Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Silvia Hýbelová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/43/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117201324
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2117201324.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: A-MONT GmbH, zapísaný v Obchodnom
registri Obchodného súdu vo Viedni pod č. FN 434418, konajúci prostredníctvom organizačnej zložky
A-MONT GmbH, organizačná zložka, IČO: 50 266 748, so sídlom Skladová 2, Trnava, zastúpený
Mgr. Ing. Jurajom Trokanom, advokátom, Vajanského 10, Trnava, proti žalovaným: 1. Ing. O. D., nar.
XX.XX.XXXX, 2. Mgr. W. D. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom F. X, J., obaja zastúpení
splnomocnencom Advokátskou kanceláriou GRUJBÁR, s.r.o., IČO: 47 238 488, Adama Štrekára 50,
Trnava, o zaplatenie 5.775,43 eur s príslušenstvom, a o vzájomnej žalobe žalovaných o zaplatenie
2.711,81 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 21. apríla 2021, č.k.
37Csp/7/2017-275, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby žalobcu (výrok I.)
a v napadnutej vyhovujúcej časti (prvá veta výroku II.) a v závislých výrokoch o náhrade trov konania
(výrok III. a IV.) p o t v r d z u j e .
II. Žalovaní 1. a 2. majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu (výrok I.), určil, že
žalobca je povinný zaplatiť žalovaným sumu 1.950,30 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšku vzájomnú žalobu žalovaných voči žalobcovi zamietol (výrok II.), žalovaným priznal
nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k pôvodnej žalobe v rozsahu 100% (výrok III. a žalovaným
priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k ich vzájomnej žalobe v rozsahu 43,84% (výrok
IV.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa svojim návrhom domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovaným 1., 2. povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 5.775,43
eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 24.12.2016 do zaplatenia. Uviedol, že spoločnosť A-
MONT DOMY, s.r.o. ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 01.07.2016 zmluvu o
dielo č. X16TT/008/ZoD, ktorú dňa 27.10.2016 upravili dodatkom č. 1. Na základe zmluvy sa zhotoviteľ
zaviazal vykonať pre objednávateľov stavebné práce v zmysle cenovej ponuky v súlade s projektovou
dokumentáciou a žalovaní 1., 2. sa zaviazali za uvedené práce zaplatiť dohodnutú cenu. Žalovaní
zaplatili prvú zálohovú splátku 35.000,- eur, druhú zálohovú splátku 15.000,- eur pre realizáciu tretej
etapy. Žalovaný 1. zaznamenal v stavebnom denníku dňa 04.11.2016 závadu na diele, ktorú právny
predchodca žalobcu navrhol odstrániť - napriek snahe o odstránenie závady žalovaní nereagovali na
žiadnu výzvu právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie súčinnosti pri odstránení závady, nesplnili
ani povinnosť uhradiť tretiu zálohovú splátku 8.000,- eur, ktorej úhrada bola podmienkou v pokračovaní
prác. Právny predchodca žalobcu zaslal žalovaným faktúru znejúcu na sumu 8.000,- eur vystavenú
dňa 22.11.2016. Následne právny predchodca žalobcu listom zo dňa 12.12.2016 oznámil žalovanýmprerušenie prác na realizácii diela a zaslal im faktúru zo dňa 20.12.2016 č. 2016/077 na sumu 5.775,43
eur za dovtedy vykonané a neuhradené práce na tretej etape diela. Žalovaní túto faktúru neuhradili.
Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 8/2016 zo dňa 28.12.2016 bola spoločnosťou A-MONT DOMY,
s.r.o. žalobcovi postúpená pohľadávka z neuhradenej faktúry v sume 5.775,43 eur a príslušenstva (úrok
z omeškania). Okresný súd Trnava vo veci vydal dňa 16.05.2017 platobný rozkaz č. k. 37Csp/7/2017-22,
voči ktorému žalovaní 1., 2. podali odpor. Dôvodili, že podstatou dodatku k zmluve bolo, že zhotoviteľ
nevykoná klampiarske práce a pokrývačské práce, nakoľko bolo zrejmé, že nedodržuje dojednaný
harmonogram prác, nachádza sa v omeškaní, žalovaní boli preto nútení túto časť prác zabezpečiť iným
subjektom. Pri ukladaní krytiny sa prejavila vada a to krivosť strešnej nosnej konštrukcie. Ihneď žiadali
zhotoviteľa o nápravu, tento však nekonal, nezačal s odstraňovaním vady, nepokračoval v žiadnych
prácach, bolo zrejmé, že dielo nedokončí v dohodnutej lehote. Preto žalovaní odstúpili od zmluvy.
Zhotoviteľovi do odstúpenia od zmluvy zaplatili 50.000,- eur, následne dali vyhotoviť znalcom ocenenie
vykonaných prác a dodaného materiálu, ktorých hodnota bola znalcom stanovená sumou 48.330,- eur.
Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku ruší. Preto neexistuje titul, ktorý by im ukladal povinnosť
platiť zo zmluvy o dielo. I keby zmluva nezanikla, odstúpením zhotoviteľ nebol oprávnený vystaviť
faktúru na ďalšiu splátku na dielo, keď nemal vykonané práce podľa predchádzajúcej etapy, keď za
vykonané práce nemožno považovať práce vadné. Žalobca uviedol, že žalovaní faktúru nespochybnili,
o čom svedčí ich vyjadrenie v písomnom stanovisku zo dňa 29.01.2017: „S poukazom na Váš nárok
na zaplatenie skutočne realizovaných prác a porovnaní s našimi zaplatenými finančnými čiastkami
zostáva plusový rozdiel môjho klienta vo výške 5.775,34 eur. Z hľadiska právneho ide o bezdôvodné
obohatenie na strane môjho klienta, proti ktorému si započítava môj klient nárok na náhradu škody v
rovnakej sume, nakoľko čiastka 5.775,34 eur nepredstavuje žiadne obohatenie, nakoľko klient musí
vynaložiť v takejto sume finančné prostriedky... Týmto považujeme finančnú záležitosť za vysporiadanú
a to v časti vzájomných nárokov spojených so zánikom zmluvy odstúpením.“ - podľa žalobcu teda
žalovaní týmto listom uznali svoj dlh voči žalobcovi čo do dôvodu i výšky. Na pojednávaní konanom dňa
16.07.2018 strany sporu zhodne uviedli, že v konaní je sporná iba výška vykonaných práce do okamihu
odstúpenia od zmluvy o dielo, keď odstúpenie strany sporu považujú za platné, tiež nie je sporná
skutočnosť, že žalovaní zaplatili z titulu záloh na vykonanie diela sumu 50.000,- eur. Uznesením zo dňa
22.07.2019 súd do konania na žiadosť oboch strán sporu ustanovil Ing. Veroniku Záňovú, znalkyňu z
odboru stavebníctvo, odhad hodnoty stavebných prác a nehnuteľností. Znalkyňa podala dňa 04.05.2020
znalecký posudok č. 47/2020, v ktorom uviedla, že odhad všeobecnej hodnoty stavebných prác a
materiálovzrealizovanýchnastavbe,nadstavbarodinnéhodomuJ.,katastrálneúzemieA.č.súp.XXXX,
F. ulica č. X, realizovaných firmou A-MONT DOMY, s.r.o. v čase od 01.07.2016 do 19.12.2016 je cena
bez DPH 44.024,55 eur, cena s DPH 20% je vo výške 52.829,46 eur. Uviedla, že pri ohliadke nevedela
zamerať skutočne vykonané množstvá, nakoľko nadväzujúce práce a všetky povrchové konštrukcie,
