určený na deň 24.02.2015, dátum poslednej 24.01.2019. Žiadosťou zo dňa
27.05.2015 žalobkyňa požiadala o „M.“ úver. Identifikovaná je rodným číslom a adresou trvalého pobytu,
v časti „IČO“ uviedla číslo „XXXXXXXX“, ktoré však podľa vyhľadávania v živnostenskom a obchodnom

registri na internete nezodpovedá žiadnemu záznamu. Ako účel čerpania úveru bola označená možnosť,
že ide o prevádzkový úver. K žiadosti o úver mal byť pripojený živnostenský list žalobkyne i výpisy z
bankového účtu. Aj v následnej zmluve o úvere č. XXXXXX - XXXXX je žalobkyňa označená rodným
číslom. Zmluva uvádza, že úver vo výške 13.248,- eur je poskytnutý na výkon podnikateľskej činnosti
(bez bližšej špecifikácie). Dlžník sa zaviazal splatiť úver v 48 mesačných splátkach po 276,- eur s

tým, že za poskytnutie úveru sa zaviazal zaplatiť zmluvnú odmenu 9.248,- eur. Dátum prvej splátky
bol v splátkovom kalendári určený na deň 28.06.2015, dátum poslednej 28.05.2019. Z výpisu z účtu
žalobkyne vyplynulo, že na základe prvej zmluvy o úvere jej bolo 31.12.2014 poskytnuté plnenie vo
výške 4.000,- eur (platba označená variabilným symbolom XXXXXX, ktorý je zhodný s číslom zmluvy).
Na základe druhej zmluvy jej bolo dňa 01.06.2015 poskytnutých 4.000,- eur (pod variabilným symbolom
XXXXXX, ktorý je zhodný s číslom druhej zmluvy). Nesporným bolo, že žalovaný poskytol žalobkyni

na základe uzavretých zmlúv peňažné prostriedky v sume spolu 8.000,- eur a žalobkyňa žalobcovi
plnila na základe zmluvy č. X čiastku 7.100,- eur a na základe zmluvy č. X čiastku 6.624,- eur, čo
žalovaný nerozporoval (§ 151 C.s.p). Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 16.03.2018 uviedla, že
peniaze z úverov nežiadala na podnikanie. Pracuje ako opatrovateľka v U., nemala dôvod brať si na túto
činnosť úver. Jej činnosť je odmeňovaná, s jej výkonom nemá náklady, lebo ubytovanie i stravovanie má

zabezpečené bezplatne. V čase čerpania úverov mala síce platné podnikateľské oprávnenie aj na výkon
finančnej poradkyne, ktorú však v čase uzavretia úverových zmlúv nevykonávala. Finančné prostriedky
z úveru použila na vyplatenie dlhov jej rodiny, t.j. výlučne na súkromné účely.
1.4 Okresný súd vychádzajúc z ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného už v čase
uzatvorenia prvej úverovej zmluvy dňa 29.12.2014 dospel k záveru, že typovo ide o spotrebiteľské

zmluvy. Žalobkyňa požiadala o poskytnutie úveru na formulárovej predtlači, v žiadosti sa identifikovala
ako fyzická osoba uvedením rodného čísla a adresy bydliska. Nepoprela, že v žiadosti o úver označila aj
živnosť opatrovateľky v U., no uviedla, že „to bolo odôvodnené zo strany obchodného sprostredkovateľa,
že to slúži k identifikácii zamestnania“. Vyhlásila, že si úver nevzala na podnikateľské účely, bol jej
pripísaný na súkromný účet, finančné prostriedky z úveru využila výlučne na osobné potreby - na chod

domácnosti a zaplatenie úverov, dlžôb, splátky za auto (z predloženého výpisu z osobného účtu vyplýva
napr. že dňa 05.01.2015 uskutočnila úhradu v sume 1.417,- eur označenú ako „splátka R.“). Tvrdila,
že ako opatrovateľka nemala dôvod využiť peniaze z úveru a sprostredkovateľa úveru upozornila,
že má záujem o úver na súkromné účely. Okresný súd uviedol, že pre zistenie, či v danom prípade
ide o spotrebiteľa alebo nie, nie je rozhodujúce iba formálne postavenie (napr. existencia oprávnenia

