Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 15, 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517206178
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3517206178.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu V.. D. Q., narodeného

XX.XX.XXXX, bytom v I., Ul. Q.. Z. XXX/XX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Prosman
a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom v Trnave, Hlavná 31, IČO 36 865 281, za ktorú
koná JUDr. Ľudovít Surma, proti žalovanému Fakultná nemocnica Trenčín, so sídlom v Trenčíne,
Legionárska 28, IČO 00 610 470, právne zastúpenému Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom so
sídlom v Trenčíne, za účasti intervenienta na strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna
Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO 00 585 44, právne zastúpeného JUDr.
Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vajnorská 55, IČO 42 174 856, o náhradu

škody takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému a intervenientovi na strane žalovanej sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 9 078,86 eur s úrokom
z omeškania 5 % od doručenia žaloby do zaplatenia titulom bolestného, sťaženia spoločenského
uplatnenia, náhrady za stratu na zárobku a nákladov na liečenie, 15 000,00 eur ako náhradu za zásah

do jeho osobnostných práv.

2. Svoje nároky založil na tom, že došlo u neho k ujme na zdraví v dôsledku protiprávneho konania
žalovaného. Dňa 11.06.2015 podstúpil vo Fakultnej nemocnici Trenčín operáciu prínosových dutín a
nosovej prepážky s vystavením PN, dôvodom tohto rozhodnutia
boličasté,komplikovanézápalyprínosovýchdutínaodapríla2015opuchľavejčastitváre.Pokonzultácii
s ošetrujúcim lekárom sa 29.06.2015 dostavil do ambulancie ORL FN TN stým, že si žiadanku na MR

hlavy. Ošetrujúci lekár sa však rozhodol ešte pre vykonanie punkcie nosovej dutiny, podľa jeho názoru
išlo o bežný zákrok, ktorý vykonal cca o 13:00 hod. Všetko sa udialo tak rýchlo, že i napriek vysloveným
obavám z tohto zákroku mu bol bez jeho predchádzajúceho písomného súhlasu tento zákrok vykonaný.
Začiatok výkonu punkcie, zavedenie punkčnej ihly, bol lekárom vykonaný na pracovisku v ambulantných
priestoroch,určenýchnavyšetreniaazákrokyvkresleprepacientov.Pozavedenípunkčnejihlysamusel
na pokyn lekára premiestniť z kresla pre pacientov do vedľajšej administratívnej miestnosti s punkčnou
ihlou v nose na bežnú stoličku, ktorej konštrukcia v prípade potreby neumožňovala fixovať pacienta

proti pádu. Po pár sekundách cítil postupnú stratu vedomia a začiatok spontánneho, nekontrolovaného
pádu zo stoličky. V tej dobe sa ošetrujúci lekár nachádzal v miestnosti, určenej pre vyšetrenia
pacientov a zdravotná sestra cca 2 m od neho, čo sú vzdialenosti, ktoré neumožňovali zdravotnému
personálu adekvátne zabrániť jeho spontánnemu pádu v bezvedomí zo stoličky na podlahu. Prebralsa v ležiacej polohe na zemi, pričom od tohto momentu cítil intenzívnu, kontinuálnu bolesť hlavy,
spojenú z dezorientáciou, celkovou slabosťou, problémami s rovnováhou a pri pokuse o postavenie
sa s pocitom na odpadnutie. Následne bol s lekárskou správou odoslaný na internú ambulanciu. Po

prepustení do domáceho liečenia sa jeho zdravotný stav zhoršoval, absolvoval viacero vyšetrení, ale
bez toho, aby vysvetlili jeho pretrvávajúce ťažkosti ako zvýšený tlak, hučanie v hlave, závrate, problémy
z rovnováhou. Napokon mu bol zistený nález na krčnej chrbtici, s konštatovaním trvalého poškodenia
a bol mu doporučený invalidný dôchodok. Do chvíle, kedy došlo k jeho pádu, nemal žiadny úraz, v
dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k poškodeniu krčnej chrbtice.