ktoré neboli realizované na dome žalobcom, sú už zrealizované (t.j. práce zrealizované žalobcom sú
zakryté, pri obhliadke neviditeľné), čiže dom je obývaný, dokončený, plne funkčný, z ktorého dôvodu
je možné vychádzať z dokladov poskytnutých na obhliadke žalovanými a z dokladov založených v
spise a zaslaných žalobcom pred obhliadkou a z projektovej dokumentácie overenej v stavebnom
konaní. Žalovaní dôvodili, že v znaleckom posudku sú nesprávne uvádzané ceny bez DPH, čo má
vplyv na správne stanovenie výšky DPH. Odhad všeobecnej hodnoty stavebných prác a materiálov
určila znalkyňa na sumu 52.829,46 eur, pričom podľa znaleckého posudku Ing. Fuzáka, tieto sú v sume
48.300,- eur. Žalovaní však žalobcovi vyplatili podľa zmluvy o budúcej zmluve čiastku 3.850,- eur, podľa
zmluvy o dielo na zálohových platbách 50.000,- eur, spolu 53.850,- eur. Ak by aj nerozporovali znalecké
posudky Ing. Záňovej, tak žalobca by mal vrátiť žalovaným minimálne čiastku 1.020,54 eur. Ak súd
vyhodnotí znalecký posudok Ing. Záňovej ako správny čo do skutkového základu a odhadnej ceny
52.829,46 eur, potom si žalovaní uplatňujú voči žalobcovi kompenzabilnú pohľadávku na započítanie vo
výške 3.850,- eur proti pohľadávke žalobcu. Vzhľadom na uvedené navrhujú, aby súd žalobu zamietol
a žiadajú, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovaným sumu 1.020,54 eur, ktorý nárok následne
žalovaní v priebehu konania modifikovali. Žalobca sa k znaleckému posudku vyjadril, že nesúhlasí s
rozsahom prác, ktoré znalkyňa ocenila ako práce vykonané žalobcom. V skutočnosti vykonal práce vo
väčšom rozsahu. Žalovaní ďalej namietali aktívnu legitimáciu žalobcu v spore z dôvodu, že predmet,
ktorý neexistuje, postúpená pohľadávka bola akcesorickej povahy a zanikla spolu so zrušením, resp.
odstúpením od zmluvy o dielo a to z dôvodu, že žalovaní ako objednávatelia uzatvorili zmluvu o dielo so
spoločnosťou A-MONT DOMY, s.r.o., následne táto spoločnosť uzatvorila so žalobcom dňa 28.12.2016
zmluvu o postúpení pohľadávky č. 8/2016, pričom predmetom postúpenia bola iba pohľadávka z
neuhradenej faktúry č. 2016/077 s príslušenstvom. Spoločnosť A-MONT DOMY, s.r.o. mala byť právnym
predchodcom žalobcu, toto však nie je pravda, pretože spoločnosť A-MONT DOMY, s.r.o. súčasneexistovala popri spoločnosti žalobcu, o čom svedčí aj skutočnosť, že medzi týmito spoločnosťami bola
uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje, doručením
odstúpenia od zmluvy o diela spoločnosti A-MONT DOMY, s.r.o. táto zmluva bola zrušená s účinkami
ex tunc ku dňu 01.07.2016. Týmto dňom zanikol aj predmet zmluvy o postúpení pohľadávky, lebo
aj faktúra č. 2016/077, ktorá bola predmetom postúpenia pohľadávky svojou akcesorickou povahou
zanikla, pretože jej obsah bol odvodzovaný od hlavného záväzku zmluvy o dielo. Podľa zásad pri
odstúpení od zmluvy, ak strany už podľa zmluvy plnili, vyporiadajú sa medzi sebou podľa zásad o
bezdôvodnom obohatení. V tomto prípade sa však stranami rozumejú pôvodné strany zaniknutej zmluvy
o dielo. Žalobca uviedol, že k odstúpeniu od zmluvy prišlo až potom, ako bola podaná žaloba na
súd - tým, že niekto odstúpi od zmluvy by mohol znemožniť uplatnenie pohľadávky inému subjektu.