na podnikanie), ale skutočný účel konania - účel čerpania úveru. Spotrebiteľom je osoba, ktorá koná
mimo profesijnej či obchodnej činnosti, na účely osobnej spotreby v zmysle spotreby svojej, resp.
spotreby iných osôb napr. detí. Žalobkyňa síce v žiadosti o úver zaškrtla, že žiada o „M.“ úver, pričom
malo ísť o prevádzkový úver, z obsahu žiadostí však nie je možné vyvodiť akékoľvek profesionálne
využitie poskytnutých peňazí, teda ich využitie na podnikateľský účel (zo žiadosti nevyplýva, že úver

mal byť poskytnutý na výkon povolania, resp. podnikania). Samotné označenie úveru ako „M.“ ani
identifikácia žiadateľky (žalobkyne) číslom oprávnenia na výkon opatrovateľskej činnosti neznamenajú,
že automaticky ide o úver na účel podnikania o to viac, že žalobkyňa podľa svojho tvrdenia obchodného
sprostredkovateľa žalovaného upozorňovala, že žiada o úver na súkromné účely. V zmysle uvedeného
nemá na charakter vzťahu strán vplyv ani skutočnosť, že žalobkyňa bola dňa 23.11.2007 zapísaná

do zoznamu sprostredkovateľov poistenia v registri sprostredkovateľov poistenia vedenom Národnou
bankouSlovenska,keďžeúvernečerpalavsúvislostisvýkonomtejtočinnosti.Vychádzajúczuvedeného
je dôvodné prikloniť sa k záveru, že obe úverové zmluvy uzatvárala žalobkyňa v postavení spotrebiteľa,
nie podnikateľa, prostriedky z úveru boli použité na súkromné, nie podnikateľské účely. Z okolností
prípadu je zrejmá snaha veriteľa o vytvorenie zdania, že nejde o spotrebiteľský úver, hoci vzťah strán

napĺňa všetky znaky spotrebiteľského právneho vzťahu. Preto súd prvej inštancie posúdil zmluvný vzťah
strán ako spotrebiteľský a úverové zmluvy podrobil kontrole v súvislosťami s náležitosťami zmlúv o
spotrebiteľskom úvere vyžadovaných zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a kontrole
v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
1.5 S odkazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia prvej

zmluvy a § 54 ods. 1, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 9 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv a jeho § 7 ods. 15
účinného od 1. apríla 2015 okresný súd konštatoval, že žalobkyňa v čase poskytnutia úverov pracovala
ako opatrovateľka s oprávnením na výkon tejto činnosti v U.. Uviedla, že bola vyzvaná obchodnýmsprostredkovateľom žalovaného, aby do žiadosti o poskytnutie úveru uviedla číslo oprávnenia, ktoré
využívala v U. ako opatrovateľka, lebo to slúži k identifikácii jej zamestnania. Zároveň uviedla, že
obchodného sprostredkovateľa žalovaného upozornila, že má záujem o spotrebný úver. Z povahy

žalobkyňou vykonávanej činnosti (opatrovanie seniorov v U.) podľa názoru okresného súdu malo byť
veriteľovi (žalovanému) zrejmé, že nejde o podnikanie v pravom slova zmysle, napriek tomu pripravil na
základežiadostížalobkyneoúverzmluvyorevolvingovomúverevýlučnepodľaObchodnéhozákonníka,
nezohľadňujúc zákonné požiadavky pre spotrebiteľské úvery.
1.6 Okresný súd konštatoval, že úverové zmluvy neobsahujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere

podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. (napr. úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov a
ďalšie) - obsahujú výlučne údaj o tom, že veriteľ (žalovaný) poskytne dlžníkovi (žalobkyni) peňažné
prostriedky v sume 13.248,- eur (reálne v sume 4.000,- eur), dlžník sa zaväzuje úver splatiť v 48
mesačných splátkach vo výške 276,- eur a za poskytnutie úveru sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú
odmenu 9.248,- eur. S prihliadnutím na absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv sa považuje

poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Ak
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je bezdôvodným obohatením plnenie, ktoré veriteľ
prijal nad rámec toho, čo dlžníkovi poskytol. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa čerpala celkovo
sumu 8.000,- eur (súčet súm poskytnutých na základe úverových zmlúv), splatila 13.724,- eur. Rozdiel
medzi poskytnutými plneniami (medzi tým, čo žalovaný poskytol žalobkyni a tým, čo žalobkyňa zaplatila