3. Žalobca mal za to, že zo strany ošetrujúceho lekára I.. C. boli porušené viaceré štandardné
lekárske postupy pri výkone punkcie prínosových dutín, pacient nebol pred punkciou poučený o rizikách
zákroku, nebol počas celého lekárskeho výkonu fixovaný tak, aby sa eliminovalo riziko prípadného
samovoľného pádu pacienta na podlahu pri strate vedomia a nebola zabezpečená prítomnosť
ošetrujúceho lekára a sestry bezprostredne pri a po výkone punkcie (presun na klasickú stoličku). Zo

strany lekárov neboli využité všetky možnosti správnej diagnostiky a určenia správnej diagnózy po páde
súvisiacom s výkonom punkcie. Nebola mu poskytnutá primeraná zdravotná starostlivosť, prislúchajúca
momentálnemu kritickému zdravotného stavu, napr. bezodkladná hospitalizácia na prislúchajúcom
oddelení resp. na inom špecializovanom pracovisku s cieľom čo možno najrýchlejšieho, správneho
určenia diagnózy a nasadenia prislúchajúcej liečby.

4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. V prvom rade považujeme rozporoval to, že došlo k žalobcom
tvrdenému pádu počas vykonávanej punkcie nosovej dutiny dňa 29.06.2015, ním popísaná udalosť
bola založená len na jeho tvrdeniach. Žalovaný poskytol žalobcovi zdravotnú starostlivosť správne,
plne v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. V tejto

súvislosti rozporoval aj tvrdenie žalobcu, podľa ktorého tento neudelil na predmetný zákrok informovaný
súhlas. K preukázaniu opaku predložil lekársku správu vyhotovenú I.. I. C. zo dňa 29.06.2015 podpísanú
žalobcom,vktorejsavýslovneuvádza,žebolriadnepoučenýatiežajProtokolč.266/2016ovykonanom
dohľade na diaľku zo dňa 14.06.2016, v ktorom sa taktiež konštatuje riadne poučenie s odkazom
na uvedenú lekársku správu. Za rozhodujúcu skutočnosť žalovaný považoval to, že poskytovanie

zdravotnej starostlivosti žalovaným žalobcovi, na základe ktorého sa žalobca domáha svojich nárokov,
bolo predmetom vykonaného dohľadu zo strany
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, o čom bol vyhotovený Protokol č. 266/2016, v
ktorom Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou skonštatoval, že pochybenie v zmysle porušení
ustanovení § 4 ods. 3 zákona ě. 576/2004 Z. z. vykonaným dohľadom zistené nebolo. Žalovaný poskytol

žalobcovi zdravotnú starostlivosť správne. Žalovaný v celom rozsahu namietol aj samotné vyčíslenie
škody, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nezdôvodnil a nezdokladoval, nepredložil ani lekársky posudok
zo dňa 28.08.2017 o bolestnom a tiež nezdokladoval uplatnený nárok na náhradu tvrdených cestovných
nákladov. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na nemajetkovú ujmu, tento okrem tohto, že jeho výška nie je
žiadnym spôsobom zo strany žalobcu zdôvodnená, je zjavne neprimerane vysoká, peňažné náhrady v

takej výške priznávajú súdy v prípadoch smrti pacienta jeho najbližším pozostalým príbuzným.

5. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval opätovne poukazom na to, že dostatočne preukázal
poranenie chrbtice, k čomu mohlo dôjsť výlučne pôsobením vonkajších síl, a je zrejmé, že k tomuto
poraneniu došlo vplyvom pádu 29.06.2015 pri lekárskom výkone I.. C.. Mal tiež za preukázané, že pri

uvedenom výkone skolaboval a bol umiestnený v internej ambulancii, dôvodom boli zdravotné ťažkosti,
bolesť hlavy, vysoký krvný tlak, v dôsledku pádu zo stoličky. Mal ďalej za to, že ním popísaný pád
nebol do zdravotnej dokumentácie zaznamenaný cielene, so snahou nevytvoriť dôkaz "proti sebe".
Následné zdravotné problémy nastali až po vykonanej punkcii ak správnej diagnostike, abrupcii stavca
C1 došlo až 06.07.2016 v dôsledku zatajenia pádu ošetrujúcim lekárom. Postup zo strany zamestnanca

