Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 13, 2022

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121203122
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:5121203122.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci žalobcu:

Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti
žalovanej: R. I., T.. XX.X.XXXX, H. Ž., o zapl. 160,14 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 160,14 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 160,14 eur od 1. 12.2020 až do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.4.2021 domáhal súdneho výroku, ktorým by
súd v žalobe označenú žalovanú zaviazal k zaplateniu sumy 160,14 eur s úrokom z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 160,14 eur od 31.11.2020 do zaplatenia a trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že žalovaná neoprávnene odoberala zo zariadenia
pre verejný rozvod el. energiu na odbernom mieste a to podľa ust. § 46 Zák. č. 251/2012 Z.z. Žalobca
faktúrou za neoprávnený odber elektriny č. XX XX XX XXXX splatnou 31.11.2020 vyúčtoval žalovanej
sumu 160,14 eur. Žalovaná ku dňu podania žaloby pohľadávku neuhradila, žalobca poukazoval na ust.
§ 46 ods. 2 Zák. č. 251/2012 Z.z. a na Vyhl. MS SR č. 292/2012, v ktorej je upravený spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.

3. Zo strany tunajšieho súdu bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu č.k. 7C
23/2021-20 zo dňa 18.5.2021. Vzhľadom k tomu, že uvedený platobný rozkaz sa žalovanej nepodarilo
doručiť zákonom predpísaným spôsobom, súd ho pri aplikácii ust. § 266 ods. 3 CSP zrušil.
4. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.
5. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-eur.

6. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.
7. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania

oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke príslušného
súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
8. Súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 2.6.2022.9. Súd oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ktorých obsah žalovaná nenamietala
a to najmä protokolom o zistení neoprávneného odberu elektriny zo dňa 11.11.2020, faktúrou za
neoprávnený odber elektriny č. XXXX XX XXXX zo dňa 13.11.2020 spolu s oznámením o neoprávnenom

odbere zo dňa 13.11.2020, rozpisom fakturácie za neoprávnený odber elektriny, upomienka, pokus o
zmier zo dňa 9.12.2020 zistil skutkový stav tak ako ho vo svojej žalobe preukazoval žalobca.
10. Žalobca pri kontrole odberného miesta na adrese U. XXX vedeného na meno žalovanej spísal dňa
11.11.2020 Protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny na predmetnom odbernom mieste, v
ktorom je konštatované svojvoľné zapnuté odberné miesto po odpojení dňa 6.8.2020 so stavom VT

XXXX, odberné miesto ostáva odpojené do uhradenia všetkých podlžnosti aj faktúry za NO. Odtrhnutá
plomba na svorkovnici elektromera. Zároveň v uvedenom protokole je uvedené, že užívateľ/vlastník OM/
OEZ je neprítomný a kópia uvedeného protokolu je zaslaná poštou.
11. Listom zo dňa 13.11.2020 žalobca žalovanej oznámil neoprávnený odber s tým, že pri kontrole
odberného miesta dňa 11.11.2020 bol zistený neoprávnený odber elektriny identifikovaný v zmysle § 46
Zák. č. 251/2012 Z.z. ako odber bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení

do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou s oznámením, že pri kontrole bol ponechaný
vyplnený protokol o zistení neoprávneného odberu. V priloženej faktúre č. XXXX XX XXXX je škoda
vyčíslená na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov s tým, že vo finančnom vysporiadaní je
zahrnutie aj zisťovaný poplatok fakturovaný podľa § 1 ods. 7, Vyhl. č. 292/2012 Z.z.
12. Faktúrou č. XXXX XXXXX X zo dňa 13.11.2020 žalobca fakturoval žalovanej za neoprávnený odber

spolu sumu 160,14 eur s dátumom splatnosti 30.11.2020. Prílohou faktúry bol aj rozpis fakturácie za
neoprávnený odber el. energie.
13. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.
14. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

15. Podľa § 46 ods. 1, písm. c) Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom elektriny je
odber elektriny meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným
meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy.
16. Podľa § 46 ods. 2, Zák. č. 251/2012 Z.z., pri neoprávnenom odbere elektriny je ten kto elektrinu

odoberal povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
podľa § 95 ods. 1, písm. i).
17. Podľa § 1 ods. 1, Vyhl. MH SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody

spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny
sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny
určenej podľa ods. 4 cenou neoprávnene odobratej energie podľa ods. 2.
18. Podľa § 1 ods. 7, Vyhl. MH SR č. 292/2012 Z.z., k škode vypočítanej podľa ods. 1 sa pripočítajú
nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného

odberu elektriny.
19. Podľa § 517 ods. 1, Veta 1. OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
20. Podľa § 517 ods. 2, OZ, ak ide o meškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný dlh splniť 1.dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
22. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami ani nebolo
sporné, že žalobkyňa v dôsledku svojho zavineného a protiprávneho konania spočívajúceho v
neoprávnenom odbere elektrickej energie na ňou evidovanom odbernom mieste, na ktorom bolo

porušené určené meradlo odtrhnutím plomby a meradlo svojvoľne zapnuté, po jeho odpojení dňa
6.8.2020, spôsobila žalobcovi škodu. Povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi spôsobenú škodu vyplýva
jednak zo všeobecných ustanovení obč. zákonníka, ako aj z ust. § 46 ods. 2 Zák. č. 251/2012 Z.z., ktorý
je špeciálnym zákonom k obč. zákonníku a ktorý zároveň vo veci určenia spôsobu výpočtu výšky škody
odkazuje na všeobecne záväzný právny predpis, ktorým je Vyhl. MH SR č. 292/2012 Z.z. V súlade s

týmto ustanovením žalobca vyčíslil škodu spôsobenú neoprávneným odberom, ktorej výška v konaní
nebola sporná a ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej. V zmysle ust. § 1 ods. 7, Vyhl.
292/2012 Z.z. má žalobca nárok aj na zaplatenie nákladov spojených so zisťovaním neoprávnenéhoodberu, ktorých výška taktiež medzi stranami konania nebola sporná. Z uvedeného dôvodu súd preto
zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy 160,14 eur.
23. Zároveň súd rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi žalovaný úrok z omeškania vo výške

5%ročnezosumy160,14eurod1.12.2020aždozaplatenia,nakoľkožalovanásadostaladoomeškania
s plnením dlhu dňom nasledujúcim po splatnosti žalobcom vystavenej faktúry za neoprávnený odber el.
elektriny, ktorej splatnosť stanovil žalobca na 30.11.2020. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania od
31.11.2020, avšak mesiac november má len 30 dní, výška úroku omeškania zodpovedá ust. § 3 ods.
1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej
žalovanej v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).