žalovanému) je 5.724,- eur. Žalovaný je preto povinný žalobkyni vrátiť túto sumu ako plnenie, ktoré od
nej prijal bez právneho dôvodu.
1.7 Súd prvej inštancie uviedol, že dojednanie o odplate 9.248,- eur za poskytnutie peňažných
prostriedkov4.000,-eurjevdôsledkujejneprimeranejvýškyvrozporesdobrýmimravmi,tedaabsolútne
neplatné (§ 3 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka, ďalej aj „OZ“). Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení

účinnom v čase uzatvorenia zmlúv ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Rozpor s dobrými mravmi je v tomto prípade evidentný,
keď ročná percentuálna miera nákladov je podľa prepočtu okresného súdu v prípade oboch úverových
zmlúv vyššia ako 100 % (105,66 % v prípade zmluvy zo dňa 29.12.2014 a 114,18 % v prípade zmluvy

zo dňa 28.05.2015).
1.8 K výroku o trovám konania okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
v konaní úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania od žalovaného.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne odvolanie tvrdiac existenciu odvolacích dôvodov daných v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h)

C.s.p. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Uplatnil si
nárok na náhradu trov konania.
2.1 Žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) namietol záver súdu prvej inštancie o postavení žalobkyne ako
spotrebiteľky. Poukázal na to, že žalobkyňa začala uplatňovať postavenie spotrebiteľky z pohľadu
žalovaného účelovo, až v súdnom konaní pri podaní žaloby, dovtedy nebolo spochybnené a sporné,

že zmluvné vzťahy uzavrela ako podnikateľský subjekt, čo súd prvej inštancie vôbec nevyhodnotil. V
prípade žalobkyne by nešlo o „obyčajnú“ spotrebiteľku, ale o osobu, ktorá bola od roku 2007 do roku
2017vedenávzoznamesprostredkovateľovfinančnýchslužiebvedenéhoNárodnoubankouSlovenska,
teda majúcou 10-ročné pracovné a profesijné skúsenosti s problematikou regulovanou aj zákonom
č. 186/2009 Z. z., ktorého právna úprava rozlišuje a narába s pojmami spotrebiteľ, profesionálny a

neprofesionálny klient a pod. Do vzniku zmlúv (2014, 2015) si žalobkyňa musela byť dobre vedomá
obsahu jednotlivých dokumentov, právnych dôsledkov konania ako podnikajúci subjekt aj toho, aký
zmluvný vzťah uzatvára. Nebola osobou, ktorá by nemala žiadne skúsenosti.
2.2 Odvolateľ uviedol, že v roku 2014 žalobkyňa požiadala o úver ako podnikajúca fyzická osoba na
prevádzkový účel, čo potvrdila uzatvorením úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie opomenul vziať do

úvahy znenie samotnej úverovej zmluvy a posudzovať ju spolu so žiadosťou vo vzájomnej súvislosti.
Z rozsudku okresného súdu nie je zrejmé ako by „profesionálne využitie poskytnutých peňazí“ malo
byť inak vymedzené a definované. Okresný súd tvrdí, že údaje uvedené v žiadosti sú nepostačujúce,
ale vôbec nezohľadňoval obsah úverovej zmluvy nadväzujúcej na žiadosť. Pre určenie povahy
právneho vzťahu sú rozhodujúce nie jednostranné tvrdenia žalobcu o použití peňažných prostriedkov

prezentované štyri roky po uzavretí úverovej zmluvy, ale skutočnosti dané v čase ich vykonania.
Žalobkyňa takéto tvrdenia o použití prvého úveru neoznámila žalovanému v čase, kedy žiadala o druhý
úver, ale spomenula si na tieto skutočnosti v čase podania žaloby. Citoval z rozsudku NS SR sp. zn.3Cdo 81/2011 o tom, že výkladom možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nie doplňovať prejav vôle,
a to aj v prípadoch ak účastníci v priebehu konania interpretujú zmluvné dojednania odlišným spôsobom.
2.3 Súd prvej inštancie podľa odvolateľa nevyhodnotil, že po uzatvorení úverovej zmluvy v roku 2014