žalovaného nemožno považovať za postup v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o zdravotnej
starostlivosti, čo dokazuje aj to, že nedošlo k riadnemu zaznamenaniu sporného incidentu do zdravotnej
dokumentácie. Z toho dôvodu nemožno brať do úvahy ani správu Úradu dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou, táto vychádzala z nekompletných zdravotných záznamov. K úrazu žalobcu prišlo práve
nesprávnym postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a to neopatrným a nezodpovedným

prístupom ako ošetrujúceho lekára, tak pomocného zdravotného personálu. Po zavedení punkčnej ihly
do nosa v priestoroch určených na vyšetrenia a zákroky v rámci ORL ambulancie žalovanej, bol žalobca
vyzvaný ošetrujúcim lekárom, aby sa presunul z kresla pre pacientov (kreslo vybavené na požadované
zákroky a poskytujúce potrebnú oporu pre prípad nevoľnosti - pre chrbát, nohy a zo strán pre ruky)do vedľajšej administratívnej miestnosti, kde si mal s punkčnou ihlou v nose sadnúť na stoličku bez
potrebnej opory a fixácie proti pádu. Žalobca krátko po jeho premiestnení pocítil mdlové stavy, na čo
stihol ešte upozorniť prítomnu zdravotnú sestru. Následne stratil vedomie a spadol zo stoličky, na ktorej

sedel. Následne žalobca podpísal lekársku správu obsahujúci informovaný súhlas, na ktorú poukazuje
žalovaná, v stave dezorientovanosti a pretrvávajúcich ťažkostí (mdloby, závrate, vysoký krvný tlak,
stav po páde), ktoré si ešte o viac ako dve hodiny neskôr vyžiadali hospitalizáciu žalobcu na internej
ambulancii žalovanej, a to až potom ako nastali komplikácie spojené so samotným zákrokom. Žalobca
nebol v stave spôsobilom na poskytnutie informovaného súhlasu.

6. Žalovaný zdôraznil, že vo veci spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi a je zrejmé, že ho žalobca
neuniesol. Aj pri ideálnom výkone zákroku, ktorý žalobca podstúpil, punkcii nosovej dutiny, je bežné, že
pacient pociťuje kolapsové stavy, tieto ako ich žalobca popisuje, ale nesúvisia s prípadným pádom, preto
tieto pojmy nemožno stotožňovať. Ak mal žalobca kolapsový stav po vykonanom zákroku, nesvedčí
to o tom, že došlo k jeho pádu. Lekárske záznamy, predložené žalobcom v prvom rade obsahujú

opis subjektívneho stavu žalobcu, teda to, čo žalobca ako pacient uviedol navyše žalovaný disponuje
dôkazom, ktorý vyvracia tvrdenia žalobcu o páde, prepúšťacou správou neurologického oddelenia FNsP
Skalica zo dňa
18.08.2015, kde je uvedené, že výsledok vyšetrenia MRC chrbtice nepreukázal žiadne abnormálie v
oblasti krčnej chrbtice, čo znamená, že nemohlo dôjsť k poškodeniu chrbtice 29.06.2015. poškodenie

chrbtice u žalovaného tiež mohlo vzniknúť aj iným dejovým priebehom, ako pádom. Pád zo stoličky
logicky nebol zaznamenaný v zdravotnej dokumentácii, nakoľko k nemu nedošlo.

