Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/40/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200403
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8021200403.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov

senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. (sudca spravodajca), v
právnejvecižalobcuLidlSlovenskárepublika,v.o.s.,Ružinovská1E,82102Bratislava,IČO:35793783,
právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Námestia
Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625, proti žalovanému Štátna veterinárna a potravinová
správa Slovenskej republiky, Botanická č. 17, 842 13 Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veciach
správneho trestania proti rozhodnutiu žalovaného č. k. XXXX/XXXX zo dňa 03. júna 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a

II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Regionálna veterinárna a potravinová správa Humenné (ďalej len „prvostupňový správny orgán“)
vykonala prostredníctvom svojich inšpektorov podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 152/1995 Z. z. o

potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“) úradnú kontrolu potravín dňa
26. 08. 2020 v čase od 08.10 hod. do 13.30 hod. v prevádzkarni: Predajňa Lidl, filiálka 117, Mierová
5553/91, 066 01 Humenné (ďalej len „prevádzka žalobcu“).

2. Počas predmetnej úradnej kontroly bolo zistené umiestňovanie na trh jedného druhu potravinárskeho
výrobku nesprávne označeného v množstve 29,34 kg a v hodnote XX,XX eura, v označení zloženia
ktorého nebolo uvedené množstvo jahodovej náplne v hmotnostných percentách, ktorá bola uvedená v

názve potraviny a zároveň v zložení nebola uvedená zložka jahody. Jednalo sa o potravinársky výrobok:
pamep - Pardubický perník s jahodovou náplňou polievaný cukrárskou polevou tmavou 60 g, v počte 489
ks, DMT: 07. 01. 2021, L 211/06:55, výrobca Goldfein CZ s. r. o. Na Ležánkách 1932, Bílé předměstí, 530
03 Pardubice. Na tomto produkte bolo uvedené zloženie: „jaho: pektíny, aróma, pitná voda), pšeničná
múka cukrárska poleva tmavá 17% (cukor, úplne hydrogenovaný palmojadrový tuk, kakaový prášok
so zníženým obsahom tuku, sušená srvátka, emulgátor: sójový lecitín, aróma), cukor, glukózový sirup,
vajcia, ovocná zložka (ovocné pretlaky v rôznom pomere, cukor, glukózový sirup, regulátor kyslosti:

kyselina citrónová, želírujúca látka: pektín, aróma, pitná voda,), med, kypriace látky: uhličitany sodné,
uhličitany amónne; perníkové korenie, kakao so zníženým obsahom tuku.“3. Inšpektori na základe uvedeného zistenia konštatovali porušenie článku 6, článku 7 ods. 2 a článku
22 ods.1 písm. a) a ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní
informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady (ES) č. XXXX/XXXX a (ES) č. XXXX/XXXX a ktorým sa zrušuje smernica Komisie XX/XXX/
EHS, smernica Rady XX/XXX/EHS, smernica Komisie XXXX/XX/ES, smernica Európskeho parlamentu
a Rady XXXX/XX/ES, smernice Komisie XXXX/XX/ES a XXXX/X/ES a nariadenie Komisie (ES) č. XXX/
XXXX (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. XXXX/XXXX“).

4. Na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín uložili inšpektori prvostupňového
správneho orgánu podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách kontrolovanému subjektu opatrenie
spočívajúce v zákaze uvádzania do obehu nesprávne označeného potravinárskeho výrobku pamep
Pardubický perník s jahodovou náplňou 60g T: 26. 08. 2020.

5. Žalobca bol poučený, že podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách môže podať proti opatreniam

uloženým na mieste ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín uvedie v úradnom zázname
alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní. Proti opatreniam, uloženým na mieste
inšpektormi žalobca námietky nepodal.

6. Záznam o úradnej kontrole potravín č. HE/XXXX/KnKrKo/XX zo dňa 26. 08. 2020 bol prerokovaný

so zástupkyňou manažéra prevádzky žalobcu, ktorá bola oboznámená s obsahom úradného záznamu,
záznam podpísala a k zisteným skutočnostiam sa nevyjadrila. Zároveň bola písomne v zázname
upozornená, že ak oboznámená osoba, ktorá sa zúčastnila kontroly nie je oprávnená konať za
kontrolovaný subjekt, je povinná bezodkladne informovať o uložených opatreniach osobu oprávnenú
konať za kontrolovaný subjekt.

7. Zo zistených nedostatkov bola vyhotovená fotodokumentácia, ktorá nebola poskytnutá žalobcovi z
technických príčin na jeho strane. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 27. 08. 2020 mu v ten istý deň
bola fotodokumentácia zaslaná v elektronickej podobe.

8. Na základe zistených skutočností začal prvostupňový správny orgán v súlade s ustanovením § 18
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)
upovedomenímč.k.XXX/XXXX-XXX-XXzodňa24.03.2021správnekonanievovecizistenýchporušení
zákona o potravinách a predpisov vydaných na jeho vykonanie a dal účastníkovi konania možnosť,
aby sa v zmysle § 33 správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia v lehote 5 dní od doručenia

upovedomenia o začatí správneho konania zo dňa 24. 03. 2021 vyjadril k zisteným skutočnostiam,
prípadne navrhol doplnenie dokazovania vo veci, pričom uviedol a popísal zistené skutočnosti, ktorými
malo dôjsť k porušeniu zákona o potravinách, predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo priamo
aplikovateľných právnych aktov Európskej únie, ich predbežné právne posúdenie a dotknuté právne
predpisy, zároveň poučila účastníka konania o jeho procesných právach a povinnostiach. Prílohu

upovedomenia tvoril Záznam o úradnej kontrole potravín č. HE/XXXX/KnKrKo/XX zo dňa 26. 08. 2020
s vyhotovenou fotodokumentáciou.
9. Upovedomenie o začatí správneho konania prevzal žalobca konania dňa 29. 03. 2021, svoje právo
nevyužil a k podkladu pre rozhodnutie sa nevyjadril.

10. Následne prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. k. XXX/XXXX-XXX-XX zo dňa 09. 04.
2021, vo výroku ktorého konštatoval, že žalobca porušil povinnosť prevádzkovateľa potravinárskeho
podniku na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať
požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách a pri
umiestňovaní na trh označiť potraviny v kodifikovanej podobe štátneho jazyka údajmi podľa osobitného

predpisu podľa § 9 ods. 1 zákona o potravinách, v nadväznosti na článok 6, článok 7 ods. 2, článok
9 ods. 1 písm. b) a písm. d), článok 22 ods. 1 písm. a) ods. 2 a Prílohu VIII ods. 3 nariadenia (EÚ)
č. XXXX/XXXX, a to tým, že dňa 26. 08. 2020, v čase od 8.10 hod. do 13.30 hod., v už uvedenej
prevádzkarni umiestňoval na trh jeden druh potravinárskeho výrobku, spolu v množstve XX,XX kg a v
hodnote XX,XX eura, nesprávne označeného, v označení zloženia ktorého nebolo uvedené množstvo

jahodovej náplne v hmotnostných percentách, ktorá bola uvedená v názve potraviny a zároveň v zložení
nebola uvedená zložka jahody, čo nebolo pre spotrebiteľa presné, jasné a ľahko zrozumiteľné. Jednalo
sa o potravinársky výrobok: pamep - Pardubický perník s jahodovou náplňou polievaný cukrárskou
polevou tmavou 60 g, v počte 489 ks, DMT: 07. 01. 2021, L 211/06:55, výrobca Goldfein CZ s. r. o.,Na Ležánkách 1932, Bílé předměstí, 530 03 Pardubice; zloženie: jaho: pektíny, aróma, pitná voda),
pšeničná múka cukrárska poleva tmavá 17% (cukor, úplne hydrogenovaný palmojadrový tuk, kakaový
prášok so zníženým obsahom tuku, sušená srvátka, emulgátor: sójový lecitín, aróma), cukor, glukózový

sirup,vajcia,ovocnázložka(ovocnépretlakyvrôznompomere,cukor,glukózovýsirup,regulátorkyslosti:
kyselina citrónová, želírujúca látka: pektín, aróma, pitná voda), med, kypriace látky: uhličitany sodné,
uhličitany amónne; perníkové korenie, kakao so zníženým obsahom tuku. Uvedeným konaním naplnil
všetkyznakyskutkovejpodstatyinéhosprávnehodeliktupodľa§28ods.2písm.f)zákonaopotravinách.