žalobkyňa opätovne požiadala o poskytnutie úveru v roku 2015. Ak by nesúhlasila so žiadosťou o úver
a prvou úverovou zmluvou, nie je zo záverov okresného súdu zrejmé, ako sa vysporiadal s tým, že
žalobkyňa opätovne požiadala o úver a pristúpila aj v roku 2015 k uzatvoreniu úverovej zmluvy. Logické
vysvetlenie konania žalobkyne podľa žalovaného je také, že konala s vedomím, že obsah prvej žiadosti
o úver a zmluvy je pravdivý, zodpovedá jej predstave a opätovne vstupuje do zmluvného vzťahu.

2.4 Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytkol, že z jeho rozsudku nevyplýva žiadny záver, na
základe ktorého uprednostnil jednostranné tvrdenie žalobkyne prezentované v roku 2018 oproti jej
skoršiemu správaniu sa v rokoch 2014 a 2015. Okresný súd nebral podľa odvolateľa do úvahy, že
žalobkyňa tieto tvrdenia neuplatňovala napr. v rámci konania o zaplatenie dlžných čiastok z uvedených
zmlúv ani žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
2.5 Súd prvej inštancie sa podľa ďalšej odvolacej námietky vôbec nevysporiadal s tým, že o nárokoch

z oboch úverových zmlúv bolo právoplatne rozhodnuté, a to rozhodcovským rozsudkom sp. zn. RK
100/08/16-SAS a sp. zn. RK 181/08/16-SAS, ktoré nadobudli právoplatnosť a nebola podaná žaloba o
ich zrušenie. Rozhodcovský rozsudok možno preskúmavať len za podmienky podania žaloby v určenej
zákonnej lehote, resp. v súvislosti s jeho výkonom. Súd nie je oprávnený rozhodcovské rozhodnutie
nerešpektovať. Citoval § 40 ods. 1 písm. a) a ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z.

2.6 Odvolateľ namietol, že sa okresný súd dôsledne nezaoberal skutočnosťami vyplývajúcimi zo
súdneho spisu a jednotlivých listín ako vyplýva aj podľa rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie pri
riešení výkladu únijného práva. Zdôraznil rozhodnutie sp. zn. C-464/01 vo veci V., podľa ktorého
ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať
postavenia spotrebiteľa. Aj správanie zmluvných strán po uzavretí zmluvy je dôkazom o tom, čo strany

pri uzavretí zmluvy zamýšľali, s akými pohnútkami do zmluvného vzťahu vstupovali a čo jej uzavretím
sledovali.
2.7 Za ďalší dôvod pre tvrdenie o nesprávnosti a predčasnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie
odvolateľ označil skutočnosť, že tento vôbec nepristúpil k interpretácii úverových zmlúv a postupoval
podľa § 35 ods. 2 OZ.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poprela účelovosť svojich tvrdení o jej postavení spotrebiteľky.
Vedomosť o tom, že obidve zmluvy sú uzatvorené podľa Obchodného zákonníka a o možnosti podať
žaloby o zrušenie rozhodcovských rozsudkov sa dozvedela v roku 2017 od U. D. bývajúceho v M.,
ktorý ju prvýkrát oslovil telefonicky približne začiatkom uvedeného roka ako splnomocnenec žalovaného
vymáhajúci splátky. Od neho sa dozvedela podľa akého zákona uzatvorila zmluvy, čo vyplýva z

rozhodcovského rozsudku a ako môže byť stíhaná v prípade nehradenia splátok. Telefonoval jej každý
mesiac, keď sa priblížil termín splátok a zisťoval, či zaplatí. Viackrát jej povedal, že jej môžu pokuty za
omeškanie splátok odpustiť, ak bude platiť následné splátky pravidelne v plnej výške až do zaplatenia. V
polovici októbra 2017 sa od svojej kolegyne opatrovateľky dozvedela, že existuje spôsob a že sa môže
brániť prostredníctvom organizácie Centrum správnej pomoci. V tom istom mesiaci oznámila pánovi D.,