7. Žalobca uviedol, že žalovaný pripustil, že po vykonaní zákroku punkcie nosovej dutiny pacienti
pociťujú kolapsové stavy Vzhľadom na tento bežný stav pacienta pri zákroku je potom neobvyklé, že

ošetrujúci lekár vyzval žalobcu, a to po zavedení punkčnej ihly do nosa, aby sa presunul z bezpečného
kresla pre pacientov (kreslo vybavené na požadované zákroky a poskytujúce potrebnú oporu pre prípad
nevoľnosti - pre chrbát, nohy a zo strán pre ruky) do vedľajšej administratívnej miestnosti, kde si mal
žalobca s punkčnou ihlou v nose sadnúť na stoličku bez potrebnej opory a fixácie proti pádu. Takýto
postup žalovaného nie je možné považovať za počínanie si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví

(§ 415 OZ). Nie je nám zrejmé prečo, ak je všeobecne známe, že pri punkcii nosových dutín bežne
dochádza ku kolapsovým stavom u pacientov, by ošetrujúci lekár, u ktorého žalovaná tvrdí, že mal
konať lege artis a s náležitou starostlivosťou, takýmto hrubo nedbanlivým spôsobom nevykonal všetky
preventívne a potrebné opatrenia, aby sa predišlo negatívnym sprievodným prejavom zákroku punkcie
nosných dutín, t.j. pádu pacienta v dôsledku kolapsového stavu. Dôkaz z 18.08.2015 nepovažoval

žalobca za relevantný, nakoľko MR vyšetreniu bola podrobená len časť krčnej chrbtice žalobcu a to
presne časť od stavca C2 po stavec Th1, pričom stavec C1, u ktorého bola CT vyšetrením zo dňa
06.07.2016 zistená abrupcia, nebol podrobený MR vyšetreniu, ktorého výsledok je zaznamenaný v
prepúšťacej správe z neurologického oddelenia FNsP Skalica.

8. Intervenient navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na absenciu
predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, žalobca nepreukázal porušenie povinnosti, resp.
protiprávne konanie žalovaného, jeho zamestnancov. Skutkový dej je založený len na tvrdeniach
žalobcu bez akéhokoľvek relevantného dôkazu. Rovnako Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou v protokole č. 266/2016 nenašiel v postupe žalovaného, resp. jeho zamestnancov žiadne

pochybenie.

9. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca mal poškodený stavec C1, ani to, že k poškodeniu
stavca C1 mohlo dôjsť následkom úrazu. Žalobca predložil množstvo listinných dôkazov, lekárskych
správ, ktoré dokumentujú jeho pretrvávajúce zdravotné ťažkosti, priebeh diagnostiky a priebeh liečenia.

Vzhľadom na to, že žalovaný mal z prepúšťacej správy zo dňa 18.08.2015 FNsP Skalica preukázané,
že výsledok vyšetrenia MRC nepreukázal poškodenie chrbtice, podstatný je znalecký posudok I.. U. D.
č. 03/2020 zo dňa 06.10.2020, kde je v nálezovej časti uvedené, že podľa dostupných materiálov utrpel
žalobca 29.06.2015 úraz-pád zo stoličky, bez následného vyšetrenia v zmysle zobrazovacích metód,
RTG, CT, MR. Prvé vyšetrenie, CT mozgu, zrealizované až 28.7.2015 v NsP Myjava, pri ktorom však

stavec Cl nie je zachytený. 17.8.2015 zrealizované MR vyšetrenie krčnej chrbtice /Fakultná nemocnica
s poliklinikou Skalica/, stavec Cl je zobrazený len bočnej /sagitálnej/ rovine, jeho hodnotenie v tejto
rovine v MR obraze nie je dostačujúce, transverzálna ani koronárna rovina neboli doplnené. V sagitálnej
rovine bez presvedčivej detekcie čerstvej lomnej línie, bez kostného edému, ktorý by potvrdzovalčerstvú kontúziu kosti. CT vyšetrenie krčnej chrbtice realizované až 6.7.2016 /Nemocničná a.s.,
Nemocnica s poliklinikou Malacky/, kde okrem degeneratívnych zmien tiel stavcov a medzistavcových
platničiek /ktoré nie sú predmetom súdneho konania/ prítomné degeneratívne zmeny tela stavca C1