11. Vzhľadom na to, že rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Humenné č. k. XXX/
XXXX-XX zo dňa 27. 03. 2020 (právoplatné 17. 04. 2020) bola žalobcovi podľa § 28 ods. 2 písm. f) v
spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách uložená pokuta vo výške X XXX € za to, že dňa 21. 03.
2019 v tej istej prevádzkami umiestňoval na trh tri druhy potravinárskych výrobkov, v označení ktorých
bol údaj o dátume minimálnej trvanlivosti ľahko stierateľný, ťažko čitateľný, resp. nečitateľný (ľahko
stierateľná potlač), čo bolo posúdené ako správny delikt podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách,

prvostupňový správny orgán konštatoval, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia (17. 04. 2020) došlo k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta
podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej
sadzby podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách.
12. Prvostupňový správny orgán žalobcovi uložil pokutu vo výške XX XXX eur. Rozhodnutie bolo

žalobcovi doručené elektronicky dňa 09. 04. 2021.

13. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podal
elektronicky dňa 22. 04. 2021 odvolanie, v ktorom navrhol, aby žalovaný ako odvolací správny orgán
napadnuté rozhodnutie s poukazom na § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil tak, že s ohľadom na

závažnosť porušenia zníži pokutu na spodnú hranicu zákonom stanovenej sadzby.

14. Prvostupňový správny orgán, po tom, čo sám nevyhovel odvolaniu žalobcu, predložil dňa 04. 05.
2021 podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu a administratívny spis na rozhodnutie
žalovanému ako nadriadenému správnemu orgánu najbližšieho vyššieho stupňa na ďalšie konanie.

15. O postúpení odvolania odvolaciemu orgánu informoval prvostupňový správny orgán žalobcu listom
č. XXX/XXXX-XXX-XX zo dňa 04. 05. 2021.

II.

Zhrnutie rozhodnutia žalovaného

16. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXXX/XXXX zo dňa

03.06.2021 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. k. XXX/
XXXX-XXX-XX zo dňa 09.04.2021 zmenil tak, že za rovnako vymedzený skutok uložil podľa § 28 ods.
2 písm. f) v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách pokutu vo výške XX.XXX eur, ktorú bol žalobca
povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

17. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na zistenia inšpektorov počas výkonu
úradnej kontroly v zmysle Záznamu o úradnej kontrole potravín č. HE/XXXX/KnKrKo/XX zo dňa
26.08.2020 a na dotknuté ustanovenia právnych predpisov, najmä na § 4 ods. 1, § 9 ods. 1, § 18 ods.
2, ods. 3, § 20 ods. 9, ods. 10, ods. 11, § 21 ods. 1 písm. c) a d), § 23 ods. 6, § 28 ods. 9, ods. 12 a §
31 ods. 2 zákona o potravinách, na čl. 6, čl. 7 ods. 2, čl. 9 ods. 1, čl. 22 ods. 1 písm. a), čl. 22 ods. 2

a prílohu VIII ods. 3 nariadenia (EÚ) č. XXXX/XXXX.
18. Žalovaný konštatoval, že správny delikt žalobcu bol dostatočne preukázaný, a taktiež bolo
dostatočne preukázané, že rozhodnutím č. k. XXX/XXXX-XX zo dňa 27. 03. 2020 (právoplatné 17. 04.
02020) bola žalobcovi podľa § 28 ods. 2 písm. f) v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách uložená
pokuta vo výške 9 000 € za správny delikt podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách týkajúci sa

totožnej prevádzkarne.

19. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolateľ skutkové a právne posúdenie veci nenamieta,
je si vedomý chyby spočívajúcej v nesprávnom označení potraviny, ktorá vznikla zlyhaním ľudskéhofaktora, no domnieva sa, že označenie v jazyku českom, ľahko zrozumiteľnom pre spotrebiteľa, je
postačujúce.

20. Žalovaný v tejto súvislosti s poukazom na čl. 15 nariadenia (EÚ) č. XXXX/XXXX a na § 9 ods. 3
zákona o potravinách uviedol, že Slovenská republika využila možnosť ustanoviť, aby sa údaje týkajúce
sa označovania potravín uvádzali v úradnom jazyku. Uvedené je zakotvené v citovanom § 9 ods. 1
zákona o potravinách. Preto je účastník konania povinný označiť všetky povinné údaje potraviny v
kodifikovanej podobe štátneho jazyka.

21. Podľa žalovaného sa nebolo možné stotožniť ani s námietkou, podľa ktorej je samotné zloženie
výrobku spotrebiteľovi zrejmé už z veľmi jasne deklarovaného grafického zobrazenia jahôd na
spotrebiteľskom obale predmetného výrobku a zároveň zo samotného názvu výrobku je spotrebiteľovi
na obale niekoľkokrát presne, ľahko a zrozumiteľne poskytnutá informácia, že ide o perník s jahodovou
náplňou.

22. Žalovaný poukázal na čl. 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. XXXX/XXXX, podľa ktorého je v súlade s
článkami10až35aokremvýnimiekobsiahnutýchvtejtokapitolepovinnéuvádzaťtietoúdaje:b)zoznam
zložiek; d) množstvo určitých zložiek alebo kategórií zložiek.

23. S poukazom na čl. 22 ods. 1 písm. a), ods. 2 nariadenia (EÚ) č. XXXX/XXXX a prílohu VIII ods. 3

nariadenia (EÚ) č. XXXX/XXXX nie je možné povinné informácie o potravine, ustanovené v nariadení
(EÚ) č. XXXX/XXXX (množstvo určitých zložiek), nahradiť inými informáciami, prípadne iba grafickým
zobrazením jahôd. Žalobca nesprávne označil potravinu, nakoľko neuviedol nielen množstvo jahodovej
náplne v hmotnostných percentách, ktorá bola uvedená v názve potraviny, ale v zložení potraviny nebola
zmienka o jahodách. V tomto prípade nie je postačujúce zvýrazniť zložku jahody iba graficky, musí

byť uvedené celé zloženie jahodovej náplne, ktoré zahŕňa všetky zložky v zostupnom poradí podľa
hmotnosti.
24. V ďalšej časti rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal s námietkou, podľa ktorej za nesprávne
označenie potraviny zodpovedá výrobca. Uviedol, že berie do úvahy argumentáciu, podľa ktorej k
chybne potlačenému označeniu výrobku došlo pochybením na strane výrobcu, keďže za informácie o

potravinách je skutočne zodpovedný ten prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, pod ktorého menom
alebo obchodným menom sa potraviny umiestňujú na trh. To ale podľa žalovaného platí iba v prípade,
ak účastník konania ako prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, ktorý neovplyvňuje informácie o
potravine, nepredpokladá a ani ako odborník a znalec potravinovej informačnej legislatívy nemá
informácie o tom, že potraviny nie sú v súlade s uplatnitelným informačným právom. V uvedenom