že sa cíti oklamaná spôsobom, akým s ňou žalovaný uzatvoril zmluvy, splátky ďalej nebude platiť a vec
bude riešiť. Dňa 30.11.2017 zaslala pokus o mimosúdnu dohodu žalovanému, ktorý ju zamietol listom
z 05.01.2018. Žalobu podala približne po 3 mesiacoch ako sa dozvedela o neprávosti, dňa 16.01.2018,
kedy sa vrátila z práce.
3.1 V čase uzatvárania obidvoch zmlúv pracovala (od 02.04.2009, kedy jej bol vydaný rakúsky

živnostenský list) ako opatrovateľka v U.. V M.i X. pracovala od 10.2007 do 04.2009 z núdze, keďže
ako takmer XX-ročná mala problém sa znova zamestnať. Po apríli 2009 do roku 2017 od tohto subjektu
poberala len tzv. následné poistné. Nie je pravdou, že mala viac ako 10-ročné skúsenosti. Jej úlohou ako
nováčika - sprostredkovateľa v poisťovni bolo telefonicky, prípadne osobne osloviť klientov zo zoznamu
poistných zmlúv uzatvorených spred 10 a viac rokov a dohodnúť s nimi termín stretnutia, následne im

ponúknuť novú poistnú zmluvu s vyšším krytím. Na začiatku absolvovala niekoľko povinných školení
o tom, ako osloviť klienta, zistiť jeho požiadavky, predstaviť mu poistný produkt, ponúknuť, prípadne
s pomocou vedúceho návrh poistnej zmluvy vypísať. So zákonmi a pojmami uvádzanými žalovaným
nemala dôvod sa zaoberať. Táto práca ju nenapĺňala, preto sa rozhodla pre prácu v U., kde zostala
a dodnes pracuje. Ešte pred odchodom do U. v roku 2009 chcela zrušiť povolenie Národnej banky

Slovenska a ukončiť činnosť v X.-O. M.. Na návrh vedúceho, že môže za dovtedy uzatvorené zmluvy
dostávať finančnú odmenu (následné poistné) tak urobila až v roku 2017.
3.2 Vo vyjadrení k ďalšej časti odvolania popísala bližší priebeh uzatvárania úverových zmlúv. V
prvom prípade ju telefonicky oslovila obchodná zástupkyňa žalovaného, dohodli si stretnutie na deň23.12.2014 na pošte na Kyjevskom námestí v Banskej Bystrici. V tom čase bola pošta preplnená, pani
sa doslova predierala pomedzi ľudí k písaciemu stolíku s podkladmi žalobkyne, ktoré si od nej predtým
vyžiadala (občiansky preukaz, výpisy z účtov, atď.). Žiadosť vypísala na pripravenom predtlačenom

formulári a zakývala na žalobkyňu, aby jej to prišla podpísať. S obsahom žiadosti ju neoboznámila,
len jej povedala, že je pre ňu dôležitý príjem z opatrovateľskej činnosti. Žalobkyňa s dôverou žiadosť
podpísala. V roku 2015 ju tá istá pani kontaktovala telefonicky, že jej môže poskytnúť ďalší úver, keďže
splátky z uzatvorenej prvej zmluvy spláca pravidelne. Rodina žalobkyne bola stále vo finančnej tiesni
z dôvodov uvedených v žalobe, preto žalobkyňa súhlasila. Podklady jej poslala a po príchode na O.

sa mali stretnúť v kancelárii v S. S.. V dohodnutý deň a hodinu pani nebola prítomná, ale jej kolegyňa,
ktorá sprostredkovateľke oznámila, že ju žalobkyňa čaká, pani prišla o pár minút s tým, aby to rýchlo
podpísali, že má stretnutie s iným klientom. Žalobkyňa žiadosť podpísala s dôverou tak ako prvú žiadosť.
Žalobkyňa disponuje poznatkami od ľudí, ktorých v minulosti (2014, 2015) nepoznala, no dosvedčia
(hoci podpisovali zmluvy nezávisle v rôznych mestách Slovenska), že podobne pracujú aj ďalší obchodní
zástupcovia žalovaného (podpisovanie žiadostí a zmluvy pod časovým tlakom na parkovisku a pod.).

4. Odvolacia replika a duplika podané neboli (§ 374 ods. 1, 2 C.s.p.).
5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
odvolania žalovaného (§ 380 ods. 1 C.s.p.) v spojení so závislým výrokom o trovách konania (§ 379
písm. a) C.s.p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) dospel k záveru, že

odvolanie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p.).