Znalkyňa sa vyjadrila k námietkam strán k znaleckému posudku. Upravila tabuľku rekapitulácie na
základe pripomienok a to na alternatívu 1 bez započítania líšt na stranách 15 a 16 znaleckého posudku a
to na sumu spolu s DPH 50.117,65 eur a alternatívu 2 so započítaním líšt na stranách 15 a 16 znaleckého
posudku spolu s DPH v sume 51.049,70 eur. Vzhľadom na tieto závery znalkyne v spojitosti so závermi
alternatívy 1 žalovaní uviedli, že žiadajú, aby súd žalobu zamietol a aby žalobcu zaviazal na zaplatenie
imsumy2.711,81eur.Súdvovecivykonaldokazovanieazistil,žemedzižalovanýmiakoobjednávateľmi
a spoločnosťou A-MONT DOMY, s.r.o. ako zhotoviteľom bola dňa 01.07.2016 uzavretá zmluva o dielo
č. 16TT/008/ZoD v znení dodatku č. 1, ktorej predmetom bolo dodanie stavebných prác v zmysle
cenovej ponuky v súlade s projektovou dokumentáciou. Cena bola dohodnutá vo výške 88.422,80 eur
ako konečná cena vrátane DPH. Platenie ceny bolo dohodnuté v článku 3 zmluvy a to splátkami.
Prvá splátka na základe zálohovej faktúry 35.000,- eur, druhá splátka na základe zálohovej faktúry
15.000,- eur, tretia splátka na základe zálohovej faktúry 18.000,- eur, štvrtá splátka doplatok, v ktorom
bude započítaná suma 3.000,- eur zaplatená objednávateľmi pri podpise zmluvy o budúcej zmluve
dňa 27.11.2015. Žalovaní uhradili žalobcovi/jeho právnemu predchodcovi zálohové platby 50.000,- eur
(35.000 + 15.000,- eur) a pri podpise zmluvy o budúcej zmluve platbu 3.000,- eur, ktoré skutočnosti
neboli sporné. Spoločnosť A-MONT DOMY, s.r.o. vystavila žalovaným zálohovú faktúru dňa 22.11.2016
č. 2016/072 znejúcu na sumu 8.000,- eur, ktorú žalovaní neuhradili. Dňa 19.12.2016 vystavila žalovaným
faktúru č. 2016/077 znejúcu na sumu 5.775,43 eur za vykonané práce, ktorú žalovaní takisto neuhradili.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.12.2016 postúpila spoločnosť A-MONT DOMY, s.r.o.
pohľadávku z faktúry č. 2016/077 vo výške 5.775,43 eur na žalobcu. Žalovaní listom zo dňa 29.01.2017
odstúpili od zmluvy o dielo so žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom. Odstúpenie bolo žalobcom
akceptované. Podľa žalobcu bola preinvestovaná po 04.11.2016 do odstúpenia od zmluvy na dodávke
prác a materiáloch sumu 5.775,43 eur, ktorú žalovaní neuhradili. Podľa žalovaných bola preinvestovaná
suma 48.300,- eur, keď títo vychádzali z posudku Ing. Fuzáka. Do konania bola na žiadosť oboch strán
ustanovená znalkyňa Ing. Záňová, ktorá v znaleckom posudku stanovila všeobecnú hodnotu stavebných
prác a materiálov realizovaných na stavbe rodinného domu žalovaných v období do 01.07.2016 do
19.12.2016 sumou 52.829,46 eur s DPH. Znalkyňa na námietky žalovaných upravila znalecký posudok o
sumu DPH. Hodnota stavebných prác a materiálov tak bola stanovená na sumu 51.049,70 eur (nakoľko
žalovaní riadne nepreukázali ich tvrdenie o skutočnosti, že na stavbe neboli realizované položky na
strane 15 a na strane 16, súd vychádzal z alternatívy 2). Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa
§ 488, § 489, § 631, § 633, § 48, § 642 Občianskeho zákonníka, z jednotlivých článkov zmluvy o
dielo, z § 524, § 580, § 494 OZ. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie
je možné vyhovieť a naopak je potrebné čiastočne vyhovieť vzájomnej žalobe žalovaných. Žalovaní
uhradili žalobcovi/ jeho právnemu predchodcovi zálohové platby vo výške 50.000,- eur a pri podpise
zmluvy o budúcej zmluve platbu 3.000,- eur. Žalobca namietal, že do platieb nie je možné započítať
na cenu diela platbu 3.000,- eur uhradenú pri podpise zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko dielo nebolo
dokončené. Súd uviedol, že platba bola reálne uhradená v zmysle zmluvy o dielo (článok III., bod 5).