konkrétnom prípade, bolo možné bežnou kontrolou zamestnancov zistiť, že potravina nie je v súlade s
potravinovým informačným právom, z dôvodu neuvedenia množstva jahodovej náplne v hmotnostných
percentách, ktorá bola uvedená v názve potraviny a neuvedením zložky jahody. Aj keď k pochybeniu
mohlo dôjsť zo strany výrobcu, zodpovednosť za nesprávne označenie potraviny v tomto prípade v
plnej miere preberá žalobca, ktorého zamestnanci mali vizuálnou kontrolou zistiť nesprávne označenie

potraviny a vylúčiť ju z predaja. Nie je možné prihliadať na argumentáciu účastníka konania, že
chýbajúce označenie nebolo zistené vlastnou kontrolou z dôvodu zlyhaniu ľudského faktora.
25. K námietke týkajúcej sa neuvedenia konkrétnych následkov, ktoré nastali v súvislosti s deliktuálnym
konaním,keďžežalobcaneeviduježiadnusťažnosťzostranyzákazníkovanebolipreukázanénegatívne
následky na zdravie ľudí umiestnením nesprávne označenej potraviny na trh žalovaný uviedol, že aj keď

priame následky na zdravie spotrebiteľa neboli preukázané, je potrebné zdôrazniť, že pre vyvodenie
zodpovednosti za správny delikt nie je potrebné preukázanie aj skutočného poškodenia zdravia
spotrebiteľov. Ustanovenia potravinového práva totiž majú predovšetkým preventívny charakter a sú
zamerané na predchádzanie porušenia alebo ohrozenia zdravia spotrebiteľa na trhu potravín. Predaj
nesprávne označených potravín síce nemal vplyv na zdravotnú bezpečnosť potravín, ale spotrebiteľovi

neboli pri kúpe potravín poskytnuté všetky povinné informácie o potravinách, čím boli priamo dotknuté
jeho základné práva a záujmy na trhu potravín.
26. Žalobca tiež v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vyjadril nesúhlas s výškou uloženej
pokuty, pričom v tejto súvislosti žalovaný dospel k záveru, že pokuta vo výške XX XXX eur je
neprimeraná. Uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď na základe zistených

nedostatkov začal správne konanie vo veci uloženia pokuty. V prípade dopustenia sa správneho deliktu
kontrolovaným subjektom zákon o potravinách neumožňuje príslušnému správnemu orgánu uvážiť, či
osobe zodpovednej za správny delikt pokutu uloží alebo nie. V konaní bolo preukázané, že sa žalobca
dopustil opakovane správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f) v spojení s § 28 ods. 6 zákona opotravinách, pričom stanovenie výšky pokuty je vecou správnej úvahy vecne a miestne príslušného
orgánu úradnej kontroly potravín. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu veci a následného vyvodenia správnych právnych záverov pokutu náležite

odôvodnil, Poukázal na to, že predchádzajúcim rozhodnutím (rozhodnutie č. k. XXX/XXXX-XX zo
dňa 27. 03. 2020) bola žalobcovi uložená pokuta X XXX eur za umiestňovanie na trh troch druhov
potravinárskych výrobkov nesprávne označených, pričom aj v tomto prípade išlo o konanie opakované,
pričom v prejednávanej veci ide iba o jeden správny delikt, taktiež opakovaný, ktorý sa ale týka iba
jedného druhu potraviny, čo prvostupňový správny orgán nezohľadnil. Podľa žalovaného je nepochybné,

ževnáslednomrozhodnutívprípadekonaniaopakovanéhoježiadúce,abybolapokutaprísnejšia,avšak
stále musí byť pokutou primeranou, preto zmenil napadnuté rozhodnutie, opätovne posúdil uloženú
pokutu a po konečnej úvahe ju znížil z pôvodnej výšky XX XXX eur na XX XXX eur.
27. V rámci odôvodnenia uloženia pokuty v novej výške žalovaný uviedol, že predaj nesprávne
označených potravín síce nemal vplyv na zdravotnú bezpečnosť potravín, avšak v dôsledku popísaného
protiprávneho konania neboli spotrebiteľovi pri kúpe potravín poskytnuté všetky povinné informácie

o potravinách, čím boli priamo dotknuté jeho základné práva a záujmy na trhu potravín. Nesprávne
označené potraviny neposkytujú spotrebiteľovi v dostatočnej podobe informácie o potravinách, čo má
za následok znemožnenie výberu potravín na základe jasného a zrozumiteľného označenia výrobku.
Všeobecnou zásadou potravinového práva je poskytnúť spotrebiteľom podklad na rozhodovanie sa
o výbere potravín, ktoré konzumujú a to na základe informácií uvedených na ich obale. Uvádzanie

množstva zložiek alebo kategórie zložiek ovplyvňuje výber spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ má ihneď
možnosť pri výbere potravín podobného charakteru vyselektovať výrobky s vyšším obsahom kategórie
zložiek, v tomto prípade jahodovej náplne. Neuvedením údaja o percentuálnom zastúpení množstva
kategórie zložiek nebola spotrebiteľom pri kúpe tohto tovaru poskytnutá informácia, ktorá je základná
pre charakteristiku potraviny, resp. ktorá je uvedená v názve potraviny, čím boli priamo porušené

ich základné práva na trhu potravín. Udaj o množstve zložiek alebo kategórii zložiek je podstatnou
informáciou pre spotrebiteľa, nakoľko zložky môžu byť zastúpené v rozdielnom množstve u výrobkov
rovnakého druhu pochádzajúcich od rôznych výrobcov a teda môžu ovplyvniť výber spotrebiteľa na trhu
potravín. Označenie potravín poskytuje spotrebiteľovi informácie, na základe ktorých sa orientuje na
trhu potravín a má právo na informácie presné, jasné, zrozumiteľné, čo v tomto prípade splnené nebolo.

Už z grafického zobrazenia jahody na obale spotrebiteľ očakáva prítomnosť jahôd vo výrobku, avšak v
zložení táto zložka nie je uvedená. Vzhľadom na uvedený spôsob označenia výrobku spotrebiteľ nevie
zistiť, ktorá informácia je pravdivá.

28. Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku musí zaviesť primerané postupy a musí vykonávať

také kroky, aby sa potraviny nesprávne označené neponúkali na predaj konečnému spotrebiteľovi.
Potravinové právo je zamerané na ochranu záujmov spotrebiteľa a na to, aby mu boli poskytnuté všetky
podklady pre informované rozhodovanie v súvislosti s potravinami, ktoré konzumuje a tiež je zamerané
na predchádzanie podvodným alebo nekalým postupom. Vnútorný kontrolný systém prevádzkovateľa
má byť účinný natoľko, aby predišiel umiestňovaniu na trh potravín nesprávne označených a tým

porušovaniu zákona o potravinách.

29. Pokiaľ žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán nezohľadnil odstránenie nedostatkov
ihneď po ich zistení, žalovaný uviedol, že zistené nedostatky neboli identifikované samotným
prevádzkovateľom v rámci samokontroly, ale až zamestnancami úradnej kontroly potravín. Následné

odstránenie nedostatkov je zákonnou povinnosťou každého prevádzkovateľa potravinárskeho podniku.
Sú to nápravné opatrenia a nie preventívne kroky na predchádzanie porušovania legislatívy. Skutočnosť,
že účastník konania nedostatky odstránil neznamená, že nenesie zodpovednosť za porušenie
všeobecne záväzných právnych predpisov. Odstránením nedostatkov sa neznižuje protiprávnosť
konania účastníka konania, nakoľko tak vykonal až po úradnej kontrole potravín a po identifikácii

nedostatkov zamestnancami úradnej kontroly potravín.