a C2, tzv. atlantodentálna artróza, s predným osteofytom tela stavca Cl, ktorý vykazuje poúrazové
zmeny- abrupcia ventrálneho osteofytu tela stavca C1. Oblúk tela stavca C1 je však intaktný, v CT
obraze bez traumatických zmien. Kontrolné CT vyšetrenie krčnej chrbtice zo dňa 20.6.2017 tento nález
potvrdzuje. Znalkyňa upresnila, že CT vyšetrenie zo dňa 06.07.2016 odhaľuje abrupciu ventrálneho
(predného) osteofytu tela stavca C1, bez traumatických zmien predného oblúka tela stavca C1. Keďže

vyšetrenie bolo zrealizované s veľkým časovým odstupom od úrazu, dá sa hodnotiť len ako stav po
abrupcii ventrálneho osteofytu tela stavca C1. bez bližšej špecifikácie. Vzhľadom na absenciu kostného
edému pri MR vyšetrení zo dňa 17.08.2015 ako i na CT nález zo dňa 06.07.2016 možno konštatovať, že
nález je staršieho dáta, a teda hodnotiť ho ako stav po úraze, bez bližšej časovej špecifikácie. Priebeh
liečenia v podstatných faktoroch popísal ošetrujúci lekár žalobcu, neurológ I.. N. F.. Tento uviedol, že na
základe žalobcom uvedených symptómov, anamnézy, histórii ošetrení, vyšetrení i hospitalizácii , ním

uvedené symptómy by mohli zodpovedať poškodeniu krčnej chrbtice - hlavne v oblasti CK prechodu
(napr. pri autohaváriách, pádoch a pod.). Výsledky popisu CT z 06.07.2016 potvrdili poškodenie krčného
stavca C1, neurochirurg I.. V. poškodenie krčného stavca potvrdil.

10. Z vyššie uvedeného vyplýva toľko, že u žalobcu došlo k poškodeniu stavca C1, pravdepodobne

v dôsledku bližšie nešpecifikovaného úrazu, v bližšie neupresnenej dobe. Žiadna z lekárskych správ
nepotvrdila, kedy k poškodeniu stavca C1 došlo. Sporné medzi stranami zostalo, kedy a za akých
okolností došlo k uvedenému zraneniu, resp. či k nemu došlo spôsobom ako popísal žalobca.

11. Svedok I.. I. C. PhD, uviedol, že v čase incidentu 29.06.2015 pracoval ako lekár ORL ambulancie

žalovaného. Žalobca mal diagnostikovaný chronický zápal prínosových dutín, doporučil mu operačný
zákrok, ktorý dobre dopadol. Po určitom čase prišiel žalobca do ORL ambulancie s tým, že sa nemá
dobre,upokojovalhostým,že pooperáciitrvá4-6týždňov,kýmsavšetkozahojí.Doporučilmuvýplachy
nosových dutín fyziologickým roztokom. Žalobca mal stále pocit, že niečo po operácii nie je v poriadku,
myslel si, že má v nosových dutinách zápal, pýtal sa čo sa dá s tým urobiť. Štandardne sa 4-6 týždňov

po operácii robí endoskopická kontrola nosových dutín, na takúto kontrolu bolo ešte príliš skoro. CT
vyšetrenie mu bolo urobené pred operáciou, preto nebolo vhodné ho opakovať. Prichádzala do úvahy
magnetická rezonancia, ale aj na tú sa dlhšiu dobu čaká, napokon mu poradil preplach nosovej dutiny
fyziologickým roztokom, pričom sa takto dá zistiť okamžite stav prínosových dutín. Žalobca súhlasil
po dostatočnom vysvetlení s operačným zákrokom samotným, súhlasil aj s navrhovaným preplachom