Mala byť akceptovaná pri konečnom zúčtovaní ceny diela a to, že zmluva o dielo nebola napokon
realizovaná, dokonca keď žalovaní od tejto zmluvy odstúpili, nemôže byť dôvodom na neakceptovanie
platby 3.000,- eur. Súd mal tak za preukázané, že žalovaní z titulu zmluvy o dielo zaplatili žalobcovi/
jeho právnemu predchodcovi spolu sumu 53.000,- eur. Spoločnosť A-MONT DOMY, s.r.o. vystavila
žalovaným dňa 19.12.2016 faktúru č. 2016/077 znejúcu na sumu 5.775,43 eur za vykonané práce,
ktorá žalovanými nebola uhradená. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola táto pohľadávka postúpená
na žalobcu. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaných ohľadom neplatnosti postúpenia pohľadávky a
následnej námietky aktívnej legitimácie. Podľa názoru súdu žalobca je v konaní aktívne legitimovaný,
nakoľko pohľadávku vyplývajúcu z faktúry č. 2016/077 voči žalovaným postúpil právny predchodca
žalobcu k vymáhanej pohľadávke na žalobcu ešte dňa 28.12.2016, teda pred odstúpením od zmluvy
a pred podaním žaloby na súd. Žalovaní listom zo dňa 29.01.2017 odstúpili od zmluvy. Podľa žalobcubola preinvestovaná po 04.11.2016 do ukončenia prác, resp. odstúpenia od zmluvy na dodávke prác
a materiálov na stavbe suma 5.775,43 eur, ktorú žalovaní neuhradili. Podľa znaleckého posudku Ing.
Záňovej na stavbe bola preinvestovaná na dodávkach materiálov a prác suma 51.049,70 eur. Žalovaní
celkovo uhradili právnemu predchodcovi žalobcu 53.000,- eur. Žalobca tak nemal žiadnu pohľadávku
voči žalovaným, preto súd jeho návrh na zaplatenie sumy 5.775,43 eur s úrokom z omeškania zamietol.
V priebehu konania žalovaní podali vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhali zaplatenia sumy 2.711,81
eur z titulu rozdielu nimi sumou zaplatených platieb právnemu predchodcovi žalobcu a hodnotou ním
dodaných prác a materiálov na stavbe rodinného domu. Súd opätovne uvádza, že má za preukázané,
že žalovaní zaplatili právnemu predchodcovi žalobcu sumu 53.000,- eur, pričom hodnota dodávky prác
a materiálov na stavbe bola 51.049,70 eur. Vzhľadom k tomu o vzájomnej žalobe súd rozhodol tak, že
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným sumu 1.950,30 eur a vo zvyšku (761,51 eur súd vzájomnú
žalobu žalovaných zamietol). O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP
vo vzťahu k žalobe žalobcu tak, že ju v tejto časti konania plne úspešným žalovaným priznal v rozsahu
100%. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k vzájomnej žalobe rozhodol tak, že prevažne
úspešnými boli žalovaní a to v rozsahu 43,84% vychádzajúc z toho, že žalovaní žiadali o priznanie sumy
2.711,81 eura a súd rozhodol o priznaní im nároku 1.950,30 eur.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca.
Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. V konaní
nebolo sporným, že právny predchodca žalobcu vykonal pre žalovaného práce na základe zmluvy o
dielo. Sporným je, prečo súd pri oceňovaní vykonaných prác vychádzal zo znaleckých posudkov. Cena
diela bola zmluvnými stranami dohodnutá a z tejto ceny mal súd vychádzať. V takejto dohodnutej
cene sú započítané aj iné náklady zhotoviteľa diela a jeho zisk. Ak by súd vychádzal len zo znaleckej
hodnoty, takýmto postupom by do budúcnosti umožnil nedobromyseľným objednávateľom pred koncom
vykonania diela od zmluvy odstúpiť s tým, že zhotoviteľ by mal následne nárok na náhradu len nákladov
na základe znaleckého ocenenia, čím by sa objednávateľ na úkor zhotoviteľa obohatil o hodnotu jeho
zisku. Súd nesprávne zohľadnil aj zaplatenie sumy 3.000,- eur, keď táto bola zaplatená inému subjektu
(odlišnémuodžalobcuakoajodzhotoviteľa)atospoločnostiA-MONT,spol.sr.o..Nebolatedazaplatená
za dielo a nemohla byť započítaná do ceny diela. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe nebolo počas konania
zrejmé, či táto bola skutočne v konaní uplatnená a či sa o nej konalo. Žalobcovi nie je zrejmé, že
by súd žalovanému za vzájomnú žalobu vyrubil súdny poplatok. Rovnako súd o vzájomnej žalobe
nekonal, nepostupoval v zmysle ustanovenia § 147 ods. 3 CSP v spojení s ustanovením § 167 CSP.
Pohľadávka žalovaných vyplývajúca zo vzájomnej žaloby je navyše premlčaná, keďže nebola uplatnená
v zákonnej premlčacej lehote. Žalobca nie je pasívne legitimovaným subjektom zo vzájomnej žaloby.
Žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil alebo zmenil tak, že žalobe
žalobcu v celom rozsahu vyhovie a vzájomnú žalobu žalovaného zamietne.
3. Žalovaní 1 a 2 v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalobca vo svojej žalobe svoje skutkové
tvrdenia nijakým relevantným spôsobom neodôvodnil a nepodložil ani neuviedol žiadne svoje tvrdenia
o popretých skutočnostiach žalovanými 1, 2. Ak strany pristupujú k sporu s náležitou starostlivosťou,
všetky podstatné skutočnosti relevantné pre daný spor by mali byť známe súdu ako aj stranám po
duplike, t.j. pred pojednávaním. Prednášanie ďalších nových skutočností by v zásade už pripustené
nemalo byť. Sudcovská koncentrácia sa vzťahuje na všetky prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, je pri striktnom výklade poučenia o sudcovskej koncentrácii vo výzve súdu sporovým stranám
na predloženie repliky a dupliky, po realizovaní týchto procesných úkonov procesných strán možné
uvažovať o neprípustnosti akéhokoľvek oneskoreného prostriedku procesnej obrany alebo útoku.
Žalobca uvádza v odvolaní skutočnosti, ktoré nepoužil v prvoinštančnom konaní pred skončením
dokazovania, hoci tak spraviť mohol. V odvolaní dôvodí dôvodmi a napáda napadnutý rozsudok
skutočnosťami, ktoré pred samotným skončením dokazovania a pred súdom prvej inštancie neuviedol
aninenamietal,hocimohol.Navrhlinapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdiť.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP) proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) súc pritomviazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolacie
námietky uplatnené žalobcom nie sú dôvodné.