30. Prvostupňový správny orgán sa podľa žalovaného dostatočne zaoberal aj hodnotením kritéria
minulosti a opakovanosti protiprávneho konania a prihliadal na nedostatky zistené v minulosti, za ktoré
boli účastníkovi konania ukladané pokuty: rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. k. XXXX/

XXXXX-XX zo dňa 21. 02. 2018 (právoplatné 14. 03. 2018), ktorým bola účastníkovi konania podľa §
28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách uložená úhrnná pokuta vo výške XX
XXX €, rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. k. XXXX/XXXXX-XX zo dňa 02. 05. 2018
(právoplatné 25. 05. 2018) bola účastníkovi konania podľa § 28 ods. 2 písm. f) v spojení s § 28 ods.6 zákona o potravinách uložená pokuta vo výške X XXX €, rozhodnutím RVPS Humenné č. k. XXXX/
XXXXX-XX zo dňa 12. 12. 2018 (právoplatné 02. 01. 2019) bola účastníkovi konania podľa § 28 ods.
2 písm. o) v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách uložená úhrnná pokuta vo výške X XXX €.

Uvedené, v minulosti zistené nedostatky a následné ukladanie pokút, posúdil prvostupňový správny
orgán ako priťažujúcu okolnosť pri ukladaní pokuty.

31.Kodvolacejnámietke,podľaktorejsaprvostupňovýsprávnyorgánúčelovozameriavaibanakontroly
v rámci ktorých boli zistené porušenia a za ktoré boli žalobcovi uložené v minulosti sankcie a žiadnym

spôsobom nezohľadňuje tú skutočnosť, že v predmetnej prevádzke bolo vykonaných v priebehu rokov
2012-2021 už 125 kontrol, z ktorých v 103 prípadoch bol konštatovaný záver „bez nedostatkov“ žalovaný
uviedol, že prvostupňový správny orgán prihliadala aj na poľahčujúcu okolnosť, keď zobral do úvahy
aj kontroly vykonané v sledovanom období, pri ktorých nebolo zistené porušenie platných právnych
predpisov, a to úradnú kontrolu vykonanú na základe podania spotrebiteľa dňa 18. 01. 2018, nariadenú
kontrolu mimo pracovnej doby vykonaná dňa 24.1.2018, cielenú kontrola Vianoce 2018 vykonanú dňa

19. 12. 2018, cielenú kontrola CK 451 - kontrolu hovädzieho mäsa pôvodom z Poľska a cielenú kontrolu
CK 439 v súvislosti s výskytom AMO vykonanú dňa 15. 02. 2019, cielenú kontrolu CK 479 - kontrola
bravčového mäsa z Nemecka v súvislosti s COVID19 vykonanú dňa 26. 06. 2020.

32. Orgány úradnej kontroly potravín skúmajú spravidla minulosť v trvaní 24 až 36 mesiacov

pred úradnou kontrolou, na základe ktorej má byť uložená sankcia. V tomto období skúmajú
akékoľvek porušenia zákona o potravinách. Výsledky tohto skúmania sú dôležité pre posúdenie, ako
prevádzkovateľ v dlhšom časovom horizonte pristupuje k plneniu povinností a odstráneniu zistených
nedostatkov. Správne orgány sa pri stanovení výšky pokuty nezaoberajú celou históriou kontrol
vykonaných v predmetnej prevádzkarni, tak ako to požaduje účastník konania, až v trvaní 9 rokov. Je

nutné zdôrazniť, že prvostupňový správny orgán ukladal pokutu vo zvýšenej sadzbe (v rozpätí od XXX
eur do XXX XXX eur), keď správne posúdil, že sa jedná o opakované protiprávne konanie, vzhľadom na
skôr vydané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. k. XXX/XXXX-XX zo dňa 27. 03. 2020
(právoplatné 17. 04. 2020).

33. Ako poľahčujúca okolnosť bol zohľadnený charakter nedostatku, nemajúci vplyv na zdravotnú
bezpečnosť potraviny, ako aj minulosť účastníka konania, skutočnosť, že dva roky pred kontrolou,
bola uložená iba jedna, vyššie uvedená pokuta vo výške X XXX €. Poľahčujúcou okolnosťou pri
posudzovaní výšky pokuty ukladanej za nesprávne označenie potraviny bola podľa žalovaného aj
skutočnosť, že zodpovedným za poskytnuté informácie o potravine je predovšetkým ich výrobca, teda

ten prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, ktorý nesprávne označil potravinu, neskontroloval chybnú
tlač, nedoplnil chýbajúce zloženie a neuviedol množstvo jahodovej náplne v hmotnostných percentách.
Na druhej strane musel zobrať do úvahy aj podiel viny účastníka konania, nakoľko sa jednalo o také
zistenie nesprávneho označovania, ktoré mal účastník konania počas výkonu vnútorných kontrol včas
zistiť a nesprávne označenú potravinu mal z obehu vyradiť. Žalovaný neznížil pokutu podľa požiadavky

žalobcu na spodnú hranicu zákonom stanovenej sadzby, nakoľko vzal do úvahy väčšie množstvo
nesprávne označenej potraviny, skutočnosť, že pokuta bola ukladaná v sprísnenej sadzbe určenej za
opakované konanie a bolo potrebné zohľadniť aj spomínanú rozhodovaciu prax správneho orgánu -
predchádzajúcim rozhodnutím bola účastníkovi konania uložená sankcia X XXX eur, ktorá svoj výchovný
účel zrejme nesplnila.

34. Vo sfére prevádzkovateľa má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú, ako aj represívnu a postihovať za
protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu. Nemôže sa
jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. S ohľadom
na vyššie uvedené úvahy, bola uložená pokuta vo výške 5 % jej možnej výšky.

35. Uloženie pokuty sa uskutočnilo v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom
dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správne orgány v zákonom stanovených limitoch,
hraniciach, uplatnili svoju právomoc a určili výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy bolo v
súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia)

bolo aj náležite zdôvodnené. Správne orgány svoju diskrečnú právomoc použili v rámci zákonného
rámca, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočili, inštitút správnej úvahy nezneužili, svoje rozhodnutie
dostatočným spôsobom zdôvodnili - správna úvaha pri výške a druhu pokuty bola použitá v súlade so
zákonom.III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

36. Vo včas podanej správnej žalobe žalobca namietal, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal so
zákonnými predpokladmi ustanovenými v § 28 ods. 9 zákona o potravinách, a to v súvislosti s diskrečnou
právomocou správneho orgánu, ktorá s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ako aj
s poukazom na čl. 6 ods. 1, ods. 2 a čl. 15 nariadenia č. 178/2002 nezodpovedá zásadám logického

myslenia. Žalobcovi v dôsledku toho bola uložená sankcia neprimeraná povahe skutku.

37. Žalovaný podľa žalobcu zohľadňuje princíp primeranosti uloženej pokuty iba v súvislosti s pokutou
uloženou v inom správnom konaní žalobcovi v zmysle rozhodnutia číslo XXX/XXXX-XX zo dňa 27. 03.
2020.

38. S poukazom na závery vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v jeho rozsudku zo dňa
2. 6. 2011 sp. zn. 2 F. XXX/XXXX, použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického
uvažovaniaarozhodnutie,ktoréjevýsledkomtohtoprocesu(uváženia)musíbyťajnáležiteodôvodnené.

39. Žalovaný podľa názoru žalobcu nezohľadnil otázku závažnosti následkov protiprávneho konania,

keďže protiprávne konanie spočívalo v tlačiarenských chybe pri výrobe obalu výrobku zo strany výrobcu,
pri ktorej došlo k čiastočnému vymazaniu popisu zloženia výrobku, ktoré však bolo na predmetnom
výrobku v bezchybnom znení uvedené v českom jazyku.