6. Odvolateľ tvrdil naplnenie odvolacích dôvodov daných §-om 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C.s.p.
6.1 Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane
sporu realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené
v kontexte celého konania. Obsah práva na spravodlivý proces zahŕňa najmä právo na prístup k
nezávislémuanestrannémusúdu,právonazákonnéhosudcu,naprejednaniesporuvprimeranejlehote,

na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy
a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého
konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.).
6.2 Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm.

d) C.s.p.) je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov, porušenie
povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím). Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, nie zmätočnosť
súdneho rozhodnutia.
6.3 Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť

v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm.
f) C.s.p.).
6.4 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie

skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 4/2009).

7. Podľa § 230 Civilného sporového poriadku ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať
a rozhodovať znova.
8. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia sa prejavuje ako jeho nezmeniteľnosť, čo spôsobuje tzv.
prekážku právoplatne rozhodnutej veci znamenajúcu, že o veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté,
nemožno rozhodovať opäť. Ide o neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex

offo. Odvolací súd preto sústredil svoju pozornosť v prvom rade na odvolaciu námietku žalovaného,
podľa ktorej sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tým, že o nárokoch z oboch úverových zmlúv už
bolo právoplatne rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa má podľa uvedených rozhodnutírozhodcovského súdu plniť, teda žiadny záväzok žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie nemohol
zvyknúť.
8.1 Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je vymedzená totožnosťou sporových strán a totožnosťou

predmetu konania. O totožnosť osôb ide, ak sa prebiehajúceho konania zúčastňujú tie isté osoby ako
konania právoplatne ukončeného, pričom ich procesné postavenie je bez významu. Predmetom konania
je žalobný nárok, pričom nie je významné ako bol skutok tvoriaci predmet konania posúdený súdom po
právnej stránke. O totožnosť predmetu konania ide, ak v novom konaní ide o ten istý nárok, opierajúci
sa o ten istý právny dôvod za podmienky, že tento dôvod plynie z rovnakého skutkového stavu ako v

predošlom konaní (uznesenie NS ČR sp. zn. 20Cdo 1367/2000 z 18.10.2001). Ten istý predmet konania
je daný, ak nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení,
ktorými bol uplatnený (z rovnakého skutku). Podstatu skutku (skutkového deja) pritom možno vidieť
predovšetkým v konaní (vo všetkých jeho javových formách) a v následku, ktorý ním bol spôsobený;
následok je pri určení skutku podstatný preto, že umožňuje z prejavov vôle konajúcich osôb vymedziť
tie, ktoré tvoria skutok. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je daná aj vtedy, ak súd skutok posúdil

po právnej stránke nesprávne alebo neúplne (napr. ako vzťah zo zmluvy, pričom v skutočnosti išlo o
zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie). Prekážka veci právoplatne rozhodnutej nie je daná, ak ide
v novom konaní síce o ten istý právny vzťah medzi jeho účastníkmi, avšak novo uplatnený nárok sa
opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v dobe pôvodného konania a ku ktorým došlo až neskôr (NS
ČR sp. zn. 32Odo 151/2005).

8.2 Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa vzťahuje aj na rozhodnutia vydané v rozhodcovskom
konaní. Súd prvej inštancie v bode 5. odôvodnenia rozsudku konštatoval, že predmetom
rozhodcovského konania bol nárok žalovaného na zaplatenie dlhu z úverovej zmluvy, nie nárok
žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia z tejto zmluvy. Súd prvej inštancie sa však
nevysporiadal v zmysle vyššie uvedených kritérií s tým, či u obidvoch nárokov ide o tie isté

skutkové okolnosti a ak nie, v čom je rozdiel v oboch konaniach (právne posúdenie nárokov nie
je relevantné). Z dôvodov rozsudku okresného súdu nie je zrejmé, či venoval pozornosť obsahu v
súdnom konaní predložených rozhodcovských rozsudkov sp. zn. RK 100/08/16-SAS a sp. zn. RK
181/08/16-SAS z hľadiska toho, či predmetom rozhodcovských konaní nebolo posúdenie platnosti
a najmä (ne)spotrebiteľského charakteru úverovej zmluvy, jej platnosti z hľadiska formy a obsahu