prínosových dutín, dokonca ho sám o túto intervenciu požiadal. Pred samotným výkonom je potrebné
lokálne umŕtvenie, ktoré realizoval Hirschovým roztokom na vatových štetinkách ktoré sa zavedú do
nosa.Jetopotrebné,pretožetentovýkonjebolestivý,keďžepriňomsaprepichnekosť.Potomrealizoval
samotnú punkciu, pričom išlo o výkon, ktorý predtým robil mnoho krát, neboli nikdy žiadne komplikácie,
bol dlhoročný lekár s takouto praxou, dostatočne zručný k takému výkonu. Po zavedení punkčnej ihly

si pacient presadne do druhého kresla k umývadlu, drží pred sebou emitnú misku, následne zdravotná
sestra do ihly zavedie hadičku a robí samotný preplach. Pacient si drží druhú nosnú dierku a zľahka
vysmrkáva do emitnej misky. Tento úkon prebehol v poriadku, následne posúdili tekutinu ktorá vyšla z
prínosových dutín, táto bola čistá, bez známok krvi, hnisu, hlienu. To dokladovalo, že prínosové dutiny
po operácii sú v poriadku, presnejšie operovaná dutina je v poriadku. Po preplachu žalobca povedal,

že sa necíti celkom dobre, so zdravotnou sestrou doviezli vozík a na ten položili do vodorovnej polohy
žalobcu. V žiadnej chvíli žalobca v ambulancii nebol sám. Buď tam boli
on,sestraaleboobidvaja.Žalobcasanaďalejnecítildobre,bolmuodmeranýtlak,malvyššítlak.Nechcel
mu dávať zatiaľ žiadnu medikáciu. To sa odohralo v poobedňajších hodinách. Jeho služba trvala do
15.30 hod., následne preberal službu lekár I.. D.. Tomuto vysvetlil situáciu, tento lekár ho uistil, že bude

pacienta sledovať a prípadne ho presunie na vyšetrenie do internej ambulancie. On následne odišiel
a až neskôr sa dozvedel, že na internej ambulancii bola žalobcovi poskytnutá nejaká medikácia. V
žiadnom prípade sa v priebehu popísaného úkonu v jeho ambulancii nestalo, že by žalobca spadol,
prípadne sa zranil.

12. Svedkyňa U. C. uviedla, že asistovala I.. C. pri výplachu nosovej dutiny. Pri výplachu sedí pacient na
stoličke vedľa umývadla, za chrbtom má stenu a oproti a vedľa sú sestra s lekárom. Počas výkonu prišlo
žalobcovi nevoľno, išla preto vziať vozík, na ktorý žalobcu s lekárom naložili. Žalobca počas výkonu
nebol sám a v priebehu úkonu nedošlo k jeho pádu, či už zo stoličky, alebo vozíka, kam ho uložili.13. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v protokole č. 266/2016 po preskúmaní zdravotnej
dokumentácie uviedol, že zdravotná starostlivosť bola žalobcovi poskytnutá správne. Konkrétne uviedol

nasledovné: Podľa skupiny vykonávajúcej dohľad pacient dňa 11.06.2015 podstúpil na ORL klinike FN
Trenčínoperačnývýkonvrozsahuresekciehranysepta,supraturbinálnychantrostómií aturbinoplastiky.
Výkon bol indikovaný na základe ambulantne zrealizovaných vyšetrení (rinoendoskopia + CT nález), v
rámci ktorých bola stanovená diagnóza chronickej hyperplastickej rinosinusitídy s vybočením nosovej
priehradky. Pacient s navrhovanou operáciou súhlasil, čo potvrdil podpisom informovaného súhlasu.