40. Žalovaný síce uznal, že uvedená chyba nemala vplyv na zdravotnú bezpečnosť potraviny pre

spotrebiteľa, avšak túto okolnosť pri určovaní výšky sankcie nijak ďalej nezohľadnil.

41. Podľa žalobcu zložka jahôd v rozpise jednotlivých zložiek výrobku na obale výrobku neabsentovala,
keďže táto absentovala iba v zložkách vymedzených v kodifikovanej podobe štátneho jazyka - teda v
slovenskom jazyku, avšak všetky zložky potraviny boli tak ako to vyžaduje slovenské a komunitárne

právo, komplexne a jasne zrozumiteľne popísané v českom jazyku.

42. Žalobca poukázal na mieru porozumenia Slovákov českému jazyku, kde znalosť českého jazyka je
prítomná už viac ako 75% slovensky hovoriacej populácie. Bežný slovenský spotrebiteľ, vzhľadom na
blízkosť a zrozumiteľnosť českého jazyka, tak aj napriek chybe v tlači vedúcej k absencii špecifikácie

jahodovej zložky vo výrobku v slovenskom jazyku, mal možnosť jasne, určito zrozumiteľne oboznámiť
sa so zložením výrobku.

43. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že protiprávne konanie trvalo iba počas
konania úradnej kontroly, kedy zároveň došlo k okamžitému stiahnutiu chybného výrobku z predaja zo

strany žalobcu.

44. Žalovaný tiež podľa žalobcu nepostupoval v súlade s princípmi správneho trestania pri posudzovaní
kritéria minulosti žalobcu a prípadných opakovaných protiprávnych konaní a prihliadal iba na priťažujúce
okolnosti. Žiadnym spôsobom nebolo žalovaným zohľadnené to, že na predmetnej prevádzke bolo

vykonaných v priebehu rokov 2012-2021 spolu 125 kontrol, z ktorých v 103 prípadoch bol konštatovaný
záver „bez nedostatkov“. Nesúhlasí tiež s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej by sa pri posudzovaní
minulosti žalobcu malo prihliadať len na porušenia zákona o potravinách v období 24 až 36 mesiacov,
nakoľkotakýtopostupsprávnehoorgánujevrozporesprincípmiprávnehoštátualegitímnychočakávaní
účastníka správneho konania v správnom konaní, ktorý nemôže byť posudzovaný len z hľadiska

zistenýchnedostatkov,alepriuplatneníkritériaminulostiprevádzkovateľamusíbyťzohľadnenéajriadne
plnenie príslušných právnych predpisov na úseku prevádzky potravinárskeho podniku, ktoré kontrolný
orgán v rámci prevádzky počas množstva vykonaných kontrol konštatoval.

45. Žalobca preto navrhol zmeniť uloženú sankciu prostredníctvom sankčnej moderácie z dôvodu jej

neprimeranosti a uložiť sankciu na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby.

IV.Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

46. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 22.10.2021. Zotrval na svojich záveroch prezentovaných

v preskúmavanom rozhodnutí. Pre doplnenie a v súvislosti so žalobnými tvrdeniami uviedol, že
pre posúdenie veci je irelevantné, akým spôsobom a za akých okolností došlo k pochybeniu v
označení dotknutých potravín u výrobcu (podľa žalovaného tlačovou chybou v dôsledku zlyhania
ľudského faktora). V rozhodnutí bolo jasne popísané, že správne orgány zohľadňovali ako poľahčujúcu
okolnosť, že nesprávne označil potravinu samotný výrobca, účastník konania ako predávajúci však tento

nedostatok v rámci vnútornej kontroly neodhalil (ako uvádza žalobca aj v tomto prípade „pre zlyhanie
ľudského faktora“), v dôsledku čoho ponúkal na predaj potravinu nesprávne/nedostatočne označenú.

47. Pokiaľ žalobca namieta, že nemožno konštatovať, že by zložka jahôd v rozpise zložiek absolútne
absentovala, nakoľko bola uvedená rámci českého prekladu, žalovaný zdôraznil, že s ohľadom na platnú
právnu úpravu potraviny umiestňované na trh na území Slovenskej republiky musia byť označené údajmi

v kodifikovanej podobe štátneho jazyka; označenie v iných jazykoch orgány úradnej kontroly potravín
neskúmajú, nevyhodnocujú, neposudzujú ich úplnosť a zrozumiteľnosť pre slovenského spotrebiteľa.

48. Nad rámec skutočností uvedených už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol,
že orgány úradnej kontroly potravín skúmajú minulosť v trvaní 24 až 36 mesiacov pred úradnou

kontrolou, na základe ktorej má byť uložená sankcia. V tomto období skúmajú akékoľvek porušenia
zákona o potravinách, nie iba rovnaké, ako bolo zistené počas kontroly. Výsledky tohto skúmania
sú dôležité pre posúdenie, ako prevádzkovateľ v dlhšom časovom horizonte (avšak nie neprimerane
dlhom) pristupuje k plneniu povinností a odstráneniu zistených nedostatkov. V rámci minulosti je
však osobitne dôležité obdobie jedného roka, ktoré sa počíta spätne odo dňa vykonania kontroly

do nadobudnutia právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie. Pokiaľ v tomto
období dôjde k opätovnému porušeniu tých istých povinností, správny orgán neukladá sankciu v
rozpätí základnej sadzby, ale sadzby zvýšenej tak, ako je to uvedené v § 28 ods. 6, 7, 8 zákona o
potravinách. Keďže zákonná definícia „minulosti prevádzkovateľa“ nie je určená žiadaným právnym
predpisom, orgány úradnej kontroly potravín za účelom zabezpečenia rovnakého prístupu k všetkým

prevádzkovateľom potravinárskych podnikov zjednotili svoj postup a skúmajú plnenie povinností v
konkrétnej prevádzkarni 24 až 36 mesiacov spätne. Pri úvahe o tejto lehote zohľadnili, že musí ísť
o obdobie dlhšie ako 1 rok (v tomto období sa skúma opakovanosť), pričom dospeli k záveru, že
36 mesiacom je primeraná lehota, v rámci ktorej môžu posúdiť prístup prevádzkovateľa k plneniu
povinností určených potravinovým právom. Správnosť postupu orgánov úradnej kontroly potravín pri

posudzovaní minulosti prevádzkovateľa je potvrdená viacerými rozhodnutiami súdov rôznych stupňov,
vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

V.

Replika žalobcu

49. Žalobca zaujal k vyjadreniu žalovaného stanovisko replikou zo dňa 25.11.2021, v ktorej zotrval
na svojich žalobných námietkach. Uviedol, že žalovaný sa ani vo svojom vyjadrení k správnej žalobe

nevysporiadal s otázkou závažnosti a otázkou následkov protiprávneho konania žalobcu, ktoré mali
byť zohľadnené ako poľahčujúce okolnosti pri ukladaní sankcie. Taktiež zotrval na názore, že zistený
nedostatok má s ohľadom na existenciu úplného označenia výrobku v českom jazyku nulovú alebo
len minimálnu závažnosť. Napokon opätovne poukázal aj na skutočnosť, že protiprávne konanie trvalo
iba počas dňa 26.08.2020 v čase výkonu kontroly a nebola tak konštatovaná dlhšia doba trvania

protiprávneho konania, ktorá by odôvodňovala uloženie tak vysokej pokuty.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

50. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 Správneho súdneho
poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134ods. 1 SSP a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a vec prejednal postupom
podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania.

51. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

52.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

53. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

54. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

55. Podľa § 190 ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

56. Podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného
dokazovaniananávrhžalobcurozsudkomzmeniťdruhalebovýškusankcie,ajkeďorgánverejnejsprávy

pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe
skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter.