5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 37Csp/7/2017 je určenie povinnosti
žalovaným 1, 2 zaplatiť žalobcovi sumu 5.775,43 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od
24.12.2016dozaplateniaarozhodnutieovzájomnejžalobežalovaných,ktorousadomáhalinažalobcovi
zaplatenia sumy 2.711,81 eur.
6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bola žaloba žalobcu ako nedôvodná zamietnutá a žalobcovi bola určená povinnosť zaplatiť
žalovaným 1, 2 sumu 1.950,30 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
7. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky správne
vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospel k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou i vzájomnou žalobou uplatnených nárokov,
pretože odvolací súd zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne písomné vyhotovenie napadnutého
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti,
s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by navyše boli spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozsudku.
8. K odvolacím námietkam odvolací súd iba dodáva nasledovné: Súd prvej inštancie sa správne
vysporiadal s návrhom žalovaných o zaplatenie najskôr sumy 1.020,54 eur, ktorú v priebehu konania
zmenili na sumu 2.711,81 eur. Táto vzájomná žaloba vyplývala tak z písomného podania zo dňa
14.07.2020, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 02.09.2020 (č.l. 187), ako aj z písomného podania zo
dňa 18.12.2020 (č.l. 261 a nasl.), ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 17.02.2021 a tento vzájomný
návrh bol aj prednesený právnym zástupcom žalovaných na pojednávaní dňa 21.04.2021. Pokiaľ sa
týka uplatnenej námietky premlčania, odvolací súd na túto neprihliadol. Námietka premlčania je hmotno-
právna námietka. V § 154 CSP je upravená generálna klauzula zákonnej koncentrácie. Prostriedky
procesnej obrany, medzi ktoré patrí aj námietka premlčania, sa môžu uplatniť iba do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Žalobca tak však nespravil, napriek tomu, že o vzájomnej
žalobe a o požiadavke žalovaných na zaplatenie sumy 2.711,81 eur mal vedomosť od 17.02.2021, kedy
mu bola táto vzájomná žaloba doručená a nespravil tak ani na pojednávaní dňa 21.04.2021.
9. Odvolací súd má za to, že správne súd prvej inštancie pri oceňovaní vykonaných prác vychádzal
zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom ustanoveným v konaní, nakoľko zmluva o dielo bola
zrušená odstúpením žalovaných, neboli vykonané všetky dohodnuté práce v súlade so zmluvou a
uvedená sporná suma nepredstavuje dohodnutú cenu diela, ale hodnotu vykonaných prác žalobcom
do odstúpenia od zmluvy. Započítanie sumy 3.000,- eur odvolací súd považoval takisto za správne.
Zmluva o budúcej zmluve bola uzavretá medzi žalovanými a spoločnosťou A-MONT, spol. s r.o., Trnava.
Spoločnosť A-MONT DOMY s.r.o. ako zhotoviteľ v zmluve o dielo v článku III., bod 5 uviedla, že
doplatok celkovej ceny diela pri odovzdaní a prebratí diela bude vykonaný konečnou faktúrou, v ktorej
bude započítaná suma 3.000,- eur zaplatená objednávateľom pri podpise zmluvy o budúcej zmluve
dňa 27.11.2015. Zhotoviteľ pri uzatváraní zmluvy o dielo mal vedomosť o zmluve o budúcej zmluve a
akceptoval, že žalovaní zaplatili uvedenú sumu 3.000,- eur ako časť ceny diela inému subjektu, takže
jeho námietku, že táto suma nemá byť započítaná, pretože bola zaplatená inému subjektu, odvolací súd
považoval za nedôvodnú.
10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho napadnutých častiach a to v napadnutej časti zamietnutia žaloby, v napadnutej
vyhovujúcej časti vzájomnej žaloby a v závislých výrokoch o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1
CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal
ich náhradu v rozsahu 100%.
12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.