(ktoré je predpokladom vyhovenia žalobe na plnenie). Súd prvej inštancie dostatočne nevysvetlil,
pokiaľ rozhodcovský súd v rozhodcovských konaniach pri rozhodovaní o žalobe na plnenie posudzoval
platnosť a charakter uzavretých zmlúv o úvere, či a z akého dôvodu pristúpil (bez zrušenia pôvodných
rozhodcovských rozsudkov) k ich opätovnému preskúmaniu a k akým záverom dospel. Súd prvej
inštancie v tejto súvislosti v bode 5. odôvodnenia rozsudku iba podotkol, že iba platná rozhodcovská

zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor, tu však možno mať
pochybnosť o platnosti rozhodcovských zmlúv. Ak mal súd prvej inštancie (keďže posúdil spor ako
spotrebiteľský) za to, že rozhodcovské rozsudky boli vydané na základe neplatných rozhodcovských
zmlúv, a preto netvoria prekážku rozsúdenej veci vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu, mal
na túto skutočnosť vykonať dokazovanie a s jeho závermi sa vo svojom rozsudku riadne vyporiadať.

Odvolateľ pritom súdu prvej inštancie vytkol, že sa vôbec nevysporiadal s tým, že na jednej strane
v rozhodcovskom konaní bola na základe tých istých zmlúv o úvere žalobkyni uložená povinnosť
plniť, na druhej strane okresný súd na základe tých istých zmlúv priznal žalobkyni právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia od žalovaného z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
9. Ďalšia argumentácia odvolateľa sa týkala odôvodňovania, prečo právny vzťah žalobkyne a

žalovaného nie je právnym vzťahom spotrebiteľským a poskytnuté úvery nie sú spotrebiteľskými
úvermi. Hoci je prvoradé vyriešenie otázky (ne)existencie prekážky právoplatne rozsúdenej veci,
odvolací súd v záujme hospodárnosti konania uvádza, že žalovaný už vo vyjadrení k žalobe zo dňa
15.02.2018 spochybnil, že žalobkyňa si na svoje spotrebiteľské postavenie spomenula s výrazným
časovým odstupom až po poskytnutí úveru, a to až v prebiehajúcom súdnom konaní. Okresný súd

nezisťoval vôľu zmluvných strán uzatvoriť zmluvu o úvere aj z hľadiska žalovaným tvrdených vedomostí
žalobkyne o pojmoch spotrebiteľ, profesionálny a neprofesionálny klient, keďže ako sprostredkovateľka
poistenia absolvovala príslušnú prípravu. Tvrdenia týkajúce sa tejto činnosti aj toho, kedy sa žalobkyňa
dozvedelaospotrebiteľskompráveacharaktereuzavretýchúverovýchzmlúvtátonaprieksvojejosobnej
prítomnosti na pojednávaní prezentovala až vo vyjadrení k odvolaniu, hoci uvedené námietky odvolateľ

uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie. Okresný súd žalobkyňu podrobným spôsobom na
okolnosti uzatvárania tej-ktorej úverovej zmluvy (ako sa dozvedela o možnosti požičať si peniaze od
žalovaného, či oslovila ona jeho alebo on ju, akou formou, čo jej žalovaný ponúkal, na to, ako bola
žalobkyňa oboznámená s obsahom zmlúv, či mala návrhy zmlúv k dispozícii vopred a ak nie, či si ichporiadne prečítala pred podpisom a ak nie, prečo tak neurobila) nevypočul, čo urobí v ďalšom konaní.
Žalobkyňa sa vyjadrí aj k tomu, prečo uzatvorila so žalovaným druhú úverovú zmluvu v čase, keď ešte
nesplnilasvojzáväzokzprvejzmluvy,vysvetlí,čiaakosabránilavrozhodcovských konaniach.Vkonaní

pred súdom prvej inštancie žalobkyňa doteraz uvádzala jedine to, že peňažné prostriedky poskytnuté z
úverových zmlúv nepoužila na výkon podnikateľskej činnosti, ale pre potreby svojej rodiny a na úhrady
svojich dlhov, ktoré žalovaný nevyvrátil.
10. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd o trovách celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

11. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).