57. Správny súd v prvom rade konštatuje, že žalobné námietky nesmerovali k návrhu na zrušenie
napadnutého rozhodnutia. Žalobca sa podanou správnou žalobou vo veci správneho trestania domáha

postupu podľa § 198 ods. 1 SSP, a teda zmeny výšky uloženej sankcie v rámci sankčnej moderácie.

58. Žalobca teda svojim žalobným návrhom pre správny súd záväzným spôsobom vymedzil predmet
konania (§ 194 ods. 1 SSP) preto sa s výnimkou skutočností uvedených v § 195 SSP správny súd
zaoberal iba skutočnosťami významnými pre posúdenie dôvodnosti žalobcom navrhovanej aplikácie

sankčnej moderácie podľa § 198 SSP.

59. Podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby,
spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku, dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom
a osobitnými predpismi.

60. Podľa § 9 ods. 1 zákona o potravinách ten, kto vyrába potraviny, manipuluje s nimi alebo
ich umiestňuje na trh, je povinný ich označiť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka údajmi podľa
osobitného predpisu (Nariadenie (EÚ) č. XXXX/XXXX).

61. Podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. XXXX/XXXX Akúkoľvek potravinu určenú na dodanie konečnému
spotrebiteľovi alebo zariadeniam spoločného stravovania musia sprevádzať informácie o potravine v
súlade s týmto nariadením.

62. Podľa článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. XXXX/XXXX informácie o potravinách musia byť presné,

jasné a ľahko zrozumiteľné pre spotrebiteľa.

63.Podľačlánku9ods.1nariadenia(EÚ)č.XXXX/XXXXVsúladesčlánkami10až35aokremvýnimiek
obsiahnutých v tejto kapitole je povinné uvádzať tieto údaje: b) zoznam zložiek; d) množstvo určitých
zložiek alebo kategórií zložiek;

64. Podľa článku 22 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. XXXX/XXXX uvádzanie množstva zložky alebo
kategórie zložiek použitých na výrobu alebo prípravu potraviny sa vyžaduje, ak sa daná zložka alebokategória zložiek: a) vyskytuje v názve potraviny alebo ju spotrebiteľ zvyčajne spája s týmto názvom; b)
na označení zdôrazní slovami, obrázkami alebo graficky.

65. Podľa článku 22 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. XXXX/XXXX technické pravidlá uplatňovania odseku 1
vrátane osobitných prípadov, v ktorých sa množstvo určitých zložiek nemusí uvádzať, sú ustanovené
v prílohe VIII.

66. Podľa Prílohy VIII ods. 3 nariadenia (EÚ) č. XXXX/XXXX uvedenie množstva zložky alebo kategórie

zložiek sa: a) vyjadruje ako percentuálny podiel zodpovedajúci množstvu zložky alebo zložiek v čase jej/
ich použitia a b) uvádza buď v názve potraviny alebo bezprostredne pri ňom, alebo v zozname zložiek
v spojení s danou zložkou alebo kategóriou zložiek.

67. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) a d) zákona o potravinách orgány štátnej správy vo veciach úradnej
kontroly potravín podľa tohto zákona a osobitných predpisov sú c) štátna veterinárna a potravinová

správa, d) regionálne veterinárne a potravinové správy.

68. Podľa § 23 ods. 6 zákona o potravinách orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti
ukladajú opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia pri výkone úradnej kontroly potravín.

69. Podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej
osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od XXX eur do XXX XXX eur, ak v rozpore s týmto
zákonomaleboosobitnýmipredpismivyrába,balíaleboumiestňujenatrhpotravinynesprávneoznačené
alebo neoznačené, alebo nesplní povinnosť podľa § 9 ods. 5 prvej vety.

70. Podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola pokuta
uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky
súm uvedených v odsekoch 1 až 3.

71. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty
prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či
ide o opakované protiprávne konanie.

72. Podľa § 28 ods. 12 zákona o potravinách sa na konanie o uložení pokuty vzťahuje správny poriadok.

73. Podľa § 31 ods. 2 zákona o potravinách sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje správny poriadok
okrem konania podľa § 20 ods. 4, 9, 12 a 20a.

74. Podľa § 46 a 47 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými

právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
podľa ktorého sa rozhodlo. V odôvodnení rozhodnutia je správny orgán povinný uviesť, ktoré skutočnosti
boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu

úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

75.Zcitovanéhoustanovenia§198ods.1SSPvyplýva,žesprávnysúdmôžesankciuuloženúsprávnym
orgánom zmeniť na návrh žalobcu iba z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je neprimeranosť sankcie

povahe skutku, druhým je likvidačný charakter sankcie pre žalobcu. Z obsahu žaloby, repliky žalobcu,
ako aj z obsahu jeho odvolacích námietok proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu je
zrejmé, že žalobca argumentuje od začiatku neprimeranosťou sankcie povahe skutku.

76. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe sankčná moderácia predstavuje možnosť správneho súdu

rozhodnúť o zmene sankcie, resp. o upustení od jej uloženia bez toho, aby došlo k zmene tej
časti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktorým bola fyzická alebo
právnická osoba uznaná za vinnú zo spáchania priestupku, správneho deliktu alebo iného protiprávneho
konania. Plnú jurisdikciu správneho súdu pri preskúmavaní rozhodnutia o sankcii za správny deliktvšak obmedzuje ustanovenie § 198 ods. 2 SSP, podľa ktorého správny súd môže podľa odseku 1
rozhodnúť (zmeniť druh alebo výšku sankcie alebo upustiť od uloženia sankcie) len tak, ako mohol podľa
osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XAsan/

XX/XXXX zo dňa 01.10.2018).

77. Argumentom svedčiacim o neprimeranosti uloženej sankcie je jednak žalobcom tvrdená minimálna
až nulová závažnosť skutku, absencia akýchkoľvek negatívnych následkov skutku v podobe dopadov
na zdravotnú bezpečnosť potraviny alebo na zdravie spotrebiteľov, minimálna preukázaná dĺžka trvania

protiprávneho konania ako aj prevažne pozitívne zistenia o minulosti žalobcu ako prevádzkovateľa
potravinárskeho podniku.

78. Za účelom posúdenia dôvodnosti žalobcovho návrhu na uplatnenie sankčnej moderácie správny
súd najprv venoval pozornosť spôsobu, akým svoje rozhodnutie o uložení sankcie odôvodnil žalovaný a
nakoľko sa tento vysporiadal s otázkou primeranosti uloženej sankcie. Na základe už rekapitulovaných

častí odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd dospel k záveru, že s podstatou
žalobných námietok sa v dostatočnej miere vysporiadal už žalovaný v napadnutom rozhodnutí.

79. Vznesené námietky žalovaný reflektoval nie len v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ale
aj v rámci jeho výrokovej časti, keďže práve s ohľadom na tvrdenia žalobcu o neprimeranosti pôvodne

uloženej sankcie túto sankciu znížil na sumu XX.XXX eur.

80. Správny súd sa so závermi žalovaného stotožnil a nezistil dôvod, pre ktorý by bolo potrebné
napadnuté rozhodnutie zmeniť, pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2
písm. f) v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej

osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od XXX eur do XXX XXX eur.

81. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu a represívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak,
aby sa sankcionovaná osoba v budúcnosti vyvarovala porušení zákonných povinností, za súčasného
splnenia podmienky jej primeranosti s ohľadom na porušenú povinnosť a okolnosti prípadu (napr.