Pooperačný vývoj bol bez komplikácií, objektívny nález v rámci ambulantných kontrolných vyšetrení
bol primeraný, pacient bol afebrilný, bez krvácania, pociťoval mierny opuch v nosovej dutine. Dňa
29.06.2015bolzrealizovanývýplachčeľustnejdutinysnegatívnymnálezomaindikovanéMRIvyšetrenie
hlavy, ktorého nález bol pri nasledujúcej ambulantnej kontrole hodnotený ako primeraný. Výplach
čeľustnej dutiny po FESS operácii nie je typický, najmä ak chirurgický nález. bol diskrétny (podl'a popisu
operačného nálezu v zdravotnej dokumentácii). Možno ho vykonať, nie je to postup non lege artis,

ale robí sa výnimočne. Zobrazovacie vyšetrenie po FESS výkone pri danom náleze a bez zjavných
komplikácií tiež nie je potrebné, obvykle sa pacient zhojí za určitý čas pri konzervatívnej lokálnej liečbe.
Daná operácia ani ambulantný výkon (výplach čeľustnej dutiny) obvykle nie SÚ spojené s ťažkosťami
ako ich opisuje pacient. Zvýšený TK a búšenie srdca svedčia skôr pre vegetatívnu symptomatológiu
v dôsledku nepriaznivého subjektívneho vnímania výkonu pacientom. Výplach prínosových dutín sa

nedá vykonať bez predchádzajúcej konzultácie s pacientom. Pacient musí vedieť, že mu lekár do nosa
vloží inštrumenty, že to nie je len pohl'ad. Lekárska správa zo dňa 29.06.2015, ktorá obsahuje písomný
záznam o zrealizovanom výkone obsahuje lege artis pacientom podpísaný
informovaný súhlas. Zo strany úradu nie je možné vyjadriť sa k obsahu a rozsahu ústneho
poučenia, ktoré podával ošetrujúci lekár pacientovi pred samotným výkonom a uvedené ani nie

je vecným predmetom dohl'adu. Na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie je však možné
skonštatovať, že operácia prínosových dutín bola správne indikovaná na základe subjektívnych ťažkostí
pacienta, rinoendoskopického a CT nálezu. Pacient horšie znášal pooperačný vývoj. ale podl'a záznamu
z prvej pooperačnej kontroly bol stav primeraný, bez. znakov komplikácie. Pri ďalšej kontrole bol
zrealizovaný výplach čelustnej dutiny, ktorý pacient zle toleroval a považuje ho za príčinu svojich

následných zdravotných ťažkostí . samotný výkon nebol sprevádzaný komplikáciou, ale vegetatívnou
symptomatológiou.

14. Podľa § 420 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená

pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 42 ods. 3
Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to

možnéaúčelné,uhrádzasaškodauvedenímdopredošléhostavu. Podľa§444Občianskehozákonníka
pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského
uplatnenia. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Podľa § 449 ods.1 Občianskeho zákonníka pri škode na

zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

15. Za predpoklady zodpovednosti za škodu sa považujú: protiprávny úkon alebo zákonom kvalifikovaná
udalosť, vyvolávajúca škodu, vznik ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom, respektíve
škodnou udalosťou a ujmou a zavinenie. Existencia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu

musí byť v každom jednotlivom prípade daná a preukázaná, ak niektorý z prípadných predpokladov
nebolo možné v určenom rozsahu preukázať, zodpovednostný právny vzťah medzi škodcom a
poškodeným nevznikne a teda poškodenému nemôže byť priznaná náhrada škody. Na vznik objektívnej
zodpovednosti stačí splnenie prvých troch menovaných predpokladov, pričom zavinenie sa v prípade
objektívnej zodpovednosti neskúma. Zodpovedný subjekt sa za určitých okolností môže svojej

zodpovednosti zbaviť a to preukázaním, že ujmu, ktorá vznikla, nezavinil. Protiprávnym úkonom je také
konanie, ktoré je v rozpore s hmotným právom a protiprávnosť v danom prípade možno charakterizovať
ako porušenie povinností, ktoré lekárovi, prípadne zdravotníckemu zariadeniu ukladá príslušný právny
predpis. Porušením právnej povinnosti v medicínskom práve sa rozumie objektívne rozpor medzi týmako lekár skutočne konal a tým ako konať mal, aby si splnil svoju povinnosť. Protiprávne konanie lekára
môže spočívať v tom, že nepostupoval lege artis, že nevyužil potrebné odborné znalosti a postupy pri
vymedzeníanamnézy,stanovenídiagnózyaliečebnéhopostupu,zaisteniaosobnejstarostlivosti.Vpraxi

sa protiprávnosť konania môže prejaviť v nedostatku informovaného súhlasu pacienta s navrhovaným
úkonom zdravotnej starostlivosti, v nedostatku poučenia pacienta o zdravotnom stave a o dôsledkoch
navrhovaného liečebného úkonu, v porušení práva pacienta na oboznámenie sa s obsahom svojej
zdravotnej dokumentácie a podobne. Plnenie zákonnej povinnosti v oblasti medicínskeho práva spočíva
v uskutočnení takej činnosti, ktorá vyplýva lekárovi z právneho predpisu, vzhľadom na ich postavenie

subjektov, poskytujúcich zdravotnú starostlivosť. Ak by z takejto činnosti, kde lekár postupoval lege
artis vznikla pacientovi ujma, nezodpovedá za túto ujmu, v dôsledku chýbajúcej protiprávnosti takéhoto
konania ako jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Protiprávnosť konania je vylúčená
v prípade súhlasu pacienta s vyšetrovacím či liečebným úkonom lekára, v dôsledku, ktorého došlo
k vzniku ujmy. Súhlas pacienta je okolnosťou vylučujúcu protiprávnosť iba v prípade, ak sú splnené
zákonné podmienky jeho udelenia (nikoho nemožno nútiť podstúpiť lekársky zákrok). Pod skutkovú

podstatu všeobecnej zodpovednosti za škodu v medicínskom práve možno zahrnúť predovšetkým
prípady zavineného porušenia povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť v súlade so súčasne
dostupnými poznatkami lekárskej vedy, čiže takzvané konanie non lege artis. Porušenie
požiadavky postupovať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti lege artis je označované v medicínskom
práve ako chybný postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pričom uvedené chyby sú

najčastejšími prípadmi zavineného protiprávneho úkonu lekára. Chybný postup pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti ako protiprávny úkon hodnotený v súlade so špecifikami medicínskej
zodpovednosti má z hľadiska založenia občiansko-právnej zodpovednosti za škodu podľa § 420
Občianskeho zákonníka význam iba vtedy, ak reálne viedol k vzniku ujmy a ak ho možno považovať za
príčinu nepriaznivého následku ( ujmy).

16. Protiprávne konanie žalovaného žalobca videl v tom, že v súvislosti s výkonom punkcie nosových
dutín 29.06.2015 došlo v dôsledku nepozornosti lekára a sestry k jeho pádu zo stoličky a v dôsledku
toho k poškodeniu krčnej chrbtice. Pád zo stoličky v ORL ambulancii sa nepodarilo žalobcovi preukázať.
Osoby, ktoré mali byť pádu prítomné, vypočuté ako svedkovia, takúto udalosť popreli. Potvrdili, že

žalobcovi prišlo nevoľno s tým, že takýto stav môže pri uvedenom zákroku vzniknúť. Všetky ostatné
osoby, ošetrujúci lekári, príbuzní a známi o páde zo stoličky vedeli len z rozprávania žalobcu, preto nebol
dôvod vypočúvať ďalších navrhnutých svedkov. V postupe I.. C. nevidel žiadne pochybenia ani Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Súd teda nezistil chybný úkon pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, ktorý by viedol k vzniku akejkoľvek ujmy žalobcu a chýba tak základný predpoklad

úspešného uplatnenia nároku a náhradu škody. Preto bola žaloba zamietnutá.

17. Pretože nárok žalobcu nebol dôvodný vo svojom základe, nebol dôvod zaoberať sa dôvodnosťou
konkrétne uplatnených finančných nárokov.

18. Žalovaný a intervenient boli v spore úspešní v rozsahu 100 %, preto im búd priznal náhradu trov
konania (§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo
veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.