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XAsan/XX/XXXX zo dňa 01.10.2018)

82. Súd má za to, že žalovaný posúdil výšku uloženej pokuty v nadväznosti na všetky zákonom
stanovené hľadiská a zákonom určenú sadzbu. V danom prípade, orgán verejnej správy uložil žalobcovi
pokutu v rozpätí definovanej sadzby (5 % z maximálnej pokuty), nakoľko uložená pokuta má plniť nielen

represívny, ale aj výchovný a preventívny účel.

83. Súd tiež dospel k záveru, že pri posúdení výšky uloženej pokuty žalovaný zobral do úvahy všetky
skutočnosti, dôkazy a argumenty, rešpektoval účel aplikovaných predpisov a prihliadal aj na špecifiká
tohto konkrétneho prípadu a že pri určení výšky pokuty prihliadol tak na pozitívne, ako aj na negatívne

zistenia z minulosti žalobcu vo vzťahu k prevádzke, ktorej sa zistené nedostatky týkali.

84. Žalobca namieta minimálnu závažnosť zisteného protiprávneho konania s ohľadom na
zastupiteľnosť chýbajúcej informácie dostupnou informáciou v českom jazyku, ako aj s ohľadom na
absenciu priamych následkov na zdravie spotrebiteľa. Namieta tiež prihliadnutie iba na výsledky

kontrolnej činnosti v prevádzke žalobcu v období posledných 36 mesiacov a nezohľadnenie množstva
kontrol vykonaných v rokoch 2012-2021, pri ktorých žiadne pochybenia zistené neboli.

85. Správny súd považuje na tomto mieste za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že žalobca nebol
napadnutým rozhodnutím postihnutý za protiprávne konanie, ktorého podstata by spočívala v rizikovosti

samotného zloženia alebo kvality potraviny umiestnenej žalobcom na trh pre zdravie spotrebiteľa, už
vôbec nie za to, že by predmetná potravina mala v konkrétnom prípade na spotrebiteľa preukázateľne
negatívny dopad.

86. Taktiež žalobca nebol v zmysle § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách postihnutý za konanie, ktoré

by spočívalo vo výrobe alebo balení potravín nesprávne označených alebo neoznačených. Žalobcu teda
správne orgány nepostihli za nesprávne označenie potraviny, ale za to, že takúto potravinu umiestnil
na trh.87. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí túto skutočnosť správne reflektoval, keď okolnosť, že chybné
označenie výrobku na obale primárne zavinil jeho výrobca označil za okolnosť poľahčujúcu.

88. Protiprávne konanie žalobcu spočívalo v tom, že žalobca, ktorý je zodpovedný v zmysle zákona
o potravinách za to, že výrobky umiestňované v jeho prevádzkach na trh zodpovedajú zákonným
požiadavkám, zanedbal kontrolu týchto potravín, pričom na tomto závere nič nemení fakt, že k
umiestneniu potraviny nevyhovujúcej z hľadiska jej označenia zákonným požiadavkám došlo následkom
pochybenia zamestnancov, ktorí umiestňovaný výrobok nedostatočne kontrolovali.

89. Práve vymedzenie objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorá v danom prípade
spočíva v umiestnení nedostatočne označenej potraviny na trh v prevádzke žalobcu v zmysle § 28 ods.
2 písm. f) zákona o potravinách potom limituje aj rozsah skutočností, na ktoré je možné prihliadať ako
na okolnosti poľahčujúce či priťažujúce pri určení primeranej sankcie.

90. V tomto smere potom skutočnosť, že potravina umiestnená žalobcom na trh vo všeobecnosti
nepredstavuje riziko pre zdravie spotrebiteľa nemusí nutne znamenať okolnosť majúcu za následok
zníženie sankcie, resp. môže byť skutočnosťou z hľadiska ukladania sankcie menej významnou, než je
opakovaný výskyt rovnakého pochybenia žalobcu v minulosti.

91. Účelom ukladania sankcií za správne delikty je popri prevencii generálnej aj prevencia individuálna.
Výchovné pôsobenie ukladaných sankcií by malo viesť k náprave páchateľa a k vyvarovaniu sa ďalšieho
protiprávneho konania v budúcnosti, a to bez ohľadu na to, či išlo o konanie zavinené, alebo o konanie,
na ktoré sa vzťahuje objektívna zodpovednosť. V rámci dosiahnutia cieľov individuálnej prevencie
je potom dôvodné, aby správne orgány pri zistení ďalšieho protiprávneho konania u už v minulosti

sankciou postihnutej osoby vyhodnocovali aj efekt skôr uložených sankcií na jej ďalšie správanie a vo
svetle tohto hodnotenia zvažovali aj výšku následne ukladanej sankcie. Za takýchto okolností sa potom
skutkovo obdobné konanie u rôznych subjektov môže javiť u jedného subjektu ako svojou podstatou
nezávažné porušenie zákona, u iného ako prejav nedostatočného vplyvu doposiaľ ukladaných sankcií,
čo nepochybne zvyšuje aj posudzovanú mieru závažnosti daného konania. Uvedené okolnosti majú

podľa správneho súdu zásadný vplyv na hodnotenie primeranosti uloženej sankcie.

92. Pokiaľ bol teda žalobca v uplynulých 36 mesiacoch opakovane postihnutý za porušenie povinností
súvisiacich s umiestňovaním nesprávne označených alebo neoznačených potravín na trh, bolo dôvodné
očakávať,žeskôruloženésankcievovýškeXXXX€aX.XXX€budúmaťzanásledok,žeosobitnevtejto

významnej oblasti potravinového informačného práva bude postupovať obozretne a príjme vo vzťahu
ku konkrétnej prevádzke dlhodobo udržateľné opatrenia, ktoré opakovaný výskyt takýchto protiprávnych
konaní eliminujú.

93. Zistené nenaplnenie účelu správneho trestania v podobe individuálnej prevencie vo vzťahu k typovo

totožným správnym deliktom je podľa názoru správneho súdu možné pri zvažovaní výšky ukladanej
sankcie vnímať ako faktor zvyšujúci závažnosť protiprávneho konania, a teda z hľadiska skutočností
významných pre určenie výšky ukladanej pokuty za skutočnosť významnejšiu, než to, že v danom
konkrétnom jednotlivom prípade boli potenciálne negatívne dopady protiprávneho konania zmiernené
ďalšími okolnosťami, v danom prípade napr. úplnou informáciou o zložení výrobku v českom jazyku

alebo krátkou dobou trvania protiprávneho konania, ku ktorej navyše nepochybne prispelo včasné
zistenie predmetného nedostatku inšpektormi prvostupňového správneho orgánu a nie jeho zistenie
zamestnancami žalobcu.

94. Opakované pochybenie v rovnakej oblasti potravinového práva tiež podľa názoru správneho súdu

odôvodňuje uloženie vyššej sankcie, než bola uložená pri poslednom postihu žalobcu za typovo
rovnaké porušenie zákona spočívajúce v umiestňovaní neoznačených alebo nedostatočne označených
výrobkov, keďže svedčí o nedostatočnom efekte skôr ukladaných sankcií.

95. Pokiaľ žalobca argumentoval skutočnosťou, že v dôsledku jeho protiprávneho konania nedošlo

k žiadnym priamym následkom vo vzťahu k zdraviu spotrebiteľov ani k preukázanému vplyvu na
zdravotnú bezpečnosť potravín, správny súd poznamenáva, že ustanovenia potravinového práva majú
predovšetkým preventívny charakter zameraný na predchádzanie akémukoľvek ohrozeniu zdravia ľudía porušeniu práva spotrebiteľa na trhu potravín, preto sa pre uloženie sankcie nevyžaduje aj vyvolanie
následku v podobe poškodenia zdravia osôb.

96. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na úvodné ustanovenia nariadenia (EÚ) č. XXXX/
XXXX, v zmysle ktorých (bod. 17, prvá veta) prvotným dôvodom na vyžadovanie povinných informácií o
potravinách by malo byť umožnenie spotrebiteľom identifikovať a vhodne využívať potraviny a vyberať
si tie, ktoré vyhovujú ich individuálnym stravovacím potrebám. Taktiež podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia (EÚ)
č. XXXX/XXXX poskytovaním informácií o potravinách sa sleduje cieľ vysokej úrovne ochrany zdravia a

záujmov spotrebiteľov tak, že sa konečným spotrebiteľom poskytuje základ na rozhodovanie o výbere na
základe informácií a na bezpečné používanie potravín najmä so zreteľom na zdravotné, hospodárske,
environmentálne, sociálne a etické aspekty.

97. Úplná a zrozumiteľná informácia o potravine teda priamo a úzko súvisí nie len s možnosťou
spotrebiteľa vybrať si potravinu na základe vlastných stravovacích preferencií, ale nepochybne aj

s možnosťou spotrebiteľa vyberať si potraviny s ohľadom na individuálne zdravotné obmedzenia
spočívajúce v alergiách, potravinových intoleranciách či iných dietetických obmedzeniach. Skutočnosť,
že konkrétna kontrolovaná potravina nemá vo všeobecnosti žiadne zistené negatívne dopady na zdravie
spotrebiteľaažezhľadiskajejakosti,kvalityčizloženianepredstavujezhľadiskazdravotnejbezpečnosti
riziko môže byť do veľkej relativizovaná práve absenciou náležitého označenia, ktoré môže viesť k jej

konzumácii osobou, u ktorej táto spôsobí závažné zdravotné problémy v dôsledku pri individuálnych
zdravotných obmedzení spotrebiteľa.

98. Nedostatočné označenie potraviny ako aj umiestňovanie takejto potraviny na trh preto nie je podľa
názoru správneho súdu možné považovať za protiprávne konanie s nízkou závažnosťou.

99. Podľa ustanovenia § 28 ods. 9 zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín pri určení
výškypokutyprihliadanazávažnosť,trvanie,následkyprotiprávnehokonania,minulosťprevádzkovateľa
a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Z uvedeného vyplýva, že orgány úradnej kontroly
potravín sú povinné konať v medziach zákona o potravinách a pri ukladaní pokút zohľadňovať okrem

iných aj hľadisko opakovanosti konania. Z obsahu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako
aj z obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že konajúce správne orgány sa
zaoberali všetkými hľadiskami rozhodujúcimi pre uloženie sankcie, pričom svoje úvahy aj v dostatočnej
miere ozrejmili v odôvodnení napadnutých rozhodnutí.

100. Pokiaľ žalobca namieta, že pri určovaní výšky sankcie sa nemalo prihliadať iba na sankcie uložené
žalobcovi za správne delikty zistené na základe skôr vykonaných kontrol v rokoch 2018-2020, a že sa
mali zohľadniť výsledky kontrol za celé obdobie od roku 2012, v ktorom bolo vykonaných 125 kontrol,
správnysúdpoukazujenato,ževzmyslepublikovanejjudikatúryNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
akceptované, že orgány úradnej kontroly potravín spravidla skúmajú minulosť prevádzkovateľa v trvaní

24 až 36 mesiacov pred úradnou kontrolou potravín, na základe ktorej má byť sankcia uložená. V rámci
minulosti prevádzkovateľa je však osobitne dôležité obdobie jedného roka, počítané spätne odo dňa
vykonania úradnej kontroly potravín do dňa nadobudnutia právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia
o uložení sankcie (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. februára 2019,
sp. zn. XAsan/XX/XXXX).

101. Správny súd poukazuje aj na to, že zákon o potravinách pojmovo rozlišuje medzi „minulosťou
prevádzkovateľa“ ako jedným z radu vzájomne sa ovplyvňujúcich aspektov skúmaných pri ukladaní
sankcie v základnej sadzbe a „opakovaným protiprávnym konaním“ ako dôvodom pre uplatnenie
zvýšenej sadzby sankcie. Pojem minulosti prevádzkovateľa nie je v zákone definovaný, ale s ohľadom

na vyššie zmienené rozlíšenie je možné konštatovať, že je pojmom obsahovo širším ako pojem
opakovaného protiprávneho konania podľa § 28 ods. 6, ods. 7 zákona o potravinách, pričom nesporne
môže byť vnímaný ako okolnosť poľahčujúca, alebo aj ako okolnosť priťažujúca.

102. Zámerom zákonodarcu pri zakomponovaní minulosti prevádzkovateľa medzi okolnosti, ktoré majú

vplyv na výšku sankcie bolo teda nepochybne „odmeniť“ nižšou sankciou prevádzkovateľov, u ktorých
je možné porušenie právnych predpisov vnímať ako ojedinelé alebo sporadické, a naopak, umožniť
zvýšenie výchovného tlaku sankcie na prevádzkovateľov, u ktorých dochádza k porušeniu zákona
opakovane, hoci nie v intenzite zodpovedajúcej § 28 ods. 6 alebo ods. 7 zákona o potravinách.103. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj z obsahu prvostupňového
rozhodnutia, ktoré tvorí s rozhodnutím žalovaného jeden obsahový celok vyplýva, že žalovaný sa vo

vzťahu k štandardne preskúmavanému obdobiu zaoberal tak konaniami, ktoré skončili vo vzťahu k
žalobcovi uložením sankcie, ako aj úradnými kontrolami, pri ktorých neboli pochybenia zistené a teda
vyzneli v prospech záveru o dodržiavaní zákona zo strany žalobcu, resp. jeho kontrolovanej prevádzky.

104. Aj s ohľadom na tieto skutočnosti žalovaný znížil sankciu pôvodne uloženú prvostupňovým

správnym orgánom zo sumy XX XXX eur na sumu 10 XXX eur, ktorá je o 1 XXX eur vyššia, než pokuta
uložená za správny delikt rovnakého druhu podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách rozhodnutím
č. k. XXX/XXXX-XX zo dňa 27. 03. 2020 (právoplatné 17. 04. 02020).

105. Súd dospel k záveru, že pri posúdení výšky uloženej pokuty žalovaný zobral do úvahy všetky
skutočnosti, dôkazy a argumenty, rešpektoval účel aplikovaných predpisov a prihliadal aj na špecifiká

tohto konkrétneho prípadu a minulosť žalobcu, ktorej skúmaním bolo preukázané, že v kontrolovanej
prevádzkarni sa v predchádzajúcom období vyskytli problémy so zabezpečením dodržiavania rovnakých
povinností v oblasti potravinového práva.

106. Súd poznamenáva, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho

orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán
v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom
použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré
je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené. Rozhodnutie žalovaného
uvedeným kritériám vyhovuje, žalovaný sa ako odvolací orgán vysporiadal so všetkými podstatnými

odvolacími námietkami žalobcu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu doplnil aj vlastnou
argumentáciou nad rámec záverov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí, preto naň správny súd v
celom rozsahu ďalšej argumentácie k dôvodnosti uloženej sankcie poukazuje.

107. Správny súd s prihliadnutím na uvedené skutočnosti nepovažoval sankciu uloženú žalobcovi

napadnutým rozhodnutím žalovaného č. XXXX/XXXX zo dňa 03.06.2021 za neprimeranú a nezistil ani
žiaden iný dôvod, pre ktorý by bolo dôvodné ju znížiť postupom podľa § 198 ods. 1 SSP.

108. Správny súd tiež nezistil existenciu žiadneho z dôvodov podľa § 195 SSP, na ktoré by bol povinný
prihliadnuť bez ohľadu na žalobné námietky, žalobu preto podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

109. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania,
pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady
trov konania.

110. Senát správneho súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak má
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.